Dataset Viewer
Auto-converted to Parquet
text
stringlengths
344
7.94k
text_adlam
stringlengths
351
8.06k
1 Korintu'en 10 Taa ɗakkotire bee labbi Deerɗiraaɓe am, mi yiɗi on ciftora ko laatani kaakiraaɓe meeɗen. Ɓe fuu maɓɓe ɗowdi ruuldere faddi ɓe. Ɓe fuu ɓe eeri maayo Maaliya . Nder kawtal maɓɓe bee Muusa, ɓe mbaɗanaama baptisma nder ruuldere e nder maayo. Ɓe fuu ɓe nyaami nyaamdu wooru iwndu haa Allah . Ɓe fuu ɓe njari njaram ngootam iwɗam haa Allah. Ɓe njari haa tapaare iwnde haa Allah, yahdunoonde bee maɓɓe. Kayre woni Almasiihu . Bee non fuu, Allah yerdaaki ɓurna maɓɓe. O maayni ɓe nder ladde . Kuuje ɗe'e ɗon kolla en misaalu, ngam taa en tokko suunooji kalluɗi bana ɓe tokkori . Taa ndewe labbi bana woɗɓe maɓɓe. Deftere wi'i: “Yimɓe njooɗi ngam nyaamugo e yarugo. Nden ɓe ummi haa ɓe pija .” Taa mbaɗen daakaareeku bana woɗɓe maɓɓe mbaɗno, nden ujine noogas e tato (23.000) maayi nder nyalaade woore . Taa poonden Almasiihu bana woɗɓe maɓɓe, kamɓe ɓe maayi ngam boɗɗe ŋati ɓe . Taa ngurŋgurte bana woɗɓe maɓɓe, nden malaa'ikaajo maayde halkidi ɓe . Masiibooji ɗi'i fuu ngarani ɓe ngam faamtingo woɗɓe. Ɗi mbinndaama ngam reentingo en enen yeeɗanɓe haa timmoode zamanuuji. Ngam maajum, tammiiɗo o ɗon dari fuu, sey o hakkila ngam taa o do'o. Jarribooje keɓɗe on fuu, kanje keɓata woɗɓe. Ammaa Allah o koolniiɗo, o accataa on njarribe haa ɓura semmbe mooɗon. Yaake jarribeeki warani on, o hokkan on dabare hisugo, ngam haa on keɓa semmbe munyango ɗum. Ngam maajum, soobiraaɓe am, ndaaye cujidanki labbi. Mi ɗon wolwana on bana marɓe hakkiilo, nume ko mbi'anmi. Ciftore jardugel kiirtaari ngel ngetteten Allah ngam muuɗum. Naa ngel ɗon hawta en bee ƴiiƴam Almasiihu yaake njareten na? Ciftore tamseere nde cenndeten boo. Naa nde ɗon hawta en bee ɓanndu Almasiihu yaake nyaameten na ? Woodi tamseere woore tan. Ngam maajum, koo to en ɗuuɗɓe, en laati ɓanndu wooru, ngam en fuu en ɗon kawta nyaamugo tamseere woore. Ndaare Isra'iila'en: Nyaamanɓe kusel dabbaaji kirsaaɗi dow hirsirde ngoodi kawtal bee Allah . Mi yiɗi wi'go kusel ndabbaawa kirsanaaŋga lawru woodi saman na? Malla lawru woodi saman? Naa non sam! Ammaa mi yiɗi wi'go ko rewooɓe labbi kirsata, ɓe ɗon lii'ano ginnaaji, naa haa Allah. Mi yiɗaa boo on mara kawtal bee ginnaaji . On mbaawataa yarugo nder jardugel Jawmiraawo e nder jardugel ginnaaji boo. On mbaawataa nyaamugo haa kiirtaari Jawmiraawo, nden on nyaama haa taabal ginnaaji boo. Malla en ngiɗi ummingo kaajal Jawmiraawo na? En ɓuran mo semmbe na ? Hakkilango deerɗiraaɓe Woɗɓe mooɗon ɗon mbi'a: “Koo ɗume fuu dagake.” Ooho, ammaa naa kuuje fuu nafata on. Koo ɗume fuu dagake, ammaa naa ɗume fuu mawninta nuɗɗinki goɗɗo . Taa goɗɗo suklano ko nafata hoore mum tan, ammaa ko nafata yimɓe woɗɓe. Ko soorrete haa luumo fuu, nyaame bee numo ɓernde laaɓŋgo, walaa haaje ƴamgo haa toy ɗum iwi. Ngam deftere wi'i: “Jawmiraawo mari lesdi e ko hebbini ndi fuu .” To goɗɗo mo nuɗɗinaay ewnake on ngam nyaamdu haa saare mum, to on njaɓi ewnaandu maako, nden kam nyaame bee numo ɓernde laaɓŋgo ko o jo'inanta on fuu walaa haaje ƴamgo haa toy ɗum iwi. Ammaa to goɗɗo wi'i on: “Kusel nge'el iwi haa ndabbaawa kirsanaaŋga labbi”, nden kam taa nyaame ngel, ngam daliila anndinɗo on ɗum, non boo ngam daliila numo ɓernde. Mi wi'aay dow numooji ɓerɗe mooɗon, ammaa dow numo ɓernde oya man. Fakat, numo ɓernde goɗɗo fotaay hiitaago ndimu am. To mi yetti Allah ngam nyaamdu am, koni goɗɗo hallintammi ngam daliila nyaamdu ndu ngettumi Allah dow mum? Ngam maajum, to on ɗon nyaama malla to on ɗon njara malla koo ɗume ko mbaɗoton, mbaɗe ɗum fuu ngam tedduŋgal Allah. Taa laate daliila fergere koo moy nder hakke, koo Yahuudu'en, koo Yunaniŋke'en , koo jama'aare yimɓe Allah. Mbaɗe bana mbaɗanmi. Mi ɗon tiino haa koo moy yerdammi nder koo ɗume fuu. Mi ɗaɓɓitittaa ko nafatammi, mi ɗon ɗaɓɓa ko nafata yimɓe ɗuuɗɓe, ngam haa ɓe kisa.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥑𞥐 𞤚𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤳𞥆𞤮𞤼𞤭𞤪𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤷𞤭𞤬𞤼𞤮𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤳𞤢𞥄𞤳𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲. 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤮𞤱𞤣𞤭 𞤪𞤵𞥅𞤤𞤣𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤢𞤣𞥆𞤭 𞤩𞤫. 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤮 𞤃𞤢𞥄𞤤𞤭𞤴𞤢 . 𞤐'𞤁𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤃𞤵𞥅𞤧𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤪𞤵𞥅𞤤𞤣𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤮. 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤭 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤭𞤱𞤲'𞤣𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 . 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤢𞤥 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤥 𞤭𞤱𞤯𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤇𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤢𞤨𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤭𞤱𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤴𞤢𞤸𞤣𞤵𞤲𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤑𞤢𞤴𞤪𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 . 𞤄𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤴𞤫𞤪𞤣𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤌 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞤣𞥆𞤫 . 𞤑𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤫'𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞤤𞥆𞤢 𞤫𞤲 𞤥𞤭𞤧𞤢𞥄𞤤𞤵⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤲𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤳𞤢𞤤𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤭 . 𞤚𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤱𞤫 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤁𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤭: “𞤒𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤨𞤭𞤶𞤢 .” 𞤚𞤢𞥄 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤳𞤵 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤲𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤵𞤶𞤭𞤲𞤫 𞤲𞤮𞥅𞤺𞤢𞤧 𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤮 (𞥒𞥓.𞥐𞥐𞥐) 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤻𞤢𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 . 𞤚𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤦𞤮𞤯𞥆𞤫 𞤽𞤢𞤼𞤭 𞤩𞤫 . 𞤚𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤽𞤺𞤵𞤪𞤼𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤭𞤣𞤭 𞤩𞤫 . 𞤃𞤢𞤧𞤭𞥅𞤦𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭'𞤭 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫. 𞤍𞤭 𞤲'𞤦𞤭𞤲𞤣𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤫𞤲 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤯𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞥁𞤢𞤥𞤢𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥⹁ 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤭 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤮 𞤣𞤮'𞤮. 𞤔𞤢𞤪𞥆𞤭𞤦𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤳𞤫𞤩𞤯𞤫 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤳𞤢𞤲'𞤶𞤫 𞤳𞤫𞤩𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤮 𞤳𞤮𞥅𞤤𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤮 𞤢𞤷𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞥆𞤭𞤦𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤵𞤪𞤢 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤒𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤶𞤢𞤪𞥆𞤭𞤦𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤦𞤢𞤪𞤫 𞤸𞤭𞤧𞤵𞤺𞤮⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤢 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤫 𞤥𞤵𞤻𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤯𞤵𞤥. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥⹁ 𞤧𞤮𞥅𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤴𞤫 𞤷𞤵𞤶𞤭𞤣𞤢𞤲𞤳𞤭 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭. 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅𞤤𞤮⹁ 𞤲𞤵𞤥𞤫 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤭'𞤢𞤲𞤥𞤭. 𞤕𞤭𞤬𞤼𞤮𞤪𞤫 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤳𞤭𞥅𞤪𞤼𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤲'𞤺𞤫𞤤 𞤲'𞤺𞤫𞤼𞥆𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥. 𞤐𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤫𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤥 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤴𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤲𞤢؟ 𞤕𞤭𞤬𞤼𞤮𞤪𞤫 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤷𞤫𞤲𞤣𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤦𞤮𞥅. 𞤐𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤴𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤲𞤢 ؟ 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤼𞤢𞤲. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤼𞤮 𞤫𞤲 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤩𞤫⹁ 𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤫𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫. 𞤐'𞤁𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤋𞤧𞤪𞤢'𞤭𞥅𞤤𞤢'𞤫𞤲: 𞤐𞤴𞤢𞥄𞤥𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤳𞤵𞤧𞤫𞤤 𞤣𞤢𞤦𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤳𞤭𞤪𞤧𞤢𞥄𞤯𞤭 𞤣𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤪𞤧𞤭𞤪𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤦𞤫𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 . 𞤃𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤭'𞤺𞤮 𞤳𞤵𞤧𞤫𞤤 𞤲'𞤣𞤢𞤦𞥆𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤳𞤭𞤪𞤧𞤢𞤲𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢 𞤤𞤢𞤱𞤪𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲 𞤲𞤢؟ 𞤃𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤢𞤱𞤪𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲؟ 𞤐𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤧𞤢𞤥! 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤭'𞤺𞤮 𞤳𞤮 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭 𞤳𞤭𞤪𞤧𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤭𞥅'𞤢𞤲𞤮 𞤺𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤃𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤦𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤢 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤦𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 . 𞤌𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤺𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤦𞤮𞥅. 𞤌𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤭𞥅𞤪𞤼𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤢𞥄𞤦𞤢𞤤 𞤺𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤦𞤮𞥅. 𞤃𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤭 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤶𞤢𞤤 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤲𞤢؟ 𞤉𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲 𞤥𞤮 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤫 𞤲𞤢 ؟ 𞤖𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤏𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤭'𞤢: “𞤑𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤣𞤢𞤺𞤢𞤳𞤫.” 𞤌𞥅𞤸𞤮⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤣𞤢𞤺𞤢𞤳𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 . 𞤚𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤵𞤳𞤤𞤢𞤲𞤮 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤼𞤢𞤲⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫. 𞤑𞤮 𞤧𞤮𞥅𞤪𞥆𞤫𞤼𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤤𞤵𞥅𞤥𞤮 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤲𞤵𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤽𞤺𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤰𞤢𞤥𞤺𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤮𞤴 𞤯𞤵𞤥 𞤭𞤱𞤭. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤭: “𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤤𞤫𞤧𞤣𞤭 𞤫 𞤳𞤮 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤭 𞤬𞤵𞥅 .” 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤴 𞤫𞤱𞤲𞤢𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤶𞤢𞤩𞤭 𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤲𞤵𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤽𞤺𞤮 𞤳𞤮 𞤮 𞤶𞤮'𞤭𞤲𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤰𞤢𞤥𞤺𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤮𞤴 𞤯𞤵𞤥 𞤭𞤱𞤭. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤭 𞤮𞤲: “𞤑𞤵𞤧𞤫𞤤 𞤲'𞤺𞤫'𞤫𞤤 𞤭𞤱𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤢𞤦𞥆𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤳𞤭𞤪𞤧𞤢𞤲𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭”⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤫 𞤲'𞤺𞤫𞤤⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤲𞤵𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫. 𞤃𞤭 𞤱𞤭'𞤢𞥄𞤴 𞤣𞤮𞤱 𞤲𞤵𞤥𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤣𞤮𞤱 𞤲𞤵𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤴𞤢 𞤥𞤢𞤲. 𞤊𞤢𞤳𞤢𞤼⹁ 𞤲𞤵𞤥𞤮 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤮𞤼𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤵 𞤢𞤥. 𞤚𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵 𞤢𞤥⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤸𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤺𞤫𞤼𞥆𞤵𞤥𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤣𞤮𞤱 𞤥𞤵𞤥؟ 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥⹁ 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤢 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤫 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤚𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤫 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤬𞤫𞤪𞤺𞤫𞤪𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤵'𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤒𞤵𞤲𞤢𞤲𞤭𞤽𞤳𞤫'𞤫𞤲 ⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤐'𞤄𞤢𞤯𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤲𞤥𞤭. 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤭𞥅𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤴𞤫𞤪𞤣𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤃𞤭 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤩𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤳𞤭𞤧𞤢.
1 Korintu'en 11 Tokke misaalu am, bana min mi tokkori misaalu Almasiihu . Cuddeeki hoore debbo Mi ɗon mana on ngam on ɗon ciftorammi foroy, on ɗon tokko ekkitinol ngol mi ekkitini on boo. Ammaa woodi ko ngiɗmi faamtingo on: Almasiihu woni hooreejo gorko fuu, gorko woni hooreejo debbo mum, Allah boo woni hooreejo Almasiihu. Nden kadi to nder mooɓtorde gorko ɗon waɗa do'a malla ɗon waɗa annabaaku bee hoore mum ɗon suddi, nden kam o teddinaay hooreejo maako, waato Almasiihu. Ammaa to nder mooɓtorde debbo ɗon waɗa do'a malla ɗon waazo suddaay hoore mum, nden kam o teddinaay hooreejo maako, waato goriiko. O laati bana laɓɗo hoore mum. To debbo suddataa hoore muuɗum, koni o laɓataa hoore maako? Ammaa to ta'ugo gaasa malla laɓugo hoore debbo ɗum cemtuɗum, nden kam sey o sudda hoore. Gorko suddataa hoore mum, ngam o ɗon waŋgina jaati e tedduŋgal Allah. Ammaa debbo ɗon waŋgina tedduŋgal gorko . Gorko tagaaka diga debbo, ammaa debbo tagaama diga gorko. Gorko tagaaka ngam debbo, ammaa debbo tagaama ngam gorko . Ngam daliila malaa'ika'en, debbo mara suddaare dow hoore mum. Kanjum waŋginta baawɗe goriiko. Ammaa haa Jawmiraawo kam, gorko jooɗataako bilaa debbo, debbo boo jooɗataako bilaa gorko. Bana debbo tagaama diga gorko, bana non boo gorko danyaama diga debbo. Tagle fuu boo haa Allah iwi. Nume bee ko'e mooɗon: To debbo nder mooɓtorde ɗon toro Allah suddaay hoore mum, ɗum pottuɗum na? Koo ɗabiya yimɓe boo ɗon anndina on, to gorko yoofti gaasa hoore mum juuti, ɗum cemtuɗum. Ammaa ɗum daraja ngam debbo to yoofti gaasa hoore mum. Ngam gaasa njuutka hokkaama haa debbo bana suddaare. To goɗɗo yiɗi waabaago dow haala ka'a, sey o annda: Gikku ngu'u walaa haa amin, walaa boo haa jama'aaje yimɓe Allah. Kiirtaari Ceniindi Woodi haala feere boo. Ngam daliila maaka mi manataa on. To on ɗon mooɓto, ɗum laatataako ngam hayru mon, ammaa ngam sarru mon. Aran, mi nani on cenndaama geɓe feere feere nder kawtal mon. Goɗɗum haala ka'a mi tammi ɗum gooŋga. Haani cenndol laato caka mooɗon ngam haa yerdaaɓe mbaŋga. Yaake mooɓtotooɗon, naa kiirtaari Jawmiraawo nyaamoton. Ngam koo moy mooɗon ɗon yaawana nyaamugo nyaamdu muuɗum. Bana nii goɗɗo feere lutti bee dolo, goɗɗo boo ɗon wuyki. Kadi, on ngalaa ci'e ngam nyaamugo e yarugo na? Malla on ɗon njawa jama'aare yimɓe Allah? On ngiɗi semtingo ɓe ngalaa koo ɗume na? Ko ngiɗɗon mi wi'a on? Mi mana on na? Aa'a, mi manataa on dow haala ka'a. Ndaa ko mi heɓi diga Jawmiraawo, kanjum anndinmi on boo: Jawmiraawo Yeesu, nder jemmaare nde o hokkano haa juuɗe konne'en maako, o hoo'i tamseere, o yetti Allah ngam maare, o yewi nde, o wi'i: “Ɗo ɗum ɓanndu am, hokkaandu ngam mooɗon. Mbaɗe ɗum ngam haa on ciftorammi.” Ɓaawo nyaamugo maɓɓe, o hoo'i jardugel boo, o wi'i: “Jardugel nge'el woni alkawal kesal ngal Allah tabitiniri bee ƴiiƴam am. Koo ndey njaroton nder maagel fuu, mbaɗe ɗum ngam haa on ciftorammi .” Koo ndey nyaamoton tamseere nde'e e njaroton nder jardugel nge'el boo, on ɗon ngaazina kubar maayde Jawmiraawo haa yotto loraaki maako. Ngam maajum mo nyaami tamseere e mo yari nder jardugel Jawmiraawo bilaa samɗingo ɗum, o waɗi aybe dow ɓanndu e ƴiiƴam Jawmiraawo. Nden kam, sey koo moy linya hoore mum hiddeko o nyaama tamseere e o yara nder jardugel boo. Ngam to goɗɗo nyaami tamseere, yari nder jardugel bilaa senndindirgo ɓanndu Jawmiraawo bee nyaamduuji goɗɗi, o fooɗani hoore maako kiita. Ngam daliila maajum ɗuuɗɓe caka mooɗon tampi, ɗuuɗɓe boo nyawi e woɗɓe ɗuuɗɓe boo maayi. To en linyi ko'e meeɗen, Allah hiitataako en. Ammaa Jawmiraawo ɗon elta en bee kiita mum, ngam taa o do'a en kiita hawtaade bee duniyaaru. Ngam maajum, deerɗiraaɓe am, to on ɗon mooɓto ngam nyaamugo kiirtaari Jawmiraawo, munye haa to on fuu on kawti. To goɗɗo maati dolo, sey o aarta o nyaama diga saare maako, ngam taa pooɗanon ko'e mooɗon kiita Allah nder mooɓtorde mooɗon. Ko laarani haalaaji goɗɗi kam, mi ta'an ɗi to mi yottake haa mooɗon.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥑𞥑 𞤚𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤥𞤭𞤧𞤢𞥄𞤤𞤵 𞤢𞤥⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤧𞤢𞥄𞤤𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 . 𞤕𞤵𞤣𞥆𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤷𞤭𞤬𞤼𞤮𞤪𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤬𞤮𞤪𞤮𞤴⹁ 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞤤 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤭 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤮𞤲: 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤣𞤮'𞤢 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤣𞤮'𞤢 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤮 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤺𞤮𞤪𞤭𞥅𞤳𞤮. 𞤌 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤤𞤢𞤩𞤯𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥. 𞤚𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤭 𞤮 𞤤𞤢𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮؟ 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤼𞤢'𞤵𞤺𞤮 𞤺𞤢𞥄𞤧𞤢 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤤𞤢𞤩𞤵𞤺𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤵𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤧𞤫𞤴 𞤮 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫. 𞤘𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤢 𞤶𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤫 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤢 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 . 𞤘𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮. 𞤘𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 . 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢'𞤫𞤲⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤢 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥. 𞤑𞤢𞤲'𞤶𞤵𞤥 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤺𞤮𞤪𞤭𞥅𞤳𞤮. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤦𞤭𞤤𞤢𞥄 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮⹁ 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤦𞤭𞤤𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤣𞤢𞤻𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮. 𞤚𞤢𞤺𞤤𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤦𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤭𞤱𞤭. 𞤐𞤵𞤥𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲: 𞤚𞤮 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤨𞤮𞤼𞥆𞤵𞤯𞤵𞤥 𞤲𞤢؟ 𞤑𞤮𞥅 𞤯𞤢𞤦𞤭𞤴𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤮 𞤺𞤮𞤪𞤳𞤮 𞤴𞤮𞥅𞤬𞤼𞤭 𞤺𞤢𞥄𞤧𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤶𞤵𞥅𞤼𞤭⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤵𞤯𞤵𞤥. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤣𞤢𞤪𞤢𞤶𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤼𞤮 𞤴𞤮𞥅𞤬𞤼𞤭 𞤺𞤢𞥄𞤧𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤺𞤢𞥄𞤧𞤢 𞤲'𞤶𞤵𞥅𞤼𞤳𞤢 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤧𞤵𞤣𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤦𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤣𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢'𞤢⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤮 𞤢𞤲𞤣𞤢: 𞤘𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤲'𞤺𞤵'𞤵 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄 𞤢𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤑𞤭𞥅𞤪𞤼𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤕𞤫𞤲𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤭 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤦𞤮𞥅. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲. 𞤚𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞤴𞤪𞤵 𞤥𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤧𞤢𞤪𞥆𞤵 𞤥𞤮𞤲. 𞤀𞤪𞤢𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤷𞤫𞤲𞤣𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤺𞤫𞤩𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤮𞤲. 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢'𞤢 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢. 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤷𞤫𞤲𞤣𞤮𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤪𞤣𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤽𞤺𞤢. 𞤒𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤭𞥅𞤪𞤼𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤮𞤼𞤮𞤲. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤢𞥄𞤱𞤢𞤲𞤢 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤭𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤮𞤤𞤮⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤵𞤴𞤳𞤭. 𞤑𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤷𞤭'𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤫 𞤴𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮 𞤲𞤢؟ 𞤃𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤶𞤢𞤱𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸؟ 𞤌𞤲 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤭 𞤧𞤫𞤥𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤲𞤢؟ 𞤑𞤮 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞥆𞤮𞤲 𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤢 𞤮𞤲؟ 𞤃𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤲𞤢؟ 𞤀𞥄'𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤣𞤮𞤱 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤢'𞤢. 𞤐'𞤁𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤲'𞤶𞤵𞤥 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤲𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅: 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤫𞤥𞥆𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤳𞤮𞤲𞥆𞤫'𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤮 𞤸𞤮𞥅'𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤮 𞤴𞤫𞤱𞤭 𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: “𞤍𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤢𞤥⹁ 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤐'𞤄𞤢𞤯𞤫 𞤯𞤵𞤥 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤷𞤭𞤬𞤼𞤮𞤪𞤢𞤥𞥆𞤭.” 𞤇𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤮 𞤸𞤮𞥅'𞤭 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤭'𞤭: “𞤔𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤲'𞤺𞤫'𞤫𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞤤𞤳𞤢𞤱𞤢𞤤 𞤳𞤫𞤧𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤥 𞤢𞤥. 𞤑𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤴 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤢𞥄𞤺𞤫𞤤 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤫 𞤯𞤵𞤥 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤷𞤭𞤬𞤼𞤮𞤪𞤢𞤥𞥆𞤭 .” 𞤑𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤴 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫'𞤫 𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤮𞤼𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤲'𞤺𞤫'𞤫𞤤 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲𞤢 𞤳𞤵𞤦𞤢𞤪 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤮 𞤤𞤮𞤪𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤥𞤮 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤫 𞤥𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤦𞤭𞤤𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤥𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤢𞤴𞤦𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤥 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤤𞤭𞤻𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤸𞤭𞤣𞥆𞤫𞤳𞤮 𞤮 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤫 𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤦𞤮𞥅. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤼𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤴𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤪𞤣𞤵𞤺𞤫𞤤 𞤦𞤭𞤤𞤢𞥄 𞤧𞤫𞤲𞤣𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤭⹁ 𞤮 𞤬𞤮𞥅𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤢. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤩𞤫 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤭⹁ 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤩𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤻𞤢𞤱𞤭 𞤫 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤩𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭. 𞤚𞤮 𞤫𞤲 𞤤𞤭𞤻𞤭 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫𞤲. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤫𞤤𞤼𞤢 𞤫𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤢 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤮 𞤣𞤮'𞤢 𞤫𞤲 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥⹁ 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤳𞤭𞥅𞤪𞤼𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮⹁ 𞤥𞤵𞤻𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤭. 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤣𞤮𞤤𞤮⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤮 𞤢𞥄𞤪𞤼𞤢 𞤮 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤨𞤮𞥅𞤯𞤢𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤑𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤭 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤢'𞤢𞤲 𞤯𞤭 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤢𞤳𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲.
