diff --git "a/diacritics/validation/bbj.tsv" "b/diacritics/validation/bbj.tsv" new file mode 100644--- /dev/null +++ "b/diacritics/validation/bbj.tsv" @@ -0,0 +1,1134 @@ +text target +Mdyəfaʼ mtəŋlaʼ shyəŋkaʼ, təŋlaʼ ŋkaʼ gə təŋlaʼ Adamawa kuʼ dəŋ e. Mdyə̂faʼ mtəŋláʼ shyə̂ŋkaʼ, təŋláʼ ŋkaʼ gə́ təŋláʼ Adamáwǎ kuʼ dəŋ é. +A bə wə de zhəŋ mcoʼ myə a de nwə nə mcuʼtə və pu a mkɔ.  bə́ wə́ dé zhəŋ mcoʼ myə â dé nwə nə́ mcúʼtə və pú a mkɔ̀. +A pə nə mtam mɔ Kaməlum ciŋnyə shyəcyə pu a sobo mciŋnyə yɔm nə cəmcuŋ tətɔm. Ǎ pə́ nə́ mtâm mɔ Kaməlûm ciŋnyə shyəcyə pú a sobo mciŋnyə yɔ́m nə́ cə̌mcuŋ tətɔ̂m. +Nə pə si nə nwə Cam nə Cwyatə po a Afrika (CACA). Nə́ pə̂ sí nə̂ nwə Cam nə̂ Cwyatə po á Áfríkà (CACA). +Fʉʼ yəŋ ghə dəŋ tə ŋwak tyəʼ 25 nə Fəfə 2021. Fʉʼ yə̌ŋ ghə dəŋ tə́ ŋwák tyə̂ʼ 25 nə̂ Fəfə 2021. +Brice TCHAKOUNTE gɛywə wə ha piŋ ghɔm bi mo. Brice TCHAKOUNTE gɛywə́ wə́ há piŋ ghɔm bí mò. +A bə nə nə sɛnwə ha nə bʉɔ mfaʼ pələmnɔm ŋko kə ntəm ntʉm guŋ lə.  bə́ nə́ nə sɛ́nwə há nə́ bʉɔ̌ mfaʼ pələmnɔm ŋkó kə ntə́m ntʉ́m guŋ lə̂. +Po zhyə gaə pyə a si Pó zhyə́ gaə́ pyə̂ á sí +Kaməlum kwoʼ dəŋ sətam nənyap pasəpɔ yə a kə bə 75 000 a jap 110 000 F CFA. Kaməlúm kwóʼ dəŋ sətâm nənyáp pasəpɔ̂ yə a kə̂ bə́ 75 000 á jáp 110 000 F CFA. +Yɔ kwaʼ kwaʼ mfaʼ Martin Camus pu Wilfried Eteki, pəzhəŋvʉm a jwi. Yɔ́ kwaʼ kwaʼ mfaʼ Martin Camus pú Wilfried Eteki, pəzhəŋvʉ́m a jwǐ. +Bɔktse Malicka Beyemi mu taʼ mo gwyə ntʉm pfəlaʼ Lekye. Bɔ̂ktsě Malicka Beyemî mû taʼ mo gwyə́ ntʉ́m pfə́láʼ Lékyè. +Mŋwalaʼ 3, pəpəŋthəlaʼ 27 gə mməkwɛ 67 bə pəntʉɔ nə tsənɔm Wazap. Mŋwâlǎʼ 3, pəpəŋthə́láʼ 27 gə́ mmə́kwɛ́ 67 bə́ pəntʉɔ nə̂ tsə́nɔm Wazâp. +Pu lə zhəŋ bvʉʼsi Nəmo Etudi gə dyə gwyə mpfəpɔ. Pú lə zhəŋ bvʉʼsǐ Nəmo Etudǐ gə́ dyə̂ gwyə́ mpfə́pɔ̀. +Yə po ka zhyə nə nə ghɔ tə pap Jean Jacques Ze Vision 4. Yə po ka zhyə́ nə́ nə́ ghɔ tə pap Jean Jacques Ze Vision 4. +Yə a shəŋ gaə po zhyə nə mtsənɔm dyəfaʼ Martin Camus lə. Yə â shə́ŋ gaə́ po zhyə́ nə̂ mtsə́nɔm dyə̂faʼ Martin Camus lə. +Wilfrid Eteki nə nuŋ pu jwi taʼ məzhi gɛŋkapə bə də ciŋnyə nə. Wilfrid Etekí nə̂ nuŋ pú jwî taʼ mə̂zhǐ gɛŋkapə́ bə́ də́ ciŋnyə nə́. +Mnyə guŋ pɔ awɛ təm ŋkhə cwə nə təŋtə Jacques Fame Ndongo Mnyə́ guŋ pɔ awɛ́ tə́m ŋkhə cwə nə́ tə́ŋtə Jacques Fame Ndongo +Nwə jʉ kaktə: Paʼ pu kə ghə tə gəm Cabral Libii Fəlaŋsi aa (ciŋnyə shyəcyə). Nwə jʉ kâktə̀: Páʼ pú kə̂ ghə tə́ gə́m Cabral Libii Fəlaŋsí áá (ciŋnyə shyəcyə). +Kwaʼ mta Gilbert Mboanla Ayijo lə bə e zhyə nyənyɔ nə. Kwaʼ mtâ Gilbert Mboanla Ayíjo lə̂ bə é zhyə́ nyə́nyɔ́ nə́. +Yə a bə pu zhyə nə Wazap ‘dekonɔŋ ɛŋ pe’ Yə â bə pú zhyə́ nə̂ Wazâp ‘dekonɔ́ŋ ɛŋ pê’ +Ekinɔks Yɔjuʼ laʼtə taʼ kam nə mtsənɔm Malicka (ciŋnyə shyəcyə) Ekinɔ́ks Yɔ̂júʼ laʼtə taʼ kam nə̂ mtsə́nɔm Malickà (ciŋnyə shyəcyə) +Mfoto Yolande Bodiong tə koʼ dzə nə e wə gɔmnwə nə məlamgʉgʉɔ. Mfǒto Yolande Bodiong tə koʼ dzə́ nə́ é wə́ gɔ́mnwə nə́ mə́lǎmgʉgʉɔ́. +Mghɔm Məcwɔʼ cwyatə Bahebek pu Dieudone Essomba nə Kolona sya. Mghɔm Mə́cwɔ̂ʼ cwyatə Bahébék pú Dieudoné Essomba nə̂ Kolónǎ syà. +Pu kwi mətwa faʼ e biŋ shyanyə dəŋ pefaʼ nə cwəhwitə e. Pú kwí mətwâ faʼ e bíŋ shyanyə dəŋ pèfaʼ nə̂ cwəhwítə e. +Taʼ ŋaknyə ciŋnyə mtsʉʼ dyə seletampi mu yə mbɛ taʼ mo gwyə ntʉm RDPC gɔmnwə. Taʼ ŋaknyə́ ciŋnyə mtsʉ́ʼ dyə̂ sélétampî mû yə mbɛ̂ taʼ mo gwyə́ ntʉ́m RDPC gɔ́mnwə̀. +Nyənyɔ yəŋ yə a wə jʉm Maktɛŋ Mimb. Nyə́nyɔ́ yəŋ yə ǎ wə́ jʉ́m Maktɛ́ŋ Mimb. +Fyəʼshɛ Dyəgwyə nəsɛ ŋkapguŋ kəŋnyə bʉɔtyəʼ mnwə Kolona. Fyəʼshɛ Dyə̂gwyə̂ nəsɛ́ ŋkǎpgǔŋ kəŋnyə bʉɔ̌tyəʼ mnwə Kolónà. +Malika mjwi yə pu kə le e nə mtsənɔm a wə gɔ laʼtə mnwə Mimb pu Eteki. Malika mjwǐ yə pú kə le é nə̂ mtsə́nɔm á wə́ gɔ́ laʼtə mnwə Mimb pû Etéki. +Buhari katə kuŋ nə yɔ Ngɔh Ngɔh dyə cuʼtə. Buharí kátə kúŋ nə́ yɔ̂ Ngɔ̌h Ngɔh dyə̂ cúʼtə̀. +Yɔ jʉɔjʉm mcuŋ nə Paull Biya ntʉm Nəmo Ntamtə Guŋ mɔ. Yɔ́ jʉɔjʉm mcuŋ nə́ Paull Biya ntʉ́m Nəmo Ntamtə Guŋ mɔ̌. +Ŋkɔghɛ kə shyə m jʉm fʉmnyə a ! Yəŋ mghɔm taʼ məkwɛ bə Mimb kə faʼ nə e. Ŋkɔ̌ghɛ́ kə̂ shyə m jʉm fʉmnyə á ! Yə̂ŋ mghɔm taʼ mə́kwɛ́ bə Mimb kə fǎʼ nə́ é. +Tap e wə dɛtə jɔ paʼ luŋ e sə lə. Táp ě wə́ dɛ́tə́ jɔ́ páʼ lûŋ é sə́ lə. +Fəlaŋ masonəli: shyə Cabral Libii ghɔm awɛ. Fəláŋ masonəlî: shyə̂ Cabral Libii ghɔm awɛ́. +Pu coʼbi boʼyɔm mkam guŋ nə ghɔ təm. Pú coʼbí boʼyɔ̂m mkǎm guŋ nə́ ghɔ tə́m. +E fʉ bvo məghap e USA də shuʼ 38 bhənyə ŋko muʼ go a Kaməlum. É fʉ bvo mə́ghap e USA də́ shûʼ 38 bhə́nyə́ ŋkó muʼ go á Kaməlûm. +Taʼ məkwɛ wə shəŋ nə cyanyə mcuŋ kwintɛ a pə wə shyə Martin Camus Mimb. Taʼ mə́kwɛ́ wə́ shə́ŋ nə́ cyanyə mcuŋ kwîntɛ̌ a pə́ wə́ shyə́ Martin Camus Mimb. +Vəŋ mmətwashu pu a msəŋwi ntwɔk ŋkhə le jyə m Ngoketunja. Vəŋ mmə́twâshu pú a msə̌ŋwi ntwɔ́k ŋkhə̌ lé jyə m Ngoketúnjá. +Taʼ ciŋnyə shyəcyə mpfəpɔ bə pu jwə wap Eyumojɔk lətsʉʼ nə məlɔmgʉgʉɔ. Taʼ ciŋnyə shyəcyə mpfə́pɔ bə pû jwə́ wáp Eyumojɔ̌k lətsʉʼ nə́ mə̂lɔ̌mgʉgʉɔ́. +Yolande Bodiong lə so e Martin Camus Mimb shyə sim. Yolande Bodiong lə sô é Martin Camus Mimb shyə́ sim. +Taʼ tambɛ yɔ jwi i nə ntam gho. Taʼ tâmbɛ̌ yɔ́ jwî i nə́ ntám gho. +Msya pu a ghap: mnə pɔŋkuŋ pəpʉə laʼnyə Dwala. Msya pú a ghàp: mnə̂ pɔŋkuŋ pə́pʉə́ láʼnyə́ Dwǎlá. +Diong Gute pu a mŋwalaʼ pyə naʼ bvɔk thəŋkɔp e mlaʼ Tadyə gɛcaʼ Yawude I. Diong Gute pu a mŋwâlâʼ pyə́ náʼ bvɔ́k thə́ŋkɔ́p e mlaʼ Tâdyə̂ gɛcáʼ Yawude I. +Təŋtənwə nə ŋkap nəba Kolona: Madeleine Tchuinte wə ha piŋghɔm bi mghɛbo pyə. Tə́ŋtə́nwə nə́ ŋkâp nəbá Kolónà: Madeleine Tchuinté wə́ há piŋghɔm bî mghɛbo pyə́. +Paul Biya ghə pu ke mkətuʼ tsʉʼsaʼ Mkətuʼ. Paul Biya ghə pú kê mkətúʼ tsʉʼsâʼ Mkətúʼ. +Shə mcuŋ sə myə a fə bi Remi Ngono. Shə́ mcuŋ sə́ myə a fə́ bî Remi Ngono. +Nwəmalicka: Junior Zogo hakmnwə awɛ ntʉm cuʼtə “Dekonɔŋ ɛŋ pe’. Nwəmalíckà: Junior Zogo hakmnwə awɛ́ ntʉ́m cûʼtə “Dekonɔ́ŋ ɛŋ pê’. +Ngɔh Ngɔh kam Maktsime Eko Eko e yaʼ bvʉ m nə jʉm Mvondo Aylo Ngɔh Ngɔh kam Maktsime Eko Eko e yáʼ bvʉ m nə̂ jʉm Mvondo Aylo +Patrice Nouma yə pu kə ghaə e pfʉ a ghɔmnwə pu yuʼ gi i. Patrice Nouma yə pú kə ghaə́ ě pfʉ́ á ghɔmnwə pú yûʼ gi i. +Po a Kaməlum pyə wap Bɛlzhik a təm awɛ ŋkɔ dzə nəmo yap. Po á Kaməlûm pyə wáp Bɛlzhík á tə́m awɛ́ ŋkɔ́ dzə nəmo yáp. +Piŋghɔm Bidjocka bi Libii. Piŋghɔm Bidjocka bî Libii. +Fru Ndi pə gɔ maʼ fe təŋ Jean Michel Nitcheu. Fru Ndi pə́ gɔ́ maʼ fe tə̂ŋ Jean Michel Nitcheu. +Pəghapguŋ to taʼ mətwa shu msəŋwi ntʉm Bwi. Pəghapgǔŋ to taʼ mə́twâ shu msə̌ŋwi ntʉ́m Bwǐ. +Muʼ nə po po pə ghɔm bi mta pyə gaə a bə ma yɔkpə pɔk teʼ tə pə zhʉ. Muʼ nə̂ pǒ pô pə̌ ghɔm bí mtâ pyə́ gaə́ á bə ma yɔ́kpə̌ pɔ́k teʼ tə́ pə zhʉ̂. +A cyə Manaouda Malachie tu mtso. Ǎ cyə Manaouda Malachie tú mtsǒ. +Field Mashal cya taʼ ŋkʉɔ bi Samuel Sako ba bi mtadyə msəŋwi NOPITI gə Kobo 10. Field Mashal cya taʼ ŋkʉɔ bî Samuel Sako ba bí mtâdyə̂ msə̌ŋwi NOPITI gə́ Kobo 10. +Tɔnyə wə pə gəlisi: mtso Mŋwalaʼ 33 nə yoʼ pə USA Tɔnyə wə́ pə gəlísì: mtsǒ Mŋwǎlǎʼ 33 nə̂ yoʼ pə USA +Nwə tə ghɔm: Pu ke CEO Olaŋzhə Kaməlum dyəsaʼshɛ Nwə̀ tə̀ ghɔ̀m: Pú ké CEO Oláŋzhə́ Kaməlúm dyə̂sâʼshɛ +Ntwɔkshɛ Nkɔm tu mkaʼnyə myə Shakiro lə ghə bi cwə yə e lə təm dyəcɛ aa. Ntwɔ̂kshɛ Nkɔ́m tú mkaʼnyə myə Shakiro lə ghə bí cwə yə é lə tə̌m dyə̂cɛ̌ áá. +Mghɛfaʼ nə yuʼ paʼ mdek tɔ a wə pfyə dəm pu Mghɛfǎʼ nə̂ yǔʼ paʼ mdêk tɔ̂ á wə́ pfyə̂ də̌m pú +Swis: Biya pu jwi e wə cəŋtə dzʉpe cwə yap Zhənɛvə. Swîs: Biya pú jwî é wə́ cə́ŋtə́ dzʉ́pe cwə̂ yap Zhənɛ̂və̀. +Pu yaʼ thə mkətuʼ pəpʉə Babaju. Pú yáʼ thə́ mkətúʼ pə́pʉə́ Babajû. +Pu gɔ tam pe pya Shakiro pu a guŋ pə LGBT Pú gɔ tám pé pya Shakiro pú a guŋ pə LGBT +Espoir Matomba wə ŋko m tsə BAS. Espoir Matomba wə́ ŋkó m tsə́ BAS. +Pu kə nə Dzʉʼbvʉ 2021 jwə po a Kaməlum 70 Pú kə nə́ Dzʉ̂ʼbvʉ 2021 jwə́ pó á Kaməlûm 70 +Nnwə yə a bə ntuŋ BAS nəpaʼ wap shwanyə Paul Biya lə. Nnwə́ yə â bə́ ntûŋ BAS nə́pâʼ wâp shwanyə Paul Biya lə. +Pɔl Biya tinnyə tə guŋ thə e ŋwaʼ ŋwaʼnyə bi Macron. Pɔ́l Biyǎ tínnyə́ tə guŋ thə é ŋwáʼ ŋwaʼnyə bî Macron. +Tsə tsyə a tsənyə pəŋthəlaʼ Salmana tə e cwɔ mu fə e aa. Tsə́ tsyə a tsə́nyə́ pəŋthə́lâʼ Salmana tə́ e cwɔ́ mû fə̂ e áá. +Yɔ paʼ pu byap Paul Biya pu a Mŋwalaʼ pyə a yəŋ. Yɔ́ páʼ pû byáp Paul Biya pú a Mŋwâlâʼ pyə́ á yə̌ŋ. +Tuŋdyə yə pu kə ghɔ Dubayə nuŋ biŋ jwə wap: pu wə shəŋ taʼ yə Kaməlum pu jwi e yə Nizhelya. Túŋdyə́ yə pú kə ghɔ Dubayə núŋ biŋ jwə́ wáp: pú wə́ shə́ŋ taʼ yə Kaməlûm pú jwî e yə Nizhelya. +Pu cuʼnyə taʼ dhəmɔk shisha nə sika mtaʼ 100 myə mo nwə aa. Pú cúʼnyə́ taʼ dhə̌mɔ́k shishâ nə́ sikâ mtaʼ 100 myə mǒ nwə́ áá. +Bʉɔ ghəm pɔ dwɔʼɔ: yɔ pəghəmpɔ pɔ. (ŋaknyə ciŋnyə) Bʉɔ̌ ghəm pɔ dwɔ́ʼɔ́: yɔ́ pəghə̌mpɔ̌ pɔ̌. (ŋaknyə cìŋnyə̀) +Pə Ambazonyɛŋ wə daʼtə taʼ məkuʼ bə wap ghəm e gɔ dwɔʼ. (ciŋnyə shyəcyə) Pə Ambazonyɛ́ŋ wə́ dáʼtə́ taʼ mə̂kuʼ bə wáp ghəm é gɔ́ dwɔʼ. (ciŋnyə shyəcyə) +Shə mnwə myə Kamʉ Mimb kə bo bwok daʼgaə a ne shyəə. Shə́ mnwə myə Kamʉ Mimb kə̂ bó bwôk daʼgaə́ ǎ ne shyə́ə́. +Mɔ mdzə ghɔm Shakiro jʉm paʼ e ntəm cɛ aa. Mɔ̂ mdzə ghɔm Shakiro jʉm páʼ e ntə́m cɛ́ áá. +Pu wə byap Fridolin Nke m SEMIL Pú wə́ byáp Fridolin Nke m SEMIL +Taʼ gɛywə Iŋdə wə fəŋ mtəŋ EkoMatiŋ Taʼ gɛywə́ Iŋdə̌ wə́ fə́ŋ mtə́ŋ EkoMatiŋ + Nə laʼtəluŋ nə Biya: BAS wə gɔm ywə yə a gɔ ti cyətə aa [ŋkʉɔ bvəvə]. Nə́ laʼtəlúŋ nə̂ Biya: BAS wə́ gɔ́m ywə́ yə á gɔ tí cyətə áá [ŋkʉɔ bvəvə]. +Nə kwyəpnyə pəsaʼ mzhitə RDPC: pu e daʼ mzhəŋ myə. Nə́ kwyə́pnyə pəsáʼ mzhitə RDPC: pú ê dáʼ mzhəŋ myə́. +Kolona: gwɛ a pɔ 80 000 ntʉm Kaməlum yɛgho. Kolónà: gwɛ́ a pɔ 80 000 ntʉ́m Kaməlúm yɛgho. +Pəgəlisi sə Paul Biya dyə otɛ e. Pəgəlísǐ sə Paul Biya dyə̂ otɛ̂ é. +Nwə Malika: yɔ mnwə myə pu wə ŋkəm Martin Camus Mimb a mɔ. Nwə Malika: yɔ́ mnwə myə pú wə́ ŋkə́m Martin Camus Mimb á mɔ̌. +Tyəʼ shɛ Martin Camus Mimb nə miŋ ntəm. Tyə́ʼ shɛ Martin Camus Mimb nə́ miŋ ntə́m. +Mcuŋ Visyɔŋ 4 nə mnam 8 mtsʉʼ. Mcuŋ Visyɔŋ 4 nə́ mnam 8 mtsʉ́ʼ. +Mcuŋ Ekinɔks mnam 8 mtsʉʼ Mcuŋ Ekinɔ̂ks mnam 8 mtsʉ́ʼ +Fyəʼshɛ ghɔm gaə e kuʼ nə tiŋnyə nə shɛ AYAH pu Ernest Obama. Fyəʼshɛ̌ ghɔm gaə́ ě kuʼ nə́ tîŋnyə nə̂ shɛ AYAH pû Ernest Obama. +Taʼ hwə pəpuŋ nəba mhwi Kaməlum. Taʼ hwə pəpûŋ nəbá mhwí Kaməlûm. +Yɔ dzə mghɔm ntwɔkshɛ Alice Nkom mɔ. Yɔ́ dzə mghɔm ntwɔ̂kshɛ Alice Nkom mɔ̌. +Shakiro mbɛmjwi təm cɛ. Shakiro mbɛ̂mjwǐ tə́m cɛ́. +Paʼ nə nuʼshwə bə wə bitsʉʼ ntʉm mtisuŋ Kaməlum. Páʼ nə́ nuʼshwə̂ bə́ wə́ bítsʉʼ ntʉ́m mtísuŋ Kaməlûm. +Nwəkə po a Kaməlum lə pə ŋkuŋ nə həŋtə gəpiŋ kwəpaʼ bi gɔpaʼ? Nwəkə́ po á Kaməlûm lə pə́ ŋkúŋ nə́ hə́ŋtə gə̌píŋ kwə́paʼ bí gɔ̂pǎʼ? +Gəpiŋ kwəpaʼ: yə po a Kaməlum ŋkwɛ aa. Gə̌píŋ kwə́pàʼ: yə po á Kaməlûm ŋkwɛ áá. +Nə zhwə pɔ, nə lə pawa kuʼu, nə lə BAS jɔgo ghə Fəlaŋsi ghɔm gaə wap gɔ pya mfaʼ cwəpuŋ Kolonɛl Bamkoui. Nə́ zhwə̂ pɔ̀, nə́ lə páwa kúʼú, nə́ lə BAS jɔ́gó ghə Fəlaŋsí ghɔ̂m gaə́ wâp gɔ pya mfaʼ cwəpuŋ Kolonɛ́l Bamkoui. +Cɛ tə ntʉm nwə dɔ: Ntwɔkshɛ Alice Kom ghɔm gaə a ghə a gəkələ bə e te Shakiro cɛ. Cɛ̌ tə ntʉ́m nwə dɔ́: Ntwɔ̂kshɛ Alíce Kom ghɔm gaə́ á ghə á gə̂kə́lə́ bə é té Shakiro cɛ́. +Martin Camus wə ŋkʉ mməkuʼ Kaməlum. Martin Camus wə́ ŋkʉ́ mmə̂kuʼ Kaməlûm. +Pəŋthə laʼlaʼ Salmana Amadou Ali cwɔ taʼ mjwi jyəŋkaʼ kwaʼ muʼci. Pəŋthə́ lâʼlǎʼ Salmana Amadou Ali cwɔ́ taʼ mjwǐ jyəŋkaʼ kwaʼ muʼcí. +Pu ghəm taʼ tambɛ ŋkaʼ 46 e a wə nuŋ pu mu ŋkaʼ 11 Yɔgam. Pú ghəm taʼ tâmbɛ̂ ŋkaʼ 46 e á wə́ núŋ pú mû ŋkaʼ 11 Yɔ́gám. +Pu swop mo tə e pfʉ nə nwə taʼ shəŋ mluʼ Niete- Kribi. Pú swop mo tə é pfʉ́ nə̂ nwə taʼ shə̂ŋ mluʼ Niete- Kribi. +Potsə ntʉm ŋkhətʉɔ taʼ Ŋwalaʼ Paul Biya sa nə məlɔmgəgʉɔ. Pǒtsə́ ntʉ́m ŋkhətʉɔ́ taʼ Ŋwàlǎʼ Paul Biya sa nə́ mə̂lɔ̌mgəgʉɔ́. +FridolinNke sɔmɔsi biŋ maʼbu do ŋkap nə saʼshɛ e bə Kolonɛl Bamkoui maʼnyə e maʼnyə. FridolinNke sɔ́mɔ́si bíŋ maʼbú dó ŋkáp nə sáʼshɛ̂ ê bə Kolonɛ́l Bamkoui maʼnyə é maʼnyə. +A ghə guʼ 25 paʼ buŋtʉm də e fə laʼ a, e wə shəŋ nə zhwə e.  ghə guʼ 25 páʼ buŋtʉ̌m də é fə́ láʼ á, ě wə́ shə́ŋ nə́ zhwə̂ é. +Pə Paul Biya a wə də tisuŋ ŋkhəŋkhə bʉə m Ngawuŋdele a? Pə́ Paul Biya á wə́ də́ tísuŋ ŋkhəŋkhə bʉə́ m Ngawúŋdélé a? +Mbɔkke gɔpnaʼ wə bə a tu, mpefaʼ pɔmnəŋ pu a KAN gɔ naʼ pɔm. Mbɔ́kké gɔ̂pnǎʼ wə́ bə á tú, mpéfàʼ pɔmnəŋ pú a KAN gɔ náʼ pɔ́m. +Ntoʼ nə Fotso, gɔ ŋkəm nə Mokam tə tʉɔnyə Nuʼcɔkgwɛ pəyontwasim- ŋkap mtsiʼnyə. Ntóʼ nə̂ Fotsǒ, gɔ́ ŋkəm nə́ Mokam tə tʉɔnyə Nuʼcɔkgwɛ́ pəyôntwasim- ŋkáp mtsìʼnyə̀. +Pɔ otonɔm Kribi ghə pe 4 shuʼ shuʼ nə guʼ 2020. Pɔ́ otonɔ̂m Kribi ghə pe 4 shûʼ shǔʼ nə̂ gûʼ 2020. +Nə te shəpɔ nə taksi yəŋ yə a wə gə mghɛŋkap tsʉpe. Nə́ tê shə́pɔ nə́ tâksi yəŋ yə ǎ wə́ gə́ mghɛŋkáp tsʉ̂pè. +Dəŋ gəfə jəmyəm kwoʼ. Dəŋ gəfə jəmyə̌m kwóʼ. +Kaməlum təŋ Egipto təŋ tə wap a wə shəŋ nə tsʉʼcaʼ, gə mfaʼ gɔpnaʼ biŋ ŋkwə mtsʉʼfaʼ nə də tsətsʉ nyap shə. Kaməlúm tə́ŋ Egípto tə̌ŋ tə wáp á wə́ shə́ŋ nə́ tsʉ̂ʼcǎʼ, gə́ mfaʼ gɔ̂pnaʼ bíŋ ŋkwə́ mtsʉʼfaʼ nə də́ tsə́tsʉ́ nyâp shə́. +BEAC viʼtə kəm nənyap nwə ŋkap. BEAC víʼtə́ kəm nənyáp nwə ŋkáp. +Kafɛ: shuʼ shaʼ 6 ntwɔk bi nə nətsʉʼ. Kafɛ́: shûʼ shǎʼ 6 ntwɔ́k bí nə́ nə́tsʉ̂ʼ. +Libong Li Likeng wə shəŋ nə miŋ pu a Danpullo Libong Li Likeng wə́ shə́ŋ nə́ miŋ pú a Danpullo +Pəghə mtsʉʼfaʼ map ntʉm mguŋguŋ wə fʉtə pɔ. Pəghə mtsʉʼfaʼ máp ntʉ́m mguŋgǔŋ wə́ fʉ́tə́ pɔ̀. +Gwəsəm mntʉmfaʼ pɔ ntɔkɔ kwi mcwɔʼfaʼ Dwala. Gwəsəm mntʉ̂mfǎʼ pɔ ntɔkɔ́ kwí mcwɔ́ʼfaʼ Dwǎlá. +Dyə petasi yaʼ nə nə lə tsəmkam faʼ a ghə e laktə 845 shuʼ shaʼ. Dyə̂ pétâsǐ yáʼ nə́ nə́ lə tsə́mkam fáʼ a ghə̂ e lâktə 845 shûʼ shǎʼ. +Saŋtrə Idəlolik: Pu fɛ tyəʼ nəcwɔʼ jap m nə Fʉʼbvʉ 2021. Sáŋtrə́ Idəlolîk: Pú fɛ́ tyə̂ʼ nə́cwɔ̂ʼ jáp m nə́ Fʉ̂ʼbvʉ 2021. +SIDISI də 15 211 tɔnə ŋkəde gɔ dəmsim guŋguŋ SÍDISÎ də 15 211 tɔ̂nə ŋkədé gɔ́ dəmsim gùŋgùŋ +Minette Libom Likeng ghɔm gaə pəghənwə nə khətʉɔ pə faʼ pəpuŋ. Minette Libom Likeng ghɔm gaə́ pəghənwə nə̂ khətʉɔ́ pə́ fáʼ pəpúŋ. +Mguŋ Bəlitanik wə sətə nə yap ba mpaʼ Fəlaŋsi tə wə ha tsʉʼ bi pu lə. Mguŋ Bəlitaník wə́ sə́tə́ nə̂ yap ba mpáʼ Fəlaŋsí tə̌ wə́ há tsʉʼ bí pú lə. +Mcoʼ nwəŋkap : Ywə yə a shəŋ gaə pə zhyə nə dəŋ ŋkapmfaʼguŋ nə guʼ 2022 lə. Mcoʼ nwəŋkáp : Ywə́ yə á shə́ŋ gaə́ pə zhyə́ nə̂ dəŋ ŋkâpmfaʼguŋ nə́ gûʼ 2022 lə. +Ŋkapmfaʼguŋ: mjyə gwyə nə nuʼmshwə pɔ lə? Ŋkâpmfáʼgùŋ: mjyə gwyə̂ nə núʼmshwə pɔ lə? +Pɔ otonɔm Dwala kwə taʼ ŋkɛpe bə a twɔk kilometa 20. Pɔ̂ otonɔ̂m Dwǎlá kwə́ taʼ ŋkɛpé bə á twɔ́k kilométa 20. +Bap nə shaʼ 400 000, yɔ mdyə yocəŋ myə a ntʉɔ teʼ Kaməlum a mɔ. Bap nə́ shâʼ 400 000, yɔ́ mdyə̂ yócəŋ myə â ntʉɔ teʼ Kaməlûm á mɔ̌. +Ŋkap mfaʼ guŋ...mjyə gwyə nə nuʼ mshwə Ŋkâp mfaʼ gùŋ...mjyə gwyə̂ nə núʼ mshwə̀ +Shu wə doʼ nə dəŋ pʉə simaŋ Ŋwalaʼ mnwə sim wə gɔ tɔm Shǔ wə́ dóʼ nə̂ dəŋ pʉə simâŋ Ŋwâlâʼ mnwə sǐm wə́ gɔ́ tɔ́m +Sangha Mining ghə so ku e nə muʼ nwə. Sangha Mining ghə sǒ kú é nə̂ múʼ nwə̀. +Pu fɛ tyəʼ nə he mjyədyə Saŋtral Idəlolektrik jap m nə Fʉʼbvʉ 2021. Pú fɛ́ tyə̂ʼ nə́ hê mjyədyə̌ Saŋtral Idəlolektrîk jáp m nə́ Fʉ̂ʼbvʉ 2021. +Ŋwaʼnyə dəŋ ŋkapnəseguŋ pu a bʉɔ tyəʼ 2021-2024. Ŋwaʼnyə dəŋ ŋkâpnəséguŋ pú a bʉɔ̌ tyə̀ʼ 2021-2024. +Bvo mghɛfaʼ ntɛ Sosyete Zheneral Kaməlum si bə nwə cyə wap. Bvo mghɛfaʼ ntɛ Sosyeté Zhenerál Kaməlûm sî bə nwə̌ cyə wáp. +Nexttell pə kəŋ ghʉm. Nexttell pə́ kə́ŋ ghʉ́m. +Seidu Njoya kam Mouelle Kombi Mɔŋdovissyɔŋ (ciŋnyə shyəcyə) Seidú Njóyǎ kam Mouelle Kombi Mɔŋdóvissyɔ̂ŋ (ciŋnyə shyəcyə) +Tadyə gɛcaʼ pfɔp Yawude 2 coʼ cuʼtə FEKAFUT. Tádyə̂ gɛcǎʼ pfɔ̌p Yawude 2 coʼ cúʼtə FEKAFÛT. +Ŋwalaʼ Muele Kɔmbi wə ŋkəŋnyə bʉɔ ghə msaʼnyə FEKAFUT. Ŋwǎlǎʼ Muélé Kɔ́mbǐ wə́ ŋkə́ŋnyə́ bʉɔ̌ ghə msaʼnyə FEKAFÛT. +Bɔkbɔk khəkhə mkəm nəse fəbɔ. Bɔ̂kbɔ́k khəkhə mkəm nəsé fə̀bɔ̀. +Msaʼnyə pu a khəkhə tə tiŋnyə siŋ o lə pə wə. Msaʼnyə pú a khəkhə tə tíŋnyə̂ síŋ ó lə pə́ wə́. +Samuel Eto’o wə nyaptə nə kaʼ pu e thə nə msaʼnyə. Samuel Eto’o wə́ nyáptə́ nə́ kaʼ pù é thə́ nə́ msàʼnyə̀. + Ntʉm mnwə toʼ nə lɔ. Ntʉ́m mnwə̌ tóʼ nə́ lɔ̂. +Shampyona piŋ ntoʼ. Shampyoná piŋ ntóʼ. +Kəməlum kam mkwiʼtə dzə FIFA. Kəməlúm kam mkwíʼtə́ dzə̌ FÍFÀ. + pu coʼ Raphael Nganguele məcwɔʼ khʉdʉ nə ghɔ msaʼnyə mfyə Olɛmpik. pú coʼ Raphael Nganguele mə́cwɔ̂ʼ khʉdʉ̌ nə́ ghɔ msaʼnyə mfyə̂ Olɛmpîk. +Kwɔtə cuʼtə FIFA pu KAF ghə gɔpnaʼ səŋ. Kwɔtə cûʼtə FIFA pú KAF ghə gɔ̂pnaʼ sə́ŋ. +Pu pap nə zhwə Jean Claude Billong tə e fə Tʉki ŋkwɔʼ. Pú pap nə́ zhwə̂ Jean Claude Billong tə é fə́ Tʉkî ŋkwɔ́ʼ. +FIFA ghə gɛ biŋ ntam nɔm nə Muele Kɔmbi. FIFA ghə́ gɛ̌ bíŋ ntám nɔm nə̂ Muélé Kɔ́mbì. +Pu piŋ gaə Francis Ngannou wə bə dəŋdzə məcwɔʼ pfomkəm ntʉm guŋ. Pú píŋ gaə̂ Francis Ngannou wə́ bə́ dəŋdzə mə́cwɔ̂ʼ pfomkəm ntʉ́m gùŋ. +Vincent Aboubakar tu mnwə myə a kə ghə tə e təm Besiktas lə. Vincent Aboubakar tú mnwə myə a kə ghə tə́ e tə́m Besiktâs lə. +Ywə yə a gə tə FIFA pak Mouelle Kombi shya jʉm lə. Ywə́ yə a gə tə́ FIFA pâk Mouelle Kombi shyá jʉm lə. +Pə tam fəbɔ Antonio Conceicao lə cu yap biŋ a m jʉm tə wap wə gɔ təm ŋkɛ. Pə tám fəbɔ Antonio Conceicao lə cu yap bíŋ á m jʉm tə wáp wə́ gɔ́ tə́m ŋkɛ̀. +Kwɔtə cuʼtə FEKAFUT: Seidu Njoya cyə Mouelle Kombi. Kwɔtə cúʼtə FEKAFÛT: Seidu Njoyǎ cyə Mouelle Kombi. +Pɔ Otonɔm Dwala təm dəŋdzə Kaməlum. Pɔ́ Otonɔ̂m Dwǎlá tə́m dəŋdzə Kaməlûm. +Taʼ mo bə pu katə bə wə mɔktə e a yap tso tsyə nə pə Tadyə FECAFUT Taʼ mo bə pú kátə̂ bə́ wə́ mɔ́ktə́ é á yáp tsô tsyə́ nə̂ pə̂ Tâdyə̌ FECAFÛT +Ŋwalaʼ Fəlaŋsi nə nwə pəbɛ mdəŋ pu a pəjwi lə Eto Fils. Ŋwâlǎʼ Fəlaŋsí nə̂ nwə pəbɛ̂ mdəŋ pú a pəjwǐ lə Eto Fîls. +Ajara Nchout ghə mghɛpəŋ təŋlaʼ jyəŋkaʼ pyə mnyə map jɛ a pu pa wap pə fe . Ajara Nchout ghə mghɛpə́ŋ təŋláʼ jyəŋkaʼ pyə mnyə̂ mâp jɛ́ á pú pá wáp pə̂ fě . +KAN 2021: Tadyə KAF yaʼ mshɛ. KAN 2021: Tâdyə̂ KAF yáʼ mshɛ. +Pu a jaə nə nə kwə Yɔmkəshaʼ Omnispɔ Yawude. Pú a jaə́ nə́ nə́ kwə̂ Yɔ́mkəshaʼ Omnispɔ̂ Yàwùdè. +Kamtɛl bafia Vole bɔ Evolʉshyɔŋ tə dzəŋdzə Kaməlum. Kamtɛ́l bafia Volé bɔ̂ Evolʉ́shyɔ̌ŋ tə́ dzəŋdzə Kaməlûm. +Yɔ ywə yə pə gɔ zhyə jʉm paʼ cuʼtə mi a yəŋ. Yɔ́ ywə́ yə pə̂ gɔ zhyə́ jʉm pâʼ cúʼtə mi á yə̌ŋ. +Mtɔnyə myə a Fekafut a wə shʉʼnyə guŋ guŋ awɛ. Mtɔnyə myə á Fekafût á wə́ shʉ́ʼnyə́ guŋ guŋ awɛ́. +Seidu Mbombo Njoya wə gaə pu yaʼ shu. Seidú Mbombó Njóyǎ wə́ gaə́ pú yáʼ shù. +Marlɛnə Emvoutou hak tsə tsyə e wə bap nə ghə aa. Marlɛ́nə́ Emvoutou hak tsə́ tsyə é wə́ báp nə́ ghə áá. +Mətom mfʉm yə a ntʉm bʉɔ nyap shampyona Mə̂tǒm mfʉm yə ǎ ntʉ́m bʉɔ̌ nyap shampyonâ +Zomo- Bem wə shuʼnyə Chantal Ayissi nə ENEO yə pə a ha chyə ntʉm mguŋ 4. Zomo- Bem wə́ shúʼnyə́ Chantal Ayissi nə̂ ENEO yə pə́ a hâ chyə ntʉ́m mguŋ 4. +Jwopshyə Nabila pu Nokolas Paez zhʉ pətsəpo. Jwopshyə Nabila pû Nokolas Paez zhʉ́ pətsə́pó. +Nwə mkɛ/Chantal Ayissi ke gɔ Benɛŋ. Fə e Leduc wə gɔm guŋ tsə tsyə e kə ghə aa. Nwə́ mkɛ̀/Chantal Ayissi kě gɔ Benɛ̂ŋ. Fə̂ é Leduc wə́ gɔ́m guŋ tsə́ tsyə e kə ghə áá. +Dzou wə jɔ taʼ buʼtsə bə e zhyə nə puʼ ntinti. Dzou wə́ jɔ́ taʼ bûʼtsə́ bə é zhyə́ nə́ pûʼ ntîntǐ. +Tsʉʼfaʼ gwyə taʼ mu e Kaməlum gwɛ a shuʼ 100. Tsʉʼfaʼ gwyə́ taʼ mu e Kaməlûm gwɛ́ a shûʼ 100. +Spike Lee wə sɔʼ m KAN Spike Lee wə́ sɔʼ m KAN +Minac wə həŋtə shuʼ shaʼ 31 tə nə nyaptə nwə nə və pu a mkɔ. Minac wə́ hə́ŋtə́ shûʼ shǎʼ 31 tə́ nə nyaptə nwə nə̂ və pú a mkɔ̀. +Peti Peyi ghɔm gaə Kaməlum bə tsʉʼ nə də tam. Petí Peyí ghɔm gaə́ Kaməlûm bə́ tsʉʼ nə də́ tâm. +Gɛvə nyaptsəkefeli yə Amelika Spike Lee wə ŋkanyə nə sɔʼ Kaməlum tsʉʼ yə pu dzə e nə aa. Gɛvə nyaptsə́kefelí yə Ámélíka Spike Lee wə́ ŋkányə́ nə́ sɔʼ Kaməlûm tsʉʼ yə pú dzə́ é nə́ áá. +Yɔ mciŋnyə vʉ Wes Madiko mɔ. Yɔ́ mciŋnyə vʉ̌ Wes Madikǒ mɔ̌. +Coco Emilia zhʉ ma mu. Cocó Emília zhʉ́ mâ mú. +Pierre Ismael Bidoung Mkpatt wə ŋkhʉɔ shuʼ shaʼ 31 Pierre Ismaël Bidoung Mkpatt wə́ ŋkhʉɔ́ shûʼ shǎʼ 31 +Paʼ J Money 103 nə ŋko ntʉm mzhwopshyə Kaməlum aa. Pâʼ J Money 103 nə ŋkó ntʉ́m mzhwopshyə Kaməlûm áá. +Vʉ Wes Madiko: mtyəʼ vʉ mɔ. Vʉ̌ Wes Madíkò: mtyə̌ʼ vʉ́ mɔ̌. +Longue Longue tam nɔm nə Fibgon Tralala Mɔŋdovision ŋke e gaə shuŋ. Longue Longue tám nɔm nə̂ Fibgon Tralala Mɔŋdóvision ŋké é gaə́ shúŋ. +jwopshyə Nika yə e bə bvo məghap Longue Longue a cɛ Dubai do gaə pu kwitə e. jwopshyə Níka yə é bə́ bvo mə̂ghap Longue Longue á cɛ́ Dubaî dó gaə́ pú kwítə́ é. +Maalhox, Tenor gə Mink's gɔ zhwop nə tyəʼ batə 2 nə Dzʉʼbvʉ yəŋ. Maalhox, Tenor gə́ Mink's gɔ zhwop nə́ tyə̂ʼ batə 2 nə́ Dzʉ̂ʼbvʉ yə̌ŋ. +Sharlotte Dipanda wə nyaptə mnwə gwyə məbʉə Kaməlum. Sharlotte Dipandǎ wə́ nyáptə́ mnwə gwyə́ mə́bʉə́ Kaməlûm. +Eric Christian wə ntutə nwə yə a bə cəcə wappu Coco Argentee aa. Eric Christian wə́ ntútə́ nwə yə â bə́ cəcə̌ wáppú Cocó Argentée áá. +Tenor ghɔm gaə e ka zhyə tsyə nwə nə ŋkʉɔbvəvə Eunice Zunon Tenor ghɔm gaə́ e ka zhyə́ tsyə́ nwə nə́ ŋkʉɔbvəvə Eunice Zunon +Marlene Emvoutou wə ŋko tsə Malicka Marlène Emvoutou wə́ ŋkó tsə́ Malíckà +Boris Bertolt cwɔʼ dzə nə La go Galaxie Boris Bertolt cwɔ́ʼ dzə́ nə̂ La gó Galaxîe +Coco Argentee tam dzə CRTV gɔm yə nwə nyənyɔ. Coco Argentée tám dzə̌ CRTV gɔ́m yə nwə nyə́nyɔ́. +Brenda Biya gɔm gaə: Po gɔ pə loʼnyə cwə lɔmdyə a bi dhə cwəpuŋ. Brendá Biyâ gɔm gaə̂: Po�� gɔ pə́ lóʼnyə́ cwə́ lɔ́mdyə́ á bî dhə̂ cwə̀pùŋ. +Guŋ pɔ pyə wap lə ghɔ lɔmdyə Chantal pu Romeo Dika a pfʉtə awɛ. Guŋ pɔ pyə wáp lə ghɔ lɔ́mdyə́ Chantál pû Romeo Dika á pfʉ́tə́ awɛ́. +Taʼ ciŋnyə shyəyə Lady Ponce bə e pʉʼ msak myə thə wə gɔmnwə nə məlɔmgəgʉɔ. Taʼ ciŋnyə shyəyə Lady Ponce bə é pʉ́ʼ msâk myə́ thə́ wə́ gɔ́mnwə nə́ mə̂lɔ̌mgəgʉɔ́. +Brenda Biya cwɔʼ yə otɛl. Brendá Biyǎ cwɔ̂ʼ yə otɛ̂l. +tsənɔm/ Sidiki Diabate cyanyə mfoto məghap e Maty Kone e a nə kwa dzə. tsə́nɔ̀m/ Sidiki Diabaté cyanyə mfǒto mə̂ghap e Maty Kone e á nə́ kwa dzə́. +Pu caʼ mbɛmjwi pu mjwimbɛ wap pə kəshyə nuŋnyə mnə map. Pú cáʼ mbɛ̂mjwǐ pú mjwǐmbɛ̂ wáp pə́ kə́shyə núŋnyə́ mnə̂ máp. +Pəzhyə wə detə ywə yə a kə lə vilʉs sɔʼ lə. Pəzhyə́ wə́ détə́ ywə́ yə a kə lə vilʉ̂s sɔ́ʼ lə. +Pu təŋ TB Joshwa yə e gə yuʼjɔ nwəsi Nizherya a Legos Pú tə́ŋ TB Joshwa yə ê gə yûʼjɔ́ nwəsí Nizhérya á Légôs +Nuŋ mo təkuŋŋkuŋŋ Kaməlum: pəjwi gɔm a shəmcwə gə pu faʼ mfaʼ təŋkuŋkuŋ nə pu. Nuŋ mo təkuŋŋkúŋŋ́ Kaməlûm: pəjwǐ gɔm â shə́mcwə gə́ pú faʼ mfaʼ təŋkuŋkúŋ nə́ pú. +Paʼ ŋkɛmo dzʉpe mshuʼ mshuʼ dola jʉm sim aŋlinyə. Páʼ ŋkɛ̂mo dzʉ́pe mshûʼ mshúʼ dolâ jʉm sim aŋlînyə̀. +Pu keʼ sɔʼ ŋkam Jovənɛl doguŋ Ayiti pə dyə e. Pú kěʼ sɔʼ ŋkám Jovənɛl dôguŋ Ayíti pə́ dyə́ é. +Taʼ mugo yə Brətanyə bə pu le niŋ e cɛ Pelu wə gɔmnwə nə e Taʼ mûgo yə Brətânyə bə pú lě níŋ é cɛ́ Pelû wə́ gɔ́mnwə nə́ é +Jovenel Doguŋ Ayiti yə pu kə jwə e a ba paʼ kə cyətə aa Jovenel Dòguŋ Ayiti yə pú kə jwə́ é â ba pâʼ kə cyətə áá +Shu ŋkaʼ 20 bə pu tutə nə mzhəŋ 10. Shu ŋkaʼ 20 bə pú tútə́ nə̂ mzhəŋ 10. +Zaila Avaŋ- taʼ gogo və tsyə tso nə pəghə mləŋtə bʉɔŋwaʼ amelika. Zaila Avâŋ- taʼ gogǒ və tsyə tsǒ nə́ pəghə mləŋtə bʉɔ̌ŋwaʼ amelíkà. +Paʼ pə po ghə tə nə jyə bəyə ŋkhətʉɔ yɔ bə pu zhʉ, ba bʉɔ vɔk ya. Páʼ pə́ po ghə̂ tə́ nə́ jyə́ bə́yə ŋkhətʉɔ̂ yɔ̂ bə pú zhʉ̀, ba bʉɔ̌ vɔk yá. +Mfyə: Nwəkə pɔmnəŋ pə ŋkuŋ mfyə nə shɔknyəə? Mfyə̂: Nwəkə́ pɔmnəŋ pə́ ŋkuŋ mfyə̂ nə shɔ́knyə́ə́? + mswɔppɔ pyə Gareth Southgate ntəmtə pətam fəbɔ Aŋglətɛ bi pu a lə? mswɔppɔ pyə Gareth Southgate ntə́mtə pətám fəbɔ Aŋglətɛ́ bí pú á lə́? +Paʼ mcuŋ shyə m nə pəfyə gə ŋkap ntʉm kliptomonɛ. Páʼ mcûŋ shyə m nə́ pəfyə̂ gə́ ŋkáp ntʉ́m kliptómonɛ̂. +Paʼ sə yɔ bvo tə cwə ŋətə du nə ŋkaʼdzʉ tsɔ aa. Páʼ sə̂ yɔ̂ bvo tə cwə́ ŋə́tə dú nə́ ŋkaʼdzʉ̂ tsɔ́ áá. +Mfyə Olɛmpidə Tokyo, pəkhʉdʉ wə maʼnyə nə kəŋnyə mcoʼ myə a wə de mtɛtosətelɔnə. Mfyə̂ Olɛmpîdə Tókyo, pəkhʉdʉ̌ wə́ máʼnyə́ nə́ kəŋnyə mcoʼ myə ǎ wə́ dé mtɛtósətelɔ̂nə̀. +Pə a pə bə tsʉʼfaʼ gwyə Jonevel yə a bə yə mɛsənɛ Kolɔmbə a ne lə zhwə doguŋ Hayiti. Pə̂ a pə̂ bə tsʉʼfaʼ gwyə́ Jonevel yə â bə̂ yə́ mɛsənɛ Kolɔ̂mbə á né lə zhwə̌ dôguŋ Hayítì. +Virgin Branson nə jyə sʉsʉɔ e nə kəm nə tsʉʼfɔk. Virgin Branson nə̂ jyə sʉsʉɔ e nə́ kəm nə̂ tsʉʼfɔ̌k. +Tɔne taʼ mu guʼ pʉə bə pu yɔ e do e məjyə Mɛktsik. Tɔné taʼ mû guʼ pʉə́ bə pú yɔ́ é dǒ é mə̂jyə Mɛktsîk. +Nətʉɔ pu a pəntʉɔ: stə tsyə a puŋ nə tiŋnyə thə nə taʼ kwə o lə. Nə̂tʉɔ pú a pə̂ntʉɔ̀: stə́ tsyə á puŋ nə́ tíŋnyə thə́ nə̂ taʼ kwə ó lə. +Paʼ pə mo ghə tə gwim shwəfaʼ pəpuŋ ntʉm məkuʼmfaʼsybɛ lə Páʼ pə́ mo ghə̂ tə́ gwím shwəfaʼ pəpúŋ ntʉ́m mə́kuʼmfaʼsybɛ̂ lə +Yɔ paʼ pu kə gə dwɔʼ ŋkʉɔ ntʉm mŋwaʼnyə tə sam ŋwaʼnyə a yəŋ. Yɔ́ páʼ pú kə̂ gə dwɔ́ʼ ŋkʉɔ ntʉ́m mŋwaʼnyə tə sam ŋwaʼnyə á yə̌ŋ. +Pə yɔ paʼ ŋkuŋ və marsya po a Brezil lə fə a Afrika. Pə yɔ́ páʼ ŋkuŋ və marsyâ po á Brezîl lə̂ fə́ á Afríkà. +Ywə yə Stephen lə ghɔm nə mghʉm səsə a twɔk ŋkaʼ 50 pu yɔ a pə nyənyɔ Ywə́ yə Stephen lə ghɔm nə́ mghʉ̂m sə́sə́ á twɔ́k ŋkaʼ 50 pú yɔ́ a pə́ nyə́nyɔ́ +"Pə taʼ ywəfaʼ ""Tinder Covax"" ghə pu nyap mkoʼpu tə a yɔm a?" "Pə̂ taʼ ywə́faʼ ""Tinder Covax"" ghə̂ pú nyâp mkóʼpú tə á yɔ́m a?" +Rekkya Mamugu wə mɔktə gaə pə gap pʉə nə kuʼ e təm cɛ. Rekkya Mamugǔ wə́ mɔ́ktə́ gaə́ pə̂ gap pʉə́ nə̂ kuʼ e tə́m cɛ́. +Zakɔp, ntuŋkwa nə ləpʉə tə cwə jʉ doguŋ daʼgaə nə miŋ bə a gɛcɛ tyəʼ ɔ. Zakɔ̂p, ntûŋkwa nə̂ ləpʉə tə cwə́ jʉ́ dôgùŋ daʼgaə́ nə̂ miŋ bə́ â gɛcɛ́ tyə́ʼ ɔ. +Pəfiŋ kəlasi y��m ntʉm Gɔlfə yɔm tə dəŋ kəlasi ŋkwɔʼ Pəfiŋ kəlasí yɔ́m ntʉ́m Gɔ̂lfə yɔ̌m tə dəŋ kəlasí ŋkwɔ́ʼ +Jihan, jwi doguŋ Egipto yə e kwyəpnyə mcoʼ myə a bɔmtə pəjwi. Jihan, jwî dôguŋ Egípto yə e kwyə́pnyə́ mcoʼ myə â bɔ́mtə́ pəjwǐ. +Guŋ tsə tsyə a tə shəŋ gaə pu ghə a pə Brezil ghə. Guŋ tsə́ tsyə a tə̂ shə́ŋ gaə́ pú ghə́ á pə Brezíl ghə̀. +Ntinti msənyə myə a gə vilʉs waʼ dɛlta piŋ shɔk teʼ nə maʼ gho a wə sɔlam pɔmnəŋ. Ntîntǐ msənyə myə â gə vilʉ̂s waʼ dɛ́lta pîŋ shɔ́k teʼ nə́ maʼ gho á wə́ sɔ́lám pɔ̀mnə̀ŋ. +Pə pu lanyə nə yuʼpəpuŋ a? Pə́ pú lányə nə́ yûʼpəpúŋ a? +Pəjwi camthəsi Ɛŋdə nə taʼ aplikasyɔŋ pu a wə fiŋŋ. Pəjwǐ camthə́sí Ɛŋdə̂ nə̂ taʼ aplikasyɔ̂ŋ pú á wə́ fíŋŋ́. +Taʼ tambɛ tam pfʉ jʉm paʼ pu diŋtə ADN a laʼtə gaə mu tə bə yə a pə. Taʼ tǎmbɛ̌ tám pfʉ́ jʉm páʼ pú diŋtə ADN a lâʼtə gaə́ mú tə̂ bə̂ yə́ á pə́. +E ntəm pu a tap e mu e piŋ jʉ səta nə lezo sosyo. (ciŋnyə shyəcyə) Ê ntə́m pú a táp e mú e pîŋ jʉ́ sətá nə̂ lezó sosyô. (ciŋnyə shyəcyə) +A wə bɛ cəcə Nyame pu Bamako jʉm ywə yə Bazum kə ghɔm lə. Ǎ wə́ bɛ́ cəcə̌ Nyamê pû Bamakô jʉm ywə́ yə Bazûm kə ghɔm lə. +E tʉɔtə mtiŋ myə dhə e gɔ ghə aa. Ě tʉɔ́tə́ mtiŋ myə dhə̂ ê gɔ ghə áá. +Brenda Biya wə ha ntɔk bi pəjuʼ e nə tiŋ məghap yə a puŋ bi pu aa. Brendá Biyǎ wə́ há ntɔ́k bí pəjúʼ e nə̂ tiŋ mə̂ghap yə á puŋ bí pú áá. +Daʼgaə Brenda Biya kə pə a tyəʼmo gɔm shyanyə ntɔk nə mtiŋ məghap yə ntʉɔ. Daʼgaə̂ Brendá Biyǎ kə pə̌ á tyə́ʼmô gɔ́m shyányə́ ntɔ́k nə̂ mtiŋ mə̂ghap yə̀ ntʉɔ̀. +E sɛ gaə a sɔʼ m nə pu lə pə gɔ lə mloʼnyə ko nə. Ê sɛ́ gaə́ â sɔʼ m nə́ pú lə pə́ gɔ́ lə mlóʼnyə kó nə́. +A bə mtiŋ buŋ dhə myə Brenda Biya mu Paul Biya pu Chantal Biya jɔ gaə a puŋ lə.  bə́ mtiŋ buŋ dhə́ myə Brenda Biya mû Paul Biya pû Chantal Biya jɔ́ gaə́ ǎ puŋ lə. +Kwaʼ nyənyɔ, Brenda Biya ŋkuŋ po a bɛ pədɔk. Kwaʼ nyə́nyɔ́, Brenda Biya ŋkuŋ pó a bɛ̂ pədɔ̌k. +Daʼgaə ɗhə e pə mo səsə, laʼ e nəŋ bə də mnɔm pyə jɔ goʼ, bə pə e kuŋ e. Daʼgaə́ ɗhə̂ e pə́ mo sə́sə́, láʼ e nə́ŋ bə́ də́ mnɔm pyə́ jɔ́ góʼ, bə pə́ e kûŋ é. +Mo yə e gɔ cwə lɔm a dyə a gɔ piŋ nə kuŋ bvʉ tsaə 4 gə pusi a 1. Mo yə ê gɔ cwə́ lɔ́m á dyə́ â gɔ píŋ nə́ kuŋ bvʉ̂ tsaə̌ 4 gə́ púsi á 1. +Ŋ ka kuŋ mo yaə yə e jəŋ kə də mkwə ntam po pə a pə. Ŋ ka kúŋ mo yaə́ yə ê jəŋ kə də́ mkwə ntám pô pə̌ á pə́. +Gɔm teʼ gɔm pɔ səsə; pədɔk ŋkuŋ mnɔm. Gɔ́m teʼ gɔ́m pɔ sə́sə́; pədɔ̂k ŋkuŋ mnɔ̀m. +Brɛnda Biya ŋwaʼ gaə: po yaʼ nə pə də mnɔm laʼ shəpɔ jɔ goʼ. Brɛ́ndá Biyâ ŋwaʼ gaə̂: po yáʼ nə́ pə̂ də́ mnɔm láʼ shə́pɔ jɔ́ góʼ. +Daʼgaə e pə wə jɔ gaə a ka puŋ bi i nə cəŋ baya nti ŋkuŋnyə lə. Daʼgaə́ e pə́ wə́ jɔ́ gaə́ a ka púŋ bí í nə́ cə̂ŋ bǎyá ntî ŋkuŋnyə lə́. +Brenda Biya bə wə shəŋ ŋkuŋnyə nyənyɔ. Brendá Biyâ bə́ wə́ shə́ŋ ŋkuŋnyə nyə́nyɔ́. +E ŋwaʼ gaə: Gaə bə wə shəŋ ŋkuŋnyə yə nyənyɔ, yə a tə gɔ ha puʼthə a pə, yə a gɔ cwə aa. Ě ŋwaʼ gaə̂: Gaə̂ bə́ wə́ shə́ŋ ŋkuŋnyə yə nyə́nyɔ́, yə a tə́ gɔ há púʼthə̂ á pə́, yə á gɔ cwə́ áá. +Mcuŋ mɔ myə Brenda gap a bə pu yap foto e nə dəm «BREF MAGAZINE», taʼ tsʉʼ nəshynyə mcuŋ Brenda. Mcuŋ mɔ myə Brenda gap à bə pú yáp fóto é nə́ dəm «BREF MAGAZINE», taʼ tsʉʼ nəshýnyə́ mcuŋ Brendà. +Taʼ ciŋnyə tsʉʼcwə bə a khə. Taʼ ciŋnyə tsʉʼcwə bə á khə́. +Pu gɔm Alino Alino yə e shwə ntʉm guŋ Nelson Mandela tə a pə a sak aa. Pû gɔm Alíno Alíno yə e shwə́ ntʉ́m guŋ Nelson Mandéla tə á pə́ â sak áá. +A bə pu kə ghə khyə nə e. Á bə pú kə ghə̂ khyə nə́ é. +Pu cəŋ mcuŋ nə tsʉʼfaʼ gwyə e tə jɔ gaə a ghə ntwa shuʼ 100 Pú cə́ŋ mcuŋ nə̂ tsʉʼfaʼ gwyə̂ é tə jɔ́ gaə́ ǎ ghə ntwa shûʼ 100 +Nwə yəŋ wə bə kwaʼ pi gwyə bi jwopshyə mu e Kaməlum yə e shwə Afrik du Sud. Nwə yə̌ŋ wə́ bə́ kwaʼ pî gwyə́ bí jwopshyə mu e Kaməlûm yə ê shwə́ Afrik du Sud. +Romeo Dika pu Chantal Ayisi Roméo Dika pû Chantál Ayísí +N datə pə si nə lɔmdyə ba tyəʼ cwɔʼluʼ nə 1994. N datə pə́ sí nə̂ lɔ̌mdyə̂ ba tyə́ʼ cwɔ̂ʼluʼ nə́ 1994. +Boʼyɔm nə pɔ pyə wap lə ghɔ lɔmdyə yap le mpfʉ. Boʼyɔ̂m nə̂ pɔ pyə wáp lə ghɔ lɔ́mdyə̂ yáp lě mpfʉ́. +Paʼ Romeo nə gɔm a, yʉ ne lə daʼtə məjyə bi Shaŋtal Ayisi tə e nə ntʉɔɔ. Páʼ Romeô nə gɔ́m á, yʉ́ né lə̂ daʼtə mə̂jyə bí Shaŋtál Ayísí tə́ e nə̂ ntʉɔ́ɔ́. +Daʼgaə Shaŋtal ayisi gaə a tyəʼ ɔ ba yʉ ba Romeo Dika a wə dzʉpe mfaʼ mtsiʼnyə map cyə ba m gaə wap le hapnyə. Daʼgaə́ Shaŋtál ayísî gaə́ ǎ tyə́ʼ ɔ ba yʉ̂ ba Romeo Dika á wə́ dzʉ́pe mfaʼ mtsiʼnyə máp cyə ba m gaə́ wáp lě hapnyə. +Pu gaə a bə tyəʼɔ bə mkwə Romeo Dika cʉm məbʉə awɛ tə e pə də a mpəŋ mkoʼtə giŋŋ. Pû gaə́ â bə́ tyə́ʼɔ bə mkwə Romeó Dika cʉ́m mə́bʉə́ awɛ́ tə e pə́ də â mpəŋ mkoʼtə gíŋŋ́. +Ayisi Ledʉk kə swadzə nə fə e yə mjwi bi laʼlaʼ gɔm m puʼ gəŋ thə gaə e lə nə cətə piŋ dɔk shwə e. Ayísí Ledʉ̂k kə swâdzə́ nə́ fə̂ e yə mjwǐ bí lâʼlǎʼ gɔ́m m pûʼ gəŋ thə́ gaə́ ě lə nə́ cətə piŋ dɔ́k shwə é. +E gɔm poʼ bə a cyə mguʼ tə jɔm paʼ e bə dɛtə aa. É gɔm pôʼ bə á cyə mguʼ tə jɔ́m páʼ e bə́ dɛ́tə́ áá. +E gɔm gaə: N də lɛtə lə pu cap a daʼgaə tyəʼ ɔ a wə shəŋ gaə mnwə nyənyɔ təm bawələ zhyə. É gɔm gaə̂: N də̌ lɛ́tə̂ lə́ pú câp á daʼgaə́ tyə́ʼ ɔ ǎ wə́ shə́ŋ gaə́ mnwə nyə́nyɔ́ tə́m bâwə̌lə́ zhyə́. +E gɔm gaə e wə shɔm a daʼ fə e yə mjwi yə e bə a do e jʉm pɔ tuŋdyə pyə wap bə wə ŋkəm e sʉɔ lə. Ê gɔm gaə́ ě wə́ shɔ́m â daʼ fə̂ e yə mjwǐ yə ê bə́ â dǒ é jʉm pɔ tuŋdyə́ pyə wâp bə́ wə́ ŋkə́m é sʉɔ lə. +Shaŋtal Ayisi ka wɛ ŋaʼ shwə e nə mnwə dʉmtʉm mɔ myə fə e shyanyə aa. Shaŋtál Ayísí ka wɛ́ ŋaʼ shwə é nə̂ mnwə dʉmtʉm mɔ myə fə̂ e shyanyə áá. +Nəpə yappu e lə ŋkətʉʼ fə 2020. Nə́pə̂ yáppú é lə̂ ŋkətʉʼ fə́ 2020. +Mo yəŋ yə pu gɔm a ke Ayisi Leduc nə MɔŋdoVizyɔŋ gaə jɔgoʼ mbɛmjwi. Mo yəŋ yə pú gɔm á kê Ayísí Leduc nə̂ MɔŋdóVizyɔ̂ŋ gaə́ jɔ̂gôʼ mbɛ̂mjwǐ. +O gə ŋkaʼ 58, bvo tambɛ paʼ wu a, jaə a wə ŋkəm gwop nə o tə shyə mjwi, lə dʉmnyə jʉm pəlofil təmodiŋ lə habɔk a. Ô gə ŋkaʼ 58, bvo tâmbɛ̂ páʼ wú á, jaə á wə́ ŋkə́m gwop nə̂ o tə shyə́ mjwǐ, lə́ dʉmnyə jʉm pəlofîl təmodíŋ lə́ hábɔ̂k ǎ. +Myə ne lə gaə o təm mbɛ a? Myə né lə̂ gaə́ ó tə́m mbɛ̂ a? +E gɔm bi gaə: N də yuʼ dɛtə. A bə o ka ghə mdzo olə nəŋ gɔ laʼ sɔmtyəʼ pə Zomloʼo. Ê gɔm bí gaə̂: N də̌ yúʼ dɛ́tə́. Á bə o ka ghə́ mdzo olə nə́ŋ gɔ́ láʼ sɔmtyə́ʼ pə́ Zomloʼo. +Ledi Pɔŋsə məcwɔk gɛvə bikutsi. Lédí Pɔ̂ŋsə mə́cwɔ̂k gɛvə bikútsí. +Pəɛŋtɛrnot pya məcwɔʼ gɛvə bikutsi nə dzə kwa a pə wə daʼtə nə e awɛ. Pəɛŋtɛrnót pya mə́cwɔ̂ʼ gɛvə bikútsí nə̂ dzə́ kwa a pə́ wə́ dáʼtə́ nə̂ e awɛ́. +A pə lɔmdyə a o phənyə, ba pu a ŋkap yə gaə nəbe o aa. gaə tak bu. A pə̂ lɔ́mdyə̂ a o phə̂nyə̀, ba pú a ŋkǎp yə gaə nəbé ó áá. gaə̌ ták bû. +A hwə a ywə yə pɔmnəŋ gɔm nə ɛŋtɛrnot a tə ŋkəm ba cyə nə e a pə. Ǎ hwə́ á ywə́ yə pɔmnə̂ŋ gɔm nə̂ ɛŋtɛrnót á tə̂ ŋkə́m bâ cyə nə́ é á pə́. +E kə ghɔ ŋkajuŋ wə fə e Remi Ngɔnɔ tə pu e nəŋ bikutsi aa. E kə ghɔ̌ ŋkájuŋ wə́ fə̂ é Remí Ngɔnɔ tə pú é nə̂ŋ bikútsí áá. +Chantal Ayissi pu fə e Leduc. Chantal Ayissi pú fə̂ e Leduc. +A wə bɛ cəcə Chantal Ayissi Leduc pu fə e Leduc. Ǎ wə́ bɛ́ cəcə̂ Chantal Ayissi Leduc pú fə̂ e Leduc. +Daʼgaə bə e yɔ gaə e tə wə ŋkuʼ nə ghiŋ nə mcoʼ Ayisi pə. Daʼgaə́ bə é yɔ́ gaə́ e tə́ wə́ ŋkúʼ nə́ ghiŋ nə̂ mcoʼ Ayísí pə́. + O gə ŋkaʼ 58, bvo tambɛ paʼ wu a, jaə a wə ŋkəm gwop nə o tə shyə mjwi, lə dʉmnyə jʉm pəlofil təmodiŋ nə habɔk a. Ô gə ŋkaʼ 58, bvo tâmbɛ̂ páʼ wú á, jaə á wə́ ŋkə́m gwop nə̂ o tə shyə́ mjwǐ, lə́ dʉmnyə jʉm pəlofîl təmodíŋ nə hábɔ̂k ǎ. +Gaə dɔ a nə faʼ ywə yə gʉʼ a piŋ a ba nə yaə kələ. Gaə̂ dɔ á nə́ faʼ ywə́ yə gʉ̂ʼ á píŋ á bǎ nə̂ yaə kə́lə́. +E bə zwɔpshyə biŋ bə buʼtsə. Ê bə́ zwɔpshyə bíŋ bə́ búʼtsə́. +A bə e cyə m nə mfaʼ myə bvə tso tsyə dzə boʼyɔm pəməcwɔʼ jwopshyə.  bə é cyə m nə̂ mfaʼ myə́ bvə́ tsô tsyə́ dzə̌ boʼyɔ̂m pəmə́cwɔ̂ʼ jwopshyə. +E buʼ guŋ tsə buʼpuʼ. Ê búʼ guŋ tsə̂ bûʼpǔʼ. +Ntoʼ nə bateli, ŋwa nə təm, ŋkak, jɛ, o gɔ tʉɔtə kə tak kə? Dzu Libaski buʼ guŋ tsə awɛ. Ntóʼ nə̂ batelî, ŋwá᷅ nə̂ tə̌m, ŋkàk, jɛ̌, ó gɔ tʉɔ́tə́ kə́ ták kə? Dzu Libaskî búʼ guŋ tsə́ awɛ́. +Pəməcwɔʼ jwopshyə pu a pɔpyə ŋkuŋ e. Pəmə́cwɔ̂ʼ jwopshyə pú a pɔpyə̂ ŋkuŋ é. +Tʉɔ e yəŋ poʼ du nə mfaʼ myə dəŋ mguʼ. Tʉɔ e yə̂ŋ pôʼ dú nə̂ mfaʼ myə dəŋ mgùʼ. +E lə nə zhiʼtə bə buʼ guŋ mwaʼ awɛ a cyə dəŋ səku ya. Ê lə́ nə̂ zhǐʼtə́ bə́ búʼ guŋ mwaʼ awɛ́ a cyə̂ dəŋ səkú yá. +Dzu Libasky nə pə guʼ 35 tyəʼ ɔ bə e lə niŋthə e nə guŋ tsə tsyə a le shwopshyə a fə a tə ŋkɛmo. Dzu Libasky nə̂ pə̌ guʼ 35 tyə́ʼ ɔ bə e lə̂ níŋthə̂ é nə́ guŋ tsə́ tsyə ǎ lé shwopshyə á fə́ á tə ŋkɛ̂mò. +E nəŋ juʼ thə e nə shə potsə kwaʼ pəpuŋ. É nə́ŋ júʼ thə̂ é nə̂ shə́ pótsə́ kwaʼ pəpúŋ. +A tə ŋkɔ e nə piŋ bə jiʼtə ba kwaʼ shwopshyə pə. A tə̂ ŋkɔ é nə́ piŋ bə́ jíʼtə̂ ba kwaʼ shwopshyə pə́. +Tə fə cwə o, pu gamtə faʼ tsyə basolə a pə gɔ a dzə. Tə́ fə́ cwə ó, pû gámtə́ faʼ tsyə́ bǎsólə́ a pə́ gɔ á dzə̀. +Taʼ moŋkuŋ Afred Zang gɔm gaə: «Gaə ŋkuŋ mfaʼ myə ba khʉɔ yə a təm ntʉm pyanyə zhwop mslow myə aa». Taʼ moŋkuŋ Afred Zang gɔm gaə̂: «Gaə̂ ŋkuŋ mfaʼ myə̂ ba khʉɔ yə â tə́m ntʉ́m pyanyə́ zhwop mslow myə́ áá». +E gɔm gaə: «Gaə dɔ a nə faʼ ywə yə gʉʼ a piŋ a ba nə kəywə lə». Ê gɔm gaə̂: «Gaə̂ dɔ á nə́ faʼ ywə́ yə gʉ̂ʼ ǎ píŋ á bǎ nə̂ kə́ywə́ lə́». +E tə bap nə miŋ nə yəŋ dhə pə. E tə̂ bap nə́ miŋ nə́ yəŋ dhə pə́. +Nəkələ buʼtsə sɛ ba nə se mnwə ha və shwopshyə myə a tə bə Kaməlum gwɛ bə wə gwɛ be a pə. Nə̂kə́lə́ bûʼtsə̂ sɛ̂ ba nə́ sê mnwə há və shwopshyə myə a tə̂ bə́ Kaməlûm gwɛ bə́ wə́ gwɛ́ bé á pə́. +A bə e nəŋ gə yə muywə yə pə e paʼ nə aa. Á bə é nə́ŋ gə́ yə mûywə́ yə pə́ e pâʼ nə́ áá. +E gɔm gaə : A shəŋ gaə guŋ mtisuŋ pfɔp kwə taʼ dyə tsə kefeli». Ê gɔm gaə̂ :  shə́ŋ gaə́ guŋ mtísuŋ pfɔp kwə́ taʼ dyə̂ tsə́ kéfelí». +A gɔ kwitə wɔkpə nə niŋdəŋ nə kɔ tsɔkpə. Á gɔ kwítə́ wɔ́kpə nə́ nîŋdəŋ nə̂ kɔ tsɔ́kpə̀. +Mu Elig Aken yə e bə e twɔk ŋkaʼ 30 a ghɔm gaə e gɔ tə faʼ bi Kaməlum. Mû Elig Aken yə ê bə é twɔ́k ŋkaʼ 30 á ghɔm gaə́ é gɔ tə́ faʼ bî Kaməlûm. +Nikola Paez pu Nabila Nikolá Paez pû Nabílà +Nabila tsə mumbɛ. Nabílǎ tsə́ mûmbɛ̂. +Mu a, mɔ ha taʼ fʉʼ yə a ghamtə a bəm tyəʼ ɔ. Mû à, mɔ̌ há taʼ fʉʼ yə á ghámtə́ á bə̂m tyə́ʼ ɔ. +Ŋka zhyə paʼ pə gə tə nə goʼtə o aa. Ŋka zhyə́ páʼ pə̂ gə tə́ nə́ goʼtə ó áá. +Daʼgaə gaə gɔ təla ghə guŋ tsə tsyə a puŋ bu lə. Daʼgaə́ gaə̂ gɔ təla ghə guŋ tsə́ tsyə á puŋ bû lə. +Nabila motəokwa, o bə mjwi. Nabila motəókwâ, ô bə́ mjwǐ. +Pu tə gɔ piŋ phə dakkwyə Nabila phə pə, A bə pu zhyə e awɛ ntʉm shobiz. Pú tə̂ gɔ piŋ phə́ dakkwyə́ Nabíla phə́ pə́,  bə pú zhyə́ é awɛ́ ntʉ́m shóbîz. +Pu dəgʉʼ jɔ musəm yəŋ nə pəpuŋ pu a pɔmnəŋ paʼ Samʉɛl Eto, Kolo Ture, Ta P kə Fabyo Kapelo lə. Pû dəgʉ́ʼ jɔ́ mûsəm yəŋ nə̂ pəpúŋ pú a pɔmnəŋ páʼ Samʉɛ́l Etò, Koló Turê, Tá P kə Fabyo Kapelô lə̂. +Shaŋta Ayisi jwopshyə. Shaŋtá Ayísí jwopshyə. +Zomo-Bem ghɔ ntʉm taʼ ciŋnyə shyəcyə baʼ ghɔm bi jwop Bikutsi Ledi Ponse baptə e wapu pipi tsyə. Zomo-Bem ghɔ ntʉ́m taʼ ciŋnyə shyəcyə báʼ ghɔm bî jwop Bikútsí Lédí Ponse báptə é wápû pipi tsyə́. +Chantal Ayisi pə pu lə pə sɛ pəzhwop bikutsi sɛ o nə. Chantál Ayísí pə́ pú lə pə́ sɛ́ pəzhwop bikútsí sɛ́ ó nə́. +Sɔm mjwi tə kaməlum pu pə nuŋ e paʼ wu a pə. Sɔm mjwǐ tə́ kaməlûm pú pə́ nuŋ é páʼ wu á pə́. +A bə tsʉʼmcuŋ Binku e pə ha ntɔk bi pəjwi godɔm paʼ pə wapuu a dhə e nə shwə pəpuŋ aa.  bə́ tsʉʼmcuŋ Binku e pə́ há ntɔ́k bí pəjwǐ godɔ̂m páʼ pə́ wápuú a dhə̂ e nə̂ shwə́ pəpúŋ áá. +Kaməlumwɛp bə taʼ tsʉʼ mcuŋ a pə shya mcuŋ pəpuŋ myə a wə de guŋ nwə ntʉm Kaməlum aa. Kaməlúmwɛ̂p bə́ taʼ tsʉʼ mcuŋ a pə́ shya mcuŋ pəpúŋ myə á wə́ dé guŋ nwə ntʉ́m Kaməlûm áá. +Ntəmdyə myə bə nə cya mŋkʉɔ, kwinyə nə ntɔknyə pɔ a Kaməlumpyə wap laʼ a ba yə wap m təm lə Ntə́mdyə̂ myə̂ bə́ nə́ cya mŋkʉɔ̀, kwínyə́ nə́ ntɔ́knyə́ pɔ á Kaməlûmpyə wáp láʼ â ba yə wáp m tə̌m lə +Hodiŋ biŋ bə gəvəŋwaʼ GanaWeb MyNigelya gə TanzanyaWeb nə mcə mcuŋ Gana pu Nigelya Hodîŋ biŋ bə́ gəvəŋwaʼ GanaWeb MyNigelya gə́ TanzanyaWeb nə̂ mcə̌ mcuŋ Ganâ pû Nigelya +Cəmcuŋ bə a piŋ gə tsʉʼ nə shyanyə mshwəfaʼ, kwyəpnyə ŋkap, fiŋ tsəm mkam pu a mmətwa okazyɔŋ Cə̌mcûŋ bə á piŋ gə́ tsʉʼ nə shyányə́ mshwəfaʼ, kwyə́pnyə́ ŋkáp, fíŋ tsə́m mkam pú a mmə́twâ okazyɔ̂ŋ +Pak sɔʼpəpuŋ sitə bhə mfolum pu a kwinyəghɔm tə tʉɔnyə tsʉʼ nə maʼ gəŋnyə Pak sɔʼpəpúŋ sîtə̂ bhə́ mfolûm pú a kwinyə́ghɔm tə tʉɔnyə tsʉʼ nə máʼ gə́ŋnyə́ +Kaməlumweb ha ntinti mjyə bi mtsʉʼfaʼ nə nə bhə mfaʼ map bi pɔmnəŋ Kaməlúmweb há ntîntǐ mjyə bî mtsʉʼfaʼ nə́ nə bhə́ mfaʼ máp bí pɔmnə̀ŋ +Po lə mnyə jɔ taʼ nwə, po ghə mcuŋ, khʉɔ sə kə kəywə yə a wə shyətə po a wə shəŋ nə cyanyə a a? Pǒ lə mnyə́ jɔ́ taʼ nwə̀, pǒ ghə mcùŋ, khʉɔ sə́ kə kə́ywə́ yə ǎ wə́ shyə́tə́ po á wə́ shə́ŋ nə́ cyanyə á a? +Po cya taʼ foto kə ciŋnyə shyəcyə bi pyə nə Wasap +237 650 531 887 kə nə Ime editor@cemerounweb.com Po cyá taʼ fǒto kə ciŋnyə shyəcyə bí pyə nə̂ Wasâp +237 650 531 887 kə nə́ Ímê editor@cemerounweb.com +Mghɛvəŋwaʼ gɔ tiŋtə ci myə pəpuŋ nə cyanyə nə sitə. Mghɛvəŋwâʼ gɔ tiŋtə cí myə pəpûŋ nə́ cyanyə nə́ sîtə. +Pyə bə taʼ mcuŋbvəvə a lə pə niŋ khəkhə nə faʼ a lə pə juʼ bi gɔpnaʼ Pyə̂ bə́ taʼ mcuŋbvəvə a lə pə́ níŋ khəkhə nə̂ faʼ a lə pə́ júʼ bí gɔ̂pnaʼ +Mcoʼ bʉɔŋwaʼ ba bʉɔghiŋ mɔk nə cyə wɛb Mcoʼ bʉɔ̌ŋwaʼ ba bʉɔ̌ghiŋ mɔ́k nə̂ cyə́ wɛ̂b +Pyə ntəla nə loʼnyə baʼghɔm nə mɔmnyə myə po shya lə. Pyə̂ ntəla nə́ lóʼnyə báʼghɔm nə́ mɔmnyə́ myə pô shya lə. +Emmanuel Agbenonwossi yə e bə məcwɔ məkwɛ biŋ bə sɛnwə nə mcoʼ potsə nʉmelik bə Akra Gana a ne bə demfaʼ Emmanuel Agbenonwossi yə ê bə́ mə́cwɔ̂ mə́kwɛ́ bíŋ bə́ sɛ̂nwə nə́ mcoʼ pǒtsə̂ nʉmelîk bə́ Akra Ganâ á nê bə́ dêmfaʼ +Pə po yɔ mcuŋ mɔk nə nkhətʉɔ foʼthə, foʼthə pu a tabəlɛtə . Pə́ po yɔ̂ mcuŋ mɔ́k nə̂ ̀nkhətʉɔ̂ foʼthə́, foʼthə́ pú a tabəlɛ̂tə . +Dəŋ 10%-35% gə taksi taksi nə tsʉʼcwə. Dəŋ 10%-35% gə́ tâksi tâksi nə̂ tsʉʼcwə̂. +Dəmofaʼ syap taksi nə pefaʼ mpfyə bi gɔpnaʼ taksi tə tyəʼ batə 15 nə bayalə ŋwə lə kuʼ. Dəmofâʼ syap tâksi nə́ pefaʼ mpfyə́ bí gɔ̂pnaʼ tâksi tə̂ tyə́ʼ batə 15 nə́ bǎyálə́ ŋwə́ lə́ kûʼ. +Taksi nə dəŋpe tsʉʼfaʼ mo biŋ gɔ pə nə cwə bɔɔ. Tâksi nə́ dəŋpe tsʉʼfâʼ mô biŋ gɔ́ pə́ nə́ cwə bɔ́ɔ́. +Jʉɔjʉm tyəʼ nə ha kam ŋwaʼnyə nəbe taksi nə guʼdzʉ pu a dəŋ yə a shʉʼ a gɔ ŋwak bə tyəʼ 15 nə Dzətsə guŋ mguʼ awɛ. Jʉɔjʉm tyə́ʼ nə́ hâ kam ŋwaʼnyə nəbé tâksi nə́ gûʼdzʉ̌ pú a dəŋ yə a shʉ́ʼ â gɔ ŋwâk bə́ tyə̂ʼ 15 nə́ Dzə̂tsə́ guŋ mguʼ awɛ́. +Dəŋ 385 % (dəŋ taksi bi mtsʉʼfaʼ 35% + 10 % taksi nə tsʉʼcwə) Dəŋ 385 % (dəŋ tâksi bí mtsʉʼfaʼ 35% + 10 % tâksi nə̂ tsʉʼcwə̂) +Pu sə mtaksi mtsʉʼfaʼ tə tyəʼ 15 kuʼ nə baya ŋwə lə Pû sə́ mtâksi mtsʉʼfaʼ tə̂ tyə́ʼ 15 kûʼ nə́ bǎyá ŋwə́ lə́ +nti taksi Jo Ywə (TJY) ntî tâksi Jô Ywə́ (TJY) +Dəŋ-nəzhi wə bə 187% Dəŋ-nə́zhǐ wə́ bə́ 187% +Dəŋ- nə lə tsətsʉ myə a cəŋ a ba mhwə ŋko guŋ tə gɔ pe TJY pə. Dəŋ- nə́ lə tsə́tsʉ́ myə ǎ cə́ŋ â ba mhwə ŋkó guŋ tə̂ gɔ pé TJY pə̀. +Nə pe ba nə ghɔm TJY pu a shə mtaksi myə a bəŋ o a tə gɔ twɔk tyəʼ 15 nə baya ŋwə lə a. Nə́ pê ba nə́ ghɔm TJY pú a shə́ mtâksi myə ǎ bə́ŋ ó â tə́ gɔ twɔ́k tyə̂ʼ 15 nə̂ bǎyá ŋwə́ lə́ á. +Nə lə kaku tsəm guŋ tə gɔ pe TJY pə. Nə́ lə káku tsə́m gúŋ tə́ gɔ pé TJY pə̀. +Ta' gu' nǝntǝŋtǝ ŋkap nto' dǝŋdzǝ tyǝ' nǝ Fǝfǝ ŋkǝm nǝ tyǝ' 30 nǝ Dzʉ'bvʉ nǝ gu' yǝ a dzǝ aa Ta' gû' nǝntǝ́ŋtǝ́ ŋkâp ntó' dǝŋdzǝ tyǝ̌' nǝ̂ Fǝfǝ ŋkǝ́m nǝ́ tyǝ̂' 30 nǝ́ Dzʉ̂'bvʉ nǝ̂ gu' yǝ á dzǝ áá +Taksi nə dəŋpe 2004 Tâksi nə̂ dəŋpe 2004 +Taksi nə nə fiŋ potsə kəlasi Tâksi nə́ nə́ fiŋ pǒtsə́ kəlasí +25% bi mtafaʼ gə 1% bi mghɛfaʼ 25% bî mtâfaʼ gə́ 1% bí mghɛfàʼ +Dǝŋ nǝwim mcʉ' (dǝm ŋkhǝ) da' yǝ Kamǝlum gu' 2013 Dǝŋ nǝ́wim mcʉ́' (dǝm ŋkhǝ) da' yǝ́ Kamǝlûm gu' 2013 +Mcuŋ sə myə a fə dyə ŋwalaʼ nə mfaʼ dzʉ guʼ 2010 Mcuŋ sə́ myə a fə́ dyə́ ŋwâlǎʼ nə́ mfaʼ dzʉ̂ guʼ 2010 +Ŋkap yə pu gɔ wim ntʉm guŋ, yɔ mcuŋ myə a wə tə ntəm nə Dzətsə 2013 nə Fəlaŋ a yəŋ Ŋkǎp yə pú gɔ wim ntʉ́m guŋ, yɔ́ mcuŋ myə ǎ wə́ tə́ ntə́m nə́ Dzə̂tsə́ 2013 nə̂ Fəlâŋ á yə̌ŋ +Dǝŋ yǝ pu gwim mtɔ (dǝm ŋkhǝ) da' yǝ Kamǝlum a kǝ pǝ nǝ gu' 2013 bǝ 7977% Dǝŋ yǝ pû gwim mtɔ́ (dǝm ŋkhǝ) da' yǝ́ Kamǝlûm á kǝ pǝ̌ nǝ́ gu' 2013 bǝ́ 7977% +Tɛmtɔtǝm bǝ nǝ yo mtɔ tǝm nǝ ŋko kǝ nǝ ghɔ tǝm fiŋ mtɔ lǝ Tɛ́mtɔ́tǝ́m bǝ́ nǝ́ yô mtɔ̌ tǝ́m nǝ́ ŋkó kǝ nǝ́ ghɔ tǝ́m fíŋ mtɔ́ lǝ̂ +Daʼgaə nə lə mtɔ ntəm pə nə cya kə nə lə mtɔ gɔ təm Daʼgaə́ nə́ lə mtɔ́ ntə́m pə́ nə́ cya kə nə́ lə mtɔ́ gɔ́ tə́m +A Kaməlum bə pu le mjyə nə ha kaktʉɔ bi pə lə tsəmtɔ ŋko kə ntəm ntʉm guŋ lə Ǎ Kaməlûm bə pú lé mjyə nə há kaktʉɔ bí pə lə tsə́mtɔ́ ŋkó kə ntə́m ntʉ́m guŋ lə̂ +Nǝ fɛnyǝ mtɔ nǝ ŋko kǝ nǝ ntǝm ntʉm lǝ bi mguŋ CEMAC tǝ hǝŋtǝ gaǝ mo pe taksi mtɔtǝm pǝ Nǝ́ fɛnyǝ mtɔ̌ nǝ́ ŋkó kǝ nǝ́ ntǝ́m ntʉ́m lǝ̂ bí mguŋ CEMAC tǝ̂ hǝ́ŋtǝ́ gaǝ́ mo pé tâksi mtɔ̌tǝ́m pǝ́ +Pə waə lə tsəmtɔ ŋko kaməlum? Pə́ waə̌ lə̂ tsə́mtɔ́ ŋkó kaməlûm? +Pə baya tsʉʼfaʼ lə kə mo lə lə tsəmtɔ ŋko ntʉm guŋ Pə̂ bâyá tsʉʼfaʼ lə́ kə mo lə́ lə̂ tsə́mtɔ́ ŋkó ntʉ́m gùŋ +Bʉɔghiŋ 51 nə dwanə ntʉm CEMAC Bʉɔ̌ghiŋ 51 nə̂ dwânə ntʉ́m CEMAC +Mtɔ myə pu nəŋko a le maʼŋoʼ nə mtɔ myə pu nyap ntʉm guŋ aa Mtɔ̌ myə pú nəŋkó á lê maʼŋoʼ nə́ mtɔ̌ myə pû nyap ntʉ́m guŋ áá +Pə waə lə tsəmtɔ ntəm ntʉm Kaməlum? Pə̂ waə̌ lə̂ tsə́mtɔ́ ntə́m ntʉ́m Kaməlûm? +Pə baya mo kə baya tsʉʼfaʼ lə ghənə lə kaku gɔ təm. Pə̂ bǎyá mo kə bǎyá tsʉʼfaʼ lə́ ghənə́ lə káku gɔ́ tə́m. +Pə pu ghəla tə də tsəmtɔ gɔ təmm. Pə́ pú ghəlǎ tə́ də́ tsə́mtɔ́ gɔ́ tə́mḿ. +Pə pu lə bayalə tsəmtɔ yə a ntəm Kaməlum kə gɛ lə nə ntəm ntʉm guŋ. Pə́ pú lə̂ bǎyálə́ tsə́mtɔ́ yə a ntə́m Kaməlûm kə gɛ̌ lə̂ nə́ ntə́m ntʉ́m gùŋ. +Dəŋ mcoʼ nəntəm nə myəshə mtɔ bə 2% nə dəŋ FOB mtɔ bɔɔ Dəŋ mcoʼ nəntə́m nə́ myəshə́ mtɔ̂ bə́ 2% nə̂ dəŋ FOB mtɔ̌ bɔ́ɔ́ +Pə waə ghə pe taksi dwanə Kaməlum Pə̂ waə̌ ghə̂ pê tâksi dwânə Kaməlûm +Pə pu pe ju tsəmtɔ myə a ŋko kə ntəm guŋ a ntʉm bayalə dyə dwanə Kaməlum Pə́ pú pê jǔ tsə́mtɔ́ myə â ŋkó kə ntə́m guŋ á ntʉ́m bǎyálə́ dyə̂ dwânə Kaməlûm +CD 27 nyaptǝ dǝŋ ŋkap yǝ pu pe a ba yǝ pu gɔ tǝ pe aa CD 27 nyaptǝ dǝŋ ŋkáp yǝ pú pé â ba yǝ pú gɔ tǝ́ pé áá +A bə nətoʼ nəsə mdəŋ myə Á bə́ nə́tôʼ nə́sə̂ mdə̀ŋ myə́ +Shə mtɔ bə si mɛkʉlyal ne pə gə dəŋ e. Shə́ mtɔ̂ bə sí mɛkʉlyál né pə́ gə dəŋ é. +Nuba nə gɔm dəŋ yu 06/11/200 03685/MINEFI/CAB de shə potsə nə mdzə Núba nə gɔ́m dəŋ yǔ 06/11/200 03685/MINEFI/CAB dé shə́ pótsə́ nə́ mdzə́ +- Mcoʼ batə 654/MINEFI/CAB tyəʼ 28/12/04 nə nəzhwə bap, Mbiskwi pu a ... - Mcoʼ batə 654/MINEFI/CAB tyə̂ʼ 28/12/04 nə́ nə́zhwə̂ bap, Mbiskwî pú a ... +- Mcoʼ batə 655/MINEFI/CAB tyəʼ 28/12/04 nə nəzhwə bap, biskwi pu a mgwə - Mcoʼ batə 655/MINEFI/CAB tyə̂ʼ 28/12/04 nə́ nə́zhwə̂ bap, biskwî pú a mgwə̌ +- Mcoʼ batə 658/MINEFI/CAB tyəʼ 29/12/04 nə shuka yə a fə m təm lə - Mcoʼ batə 658/MINEFI/CAB tyə̂ʼ 29/12/04 nə́ shuka yə a fə́ m tə̌m lə +- Mcoʼ batə 659/MINEFI/CAB tyəʼ 29/12/04 nə mluʼ dzəzə - Mcoʼ batə 659/MINEFI/CAB tyə̂ʼ 29/12/04 nə́ mluʼ dzəzə +- Mcoʼ batə 660/MINEFI/CAB tyəʼ 29/12/04 nə sika. - Mcoʼ batə 660/MINEFI/CAB tyə̂ʼ 29/12/04 nə̂ siká. +Tyəʼ 28 nə Dzʉʼbvʉ bə jʉɔjʉm tyə yə ŋwalaʼ shyə pu a mɔŋkyəʼkyəʼ gɔm lə. Tyə̂ʼ 28 nə́ Dzʉ̂ʼbvʉ̂ bə́ jʉɔjʉm tyə́ yə ŋwâlâʼ shyə pú a mɔ̂ŋkyəʼkyəʼ gɔm lə. +Mfaʼ myə pu ŋkwatə a bə nə cyə Mbakawu-dəm wwɔʼ nə shyə Djəlɛm təŋlaʼ Adamawa. Mfaʼ myə pú ŋkwatə â bə́ nə̂ cyə́ Mbakáwu-dəm wwɔʼ nə̂ shyə Djəlɛ̂m təŋláʼ Adamáwà. +Louis Paul Motaze tadyə cuʼtə nəzhi mfaʼ gəŋyə. Louis Paul Motaze tâdyə̂ cûʼtə nə́zhi mfaʼ gə́ŋyə́. +A sisi poʼ Kaməlumweb ŋwaʼnyə mzhəŋfaʼ guŋ pu a dəŋŋkap nə guʼ 2022-2024 Ǎ sîsǐ pôʼ Kaməlúmweb ŋwaʼnyə mzhəŋfaʼ guŋ pú a dəŋŋkáp nə̂ guʼ 2022-2024 +E ghɔm gaə paʼ Kaməlum bə guŋ bə giŋ nə mcoʼ a pu gɔ le gaə pɔnyəsi ghiŋŋ Ě ghɔm gaə́ pâʼ Kaməlûm bə́ guŋ bə́ gíŋ nə́ mcoʼ á pû gɔ lé gaə̂ pɔnyə́si ghíŋŋ́ +Tə gəlos cəŋtə bə si Tə̂ gəlôs cə̂ŋtə bə́ sí +Thədzə gəlɛf də e twɔk mŋkədoʼ Kou Nikolas bə e lə tʉ pu e nə tyəʼ 11 nə Sune 201 Thə́dzə gəlɛ̂f də é twɔ́k mŋkədóʼ Kou Nikolas bə e lə tʉ̌ pû é nə́ tyə̂ʼ 11 nə́ Sûne 201 +Shɛ yə pu butə a bə nə nwə paʼ ntə ŋkap bɔ jʉ mpefaʼ pɔmnəŋ aa Shɛ yə pú butə́ á bə́ nə̂ nwə páʼ ntə ŋkǎp bɔ̂ jʉ mpefaʼ pɔmnəŋ áá +Muʼ mnwə demfaʼ Sgc ntʉm Wuri lə pə wə biŋ. Múʼ mnwə démfaʼ Sgc ntʉ́m Wuri lə pə́ wə́ bíŋ. +Ntɛ Ŋkap mGuŋ Cəcə Afrika. Ntɛ Ŋkáp mGuŋ Cəcə Áfríkà. +Pə tə tʉɔnyə paʼ nwəŋkap wə nə giŋ ntʉm pfɔp lə. Pə́ tə tʉɔnyə pâʼ nwəŋkáp wə́ nə́ giŋ ntʉ́m pfɔ́p lə. +Paʼ ŋwalaʼ Minette Libom Li Likeng gɔm a Nextell ghə ART ŋkap shuʼ shaʼ 60 FCFA. Páʼ ŋwâlǎʼ Minette Libom Li Likeng gɔm á Nextell ghə ART ŋkáp shûʼ shǎʼ 60 FCFA. +Ŋwalaʼ mkhʉɔ shyacya kə gɔm dəŋ ŋkap yəŋ bi pəpəŋthəlaʼ tyəʼ 07 nə Fəfə 2021. Ŋwâlâʼ mkhʉɔ shyacyǎ kə̂ gɔm dəŋ ŋkáp yəŋ bí pəpəŋthə́láʼ tyə́ʼ 07 nə̂ Fəfə 2021. +Olaŋzhə pu MTN gɔ pə bə wap kwiʼ gə Nezttel ŋkap nə ɛŋtɛknɛksyɔŋ. Olâŋzhə pû MTN gɔ pə̂ bə wáp kwiʼ gə́ Nezttel ŋkáp nə̂̀ ̀ɛŋtɛ́knɛksyɔ̂ŋ. +Minpostel gɔm gaə tə ŋkəm a tyəʼ ɔ Vietel kaməlum ka kwe sɔmnwə nə ŋwaʼnyə yə e kə cya bi i aa. Minpostel gɔm gaə̂ tə ŋkə́m á tyə́ʼ ɔ Vietel kaməlûm ka kwé sɔmnwə nə̂ ŋwaʼnyə yə e kə cya bí i áá. +Dəŋ ŋkap tə ŋkəm 31 nə Fʉʼbvʉ 2020 wə ha shuʼ shaʼ 117191 FCFA. Dəŋ ŋkáp tə́ ŋkə́m 31 nə́ Fʉ̂ʼbvʉ 2020 wə́ hâ shûʼ shǎʼ 117191 FCFA. +Kwɔtə cuʼtə nəjoʼ mfaʼ 2020 nə yɔmtɔkəŋshyə Kribi kə ko nə gapdzʉ dzə. Kwɔtə cúʼtə nəjóʼ mfaʼ 2020 nə́ yɔ̌mtɔ́kə́ŋshyə Kribì kə kǒ nə̂ gapdzʉ́ dzə̀. +Cuʼtə kə nə ko Jean Paul Simo Njonou yə e bə Tadyə pəlemfaʼ kəŋshyə kribi a pə si. Cûʼtə kə́ nə̂ kǒ Jean Paul Simo Njonou yə ê bə́ Tâdyə̂ pəlémfaʼ kə́ŋshyə kribi á pə́ sí. +Dəŋ ŋkap awɛ tə ŋkəm 31 nə Fʉʼbvʉ 2020 kə ha shuʼ shaʼ 117191 FCFA. Dəŋ ŋkáp awɛ́ tə́ ŋkə́m 31 nə́ Fʉ̂ʼbvʉ 2020 kə hâ shûʼ shǎʼ 117191 FCFA. +A ywə yə pə gɔ zhyə nə kwɔtə cuʼtə ntʉm gapdzʉ lə.  ywə́ yə pə̂ gɔ zhyə́ nə̂ kwɔtə cúʼtə ntʉ́m gapdzʉ́ lə. +Dəŋ e bɔ pə wə sɔʼ ŋkwiʼ nə dəŋkap mtɔŋkoko pu myə ntəmtəm shuʼ shaʼ 768 FCFA tə fə nə nətoʼ guʼ 2020. Dəŋ é bɔ̂ pə́ wə́ sɔ́ʼ ŋkwiʼ nə́ dəŋkâp mtɔ̂ŋkôkǒ pú myə ntə̂mtə̌m shûʼ shǎʼ 768 FCFA tə fə́ nə́ nə́tôʼ guʼ 2020. +Pu cuʼnyə dəŋŋkap yəŋ yə a ŋko guʼ ɔ a pu aa yə a lə ko guʼ poʼ a bə pu gɔ yɔ gaə a kwɔʼ. Pú cúʼnyə dəŋŋkáp yəŋ yə a ŋkó gúʼ ɔ á pú aa yə a lə kǒ guʼ pôʼ â bə pú gɔ yɔ́ gaə́ ǎ kwɔ́ʼ. +Bə ya yəŋ cwɔp daʼ shuʼ shaʼ 115 F CFA Bə yá yə̌ŋ cwɔp daʼ shûʼ shǎʼ 115 F CFA +A bə a kə guʼ ɔ mkənuʼ tsəmtɔ tiŋnyə kəŋshyə 1000. Á bə a kə gúʼ ɔ mkənûʼ tsə́mtɔ́ tíŋnyə kə́ŋshyə 1000. +Nə kwatə mfaʼ Kaməlum batə 111-112/Fəfə-Shwagəfə 2021. Nə́ kwatə mfaʼ Kaməlûm batə 111-112/Fəfə-Shwâgəfə 2021. +Mtsʉʼfaʼ gwyə mghɛŋkap wə jɔgoʼ bi stʉdyə. Mtsʉʼfaʼ gwyə́ mghɛŋkáp wə́ jɔ́góʼ bî stʉ̌dyə́. +A gɔ ghiŋ dəŋdəŋ paʼ nə puʼŋwaʼ lə  gɔ ghiŋ dəŋdəŋ páʼ nə̂ pǔʼŋwaʼ lə +Ŋ ka yuʼ gaə mo keshɛ a tə ntam tyəʼ ɔ. Ŋ ka yúʼ gaə́ mǒ késhɛ á tə ntám tyə́ʼ ɔ. +Daʼgaə paʼ gaə wə nə jɔ a pə pu lə taktə keshɛ. Daʼgaə́ pâʼ gaə̌ wə́ nə́ jɔ́ á pə́ pú lə táktə kěshɛ. +Pə zhyə gaə po shwa muʼ m gham ke butə tə pu ghɔm gaə wap ghɔ tə di sɔʼ tyəʼ 25 nə Fəfə 2021. Pə zhyə́ gaə́ pǒ shwâ muʼ m ghǎm kě bútə́ tə pú ghɔ̂m gaə́ wáp ghɔ́ tə́ dí sɔ́ʼ tyə̂ʼ 25 nə́ Fəfə 2021. +Yə nwə Soppo Priso yəŋ Yə́ nwə Soppo Priso yə̌ŋ +Ta Monkam Pascal lə nə pfʉ bə dyəʼ mnwə myə pə yʉ. Tá Monkam Pascal lə́ nə̂ pfʉ̌ bə́ dyə́ʼ mnwə myə́ pə̂ yʉ́. +E lə bə həŋtə kə shwi pu həŋtə dəŋ ŋkap baya tsʉʼfaʼ e lə siŋ e. E lə̂ bə́ hə́ŋtə́ kə shwí pú hə́ŋtə dəŋ ŋkâp bǎyá tsʉʼfaʼ é lə́ síŋ é. +Grandə Brətanyə wə ntʉɔ teʼ nə mɔkŋkyəʼkyəʼ Kaməlum. Grandə́ Brətânyə̌ wə́ ntʉɔ́ teʼ nə̂ mɔ̂kŋkyəʼkyəʼ Kaməlûm. +Daʼgaə bə pu le kwaʼ pəpuŋ bə mfaʼ Brətanyə Kaməlum bə a ka kɔk tə ŋkɔʼ Daʼgaə́ bə́ pú lê kwaʼ pəpûŋ bə mfaʼ Brətânyə Kaməlûm bə a ka kɔ́k tə́ ŋkɔ́ʼ +A poʼ ba nə kəlasi, gazə gə mɔk. Daʼdaʼ ba caʼ pu a mpaʼ ko nə. Ǎ pôʼ ba nə́ kəlasí, gâzə gə́ mɔ́k. Daʼdaʼ ba cǎʼ pú a mpaʼ kó nə́. +A tə guŋ e awɛ pə daʼgaə bə myə ntʉɔ myə a nə lə A tə guŋ e awɛ́ pə̂ daʼgaə́ bə́ myə ntʉɔ myə á nə́ lə +Dəŋ mfɛnyə bə shuʼ 227 nə dola a pə ŋkwɛ gaə gwɛ a shuʼ shaʼ 125 nə F CFA Dəŋ mfɛnyə̂ bə́ shûʼ 227 nə̂ dolâ a pə́ ŋkwɛ gaə́ gwɛ́ a shûʼ sháʼ 125 nə̂ F CFA +Daʼgaə Cuʼtə CDC wə tsəm pə gɛntwa bə a ne bə poʼ Daʼgaə́ Cúʼtə CDC wə́ tsə̂m pə̌ gɛntwa bə a ne bə́ pôʼ +Daʼgaə dʉʼsim wə gɔ sɔʼ tʉɔ teʼ nə paʼ Fəlaŋsi EDF wə gɔ ko ntʉm o lə Daʼgaə́ dʉ̂ʼsǐm wə́ gɔ́ sɔʼ tʉɔ teʼ nə́ páʼ Fəlaŋsí EDF wə́ gɔ́ kó ntʉ́m ó lə +Pu wə ŋkwə Saŋtral Mbakou Pú wə́ ŋkwə́ Saŋtrâl Mbakou +Nə paʼ ghɔm nə yə ghəŋ Nə́ paʼ ghɔm nə̂ yə ghə̌ŋ +Ŋwalaʼ mshyanyəkhʉɔ Minette Libom Likeng kə dzə pəpəŋthəlaʼ Ŋwâlâʼ mshyanyəkhʉɔ Minette Libom Likeng kə̌ dzə̌ pəpəŋthə́láʼ +Ŋwalaʼ mshyanyəkhʉɔ (Minpostel) kə bə dzə pəpəŋthəlaʼ Ŋwâlâʼ mshyanyəkhʉɔ (Minpostel) kə̂ bə́ dzə pəpəŋthə́láʼ +A kə bə cwə nə həŋ mnwə dyəgwyə pəpəŋthəlaʼ. A kə̂ bə́ cwə nə́ hə́ŋ mnwə dyə̂gwyə́ pəpəŋthə́láʼ. +Paʼ Demfaʼ Guŋ nə nə Cyanyəmkhʉɔ DGC gɔm aa Páʼ Démfaʼ Guŋ nə́ nə́ Cyanyəmkhʉɔ DGC gɔm áá +Ŋwalaʼ gɔm gaə dəŋ foʼthəŋkhətʉɔ myə a ŋko ntʉm guŋ a lu nə 25 % nə 2016 ŋkəm nə 40 % nə 2020 Ŋwalâʼ gɔm gaə́ dəŋ foʼthə́ŋkhətʉɔ́ myə â ŋkó ntʉ́m guŋ á lu nə̂ 25 % nə̂ 2016 ŋkə́m nə́ 40 % nə́ 2020 +Ntinti mfaʼ shwikhʉɔ myə Klob Nəse Afrika ŋkwatə lə Ntîntǐ mfaʼ shwikhʉɔ myə Klob Nəsé Afrika ŋkwatə lə +Pəbisnɛsman Egypto kə ntʉm tisuŋ Dwala Pəbisnɛ́sman Egýpto kə̂ ntʉ́m tísuŋ Dwǎlá +Tsʉʼcaʼ, nə lə tsətsʉ nyap shə, ɔtəl, pəmpaʼ pu a mfaʼ gɔpnaʼ, mfaʼmtʉɔ kə faʼ nyapmhwə lə Tsʉ̌ʼcáʼ, nə́ lə tsə́tsʉ́ nyâp shə́, ɔtə̂l, pə́mpàʼ pú a mfaʼ gɔ̂pnaʼ, mfaʼmtʉɔ́ kə faʼ nyapmhwə lə̂ +Mtsʉʼcəŋ mɔ bə pəegipto kə yɔ gaə a myə pə a ke ŋkap aa. Mtsʉʼcə́ŋ mɔ̂ bə pəegípto kə yɔ̌ gaə́ â myə pə́ a kê ŋkǎp áá. +Doguŋtəm pəegipto Medhat El melegy yə e Kaməlum a gɔm gaə a tə bə a pə daʼ ma bɔ pə. Dôguŋtə́m pəegípto Medhat El melegy yə é Kaməlûm â gɔm gaə́ a tə̂ bə́ á pə́ daʼ má bɔ̂ pə̀. +Agɔ pə nə yə nəkuŋ gɔpnaʼ Kaməlum ba m faʼ myə a wə shəŋ lə bi pu lə. Âgɔ pə́ nə́ yə nə́kuŋ gɔ̂pnaʼ Kaməlûm ba m faʼ myə ǎ wə́ shə́ŋ lə bí pú lə. +Guŋ Faraɔŋ bə wap ghə yap dəŋ tə be wap kwitə Kaməlum nə lə shaə mfaʼ gɔdzə. Guŋ Faraɔ̂ŋ bə wáp ghə yáp dəŋ tə bé wáp kwítə Kaməlûm nə́ lə shaə́ mfaʼ gɔ́dzə̀. +Pyə cəŋtə kwinyə nə nwə kɔ pu a mcoʼ guŋ Pyə̂ cəŋtə kwínyə́ nə̂ nwə kɔ pú a mcoʼ gùŋ +E ghɔm gaə : Cwə bə a kuʼ nəpaʼ pə pyə a pu toʼ nə kwinyə nə sim biŋ ŋkwatə mfaʼ aa. Ě ghɔm gaə̂ : Cwə̂ bə á kuʼ nə́páʼ pə́ pyə a pú tóʼ nə́ kwínyə nə̂ sim bíŋ ŋkwatə mfaʼ áá. +Tadyə SCB Kaməlum piŋ gaə e gɔ te ŋkap nəfaʼ bi wap pəpʉəə. Tâdyə̂ SCB Kaməlûm píŋ gaə́ é gɔ té ŋkâp nəfáʼ bí wáp pə́pʉə́ə́. +E bə wə shəŋ gaə Nexttel yoʼ tsʉʼ faʼ. Taʼ tsʉʼ a pə ha faʼ bi po a Kaməlum 1200 ntwɔk. Ê bə́ wə́ shə́ŋ gaə̂ Nexttel yóʼ tsʉʼ faʼ. Taʼ tsʉʼ a pə́ há faʼ bí po á Kaməlûm 1200 ntwɔ́k. +A wak yə nwə doguŋ Pɔl Biya yə e a jwɔp tə yaʼ tyəʼ gaə pu lanyə nə kwatə mfaʼ biŋ shəŋ mcʉʼ lə. A wâk yə nwə dôguŋ Pɔ́l Biya yə é a jwɔp tə yǎʼ tyə́ʼ gaə́ pú lányə́ nə́ kwatə mfaʼ bíŋ shə́ŋ mcʉ́ʼ lə. +Pu bə wə shəŋ nə pʉʼtə mcuŋ daʼgaə a tyəʼ ŋkap pə thə Nexttel gaʼ bu. Pû bə́ wə́ shə́ŋ nə́ pʉ́ʼtə mcuŋ daʼgaə̂ ǎ tyə́ʼ ŋkǎp pə́ thə̂ Nexttel gáʼ bú. +Legʉlatɛ latə ghə poʼ nəkələ shə mnwə lə gɔ piŋ təm jʉm o yɔm. Legʉlatɛ̂ latə ghə́ pôʼ nə̂kə́lə́ shə́ mnwə lə́ gɔ piŋ tə́m jʉm ó yɔ́m. +Po le tə jɔ. Kilu bə si. Pə ghəla ? Po lé tə́ jɔ́. Kilû bə́ sí. Pə ghə́lá ? +Pu wə tə byap gaə nwə nyənyɔ təm jʉm cwanwə yəŋ. Pú wə́ tə́ byáp gaə̂ nwə nyə́nyɔ́ tə́m jʉm cwanwə yə̌ŋ. +Nexttel ka nəŋ ŋkəŋnyə gaə ŋkap bə thə e e a gɔ tuŋ. Nexttel ka nə́ŋ ŋkə́ŋnyə́ gaə́ ŋkâp bə́ thə́ é e á gɔ tuŋ. +E gɔm gaə e gɔ tuŋ cwəyə nwə phənyə mnwə myə naʼ bwa lə. Ê gɔm gaə́ ê gɔ tuŋ cwəyə nwə̌ phənyə mnwə myə́ náʼ bwá lə. +ART nəŋ bə gɔ pe mdek bɔɔ. ART nə́ŋ bə́ gɔ́ pé mdêk bɔ́ɔ́. +Nə ghɔm dzə laʼla gaə Nexttel yaʼ nə pe bə nə nə nte nwə nə e. Nə́ ghɔm dzə̌ lâʼlǎ gaə̂ Nexttel yáʼ nə́ pê bə́ nə́ nə nté nwə nə́ é. +Mghɔm Ŋwalaʼ yəŋ pɔk, be a ghə tsʉʼfaʼ pi dəŋ yə a bə bi i lə. Mghɔm Ŋwâlǎʼ yə̌ŋ pɔ́k, bé a ghə̂ tsʉʼfaʼ pî dəŋ yə â bə́ bí í lə. +Pu nəŋ biŋ bə gɔm gaə Olaŋzhə bə a ghə ju pu Nexttel nə ɛŋtɛkonɛksyɔŋ. Pú nə́ŋ biŋ bə́ gɔ́m gaə́ Olâŋzhə̂ bə á ghə jú pû Nexttel nə̂ ɛŋtɛ́konɛksyɔ̂ŋ. +Pu fiŋ nə ghɔm tyəʼ ɔ tə cwanwə gaə Nextell bə daʼ tsʉʼfaʼ yə jyə nə tamtə nwə faʼ nə nwə cɔmtso aa. Pú fíŋ nə́ ghɔm tyə́ʼ ɔ́ tə cwanwə gaə́ Nextell bə́ daʼ tsʉʼfaʼ yə jyə́ nə́ tamtə nwə faʼ nə̂ nwə cɔ́mtso áá. +Pu sɛ dəŋ faʼ tsyə Nexttell ha a a pə mfaʼ dəŋdəŋ 1200. Pû sɛ́ dəŋ faʼ tsyə Nexttell há á a pə́ mfaʼ dəŋdəŋ 1200. +Dəŋ ywətsʉ yəŋ wə di laʼ ŋkwɔʼ kwɔʼ. Dəŋ ywə́tsʉ́ yə̌ŋ wə́ dí láʼ ŋkwɔ́ʼ kwɔ́ʼ. +Dəŋ e fiŋ nə kwɔʼ nə mkap. Dəŋ é fíŋ nə́ kwɔ́ʼ nə̂ mkàp. +Luŋga lita tɔ bə 1500. Paʼ taʼ ntɛsim gɔm bi joyo. Luŋgá líta tɔ̂ bə́ 1500. Páʼ taʼ ntɛ̂sim gɔm bí jôyǒ. +Pu gɔ nɛ msɛ naʼ akəlɔ tyəʼ ɔ. Pû gɔ nɛ́ msɛ́ nâʼ ákəlɔ tyə́ʼ ɔ. +A ywə yə Miriam shi