1 Korintu'en 12 Dokke Ruuhu Allah Ko laarani haala dokke ɗe Ruuhu Ceniiɗo hokkata, deerɗiraaɓe am, mi yiɗaa on ngona nder kumpa. Yaake on tampa-diina'en, al'aada mooɗon yerɓi on haa labbi muukaaji. Ngam maajum mi yiɗi on paama ɗu'um: Walaa mo Ruuhu Allah ɗowata ɗum nden wi'a: “Yeesu o naalaaɗo!” Bana non boo mo Ruuhu ɗowaay ɗum waawataa wi'go: “Yeesu woni Jawmiraawo”. Woodi dokke feere feereeje, ammaa Ruuhu gooto tan hokkata ɗe fuu. Woodi kuuɗe feere feereeje, ammaa Jawmiraawo gooto en kuuwanta. Woodi boo baawɗe feere feereeje ngam huuwugo, ammaa Allah gooto tan waɗata ɗum fuu nder yimɓe fuu. Dokkal Ruuhu Allah ɗon waŋga nder koo moy meeɗen ngam haa ngal nafa jama'aare fuu. Goɗɗo feere Ruuhu ɗon hokka ɗum dokkal wolwugo bee hikma, goɗɗo boo ɗon heɓa diga Ruuhu man dokkal wolwugo bee anndal. Goɗɗo feere Ruuhu man ɗon hokka mo nuɗɗinki cemmbiɗki, goɗɗo boo ɗon heɓa diga Ruuhu man baawal yamɗitingo. Ruuhu ɗon hokka oo baawal waɗugo kaayeefiiji, oya boo dokkal waɗugo annabaaku. O ɗon hokka goɗɗo feere dokkal senndindirgo hakkunde ko iwata diga Ruuhu Allah bee ko iwata diga ruuhuuji goɗɗi. O ɗon hokka oo dokkal wolwugo bee ɗemɗe ɗe anndaaka, oya boo dokkal fassitirgo ɗe. Ammaa ɗum fuu, Ruuhu gooto tan waɗata ɗum feere mum. O ɗon yeɗa koo moy baawal mum fodde muuyo maako . Ɗuuɗeeŋga terɗe haa ɓanndu wooru Ɓanndu wooru mari terɗe feere feereeje ɗuuɗɗe. Terɗe ɗe'e fuu ɗon kawti haa ɓanndu wooru man. Non Almasiihu laatori boo . Ngam enen fuu, koo Yahuudu'en, koo iwɓe haa ummaatooje goɗɗe, koo maccuɓe, koo rimɓe, en keɓi baptisma nder Ruuhu gooto ngam hawtango ɓanndu wooru. En fuu en laati yarnaaɓe Ruuhu gooto oo. Ɓanndu kam maraay tergal gootal tan, ammaa terɗe ɗuuɗɗe. To kosŋgal wi'anno: “Mi laataaki juŋngo, ngam man mi hawtanaay ɓanndu.” Bee non fuu ɗum haɗataa ngal laataago tergal haa ɓanndu. Malla nofru to wi'anno: “Naa mi yiitere, ngam maajum mi hawtanaay ɓanndu.” Fakat, ɗum haɗataa ndu laataago tergal haa ɓanndu. To ɓanndu fuu laatakeno yiitere, noy ndu nanirta? To ndu laatake nofru tan, noy ndu luuɓnirta? Fakat, Allah waɗi tergal koo ngale haa ɓanndu fodde muuyo mum. To terɗe fuu laatakeno tergal gootal, nden kam naa ɗum ɓanndu fahin. Ngam maajum kadi woodi terɗe ɗuuɗɗe, ammaa ɓanndu kam wooru tan. Yiitere fotaay wi'go juŋngo: “Mi walaa haaje ma.” Hoore boo fotaay wi'go kosɗe: “Mi walaa haaje mon.” Ko ɓuri non fahin, terɗe ɓanndu ɗe ndaareten bana tampuɗe, kanje ɓuri nafuuda. Terɗe ɗe saman maaje ɗuuɗaay, kanje ɓurɗen hakkilango. Terɗe ɗe cemtirten, kanje ɓurɗen suklanaago masin. Terɗe ɓuranɗe fottango en, ngalaa haaje suklaneego. Allah waɗi ɓanndu haa ko woni leesɗum haa maaru fuu heɓa samɗineego ko ɓura. Nden kadi walaa cenndol hakkunde terɗe haa ɓanndu, ammaa sey terɗe fuu njiŋngindira hakkunde muuɗum'en. To tergal gootal ɗon naawa, terɗe fuu maatan naawreeŋga bee maagal. To gootal teddinaama, goɗɗe fuu ceyodoto bee maagal boo. On fuu on laati ɓanndu Almasiihu, koo moy mooɗon laati tergal haa maaru. Allah hokki koo moy joonde mum nder jama'aare: Aran nelaaɓe, ɗiɗawre annabi'en e tataɓre boo ekkitinooɓe. Ɓaawo maajum boo waɗooɓe kaayeefiiji e waawɓe yamɗitingo e wallooɓe e ɗowooɓe e wolwooɓe bee ɗemɗe ɗe anndaaka . Ɓe fuu ɓe nelaaɓe na? Ɓe fuu ɓe annabi'en na? Ɓe fuu ɓe ekkitinooɓe na? Ɓe fuu ɓe waɗooɓe kaayeefiiji na? Ɓe fuu ɓe yamɗitinooɓe na? Ɓe fuu ɓe wolwooɓe bee ɗemɗe ɗe anndaaka na? Ɓe fuu ɓe fassitirooɓe ɗemɗe na? Aa'a! Ngele dokke ɓuranɗe saman. Jonta mi sappinan on ko ɓurata dokke ɗe'e fuu wooɗugo.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥑𞥒 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤑𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤕𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤵𞤥𞤨𞤢. 𞤒𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤢-𞤣𞤭𞥅𞤲𞤢'𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤤'𞤢𞥄𞤣𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤪𞤩𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭 𞤥𞤵𞥅𞤳𞤢𞥄𞤶𞤭. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤨𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤯𞤵'𞤵𞤥: 𞤏𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤵𞤥 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤱𞤭'𞤢: “𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮!” 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤯𞤮𞤱𞤢𞥄𞤴 𞤯𞤵𞤥 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤺𞤮: “𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮”. 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤼𞤢𞤲 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫𞤲 𞤳𞤵𞥅𞤱𞤢𞤲𞤼𞤢. 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤦𞤮𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤵𞤺𞤮⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤼𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤁𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤢𞤬𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤯𞤵𞤥 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤲 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤤. 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤥𞤮 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤷𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤳𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤲 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤤 𞤴𞤢𞤥𞤯𞤭𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮. 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤮𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤴𞤫𞥅𞤬𞤭𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤦𞤮𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵. 𞤌 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤧𞤫𞤲𞤣𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤺𞤮 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤭. 𞤌 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤮𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤦𞤮𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤬𞤢𞤧𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤺𞤮 𞤯𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤼𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥. 𞤌 𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤯𞤢 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤥 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 . 𞤍𞤵𞥅𞤯𞤫𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤇𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞥆𞤫. 𞤚𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤫'𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤥𞤢𞤲. 𞤐𞤮𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤭 𞤦𞤮𞥅 . 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤵'𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤭𞤱𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤵𞤥𞥆𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤢𞤷𞥆𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤪𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤫𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤭 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵. 𞤉𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤫𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤮𞥅. 𞤇𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤳𞤢𞤥 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄𞤴 𞤼𞤫𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤼𞤢𞤲⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞥆𞤫. 𞤚𞤮 𞤳𞤮𞤧𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤱𞤭'𞤢𞤲𞥆𞤮: “𞤃𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤶𞤵𞤽𞤲'𞤺𞤮⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤢𞤲𞤢𞥄𞤴 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵.” 𞤄𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵. 𞤃𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤮𞤬𞤪𞤵 𞤼𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞤲𞥆𞤮: “𞤐𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤥𞤭 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤢𞤲𞤢𞥄𞤴 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵.” 𞤊𞤢𞤳𞤢𞤼⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵. 𞤚𞤮 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤬𞤵𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫𞤲𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤲𞤮𞤴 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤢𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢؟ 𞤚𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤲𞤮𞤬𞤪𞤵 𞤼𞤢𞤲⹁ 𞤲𞤮𞤴 𞤲'𞤣𞤵 𞤤𞤵𞥅𞤩𞤲𞤭𞤪𞤼𞤢؟ 𞤊𞤢𞤳𞤢𞤼⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤥. 𞤚𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫𞤲𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤬𞤢𞤸𞤭𞤲. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞥆𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤳𞤢𞤥 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤼𞤢𞤲. 𞤒𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤬𞤮𞤼𞤢𞥄𞤴 𞤱𞤭'𞤺𞤮 𞤶𞤵𞤽𞤲'𞤺𞤮: “𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤥𞤢.” 𞤖𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤬𞤮𞤼𞤢𞥄𞤴 𞤱𞤭'𞤺𞤮 𞤳𞤮𞤧𞤯𞤫: “𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤥𞤮𞤲.” 𞤑𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤢𞤸𞤭𞤲⹁ 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤯𞤫 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤫𞤼𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤲'𞤶𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤲𞤢𞤬𞤵𞥅𞤣𞤢. 𞤚𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤢𞥄𞤴⹁ 𞤳𞤢𞤲'𞤶𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲'𞤺𞤮. 𞤚𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲⹁ 𞤳𞤢𞤲'𞤶𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤧𞤵𞤳𞤤𞤢𞤲𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤥𞤢𞤧𞤭𞤲. 𞤚𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤧𞤵𞤳𞤤𞤢𞤲𞤫𞥅𞤺𞤮. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤤𞤫𞥅𞤧𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤬𞤵𞥅 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤧𞤢𞤥𞤯𞤭𞤲𞤫𞥅𞤺𞤮 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤢. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤷𞤫𞤲𞤣𞤮𞤤 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤧𞤫𞤴 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤶𞤭𞤽𞤲'𞤺𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥'𞤫𞤲. 𞤚𞤮 𞤼𞤫𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤱𞤢⹁ 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤼𞤢𞤲 𞤲𞤢𞥄𞤱𞤪𞤫𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤. 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤷𞤫𞤴𞤮𞤣𞤮𞤼𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤮𞥅. 𞤌𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤪𞤵. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤶𞤮𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫: 𞤀𞤪𞤢𞤲 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤯𞤭𞤯𞤢𞤱𞤪𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭'𞤫𞤲 𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤢𞤩𞤪𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫. 𞤇𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤴𞤫𞥅𞤬𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤯𞤭𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤫 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤯𞤮𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 . 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲𞤢؟ 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭'𞤫𞤲 𞤲𞤢؟ 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲𞤢؟ 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤳𞤢𞥄𞤴𞤫𞥅𞤬𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤲𞤢؟ 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤴𞤢𞤥𞤯𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲𞤢؟ 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤲𞤢؟ 𞤇𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞤧𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤲𞤢؟ 𞤀𞥄'𞤢! 𞤐'𞤘𞤫𞤤𞤫 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲𞤯𞤫 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲. 𞤔𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤯𞤫'𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤱𞤮𞥅𞤯𞤵𞤺𞤮.
1 Korintu'en 13 Maŋngu yiide To mi anndi wolwugo ɗemɗe yimɓe e ɗe malaa'ika'en, ammaa to mi walaa yiide, nden kam mi laati bana njamndi iidoori malla koŋsiire hoolo. To mi woodi dokkal waɗugo annabaaku malla to mi faami sirriiji Allah fuu, to mi anndi koo ɗume fuu, to mi woodi nuɗɗinki haa mi waawi sottingo kooseeje boo, ammaa to mi walaa yiide, nden kam mi huunde meere . Koo to mi senndani talaka'en jawdi am fuu, to mi jaɓi ɓanndu am wule boo, ammaa to mi walaa yiide, koo ko ɗum nafatammi. Marɗo yiide munyanan woɗɓe, o woonanan ɓe. O haajataa, o jurataako, o mawnitittaako. Marɗo yiide waɗataa cemtiniiɗum, o suklantaako ko nafata hoore maako tan, o tikkataa law, o siftortaa aybeeji ɗi goɗɗo waɗani mo. O seyortaako sooynde adilaaku, ammaa o seyorto gooŋga. Marɗo yiide munyanan koo ɗume fuu. Nuɗɗinki maako e tammunde maako e munyal maako tampataa nder koo ɗume fuu. Yiide duumoto haa foroy. Bolle annabaaku njinnan, wolwugo bee ɗemɗe ɗe anndaaka timman, anndal boo majjan. Ngam anndal men e annabaaku men mbaŋgintaa gooŋga fuu, sey goɗɗum maaka. Ammaa geɓe man majjan to gooŋga fuu waŋgi. Yaake mi ɓiŋngelno, mi ɗonno wolwa bana ɓiŋngel, mi ɗonno numa bana ɓiŋngel, mi hiisti bana ɓiŋngel boo. Jonta nde mi mawni, mi acci gikku nderkaaku. Haa ngonɗen jonta ɗo, en ngi'ataa kuuje laaɓɗum, en ɗon ngi'a ɗe bana nder daarorgal . Ammaa saa'i waran haa en ngi'a Jawmiraawo gite bee gite. Jonta mi anndi mo dow dow, ammaa saa'i man mi anndan mo laaɓɗum tal bana no kaŋko boo o anndiri yam. Jonta kam, ndaa kuuje tati ɗon: nuɗɗinki e tammunde e yiide. Ammaa ko ɓuri mawnugo ɗum yiide.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥑𞥓 𞤃𞤢𞤽𞤲'𞤺𞤵 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫 𞤚𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢'𞤫𞤲⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲'𞤶𞤢𞤥𞤲'𞤣𞤭 𞤭𞥅𞤣𞤮𞥅𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞤽𞤧𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤮. 𞤚𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤭 𞤧𞤭𞤪𞥆𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤧𞤮𞤼𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤳𞤮𞥅𞤧𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫 . 𞤑𞤮𞥅 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤧𞤫𞤲𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤼𞤢𞤤𞤢𞤳𞤢'𞤫𞤲 𞤶𞤢𞤱𞤣𞤭 𞤢𞤥 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤩𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤢𞤥 𞤱𞤵𞤤𞤫 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭. 𞤃𞤢𞤪𞤯𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤻𞤢𞤲𞤢𞤲 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤲𞤢𞤲𞤢𞤲 𞤩𞤫. 𞤌 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤮 𞤶𞤵𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤮 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤃𞤢𞤪𞤯𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤮 𞤧𞤵𞤳𞤤𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤳𞤮 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤲⹁ 𞤮 𞤼𞤭𞤳𞥆𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞤱⹁ 𞤮 𞤧𞤭𞤬𞤼𞤮𞤪𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤴𞤦𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤥𞤮. 𞤌 𞤧𞤫𞤴𞤮𞤪𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤧𞤮𞥅𞤴𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤣𞤭𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮 𞤧𞤫𞤴𞤮𞤪𞤼𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢. 𞤃𞤢𞤪𞤯𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤵𞤻𞤢𞤲𞤢𞤲 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤐𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫 𞤥𞤵𞤻𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤒𞤭𞥅𞤣𞤫 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤼𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤬𞤮𞤪𞤮𞤴. 𞤄𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤲'𞤶𞤭𞤲𞥆𞤢𞤲⹁ 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤢𞤲⹁ 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤤 𞤦𞤮𞥅 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤢𞤲. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤫𞤲 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤥𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤺𞤫𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤶𞥆𞤢𞤲 𞤼𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤬𞤵𞥅 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭. 𞤒𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤥𞤭 𞤩𞤭𞤽𞤲'𞤺𞤫𞤤𞤲𞤮⹁ 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤭𞤽𞤲'𞤺𞤫𞤤⹁ 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲𞥆𞤮 𞤲𞤵𞤥𞤢 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤭𞤽𞤲'𞤺𞤫𞤤⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤭𞥅𞤧𞤼𞤭 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤭𞤽𞤲'𞤺𞤫𞤤 𞤦𞤮𞥅. 𞤔𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤭 𞤺𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤲'𞤣𞤫𞤪𞤳𞤢𞥄𞤳𞤵. 𞤖𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤯𞤮⹁ 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤭'𞤢 𞤯𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤢𞥄𞤪𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 . 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤢𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤭'𞤢 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤺𞤭𞤼𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤺𞤭𞤼𞤫. 𞤔𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤥𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤥𞤮 𞤣𞤮𞤱 𞤣𞤮𞤱⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤥𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤲 𞤥𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤯𞤵𞤥 𞤼𞤢𞤤 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤽𞤳𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤮 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤴𞤢𞤥. 𞤔𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤭 𞤯𞤮𞤲: 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤵𞤺𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫.
1 Korintu'en 14 Kuuwtinirki dokke Ruuhu Tiine heɓugo yiide. Ngele boo dokke Ruuhu, sakkomaa baawal waɗugo annabaaku. Bolwanɗo bee ɗemɗe ɗe anndaaka wolwantaa yimɓe, o ɗon wolwana Allah. Walaa paamanɗo mo. Bee baawɗe Ruuhu Allah o ɗon wolwa kuuje sirriije. Ammaa gaazotooɗo kubaruuji Allah ɗon wolwana yimɓe ngam semmbiɗingo ɓe, ngam suusɗingo ɓe, ngam de'itingo ɓe. Bolwanɗo bee ɗemɗe ɗe anndaaka ɗon semmbiɗina hoore mum tan. Ammaa baɗanɗo annabaaku ɗon semmbiɗina jama'aare fuu. Mi yiɗi on fuu on keɓa wolwugo bee ɗemɗe ɗe anndaaka, ammaa mi ɓuran yiɗugo on keɓa waɗugo annabaaku. Baɗanɗo annabaaku ɓuri nafugo dow mo ɗon wolwa ɗemɗe ɗe anndaaka, sonaa teema to woodi goɗɗo ngam fassitirgo ɗe haa jama'aare fuu semmbiɗine. Deerɗiraaɓe am, teema mi wari haa mooɗon, mi wolwani on bee ɗemɗe ɗe anndaaka. Nafuuda kaye mi waddanta on? Walaa sam! Sonaa to mi waŋginani on sirriijum goɗɗum malla to mi waddani on anndal malla to mi waɗi annabaaku malla boo to mi ekkitini on. Ɗum nanndi bee haala kuuje gimruɗe, bana ciidal malla moolooru. To sawtu man waɗaay feere feere, noy anndirten ko ciidal fijata bee ko moolooru fijata? To luwal konu fuufaaka bee laaɓɗum, moy taaskanto haɓre? Bana non haa mooɗon boo: To on mbolwi bee ɗemɗe ɗe anndaaka, noy goɗɗo faamata ko mbi'oton? Nden kam on mbolwi meere! Woodi ɗemɗe ɗuuɗɗe feere feereeje nder duniyaaru, ammaa walaa ɗemŋgal ngal ŋakkiri maana. To mi anndaa ɗemŋgal ngal goɗɗo ɗon wolwanammi, goɗɗo oo laatanto yam jananno, min boo mi jananno haa maako. Onon boo nde nii on ngiɗi dokke Ruuhu masin, tiine heɓugo ɗe. Ammaa ɗum laato ngam semmbiɗingo jama'aare. Ngam maajum bolwanɗo bee ɗemɗe ɗe anndaaka, sey o toro Allah haa o waawa fassitirgo ɗe boo. Ngam to mi ɗon waɗa do'a bee ɗemŋgal ngal anndaaka, ruuhu am boo ɗon waɗa do'a, ammaa hakkiilo am huuwataa. To non kam, ko mbaɗanmi? Mi waɗan do'a bee ruuhu am, non boo mi waɗan do'a bee hakkiilo am boo. Mi yiman maŋgtoore bee ruuhu am, non boo mi yiman bee hakkiilo am. To a ɗon yetta Allah bee ruuhu ma tan, noy goɗɗo nder mooɓtorde mo faamaay haala man wi'rata “Aamiina” haa do'a maaɗa? Ngam o faamataa ko mbi'ata. Koo to do'a maaɗa wooɗi masin, ɗum semmbiɗintaa oya sam. Mi ɗon yetta Allah ngam mi ɓuri on fuu wolwugo bee ɗemɗe ɗe anndaaka. Ammaa nder mooɓtorde nuɗɗinɓe mi ɓuran yiɗugo mi wolwa bolle jowi paameteeɗe ngam ekkitingo woɗɓe, dow bolle ujine sappo bee ɗemŋgal ngal anndaaka. Deerɗiraaɓe am, taa nume bana ɓikkoy. Nder halleende, laate on laaɓɓe bana ɓikkoy. Ammaa nder numooji mooɗon laate on mawɓe. Ndaa ko winnda nder Tawreeta: “Mi wolwanan ummaatoore nde'e bee yimɓe wolwanɓe bolle ɗe anndaaka, bee kunnduɗe jananɓe. Koo non fuu ɓe nanantaa yam .” Ngam maajum wolwugo bee ɗemɗe ɗe anndaaka laati alaama ngam sooyɓe nuɗɗinki, naa ngam nuɗɗinɓe. Ammaa waɗgo annabaaku laati alaama ngam nuɗɗinɓe, naa ngam sooyɓe nuɗɗinki. Bana to jama'aare mooɗon fuu mooɓtake e koo moy mooɗon boo fuɗɗi wolwugo bee ɗemɗe ɗe anndaaka. Nden yimɓe ɓe anndaa haala man malla heefeerɓe ngari, nasti. Ɓe mbi'ataa on yinnaaɓe na? Ammaa to koo moy ɗon waɗa annabaaku, cooyɗo nuɗɗinki malla goɗɗo mo anndaa haala man boo nasti, bolle ɗe o nanata fuu paamtinan mo aybeeji maako e ɗe kiitoto mo, ɗe mbaŋginan numooji ɓernde maako. Nden o sujidanan Allah, o seedoto: “Fakat, Allah ɗon caka mooɗon!” Ko haani nder mooɓtorde Deerɗiraaɓe am, to non kam, noy mbaɗoton? Yaake mooɓtotooɗon fuu, goɗɗo maran yimre, oya maran ekkitinol, goɗɗo boo wahayu, goɗɗo feere boo wolwan bee ɗemŋgal ngal anndaaka, goɗɗo feere fahin fassitiran ngal. Sey ɗum fuu ɗum laato ngam semmbiɗingo jama'aare. To ɗum haala wolwugo bee ɗemŋgal ngal anndaaka kam, acce yimɓe ɗiɗo mbolwa, taa ɓura tato. Sey ɓe mbolwa bee tokkindirki. Sey goɗɗo boo fassitira ko ɓe mbi'ata. Ammaa to passitiroowo woodaa, sey wolwanɓe bee ɗemɗe go njeeɗo nder mooɓtorde. Koo moy maɓɓe wolwana hoore muuɗum e o wolwana Allah. Sey waɗooɓe annabaaku ɗiɗo malla tato mbolwa, luttuɓe boo linya ko ɓe mbi'ata. Ammaa to goɗɗo feere heɓi wahayu, sey bolwanɗo saa'i maajum jeeɗo. On fuu on mbaawan waɗugo annabaaku, ammaa sey ɗum laato bee tokkindirki, ngam haa yimɓe fuu paama, ɓe keɓa cuusɗinki. Ngam ruuhu annabi'en ɗon ɗowtano annabi'en. Ngam Allah naa o Allah njiiɓru, ammaa o Allah salaaman. Taa debbo wolwa nder mooɓtorde Bana ko ɗon laato nder jama'aaje nuɗɗinɓe fuu, sey rewɓe njeeɗo nder mooɓtorde. Ɓe nduŋanaaka wolwugo. Sey ɓe cirwo, ɓe laato ɗowtiiɓe bana ko tawreeta umri. To woodi ko ɓe ngiɗi faamugo, sey ɓe ƴama worɓe maɓɓe haa saare. Ngam ɗum cemtuɗum haa debbo wolwa nder mooɓtorde. Malla haa mooɗon wolde Allah iwi? Malla haa mooɗon tan nde yotti? To goɗɗo numi o annabiijo malla o keɓɗo wahayuuji Ruuhu, nden kam sey o anndita ko mi winndani on ɗum umroore Jawmiraawo. Ammaa to o annditaay ɗum, Allah boo anndaa mo. Ngam maajum deerɗiraaɓe am, ngele waɗugo annabaaku. Ammaa taa kaɗe boo wolwugo bee ɗemɗe ɗe anndaaka. Sey koo ɗume waɗe bee laawol man, bana no haandi.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥑𞥔 𞤑𞤵𞥅𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤳𞤭 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤚𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫. 𞤐'𞤘𞤫𞤤𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤮𞤥𞤢𞥄 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤤 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵. 𞤄𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤏𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤨𞤢𞥄𞤥𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮. 