nə tyəʼ ɔ aa.  ywə́ yə Miriam shí nə́ tyə́ʼ ɔ áá. +Pə tə tʉɔnyə gaə dəŋ msɛ bə a kwɔʼ, mugo syaptə dəŋ tsə joyo təŋkunŋkuŋŋ. Pə́ tə tʉɔnyə gaə́ dəŋ msɛ̂ bə á kwɔ́ʼ, mûgǒ syaptə dəŋ tsə̂ jôyǒ təŋkunŋkúŋŋ́. +Hee! luŋga msɛ ŋko 1500 tə fə soo ? Hee! lúŋgá msɛ̂ ŋkó 1500 tə́ fə́ sóó ? +E paʼ bi i gaə : lə nə 1200 paʼ zhi bə aa. E pâʼ bí í gaə̂ : lə nə́ 1200 pâʼ zhi bə́ áá. +E phə bi i poʼ e piŋ daʼgaə ywə pə nə yaəmuʼ. E phə́ bí í pôʼ e píŋ daʼgaə́ ywə́ pə́ nə́ yaə̂muʼ. +E nə foʼ yə nte mkɛ tɔ nə. E nə̂ foʼ yə́ nté mkɛ́ tɔ̂ nə́. +A guŋ ŋkap yə a ntʉm pɔsa a lə.  guŋ ŋkǎp yə ǎ ntʉ́m pɔ́sa a lə. +Po nkwɛ gaə ŋkap guŋ bə a bi pyə awɛ. Pô nkwɛ gaə́ ŋkâp gûŋ bə́ á bí pyə awɛ́. +Mpfaəshwə mɔk tsəm a wə shyə wɔk. Mpfaə́shwə mɔ́k tsə̂m ǎ wə́ shyə́ wɔ́k. +Pu di laʼ ŋkwɔʼ mdəŋ tsə e gaəkə ? Pû dí láʼ ŋkwɔ́ʼ mdəŋ tsə́ é gaə̂kə̀ ? +Paʼ yʉ a ba Doris syaptə tsə tsyə e gɔ yo a təŋkuŋŋkuŋŋ nəkələ pɔmnəŋ dyə e tə jɔm. Páʼ yʉ́ á ba Dorís syaptə tsə́ tsyə é gɔ yó á təŋkuŋŋkúŋŋ́ nə̂kə́lə́ pɔmnə̌ŋ dyə́ é tə jɔ́m. +Msɛ ŋkwoʼ, dəŋ e yɔm a pə dzə bəyə pɔmnəŋ dyə do aa. Msɛ̂ ŋkwóʼ, dəŋ é yɔ́m a pə̂ dzə bə́yə pɔmnə̌ŋ dyə́ dó áá. +Gaə wə gɔ ghiŋ yaə paʼ sim wə həŋ a nəkələ tə fə nə Sune gəfə bə wə ntʉɔ dəm sim. Gaə̌ wə́ gɔ́ ghiŋ yaə̌ paʼ sǐm wə́ hə́ŋ á nə̂kə́lə́ tə fə́ nə́ Sûne gəfə bə́ wə́ ntʉɔ́ dəm sim. +A bə myə sə nə pə wə sɔʼ myə bvo kwoʼ dəŋ e. Ǎ bə myə sə́ nə́ pə̌ wə́ sɔʼ myə bvo kwôʼ dəŋ é. +Shə mtɛsim gɔm gaə tsʉʼ yə a fə a ne gə tə a kwoʼ. Shə́ mtɛ́sîm gɔm gaə́ tsʉʼ yə a fə́ á nê gə tə́ a kwóʼ. +Pətsʉʼ bə si, yo a yɔm pə si, pəyoʼ tə gɔ syap pə si. Pətsʉ̂ʼ bə́ sí, yô á yɔ́m pə́ sí, pəyôʼ tə́ gɔ́ syap pə́ sí. +Mo yə e syap a ne pə jo bə o tə gɔ fiŋ bi pə paʼ pyəshə pɔ a pə. Mo yə ê syap á né pə̂ jô bə o tə̂ gɔ fiŋ bí pə́ páʼ pyəshə́ pɔ á pə́. +Bertin gɔm gaə wap fiŋ poʼ tə ghə pe yə pə wap nə minyə map mtuŋdyə lə. Bertin gɔm gaə́ wâp fiŋ pôʼ tə́ ghə pe yə pə́ wâp nə mínyə́ máp mtuŋdyə́ lə. +Tsʉʼfaʼ gwyə wə biŋ jwenyə a muywə muywə. Tsʉʼfaʼ gwyə̂ wə́ bíŋ jwenyə á mûywə́ mûywə́. +Dəŋ yə CDC lə dzʉʼ a bə a le fiʼ du nə mtɔnyə wə pə Gəlisi. Dəŋ yə CDC lə̂ dzʉ́ʼ â bə a lě fíʼ dú nə́ mtɔnyə wə́ pə Gəlísi. +CDC bə tsʉʼfaʼ batə yaəpʉə jʉm gɔpnaʼ yə a ha faʼ bi pɔmnəŋ lə. CDC bə́ tsʉʼfaʼ batə yaə́pʉə́ jʉ̌m gɔ̂pnaʼ yə â há faʼ bí pɔmnəŋ lə. +Ba mpaʼ CDC nə phənyə bhə faʼ a pə wə mim mim a, a gɔ sɔʼ se pəpuŋ. Ba mpaʼ CDC nə́ phənyə bhə́ faʼ a pə́ wə́ mím mim á, á gɔ sɔʼ sé pəpúŋ. +Gɔpnaʼ mnwə taksi kə laktə ŋkap shuʼ shaʼ 845 F CFA. Gɔ̂pnaʼ mnwə tâksî kə lǎktə́ ŋkáp shûʼ shǎʼ 845 F CFA. +Pu kə toʼ nə faʼ gʉɔ sʉsʉɔ mtisuŋ mtəŋlaʼ tə nə Ŋkəmghe. Pú kə tǒʼ nə́ faʼ gʉɔ sʉsʉɔ mtísuŋ mtəŋláʼ tə nə́ Ŋkə̂mghě. +Ba pəpetaksi kə toʼ yap nə dəŋdzə tyəʼ nə ghə poʼ nə guŋ mcyə faʼ awɛ. Ba pəpétâksî kə tǒʼ yáp nə̂ dəŋdzə tyə́ʼ nə́ ghə pôʼ nə́ guŋ mcyə́ faʼ awɛ́. +A kə nə dzə mŋwə tɔ nə guʼdzʉ gɔpnaʼ laktə shuʼ shaʼ 845 F CFA. A kə nə̂ dzə mŋwə́ tɔ̂ nə́ gûʼdzʉ̌ gɔ̂pnaʼ lâktə shûʼ shǎʼ 845 F CFA. +Mcoʼ tɛŋkapguŋ 2021 niŋdəŋ nə nə pe taksi gʉɔ sʉsʉɔ. Mcoʼ tɛ́ŋkâpgûŋ 2021 níŋdəŋ nə́ nə́ pê taksi gʉɔ sʉsʉɔ̀. +Bʉɔpe yəŋ gɔ le ba CDI daʼdaʼ nə guŋ mtəŋlaʼ 10 awɛ. Bʉɔ̌pê yə̂ŋ gɔ lê ba CDI daʼdaʼ nə́ guŋ mtəŋláʼ 10 awɛ́. +Nə te shəpɔ nə Taksi wə kwiʼ pe mghɛŋkap. Nə́ tê shə́pɔ nə́ Tâksǐ wə́ kwíʼ pe mghɛŋkáp. +A bə dəŋdzə ywə yə a lə ghə pu piŋ nə sim ŋkap taksi lə.  bə́ dəŋdzə ywə́ yə a lə ghə pú píŋ nə́ sîm ŋkâp tâksi lə. +Gɔpnaʼ kə nə 2019 sim ŋkap shuʼshaʼ 5847 F CFA. Gɔ̂pnaʼ kə nə́ 2019 sím ŋkáp shûʼshǎʼ 5847 F CFA. +A kwɛ gaə shuʼ shaʼ 5847 F CFA bɔ wə bə 26 % bə PIB yə a bə shuʼ shaʼ 22962 F CFA lə. A kwɛ̂ gaə́ shûʼ shǎʼ 5847 F CFA bɔ́ wə́ bə́ 26 % bə́ PIB yə â bə́ shûʼ shǎʼ 22962 F CFA lə. +Shuʼ shaʼ 5847 nə FCFA bə 26% nə dəŋ Tsə Mkam guŋ yə a bə yə shuʼ shaʼ 22962 F CFA lə Shûʼ shǎʼ 5847 nə́ FCFA bə́ 26% nə̂ dəŋ Tsə́ Mkam guŋ yə á bə̂ yə́ shûʼ shǎʼ 22962 F CFA lə +A shəŋ gaə pu kwyəpnyə nti nə gəə. A shə́ŋ gaə́ pú kwyə́pnyə́ ntî nə gə́ə́. +Dəŋdzə məgəsam kə ghə pe shuʼ 10 F CFA. Dəŋdzə mə̂gə̌sam kə ghə̂ pe shûʼ 10 F CFA. +Gɛŋkwatə mfaʼ bɔ kə ŋkɛmo pu cwɔʼfaʼ e nə ŋkap kastel. Gɛŋkwatə mfaʼ bɔ̂ kə ŋkɛ̂mo pú cwɔ̂ʼfaʼ é nə́ ŋkâp kastel. +E gɔ kwitə wap nə faʼ mfaʼ myə wap ŋkaʼnyə aa. Ê gɔ kwítə́ wáp nə́ faʼ mfaʼ myə wáp ŋkaʼnyə áá. +Mcwɔʼfaʼ Pierre Kastel lə ntoʼ nə 2018 pu ghap ntʉm mguŋ mapfʉə tsʉ yə Pierre Castel bə nə aa. Mcwɔ́ʼfaʼ Pierre Kastel lə̂ ntóʼ nə́ 2018 pú ghâp ntʉ́m mguŋ mápfʉə tsʉ yə Pierre Castel bə́ nə́ ́áá. +Burkina Faso, Kotə divwa, Guŋ ləpʉə kɔngo tə gə Kaməlum mtsʉʼ myə SABC bə nə aa. Burkina Fásò, Kótə́ divwâ, Guŋ ləpʉə kɔngô tə́ gə́ Kaməlûm mtsʉʼ myə SABC bə́ nə́ áá. +Paʼ Kaməlum a, pu lə ci mkaʼnyəfaʼ ntɔkɔ ntʉm baya guŋ lə. Páʼ Kaməlûm á, pú lə cî mkaʼnyəfaʼ ntɔkɔ́ ntʉ́m bǎyá guŋ lə́. +Kwiʼ nə koaciŋ gə zhiʼtə nə taʼ guʼ tsʉʼ Səkugwyə nə Kwinyə pu a Nəse Europe Kwíʼ nə́ koaciŋ gə́ zhíʼtə nə̂ taʼ guʼ tsʉʼ Səkûgwyə́ nə̂ Kwínyə pú a Nə́sê Europe +Pu gɔm ntʉm Səku nə Jiʼtə mzhyə Bʉɔtsʉʼ Caʼ (SJBTC) Pú gɔm ntʉ́m Səkú nə Jíʼtə́ mzhyə̂ Bʉɔ̌tsʉ̂ʼ Cǎʼ (SJBTC) +A pə guʼ ɔ 2020 ŋkap yə a kə nə a kwitə pəjwi pyə wap kə təm nə dzəŋdzə pɔ 10 lə. Ǎ pə́ gúʼ ɔ 2020 ŋkáp yə a kə̌ nə́ á kwítə pəjwǐ pyə wáp kə tə̌m nə́ dzəŋdzə pɔ 10 lə. +Pu kə kwatə papmfaʼ mɔ yo ntəmdyə pə nə lə dzʉʼcaʼ gə mo yə e gɔ se tsʉʼ lə Pú kə kwatə papmfaʼ mɔ yó ntə́mdyə̂ pə́ nə́ lə dzʉ̂ʼcǎʼ gə́ mo yə é gɔ sé tsʉʼ lə +A pə nə yəŋ dəŋdzə guʼ pu yap ŋkap nə shuʼ shaʼ 6 gə shuʼ 350. Ǎ pə́ nə́ yəŋ dəŋdzə guʼ pú yâp ŋkǎp nə́ shûʼ shǎʼ 6 gə́ shûʼ 350. +Kwitə bi dzʉʼcaʼ yəŋ gɔ ghamtə nə faʼ tsɔ Kwítə bí dzʉ̂ʼcǎʼ yə̂ŋ gɔ ghámtə́ nə́ faʼ tsɔ̌ +Gɛfa' gɔ zhyǝ gaǝ tsǝfa' si a cǝŋ gaǝ e tɔm a puŋŋ Gɛfâ' gɔ zhyǝ gaǝ́ tsǝ́fǎ' sí a cǝ́ŋ gaǝ́ é tɔm á púŋŋ́ +Yəŋ bə a puŋ nəkələ pyəgɔ toʼ nə ghə kiŋmcuŋ Yə̂ŋ bə á puŋ nə̂kə́lə́ pyə̂gɔ tóʼ nə́ ghə kiŋmcuŋ +A gɔ kwitə wɔk nə ghə gaə faʼ tsɔk ghɔdzə  gɔ kwítə́ wɔ́k nə́ ghə gaə̂ faʼ tsɔ́k ghɔ́dzə̀ +Mfaʼ mɔ gɔ toʼ ntʉm Moungou Mfaʼ mɔ̂ gɔ tóʼ ntʉ́m Moungou +Dzʉʼcaʼ yə e və tso tsyə do e a gɔ ghə taæ khətʉɔ bə a ghə aplikasyɔŋ Dzʉ̂ʼcǎʼ yə é və tsô tsyə́ dǒ é â gɔ ghə taæ khətʉɔ́ bə á ghə aplikasyɔ̂ŋ +Dzəŋdzə e pə nə nə diŋ e tə a piŋ e lə pə khetʉɔ bɔɔ tsam kampe shuʼ Dzəŋdzə e pə́ nə́ nə díŋ é tə́ á píŋ é lə pə̂ kh̀etʉɔ́ bɔ́ɔ́ tsám kampé shúʼ +guŋ mcuŋ awɛ gɔ ntʉn taʼ kiŋ cuʼtə guŋ mcuŋ awɛ̂ gɔ ntʉ́n taʼ kiŋ cúʼtə́ +Aplikasƴɔŋ sɛ dəŋpfɔp caʼ shyamcuŋ ntʉm kiŋmcuŋ Aplikasƴɔ̂ŋ sɛ́ dəŋpfɔ̌p cáʼ shyámcuŋ ntʉ́m kiŋmcuŋ +Dzʉʼcaʼ cwətə faʼ poʼ bə pu cya kwitə mfaʼcaʼ bi i Dzʉ̂ʼcaʼ cwə́tə fáʼ pôʼ bə pú cya kwítə mfaʼcáʼ bí í +A təm jʉm pyə piŋ ntoʼ nə və mtso pətsʉʼcaʼ  tə́m jʉ̌m pyə píŋ ntóʼ nə́ və mtsó pətsʉ́ʼcáʼ +Guŋ pətsʉʼcaʼ ghə nə ghɔ kwi mkwitə mɔ Guŋ pətsʉ́ʼcáʼ ghə nə́ ghɔ kwî mkwítə̀ mɔ̌ +Yəŋ nti nə ghə sɔʼ bi yə pu kə gə a kwitə a febə a latə lə ghiŋ pəpuŋ lə Yə̂ŋ ntî nə́ ghə̂ sɔʼ bí yə pú kə̂ gə á kwítə â fěbə a latə lə́ ghíŋ pəpúŋ lə +Yəŋ « Gishɛ pətsʉʼcaʼ » bhə wɔ ntinti mkwitə paʼ netsə (aŋgəlɛ) gə mtsəfaʼ pu a mməsiŋ aa Yəŋ « Gishɛ́ pətsʉ́ʼcáʼ » bhə́ wɔ́ ntîntǐ mkwítə páʼ netsə́ (aŋgəlɛ̂) gə́ mtsə́faʼ pú a mmə̂síŋ áá +Nwə paʼ pətsʉʼcaʼ gɔ pə nə guŋ mzhəŋ faʼ a ne gɔ ghə mfaʼ mɔ puŋŋ Nwə páʼ pətsʉ́ʼcáʼ gɔ pə́ nə̂ guŋ mzhəŋ faʼ á nê gɔ ghə̌ mfaʼ mɔ púŋŋ́ +Pu kə yo ntutə guŋ mbinyə faʼ tsɔ bi pə tsʉʼcaʼ Pú kə yó ntútə́ guŋ mbínyə́ faʼ tsɔ bí pə tsʉ́ʼcáʼ +Wap kə nə ghɔ nə yap pə wə ŋwɛ nə paʼ wap gɔ lə kwitə yə pu gɔ ha a nə ghə tsə tsap se lə Wáp kə nə̂ ghɔ nə̂ yap pə́ wə́ ŋwɛ́ nə́ páʼ wâp gɔ lə kwítə yə pú gɔ há á nə ghə̌ tsə̂ tsáp sé lə +Nwə minə jaə a mfaʼ tə kam tə ba mpaʼ gɔpna ghə mkaʼnyə lə Nwə mînə̌ jaə á mfaʼ tə kam tə ba mpáʼ gɔ̂pnǎ ghə mkaʼnyə lə +Mfaʼ minə wə dzonyə nə lusi Kaməlum cyə ba mpaʼ pu ha gaəpiŋ nə mfaʼ pəpuʼ lə Mfaʼ mînə̌ wə́ dzónyə́ nə́ lusí Kaməlûm cyə ba mpáʼ pú há gaə̌píŋ nə̂ mfaʼ pəpúʼ lə +A gɔ cwə nə miŋ pu ke gaə Goevic bə e ghə cwə nə hamcuŋ Kaməlum  gɔ cwə́ nə̂ mǐŋ pú ké gaə́ Goevic bə é ghə cwə nə hámcuŋ Kaməlûm +Jʉɔmjʉm ntʉm yə tsʉʼfaʼgwyə Amalika nə mcuŋ ntʉm yuʼjɔ a lə bə tə nə 2019 Jʉɔmjʉm ntʉ̌m yə tsʉʼfaʼgwyə́ Amalika nə̂ mcuŋ ntʉ́m yûʼjɔ́ á lə̂ bə́ tə nə́ 2019 +A lə bə a ghə guʼ pʉəə paʼ mo ka piŋ juʼ Tsʉʼfaʼ gwyə pə Amerika lə. Ǎ lə̂ bə ǎ ghə guʼ pʉə́ə́ páʼ mo ka píŋ júʼ Tsʉʼfaʼ gwyə́ pə Amerika lə. +wap pɔ pəpʉə lə su ŋkwɔ cɔmdzənyə nə 23 Fəfə 2013 wáp pɔ pə́pʉə́ lə sû ŋkwɔ cɔ̂mdzə́nyə́ nə́ 23 Fəfə 2013 +Mfaʼ mɔ piŋ ŋkətʉʼ tə mo ka zhyə pə a laʼ mi Mfaʼ mɔ̌ pìŋ ŋkə́tʉ́ʼ tə mo ka zhyə́ pə́ a láʼ mi +Tə fə guʼ 18 pu jaə wə byap a gaə pu zhɔk dəŋdzə shwə pika nə nte tɔkcyə. Tə fə́ guʼ 18 pú jaə wə́ byáp á gaə́ pú zhɔ́k dəŋdzə shwə píká nə́ nté tɔ́kcyə. +Gabriel Dodo Ndoke ghɔm gaə pə tɔkcyə ha tɔnə bɔksit shuʼ shaʼ 1 nə cyə Minim-Martap. Gabriel Dodo Ndoke ghɔm gaə́ pə̂ tɔ́kcyə há tɔ̂nə bɔksît shûʼ shǎʼ 1 nə̂ cyə́ Minim-Martap. +Jyə a pə pə mɔktə gaə pə a nə fɛtə pu toʼ nə fiŋ ya lə? Jyə́ á pə́ pə mɔ̂ktə gaə́ pə́ a nə̂ fɛ̌tə́ pú tóʼ nə́ fíŋ yá lə́? +Pu pə gɔ təŋ fiŋ bə Kamalko wə bap nə ghə tɔnə shuʼ 5 nə dzʉ guʼ 20. Pú pə̂ gɔ́ tə́ŋ fiŋ bə Kamalko wə́ báp nə́ ghə tɔ̂nə shǔʼ 5 nə́ dzʉ̂ guʼ 20. +Tsʉʼfaʼ gwyə yəŋ pə be e sim shuʼ shaʼa 66 F CFA nə gə pe 37%. Tsʉʼfaʼ gwyə́ yəŋ pə́ bé e sím shûʼ shaʼá 66 F CFA nə́ gə́ pe 37%. +Pə laktə gɔm gaə tə ba mpaʼ Gɔpnaʼ pap ntinti a, pu jaə wə tə nyap nwə nə tɔkcyə. Pə láktə́ gɔ́m gaə́ tə ba mpáʼ Gɔ̂pnǎʼ pap ntîntǐ á, pú jaə wə́ tə́ nyáp nwə nə̂ tɔ́kcyə. +Ywə tə bə mbɔkke gɔpnaʼ pə, pefaʼ pu a KAN pə gɔ pɔm. Ywə́ tə́ bə́ mbɔ́kké gɔ̂pnâʼ pə̀, pèfaʼ pú a KAN pə́ gɔ pɔ́m. +Guŋ bə wə jaknyə ŋkap tə laʼ pə a yaə nti, cyə a gaə mkamguŋ bə wə samtə samtə. Gûŋ bə́ wə́ jáknyə́ ŋkáp tə láʼ pə́ á yaə̂ ntǐ, cyə á gaə́ mkǎmgûŋ bə́ wə́ sámtə́ samtə. +Pu kə nə ha mpefaʼ bi mghɛfaʼ gɔpnaʼ nte ŋkap m nə yə CNPS paʼ shəpɔ gɔm aa. Pú kə nə̂ hǎ mpefaʼ bí mghɛfaʼ gɔ̂pnaʼ nté ŋkáp m nə́ yə CNPS páʼ shə́pɔ gɔm áá. +A bə taʼ mcuŋ gɔpna a wə dʉm bwɔk paʼ pɔmnəŋ səŋ lə.  bə́ taʼ mcuŋ gɔ́pna á wə́ dʉ́m bwɔ́k páʼ pɔmnəŋ sə́ŋ lə. +Gɔpnaʼ Kaməlum bə e ka piŋ gə ŋkap. Gɔ̂pnaʼ Kaməlûm bə e ka píŋ gə ŋkáp. +Pu ŋke ya nə mghɔm və gaə nə yaʼ nə pe. Pû ŋké yá nə́ mghɔm və gaə́ nə́ yâʼ nə́ pê. +Borist Bertolt gɔm gaə a bə a cyə m nə mtɔnyə wə pə Gelisi, shu pu a Boko Haram gə nə hwu ŋkap teʼ Kaməlum lə piŋ gə sɔm ŋkap. Borist Bertolt gɔm gaə́ á bə á cyə m nə́ mtɔnyə wə́ pə Gelísì, shu pú a Boko Haram gə́ nə́ hwu ŋkáp teʼ Kaməlûm lə píŋ gə sɔm ŋkáp. +A cyə m poʼ boʼyɔm mfaʼ KAN tiŋnyə. A cyə́ m pôʼ boʼyɔ̂m mfaʼ KAN tíŋnyə̀. +Gɔm ba mfaʼ məjyə Zhapoma nə nə ntəm tisuŋ Dwala bə a ke ntiŋnyə. Gɔ̂m ba mfaʼ mə̂jyə Zhapóma nə́ nə ntə́m tísuŋ Dwǎlâ bə a kě ntíŋnyə́. +Gɔpnaʼ bə e lə lɔk jyə bɔ cwəyə pəlemfaʼ KAN 2021 lə cyə aa. Gɔ̂pnâʼ bə e lə lɔ̂k jyə bɔ̂ cwəyə pəlémfaʼ KAN 2021 lə cyə áá. +A pə taʼ fʉ bə wa lə ghə ba m nə SHAN. A pə́ taʼ fʉ̌ bə wá lə ghə̂ ba m nə́ SHAN. +Mfaʼ yɔmkəshaʼ Olɛmbe yə tsʉʼfaʼgwyə MAGIL bə nə a bə wə shɛnyə nəkələ gɔpnaʼ tsəm ghə wap ŋka gwə a hap shuʼ shaʼa. Mfaʼ yɔ̌mkəshaʼ Olɛ́mbê yə tsʉʼfaʼgwyə́ MAGIL bə́ nə́ â bə́ wə́ shɛ́nyə́ nə̂kə́lə́ gɔ̂pnâʼ tsə̂m ghə wáp ŋká gwə́ a hǎp shûʼ shaʼá. +Shə mfaʼ paʼ mɔ a bə a tiŋnyə. Shə́ mfaʼ páʼ mɔ â bə ǎ tíŋnyə́. +E lə gɔm gaə gɔpnaʼ ka piŋ kuʼnyə nə pe ju təm e. E lə̂ gɔm gaə́ gɔ̂pnaʼ ka píŋ kuʼnyə nə́ pê jú tə́m ě. +Taʼ guŋ wə gɔ bə a du nə taktə zhyə! Taʼ guŋ wə́ gɔ́ bə a du nə́ taktə zhyə̂! +A bə paʼ gɔpnaʼ nə sɛ yə nwə a pɔk nə ju ntʉm taʼ guŋ aa  bə́ páʼ gɔ̂pnâʼ nə sɛ̂ yə nwə á pɔ́k nə̂ jǔ ntʉ́m taʼ guŋ áá +Muʼ mcuŋ msəŋwi ghə pɔmnəŋ səŋ Múʼ mcuŋ msə́ŋwǐ ghə pɔmnəŋ sə́ŋ +Pɔ shuʼ 100 koʼpu yap nə Kovid-19 Eta Zʉni. Pɔ shûʼ 100 kóʼpû yáp nə̂ Kovid-19 Etá Zʉnî. +Pɔmnəŋ shyanyə shyanyə.tə ba daʼ 44 pfʉ nə Jɛmcwyəʼnyə Zhwif. Pɔmnə̌ŋ shyányə́ shyányə́.tə bâ daʼ 44 pfʉ́ nə̂ Jɛmcwyə́ʼnyə Zhwîf. +Tambɛ pfʉ bə məkuʼ ghəm e shya e si Alameda. Tâmbɛ̌ pfʉ̂ bə mə́kǔʼ ghəm é shyá é sí Alameda. +Kolona: Ɛndə de Narendra Modi wə jɔgoʼ. Kolónà: Ɛ́ndə́ de Narendra Modi wə́ jɔ́góʼ. +Barsa wə ntegʉʼ nə thə Memphis Depay ! Barsá wə́ ntégʉ́ʼ nə̂ thə́ Memphis Depay ! +Taʼ koʼpu Astrazeneka bə pu lwɔʼ daʼ bi pəbɛ Shili. Taʼ kóʼpú Astrazeneka bə pú lwɔʼ daʼ bí pəbɛ̂ Shilî. +Pu ghɔm gaə bvo məkuʼ Derek Chauvin ne lə zhwə George Floyd. Pú ghɔm gaə̂ bvo mə́kuʼ Derek Chauvin né lə zhwə̌ George Floyd. +Klɔb 5 pəgəlisi təm ŋkɛ mfaʼ bə nwə cyə wap Klɔb 5 pəgəlísi tə́m ŋkɛ mfaʼ bə nwə̌ cyə wáp +Məmjwi Tadyə diŋtə mlwɔʼhwə yaʼ bvʉsi dyə phətə pu a mcuŋbvəvə. Mə̂mjwǐ Tâdyə̂ diŋtə mlwɔʼhwə̌ yáʼ bvʉ́sí dyə̂ phə́tə pú a mcuŋbvəvə. +Bvo ntɛŋkap Bernard Madoff yə e bə məcwɔʼ gəmfʉm a pfʉ. Bvo ntɛ̂ŋkǎp Bernard Madoff yə é bə́ mə́cwɔ̂ʼ gəmfʉm á pfʉ́. +E zhwə biŋ jaʼtə jwi e nəkələ e tʉɔnyə nə kɛ tsə niŋ twɔʼmim. Ě zhwə́ bíŋ jáʼtə́ jwî e nə̂kə́lə́ é tʉɔnyə nə́ kɛ̂ tsə́ níŋ twɔʼmìm. +Danəmak thə koʼpu Astrazeneka shya dzə nə gap ta. Danəmák thə́ kóʼpú Astrazeneka shyá dzə nə̂ gap tá. +Emmanuel Macron wə gɔ coʼ koʼpu AstraZeneca Fəlaŋsi. Emmanuel Macron wə́ gɔ́ coʼ kóʼpú AstraZeneca Fəlaŋsí. +Nwə kə yɛ e gaʼbu cwə yə e lə zhyə gaə mu tə bə yə a pə. Nwə kə yɛ̌ é gáʼbú cwə yə e lə zhyə̌ gaə́ mú tə̂ bə̂ yə á pə́. +E kə tam ghotʉm tə a cwə də e gɔ ghɔ. E kə tâm ghotʉ́m tə á cwə́ də é gɔ́ ghɔ. +So e yə e lə bə bəŋ o a lə cyanyə mcuŋ nə mlezo sosyo. Sô e yə e lə̂ bə́ bə́ŋ ó á lə cyǎnyə mcuŋ nə̂ mlezó sosyo. +Mo yə nwə gə e a lə ntatə paʼ e lə vʉ nə taʼ ŋaknyə ciŋnyə Snapchat jwi e pə dəm ko pu a taʼ səm lə. Mo yə nwə gə é á lə̂ ntátə́ páʼ e lə vʉ nə́ taʼ ŋaknyə́ ciŋnyə Snápchât jwî e pə́ dəm kó pú a taʼ səm lə. +A lə thənyə e nə phənyə Nizheria gə mtiŋtə ADN. A lə thə́nyə é nə́ phənyə Nizhéria gə́ mtiŋtə ADN. +Paʼ pu gɔm a tə nə təŋtə nwə bɔ lə e gɔ ghɔ. Páʼ pû gɔm á tə nə́ tə́ŋtə nwə bɔ́ lə é gɔ́ ghɔ. +O pə mbɛ bə tə ghə ghap bə pə o lə laʼ jyə bə yə jwi o gə ghap aa. O pə̂ mbɛ̂ bə́ tə ghə́ ghap bə pə́ o lə láʼ jyə́ bə́ yə jwî ô gə ghap áá. +Mo bə e ko mjwi tə pu e ghə taʼ mu. Mo bə é kó mjwǐ tə pú é ghə̂ taʼ mú. +Tambɛ bə e ghɔ m təm nə faʼ. Tâmbɛ̂ bə é ghɔ m tə̌m nə̂ fàʼ. +So mo yə nwə gə e a ntatə gaə a bə ntʉm taʼ Snapcat tə a lə jɔ jwi e e pə fyə pu taʼ səm. Só mo yə nwə gə é â ntátə́ gaə́ â bə́ ntʉ́m taʼ Snápcât tə́ a lə̂ jɔ́ jwî e e pə́ fyə́ pú taʼ səm. +E lə ke e ghəŋtə e gaə nwəkə e ghə poʼ nə e kilə, a bə e kwə taʼ paʼ biŋ jo taʼ mətwa bi i. E lə kě é ghə́ŋtə́ é gaə́ nwəkə́ e ghə̂ pôʼ nə́ é kílə́, â bə é kwə́ taʼ paʼ bíŋ jó taʼ mə́twâ bí í. +E lə shəŋ nə ghɔ də guŋ tsə tsyə e jo bi i a biŋ gɔm gaə e təm ntʉm paʼ e. E lə shə̌ŋ nə́ ghɔ də́ guŋ tsə́ tsyə e jó bí í á biŋ gɔ́m gaə́ é tə́m ntʉ́m paʼ é. +Jwi e ghɔm bi i gaə e foʼ nə tʉ kwə e Nizherya bə e gɔ ke EFCC pu ghəm e. Jwî e ghɔ̂m bí í gaə́ e fôʼ nə́ tʉ̂ kwə é Nizhérya bə é gɔ ké EFCC pú ghə́m é. +Luŋ tambɛ sə e tam məjyə jaʼ Nizherya. Lǔŋ tâmbɛ̂ sə́ e tám mə̂jyə jáʼ Nizhérya. +E lə loŋnyə gɔ lɔkta gə tiŋtə ADN nə paʼ e ŋkuŋ mu e teʼ lə. E lə lǒŋnyə gɔ́ lɔ́kta gə́ tiŋtə ADN nə́ páʼ ê ŋkuŋ mû e teʼ lə. +Mubɛ lə cwətə zhyə gaə mu yə mbɛ latə bə yə a ghotʉm wuŋ gəm e e pfʉ. Mûbɛ̂ lə cwə̌tə zhyə́ gaə́ mú yə mbɛ̂ látə́ bə̂ yə́ á ghotʉ́m wúŋ gəm é e pfʉ́. +Koach Hamond Chic kə bə wə ŋkwɛ gaə e e daʼ juʼ awɛ. Koach Hamond Chic kə́ bə́ wə́ ŋkwɛ́ gaə́ é ê dáʼ júʼ awɛ́. +Nwə cyə e bə e yuʼ paʼ go a Gabɔŋ gɔm gaə e bə məghap mo pu tap e lə. Nwə̌ cyə ê bə é yúʼ páʼ go á Gabɔŋ gɔm gaə́ ê bə́ mə̂ghap mo pú táp e lə. +Musəm yə e lə faʼ bi pəlaʼ təm a lə juʼtə pu mugo (e pə faʼ ntɛŋkap) Erope Mûsəm yə e lə̂ faʼ bí pəláʼ tə́m á lə̂ juʼtə pú mûgo (e pə́ faʼ ntɛŋkáp) Erope +Pu cya e Gabɔŋ e ko ŋkomso pu taʼ mumjwi e pə faʼ ntɛŋkap Eropa pə mu məghap e. Pú cyâ é Gabɔ̂ŋ e kó ŋkómsó pú taʼ mûmjwǐ e pə́ faʼ ntɛŋkáp Eropa pə́ mû mə́ghap e. +Pəbɛ bɔ pəpʉə ŋkuŋ go a Gabɔŋ tə a si nəŋ bə wə sʉm nə ko e. Pəbɛ̂ bɔ̂ pə́pʉə́ ŋkûŋ go á Gabɔ̂ŋ tə á sí nə́ŋ bə́ wə́ sʉ́m nə́ kô é. +Tʉm mugo wə buʼ nə ta daʼgaə e lə pə wə nə pi ba mu Tʉ̌m mûgǒ wə́ búʼ nə́ tâ daʼgaə́ e lə pə́ wə́ nə́ pî ba mú +E pya pɔ pyə wap wə shəŋ pawa a Mali. Ě pya pɔ pyə wáp wə́ shə́ŋ páwa á Malî. +Yʉ yəŋ bə e kə lə pya nwə paʼ msəŋwi kə cwə dəm kwɔʼ Mali lə Yʉ́ yə̂ŋ bə e kə lə pyǎ nwə páʼ msə̌ŋwi kə cwə̌ dəm kwɔʼ Malî lə +Waə gɔ loʼ shu nə yap tsʉʼ ʉ? Waə̂ gɔ lóʼ shu nə̂ yap tsʉʼ ʉ́? +A wə bə cwəlɔ gaə msəŋwi ntʉm guŋ yɔkpə pi guŋ sɔʼ shəŋ nə cwə dəm kwɔʼ lə  wə́ bə́ cwəlɔ gaə́ msə̌ŋwi ntʉ́m guŋ yɔ́kpə pí gúŋ sɔ́ʼ shə́ŋ nə́ cwə̂ dəm kwɔʼ lə +A bə ywə bə a tlə cyə Mali mcʉm bʉəə nə 2012 paʼ msəŋwi lə pi sɔʼ gə shu nəkwi kwɔʼ aa  bə́ ywə́ bə á tlə cyə̌ Malî mcʉ̌m bʉə́ə́ nə̂ 2012 páʼ msə̌ŋwi lə pǐ sɔʼ gə́ shu nəkwí kwɔʼ áá +wap ke biŋ bə nə guʼ 2020 yəŋ gə a taʼ ywə wáp kě biŋ bə́ nə́ guʼ 2020 yəŋ gə́ â taʼ ywə́ +Doguŋ Nizherya lə ghɔm gaə a nwə pu piŋ pə. Dôguŋ Nizhérya lə́ ghɔ̌m gaə́ a nwə pú píŋ pə́. +Ŋkʉɔbvəvə bɔ gɔm gaə tiŋ ghɔm bɔɔ wə shuʼnyə nə ntiŋ mkwɛnyə bɔɔ Ŋkʉɔbvəvə bɔ̂ gɔm gaə́ tiŋ ghɔm bɔ́ɔ wə́ shúʼnyə́ nə̂ ntiŋ mkwɛnyə bɔ́ɔ́ +Ntwɔkshɛ e Mario Stasi yə pu ŋke e tə Fəlaŋsi a ghɔm gaə pu nəŋ mo e e tə bə nə byap Ntwɔ̂kshɛ e Mario Stasi yə pú ŋké é tə Fəlaŋsí á ghɔm gaə́ pú nə́ŋ mo e é tə́ bə́ nə́ byáp +E gɔm tə nə maʼ kwɛ gaə məmjwi yə e kə vʉ msaʼnyə nə shwɔʼ doguŋ Benɛŋ a gɔ piŋ mfaʼ nwə nyənyɔ Ê gɔm tə nə máʼ kwɛ gaə́ mə̂mjwǐ yə e kə vʉ msaʼnyə nə shwɔ́ʼ dôguŋ Benɛ̂ŋ â gɔ píŋ mfaʼ nwə nyə́nyɔ́ +A bə poʼ tə fə nə dzətsə, cnti paʼ pu nəŋ bə wə nə gwi e cɛ a sya.  bə́ pôʼ tə fə́ nə́ dzə̂tsə́, cntî páʼ pú nə́ŋ bə́ wə́ nə́ gwi é cɛ́ á syà. +Pə a pə bə pu te Rekya Madudgu mkɔm. Pə́ a pə̂ bə pú té Rekya Madudgǔ mkɔ̀m. +A bə pu coʼ e nə piŋ gwim ŋkhətʉɔ, twɔʼmcuŋ kə yuʼjɔ lə.  bə pú coʼ é nə́ piŋ gwím ŋkhətʉɔ́, twɔʼmcuŋ kə yûʼjɔ́ lə̂. +E tə gɔ ghə ŋkhətʉɔ a, e lə ghə twɔʼmcuŋ, e lə ghə yuʼjɔ, a pə a ɛŋtɛfɔne pu yɔ bi i bə pu