𞤄𞤫𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤧𞤭𞤪𞥆𞤭𞥅𞤶𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤺𞤢𞥄𞥁𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤳𞤵𞤦𞤢𞤪𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤩𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤩𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤫'𞤭𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤩𞤫. 𞤄𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤼𞤢𞤲. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤯𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤃𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤢 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤢 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵. 𞤄𞤢𞤯𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤲𞤢𞤬𞤵𞤺𞤮 𞤣𞤮𞤱 𞤥𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤧𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤢 𞤼𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤬𞤢𞤧𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤺𞤮 𞤯𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤭𞤲𞤫. 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤢 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤐𞤢𞤬𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤳𞤢𞤴𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤮𞤲؟ 𞤏𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤥! 𞤅𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤪𞥆𞤭𞥅𞤶𞤵𞤥 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤵𞤥 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤮𞥅 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲. 𞤍𞤵𞤥 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤺𞤭𞤥𞤪𞤵𞤯𞤫⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤷𞤭𞥅𞤣𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤤𞤮𞥅𞤪𞤵. 𞤚𞤮 𞤧𞤢𞤱𞤼𞤵 𞤥𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤴 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤲𞤮𞤴 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤪𞤼𞤫𞤲 𞤳𞤮 𞤷𞤭𞥅𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤭𞤶𞤢𞤼𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤤𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤬𞤭𞤶𞤢𞤼𞤢؟ 𞤚𞤮 𞤤𞤵𞤱𞤢𞤤 𞤳𞤮𞤲𞤵 𞤬𞤵𞥅𞤬𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤥𞤮𞤴 𞤼𞤢𞥄𞤧𞤳𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤸𞤢𞤩𞤪𞤫؟ 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅: 𞤚𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤮𞤤𞤱𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤲𞤮𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤭'𞤮𞤼𞤮𞤲؟ 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤮𞤤𞤱𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫! 𞤏𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞥆𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤥𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤲𞤢. 𞤚𞤮 𞤥𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤯𞤫𞤥𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤢𞤥𞥆𞤭⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤲𞤼𞤮 𞤴𞤢𞤥 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞥆𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞥆𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤭 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤧𞤭𞤲⹁ 𞤼𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤵𞤺𞤮 𞤯𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤦𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤮 𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢 𞤬𞤢𞤧𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤺𞤮 𞤯𞤫 𞤦𞤮𞥅. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤣𞤮'𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤥 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤣𞤮'𞤢⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅𞤤𞤮 𞤢𞤥 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤚𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤲𞤥𞤭؟ 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲 𞤣𞤮'𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤥⹁ 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲 𞤣𞤮'𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅𞤤𞤮 𞤢𞤥 𞤦𞤮𞥅. 𞤃𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤽𞤺𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤥⹁ 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤢𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅𞤤𞤮 𞤢𞤥. 𞤚𞤮 𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤫𞥅 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢 𞤼𞤢𞤲⹁ 𞤲𞤮𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤲 𞤱𞤭'𞤪𞤢𞤼𞤢 “𞤀𞥄𞤥𞤭𞥅𞤲𞤢” 𞤸𞤢𞥄 𞤣𞤮'𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤯𞤢؟ 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤮 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤭'𞤢𞤼𞤢. 𞤑𞤮𞥅 𞤼𞤮 𞤣𞤮'𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤯𞤢 𞤱𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤧𞤭𞤲⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤭𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤴𞤢 𞤧𞤢𞤥. 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤢𞤲 𞤴𞤭𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤶𞤮𞤱𞤭 𞤨𞤢𞥄𞤥𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫⹁ 𞤣𞤮𞤱 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤵𞤶𞤭𞤲𞤫 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤼𞤢𞥄 𞤲𞤵𞤥𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤭𞤳𞥆𞤮𞤴. 𞤐'𞤁𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤤𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤫 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤩𞥆𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤭𞤳𞥆𞤮𞤴. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤵𞤥𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫. 𞤐'𞤁𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤚𞤢𞤱𞤪𞤫𞥅𞤼𞤢: “𞤃𞤭 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤢𞤲 𞤵𞤥𞥆𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫'𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤵𞤲𞤣𞤵𞤯𞤫 𞤶𞤢𞤲𞤢𞤲𞤩𞤫. 𞤑𞤮𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤴𞤢𞤥 .” 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤧𞤮𞥅𞤴𞤩𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤯𞤺𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤧𞤮𞥅𞤴𞤩𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤼𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤬𞤵𞤯𞥆𞤭 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤫𞥅𞤬𞤫𞥅𞤪𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤪𞤭⹁ 𞤲𞤢𞤧𞤼𞤭. 𞤇𞤫 𞤲'𞤦𞤭'𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤴𞤭𞤲𞥆𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲𞤢؟ 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵⹁ 𞤷𞤮𞥅𞤴𞤯𞤮 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤲𞤢𞤧𞤼𞤭⹁ 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤯𞤫 𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤵𞥅 𞤨𞤢𞥄𞤥𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤥𞤮 𞤢𞤴𞤦𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫 𞤯𞤫 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤮⹁ 𞤯𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤲𞤵𞤥𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤮 𞤧𞤵𞤶𞤭𞤣𞤢𞤲𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤮 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤮𞤼𞤮: “𞤊𞤢𞤳𞤢𞤼⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤲 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲!” 𞤑𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤼𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤲𞤮𞤴 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮𞤲؟ 𞤒𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤪𞤫⹁ 𞤮𞤴𞤢 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤲 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤮𞤤⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤸𞤢𞤴𞤵⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤬𞤢𞤸𞤭𞤲 𞤬𞤢𞤧𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤢𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤅𞤫𞤴 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤵𞥅 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤚𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤢𞤷𞥆𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤲'𞤦𞤮𞤤𞤱𞤢⹁ 𞤼𞤢𞥄 𞤩𞤵𞤪𞤢 𞤼𞤢𞤼𞤮. 𞤅𞤫𞤴 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤮𞤤𞤱𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤳𞤭. 𞤅𞤫𞤴 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤬𞤢𞤧𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤭'𞤢𞤼𞤢. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤨𞤢𞤧𞥆𞤭𞤼𞤭𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤢𞥄⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤺𞤮 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫. 𞤑𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥 𞤫 𞤮 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤅𞤫𞤴 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤯𞤭𞤯𞤮 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤢𞤼𞤮 𞤲'𞤦𞤮𞤤𞤱𞤢⹁ 𞤤𞤵𞤼𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤤𞤭𞤻𞤢 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤭'𞤢𞤼𞤢. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤱𞤢𞤸𞤢𞤴𞤵⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤦𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤶𞤫𞥅𞤯𞤮. 𞤌𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤧𞤫𞤴 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤳𞤭⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤨𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤩𞤫 𞤳𞤫𞤩𞤢 𞤷𞤵𞥅𞤧𞤯𞤭𞤲𞤳𞤭. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭'𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤢𞤲𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭'𞤫𞤲. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲𞤢𞥄 𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤶𞤭𞥅𞤩𞤪𞤵⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤲. 𞤚𞤢𞥄 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤪𞤫𞤱𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤫𞥅𞤯𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫. 𞤇𞤫 𞤲'𞤣𞤵𞤽𞤢𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮. 𞤅𞤫𞤴 𞤩𞤫 𞤷𞤭𞤪𞤱𞤮⹁ 𞤩𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤼𞤢𞤱𞤪𞤫𞥅𞤼𞤢 𞤵𞤥𞤪𞤭. 𞤚𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤩𞤫 𞤰𞤢𞤥𞤢 𞤱𞤮𞤪𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤯𞤵𞤥 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤵𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫. 𞤃𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤤𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤭𞤱𞤭؟ 𞤃𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤭؟ 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤲𞤵𞤥𞤭 𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤭𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤮 𞤳𞤫𞤩𞤯𞤮 𞤱𞤢𞤸𞤢𞤴𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤧𞤫𞤴 𞤮 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤥 𞤵𞤥𞤪𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤮 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤴 𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤮𞥅 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤥𞤮. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤲'𞤺𞤫𞤤𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤯𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤥𞤯𞤫 𞤯𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢. 𞤅𞤫𞤴 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤲⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤭.