gɔ sɔ bəyə e yuʼ cwəpuŋ nə bəŋnə e lə. E tə̂ gɔ ghə ŋkhətʉɔ́ á, é lə ghə́ twɔʼmcuŋ, é lə ghə́ yûʼjɔ́, a pə́ â ɛŋtɛfɔ̂ne pú yɔ̂ bí í bə pú gɔ sɔ́ bə́yə ě yúʼ cwəpuŋ nə̂ bə̌ŋnə̂ é lə. +Gaə gɔ kamtə wɔ gaə a ghə mgapdzʉ paʼ kadyak gə e jɛ e piŋ jwenyə kəkɔ aa. Gaə̂ gɔ kámtə́ wɔ́ gaə́ ǎ ghə mgapdzʉ́ páʼ kadyâk gə é jɛ́ e pîŋ jwényə́ kə́kɔ́ áá. +A cəŋtə tʉɔ nəpaʼ pə Reckya Madougou təm cɛ tə pu bə jɔ lə. Ǎ cəŋtə tʉɔ́ nə́paʼ pə́ Reckya Madougou tə́m cɛ́ tə́ pú bə́ jɔ́ lə. +Pu gɔ ha piŋ ŋwaʼnyə nəŋke nə gap pʉə yə a wə sɔʼ aa.. Pû gɔ há piŋ ŋwáʼnyə nə́ŋké nə̂ gap pʉə́ yə ǎ wə́ sɔ́ʼ áá.. +Pǝbɛ bɔ pǝpʉǝ nwǝgwǝ gaǝ wap ka ya zhyǝ Pǝbɛ̂ bɔ̂ pǝ́pʉǝ́ nwǝ̂gwǝ gaǝ́ wáp ka yá zhyǝ́ +Pəbɛ bɔ pəpʉə wə ŋkəŋnyə ywə yə pu ŋkem wap aa. Pəbɛ̂ bɔ̂ pə́pʉə́ wə́ ŋkə́ŋnyə́ ywə yə pú ŋkem wáp áá. +Pu həŋtə tambɛ pu jwi e wap nwə gwə gaə wap ka zhyə sɔmywə nə mnwə myə pu wə ŋkəm wap lə. Pú hə́ŋtə́ tâmbɛ̂ pú jwî é wáp nwə̂ gwə gaə́ wáp ka zhyə́ sɔmywə́ nə́ mnwə myə pú wə́ ŋkə́m wáp lə. +Poʼ tə bə məkuʼ kə ghə mcuŋ tə jɔm tsʉʼ yə nwə kə təm nə aa Pôʼ tə̂ bə mə́kuʼ kə ghə̂ mcuŋ tə jɔ́m tsʉʼ yə nwə kə tə̌m nə́ áá +E ghɔm gaə e ka e zhyə. Ê ghɔm gaə́ e ka é zhyə́. +Jʉm paʼ pu kə lwɔʼ wap dyə tə pə nə pyap a pu saʼshɛ pəbɛ pəpʉə bɔɔ tyəʼ ɔ 6 nə Fəfə dyəsaʼzhɛ mghaʼshuŋ Daka Jʉm páʼ pú kə lwɔʼ wáp dyə́ tə́ pə́ nə pyáp á pú saʼshɛ pəbɛ̂ pə́pʉə́ bɔ́ɔ̌ tyə́ʼ ɔ 6 nə̂ Fəfə dyə̂sâʼzhɛ mghaʼshúŋ Dakâ +Pu ke saʼ wap nə mnwə tə mətəŋkɛ. Pú kě sáʼ wáp nə́ mnwə tə mə̂tə̀ŋkɛ̀. +Mnwə ŋwaʼnyə mpe pə bya ma Senegal nə mcoʼ batə 319. Mnwə ŋwaʼnyə mpe pə́ bya má Senegâl nə́ mcoʼ batə 319. +Pu gaə mo yə e dzʉdyə məkuʼguŋ a tam pe guʼ 2 thə e, mŋwə 6 pə wap cwə a dyəcɛ. Pû gaə́ mo yə e dzʉ́dyə́ mə́kùʼgùŋ á tám pe guʼ 2 thə́ é, mŋwə̂ 6 pə́ wáp cwə́ á dyə̂cɛ̌. +Pu gɔ ti nə 13 Fəfə tyəʼmo tə zhyə ghɔm mama. Pû gɔ tí nə́ 13 Fəfə tyə́ʼmô tə́ zhyə́ ghɔm màmà. +E kə ntoʼ nə cəŋ nə zhyə mo yə e bə yʉ a nə guʼ 2020. E kə̂ ntóʼ nə́ cə̂ŋ nə́ zhyə̂ mo yə ê bə́ yʉ́ á nə́ gûʼ 2020. +Ba mpaʼ Kolona19 si bə a sɛ dəmcaʼ awɛ a, a jaətə ghə ŋwə 18 paʼ a ntəm aa. Ba mpáʼ Kolóna19 sí bə á sɛ dəmcǎʼ awɛ́ á, á jaətə ghə ŋwə́ 18 páʼ a ntə́m áá. +Po mhəŋ nə mghɔmnəjoʼ cwə biŋ jʉ a khəkhə mcap. Pǒ mhə́ŋ nə́ mghɔmnəjóʼ cwə́ bíŋ jʉ́ â khəkhə mcap. +Gho laʼlaʼ bə wə gəkaʼ paʼ gho SRAS nə 2003 lə. Gho lâʼlǎʼ bə́ wə́ gə́kaʼ páʼ gho SRAS nə́ 2003 lə. +A lə nə yəŋ pu yɔ vlʉs nə taʼ cwakwə fi pu ke e gaə sivɛt palmistə. A lə nə́ yəŋ pú yɔ̂ vlʉ̂s nə́ taʼ cwákwə fi pú ké é gaə́ sivɛt palmistə̀. +Pu lə cəŋnwə nə gho laʼlaʼ bɔ cəŋ tə cwə jɔ nə nɔm go bɔ- a ha gaə pu nə zhwə pɔ nə. Pu lə cə̂ŋnwə nə̂ gho lâʼlǎʼ bɔ̂ cə̌ŋ tə cwə́ jɔ́ nə́ nɔm gó bɔ̂- a há gaə́ pú nə́ zhwə̂ pɔ nə́. +Mghɛfaʼ OMS pyə pu kə cya wap Wuhan a kə nə miŋ gɔm yap a taʼ ywə. Mghɛfaʼ OMS pyə pú kə cya wáp Wuhan á̧ kə nə̂ miŋ gɔ̂m yáp â taʼ ywə́. +Mghɛfaʼ pɔ gɔm gaə sɔmmo ka nuʼshwə yap gaə wap ghɔm paʼ SRAS- cov-2 lə. Mghɛfaʼ pɔ̂ gɔm gaə́ sɔmmo ka núʼshwə yáp gaə́ wáp ghɔ́m páʼ SRAS- cov-2 lə. +mghɛzhyə bə shəmcwə mfaʼ bawaələ təm a yə nti. Mfaʼ zhyə bə a poʼo. mghɛzhyə̂ bə̂ shə́mcwə mfaʼ bâwaə̌lə́ tə́m â yə ntí. Mfaʼ zhyə̂ bə́ á póʼo. +E kə siŋ a gaə e wə bap nə kwyəpnyə nti faʼ tsyə nəkələ pu wə ŋkam e jyə jyə. E kə̂ sǐŋ á gaə́ é wə́ báp nə́ kwyə́pnyə ntî faʼ tsyə́ nə̂kə́lə́ pú wə́ ŋkám é jyə́ jyə̀. +Nwə lə ghə shəpɔ bə a cyə yaəə. Nwə́ lə̌ ghə shə́pɔ bə á cyə yaə́ə́. +Guŋ e awɛ bə wə bɔk a cyə mpoʼ mo lə zhyə dəŋ yə a bə nə o aa. Guŋ e awɛ̂ bə́ wə́ bɔ́k a cyə̂ mpôʼ mo lə zhyə́ dəŋ yə â bə́ nə́ o áá. +Pu katə yɔ SARS-Cov nə sɔm nɔm gʉɔ. Pú katə yɔ́ SARS-Cov nə́ sɔm nɔm gʉɔ̀. +A wə shəŋ gaə pu lɛtə byap a təŋtə ghiŋ nə mzhəŋ myə. Ǎ wə́ shə́ŋ gaə́ pú lɛ́tə́ byáp â tə́ŋtə́ ghíŋ nə̂ mzhəŋ myə́. +E ghɔm gaə a wə shəŋ gaə pə a mkamguŋ Shinwa pəmtə faʼ nə. Ě ghɔm gaə́ ǎ wə́ shə́ŋ gaə́ pə a mkǎmguŋ Shinwâ pə́mtə́ fáʼ nə́. +A nəŋ shəŋ gaə wap kə tʉm sɔmywə yə wap zhyə nə gho laʼlaʼ Wuhan nə cweŋ 2019 lə. Á nə́ŋ shə́ŋ gaə́ wáp kə̂ tʉm sɔmywə́ yə wáp zhyə́ nə́ gho lâʼlǎʼ Wuhan nə̂ cwěŋ 2019 lə. +A daʼ ywə yə pə a ghə pə zhyə nyənyɔ nəpaʼ kə ghə tə Vilʉs ŋwak Wuhan a ba tsʉʼ yə a kə fə m nə lə.  daʼ ywə́ yə pə́ a ghə̂ pə zhyə́ nyə́nyɔ́ nə́pâʼ kə ghə tə̂ Vilʉ̂s ŋwâk Wuhan â ba tsʉʼ yə a kə́ fə́ m nə́ lə. +aplicasyɔŋ lə bə wə bhə bi pəwim paʼ wap fiŋ nə cyə m nə jo taʼ Suli. aplicasyɔ̂ŋ lə̂ bə́ wə́ bhə́ bí pəwim páʼ wáp fíŋ nə́ cyə m nə́ jó taʼ Suli. +A kə Sɔde tyəʼmo pəjwi camthəsi gwɛ a gham Ɛŋdə yɔ bə pu ke jap wap nə məlɔmgʉgʉɔ bə wə ntɛ . A kə Sɔde tyə́ʼmô pəjwǐ camthə́sí gwɛ́ a ghǎm Ɛŋdə yɔ́ bə pú kě jáp wáp nə́ mə́lɔ̌mgʉgʉɔ́ bə́ wə́ ntɛ́ . +Pak sɔʼpəpuŋ aplikasyɔŋ bə pu yap foto mjwi dyəʼ nə. Pak sɔʼpəpúŋ aplikasyɔ̂ŋ bə pú yáp fóto mjwî dyə̀ʼ nə́. +Bə nə pak phənə batə yaəpʉə pyə yɔ mso pɔk. Bə́ nə̂ pak phə́nə́ batə yaə́pʉə́ pyə yɔ́ msô pɔ́k. +Bə nə pak batə yaəta e yɔ yə foto. Bə́ nə̂ pak batə yaə́tá e yɔ̂ yə fótò. +Pə a pə bə a kwiʼ naʼ jɔm. E gɔm poʼ BBC. Pə́ a pə̂ bə ǎ kwiʼ náʼ jɔ́m. É gɔm pôʼ BBC. +E lə be foto a nə twiter bə e nəŋ jyə tso tsaə. E lə̂ bé fóto á nə̂ twiter bə é nə́ŋ jyə tsô tsaə̌. +aplicasyɔŋ yəŋ bə a lə ghiŋ nə tyəʼ 20 tə pyə jyə bə zhyə. aplicasyɔ̂ŋ yə̂ŋ bə a lə ghǐŋ nə́ tyə̂ʼ 20 tə pyə jyə̂ bə zhyə̌. +A lə ghə nə a ghɔm a. A lə ghə̌ nə̂ a ghɔ̂m á. +Sɔm fiŋmkuʼdəŋ la tə nə pə, wap lə nə toʼ bə nə nle gwak wɔk biŋ ŋkwok mkuʼ mɔ. Sɔm fiŋmkuʼdəŋ lá tə̌ nə́ pə́, wáp lə́ nə̂ tǒʼ bə́ nə́ nle gwâk wɔ́k bíŋ ŋkwok mkuʼ mɔ́. +Ma Khan gɔm gaə a bə wap lə tʉ mnyə nə e bə a du nə nwəsi e. Má Khan gɔm gaə́ â bə wáp lə tʉ̂ mnyə́ nə́ é bə a du nə̂ nwəsî é. +E ghɔm gaə: Gaə bə taʼ mjwi shamthəsi bə pu lə yɔ a biŋ juʼ a. E ghɔ̂m gaə̂: Gaə̂ bə́ taʼ mjwǐ shamthə́sí bə pú lə yɔ̌ á bíŋ júʼ á. +Tə wap pə wə gaə pyə lɛtə. Tə wáp pə́ wə́ gaə́ pyə lɛ́tə́. +Github- cəmcuŋ wɛb yə a lə gə aplikasyɔŋ a lə yuʼ paʼ pu gɔmtə a guŋ dɔk aplikasyɔŋ . Github- cə̌mcuŋ wɛb yə a lə̂ gə aplikasyɔ̂ŋ á lə yǔʼ páʼ pú gɔmtə á gúŋ dɔ́k aplikasyɔ̂ŋ . +Daʼgaə mfaʼ dəŋtyəʼ ghɔ nə pəjwi bvo mtiŋ. Daʼgaə́ mfaʼ dəŋtyə́ʼ ghɔ̂ nə́ pəjwǐ bvó mtìŋ. +Məcwɔ gɛvə mfaʼtamtə Burt Rutan bə e pap nə nyap taʼ tamthə ntʉmfɔk. Mə́cwɔ̂ gɛvə mfaʼtamtə́ Burt Rutan bə é pap nə́ nyap taʼ tamthə́ ntʉ́mfɔ́k. +A bə poʼ pə a wə ntʉ mkwə mɔkpə nə myə Ta Richard Branson a jʉm yə e ləlaʼ jɔ a sɔʼ bəmtə, ba mpaʼ a lə bə a sak biŋ gə mŋkəloʼ lə.  bə́ pôʼ pə á wə́ ntʉ́ mkwə mɔ́kpə nə̂ myə́ Tá Richard Branson â jʉm yə e ləlǎʼ jɔ́ á sɔ́ʼ bəmtə, ba mpáʼ a lə̂ bə á sak bíŋ gə mŋkə́lóʼ lə. +Mguʼ 90 lə nə toʼ Məcwɔ gɛvə mfaʼtamtə Burt Rutan pap nə nyap taʼ tamthə ntʉmfɔk. Mguʼ 90 lə nə̂ tǒʼ Mə́cwɔ̂ gɛvə mfaʼtamtə́ Burt Rutan pâp nə́ nyap taʼ tamthə̂ ntʉ́mfɔ́k. +Ta Rutan lə gɔm nə 2004 gaə: Gaə gɔ ghə ya. Nə ghɔm bə ŋkamtə mkaʼnyə myə bə guʼ gham cyə. Tá Rutan lə̂ gɔm nə̂ 2004 gaə̂: Gaə̂ gɔ ghə yá. Nə̂ ghɔm bə́ ŋkámtə́ mkaʼnyə myə́ bə guʼ ghǎm cyə̀. +Mfaʼ myə pu a mtsiʼnyə myə lə bə taʼ mətwa tso tsyə pə spaceshipOne. Mfaʼ myə́ pú a mtsiʼnyə myə́ lə̂ bə́ taʼ mə́twâ tsô tsyə́ pə spaceshipOne. +Rutan lə ji ya nə tamthə ŋkwɔʼ tə thə X-15 yə pəfəŋtamthə lə gwim nə mguʼ 50 pu 60 lə. Rutan lə̂ ji yá nə tamthə́ ŋkwɔ̂ʼ tə thə́ X-15 yə pəfəŋtamthə́ lə̂ gwim nə́ mguʼ 50 pû 60 lə. +A lə ti bə tyəʼ 21 nə Dzʉʼbvʉ 2004, e cʉ nwə təlaʼ dʉɔnyə, ntaʼ nə dəŋdzə ntʉm tə ŋkap də dyəʼ fə a pʉə mo. A lə tǐ bə́ tyə́ʼ 21 nə́ Dzʉ̂ʼbvʉ 2004, e cʉ̂ nwə təlǎʼ dʉɔ́nyə́, ntáʼ nə̂ dəŋdzə ntʉ̌m tə́ ŋkâp də dyə́ʼ fə́ á pʉə̌ mò. +SpaceShipOne lə pʉə tə ŋkəm 14 km ntak veso e nəŋ ŋkam məsiŋ lokɛt e. SpaceShipOne lə pʉə̌ tə ŋkə́m 14 km nták vesô e nə́ŋ ŋkám mə̂síŋ lokɛ̂t é. +A lə bə cwədzə Virgin pə wə shəŋ gaə pə pɔmnəŋ ghɔ ntʉm fɔk tə gwɛ a nə 2007 A lə̂ bə́ cwədzə Virgin pə́ wə́ shə́ŋ gaə́ pə́ pɔmnəŋ ghɔ̂ ntʉ́m fɔ́k tə gwɛ́ a nə̂ 2007 +Daʼgaə lokɛt yəŋ lə bəwə gɔ pə a nə diŋnyə mfaʼ SpaceShipOne. Daʼgaə́ lokɛt yəŋ lə̂ bə́wə́ gɔ́ pə́ á nə́ díŋnyə́ mfaʼ SpaceShipOne. +Mməcwɔʼ mghɛvə piŋ ŋkwatə nə nyap taʼ məsiŋ lokɛt bə a piŋ dɛtə a pə shya ywəmtʉɔ bəŋ ntʉmfɔk. Mmə́cwɔ̂ʼ mghɛvə̌ pǐŋ ŋkwatə nə́ nyap taʼ mə̂síŋ lokɛ̂t bə á piŋ dɛ́tə́ á pə́ shyá ywə́mtʉɔ́ bə́ŋ ntʉ́mfɔ́k. +Daʼgaə nwə katə bə wə giŋ kwaʼ pəpuŋ nə paʼ pu kə wə nə gɔm a pə. Daʼgaə́ nwə kátə́ bə́ wə́ gíŋ kwaʼ pəpúŋ nə́ páʼ pú kə́ wə́ nə́ gɔm á pə́. +Tʉm lə cwə tə bə Skaled komposit ha nə nyap məsiŋ bi muʼ tsʉʼfaʼ Sierra Nevada Korporation. Tʉ̂m lə cwə̌ tə bə́ Skaled komposit há nə́ nyap mə̂síŋ bî muʼ tsʉʼfaʼ Sierra Nevada Korporation. +A lə bə wə shəŋ gaə məsiŋ pə bə a kuʼ nə tʉɔ nə gwɛ a nə mənek yaəmuʼ bəyə a hwe khə lə.. A lə̂ bə́ wə́ shə́ŋ gaə́ mə̂síŋ pə́ bə á kúʼ nə́ tʉɔ nə́ gwɛ́ a nə́ mə́nêk yaə̂muʼ bə́yə ǎ hwé khə́ lə.. +Dəŋzdə veso spasyal SpaceShipTwo tso tsyə pə VSS Tsʉʼfaʼgwyə lə kaŋnyə nə ghə mləŋtə nə 2010. Dəŋzdə vesó spasyâl SpaceShipTwo tsô tsyə́ pə́ VSS Tsʉʼfaʼgwyə́ lə kǎŋnyə́ nə́ ghə mləŋtə nə̂ 2010. +Dəŋdzə cʉm nə ta thə VSS Tsʉfaʼ gwyə lə bə wə gɔ pə nə Dzəbiyɛ 2013. Dəŋdzə cʉ̌m nə́ ta thə́ VSS Tsʉfaʼ gwyə́ lə̂ bə́ wə́ gɔ́ pə́ nə́ Dzə̂biyɛ́ 2013. +A lə pə nə Dzʉʼmko 2014 VSS Tsʉfaʼ gwyə lu Yɔ tamʉmfɔk Mojave nə batə 55 cʉm nə nə foʼ nə ta. A lə pə̌ nə́ Dzʉ̂ʼmkǒ 2014 VSS Tsʉfaʼ gwyə́ lû Yɔ̌ tamʉ́mfɔ́k Mojave nə́ batə 55 cʉ̌m nə́ nə́ foʼ nə́ tà. +A lə bə nə nə foʼtə bəlasi sə yə pu də koʼ mpipa nyap lə. A lə́ bə́ nə́ nə fóʼtə́ bəlasî sə́ yə pú də koʼ mpípa nyáp lə. +daʼgaə a nə fɛtə msɔm 11 jʉm paʼ tamthə ywəmtʉɔ SpaceShipTwo VSS Enterprise saʼtə. daʼgaə́ a nə̂ fɛ̌tə́ msɔm 11 jʉm páʼ tamthə́ ywə́mtʉɔ́ SpaceShipTwo VSS Enterprise sâʼtə̀. +Pu lə zhwə sofəŋtamthə Mike Alsbury kwaʼ muʼ nti. Pú lə zhwə̌ sôfəŋtamthə́ Mike Alsbury kwaʼ muʼ ntí. +Fəŋtamthə Pete Siebold lə vɔk daʼgaə dʉm. Fəŋtamthə́ Pete Siebold lə vɔ̌k daʼgaə́ dʉ́m. +Tamthə lə bə a nə toʼ nə saʼtə e nəŋ ŋkəda yə a lə nə kwɔʼ e aa. Tamthə́ lə bə á nə̂ tǒʼ nə́ saʼtə e nə́ŋ ŋkədá yə a lə̌ nə́ kwɔ̂ʼ é áá. +A ghə tamthə tinnyə. A ghə̂ tamthə́ tínnyə̀. +Tamthə batə yaəpʉə Virgin Galactic lə təm nə Sɔgwiŋ 2016. Tamthə́ batə yaə́pʉə́ Virgin Galactic lə tə̌m nə́ Sɔ̂gwǐŋ 2016. +Taʼ jyə fizik mu e Britanik bə məcwɔʼ gɛlaʼtə Stephen Hawking ne lə ha tso tsyə gaə VSS Uniti. Taʼ jyə̂ fizîk mú e Britanîk bə́ mə́cwɔ̂ʼ gɛlaʼtə Stephen Hawking né lə hǎ tsô tsyə́ gaə́ VSS Únitì. +Uniti lə ta muʼ dəŋ tə di nə tyəʼ batə 13 nə Fuʼbvʉ 2018 ŋkəm bəŋ ntʉmfɔk nə dəŋdzə cʉm. Uníti lə tâ múʼ dəŋ tə dí nə́ tyə̂ʼ batə 13 nə́ Fûʼbvʉ 2018 ŋkə́m bə́ŋ ntʉ́mfɔ́k nə̂ dəŋdzə cʉ̌m. +Veso ntumfɔk lə twɔk 80 km- shə mtsʉʼfaʼ ghɔm gaə a kwaʼ lwɔdzə dhə tsʉʼ kɛbəŋ yə mo lam fə ŋwak nə lə. Vesó ntúmfɔ́k lə twɔ̌k 80 km- shə́ mtsʉʼfaʼ ghɔ̂m gaə́ a kwaʼ lwɔdzə dhə tsʉʼ kɛ́bəŋ yə mo lǎm fə́ ŋwák nə́ lə. +ta Richard lə nə miŋ shwə kwaʼ pəpuŋ ntʉm VSS Uniti nə Fəfə 2021 ntʉm tamthə a pʉə tə gwɛ a nə 85 km. tá Richard lə nə̂ miŋ shwə́ kwaʼ pəpúŋ ntʉ́m VSS Uniti nə̂ Fəfə 2021 ntʉ́m tamthə́ a pʉə̂ tə gwɛ́ a nə̂ 85 km. +Daʼgaə dhə e yə a bə boʼyɔm pɔ zhyə a pə ŋkɛ Karman nə 100 km ntoʼ fə m nə caʼ. Daʼgaə́ dhə é yə á bə boʼyɔm pɔ̌ zhyə́ á pə̂ ŋkɛ Karman nə́ 100 km ntóʼ fə́ m nə̂ cǎʼ. +A bə ŋkɛ yə a bə Cuʼtə Mfaʼ tamthə ntʉm Guŋ zhyə lə. (CTG)  bə́ ŋkɛ yə â bə Cúʼtə Mfaʼ tamthə́ ntʉ́m Gǔŋ zhyə́ lə. (CTG) +BBC ka zhyə ywə nə myəshə tsʉʼ. BBC ka zhyə́ ywə́ nə́ myəshə́ tsʉʼ. +Daʼgaə shəpɔ pə gɔm gaə a tə ŋkwyəpnyə tə a pə ywə nə kwiʼŋkapntɛ pə. Daʼgaə́ shə́pɔ pə́ gɔm gaə́ a tə́ ŋkwyə́pnyə́ tə á pə̂ ywə́ nə́ kwîʼŋkǎpntɛ pə́. +wap gɔ pə ləfoʼ a nə dəŋ nəyɛ nəŋ tamthə a tə bya nə ghə pə pə le dzʉ. wáp gɔ pə́ ləfoʼ á nə̂ dəŋ nə́yɛ nə́ŋ tamthə́ á tə bya nə̂ ghə pə́ pə́ lé dzʉ́. +Bi pɔ pyə wap ghə ŋkap a a kuʼ nə te e nə nwə Bí pɔ pyə wáp ghə ŋkáp á ǎ kuʼ nə́ tê é nə̂ nwə̀ +Yuʼpəpuŋ ke ji pətʉɔ yə pɔmnəŋ bə nə aa. Yûʼpəpúŋ kě jí pə̂tʉɔ yə pɔmnə̂ŋ bə́ nə́ áá. +A bə nə emisphɛ Jyəŋkaʼ nɨ miŋ pəlɛŋtaŋ pu nə toʼ ete pə kwaʼ cwə pəpuŋ tə laʼ muʼ pə wə. Á bə́ nə̂ emisphɛ́ Jyəŋkaʼ nɨ́ miŋ pəlɛŋtaŋ pú nə́ tôʼ etê pə́ kwaʼ cwə pəpúŋ tə lâʼ muʼ pə́ wə́. +Pu ŋke ba gaə zhune zhonə bə ŋkamtə 20 nə Fʉʼbvʉ. Pû ŋké ba gaə́ zhuné zhònə bə́ ŋkámtə́ 20 nə́ Fʉ̂ʼbvʉ̀. +Daʼgaə pu də Mɔde səsə kɛbəŋ- tyəʼ batə yaəta nə Ivɛ gə tyəʼ cwəpuŋ tə laʼ muʼ pə wə. Daʼgaə́ pû də Mɔ́de sə́sə́ kɛ́bə̂ŋ- tyə́ʼ batə yaə́tá nə̂ Ivɛ̂ gə tyə́ʼ cwəpuŋ tə láʼ muʼ pə́ wə́. +Pə nə miŋ gɔm gaəkə? pu nyaptə yuʼpəpuŋ kə pu byap a sɔʼ? Pə nə̂ miŋ gɔ́m gaə̂kə̀? pû nyaptə yûʼpəpúŋ kə pû byáp a sɔ̂ʼ? +Zhyə gɔm gaəkə nə yuʼpəpuŋŋ? Zhyə̂ gɔm gaə̂kə́ nə́ yûʼpəpúŋŋ́? +Daʼgaə wap ŋkwə bə a yaəmuʼ Daʼgaə́ wâp ŋkwə́ bə́ á yaə̂muʼ +Pu zhwə Doguŋ məfɔkdzʉ Midələwɔk tyəʼ ɔ. Pû zhwə́ Dôguŋ mə́fɔ̂kdzʉ̌ Mídələwɔ̂k tyə́ʼ ɔ. +E kə bə nə pəloʼ Geliya yə pə Etazuni ne kə ha ŋkap nə aa. E kə̂ bə́ nə́ pəlóʼ Geliyâ yə pə Etázunî né kə̂ há ŋkáp nə́ áá. +Pu kə tam ga nə e mthə 14, yaəmuʼ nə thə e. Pú kə tâm gǎ nə́ é mthə́ 14, yaə̂muʼ nə́ thə̂ é. +Pu yaə tə zhyə pɔ pyə wap lə be mo gaə e zhhwə doguŋ aa. Pú yaə̌ tə zhyə́ pɔ pyə wáp lə̂ bé mo gaə́ é zhhwə́ dôguŋ áá. +Məjwi yəŋ yə pu swa dzə nə e də foto nə e təŋkuŋkuŋŋ. Mə̂jwǐ yəŋ yə pú swa dzə́ nə́ é də́ foto nə́ é təŋkuŋkúŋŋ́. +Pu lə bə wə gɔm gaə məmjwi zhʉ mɛshə. Pú lə̂ bə́ wə́ gɔ́m gaə́ mə̂mjwǐ zhʉ mɛ̂shə̀. +Esther Memadi yə pu kə cya e dyəshɛ a pu pə fɔkdzʉ mɔde ɔ nəŋ e tə pə a nə byap pu a mo yə pu kə pəmtə ŋke tso tsappu e aa Esther Memadi yə pú kə cya é dyə̂shɛ á pú pə́ fɔ̂kdzʉ̌ mɔ́dé ɔ nə́ŋ é tə́ pə á nə́ byáp pú a mo yə pú kə pə̌mtə́ ŋké tsô tsáppú é áa +Paʼ mtwɔkshɛ nə gɔm nwə nə mumjwi yəŋ a, nə nəŋ Esther tə ŋkwɛ gaə pu yaʼ nə hən e mnwə myə pu ŋkəm e a pə. Páʼ mtwɔ̂kshɛ nə gɔ́m nwə nə́ mûmjwǐ yəŋ á, nə́ nə̂ŋ Esther tə̂ ŋkwɛ gaə́ pú yáʼ nə́ hə̂n é mnwə myə pú ŋkəm é á pə́. +Po yuʼ ntʉm ŋaknyə ciŋnyə yəŋ paʼ pu nəŋ Esther aa. Ŋaknyə ciŋnyə bə wə shyə nə mənek 2 gə msɔm 50. Po yúʼ ntʉ́m ŋaknyə́ ciŋnyə yəŋ páʼ pú nə́ŋ Esther áá. Ŋaknyə́ ciŋnyə̂ bə́ wə́ shyə́ nə́ mə́nêk 2 gə msɔm 50. +Pu wə jɔ mjwi bə e pɛ e pə wə də saja hwyə sə e pu a taʼ mfəlawa. Pú wə�� jɔ́ mjwǐ bə é pɛ e pə́ wə́ də́ saja hwyə́ sə̂ é pú a taʼ mfəláwà. +O wə jɔ e nə sə e bə e ghə gwɛ a ŋkaʼ 30. Ǒ wə́ jɔ́ é nə́ sə̂ é bə é ghə gwɛ́ a ŋkaʼ 30. +Pu wə juʼ mgi pəbɛ pu a pəjwi wap a wə ŋkonyə e gaə e zhʉ mɛchə. Pú wə́ júʼ mgi pəbɛ̂ pú a pəjwǐ wáp á wə́ ŋkónyə́ é gaə́ ě zhʉ mɛ̂chə̀. +O wə jɔ e mtso myə ku o. Ǒ wə́ jɔ́ ê mtso myə́ kú ó. +E wə ŋkhəŋnyə mnwə myə pu wə ŋkəm e a daʼgaə pəkonyə e lə pə wə ju. Ě wə́ ŋkhə́ŋnyə́ mnwə myə pú wə́ ŋkə́m é á daʼgaə́ pəkónyə́ é lə pə́ wə́ jú. +Wap gɔm gaə e kyəʼ saja yə e nə dzʉm nə e aa. Wâp gɔm gaə́ é kyə́ʼ saja yə é nə dzʉ́m nə̂ é áá. +E cwəlɔ bə kwaʼ paʼ e lə təm vam map e lə. E cwəlɔ bə́ kwaʼ páʼ e lə tə̌m vǎm máp é lə. +Nə e pə pe awɛ. Nə̂ é pə́ pé awɛ́. +Paʼ pu maʼfe təŋ e. Páʼ pú máʼfe tə́ŋ é. +Mu mo ghaə e sɛtə kɔp e biŋ jap bu thə a paʼ ŋaʼfiʼgi lə. Mú mǒ ghaə́ é sɛ́tə́ kɔp e bíŋ jáp bú thə́ á páʼ ŋâʼfíʼgi lə. +Paʼ a ka kuʼ a, wap lə foto nə e cyanyə leso socyo tə dzə nə e. Páʼ a ka kúʼ á, wáp lə fóto nə́ é cyányə́ lesó socyô tə dzə́ nə́ é. +Pu lə foto momsuŋ tə koʼdzə nə e shyanyə ɛŋtɛrnɛt poʼ nə nwə taʼ puʼ mɛshə. Pú lə fóto momsuŋ tə koʼdzə́ nə́ é shyányə́ ɛŋtɛrnɛt pôʼ nə́ nwə taʼ pǔʼ mɛ̂shə̀. +A shyətə kwaʼ mgaəkə tə pɔmnəŋ ghə tsə nɔm təŋwaʼ nə yəŋ dhə? Á shyətə kwaʼ mgaə̂kə tə́ pɔmnəŋ ghə̂ tsə́ nɔm təŋwáʼ nə́ yəŋ dhə? +Jyə a pe yə pu ntamthə e a ka cyə ywə yə e hɔ a lə? Jyə́ á pe yə pú ntámthə́ é á ka cyə́ ywə́ yə é hɔ á lə́? +Tə pɔ pyə wap gə poʼ a kwaʼ zhyənwə yap jaə wə lə? Tə pɔ pyə wâp gə pôʼ á kwaʼ zhyə̌nwə yâp jaə wə́ lə́? +Tə cwəpəpuŋ pu a kɔ jaə cəcə pə lə? Tə cwə́pəpúŋ pú a kɔ̂ jaə cəcə̌ pə lə́? +Thierry Elondou taʼ məkwɛt ne shwɔm poʼ ntʉm taʼ cuʼtə Wazap bə e yɔ ciŋnyə shyəcyə. Thierry Elondou taʼ mə́kwɛ́t nê shwɔ́m pôʼ ntʉ́m taʼ cûʼtə Wazâp bə ě yɔ́ cìŋnyə̀ shyəcyə. +A shyətə poʼ NKomkana, taʼ pfaəlaʼ Yawude pɔmnəŋ pə ntʉm o do.  shyətə pôʼ NKomkána, taʼ pfaə́láʼ Yawude pɔmnəŋ pə́ ntʉ́m ó dó. +Bɔkbɔk mcuŋ tyəʼ ɔ Midələwɔk 14 nə Fəfə 2021. Bɔ̂kbɔ́k mcuŋ tyə́ʼ ɔ Mídələwɔ̂k 14 nə̂ Fəfə 2021. +Wap lə bə wə həŋtə ŋkap shuʼ ta bi tuŋdyə e. Wáp lə̂ bə́ wə́ hə́ŋtə́ ŋkâp shǔʼ tá bí tuŋdyə̂ é. +Mjapnwə bɔ ghə dɔknyə ŋkaʼ 20 gə ŋkaʼ 21. Mjâpnwə bɔ́ ghə dɔknyə ŋkaʼ 20 gə́ ŋkaʼ 21. +Wap kə ghəm Henriette Yawude bə e kə ghə ŋkaʼ 23 kə nə ŋwə dzə go dwɔʼɔ. Wáp kə ghə̂m Henriette Yawude bə é kə́ ghə ŋkaʼ 23 kə nə́ ŋwə́ dzə gó dwɔʼɔ́. +Məkuʼ kə nə ghəm wap tə yo wap pə a thə khʉʉ, tə zhyə gaə məkuʼ bə e e daʼ ntʉm mnyə nə pu. Mə̂kuʼ kə́ nə̂ ghəm wáp tə yó wáp pə́ á thə́ khʉ́ʉ́, tə zhyə̌ gaə́ mə́kùʼ bə é ê dáʼ ntʉ́m mnyə́ nə́ pú. +A lə bə mnwə cəcə gɛdo pu a nghɛbo pyə. A lə̂ bə́ mnwə cəcə̌ gɛdo pú a nghɛbo pyə́. +A pə poʼ wap kaʼnyə. A pə́ pôʼ wáp káʼnyə̀. +Tyəʼ mkaʼnyə lə kuʼ pu ghəm gɛdo nə gɔ nə tsʉʼ yə mo ka zhyə aa. Tyə́ʼ mkaʼnyə lə kǔʼ pú ghə̂m gɛdo nə́ gɔ nə̂ tsʉʼ yə mo ka zhyə́ áá. +Pɔ pyə wap gəm e a ghɔm gaə pu gɔ ha ŋkap shuʼ ta bi pu tə wap nəŋ e. Pɔ pyə wáp gəm é á ghɔ̂m gaə́ pû gɔ há ŋkáp shǔʼ tá bí pú tə́ wáp nə́ŋ é. +Mfaʼmɔ gɔ ghə pu zhyə tsʉʼ yə mcuŋ nə a ntʉm Dwala. Mfaʼmɔ̂ gɔ ghə̌ pú zhyə́ tsʉʼ yə mcúŋ nə́ á ntʉ́m Dwǎlá. +Pɔ pətɔ ntʉm məkuʼ nwəsaʼ gɔ lə kwaʼ msəsavʉ ghiŋtə ntʉm tisuŋ cəŋŋkap. Pɔ pə́tɔ̂ ntʉ́m mə̂kuʼ nwəsáʼ gɔ lə kwaʼ msə́sávʉ́ ghiŋtə ntʉ́m tísuŋ cə́ŋŋkáp. +Pu ŋkwyatə Henriette ntʉm taʼ buɓbuɓ twɔʼdyə bə e pwa gaə tamm a pə wə hwə a ywə yə e nwə dəpaʼ ŋkɔ lə. Pû ŋkwyátə́ Henriette ntʉ́m taʼ buɓbuɓ twɔ̂ʼdyə̌ bə é pwá gaə̂ tamm a pə́ wə́ hwə́ á ywə́ yə é nwə́ dəpaʼ ŋkɔ̌ lə. +Pu cwə tə də e ŋwak Yawude jap e lɔkta mməkuʼ Pú cwə́ tə də́ é ŋwák Yawude jáp é lɔ́kta mmə̂kuʼ +Mnwə paʼ yə bɔ a wə jɔm Kaməlum nə mɔ mtam Mnwə páʼ yə bɔ̂ á wə́ jɔ́m Kaməlûm nə́ mɔ mtâm +Pu biŋ ŋkamtə muʼ ciŋnyə shyəcyə yə pəghəmpɔ gɔ dwɔʼ lə lə nə məjwi tə dzə nə e shya bi tuŋdyə e lə. Pû biŋ ŋkámtə́ múʼ ciŋnyə shyəcyə yə pəghəmpɔ gɔ́ dwɔʼ lə lə nə̂ mə̂jwǐ tə dzə́ nə́ é shyá bí tuŋdyə̂ é lə. +Soghiŋ musəm Brondone Bedang ke swɔp e tə e pfʉpfʉ Sôghiŋ mûsəm Brondone Bedang kě swɔp é tə é pfʉ̂pfʉ̌ +Fiŋ myə kə yɛ e yɛ tə a nə fɛtə e lə yə gɔɔ. Fîŋ myə́ kə yɛ̌ é yɛ́ tə a nə̂ fɛ̌tə́ e lə̂ yə́ gɔ́ɔ́. +Sɔm shɛ katə si pə tə pu cwə nə yuʼ bə nwə e gəə Sɔm shɛ katə̌ sí pə́ tə pú cwə́ nə̂ yǔʼ bə nwə ê gə́ə́ +Pyə kə yu paʼ pu dyə ntuŋkwa lə shwe aa. Pyə kə yǔ páʼ pú dyə́ ntúŋkwa lə́ shwe áá. +A nə fɛtə pɔmnəŋ khʉdʉ m dyə A nə̂ fɛ̌tə́ pɔmnəŋ khʉ̂dʉ̌ m dyə̌ +Muʼ mo yə a kə nə cyətə e pə dzʉ a gɔm gaə mcyə kə bə nə mdzə shəpɔ Múʼ mo yə a kə nə̂ cyətə e pə́ dzʉ́ â gɔm gaə́ mcyə kə́ bə́ nə́ mdzə́ shə́pɔ̀ +Pu gɔm gaə shu kə ntoʼ nə capshwə du nə nwə shəŋ bya bə a pi dəm tapəle. Pû gɔm gaə́ shu kə̂ ntóʼ nə̂ capshwə dú nə̂ nwə shə̂ŋ byâ bə ǎ pí dəm tápə̀lè. +Emile Etamane nə kwinə e nte munyə Émile Etamane nə̂ kwǐnə́ e nté múnyə́ +Mpɛcoʼ lə wuŋ ntam pe nə Mpɛcoʼ lə wǔŋ ntám pé nə́ +Guŋ mthəjyə lə bə a lɔk. Guŋ mthə́jyə lə̂ bə á lɔ́k. +Nwə lə təm dzʉ nə lɔ mfaʼ myə mməkuʼ kə kwatə a ghə pu ghəm ntɔmnwə Nwə lə tə̌m dzʉ̌ nə́ lɔ̌ mfaʼ myə mmə́kuʼ kə kwatə á ghə̂ pú ghə̂m ntɔ̂mnwə̀ +Pu lwɔ pfəmo dyəmpfəpɔ lɔkta Nyete tə pə pyap gə mnwə nyənyɔ təm. Pú lwɔ᷅ pfə́mo dyə̂mpfə́pɔ lɔ́kta Nyete tə́ pə́ pyáp gə́ mnwə nyə́nyɔ́ tə́m. +Pu bə wə shəŋ e kwaʼ cwəlɔ bə e ghəm po pəpʉə dwɔʼ Pû bə́ wə́ shə́ŋ é kwaʼ cwəlɔ bə é ghəm pó pə́pʉə́ dwɔʼ +Ma Batandi Sissede yə Mali shwə Yawude Má Batandi Sissede yə Malî shwə́ Yàwùdè +Pu kə jɔ Ngo Leyi Maimouna ŋkaʼ 12 gə Leyi Ismael ŋkaʼ 4 nə Jʉɔjʉm cwə Fəladɛ tyəʼ 9 nə Fəfə 2021 Pú kə̂ jɔ́ Ngo Leyi Maimouna ŋkaʼ 12 gə́ Leyi Ismael ŋkaʼ 4 nə́ Jʉɔjʉm cwə Fəládɛ̂ tyə́ʼ 9 nə̂ Fəfə 2021 +Tuŋdyə po pɔ pəpʉə pyə wap bi a si bə nwə cyə wap paʼ yəŋ gap pʉə lɔ paʼ wap ka yɔ po pap lə Tuŋdyə́ pó pɔ pə́pʉə́ pyə wáp bí á sî bə nwə̌ cyə wáp páʼ yəŋ gap pʉə́ lɔ páʼ wáp ka yɔ́ pô páp lə +Mnwə yəŋ bə ta po pɔ Ta Luc Leyi cya khʉɔ nəshəŋ po pe fɔkdzʉ tyəʼ ɔ nə pu zhyə gaə a kwaʼ nyənyɔ Mnwə yə̂ŋ bə tâ pǒ pɔ Tá Luc Leyi cya khʉɔ nəshə́ŋ pó pé fɔ̂kdzʉ̌ tyə́ʼ ɔ nə́ pú zhyə́ gaə́ â kwaʼ nyə́nyɔ́ +Po yɔ wap nə tsʉ po lə wap gɔ ntap məkuʼ kə/biŋ də wap gɔ wə pɛcoʼ yə a ka sak nə po a lə Po yɔ̂ wáp nə̂ tsʉ po lə̂ wáp gɔ́ ntap mə́kuʼ kə/bíŋ də wáp gɔ́ wə̂ pɛcoʼ yə a ka sák nə́ po á lə +Takpoʼ o ke nə khətʉɔ 699040928 ; 655249724. Takpôʼ o ké nə̂ khətʉɔ́ 699040928 ; 655249724. +Pu ŋwaʼ nə ŋkhʉɔnəshəŋ gaə:Ta po Ta Luc Leyi pu a cyə pɔ pyə wə goʼtə wɔ nə kwitə yɔ Pú ŋwaʼ nə́ ŋkhʉɔnəshə́ŋ gaə̂:Tâ pǒ Tá Luc Leyi pú a cyə́ pɔ pyə́ wə́ góʼtə́ wɔ́ nə́ kwítə yɔ +Mo yaə tə zhyə pɔ pyə wap foʼ bɔkbɔk nwə yəŋ aa Mo yaə̌ tə zhyə̌ pɔ pyə wáp foʼ bɔ̂kbɔ́k nwə yəŋ áá +A bə pu ke jwə mpacoʼ pəpʉə mtʉʼ apta mɔde nə dɔ midələwɔk ntap məkuʼ zavyɔŋ  bə pú kě jwə́ mpacoʼ pə́pʉə́ mtʉ̂ʼ ápta mɔ́de nə́ dɔ́ mídələwɔ̂k ntap mə́kuʼ zavyɔ̂ŋ +Dzəŋdzə mcuŋ myə a fə dyəŋwaʼ Kaməlumwɛb a gɔm gaə pu kə yaʼ mthə map Dzəŋdzə mcuŋ myə a fə́ dyə̂ŋwaʼ Kaməlúmwɛ̂b â gɔm gaə́ pú kə yǎʼ mthə̂ máp +Pə wap e biŋ gɔm gaə mpəcoʼ bə wap kə yɔ wap pə sɔʼ wap ke gaə a bə msofaʼ pap Pə́ wáp ê biŋ gɔ́m gaə́ mpəcôʼ bə wáp kə yɔ̌ wáp pə́ sɔʼ wáp ké gaə́ â bə́ msófaʼ páp +Tə ŋkəm cwəlɔ pu yaə a tə zhjyə pɔ pyə wap kə foʼ bɔkbɔk nwə yəŋ a ba sɔm cam ka ghɔm gaə wap zhyə nwə nə Tə ŋkə́m cwəlɔ pú yaə̌ á tə zhjyə̌ pɔ pyə wáp kə foʼ bɔ̂kbɔ́k nwə yəŋ â ba sɔm cam ka ghɔ́m gaə́ wáp zhyə́ nwə nə́ +Ciŋnyə shyəcyə yəŋ wap daʼtə gaə e pə wə nəŋ bə a ntʉɔ Ciŋnyə shyəcyə yə̌ŋ wáp dáʼtə́ gaə́ ě pə́ wə́ nə́ŋ bə́ â ntʉɔ̀ +Pəghapguŋ tə ŋkam daʼ mməkuʼ gə msəŋwi pə Pə́ghapguŋ tə̂ ŋkam daʼ mmə̂kuʼ gə́ msə́ŋwi pə́ +Wap bə shəmcwə yə a yap a wap zhwə ba pɔlaʼ kə mfo pfəlaʼ lə Wâp bə̂ shə́mcwə yə ǎ yáp á wáp zhwə̂ ba pɔláʼ kə mfo pfə́láʼ lə +Wap pɔ cəŋnwə gaə fo pfəlaʼ siŋ wap tsʉʼ yə pə Ambazonyəŋ dʉmnyə nə a alə ləm m sɔmjyə. Wáp pɔ̌ cə́ŋnwə gaə̂ fo pfə́láʼ síŋ wáp tsʉʼ yə pə Ambazonyə̂ŋ dʉmnyə nə́ á alə lə́m m sɔ́mjyə̀. +Pəfoʼ bɔkbɔk nwə yaə a pe ŋkʉʉ. Pəfoʼ bɔ̂kbɔ́k nwə yaə á pé ŋkʉ́ʉ́. +Məkuʼ kə tam pe jʉm pu Tɔsədɛ tyəʼmo jʉm paʼ nwə kə təm aa. Mə̂kuʼ kə tám pé jʉ̌m pú Tɔ́sədɛ̂ tyə́ʼmô jʉm páʼ nwə kə tə̌m áá. +Daʼgaə pəfoʼ bɔkbɔk nwə yaə a pe ŋkʉʉ. Daʼgaə́ pəfoʼ bɔ̂kbɔ́k nwə yaə á pé ŋkʉ́ʉ́. +Dəŋdzə mcuŋ siŋ wɔkpə gaə a bə mcuŋ bə pu pe wap gaə wap sɔg faʼ bɔkbɔk nwə bɔɔ Dəŋdzə mcǔŋ síŋ wɔ́kpə gaə́ â bə́ mcûŋ bə pú pé wáp gaə́ wáp sɔ́g faʼ bɔ̂kbɔ́k nwə bɔ́ɔ́ +A tyəʼ pʉə paʼ pu jwə taʼ ntamfəbɔ Bafya a mo ka ghəm pəzhwə  tyə̌ʼ pʉə́ páʼ pú jwə́ taʼ ntâmfəbɔ Bafya á mo ka ghə́m pəzhwə̂ +Dəŋdzə mcuŋ siŋ wɔkpə gaə a bə mcuŋ bə pu pe wap gaə wap sɔg faʼ bɔkbɔk nwə bɔɔ Dəŋdzə mcǔŋ síŋ wɔ́kpə gaə́ â bə́ mcûŋ bə pú pé wáp gaə́ wáp sɔ́g faʼ bɔ̂kbɔ́k nwə bɔ́ɔ́ +Mo pə wə mɔktə gaə muʼ fə yap yə pu e kə bə wap ghə shɛ kampe a kə be pəzhwə pe Mô pə́ wə́ mɔ́ktə́ gaə́ muʼ fə̂ yap yə pú é kə̂ bə wáp ghə shɛ kampé á kə̂ bé pəzhwə̂ pě +A cwəlɔ pəpɛcoʼ pu u mməkuʼ tisuŋ a wə ntegʉʼ nə cəŋ pəzhwə. Ǎ cwəlɔ pəpɛcoʼ pú u mmə̂kuʼ tísuŋ á wə́ ntégʉ́ʼ nə́ cə̂ŋ pəzhwə̂. +A kə bə mtsʉʼ Tɔsədɛ nə dɔ Fəladɛ tə shəpɔ pyə mo ka wɛ jyə wap a kə jwə taʼ tambɛ kwaʼ muʼci  kə̂ bə́ mtsʉ̂ʼ Tɔ́sədɛ̂ nə́ dɔ́ Fəládɛ̂ tə́ shə́pɔ pyə mo ka wɛ́ jyə́ wáp á kə̂ jwə́ taʼ tâmbɛ̂ kwaʼ muʼcí +Pu kə jɔ bvo ntam fəbɔ Bafya klɔp AyonPu kə a Bambə pu sə thə e e a wə di Pú kə̂ jɔ́ bvo ntâm fəbɔ Bafya klɔ̂p AyonPú kə̂ a Bâmbə pú sə́ thə̂ é e á wə́ dí +Boʼyɔmpɔ gɔm gaə mo yəŋ kə bə e ghə mkamcaʼ ntʉm tisuŋ tə a yɔm Boʼyɔ̂mpɔ̂ gɔm gaə́ mo yəŋ kə̂ bə é ghə mkamcáʼ ntʉ́m tísuŋ tə á yɔ́m +Pə a pə bə e nəŋ mpfʉ poʼ nwə caʼ Pə́ a pə̂ bə ê nə́ŋ mpfʉ́ pôʼ nwə cáʼ +Dəŋ bɔbɔk mnwə kwɔʼ teʼ ntʉm Mba gə Inubu nə mɔ mgapzʉ Dəŋ bɔ̂bɔ́k mnwə̌ kwɔ́ʼ teʼ ntʉ́m Mbá gə́ Inúbu nə́ mɔ mgapzʉ́ +Pu kə nuŋ bvo məjwi bə e twɔk ŋkaʼ mgham hɔm pə dzə dhə e təŋkuŋkuŋŋ Pú kə̂ nuŋ bvo mə̂jwǐ bə é twɔ́k ŋkaʼ mghâm hɔ̌m pə́ dzə̌ dhə̂ é təŋkuŋkúŋŋ́ +Wap kə gɔm bi tambɛ pu jwi i gaə wap ha ŋka shuʼ 2 yə a bi pu aa Wáp kə̂ gɔm bí tâmbɛ̂ pú jwî i gaə́ wáp há ŋkâ shǔʼ 2 yə ǎ bí pú áá +Pfəlaʼ Mbam gə inubu yaə a ntʉm mnwə Pfə́láʼ Mbám gə́ inúbǔ yaə á ntʉ́m mnwə̀ +Myaʼcyə kə ntəm mtsʉʼ Tɔsədɛ nə dɔ Fəladɛ tyəʼ 8 nə Fəfə Myaʼcyə kə̂ ntə́m mtsʉ̂ʼ Tɔ́sədɛ̂ nə́ dɔ́ Fəládɛ̂ tyə̂ʼ 8 nə̂ Fəfə +Pu kə jaʼ thə bvo ntam fəbɔ Ayonh a Mbam e pə wə di Pú kə̂ jáʼ thə́ bvo ntâm fəbɔ Ayonh à Mbam e pə́ wə́ dí +Pə a pə bə e nəŋ mpfʉ poʼ nwə caʼ Pə́ a pə̂ bə ê nə́ŋ mpfʉ́ pôʼ nwə cáʼ +Tisuŋ Bafya ntum təŋlaʼ Mbam Inubu piŋ bə ntʉm mnə. Tísuŋ Bafya ntúm təŋláʼ Mbam Inubu piŋ bə́ ntʉ́m mnə̀. +Shəpɔ pyə mo ka wɛ din wap a kə jwə taʼ tambɛ tsʉʼʉ kwaʼ bɔbɔk e. Shə́pɔ pyə mo ka wɛ́ dìn wáp á kə jwə̌ taʼ tâmbɛ̂ tsʉʼʉ́ kwaʼ bɔ́bɔ̂k e. +A bə a mtsʉʼ 08 nədɔ 09 nə Fəfə tə bɔkbɔk nwə ntəm. Ǎ bə́ á mtsʉ̂ʼ 08 nə́dɔ́ 09 nə́ Fəfə tə́ bɔ̂kbɔ́k nwə ntə́m. +Cwǝyə Kaməlumwɛbcom shyanyə mcuŋ mɔ ntʉm mcumbvəvə a bə pu ka wɛ gəm mcuŋ. Cwǝyə Kaməlúmwɛbcom shyanyə mcuŋ mɔ ntʉ́m mcumbvəvə â bə pú ka wɛ́ gəm mcúŋ. +Mkam tisuŋ ke də pfəmo gɔ dyəmpfəpɔ lɔkta Bafya Mkǎm tísuŋ kě də pfə́mo gɔ́ dyə̂mpfə́pɔ lɔ́kta Bàfyà +Wap cɛ komisalya Bonabeli. Wáp cɛ́ komisalyâ Bonabélì. +Mcuŋ myə a fə bi Kaməlumwɛb a siŋ wɔkpə gaə pəjwi pɔ pəpʉə bə wap ha hwə bi məghap pap. Mcuŋ myə a fə́ bî Kaməlúmwɛb â síŋ wɔ́kpə gaə́ pəjwǐ pɔ pə́pʉə̂ bə wáp há hwə bí mə̂ghap páp. +Mcuŋ myə a fə bi Griote TV a siŋ wɔkpə gaə a bə wap lə mməghap pap bʉɔ mkətwɔk bə gə ywə yə wap kuŋ a nə pu. Mcuŋ myə a fə́ bî Griote TV â síŋ wɔ́kpə gaə́ â bə wáp lə mmə̂ghap páp bʉɔ́ mkə́twɔ́k bə́ gə́ ywə́ yə wáp kuŋ á nə́ pú. +A pə poʼ pəbɛ pap pə juʼ m bi pu. A pə́ pôʼ pəbɛ̂ páp pə́ júʼ m bí pú. +A pə bə wap ha mfoto mməghap pa bi mghɛkɛ pap. A pə̂ bə wáp há mfóto mmə̂ghap pá bí mghɛkɛ páp. +Wap kə ghiŋ nə mcoʼ gɛkɛ pəpuŋ tə mnwə map ghiŋ paʼ wap kə shəŋ aa Wáp kə̂ ghǐŋ nə́ mcoʼ gɛkɛ pəpúŋ tə mnwə máp ghîŋ páʼ wáp kə̂ shə́ŋ áá +Pə wap ghiŋ nə mthə pap cwəlɔ. Pə́ wáp ghîŋ nə́ mthə̂ páp cwəlɔ̌. +Pɔ geŋyə pəjwi pɔ kə ghɔm ghɔm tə a ko mtəŋ mthə pap Pɔ geŋyə pəjwǐ pɔ kə ghɔ̂m ghɔm tə a kó mtə́ŋ mth��̂ páp +Pu lə cwə tə gə pəbɛ pəpʉə pɔ zhyə, wap nə gɔ m wə məkuʼ Pú lə cwə̌ tə gə́ pəbɛ̂ pə́pʉə́ pɔ zhyə́, wáp nə̂ gɔ́ m wə́ mə́kuʼ +Mməkuʼ lə yap bu nə pəjwi pəpʉə ap nə miŋ gɔm awɛ. Mmə̂kuʼ lə yǎp bǔ nə́ pəjwǐ pə́pʉə́ áp nə̀ mìŋ gɔ́m awɛ́. +Wap kwaʼ cwəlɔ dyəcɛ komisalya Bonabeli. Wap kwaʼ cwəlɔ dyə̂cɛ̌ komisalyâ Bonabélì. +Pu kə jwə məkuʼ e pə wə gɔ m kaŋ mətwa. Pú kə jwə̌ mə́kuʼ e pə́ wə́ gɔ́ m kâŋ mə́twâ. +Mcuŋ ke swɔp məjyə e a wə gɔ m kaŋ mətwa Mva ko mətwa nə phənyə m tisuŋ tsʉʼ yə e shwə nə lə Mcǔŋ kě swɔp mə̂jyə é á wə́ gɔ́ m kâŋ mə́twâ Mva kó mətwâ nə phənyə m tísuŋ tsʉʼ yə ê shwə́ nə́ lə +Pu nə lə e ghɔ lɔkta bə e e daʼ mpfʉ. Pú nə̂ lə é ghɔ lɔ́kta bə é ê dáʼ mpfʉ́. +Pu mu fə e yə mjwi lə pəmtə gɔ siŋ pɔmnəŋ nwə yə a gə aa Pú mû fə̂ é yə mjwǐ lə pə̌mtə gɔ́ síŋ pɔmnəŋ nwə yə a gə áá +Nwə lə ntəm dzʉlɔ mməkuʼ tam pe ntoʼ nə cəŋ pətə ghiŋ nə mcoʼ Nwə lə ntə́m dzʉ̌lɔ́ mmə́kuʼ tám pé ntóʼ nə́ cə̂ŋ pətə ghiŋ nə́ mcoʼ +Mnwə bə e piŋ ŋkwiʼ biŋ dzə məkuʼ shəŋ mcuŋ ba dzə fyə tɔmtɔmʼ mshɛ Mnwə bə é píŋ ŋkwíʼ bíŋ dzə̌ mə́kuʼ shə́ŋ mcuŋ ba dzə̂ fyə tɔmtɔ̂mʼ mshɛ +A pə nə batə tyəʼ pʉə 2 nə Fəfə paʼ pu bə saʼ Firmin Ndzana a pu yɔ gaə e pə buʼu Ǎ pə́ nə̂ batə tyə́ʼ pʉə́ 2 nə̂ Fəfə páʼ pú bə́ sáʼ Firmin Ndzana á pú yɔ́ gaə́ é pə̂ buʼú +A lə bə bwadzʉ bɔ m bə wə fə m bəm paʼ Mesasi A lə̂ bə́ bwâdzʉ̌ bɔ̂ m bə́ wə́ fə́ m bə̂m paʼ Mesasí +Bə gaə yɔ gaə gaə gɔ ghiŋ a mkwə tə kəm laʼ m Mbala 2 Bə gaə̌ yɔ́ gaə́ gaə́ gɔ ghiŋ á mkwə tə kəm láʼ m Mbala 2 +Jʉm paʼ pu bhətə e a twɔkshɛ e yɔ gaə nwə yə a ntəm a ka le e m sɔmywə Jʉm páʼ pú bhə́tə́ é á twɔ̂kshɛ e yɔ́ gaə́ nwə yə a ntə́m á ka lé é m sɔmywə́ +Nə yɔ nyə wə yaə mo a daʼtə a gaə bhəshɛ a ne jwə məkuʼ bɔ a? Nə́ yɔ̂ nyə́ wə́ yaə mo â daʼtə á gaə́ bhə̂shɛ a né jwə́ mə́kuʼ bɔ̂ a? +Tə pu kə jɔ mdzə myə mcyə kə nə a m wə e a? Tə́ pú kə̂ jɔ́ mdzə́ myə mcyə kə̌ nə́ á m wə́ é a? +Mɔ bə mhəŋ myə ntwɔshɛ kə həŋ dyəsaʼshɛ aa Mɔ̂ bə́ mhə́ŋ myə ntwɔ̂shɛ kə̂ hə́ŋ dyə̂sâʼshɛ áá +A mhəŋ bə mo katə ha piŋ e Á mhə́ŋ bə mo katə há piŋ é +Tə fə paʼ pu kə yap e dyə tə pə nə byap a, Firmin Ngah Ndzana wə byap gaə pu ke yə cweŋshɛ Tə fə́́ páʼ pú kə yáp é dyə́ tə́ pə nə́ byáp á, Firmin Ngah Ndzana wə́ byáp gaə́ pú kê yə cwěŋshɛ +Musəm lə lə nyə swɔp dhə fə e tə e pfʉ pfʉ Mûsəm lə lə̂ nyə́ swɔ́p dhə̂ fə̂ e tə e pfʉ̂ pfʉ̌ +Yʉ ne kə dəŋdzə jap pu e nə m Yʉ́ né kə̂ dəŋdzə jáp pû é nə́ m̀ +N te nyə bə gɔ nə hɛ e N tê nyə́ bə́ gɔ́ nə hɛ é +Nwə yəŋ lə shyətə poʼ tyəʼ 11 nə Fənam pə guʼ bɔɔ Nwə yəŋ lə̂ shyətə pôʼ tyə̂ʼ 11 nə̂ Fə̂nam pə́ guʼ bɔ́ɔ́ +Pfʉpfʉ pu jwi i bə mcuŋ lə tu wap dyə pu təŋlaʼ Tsiŋga Pfʉ̂pfʉ̌ pú jwî î bə mcǔŋ lə tǔ wáp dyə́ pú təŋláʼ Tsíŋgá +Wap lə mɔktə gaə pə pə bə mo yəŋ yə pu gɔm a gə muʼ nə mfə pyə Gatsing Andre zhyə ywə nə Wáp lə mɔ̌ktə́ gaə́ pə́ pə̂ bə mo yəŋ yə pú gɔm á gə̂ muʼ nə́ mfə̂ pyə́ Gatsing André zhyə́ ywə́ nə́ +Pu lə wap gɔ wəpɛcoʼ Tsiŋga niŋ wap dyə tə pə nə yɔ Pú lə wáp gɔ́ wə̂pɛcoʼ Tsíŋgá níŋ wáp dyə́ tə́ pə́ nə yɔ́ +Pu ko taʼ cuʼtə tuŋdyə nə nte wap dyə Pú kô taʼ cúʼtə tuŋdyə́ nə́ nté wáp dyə́ +Tyəʼ ntɔkɔ cyə paʼ mwə gə a Fankemg ghɔ wə shyədzə e yə mjwi nə lak tsə tsyə tə nə ghɔ Fʉʼsap Tyə̂ʼ ntɔkɔ́ cyə pâʼ mwə gə á Fankemg ghɔ̂ wə̂ shyədzə e yə mjwǐ nə́ lak tsə̂ tsyə́ tə́ nə ghɔ Fʉ̂ʼsàp +N də ŋwak jɔ dhə fə a yə mjwi dyəcwə do e. N də ŋwák jɔ́ dhə̂ fə́ a yə mjwǐ dyə̂cwə̂ dǒ é. +N də siŋ e mə ntəmdyə N də sǐŋ é mə ntə́mdyə́ +Shyə a lə ŋwakə ŋ ko twɔʼdyə bu mdzə mə niŋ kwɔp. Shyə̂ a lə ŋwǎkə́ ŋ kó twɔ̂ʼdyə̌ bú mdzə̂ mə̌ níŋ kwɔp. +E toʼ nə maʼnyə a lə shwɔ a. E tóʼ nə́ maʼnyə á lə́ shwɔ́ á. +Mo yə pu lə bə wə ŋkəm e nwə a lə gɔm gaə e lə nte munyə ntʉm dzə e bə gɔ nə hɛtə e. Mo yə pú lə̂ bə́ wə́ ŋkə́m é nwə á lə̂ gɔm gaə́ e lə̂ nté múnyə́ ntʉ́m dzə̂ e bə́ gɔ́ nə hɛtə é. +E lə bə shwe tə mghɛdhədyə yuʼ sɔʼ. E lə̂ bə́ shwé tə́ mghɛdhədyə̌ yúʼ sɔʼ. +Pu lə wuŋ də gɛtʉm gɔ lɔkta Saŋtral a nə twɔk hawa 48 e pfʉ. Pú lə wǔŋ də gɛtʉ̂m g��́ lɔ́kta Saŋtral a nə́ twɔ̌k háwa 48 e pfʉ́. +Mntwɔkshɛ pɔ gaə pu gɔ le m gaə e lə bə wə kwi a nə e. Mntwɔ̂kshɛ pɔ̂ gaə́ pû gɔ lé m gaə́ e lə̂ bə́ wə́ kwí á nə̂ e. +A pə poʼ məkuʼguŋ ghɔm gaə pu yap gaə mubɛ jwəmo. A pə́ pôʼ mə́kuʼguŋ ghɔ̂m gaə́ pú yáp gaə́ mûbɛ̂ jwə̂mò. +Nji Kenedy lə ji bə shuŋ fə tə nə 2019. Nji Kenedy lə̂ ji bə́ shúŋ fə́ tə nə́ 2019. +Mməkuʼ pydyəmməkuʼ Saŋtral Edea ke gəm e. Mmə́kuʼ pydyə̂mmə́kuʼ Saŋtral Edéa kě gəm é. +Pu lə ntoʼ nə ke e gaə shuŋ bə pu həŋtə ŋwaʼnyə nədzə bi mo e laʼtə yə cwəpuŋ. Pú lə́ ntóʼ nə́ kê é gaə́ shûŋ bə pú hə́ŋtə́ ŋwaʼnyə nədzə́ bí mo e lâʼtə yə cwəpùŋ. +A pə poʼ pu hən e gaə a fə hə lə e ghɔm gaə Ta Nji ne kə nyap ya bi i. Á pə́ pôʼ pú hə́n é gaə́ á fə́ hə́ lə́ e ghɔ̂m gaə́ Tá Nji né kə nyap yá bí í. +Taʼ ywə bə e lə faʼ fə nə 2019 tə bə də a ya minyə tuŋdyə e. Taʼ ywə́ bə e lə̂ faʼ fə́ nə́ 2019 tə bə́ də́ á yá mínyə́ tuŋdyə̂ é. +E lə gə ya pə tə bya tə ntam tyəŋ yə pu lə ke e lə. E lə̂ gə yá pə́ tə bya tə ntám tyə́ŋ yə pú lə ké é lə. +INJI kenedi gɔ INJI kenédî gɔ +Bɔkbɔk mcuŋ tyəʼ ɔ Tɔsədɛ tyəʼ batə 8 nə FəFə 2021 Bɔ̂kbɔ́k mcuŋ tyə́ʼ ɔ Tɔsədɛ̂ tyə́ʼ batə 8 nə̂ FəFə 2021 +Tambɛ kə nte nyə nə kwi nə e. Tâmbɛ̂ kə̂ nté nyə́ nə kwí nə̂ e. +A shyətə poʼ məfɔkdzʉ 16 ŋwə Ŋkəmbiyɛ 2018.  shyətə pôʼ mə̂fɔ̂kdzʉ̌ 16 ŋwə̂ Ŋkə̂mbiyɛ́ 2018. +Mo gwə a ŋkaʼ mghamnta kə nə yuʼ juʼ a pak pələŋ jʉmthə e bə Abdulayə Jibrila ne shwɔ. Mo gwə́ a ŋkaʼ mghǎmntá kə́ nə̂ yûʼ júʼ â pak pələ́ŋ jʉmthə́ é bə Abdulayə́ Jibrila né shwɔ́. +Karim nə yuʼ paʼ aa jɛ a guŋ bʉʼ thə e tə yɔ mo yə e bəwə gɔ zhwə e lə. Karím nə̂ yǔʼ páʼ aa jɛ́ á gúŋ bʉ́ʼ thə̂ é tə́ yɔ́ mo yə ê bə́wə́ gɔ́ zhwə́ é lə. +E lə nyə swɔp e mcʉmcʉm nə kəkɔp e paʼ bə pu və nə pipa kwintɛ lɔkta yə pu nə gɔ dyəsaʼshɛ aa. E lə̂ nyə́ swɔ́p é mcʉ̂mcʉ̌m nə́ kə́kɔ́p e pâʼ bə́ pú və nə́ pípa kwîntɛ̌ lɔ́kta yə pú nə gɔ́ dyə̂sáʼshɛ áá. +N də yuʼ paʼ ywə shwɔ thə a lə. N də yǔʼ páʼ ywə́ shwɔ́ thə̂ á lə. +N wuŋ dusi nyɔnyə m nə gɛbo a. N wǔŋ dusí nyɔ́nyə́ m nə́ gɛ̀bò à. +Pyə e lə toʼ a nə tuŋkwa. Pyə é lə tǒʼ á nə́ tûŋkwà. +N də lə munyə a byə e daʼ pyəp. N də lə̌ múnyə̂ a byə́ ê daʼ pyəp. +Cə cwə o cwə opu nə lə Adulayə ghɔ lɔkta bə e e daʼ də yə gɔɔ. Cə́ cwə ó cwə ópú nə̂ lə Adulâyə ghɔ lɔ́kta bə e ê dáʼ də̂ yə́ gɔ́ɔ́. +Mghɛdhədyə kwitə ŋke məkuʼ tə wap sɔʼ tsʉʼʉ jɔ pfəmo. Mghɛdhədyə̌ kwítə ŋké mə́kuʼ tə wáp sɔ̂ʼ tsʉʼʉ́ jɔ́ pfə́mò. +Pu lə nə zhi nə təŋtə nwə biŋ gə cwə yə məkuʼ bə shəŋ mcuŋ a e piŋ gaə yʉ ne faʼ poʼ Pú lə nə̂ zhi nə́ tə́ŋtə nwə bíŋ gə cwə yə mə́kuʼ bə́ shə́ŋ mcuŋ á e píŋ gaə́ yʉ́ né faʼ pôʼ +Tsʉʼ yə a nə cwəlɔ a bə gaə pu niŋ e cɛ tə ti phənyə nə tyəʼ 6 nə Shwagəfə Tsʉʼ yə á nə́ cwəlɔ á bə́ gaə́ pú níŋ é cɛ́ tə́ tí phənyə nə́ tyə̂ʼ 6 nə́ Shwâgə̀fə̀ +Mghʉm tɔkcyə ntwɔk 2000 ntʉm taʼ pfaəlaʼ Kolɔmbi nə 170 Kilumeta nə Ŋkaʼ-Ntəmnam bə pu waʼ. Mghʉ̌m tɔkcyə ntwɔ́k 2000 ntʉ́m taʼ pfaə́láʼ Kolɔmbî nə́ 170 Kiluméta nə̂ Ŋkaʼ-Ntə̂mnàm bə pú wáʼ. +Mghʉm tɔkcyə ntwɔk 2000 ntʉm taʼ pfaəlaʼ Kolɔmbi nə 170 Kilumeta nə Bɛrtwa bə pu waʼ. Mghʉ̌m tɔkcyə ntwɔ́k 2000 ntʉ́m taʼ pfaə́láʼ Kolɔmbî nə́ 170 Kiluméta nə̂ Bɛrtwa bə pú wáʼ. +A bə nə pfɔp caʼ gwə a 20 kilumeta msak pfʉə (mm2).  bə́ nə̂ pfɔ̌p cáʼ gwə́ a 20 kíluméta msâk pfʉə̀ (mm2). +paʼ wap nə gɔm a ba m paʼ pu nə jɔ a mghʉm bə a ghɔnyə biŋ shu ,bə mo lam diŋnyə tə fə paʼ pɔ pɔ lə ghɔ aa. páʼ wáp nə gɔ́m â ba m páʼ pú nə jɔ́ á mghʉ̂m bə á ghɔ́nyə́ bíŋ shú ,bə mo lǎm díŋnyə́ tə fə́ páʼ pɔ pɔ lə ghɔ áá. +Taʼ məmjwi bə e ghə gwɛ a ŋkaʼ mghapfʉə kə də mtso gɔm gaə: « basolə pɔmnəŋ pfʉ tsɔʼɔ du nə mghʉm mɔ». Taʼ mə̂mjwǐ bə é ghə gwɛ́ a ŋkaʼ mghâpfʉə kə̂ də mtso gɔ́m gaə̂: « bǎsólə́ pɔmnə̂ŋ pfʉ́ tsɔʼɔ dú nə̂ mghʉ́m mɔ̌». +Pəshinwa lə ŋko hɔ guʼ 2015 nəŋ di gɔ nə guʼ 2020. Pəshinwâ lə̂ ŋkó hɔ gûʼ 2015 nə́ŋ dí gɔ́ nə́ gûʼ 2020. +Daʼgaə shə pəshinwa jaə a si. Daʼgaə́ shə́ pəshinwâ jaə á sí. +Wap bə cwəlɔ ntəŋ a mtɔkcyə myə a bə ntʉm mwɔʼ ghəŋ Kaŋ Mari gə Kaŋ Bəleu. Wâp bə́ cwəlɔ ntə́ŋ á mtɔ́kcyə myə â bə́ ntʉ́m mwɔʼ ghə́ŋ Káŋ Marí gə́ Káŋ Bəleu. +A bə cwəlɔ wap pə jɔm te;m ghəŋ Betare Oya.  bə́ cwəlɔ wáp pə́ jɔ́m te;m ghə̌ŋ Betaré Oyà. +Wap ntwɔk ya ntʉm shyə nte mwɔʼ gəlavye nə gɔ ntʉm kənuʼ sɔk nte tɔkcyə nə. Wâp ntwɔ́k yá ntʉ́m shyə nté mwɔʼ gəlavyê nə́ gɔ ntʉ́m kənúʼ sɔ́k nté tɔkcyə nə́. +Pɔmnəŋ ne mpfʉ ya. Pɔmnə̂ŋ ne mpfʉ́ yá. +Ba taʼ ŋkoshyə kə yo apta mɔde 16 nə Fəfə 2021 pfʉ. Ba taʼ ŋkôshyə kə yó ápta mɔ́de 16 nə́ Fəfə 2021 pfʉ́. +E kə ŋko shyə mwɔ ŋiʼtə bvʉ dəm e e pfʉ. E kə̂ ŋkó shyə mwɔ ŋíʼtə bvʉ́ də́m é e pfʉ́. +Ba taʼ mjwi kə piŋ mpfʉ yə. Ba taʼ mjwǐ kə pǐŋ ́mpfʉ̂ yə́. +E kə bə wə jwɔʼ shyə tə shyə kwa e. E kə̂ bə́ wə́ jwɔ́ʼ shyə tə́ shyə kwà é. +E kə bə wə shəŋ tɔkcyə. E kə̂ bə́ wə́ shə́ŋ tɔ́kcyə. +E lə bə wə shəŋ tɔkcyə. E lə̂ bə́ wə́ shə́ŋ tɔ́kcyə. +E fɛ jyə shyə a ghɔ fiʼ mghʉm myə wap ntəŋ aa. Ê fɛ́ jyə shyə a ghɔ̂ fíʼ mghʉ́m myə wáp ntə́ŋ áá. +A bə e piŋ gə mgo shyə pə khʉm nə gɔ. Á bə é piŋ gə́ mgó shyə pə́ khʉ́m nə́ gɔ. +Tyəʼ ɔ yə pə nə a pɔmnəŋ e daʼ mpfʉ 28 du nə mghʉm mɔ. Tyə́ʼ ɔ yə pə̌ nə́ á pɔmnəŋ ê dáʼ mpfʉ́ 28 dú nə́ mghʉ́m mɔ̌. +Tə fə paʼ guʼdzʉ yəŋ ntoɛ a pəŋkʉ e daʼ mpfʉ nə twɔk 18. Tə́ fə́ páʼ guʼdzʉ́ yəŋ ntóɛ á pə̂ŋkʉ̌ ê dáʼ mpfʉ́ nə́ twɔ́k 18. +A bə shəmcwə mo ne nwə luʼ bam bə shyə bvʉ ntʉm ghʉm.  bə̂ shə́mcwə mo né nwə̂ luʼ bám bə́ shyə́ bvʉ ntʉ́m ghʉ́m. +Pu pə shəŋ e tə jɔ e m ntʉm ghʉm bə e pfʉ. Pú pə́ shə́ŋ é tə́ jɔ́ ê m ntʉ̌m ghʉ̂m bə é pfʉ́. +Kolɔminə bə a ghə mghʉm gwɛ a 2000. Kolɔminə bə á ghə mghʉ́m gwɛ́ a 2000. +O pə gɔ nəŋywə be e gɔ ghiŋ hə bə mgʉm lə tsʉʼ awɛɛ. Ó pə̂ gɔ́ nə́ŋywə̂ be ê gɔ ghiŋ hə́ bə mgʉ́m lə tsʉʼ awɛ́ɛ́. +Ba dzə tsyə pyə kə gə nəŋ a bə wap le bvʉtə ntʉm mghʉm awɛ mpfʉtə. Ba dzə́ tsyə pyə kə̂ gə nə́ŋ â bə wáp lě bvʉtə ntʉ́m mghʉ́m awɛ́ mpfʉ́tə́. +Vo bə a ghɔnyə awɛ, pə mo pə də mnɔm ghɔ cəŋ bvʉ ntʉm ghʉm mpfʉ. Vô bə á ghɔ́nyə́ awɛ́, pə́ mo pə́ də mnɔm ghɔ cəŋ bvʉ́ ntʉ́m ghʉ́m mpfʉ́. +A bə shəmcwə myə yə gaə fo a kəŋnyə gaə Shinwa kə təŋ.  bə̂ shə́mcwə myə yə gaə̂ fo á kə̂ŋnyə̀ gaə́ Shinwá kə̂ tə̀ŋ. +E teŋ kam ŋwaʼnyə gaəpiŋ pʉə e daʼtə a bə taʼ mogwyə yawude ne ntʉ pu e nə. E têŋ kam ŋwaʼnyə gaə̌píŋ pʉə̌ é dáʼtə́ â bə taʼ mogwyə́ yawude né ntʉ́ pû é nə́. +A shyə m poʼ tə taʼ Shinwa pə ŋwak ntʉm go mo bhə e pə muywə ŋkap. Á shyə m pôʼ tə́ taʼ Shinwâ pə́ ŋwak ntʉ́m gô mo bhə́ é pə́ mûywə́ ŋkáp. +Be o kəŋnyə bə e gɔ siŋ o gaə e də gaəpiŋ mo bɔ faʼa ba m gaə a tə ha yuywə yə a nə a təŋkuŋŋkuŋ pə. Bé o kə̂ŋnyə bə é gɔ síŋ ó gaə́ é də gaə̌píŋ mo bɔ̂ fáʼá ba m gaə́ a tə̂ há yuywə́ yə á nə́ á təŋkuŋŋkúŋ pə́. +Pə e phə o mu pfʉ ŋkap 20 000 F CFA nə ɛkta 2. Pə́ e phə́ ó mù pfʉ̌ ŋkáp 20 000 F CFA nə̂ ɛktâ 2. +Pəshinwa cwətə ntəŋ taʼ ghʉm pɔmnəŋ lə ghə nə ko ntʉm o ntəŋ tɔkcyə. Pəshinwâ cwə́tə ntə́ŋ taʼ ghʉ̌m pɔmnəŋ lə ghə́ nə́ kô ntʉ́m ó ntə́ŋ tɔ́kcyə. +Pɔmnəŋ gɔ be tə ko ntʉm ghʉm yə Shinwa ne ntəŋ a tə təŋ tɔkcyə. Pɔmnə̂ŋ gɔ bé tə́ kó ntʉ́m ghʉ́m yə Shinwâ né ntə́ŋ á tə́ tə́ŋ tɔ́kcyə. +Pəshinwa ntəŋ mghʉm gə ntaknəŋ gɔɔ. Pəshinwâ ntə́ŋ mghʉ́m gə́ ntáknə́ŋ gɔ́ɔ́. +a bə wap saʼtə mtʉɔ awɛ ntəŋ mghʉm gə ntaknəŋ gɔɔ. â bə wáp saʼtə mtʉɔ awɛ ntə́ŋ mghʉ́m gə́ ntáknə́ŋ gɔ́ɔ́. +M jʉm paʼ m dzə a mghʉ bə si. M jʉm páʼ m dzə á mghʉ̂ bə́ sí. +Po pɔkpə gɔ dzʉʼne hə? wap gɔ tsʉ kə? Pô pɔ́kpə̂ gɔ dzʉ́ʼne hə́? wâp gɔ tsʉ́ kə? +E lə bə wə gɔ m Fuʼsap fiŋ ywə bi taʼ joyo. E lə̂ bə́ wə́ gɔ́ m Fûʼsap fiŋ ywə́ bí taʼ jôyǒ. +gɛfaʼŋwaʼywə Kməlumwɛb lə juʼ gaə GPS yə a lə bə ntʉm mətwa bɔ a ne lə gə tə gɛ mətwa zhyə tsʉʼ yə e nə aa. gɛfaʼŋwaʼywə́ Kməlúmwɛ̂b lə̂ júʼ gaə́ GPS yə a lə̂ bə́ ntʉ́m mə́twâ bɔ̂ á né lə̂ gə tə́ gɛ mə́twâ zhyə́ tsʉʼ yə é nə́ áá. +Pu lə təŋtə mɔktəshuŋ təŋtə tə jyə gaə e lə bə wə gɔ m Fʉʼsap nə fiŋ bi mo. Pú lə tə̌ŋtə mɔktə́shúŋ tə́ŋtə́ tə́ jyə́ gaə́ e lə̂ bə́ wə́ gɔ́ m Fʉ̂ʼsap nə́ fiŋ bí mò. +Bɔkbɔk mcuŋ tyəʼ ɔ Midələwɔk tyəʼ batə 7 nə FəFə 2021. Bɔ̂kbɔ́k mcuŋ tyə́ʼ ɔ Midələwɔ̂k tyə́ʼ batə 7 nə̂ FəFə 2021. +Mkətuʼ pɛcoʼ gəm pyə pəpʉə a lɔ. Mkətúʼ pɛcôʼ gəm pyə pə́pʉə́ á lɔ̌. +A lə bə pu le tsəm ghəm taʼ shuŋgwyə nə pu bə e ghə gwɛ a ŋkaʼ 17. A lə̂ bə pú lě tsə̂m ghəm taʼ shûŋgwyə́ nə́ pú bə é ghə gwɛ́ a ŋkaʼ 17. +Mkətuʼ pɛcoʼ dum nə ghəm mshungwyə pəpʉə bə wap ke khʉ. Mkətúʼ pɛcôʼ dum nə́ ghəm mshûngwyə́ pə́pʉə́ bə wáp kě khʉ. +Pu bə wə gɔm gaə wap ke nuŋ taʼ məmjwi təŋkuŋŋkuŋ bə e twɔk ŋkaʼ 70. Pû bə́ wə́ gɔ́m gaə́ wáp kě nuŋ taʼ mə̂mjwǐ təŋkuŋŋkûŋ bə é twɔ́k ŋkaʼ 70. +Mgətu pɛcoʼ kə ntəŋtə təŋtə tə gəm dəŋdzə e. Mgətú pɛcoʼ kə̂ ntə́ŋtə́ tə́ŋtə́ tə́ gə́m dəŋdzə e. +Tə ba mpaʼ pu ka wɛ jyə pɔ pyə wap bə waap a, pu gaə a bə wap ghə ŋkaʼ 22 pu 26. Tə́ ba mpáʼ pú ka wɛ́ jyə́ pɔ pyə wâp bə́ waáp á, pú gaə́ â bə wáp ghə ŋkaʼ 22 pú 26. +Pu gɔ cya wap m wə məkuʼguŋ nə mtyəʼ mɔ. Pû gɔ cya wáp m wə̂ mə́kuʼguŋ nə́ mtyə́ʼ mɔ̌. +Pu gaə wap swɔp mo biŋ nuŋ taʼ məmjwi bə e twɔk ŋkaʼ 70. Pû gaə́ wáp swɔp mo bíŋ nuŋ taʼ mə̂mjwǐ bə é twɔ́k ŋkaʼ 70. +A bə pəbɛ ŋkaʼ 17, 22 gə 27 kə nuŋ taʼ məmjwi təŋkuŋŋkuŋ bə e ghə ŋkaʼ 70.  bə pəbɛ̂ ŋkaʼ 17, 22 gə́ 27 kə nûŋ taʼ mə̂mjwǐ təŋkuŋŋkúŋ bə é ghə ŋkaʼ 70. +Mshuŋ lə ŋkodyə məmjwi a gɔ ŋkaʼ mghamsɔm nə pok dyə e. Mshúŋ lə̂ ŋkódyə́ mə́mjwî á gɔ́ ŋkaʼ mghâmsɔm nə́ pôk dyə̂ é. +Wap lə ha ɔda bi pɔ pyə wap lə dyə a gaə wap ha ŋkap bi pu shuʼ pʉəə. Wáp lə hǎ ɔ́da bí pɔ pyə wáp lə́ dyə́ á gaə́ wáp há ŋkáp bí pú shǔʼ pʉə́ə́. +Wap lə taʼ dyə awɛ wap lə yɔ taʼ dula tə cwə nə miŋ swɔp məmjwi a gɔ ŋkaʼ mghamsɔm. Wáp lə tâʼ dyə̌ awɛ́ wáp lə yɔ́ taʼ dúla tə́ cwə́ nə̂ miŋ swɔ́p mə́mjwî á gɔ́ ŋkaʼ mghâmsɔ̀m. +Gə poʼpə dzə dhə e bə ne e le pfʉ tə khʉ gɔ. Gə́ pôʼpə́ dzə̌ dhə̂ é bə nê e lě pfʉ́ tə́ khʉ́ gɔ. +Pu lə di gəm yə mo yə a lə bə e ghə ŋkaʼ 17 bə mtyəʼdzʉ twɔk tə e laʼtə tsʉʼ yə pə pu yɔ mso pyə nə aa. Pú lə̂ dí gə́m yə mo yə a lə̂ bə é ghə ŋkaʼ 17 bə mtyə́ʼdzʉ́ twɔ́k tə́ e lâʼtə tsʉʼ yə pə́ pú yɔ́ msô pyə́ nə́ áá. +Emanwɛla Makola Esoh lə ti mpfʉ mfeŋ myə jʉm paʼ pu lə lə ga ntam e nə tyəʼ batə 8 nə Sune 2021. Emanwɛ́la Makola Esoh lə tǐ mpfʉ́ mfêŋ myə́ jʉm páʼ pú lə lə gá ntám é nə̂ tyə́ʼ batə 8 nə́ Sûne 2021. +Shuŋ mɔkctə bə taʼ ofisye məkuʼ Shuŋ mɔkctə̂ bə́ taʼ ofisyê mə́kuʼ +A kə shyətə poʼ tyəʼ batə 18 nə Dzəbiyɛ ntʉm pfaəlaʼ Nkoldɔm Yawude. A kə̂ shyətə pôʼ tyə́ʼ batə 18 nə́ Dzə̂biyɛ́ ntʉ́m pfaə́láʼ Nkoldɔm Yàwùdè. +Taʼ mətwa sɔʼ ntiŋnyə tsiŋ dzə Makola. Taʼ mə̂twâ sɔ̂ʼ ntíŋnyə́ tsiŋ dzə̂ Màkòlà. +Gɛmətwa təm ntʉm mətwa e pu a ga maʼ taʼ thə a tə paptə sɔmmo Gɛmə́twâ tə́m ntʉ́m mə́twâ é pú a gǎ maʼ taʼ thə́ á tə paptə sɔ́mmò +Gɛdo lə vʉsi mcyə a wə ntəm nə e tə pu lə e gɔ lɔkta Gwyə Yawude. Gɛdo lə vʉ̌sí mcyə á wə́ ntə́m nə́ é tə pú lə̂ é gɔ́ lɔ́kta Gwyə́ Yàwùdè. +A pə poʼ nwə yɛ pɔmnəŋ yɛ wap ghəm maʼ ga e a wə shəŋ nə fə tsʉʼʉ khʉ gɔ. A pə́ pôʼ nwə yɛ́ pɔmnəŋ yɛ̌ wáp ghə̂m maʼ gǎ e á wə́ shə́ŋ nə́ fə̂ tsʉʼʉ́ khʉ́ gɔ. +Mməkuʼ ntwɔk 50 sɔʼ gə ghə tə cwə kwi buŋtse bi pəlaʼ. Mmə́kuʼ ntwɔ́k 50 sɔ̀ʼ gə́ ghə tə cwə́ kwí buŋtsě bí pəláʼ. +Nwə lə cyə pu ti gɔm gaə məkuʼ lə bə e hɔnyə maʼ ga nə modyəʼ. Nwə lə cyə̌ pú tí gɔm gaə́ mə̂kuʼ lə̂ bə é hɔnyə máʼ gá nə̂ mòdyə̀ʼ. +Thəga yəŋ lə ntəmdyə bə shəŋ Henri Diphoum Mbella yə e kə giŋ pu a gɛdo aa. Thə́gá yəŋ lə̂ ntə́mdyə́ bə́ shə́ŋ Henri Diphoum Mbella yə e kə̂ giŋ pú a gɛdo áá. +Gɛvə kwəmpaʼ yəŋ bə e lə faʼ shə mfaʼ wə me[kuʼ tə fə nə 2019. Gɛvə kwə̂mpaʼ yə̂ŋ bə e lə fâʼ shə́ mfaʼ wə́ me[kuʼ tə fə́ nə́ 2019. +Wap pəpʉə pɔ bə wap lə nə hapnyə gə shɛŋap 85 000 F CFA. Wáp pə́pʉə́ pɔ̂ bə wáp lə nə̂ hapnyə gə́ shɛŋáp 85 000 F CFA. +Tə fə tyəʼ o məkuʼ bə e lə pap vʉ bi Henri Diphoum. Tə fə́ tyə́ʼ ó mə́kûʼ bə e lə pâp vʉ̌ bí Henri Diphoum. +Yɔ ciŋnyə shyəcyə Henri Diphoum Mbella Yɔ́ ciŋnyə shyəcyə Henri Diphoum Mbella +A taʼ gap paʼ vʉ go lə shyə gaə a ghɔmnwə nə məlɔmgəgʉɔ.  taʼ gap páʼ vʉ̌ go lə shyə gaə́ a ghɔmnwə nə́ mə̂lɔ̌mgəgʉɔ́. +A bə pəzhwəpɔ pəta tə mkətuʼ pɛcoʼ kə də wap shyə mcuŋbvəvə tyəʼ ɔ. Á bə́ pəzhwə́pɔ pə́tá tə́ mkətúʼ pɛcoʼ kə̂ də wáp shyə́ mcuŋbvəvə tyə́ʼ ɔ. +Tadyə yap pə Georges Thierry Ondobo Ambassa ŋkaʼ 39 bə pu lə zhi ŋke tso tsyə nə pəzhwə Elisabeth. Tâdyə̂ yap pə́ Georges Thierry Ondobo Ambassa ŋkaʼ 39 bə pú lə zhǐ ŋké tsô tsyə́ nə́ pəzhwə́ Elisabeth. +Shuŋ khʉcɛ Thierry Ondobo Ambassalə bə gɔm bi pɔ pyə gaə e bə taʼ ŋkamsi nɔ mzhwenyə cwəpuŋ. Shûŋ khʉcɛ̌ Thierry Ondobo Ambassalə̂ bə́ gɔ́m bí pɔ pyə́ gaə́ ê bə́ taʼ ŋkâmsî nɔ́ mzhwènyə̀ cwə̀pùŋ. +A lə shyə mpoʼ tə go 35 vʉ nə yoʼ e bə e cəŋ mu a gaəkələ e lə fəŋ. A lə̂ shyə mpôʼ tə́ go 35 vʉ̂ nə́ yoʼ e bə ě cə́ŋ mú á gaə̂kə́lə́ e lə fə̂ŋ. +Thierry Ondobo lə cwətə gə cwɛ gɛdo e fesbuk gwa e tə ntak e nəŋ. Thierry Ondobo lə cwə̌tə gə́ cwɛ gɛdo e fésbûk gwá é tə́ nták é nə́ŋ. +Pu kə Fəladɛ tyəʼmo də mcuŋ ntəmsim Pú kə Fəládɛ̂ tyə́ʼmô də́ mcúŋ ntə́msim +Shuʼ 19 F CFA bə dəŋŋkap yə mcuʼ pɔ sɔmbʉə kə kwa lə Shûʼ 19 F CFA bə́ dəŋŋkáp yə mcǔʼ pɔ sɔmbʉə́ kə kwa lə +Wap piŋ gaə wap ne foʼ mnwə bɔ awɛ. Wáp píŋ gaə́ wáp né foʼ mnwə bɔ̂ awɛ́. +Pɛcoʼ ghəm wap tə wap laʼtə potsə jʉzhʉ. Pɛcǒʼ ghəm wáp tə wáp lâʼtə pótsə̂ jʉzhʉ. +A bə poʼ mlaʼ mfaʼ tɔmnyə bu myə pu kə ghə Sophamarcam jʉm paʼ nwə cuŋ kə təm aa  bə́ pôʼ mlaʼ mfaʼ tɔ́mnyə́ bú myə pú kə ghə Sophamarcam jʉm páʼ nwə cúŋ kə tə̌m áá +Bayamo nə mcuŋ bə e lə ŋkap jʉzhʉ ywə kam Bǎyámo nə́ mcûŋ bə é lə ŋkâp jʉzhʉ ywə́ kàm +Pu kə ŋwak wə pu jɔ mkwɛ, mmətwa nə kwa pɔ, məsiŋ nəgwɔʼ ywə tə gə shə potsə tə tʉɔnyə dəpaʼ Kanabis Pu kə ŋwak wə́ pú jɔ́ mkwɛ́, mmə́twâ nə kwá pɔ̀, mə́sîŋ nəgwɔ́ʼ ywə́ tə́ gə̂ shə́ pótsə́ tə tʉɔnyə dəpaʼ Kanabîs +Wap nyaptə mzhəŋfaʼ tak nə bu pətəzhyəmcoʼ pəpʉə bə wap tʉɔ nə nti mfaʼ bɔɔ. Wáp nyáptə mzhəŋfaʼ ták nə̂ bǔ pətəzhyə̌mcoʼ pə́pʉə́ bə wáp tʉɔ nə́ ntî mfaʼ bɔ́ɔ́. +E ghə gaə byaptsʉʼ ghɔɔ a cʉ wappu sofaʼ e yə e lə bə daʼtə jyə lə E ghə̂ gaə́ byâptsʉʼ ghɔ́ɔ́ a cʉ́ wáppú sôfaʼ e yə e lə̂ bə́ daʼtə jyə lə +Putə yə pu kə yap kuŋ wə pɛcoʼ Soa a kə ghə pu yap bu nə pɔ ta pə ntʉm laʼ Pútə yə pú kə yǎp kúŋ wə̂ pɛcoʼ Soá á kə ghə̌ pú yâp bǔ nə́ pɔ tá pə́ ntʉ́m láʼ +Wap pɔ nəŋ guʼ biŋ goʼtə mfaʼ myə mpəcoʼ gə lə Wáp pɔ nə̂ŋ gúʼ bíŋ goʼtə́ mfaʼ myə mpəcoʼ gə lə +Bɔkbɔk mcuŋ Sasədɛ 22 nə Sune 2021 Bɔ̂kbɔ́k mcuŋ Sásədɛ̂ 22 nə́ Sûne 2021 +Pu kə tyəʼmo tyəʼ 18 daʼtə mcuŋ pɔ ntɔkɔ nə mcuŋbvəvə. Pú kə tyə́ʼmô tyə̂ʼ 18 daʼtə́ mcúŋ pɔ ntɔkɔ́ nə́ mcuŋbvəvə. +Pu kə gəm wap sim Nakong ntʉm pfəlaʼ Mayo-Hurna ntʉm Benwe Pú kə̂ gəm wáp sim Nakong ntʉ́m pfə́láʼ Mayó-Hurna ntʉ́m Bénwè +Ŋkaʼdzʉ yap bə bə dɔknyə 21 gə 46 wap pə ntʉɔ nə nəghəm pɔmnəŋ gɔ dwɔʼ həŋ ŋkap Ŋkaʼdzʉ̂ yâp bə́ bə́ dɔknyə 21 gə́ 46 wáp pə́ ntʉɔ nə́ nə́ghəm pɔmnəŋ gɔ́ dwɔʼ hə́ŋ ŋkáp +Mcuŋ bɔ pɔ ntɔkɔpyə wap cwəlɔ bə nə bu məkuʼ a pu kə laʼtə wap nə mcuŋbvəvə tyəʼ 18 nə Sune tyəʼmo Mcǔŋ bɔ̂ pɔ ntɔkɔ́pyə wáp cwəlɔ bə́ nə̂ bǔ mə́kuʼ á pú kə lǎʼtə́ wáp nə́ mcuŋbvəvə tyə̂ʼ 18 nə́ Sûne tyə́ʼmô +Mjəŋvʉm pəpʉə bə pu kwi mga map pu a mbap myə wap gəm a ne a mcuŋ bi pyə Mjəŋvʉ̌m pə́pʉə́ bə pú kwí mgâ máp pú a mbap myə wáp gəm á nê á mcuŋ bí pyə +Pu kə nə tampe cəŋ nwə nə mcuŋ pəpuə khʉ tə pu wə shəŋ wap Pú kə nə̂ tǎmpé cə́ŋ nwə nə́ mcǔŋ pə́puə́ khʉ̂ tə pú wə́ shə́ŋ wáp +Pyə təŋtə pəbɛ wap nəŋ biŋ mnwə myə pu ŋkəm wap aa Pyə̌ tə́ŋtə́ pəbɛ̂ wáp nə́ŋ bíŋ mnwə myə pú ŋkəm wáp áá +A cyətə a pəpuŋ bawaələ nəŋ ŋwɛnyə nə mfaʼ myə pu gə aa Ǎ cyətə â pəpúŋ bâwaə̌lə́ nə́ŋ ŋwɛ́nyə́ nə́ mfaʼ myə pú gə áá +Bɔkbɔknwə kə ntəm Tɔsədɛ tyəʼ 20 nə Sune 2021 waə mta pyə Bɔ̂kbɔ́knwə kə̂ ntə́m Tɔ́sədɛ̂ tyə̂ʼ 20 nə́ Sûne 2021 waə́ mtâ pyə́ +Map e lə tɔk e gaə a puŋ gaə e ke so e sɔʼ dyə dzʉ ywə. Mâp e lə tɔ̌k é gaə́ ǎ puŋ gaə́ é ké sô é sɔ́ʼ dyə́ dzʉ́ ywə́. +E kə wuŋ shwi gaə mu e yə mbɛ loʼnyə bhənyə E kə wǔŋ shwi gaə́ mû e yə mbɛ̂ lóʼnyə́ bhə́nyə́ +E kə wuŋ a chwə o siŋ tap e ba map e ywə yə a shyə aa E kə wǔŋ á chwə ó síŋ táp e ba máp e ywə́ yə a shyə áá +A latə ko thə mjwi e ghɔ twɔʼdyə tap e be ga ntam nə e. A latə kó thə́ mjwǐ e ghɔ̂ twɔ̂ʼdyə̌ táp e bé gá ntám nə́ é. +Gwɛ a pɔ ntwɔk shuʼ 800 000 jw�� mnə map guŋ mguʼ awɛ mɔktə nə cəŋnyə nəŋ bə dilaʼ ŋkwɔʼ kwɔʼ. Gwɛ́ a pɔ ntwɔ́k shûʼ 800 000 jwə́ mnə̂ máp guŋ mguʼ awɛ́ mɔktə nə́ cəŋnyə nə́ŋ bə́ díláʼ ŋkwɔ́ʼ kwɔ́ʼ. +A bə guŋ mguʼ awɛ mshuʼ mshuʼ tudyə ko ghəghʉɔ du nə pɔ pyə wap shəŋnyə aa.  bə́ guŋ mguʼ awɛ́ mshûʼ mshúʼ tudyə́ kô ghəghʉɔ dú nə́ pɔ pyə wâp shəŋnyə áá. +Bɔkbɔk mcuŋ tyəʼ ɔ Fəladɛ 21 nə Sune 2021 Bɔ̂kbɔ́k mcuŋ tyə́ʼ ɔ Fəládɛ̂ 21 nə́ Sûne 2021 +Nwə paʼ Christine Ngo Jock bi ŋkuŋnyə e a swɔptə tʉm tsyə swɔptə tə e yɔ a gaə e gɔ cəŋnyə Nwə páʼ Christine Ngo Jock bí ŋkuŋnyə é á swɔptə tʉ̂m tsyə́ swɔptə tə e yɔ́ á gaə́ é gɔ cəŋnyə +Pu kə wuŋ də e gɔ lɔkta gwyə Dwala daʼgaə bə tam e shyəə Pú kə wǔŋ də é gɔ́ lɔ́kta gwyə́ Dwǎlá daʼgaə́ bə tâm ê shyə́ə́ +A kwaʼ ghʉghʉɔ bi tuŋdyə e.  kwaʼ ghʉghʉɔ bî tuŋdyə̂ é. +Pu kə lwɔʼ pfə Christine Ngo Jock dyəmpfəpɔ lɔkta msəŋwi Bonanjo. Pú kə lwɔ̌ʼ pfə́ Christine Ngo Jock dyə̂mpfə́pɔ lɔkta msə̌ŋwi Bònanjò. +Wap nə vɔk bə a du bi paʼ fo laʼ kə lə wap du sʉʼ u lə. Wáp nə̂ vɔk bə a du bí páʼ fo láʼ kə lə wáp dú sʉʼ ú lə. +Wap nə vɔk bə a du bi paʼ fo laʼ kə lə wap gɔ jap nə bu mpɛcoʼ lə. Wáp nə̂ vɔk bə a du bí páʼ fo láʼ kə lə wáp gɔ́ jáp nə̂ bǔ mpɛcoʼ lə. +Pu niŋ po pəpʉə cɛ nədiŋtə mnwə dyə mpɛcoʼ Ŋwə Pú niŋ pó pə́pʉə́ cɛ̂ nədíŋtə́ mnwə dyə̂ mpɛcoʼ Ŋwə̀ +Kwaʼ nyənyɔ gaə wap tə bə pomsəku pə. Kwaʼ nyə́nyɔ́ gaə́ wáp tə̂ bə́ pómsəkú pə́. +Shə pəlaʼ gɔm gaə a bə pəbɛmjwi wap a wə tə shəŋ pɔ pyə pu a pu gɔ pə lə Shə́ pəlâʼ gɔm gaə́ â bə́ pəbɛ̂mjwǐ wáp á wə́ tə́ shə́ŋ pɔ pyə pú a pú gɔ pə́ lə +Pɔmnəŋ kə yuʼ mcap ntəmtə so lə ghɔ ku wap wap lə mcap gɔ a dzə Pɔmnəŋ kə yǔʼ mcap ntə́mtə́ sǒ lə ghɔ́ kú wáp wáp lə̂ mcap gɔ́ á dzə̀ +Shəpɔ pyə wap lə pə gɔ yəmtə e a gɔm gaə a lə bə pu təm e laʼ nə lə pɔmnəŋ faʼ Shə́pɔ pyə wáp lə pə̌ gɔ́ yəmtə é â gɔm gaə́ a lə̂ bə pú tə́m é láʼ nə́ lə pɔmnəŋ fàʼ +Bɔkbɔk mcuŋ Tɔsədɛ tyəʼ 20 nə Sune 2021 Bɔ̂kbɔ́k mcuŋ Tɔ́sədɛ̂ tyə̂ʼ 20 nə̂ Sûne 2021 +Pu kə nə sɔʼ le pəlaʼ yaʼ bvʉtə ghɛ (ceŋnyə shyəcyə) Pú kə nə̂ sɔʼ lé pəláʼ yáʼ bvʉtə ghɛ́ (ceŋnyə shyəcyə) +Paʼ shə pɔnwə nə gɔm a pu kə ŋkam nwə nə Sasədɛ tyəʼ 15 nə Sune 2021 Páʼ shə́ pɔnwə nə gɔ́m á pú kə̂ ŋkam nwə nə́ Sásədɛ̂ tyə̂ʼ 15 nə́ Sûne 2021 +Msəwi kə bə wə giŋtə nto mpaʼ tə keŋ, jʉʉ Msə̌wi kə̂ bə́ wə́ gíŋtə́ ntó mpaʼ tə kêŋ, jʉ́ʉ́ +Pu kə nə sɔʼ le pəlaʼ yaʼ bvʉtə ghɛ Pú kə nə̂ sɔʼ lé pəláʼ yáʼ bvʉtə ghɛ́ +Pu bə wə nə loʼ shu bə wə bvyətə mga lə jwətə pɔmnəŋ Pû bə́ wə́ nə̂ lǒʼ shu bə́ wə́ bvyə́tə́ mgá lə́ jwə́tə́ pɔ̀mnə̀ŋ +Wa zhwya gaə: Yəŋ bə kumbo, po bə tsɔʼ shəŋ kə a bə caʼ tsɔk Wá zhwyâ gaə̂: Yə̂ŋ bə́ kúmbò, pô bə́ tsɔʼ shə́ŋ kə â bə́ câʼ tsɔ́k +tə ntam a cwəlɔ sɔmmo ka kwyəpnyə ghɔm tsyə mo ka nəŋ jyə dəŋ pi shu yə a doʼ aa tə ntám á cwəlɔ sɔmmo ka kwyə́pnyə́ ghɔm tsyə́ mo ka nə́ŋ jyə́ dəŋ pî shú yə a dóʼ áá +Myaʼcyə kə bə mtsʉ Sa[sədɛ tyəʼmo nə tsʉʼpu ke gaə Ngwaʼshyə Myaʼcyə kə̂ bə́ mtsʉ̂ Sa[sədɛ̂ tyə́ʼmô nə̂ tsʉʼpú ké gaə́ Ngwâʼshyə +Belmondo Arnaud Bakousso kə bə e e daʼ miŋ tyəʼdzʉ e Belmondo Arnaud Bakousso kə̂ bə é ê dáʼ míŋ tyə́ʼdzʉ̂ é +Maurice Mbakou ta Belmondo həŋ e gaə: A m gaəkə? Maurice Mbakou tâ Belmondo hə́ŋ é gaə̂: Á m gaə̂kə̀? +E phə gaə tə ba mpaʼe bə shʉmjʉm a e wə gɔ laʼtə e E phə̂ gaə́ tə ba mpáʼê bə́ shʉ̂mjʉm á ě wə́ gɔ laʼtə é +Maurice Mbakou gɔm gaə e kə nte nyə swɔp ntʉm kya tsyə ghəŋ kwyap Maurice Mbakou gɔm gaə́ e kə̂ nté nyə́ swɔ́p ntʉ́m kya tsyə́ ghə́ŋ kwyàp +Nyə kə ko shu cu tə guŋ a vam e Nyə́ kə kǒ shú cú tə gúŋ á vǎm é +E piŋ gɔm gaə mcyə lə lə a bo ntəm nə e E pîŋ gɔ́m gaə́ mcyə lə lə̌ â bo ntə́m nə́ é +Yvan khʉ tədo kwə e bi cwə ntak monwə mcyə a wə ntəm nə e tə tiŋnyə siŋ o lə pə wə Yvan khʉ̂ tədó kwə é bî cwə nták monwə mcyə á wə́ ntə́m nə́ é tə tíŋnyə̂ síŋ ó lə pə́ wə́ +N də bə dyə pu sɔʼ siŋ a gaə pu swɔp fə a N də́ bə́ dyə́ pú sɔ̂ʼ síŋ á gaə́ pú swɔp fə̂ à +A lə zhʉm a nəkələ e lə bə wə tə ntəm dyə gɔ m nə fiŋ taʼ kwiŋmcuŋ A lə zhʉ̌m á nə̂kə́lə́ e lə̂ bə́ wə́ tə́ ntə́m dyə́ gɔ́ m nə́ fiŋ taʼ kwîŋmcùŋ +N də ŋwak jɔ e bə a ghaʼbu. N də́ ŋwǎk jɔ́ ê bə ǎ gháʼbú. +Cwə o cwə o gɔm pu le nwə nə e Cwə ó cwə ó gɔ̂m pú lê nwə nə́ é +Daʼgaə pu ŋwak lɔkta bɔ mgəgɛ ghɔm gaə səm Belmondo bə e daʼ pfʉ Daʼgaə́ pú ŋwâk lɔ́kta bɔ̂ mgəgɛ ghɔ̂m gaə́ səm Belmondô bə é dáʼ pfʉ́ +Cwəlɔ yə pə nə a pfə e dyəmpfəpɔ lɔkta gwyə Fʉʼsap Cwəlɔ yə pə̌ nə́ á pfə̂ é dyə̂mpfə́pɔ lɔ́kta gwyə́ Fʉ̂ʼsàp +Pu ke gəm mo yə a kə faʼ poʼ nə e a niŋ e dyə tə pə nə pyap Pú kě gəm mo yə a kə faʼ pôʼ nə́ é á níŋ é dyə́ tə́ pə́ nə pyáp +Sɔmmo ka wɛ jyə ywə yə a kə thənyə e tə e faʼ poʼ aa Sɔmmo ka wɛ́ jyə́ ywə́ yə a kə thə̌nyə́ é tə́ e fâʼ pôʼ áá +daʼgaə boʼgwyə pɔ ghɔm gaə a kə bə e nwə mluʼ tə a lə zhyənwə e daʼgaə́́ boʼgwyə̂ pɔ̌ ghɔm gaə́ a kə̂ bə é nwə́ mluʼ tə á lə̂ zhyə́nwə é +Kənuʼ yə pu kə ha bi pɔmnəŋ a ke saʼtə Kənúʼ yə pú kə hǎ bí pɔmnəŋ á kě saʼtə +PCRN wə bya shə mnwə myə Cabral Libii gɔm aa PCRN wə́ byâ shə́ mnwə myə Cabral Libii gɔm áá +PCRN gɔ lə nwə pʉə ŋkuŋ PCRN gɔ lə nwə pʉə ŋkúŋ +A kwaʼ nwə nə PCRN pu a po a Makak  kwaʼ nwə nə́ PCRN pú a po á Makàk +Pɔmnəŋ tə jɔm wə gɔm gaə a bə a bɔkbɔknwə Pɔmnəŋ tə jɔ́m wə́ gɔ́m gaə́ â bə́ á bɔ̂kbɔ́knwə̀ +Bə shəŋ nə te nwə nə mfaʼ tadyə PCRN Ta Cabraal Libii Bə́ shə́ŋ nə́ tê nwə nə́ mfaʼ tâdyə̂ PCRN Tá Cabraal Libii +Bɔkbɔk mcuŋ Midələwɔk tyəʼ 19 nə Su:ne 2021 Bɔ̂kbɔ́k mcuŋ Midələwɔ̂k tyə̂ʼ 19 nə́ Su:ne 2021 +Msəŋwi batə 52 BIM lə tampe cəŋ bə shəŋ nə yap bu nə mcuŋ Msə̌ŋwi batə 52 BIM lə tǎmpé cə̂ŋ bə́ shə́ŋ nə́ yâp bǔ nə́ mcǔŋ +Atanga Nji ghɔm gaə do thə mo yə e gɔ piŋ fiŋ mga tə a bə wə giŋ nə mzhəŋ myə lə Atanga Nji ghɔm gaə́ dǒ thə́ mo yə ê gɔ piŋ fiŋ mgá tə a bə́ wə́ gíŋ nə̂ mzhəŋ myə́ lə +Taʼ ciŋnyə shyəcyə wə siŋ wɔkpə gaə a ghə daʼ taʼ gap paʼ 'TheKing Gody' dɔmdyə aa Taʼ ciŋnyə shyəcyə̌ wə́ síŋ wɔ́kpə gaə́ ǎ ghə daʼ taʼ gap páʼ 'TheKing Gody' dɔ́mdyə́ áá +Pə kamtə gaə pɔmnəŋ gkə ntʉm mətwa tə jɔm cwəyə mcuŋ kə kwyatə wap lə Pə kámtə́ gaə́ pɔmnəŋ gkə̌ ntʉ́m mə́twâ tə jɔ́m cwəyə mcǔŋ kə kwyǎtə́ wáp lə +E nə pfʉ dəm ko e lɔkta bə wə shwyəʼnyə gəgɛ gaə e ghɔ bvɔk e É nə̂ pfʉ̌ dəm kǒ é lɔ́kta bə́ wə́ shwyə́ʼnyə́ gəgɛ gaə́ é ghɔ́ bvɔ́k é +Pu biŋ bə wə gaə a ghə daʼ taʼ gap paʼ 'TheKing Gody' dɔmdyə aa Pû biŋ bə̧ wə́ gaə́ ǎ ghə daʼ taʼ gap páʼ 'TheKing Gody' dɔ́mdyə́ áá +Tə ntam a cwəlɔ mo ka zhyə pɔ pyə wap faʼ bɔkbɔk nwə mɔ a ba ywə yə a a jʉm o lə Tə ntám á cwəlɔ mo ka zhyə́ pɔ pyə wáp faʼ bɔ̂kbɔ́k nwə mɔ â ba ywə́ yə a ǎ jʉm ó lə +Muʼ bɔkbɔk nwə yə a biŋ ntəm Kumba ntʉm təŋlaʼ Binam zhəŋ sisi jʉm paʼ pə ambazonyɛŋ nto dyəmluʼ a khə təmi lə. Muʼ bɔ̂kbɔ́k nwə yə a biŋ ntə́m Kumba ntʉ́m təŋláʼ Bînam zhəŋ sîsǐ jʉm páʼ pə ambazonyɛ̂ŋ nto dyə̂mluʼ á khə́ təmí lə. +Pəkwintɛ gɔm gaə po a Kumba yam fɔkdzʉ tyəʼ ɔ a pu a nwə yəŋ Pəkwîntɛ̂ gɔm gaə́ po á Kumbǎ yam fɔkdzʉ̌ tyə́ʼ ɔ á pú a nwə yə̌ŋ +Pyə juʼ gaə pəambazinyɛŋ ke dak taʼ dyəmluʼ yə pu kə ŋke gaə No Stress Pyə̂ júʼ gaə́ pəambazinyɛ́ŋ kě dak taʼ dyə̂mluʼ yə pú kə̂ ŋké gaə́ No Stress +Alə shyətə gwɛ a nə mnam taʼ mtsʉʼ Alə̂ shyətə gwɛ́ a nə̂ mnam táʼ mtsʉ́ʼ +dyəmluʼ yə pu kə to a bə dzə parc d'attraction dyə̂mlûʼ yə pú kə to â bə́ dzə parc d'attraction +Gwɛ a 20 % nə po a Kaməlum bə pəgəlisi Gwɛ́ a 20 % nə̂ po á Kaməlûm bə́ pəgəlísì +Pu lə toʼ nə pi ghɔmlaʼ nə tam ləkop Pú lə tǒʼ nə́ pî ghɔmláʼ nə́ tâm lə̀kòp +Nwə lə jɔm gaʼbu nə 2016 Nwə lə̂ jɔ́m gáʼbú nə̂ 2016 +Msəŋwi wə gə nwə a tʉɔ, pɔmnəŋ laʼtə luŋ yap nə gɔ a dzə. Msə̌ŋwǐ wə́ gə́ nwə a tʉɔ̂, pɔmnəŋ lâʼtə lûŋ yáp nə́ gɔ á dzə̀. +Pə gəlisi wə ntoʼ nə saʼ nə yap Pə gəlísǐ wə́ ntóʼ nə́ sâʼ nə̂ yap +Pəghapguŋ wə saʼ bə wə shəŋ nə tunyə guŋ ŋke yap gaə Ambazonya Pəghapguŋ wə́ sáʼ bə́ wə́ shə́ŋ nə́ túnyə guŋ ŋkê yáp gaə́ Ambazonyà +Yɔ ŋwaʼnyə nədiŋtə kolona eropə yə pə mo wim nə gɔ bahələ a yəŋ Yɔ́ ŋwaʼnyə nədíŋtə́ kolóna erôpə yə pə́ mo wîm nə́ gɔ bǎhə́lə́ á yə̌ŋ +Kovid- Pu gɔ shyanyə nə mkoʼpu nə tyəʼ 7 ŋkəm nə tyəʼ 11 nə Fəfə 2021 Kovîd- Pû gɔ shyányə́ nə́ mkǒʼpú nə́ tyəʼ 7 ŋkə́m nə́ tyə̂ʼ 11 n��̂ Fəfə 2021 +Kovid- taʼ yə kaməlum piŋ bhə taʼ hwə Kovîd- taʼ yə kaməlúm piŋ bhə́ taʼ hwə +kolona: Cavaye Yeguie pu a shə pəpəŋthəlaʼ wə gɔ tiŋtə nə yap təŋkuŋŋkuŋŋ kolónà: Cavaye Yeguié pú a shə́ pəpəŋthə́láʼ wə́ gɔ́ tiŋtə nə̂ yap təŋkuŋŋkúŋŋ́ +Kolona: A ghɔ nə pɔ 480 pu ŋkoʼpu pɔ 61 dɔkta pfaəlaʼ Fʉʼsap Kolónà: Ǎ ghɔ nə̂ pɔ 480 pú ŋkóʼpǔ pɔ 61 dɔ́kta pfaə́láʼ Fʉ̂ʼsap +Koʼpu Kolona kə kolona ne kə jwə Tadyə Hevekam? Kóʼpú Kolóna kə kolóna né kə̂ jwə́ Tâdyə̂ Hevekàm? +Bʉɔ ghyə Kolona: mghɛcim ntʉm laʼ ko jɛ Bʉɔ̌ ghyə Kolóna: mghɛcím ntʉ́m láʼ kó jɛ +Paʼ pɔ a Yawude gwaktə nwə ntɔk nəshwajyə Páʼ pɔ á Yawudê gwáktə́ nwə ntɔ̂k nəshwájyə̀ +Kolona: Pədwala wə gwa mkam guŋ Kolónà: Pədwǎlá wə́ gwá mkám gùŋ +A pə gaə Paul Biya mpfʉ po siŋ wɔk A pə̂ gaə́ Paul Biyǎ mpfʉ́ po síŋ wɔ́k +Syanyənwə nə mləŋtə Kivid: Equinoxe yuʼjɔ gɔm awɛ Syanyə́nwə nə́ mləŋtə Kivid: Equinoxe yûʼjɔ́ gɔm awɛ́ +Dyə kwipu Foguŋ bə nə bu taʼ Tadyə e piŋ bə faʼ yə pu taʼ kwipu e Dyə̂ kwípû Fogûŋ bə́ nə́ bǔ taʼ Tâdyə̌ e pîŋ bə́ fâʼ yə́ pú taʼ kwípû e +A bə Dyə kwipu Foguŋ bə.  bə́ Dyə̂ kwípû Fogûŋ bə́. +Mkəlak tadyə pu kwipu tadyə Mkəlák tâdyə̌ pú kwípû tâdyə̌ +Pəhantɔk pəghɔdiŋtə pəatache faʼ guŋ mfaʼ myə a bə nə pu aa Pəhántɔ́k pəghɔdíŋtə́ pəatachê faʼ guŋ mfaʼ myə â bə́ nə́ pú áá +Tadyə dyə kwipu foguŋ Tâdyə̂ dyə̂ kwípû fògùŋ +Kwipu Tadyə dyəkwipu foguŋ Kwípû Tâdyə̂ dyə̂kwípû fogùŋ +Mzhəŋ mkəlak Tadyə pu a kwipu Tadyə dyəkwipu foguŋ Mzhəŋ mkəlák Tâdyə̌ pú a kwípû Tâdyə̂ dyə̂kwípû fogùŋ +Mfaʼ myə a bə ntʉm dyə kwipu foguŋ a bə Mfaʼ myə â bə́ ntʉ́m dyə̂ kwípû fògùŋ â bə́ +Ntɛ nəshyanyə mcuŋ Ntɛ nəshyányə́ mcùŋ +Zhəŋ mfaʼ dwɔʼlwɔʼ Zhəŋ mfaʼ dwɔʼlwɔʼ +KAM PƏTABɄƏ GUŊ KAM PƏTÂBɄƏ̂ GÙŊ +Pətabʉəguŋ bə wap ghə Tadyə Pətabʉə guŋ biŋ gə Kwipu Tadyə Pətabʉə guŋ mfaʼ map pə Pətâbʉə̂guŋ bə wáp ghə Tâdyə̂ Pətâbʉə̂ guŋ bíŋ gə Kwípû Tâdyə̂ Pətâbʉə̂ gùŋ mfaʼ máp pə́ +Nə lə mghʉɔ foguŋ ləpʉə Nə́ lə mghʉɔ fogúŋ ləpʉə̀ +Nə nyap mlaʼnwə guŋ myə Doguŋ gɔ pə si aa Nə́ nyap mlaʼnwə guŋ myə Dôgûŋ gɔ pə́ sí áá +Nə ghənwə nə mŋwaʼnyə nəŋke Doguŋ Nə́ ghənwə nə́ mŋwaʼnyə nəŋké Dôgùŋ +demfaʼ pəpʉəə dêmfaʼ pə́pʉə́ə́ +kwipu de mfaʼ pəta kwípû dé mfaʼ pə́tá +Tadyə Pətabʉə guŋ pu kwipu e ghə ŋkədoʼ ba mcɔʼfaʼ Hantɔkɔk ba yə Ntəm guŋ Tâdyə̂ Pətâbʉə̂ guŋ pú kwípû e ghə ŋkədóʼ ba mcɔ́ʼfaʼ Hântɔkɔ̂k ba yə́ Ntə̂m gùŋ +Kamghɔm dyə nəshyakʉɔ Doguŋ Kamghɔm dyə̂ nəshyákʉɔ Dôgùŋ +Mfaʼ tadyə dyə nəshyakʉɔ Doguŋ bə Mfaʼ tâdyə̂ dyə̂ nəshyákʉɔ Dôgûŋ bə́ +Nə faʼ guŋ mfaʼ cyanyə ŋkʉɔ myə Doguŋ ha bi i aa Nə́ faʼ guŋ mfaʼ cyanyə́ ŋkʉɔ myə Dôgǔŋ há bí í áá +Mnwə khəkhə Doguŋ yə yʉ ne ntiŋnyə nə shyanyə mcuŋ nə aa Mnwə khəkhə Dôguŋ yə yʉ́ nê ntíŋnyə́ nə́ shyanyə mcuŋ nə́ áá +Nə tyəʼ mnwə mcuŋbvəvə , twɔʼmcuŋ ba yuʼjɔ myə a lə Dyə kəlak dwɔʼcam wə Doguŋ aa Nə́ tyəʼ mnwə mcuŋbvəvə , twɔʼmcuŋ ba yûʼjɔ́ myə á lə́ Dyə̂ kəlák dwɔʼcam wə́ Dôguŋ áá +hantɔk nə cyanyə mcuŋ yə e ghə ŋkədoʼ ba mcɔʼfaʼ Məcwɔʼ Hantɔk a fiŋ nə faʼ pu a Ntəm Guŋ kə atashe lə hântɔ̌k nə́ cyanyə mcuŋ yə é ghə ŋkədóʼ ba mcɔ́ʼfaʼ Mə́cwɔ̂ʼ Hântɔ̌k á fíŋ nə́ faʼ pú a Ntə̂m Guŋ kə atashê lə̂ +KAM ZHƏŊ MFAꞋ DWƆꞋLWƆꞋ KAM ZHƏŊ MFAꞋ DWƆꞋLWƆꞋ +Zhəŋ mfaʼ dwɔʼlwɔʼ ghə Tadyə Mfaʼ dwɔʼlwɔʼ gə Kwipu Tadyə Mfaʼ dwɔʼlwɔʼ Zhəŋ mfaʼ dwɔʼlwɔ̌ʼ ghə Tâdyə̂ Mfaʼ dwɔʼlwɔʼ gə́ Kwípû Tâdyə̂ Mfaʼ dwɔʼlwɔʼ +gənwə nə dyə kɛlak Doguŋ gənwə nə́ dyə̂ kɛlák Dôgùŋ +E biŋ faʼ bayalə faʼ yə Doguŋ ha bi i lə Ê biŋ fáʼ bǎyálə́ faʼ yə Dôgǔŋ há bí í lə +Tadyə Mfaʼ dwɔʼlwɔʼ gə Kwipu Tadyə Mfaʼ dwɔʼlwɔʼ ghə ŋkədoʼ ba mcɔʼfaʼ Məcwɔʼ Hantɔk ba Ntəm Guŋ Tâdyə̂ Mfaʼ dwɔʼlwɔʼ gə́ Kwípû Tâdyə̂ Mfaʼ dwɔʼlwɔʼ ghə ŋkədóʼ ba mcɔ́ʼfaʼ Mə́cwɔ̂ʼ Hântɔ̌k ba Ntə̂m Gùŋ +Kam batə III: Nəmo ntamtə guŋ Tsʉʼcwə Doguŋ Tsʉʼ hwitə yɔtamthə bi Doguŋ Kam batə III: Nə́mo ntamtə́ guŋ Tsʉʼcwə̂ Dôguŋ Tsʉʼ hwítə yɔ̌tamthə́ bí Dôgùŋ +Bʉɔ nyap Nəmo ntamtə guŋ Tsʉʼcwə Doguŋ Tsʉʼ hwitə yɔtamthə bi Doguŋ Bʉɔ̌ nyap Nə́mo ntamtə́ guŋ Tsʉʼcwə̂ Dôguŋ Tsʉʼ hwítə y��̌tamthə́ bí Dôgùŋ +Bʉɔghiŋ Nəmo guŋ Bʉɔ̌ghiŋ Nəmo gùŋ +Bʉɔ nyap paʼ mghɛfaʼ gɔ cwə ntʉm nəmo guŋ kə bəŋ Doguŋ lə Bʉɔ̌ nyap páʼ mghɛfâʼ gɔ cwə́ ntʉ́m nəmo guŋ kə bə́ŋ Dôguŋ lə +Bʉɔ nyap nə ghɔ təm Doguŋ ba nə lə e cwə nə phənyə ntʉm nəmo guŋ Bʉɔ̌ nyap nə́ ghɔ tə́m Dôguŋ ba nə́ lə é cwə nə́ phə̀nyə̀ ntʉ́m nə̀mò gùŋ +Tsʉʼtsiŋ mmətwa Doguŋ Tsʉʼtsiŋ mmə́twâ Dôgùŋ +Tadyǝ nyapbʉɔcwǝ pu kwipu e ghǝ ŋkǝdo' ba mcwɔ'fa' Gɛvǝ Hantɔk gǝ Gɛfa' Ntǝguŋ Tâdyǝ̂ nyapbʉɔ̌cwǝ̂ pú kwípû e ghǝ ŋkǝdó' ba mcwɔ̌'fa' Gɛvǝ Hântɔ̌k gǝ́ Gɛfa' Ntǝ̂gùŋ +Ta' ŋkɛmco' nǝ nyaptǝ bʉɔcwǝ pɔmnǝŋ ntʉm Nǝmo Guŋ ba ghǝŋla' Doguŋ Ta' ŋkɛmco' nǝ̂ nyaptǝ bʉɔ̌cwǝ̂ pɔmnǝŋ ntʉ́m Nǝmo Guŋ ba ghǝ̌ŋlá' Dôguŋ +KAM BATƏ DYƏMFAꞋ DOGUŊ MYƏ A LE SHƏŊ PƏPƏŊTHƏ LAꞋLAꞋ AA KAM BATƏ DYƏ̂MFAꞋ DÔGUŊ MYƏ Á LÉ SHƏŊ PƏPƏŊTHƏ́ LÂꞋLǍꞋ ÁÁ +wap faʼ guŋ mfaʼ myə Doguŋ gho wap lə wâp faʼ guŋ mfaʼ myə Dôgǔŋ ghó wáp lə +Taʼ ŋkɛmcoʼ ne ntʉɔtə bʉɔ tyəʼ mnwə doguŋ myə a wə de pəpəŋthə laʼlaʼ aa Taʼ ŋkɛmcoʼ nê ntʉɔ́tə́ bʉɔ̌ tyəʼ mnwə dôguŋ myə á wə́ dé pəpəŋthə́ lâʼlǎʼ áá +KAM ŊWALAꞋ MƏKUꞋ BYAP GUŊ KAM ŊWÂLÂꞋ MƏ́KUꞋ BYÂP GÙŊ +Mfaʼ ŋwalaʼ məkuʼ byap guŋ yə e bə ŋwalaʼ foguŋ a bə Mfaʼ ŋwâlâʼ mə́kuʼ byâp guŋ yə ê bə́ ŋwâlâʼ foguŋ â bə́ +Tiŋtə bʉɔ pyapguŋ Tiŋtə bʉɔ̌ pyâpgùŋ +Nə le gə mnwə myə pu cwəsi sɛ nəpyap guŋ a ghiŋŋ Nə́ lê gə́ mnwə myə pú cwə́sí sɛ́ nə́pyâp guŋ á ghíŋŋ́ +Nə tiŋtə mfaʼ msəŋwi Nə́ tíŋtə mfaʼ msə̌ŋwì +Nə nyaptə biŋ bə de mfaʼ tsʉʼ saʼ msəŋwi Nə́ nyaptə bíŋ bə́ dé mfaʼ tsʉʼ sâʼ msə̌ŋwì +Nə pə de gaə msəŋmwi pə ŋkwinyə Nə́ pə̂ dé gaə̂ msə̌ŋmwi pə́ ŋkwínyə́ +Taʼ ŋkɛmcoʼ ne ntutə bʉɔ ghiŋ mfaʼ Dyə ŋwalaʼ Byapguŋ Taʼ ŋkɛmcoʼ nê ntútə́ bʉɔ̌ ghiŋ mfaʼ Dyə̂ ŋwâlâʼ Byâpgùŋ +Pu ghǝ nǝ ha mfa' myǝ pu cǝŋtǝ gǝ cwuŋ e a bi Mŋwala' Ntǝmguŋ ba m bi Mŋwala' tǝghǝtsʉ'fa' Pú ghǝ nǝ́ hâ mfa' myǝ pú cǝŋtǝ gǝ́ cwuŋ é á bí Mŋwâlâ' Ntǝ̂mguŋ ba m bí Mŋwâlâ' tǝghǝtsʉ'fa' +KAM ETA MAZHƆ DOGUŊ KAM ETÁ MAZHƆ DÔGÙŊ +Mfaʼ Eta Mazhɔ Doguŋ bə Mfaʼ Etá Mazhɔ Dôgûŋ bə́ +Nə tiŋtə mnwə msəŋwi myə Doguŋ ha bi i aa Nə́ tiŋtə mnwə msə̌ŋwi myə Dôgûŋ há bí í áá +Nə tyəʼ mnwə mmsəŋwi myə a wə de pfəlaʼ Nəmo Guŋ aa Nə́ tyəʼ mnwə mmsə̌ŋwi myə ǎ wə́ dé pfə́láʼ Nəmo Guŋ áá +Nə tyəʼ mnwə tamthə ntʉm pfəlaʼ Nəmo Guŋ aa Nə́ tyəʼ mnwə tamthə́ ntʉ́m pfə́láʼ Nəmo Guŋ áá +Taʼ ŋkɛmcoʼ ne ntʉɔtə bʉɔ ghiŋ Eta Mazhɔ Taʼ ŋkɛmcoʼ nê ntʉɔ́tə́ bʉɔ̌ ghiŋ Etá Mazhɔ̂ +BɄƆ PYAP PFƏLAꞋ DOGUŊ BɄƆ́ PYÂP PFƏ́LÁꞋ DÔGÙŊ +Taʼ ŋkɛmcoʼ ne ntʉɔtə bʉɔ pyap pfəlaʼ Doguŋ Taʼ ŋkɛmcoʼ nê ntʉɔ́tə́ bʉɔ̌ pyâp pfə́láʼ Dôgùŋ +KWƆTƏ MZHƏŊNWƏ KWƆTƏ MZHƏ́ŊNWƏ̀ +MZHƏNWƏ NƏŊKWYACWEŊ MZHƏNWƏ NƏ̀ŊKWYÁCWÉŊ +Ta' ŋkɛmco' ne gɔm pa' pu gɔ ha msɔkbu pǝfa' Dyǝ Doguŋ aa Ta' ŋkɛmco' nê gɔm pá' pú gɔ há msɔkbú pǝfa' Dyǝ́ Dôguŋ áá +Pu gɔ kwiŋ mcoʼ mɔ cyanyə gaə wapə piŋ ntʉŋ ntʉm mcuŋ dʉʼguŋ nə Fəlaŋsi ba nə Gəlisi Pû gɔ kwíŋ mcoʼ mɔ cyanyə gaə̂ wapə́ piŋ ntʉ́ŋ ntʉ́m mcuŋ dʉ̂ʼguŋ nə̂ Fəlaŋsí ba nə́ Gəlísì +Yawude, tyəʼ 9 nə Fʉʼbvʉ 2011, Doguŋ Paul Biya. Yawùdè, tyə̂ʼ 9 nə́ Fʉ̂ʼbvʉ 2011, Dôguŋ Paul Biyà. +Wap sənwə ha nə nə tʉ taʼ tsʉʼ gwyə zhyə ɔŋkolozhi Kaməlum Wáp sə́nwə há nə́ nə́ tʉ̂ taʼ tsʉʼ gwyə́ zhyə̂ ɔŋkolozhî Kaməlûm +SEM ne jithə nwə yəŋ nəŋ bə thədzə nə SEM né jithə́ nwə yə̌ŋ nə́ŋ bə́ thə́dzə nə́ +Wap nə ghɔnwə nə Seraphin Magloire Fouda yə e bə ŋwalaʼ kwipu dwɔʼcam Doguŋ a pə a si Wáp nə̂ ghɔnwə nə́ Séraphin Magloire Fouda yə ê bə́ ŋwâlǎʼ kwípû dwɔʼcam Dôguŋ á pə́ á sí +Ŋwalaʼ kəlak dwɔʼcam Doguŋ Ferdinand NGOH NGOH lə gʉɔ Doguŋ tadyə SEM ntʉm nəmo paʼ Doguŋ shwi bi i aa Ŋwâlǎʼ kəlâk dwɔʼcam Dôguŋ Ferdinand NGOH NGOH lə gʉɔ Dôguŋ tâdyə̂ SEM ntʉ́m nəmo páʼ Dôguŋ shwi bí í áá +Paul Biya lə gʉɔ M Gregor BINKERT Tadyə mfaʼ Ntɛ Guŋguŋ Keməlum Paul Biyǎ lə gʉɔ M Gregor BINKERT Tâdyə̂ mfaʼ Ntɛ Guŋguŋ Keməlûm +Wap ghɔmnwə nə mfaʼ tɔmnyəbu Kaməlum pu tʉɔdəŋ Ntɛ guŋguŋ bɔɔ Wáp ghɔmnwə nə́ mfaʼ tɔmnyə́bú Kaməlûm pû tʉɔdəŋ Ntɛ guŋguŋ bɔ́ɔ́ +Ta Tadyə tamtə mguŋ Tá Tâdyə̂ tamtə́ mgùŋ +ŋkɛmcoʼ batə N° 2014/222 yə a wə ntʉ Tadyə tsʉʼfaʼ tamthə KAMAIR-KO nə kwɔʼ ŋkɛmcoʼ batə N° 2014/222 yə ǎ wə́ ntʉ́ Tâdyə̂ tsʉʼfaʼ tamthə́ KAMAIR-KO nə̂ kwɔʼ +A bə ntamtə guŋ ntʉm mtisuŋ pfɔp  bə́ ntamtə́ guŋ ntʉ́m mtísuŋ pfɔ̀p +A bə muʼ, tə yuʼ bi nwəsi, saʼ juʼbilaʼ  bə́ muʼ, tə yǔʼ bî nwəsí, sâʼ júʼbîlǎʼ + lɔguŋ kaməlum bə hwitə- faʼ- ŋkuŋguŋ lɔguŋ kaməlûm bə́ hwítə̀- fàʼ- ŋkùŋgùŋ +Pawa pəsaʼguŋ fə bi pɔguŋ pu ghə msaʼnyə tə nə shwɔʼ wap də mo yə e tsʉ aa Páwa pəsáʼgûŋ fə́ bí pɔguŋ pú ghə msaʼnyə tə́ nə́ shwɔ́ʼ wáp də́ mo yə é tsʉ́ áá +Ŋkaʼdzʉ nəbe vɔt bə 20 Ŋkaʼdzʉ̂ nəbé vɔ̂t bə́ 20 +"E biŋ ""gaə gaə gɔ wim kaməlum ntʉm ŋkuŋnyə kəkəfəa nyənyə gə nəse""" "Ê bíŋ ""gaə́ gaə̂ gɔ wim kaməlûm ntʉ́m ŋkùŋnyə̀ kə́kə́fə́a nyə́nyə́ gə́ nə́sê""" +Bʉɔghiŋ mɔ wǝ bǝ pu lǝ kwishwǝ biŋ Bʉɔ̌ghiŋ mɔ̌ wǝ́ bǝ pú lǝ kwishwǝ bíŋ +Baya mu e guŋ lə gɔ lə yə dəŋ gʉʼ tʉ pu e nə mfaʼ guŋ. Bǎyá mu e guŋ lə̂ gɔ lə yə dəŋ gʉ́ʼ tʉ́ pû é nə̂ mfaʼ gùŋ. +Bawaələ gɔ piŋ pə tu yə ŋkwa nə nə pyapguŋ gə nə kuŋguŋ Bâwaə̌lə̂ gɔ piŋ pə́ tû yə́ ŋkwa nə́ nə́ pyâpguŋ gə́ nə́ kùŋgùŋ +Kaməlum bə Cə Afrika to Gɔlfə Gine Kaməlûm bə́ Cə Afríka to Gɔ̂lfə Ginê +Biŋ ntəm jʉm bə mtisuŋ gwyə paʼ GALUWA FɄꞋSAP MALUWA BAMƐNDA Bíŋ ntə́m jʉm bə́ mtísuŋ gwyə́ pâʼ GALUWA FɄ̂ꞋSÀP MALUWA BAMƐ́NDA +Dəŋpɔ: Kaməlum ghə kɔ 240 yə pə pu nə hap jyə ta (pəbaŋtu pəbaŋtu mnyətijʉm gə pəsudanɛ) Də́ŋpɔ̀: Kaməlúm ghə kɔ 240 yə pə́ pú nə̂ háp jyə tá (pəbaŋtú pəbaŋtú mnyə́tíjʉ́m gə́ pəsudanɛ̂) +GMghɔm: Fəlaŋsi yə pɔ 70% gɔm a pu Gəlisi yə pɔ 30% gɔm a bə mghɔm guŋ ləpʉə GMghɔ̀m: Fəlaŋsí yə pɔ 70% gɔm á pû Gəlísî yə pɔ 30% gɔm â bə́ mghɔm guŋ ləpʉə̀ +Boʼyɔm pɔ biŋ bə si bə wap zhyə Aləmaŋ pu Ɛspanyɔl Boʼyɔ̂m pɔ̂ biŋ bə́ sí bə wáp zhyə́ Aləmâŋ pû Ɛspanyɔ̂l +Nwəsi Kaməlum tə juʼ bi sɔm nwəsi pə Nwəsí Kaməlûm tə̂ júʼ bí sɔm nwəsí pə́ +Mnwəsi məbʉə myə gwyə bə kritɛ gə islelam Mnwəsí mə́bʉə́ myə gwyə̂ bə́ krǐtɛ gə́ íslelâm +Pu biŋ jɔ boʼyɔm pɔ lə pə biŋ Si Pû bíŋ jɔ́ boʼyɔ̂m pɔ lə pə́ bíŋ Sí +Mlaʼnwə Fəladɛ dɔlɔ Pasəka Tyəʼ kwɔʼ kɛbəŋ Yeso Tyəʼ fiʼ zhwenyə dɔlɔ Tyəʼ kwɔʼ kɛbəŋ Malya Krisi Lamadaŋ Laʼnwə mjʉjʉ Mlàʼnwə̀ Fəládɛ̂ dɔ̂lɔ̌ Pásə́kà Tyə́ʼ kwɔ̂ʼ kɛ́bəŋ Yésô Tyə́ʼ fîʼ zhwenyə dɔ̂lɔ̌ Tyə́ʼ kwɔ̂ʼ kɛ́bəŋ Malyâ Krǐsì Lamadâŋ Laʼnwə mjʉ̀jʉ̀ +Guʼdzʉ sə Laʼnwə tyəʼdzʉ ŋkɛmo (11 Sɔgwiŋ) Laʼnwə tyədzʉ faʼ 1 Sune Tyəʼdzʉ guŋ 20 Sune Gúʼdzʉ̂ sə́ Laʼnwə tyə́ʼdzʉ́ ŋkɛ̂mò (11 Sɔ̂gwǐŋ) Laʼnwə tyə́dzʉ́ fàʼ 1 Sûnè Tyə̌ʼdzʉ́ gùŋ 20 Sûnè +Kapləm bə dɔknyə Fənam pu Dzəbiyɛ Kaplə̂m bə́ dɔknyə Fə̂nam pú Dzə̂biyɛ́ +nwə shyətə dɔknyə Fənam pu Dzəbiyɛ nwə̂ shyətə dɔknyə Fə̂nam pû Dzə̂biyɛ́ +Təŋlaʼ cəŋkaʼ yə dəŋdzə tisuŋ e bə Gawudele a ghə pɔ 681 362 pfɔp caʼ 63 701km2 pɔ 05 107 nə 1km2. Təŋláʼ cəŋkaʼ yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Gáwúdélé á ghə pɔ 681 362 pfɔ̌p cáʼ 63 701km2 pɔ 05 107 nə́ 1km2. +Lamida pu a mguŋ ntoʼ bə si Lamidâ pú a mguŋ ntôʼ bə́ sí +Təŋlaʼ mcoʼguŋ yə dəŋdzə tisuŋ e bə Yawude a ghə pɔ shuʼ 2 272 259 Pfɔpcaʼ: 68 953 km2 Pɔ 10 3296 nə 1km2. Təŋláʼ mcoʼguŋ yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Yawudé á ghə pɔ shûʼ 2 272 259 Pfɔ̌pcáʼ: 68 953 km2 Pɔ 10 3296 nə́ 1km2. +Təŋlaʼ yəŋ yə tisuŋ khəkhə guŋ a nə a bə a ghə twa twa mtsʉʼ tə a yɔm. Təŋláʼ yəŋ yə tísuŋ khəkhə guŋ â nə́ â bə á ghə twa twa mtsʉʼ tə á yɔ́m. +Kəka ntʉm vo Otmo (Ngumu) Kə́ka ntʉ́m vó Otmo (Ngumu) +Təŋlaʼ Ntəmnam yə dəŋdzə tisuŋ e bə Bɛtwa a ghə pɔ 711 651 Pfɔpcaʼ: 109 002 Km2 Pɔ 04 653 nə 1 km2. Təŋláʼ Ntə̂mnàm yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Bɛtwa á ghə pɔ 711 651 Pfɔ̌pcáʼ: 109 002 Km2 Pɔ 04 653 nə́ 1 km2. +Gʉɔ fiŋ nə kəka ntʉm mətɔtɔ vo mthə yə a bə ntʉm təŋlaʼ aa Gʉɔ̌ fíŋ nə́ kə́ka ntʉ́m mə́tɔ́tɔ̂ vǒ mthə́ yə â bə́ ntʉ́m təŋláʼ áá +Təŋlaʼ Shyəŋkaʼ yə dəŋdzə tisuŋ e bə maluwa a ghə pɔ 72 553 389 Pfɔpcaʼ: 34 263 km2 Pɔ 06 7452 nə 1km2. Təŋláʼ Shyə̂ŋkaʼ yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ maluwa á ghə pɔ 72 553 389 Pfɔ̌pcáʼ: 34 263 km2 Pɔ 06 7452 nə́ 1km2. +Pu jɔ mka mnɔmnɔ guŋ myə gwyə paʼ kalamalwe ntʉm Kuseri lə Pû jɔ́ mka mnɔmnɔ guŋ myə gwyə́ páʼ kalamalwé ntʉ́m Kuseri lə +Təŋlaʼ Kəŋshyə yə dəŋdzə tisuŋ e bə Dwala a ghə pɔ 1 861 463 Pfɔpcaʼ: 20 248 km2 Pɔ 04 9193 nə 1km2. Təŋláʼ Kə̌ŋshyə yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Dwǎlá á ghə pɔ 1 861 463 Pfɔ̌pcáʼ: 20 248 km2 Pɔ 04 9193 nə̂ 1km2. +A bə təŋlaʼ bə a puŋ kəka nə məshyə  bə́ təŋláʼ bə́ á puŋ kə́ka nə́ mə̂shyə +Təŋlaʼ Jyəŋkaʼ yə dəŋdzə tisuŋ e bə Galuwa a ghə pɔ 1 145 038 Pfɔpcaʼ 66 090 km2 Pɔ 04 1733 nə 1km2. Təŋláʼ Jyəŋkaʼ yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Galuwa á ghə pɔ 1 145 038 Pfɔ̌pcáʼ 66 090 km2 Pɔ 04 1733 nə́ 1km2. +Mka pɔmtə mnɔm guŋ ntʉtəŋlaʼ -Ka pɔmtə mnɔm guŋ Benwe- ka pɔmtə mnɔguŋ Bubanjida- ka pɔmtə mnɔm guŋ Foro Mka pɔ́mtə́ mnɔm guŋ ntʉ́təŋláʼ -Ka pɔ́mtə́ mnɔm guŋ Bénwé- ka pɔ́mtə́ mnɔguŋ Búbánjídà- ka pɔ́mtə́ mnɔm guŋ Forô +Təŋlaʼ Binam ghəŋŋkaʼ yə dəŋdzə tisuŋ e bə Bamɛnda a ghə pɔ 1 702 559 Pfɔpcaʼ 17 300 km2 Pɔ 07 9841 nə 1km2. Təŋláʼ Bînam ghə̌ŋŋkaʼ yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Bamɛ́nda á ghə pɔ 1 702 559 Pfɔ̌pcáʼ 17 300 km2 Pɔ 07 9841 nə́ 1km2. +Mcʉ Tsʉʼ mkuŋgo təŋlaʼ yəŋ bə vʉ təŋlaʼ binam Mcʉ̀ Tsʉʼ mkǔŋgó təŋláʼ yə̂ŋ bə́ vʉ təŋláʼ bînàm +Təŋlaʼ Binam yə dəŋdzə tisuŋ e bə Fʉʼsap a ghə pɔ 1 843 518 Pfɔpcaʼ 13 892 km2 Pɔ 08 1327 nə 1km2. Təŋláʼ Bînam yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Fʉ̂ʼsap á ghə pɔ 1 843 518 Pfɔ̌pcáʼ 13 892 km2 Pɔ 08 1327 nə́ 1km2. +Təŋlaʼ Sisi yə dəŋdzə tisuŋ e bə Ebolowa a ghə pɔ 514 336 Pfɔpcaʼ 47 191 km2 Pɔ 04 109 nə 1km2. Təŋláʼ Sîsǐ yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Ebolówa á ghə pɔ 514 336 Pfɔ̌pcáʼ 47 191 km2 Pɔ 04 109 nə́ 1km2. +Təŋlaʼ Binam ghəŋ Sisi yə dəŋdzə tisuŋ e bə Bweya a ghə pɔ 1 153 125 Pfɔpcaʼ 25 410 km2 Pɔ 06 4538 nə 1km2. Təŋláʼ Bînam ghə̌ŋ Sîsǐ yə dəŋdzə tísuŋ ê bə́ Bweya á ghə pɔ 1 153 125 Pfɔ̌pcáʼ 25 410 km2 Pɔ 06 4538 nə́ 1km2. +Kǝkajɔtsʉ Kamǝlum Kamǝlum ka tǝ jʉm nǝ tsǝ tsyǝ pǝ puŋ mnyǝ pɔmnǝŋ aa Kǝ́kajɔ́tsʉ Kamǝlûm Kamǝlûm ka tǝ jʉm nǝ̂ tsǝ́ tsyǝ pǝ́ pûŋ mnyǝ́ pɔmnǝŋ áá +Kaməlum niŋnwə nə tsə vo pu a tsə tsyə a jaknyə ntʉm guŋ aa Kaməlûm níŋnwə nə̂ tsə́ vó pú a tsə́ tsyə â jáknyə́ ntʉ́m guŋ áá +NƏ MAꞋLAꞋ NTɄM MTISUŊ KƏŊSHYƏ pu pə ghə tə tsəfaʼ ntʉɔ kə pu a tsəfag ntʉɔ lə NƏ́ MAꞋLAꞋ NTɄ́M MTÍSUŊ KƏ́ŊSHYƏ pú pə́ ghə tə tsə́faʼ ntʉɔ kə pú a tsə́fàg ntʉɔ lə̂ +Pə pu ghɔmnwə nə TSɄꞋ PƆMTƏ MNƆM KORUP yə bvo mnɔm mshuʼmshuʼ mguʼ bə nə lə Pə́ pú ghɔ̂mnwə nə́ TSɄꞋ PƆ́MTƏ́ MNƆM KORUP yə bvo mnɔm mshûʼmshúʼ mgûʼ bə́ nə́ lə +Vomnɔm Ja UNESCO tsəmkwiŋ guŋ guŋ Vǒmnɔm Já UNESCO tsə́mkwiŋ gùŋ gùŋ +MƆŊ KAMƏLUM yə thə e bə 4o70 m bə guŋguŋ yap gaə a tsʉʼ nəkwɔʼ MƆ́Ŋ KAMƏLÛM yə thə̂ ê bə́ 4o70 m bə guŋgǔŋ yáp gaə́ a tsʉʼ nəkwɔ́ʼ +"Tsʉʼ puɓ bə taʼ ONG Jama ""GTZ"".cəŋtə nyaptə" "Tsʉ̌ʼ puɓ bə taʼ ONG Jǎmâ ""GTZ"".cəŋtə nyáptə́" +muʼ bəlɛ yə a lə sɔ nə jʉɔjʉm ntʉm nǝ Dzədzə guʼ 2000 a yaə a ntʉm o sə. muʼ bə́lɛ́ yə a lə sɔ̌ nə̂ jʉɔjʉm ntʉ̌m nǝ́ Dzə̂dzə́ guʼ 2000 á yaə á ntʉ́m ó sə́. +Tsʉʼ bɔ bə pu tʉ məsiŋ nəfoʼ dəŋ bəŋ nə yə gwyə ( ntwɔk 15 m) Kap Debuŋsha Tsʉʼ bɔ̂ bə pú tʉ́ mə̂sîŋ nəfóʼ dəŋ bəŋ nə́ yə gwyə́ ( ntwɔ́k 15 m) Káp Debúŋshà +A yaə nə caʼ MAYO-REY pu yaə wə jɔ a mkwə dinozɔ paʼ e lə ntʉ si aa Ǎ yaə nə̂ cǎʼ MAYO-REY pú yaə̂ wə́ jɔ́ á mkwə dinozɔ̂ páʼ e lə̂ ntʉ́ sí áá +Kɔ bə ntinti paʼ ntinti mnəŋ mnwəsi mpaʼ ba mcəŋ Kɔ̂ bə́ ntîntí páʼ ntîntǐ mnəŋ mnwəsí mpaʼ ba mcəŋ +Paʼ Masa yə a bə Jyəŋkaʼ bə a tsamnyə a tə biŋ nə sɔmtsʉʼ dəmcaʼ pə Paʼ Masa yə â bə́ Jyəŋkaʼ bə á tsámnyə́ á tə̂ biŋ nə̂ sɔmtsʉʼ dəmcǎʼ pə́ +mcʉdzʉ naʼ hwitə Cɛ gə gaə a pə buŋ tsʉʼ nəshwasakdzʉ Kaməlum mcʉdzʉ̂ náʼ hwítə́ Cɛ gə́ gaə́ á pə́ buŋ tsʉʼ nəshwásakdzʉ́ Kaməlûm +Doguŋ bə gwɔʼ phəpaʼ nwə khəkhə ntʉm Kaməlum Dôgûŋ bə́ gwɔʼ phə́paʼ nwə khəkhə ntʉ́m Kaməlûm +Doguŋ bə gak nə ntamtə guŋ Dôgûŋ bə́ gak nə̂ ntàmtə̀ gùŋ +Mdyə bə ntʉm o məbʉəə Mdyə̂ bə́ ntʉ́m ó mə́bʉə́ə́ +Dəŋdzə Mŋwalaʼ bə Tadyə gɔpnaʼ yə e saʼ aa Dəŋdzə Mŋwǎlâʼ bə́ Tâdyə̂ gɔ̂pnaʼ yə ê sáʼ áá +Kaməlum pu a mso mkɔ pyə kwinyə pəpuŋ nə khəkhə Kaməlûm pú a msô mkɔ pyə̂ kwínyə́ pəpúŋ nə́ khəkhə +Fəlaŋ Sefa (Fəlaŋ Pəwi;mŋkap Afrika) ghə cuʼnyə e 001 FRF Fəláŋ Séfa (Fəlâŋ Pəwi;mŋkáp Afríkâ) ghə cúʼnyə́ e 001 FRF +1 FRF= 100FCA (tə fə tyəʼ 12 nə Ŋkəmghe 1994) 1 FRF= 100FCA (tə fə́ tyə̂ʼ 12 nə́ Ŋkə̂mghě 1994) +1 dola = 50253 CFA (tə fə tyəʼ 19 nə Dzəbiyɛ 2013). 1 dolâ = 50253 CFA (tə fə́ tyə̂ʼ 19 nə́ Dzə̂biyɛ́ 2013). +Daʼ koʼpu nə pɛ ne wə bə təkuŋkuŋ Kaməlum Daʼ kóʼpú nə̂ pɛ né wə́ bə́ təkuŋkúŋ Kaməlûm +Syap nə shwajyə nə Epatitə B puŋ Syap nə shwájyə nə́ Epatítə̌ B pùŋ +KƏKAJOTSɄ' SAFARI GƏ VɄM KƏ́KAJÓTSɄ' SAFARÍ GƏ́ VɄ́M +Nə ghə ywə yə məkuʼ həŋ a shəŋ Nə́ ghə ywə́ yə mə́kǔʼ hə́ŋ â shə́ŋ +Cwə jɔm teʼ nə viza kəka jɔ tsʉʼ bə mŋwə ta o ghɔ lə bhənyə tə bya Cwə̂ jɔ́m teʼ nə́ vizâ kə́ka jɔ́ tsʉʼ bə́ mŋwə́ tá o ghɔ̂ lə́ bhənyə tə̀ byà +Po pə wə shəŋ nə lə so yɔ po a pu cwə po ghɔm bi i gaə e ha kam ŋwaʼnyə cwə bi po bə pu cəŋtə ntʉ sətam nə biŋ ntʉ pu nə Po pə̂ wə́ shə́ŋ nə́ lə sô yɔ po a pú cwə́ po ghɔ̂m bí í gaə́ é ha kam ŋwaʼnyə cwə̂ bí po bə pú cəŋtə ntʉ́ sətâm nə́ bíŋ ntʉ́ pú nə́ +Pəŋthə doguŋ yə e təm a ne kuʼnyə nə ha viza bi mo Pəŋthə́ dôguŋ yə é tə́m á né kuʼnyə nə́ hâ vizâ bí mò +A pə gaə po fə m nə taʼ guŋ yə nəmo Kaməlum tə wə a po kwi viza wə məkuʼ dzə guŋ. A pə̂ gaə́ pô fə́ m nə́ taʼ guŋ yə nəmo Kaməlûm tə̌ wə́ á po kwî vizâ wə́ mə́kuʼ dzə̀ gùŋ.