1 Korintu'en 15 Ummitineeki Almasiihu Deerɗiraaɓe am, mi yeli siftinorgo on Linjiila ka ngaazumi on, ka njaɓɗon, ka tabititɗon nder muuɗum. Linjiila ka'a hisnan on to on njogitake ka bana ngaazirmi on ka. To naa non nuɗɗinki mooɗon laati meere. Mi anndini on kubaruwol ɓurŋgol marugo saman, ngol njaɓmi bee hoore am, waato: Almasiihu maayi ngam daliila hakkeeji meeɗen, bana ko winnda nder defte . Ɓe uwi mo. O ummiti diga maayde nyalaade tataɓre, bana ko winnda nder defte . O waŋgani Piyer, nden pukara'en sappo e ɗiɗo . Ɓaawoɗon o waŋgani deerɗiraaɓe ko ɓuri teemeɗɗe njowo hawtuɓe haa nokkuure woore. Ɓurna maɓɓe ɗon haa jonta, ammaa woɗɓe maayi. Ɓaawo maajum o waŋgani Yaakuba, nden nelaaɓe fuu. Haa ragare man, ɓaawo maɓɓe fuu, o waŋgani yam min boo, min laatiiɗo bana ɓiŋngel danyaaŋgel ngel lebbi mum cikaay , ngam mi ɓurdi nelaaɓe fuu leesugo, mi he'aay maa wi'eego nelaaɗo, ngam mi toonyino jama'aare yimɓe Allah . Ammaa ngam mo'ere Allah laatiimi nelaaɗo bana no mi wa'i hannde e mo'ere maako nde o waɗani yam laataaki meere. Mi huuwi ko ɓuri nelaaɓe fuu. Naa min bee hoore am huuwi ɗum, ammaa mo'ere Allah huuwi nder am. Koo min, koo kamɓe, ndaa Linjiila ka min ngaazi on, ndaa ko nuɗɗinɗon. Ummitineeki maayɓe Min ɗon ngaazina Almasiihu ummitake diga maayde. Noy woɗɓe mooɗon mbi'rata maayɓe ummitittaako? To ummitineeki maayɓe woodaa, nden kam Almasiihu boo ummitaaki. To Almasiihu ummitaaki boo, nden kam waazu amin laatake meere, nuɗɗinki mooɗon boo laati meere. To fakat maayɓe ummitittaako, nden kam ɗum yiɗi wi'go Allah boo ummitinaay Almasiihu diga maayde. To non kam min laati seedanooɓe Allah fewooɓe, ngam min ceedi o ummitini Almasiihu diga maayde. To maayɓe ummitittaako, nden kam Almasiihu boo ummitaaki. To Almasiihu ummitaaki, nuɗɗinki mooɗon nafataa, nden boo on ɗon nder hakkeeji mooɗon haa jonta. Non boo nuɗɗinɓe Almasiihu maayɓe boo kalki. To nii en tammorake Almasiihu ngam ngeendam jontaajam tan, nden kam en ɓurdan yimɓe fuu yurmaago. Ammaa, fakat kam, Almasiihu ummitake diga maayde. Kaŋko woni aartuɗo ummitaago caka maayɓe fuu ngam haa woɗɓe boo ummito. Bana no maayde wardi daliila neɗɗo gooto, bana non ummitineeki maayɓe boo wardi bee neɗɗo gooto. Bana no yimɓe fuu maayrata ngam daliila kawtal muuɗum'en bee Aadamu, bana non ɓe ummititto ngam kawtal maɓɓe bee Almasiihu. Ammaa koo moy dow tokkindirki mum: Almasiihu woni aartuɗo, ɓaawoɗon tokkiiɓe mo ummititto to o lorake. Nden timmoode waran. Yaake man Almasiihu halkan mawɓe asama e marɓe laamu e marɓe baawɗe fuu, nden o hokkitan laamu haa juŋngo Allah Baabiraawo. Ngam doole Almasiihu laamo haa to o wallini konne'en maako fuu les kosɗe maako . Konneejo ragareejo kalketeeɗo, ɗum waade. Ngam deftere wi'i: “Allah wallini koo ɗume fuu les kosɗe maako.” To Almasiihu wi'i: “Koo ɗume fuu wallinaama les kosɗe mum”, ɗum yiɗi wi'go Allah ballinɗo kuuje fuu les maako limaaka . To yottake haa kuuje fuu mballinaama les Ɓiɗɗo, nden Ɓiɗɗo sappanan Allah, baɗɗo mo Jawmiraawo dow koo ɗume fuu, ngam haa Allah laamo koo toy fuu e nder koo ɗume fuu. To gooŋga maayɓe ummitittaako, nafuuda kaye yimɓe jaɓanɓe baptisma mbattudi maayɓe tammoto waɗugo? Koo minin boo, ngam ɗume min ɗon tum yeeso joote? Deerɗam'en, fakat bana mi mantorto on yeeso Jawmiraawo men Yeesu Almasiihu, nyalɗe fuu mi ɗon nder joote maayde. To mi waɗi haɓre saatunde haa Efesus bee dabbaaji kalluɗi bana yimɓe fuu mbaɗata, ɗume ɗum nafi yam? To maayɓe ummitittaako kam, ndikka en tokko koŋngol mbi'anŋgol: “Nyaamen, njaren, ngam jaŋngo en maayan .” Taa este ko'e mooɗon! “Tokkotirgo bee kalluɗo wonnan gikku mbooɗŋgu.” Njo'itine hakkiilo mooɗon bana no haani, taa mbaɗe hakke. Ngam woɗɓe mooɗon anndaa Allah. Mi wi'i ɗum ngam haa on cemta. Ɓanndu ummitinteeɓe Teema goɗɗo ƴaman: “Bana noy maayɓe ummitorto? Irin ɓanndu nduye ɓe marata?” Kayya! An paataaɗo! To a aawi aawdi, ndi fuɗataa sonaa to ndi waati. Ko aawata ɗum gawel meere. Ɗum gawel alkamaari malla koo ngele, naa ɗum fuɗŋgo marŋgo haakooji. Ɓaawoɗon Allah ɗon hokka gawel fuu irin ɓanndu maagel bana o muuyi. Aawdi koo ndiye laatoto fuɗŋgo fodde no ndi wa'i. Ɓalli kuuje geete fuu nanndaay. Ɓalli yimɓe cenndiri bee ɓalli dabbaaji, ɓalli colli cenndiri bee ɓalli liɗɗi. Non woodi boo kuuje asamaaje e kuuje lesdiije. Tedduŋgal kuuje asamaaje nanndaay bee tedduŋgal kuuje lesdiije. Naaŋge woodi ɗelko mum, lewru woodi ɗelko feere, koode boo ngoodi ɗelko feere. Koo caka koode boo, ɗelko horre ɗon feerotira bee ɗelko horre woɗnde. Bana non ɗum laatorto boo saa'i ummitineeki maayɓe. Ɓanndu uwaandu nyolan. Ammaa to ndu ummitake, ndu nyolataa. Ɓanndu uwaandu, ndu tampundu, ndu nyiddundu. Ammaa yaake ndu ummititto, ndu marndu tedduŋgal, semmbiɗndu. Ɓanndu uwaandu bana gawel, ɗum ɓanndu ndu neɗɗo. Ammaa yaake ndu ummititto, Ruuhu ɗon yeeɗitina ndu. Ngam maajum woodi ɓanndu ndu kusel, non boo woodi ɓanndu ndu Ruuhu. Bana non deftere wi'i: “Aadamu, neɗɗo arano laati goɗɗo geeto.” Ammaa Aadamu ragareejo, waato Almasiihu, laati Ruuhu dokkoowo ngeendam . Naa mo Ruuhu aartata, ammaa mo neɗɗo, ɓaawoɗon mo Ruuhu. Arano tagraama bee mbulwuldi lesdi. Ammaa ɗiɗaɓo iwi haa asama. Yimɓe ɓe lesdi nanndi bee tagraaɗo mbulwuldi. Yimɓe ɓe asama boo nanndi bee iwɗo haa asama. Bana no nanndirɗen bee mbulwuldiijo, non boo en nanndan bee iwɗo haa asama. Deerɗiraaɓe am, ndaa ko ngiɗmi faamtingo on: Marɗo kusel e ƴiiƴam nastataa laamu Allah. Ko nyolata boo ronataa ko duumoto. Haa mi waŋginana on sirriijum feere: Naa en fuu en maayan, ammaa en fuu en ngaylititto. Ɗum waɗoto law, bana ma'annde yiitere, saa'i fuufannde luwal ragareere. Luwal fuufete. Nden maayɓe ummititto ngam ngeendam nduumiiɗam. Enen, en ngaylititto . Non kadi ɓalli meeɗen nyolanɗi ɓornoto ko duumoto, maayanɗi boo ɓornoto ko maayataa. To ɓanndu nyolanndu ɓornake ko nyolataa, to maayanndu ɓornake ko maayataa, nden kam wolde annabaaku nde'e gooŋɗan: “Waade nattinaama nder jaalorgal timmidiiŋgal . An waade, toy jaalorgal ma? An waade, toy baawɗe ma ngam mbarugo ?” Waade ɗon heɓa baawɗe muuɗum ngam mbarugo diga hakke, hakke boo ɗon heɓa baawɗe muuɗum diga tawreeta. Ammaa yettoore laatano Allah, dokkanɗo en jaalorgal bee Jawmiraawo meeɗen Yeesu Almasiihu! Ngam maajum, onon deerɗiraaɓe am yiɗaaɓe, laate on tabititɓe ɓe ndimmbataako. Tiine foroy nder kuugal Jawmiraawo, ngam on anndi torra mooɗon ngam Jawmiraawo laatataako meere.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥑𞥕 𞤓𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭 𞤴𞤫𞤤𞤭 𞤧𞤭𞤬𞤼𞤭𞤲𞤮𞤪𞤺𞤮 𞤮𞤲 𞤂𞤭𞤲'𞤶𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞥁𞤵𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢 𞤲'𞤶𞤢𞤩𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤳𞤢 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞤼𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥. 𞤂𞤭𞤲'𞤶𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤳𞤢'𞤢 𞤸𞤭𞤧𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤶𞤮𞤺𞤭𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤳𞤢 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞥁𞤭𞤪𞤥𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤢. 𞤚𞤮 𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤃𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤳𞤵𞤦𞤢𞤪𞤵𞤱𞤮𞤤 𞤩𞤵𞤪𞤽𞤺𞤮𞤤 𞤥𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲⹁ 𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤶𞤢𞤩𞤥𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤼𞤮: 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 . 𞤇𞤫 𞤵𞤱𞤭 𞤥𞤮. 𞤌 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫 𞤻𞤢𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤼𞤢𞤼𞤢𞤩𞤪𞤫⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫 . 𞤌 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤢𞤲𞤭 𞤆𞤭𞤴𞤫𞤪⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤨𞤵𞤳𞤢𞤪𞤢'𞤫𞤲 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮 𞤫 𞤯𞤭𞤯𞤮 . 𞤇𞤢𞥄𞤱𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤮 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤢𞤲𞤭 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤲'𞤶𞤮𞤱𞤮 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤳𞥆𞤵𞥅𞤪𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫. 𞤇𞤵𞤪𞤲𞤢 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤭. 𞤇𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤮 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤢𞤲𞤭 𞤒𞤢𞥄𞤳𞤵𞤦𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤖𞤢𞥄 𞤪𞤢𞤺𞤢𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤲⹁ 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤮 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤥𞤭𞤲 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤭𞤽𞤲'𞤺𞤫𞤤 𞤣𞤢𞤻𞤢𞥄𞤽𞤺𞤫𞤤 𞤲'𞤺𞤫𞤤 𞤤𞤫𞤦𞥆𞤭 𞤥𞤵𞤥 𞤷𞤭𞤳𞤢𞥄𞤴 ⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤩𞤵𞤪𞤣𞤭 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤤𞤫𞥅𞤧𞤵𞤺𞤮⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤫'𞤢𞥄𞤴 𞤥𞤢𞥄 𞤱𞤭'𞤫𞥅𞤺𞤮 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞥅𞤻𞤭𞤲𞤮 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 . 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅𞤥𞤭 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢'𞤭 𞤸𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤫 𞤥𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤃𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤭 𞤳𞤮 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤐𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤭 𞤯𞤵𞤥⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤢𞤥. 𞤑𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤂𞤭𞤲'𞤶𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞥁𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤯𞤮𞤲. 𞤓𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤃𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫. 𞤐𞤮𞤴 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤭'𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤮؟ 𞤚𞤮 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤢𞥄⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤦𞤮𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤚𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤵 𞤢𞤥𞤭𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤚𞤮 𞤬𞤢𞤳𞤢𞤼 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤯𞤵𞤥 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤭'𞤺𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤮𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤢𞥄𞤴 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫. 𞤚𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤥𞤭𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤧𞤫𞥅𞤣𞤢𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤬𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭𞤲 𞤷𞤫𞥅𞤣𞤭 𞤮 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫. 𞤚𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤦𞤮𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭. 𞤚𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭⹁ 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢. 𞤐𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤳𞤢𞤤𞤳𞤭. 𞤚𞤮 𞤲𞤭𞥅 𞤫𞤲 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤮𞤪𞤢𞤳𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤢𞤥 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢𞥄𞤶𞤢𞤥 𞤼𞤢𞤲⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤫𞤲 𞤩𞤵𞤪𞤣𞤢𞤲 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤴𞤵𞤪𞤥𞤢𞥄𞤺𞤮. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄⹁ 𞤬𞤢𞤳𞤢𞤼 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫. 𞤑𞤢𞤽𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞥄𞤪𞤼𞤵𞤯𞤮 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥'𞤫𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤵⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤣𞤮𞤱 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤳𞤭 𞤥𞤵𞤥: 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤢𞥄𞤪𞤼𞤵𞤯𞤮⹁ 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤥𞤮 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤮 𞤼𞤮 𞤮 𞤤𞤮𞤪𞤢𞤳𞤫. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤢𞤲. 𞤒𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤥𞤢𞤲 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢 𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤮 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤭𞤼𞤢𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤵𞤽𞤲'𞤺𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮𞤲𞥆𞤫'𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤬𞤵𞥅 𞤤𞤫𞤧 𞤳𞤮𞤧𞤯𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 . 𞤑𞤮𞤲𞥆𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤪𞤢𞤺𞤢𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤳𞤢𞤤𞤳𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤱𞤢𞥄𞤣𞤫. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤭: “𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤤𞤫𞤧 𞤳𞤮𞤧𞤯𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮.” 𞤚𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤭'𞤭: “𞤑𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤤𞤫𞤧 𞤳𞤮𞤧𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤥”⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤭'𞤺𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤯𞤮 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤤𞤫𞤧 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤤𞤭𞤥𞤢𞥄𞤳𞤢 . 𞤚𞤮 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤢𞤳𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤦𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤤𞤫𞤧 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤢𞤲𞤢𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤦𞤢𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤣𞤮𞤱 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮 𞤳𞤮𞥅 𞤼𞤮𞤴 𞤬𞤵𞥅 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤲𞤢𞤬𞤵𞥅𞤣𞤢 𞤳𞤢𞤴𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢 𞤲'𞤦𞤢𞤼𞥆𞤵𞤣𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤮𞤼𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮؟ 𞤑𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤥𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤵𞤥 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤼𞤫؟ 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤢𞤥'𞤫𞤲⹁ 𞤬𞤢𞤳𞤢𞤼 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤻𞤢𞤤𞤯𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤮𞥅𞤼𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫. 𞤚𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤸𞤢𞤩𞤪𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤼𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤉𞤬𞤫𞤧𞤵𞤧 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤢𞤦𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤳𞤢𞤤𞥆𞤵𞤯𞤭 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤯𞤵𞤥 𞤲𞤢𞤬𞤭 𞤴𞤢𞤥؟ 𞤚𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤲'𞤣𞤭𞤳𞥆𞤢 𞤫𞤲 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮 𞤳𞤮𞤽𞤲'𞤺𞤮𞤤 𞤲'𞤦𞤭'𞤢𞤲𞤽𞤺𞤮𞤤: “𞤐𞤴𞤢𞥄𞤥𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤶𞤢𞤪𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤶𞤢𞤽𞤲'𞤺𞤮 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲 .” 𞤚𞤢𞥄 𞤫𞤧𞤼𞤫 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲! “𞤚𞤮𞤳𞥆𞤮𞤼𞤭𞤪𞤺𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤤𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤱𞤮𞤲𞥆𞤢𞤲 𞤺𞤭𞤳𞥆𞤵 𞤲'𞤦𞤮𞥅𞤯𞤽𞤺𞤵.” 𞤐'𞤔𞤮'𞤭𞤼𞤭𞤲𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅𞤤𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤲𞤭⹁ 𞤼𞤢𞥄 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤫 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤃𞤭 𞤱𞤭'𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤢. 𞤇𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤼𞤫𞥅𞤩𞤫 𞤚𞤫𞥅𞤥𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤰𞤢𞤥𞤢𞤲: “𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤴 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤮𞤪𞤼𞤮؟ 𞤋𞤪𞤭𞤲 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵𞤴𞤫 𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤢𞤼𞤢؟” 𞤑𞤢𞤴𞥆𞤢! 𞤀𞤲 𞤨𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤯𞤮! 𞤚𞤮 𞤢 𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤢𞥄𞤱𞤣𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤭 𞤬𞤵𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤧𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤼𞤭. 𞤑𞤮 𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤯𞤵𞤥 𞤺𞤢𞤱𞤫𞤤 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤍𞤵𞤥 𞤺𞤢𞤱𞤫𞤤 𞤢𞤤𞤳𞤢𞤥𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤫𞤤𞤫⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤵𞤯𞤽𞤺𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤽𞤺𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤳𞤮𞥅𞤶𞤭. 𞤇𞤢𞥄𞤱𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤺𞤢𞤱𞤫𞤤 𞤬𞤵𞥅 𞤭𞤪𞤭𞤲 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤺𞤫𞤤 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤮 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤭. 𞤀𞥄𞤱𞤣𞤭 𞤳𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤭𞤴𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤬𞤵𞤯𞤽𞤺𞤮 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞤲'𞤣𞤭 𞤱𞤢'𞤭. 𞤇𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤺𞤫𞥅𞤼𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤴. 𞤇𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤷𞤫𞤲𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤣𞤢𞤦𞥆𞤢𞥄𞤶𞤭⹁ 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤷𞤮𞤤𞥆𞤭 𞤷𞤫𞤲𞤣𞤭𞤪𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤤𞤭𞤯𞥆𞤭. 𞤐𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤦𞤮𞥅 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤤𞤫𞤧𞤣𞤭𞥅𞤶𞤫. 𞤚𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄𞤴 𞤦𞤫𞥅 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤤𞤫𞤧𞤣𞤭𞥅𞤶𞤫. 𞤐𞤢𞥄𞤽𞤺𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤯𞤫𞤤𞤳𞤮 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤤𞤫𞤱𞤪𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤯𞤫𞤤𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤯𞤫𞤤𞤳𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤑𞤮𞥅 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤳𞤮𞥅𞤣𞤫 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤯𞤫𞤤𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤪𞥆𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤮𞤼𞤭𞤪𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤫𞤤𞤳𞤮 𞤸𞤮𞤪𞥆𞤫 𞤱𞤮𞤯𞤲'𞤣𞤫. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤪𞤼𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤫𞥅𞤳𞤭 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫. 𞤇𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤵𞤱𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤻𞤮𞤤𞤢𞤲. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤢𞤳𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤻𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤇𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤵𞤱𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤻𞤭𞤣𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤵. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤴𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤲'𞤣𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤮⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤥𞤢𞤪𞤲'𞤣𞤵 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤⹁ 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤲'𞤣𞤵. 𞤇𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤵𞤱𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤺𞤢𞤱𞤫𞤤⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤴𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤲'𞤣𞤵 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤮⹁ 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤫𞥅𞤯𞤭𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤲'𞤣𞤵. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤳𞤵𞤧𞤫𞤤⹁ 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤲'𞤣𞤵 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤭: “𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤵⹁ 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤺𞤫𞥅𞤼𞤮.” 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤀𞥄𞤣𞤢𞤥𞤵 𞤪𞤢𞤺𞤢𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤢𞤥 . 𞤐𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞥄𞤪𞤼𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮⹁ 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵. 𞤀𞤪𞤢𞤲𞤮 𞤼𞤢𞤺𞤪𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤲'𞤦𞤵𞤤𞤱𞤵𞤤𞤣𞤭 𞤤𞤫𞤧𞤣𞤭. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤭𞤯𞤢𞤩𞤮 𞤭𞤱𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢. 𞤒𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤤𞤫𞤧𞤣𞤭 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤺𞤪𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤲'𞤦𞤵𞤤𞤱𞤵𞤤𞤣𞤭. 𞤒𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢 𞤦𞤮𞥅 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤭𞤱𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤭𞤪𞤯𞤫𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤲'𞤦𞤵𞤤𞤱𞤵𞤤𞤣𞤭𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤫𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤢𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤭𞤱𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤢𞤧𞤢𞤥𞤢. 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤥𞤭 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤼𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤮𞤲: 𞤃𞤢𞤪𞤯𞤮 𞤳𞤵𞤧𞤫𞤤 𞤫 𞤰𞤭𞥅𞤰𞤢𞤥 𞤲𞤢𞤧𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤑𞤮 𞤻𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢 𞤦𞤮𞥅 𞤪𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤼𞤮. 𞤖𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤧𞤭𞤪𞥆𞤭𞥅𞤶𞤵𞤥 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫: 𞤐𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤫𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤤𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤮. 𞤍𞤵𞤥 𞤱𞤢𞤯𞤮𞤼𞤮 𞤤𞤢𞤱⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤢'𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤬𞤵𞥅𞤬𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤤𞤵𞤱𞤢𞤤 𞤪𞤢𞤺𞤢𞤪𞤫𞥅𞤪𞤫. 𞤂𞤵𞤱𞤢𞤤 𞤬𞤵𞥅𞤬𞤫𞤼𞤫. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤩𞤫 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤵𞥅𞤥𞤭𞥅𞤯𞤢𞤥. 𞤉𞤲𞤫𞤲⹁ 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤴𞤤𞤭𞤼𞤭𞤼𞥆𞤮 . 𞤐𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤻𞤮𞤤𞤢𞤲𞤯𞤭 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤮𞤼𞤮 𞤳𞤮 𞤣𞤵𞥅𞤥𞤮𞤼𞤮⹁ 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲𞤯𞤭 𞤦𞤮𞥅 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤮𞤼𞤮 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄. 𞤚𞤮 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤻𞤮𞤤𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤢𞤳𞤫 𞤳𞤮 𞤻𞤮𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤼𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤩𞤮𞤪𞤲𞤢𞤳𞤫 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤢𞤼𞤢𞥄⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤱𞤮𞤤𞤣𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤢𞤦𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤲'𞤣𞤫'𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤯𞤢𞤲: “𞤏𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤲𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞥄𞤤𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤣𞤭𞥅𞤽𞤺𞤢𞤤 . 𞤀𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤼𞤮𞤴 𞤶𞤢𞥄𞤤𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢؟ 𞤀𞤲 𞤱𞤢𞥄𞤣𞤫⹁ 𞤼𞤮𞤴 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤥𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲'𞤦𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮 ؟” 𞤏𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲'𞤦𞤢𞤪𞤵𞤺𞤮 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤫𞤩𞤢 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤼𞤢𞤱𞤪𞤫𞥅𞤼𞤢. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤲𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤫𞤲 𞤶𞤢𞥄𞤤𞤮𞤪𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤫𞥅 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵! 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤫 𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞤼𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤦𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤚𞤭𞥅𞤲𞤫 𞤬𞤮𞤪𞤮𞤴 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤼𞤮𞤪𞥆𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫.
1 Korintu'en 16 Walliinde ngam nuɗɗinɓe haa Urusaliima Ko laarani ceede mooɓteteeɗe ngam wallugo senaaɓe haa Urusaliima, mbaɗe onon boo bana no umrumi jama'aaje nuɗɗinɓe nder Galaatiya . Nyalaade Alat fuu sey koo moy mooɗon resa ceede seɗɗa haa muuɗum baakin no o waawi. Taa ndeene nii haa to mi wari nden puɗɗon mooɓtugo dokke maajum. To mi yottake, mi nelan suɓaaɓe mooɗon bee bataakeeji haa Urusaliima, haa ɓe njahra dokkal mooɗon ton. To kaanduɗum min boo mi yaha, nden kam ɓe njahdan bee am. Anniyaaji Pol Mi tammi wargo haa mooɗon, mi tokkorto Makedoniya, ngam mi saaloto ton . Mi faɓɓan haa mooɗon, teema to heɓoto maa mi saalina wakkati jaaŋgol haa mooɗon. Nden on mballatam nder haaje jahaaŋgal am koo toy ngiɗmi yahugo. Mi yiɗaa mi yaala tan mi saalo, to mi wari laarugo on. Mi yiɗi faɓɓugo haa mooɗon seɗɗa, to Jawmiraawo duŋanake yam. Ammaa mi jooɗoto haa Efesus haa yotto juulde Pantekosta. Ngam mi heɓi laawol huuwugo kuugal maŋngal nafoowal haa ɗo, koo nde konne'en ɗuuɗani yam boo . To Timote wari haa mooɗon, njaɓɓe mo booɗɗum haa o jooɗo caka mooɗon bilaa kulol. Ngam kaŋko boo o ɗon huuwana Jawmiraawo bana am . Taa goɗɗo yawo mo. Mballe mo haa o timmina jahaaŋgal maako bee jam, ngam haa o warta haa am. Min e deerɗiraaɓe, min ɗon ndeeni mo. Ngam deerɗiraawo meeɗen Apollos kam, mi tiɗɗini mo ɗuuɗɗum haa o yaha haa mooɗon bee deerɗiraaɓe woɗɓe. Ammaa o sali yahugo jonta. O yahan to o heɓi laawol. Wasuyeeji ragareeji e koofli Ayne! Tabite nder nuɗɗinki! Tiɗɗine ɓerɗe mooɗon! Laate on semmbiɗɓe! Mbaɗe koo ɗume fuu bee yiide. Deerɗiraaɓe am, on anndi Estefanas e saare muuɗum. Kamɓe ngoni nuɗɗinɓe aartuɓe caka Akaya'en. Ɓe ndokki ko'e maɓɓe boo ngam huuwango senaaɓe. Mi ɗon toro on on ɗowtano irin maɓɓe, kamɓe e huuwdooɓe bee maɓɓe fuu nder torra . Mi ɗon seyoro garki Estefanas e Fortunatus e Aka'ikus. Ɓe ndokki yam ko ŋakkani yam nde on daayiiɓe. Ɓe nde'itini yam bana ɓe nde'itinno on boo. Camɗine irin maɓɓe. Jama'aaje nuɗɗinɓe nder lesdi Asiya fuu koofni on. Akilas e Piriskilla e nuɗɗinɓe mooɓtotooɓe nder saare maɓɓe fuu koofni on booɗɗum bee innde Jawmiraawo . Deerɗiraaɓe wonɓe haa ɗo fuu koofni on. Koofnindire, karlotire bana no ɗum haandani senaaɓe. Ndaa ko mbinndumi bee juŋngo am: Min Pol mi hoofni on. To goɗɗo yiɗaa Jawmiraawo bee ɓernde woore, o laato naalaaɗo! “Maranata” waato war, yaa Jawmiraawo amin! Mo'ere Jawmiraawo meeɗen Yeesu wondu bee mooɗon. Yiide am ɗon tabitani on fuu nder Yeesu Almasiihu.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥑𞥖 𞤏𞤢𞤤𞥆𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤓𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤭𞥅𞤥𞤢 𞤑𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤪𞤢𞤲𞤭 𞤷𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤫𞤼𞤫𞥅𞤯𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤵𞤺𞤮 𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤓𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤭𞥅𞤥𞤢⹁ 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤫 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤵𞤥𞤪𞤵𞤥𞤭 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤘𞤢𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤴𞤢 . 𞤐𞤴𞤢𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤢𞤼 𞤬𞤵𞥅 𞤧𞤫𞤴 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤪𞤫𞤧𞤢 𞤷𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤧𞤫𞤯𞥆𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥 𞤦𞤢𞥄𞤳𞤭𞤲 𞤲𞤮 𞤮 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤭. 𞤚𞤢𞥄 𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤲𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤨𞤵𞤯𞥆𞤮𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤵𞤺𞤮 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥. 𞤚𞤮 𞤥𞤭 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤢𞤳𞤫⹁ 𞤥𞤭 𞤲𞤫𞤤𞤢𞤲 𞤧𞤵𞤩𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤓𞤪𞤵𞤧𞤢𞤤𞤭𞥅𞤥𞤢⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤸𞤪𞤢 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤲. 𞤚𞤮 𞤳𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵𞤯𞤵𞤥 𞤥𞤭𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤢⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤩𞤫 𞤲'𞤶𞤢𞤸𞤣𞤢𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤢𞤥. 𞤀𞤲𞥆𞤭𞤴𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤆𞤮𞤤 𞤃𞤭 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤺𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤼𞤮 𞤃𞤢𞤳𞤫𞤣𞤮𞤲𞤭𞤴𞤢⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞥄𞤤𞤮𞤼𞤮 𞤼𞤮𞤲 . 𞤃𞤭 𞤬𞤢𞤩𞥆𞤢𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤼𞤫𞥅𞤥𞤢 𞤼𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞥄𞤤𞤭𞤲𞤢 𞤱𞤢𞤳𞥆𞤢𞤼𞤭 𞤶𞤢𞥄𞤽𞤺𞤮𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤼𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤸𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤶𞤢𞤸𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤢𞤥 𞤳𞤮𞥅 𞤼𞤮𞤴 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤥𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮. 𞤃𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤴𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤼𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤧𞤢𞥄𞤤𞤮⹁ 𞤼𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤪𞤵𞤺𞤮 𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤬𞤢𞤩𞥆𞤵𞤺𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤯𞥆𞤢⹁ 𞤼𞤮 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤣𞤵𞤽𞤢𞤲𞤢𞤳𞤫 𞤴𞤢𞤥. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤮𞤼𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤉𞤬𞤫𞤧𞤵𞤧 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤮 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤣𞤫 𞤆𞤢𞤲𞤼𞤫𞤳𞤮𞤧𞤼𞤢. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤵𞤺𞤮 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞤽𞤲'𞤺𞤢𞤤 𞤲𞤢𞤬𞤮𞥅𞤱𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮𞤲𞥆𞤫'𞤫𞤲 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤦𞤮𞥅 . 𞤚𞤮 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫 𞤱𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤲'𞤶𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤥𞤮 𞤦𞤮𞥅𞤯𞥆𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤮 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤭𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤳𞤢𞤽𞤳𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤢𞤲𞤢 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤢𞤥 . 𞤚𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤴𞤢𞤱𞤮 𞤥𞤮. 𞤐'𞤄𞤢𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭𞤲𞤢 𞤶𞤢𞤸𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤶𞤢𞤥⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤼𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤢𞤥. 𞤃𞤭𞤲 𞤫 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞥅𞤲𞤭 𞤥𞤮. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤀𞤨𞤮𞤤𞥆𞤮𞤧 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭 𞤼𞤭𞤯𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤥𞤮 𞤯𞤵𞥅𞤯𞥆𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮 𞤧𞤢𞤤𞤭 𞤴𞤢𞤸𞤵𞤺𞤮 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢. 𞤌 𞤴𞤢𞤸𞤢𞤲 𞤼𞤮 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤱𞤮𞤤. 𞤏𞤢𞤧𞤵𞤴𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤪𞤢𞤺𞤢𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤫 𞤳𞤮𞥅𞤬𞤤𞤭 𞤀𞤴𞤲𞤫! 𞤚𞤢𞤦𞤭𞤼𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭! 𞤚𞤭𞤯𞥆𞤭𞤲𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲! 𞤂𞤢𞥄𞤼𞤫 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤩𞤫! 𞤐'𞤄𞤢𞤯𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤦𞤫𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫. 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤉𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞤲𞤢𞤧 𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥. 𞤑𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤭 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤢𞥄𞤪𞤼𞤵𞤩𞤫 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤀𞤳𞤢𞤴𞤢'𞤫𞤲. 𞤇𞤫 𞤲'𞤣𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫. 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤱𞤼𞤢𞤲𞤮 𞤭𞤪𞤭𞤲 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤥𞤩𞤫 𞤫 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤣𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤮𞤪𞥆𞤢 . 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤴𞤮𞤪𞤮 𞤺𞤢𞤪𞤳𞤭 𞤉𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞤲𞤢𞤧 𞤫 𞤊𞤮𞤪𞤼𞤵𞤲𞤢𞤼𞤵𞤧 𞤫 𞤀𞤳𞤢'𞤭𞤳𞤵𞤧. 𞤇𞤫 𞤲'𞤣𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤳𞤮 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤫 𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤴𞤭𞥅𞤩𞤫. 𞤇𞤫 𞤲'𞤣𞤫'𞤭𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫'𞤭𞤼𞤭𞤲𞥆𞤮 𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅. 𞤕𞤢𞤥𞤯𞤭𞤲𞤫 𞤭𞤪𞤭𞤲 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫. 𞤔𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤫𞤧𞤣𞤭 𞤀𞤧𞤭𞤴𞤢 𞤬𞤵𞥅 𞤳𞤮𞥅𞤬𞤲𞤭 𞤮𞤲. 𞤀𞤳𞤭𞤤𞤢𞤧 𞤫 𞤆𞤭𞤪𞤭𞤧𞤳𞤭𞤤𞥆𞤢 𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤳𞤮𞥅𞤬𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅𞤯𞥆𞤵𞤥 𞤦𞤫𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 . 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤯𞤮 𞤬𞤵𞥅 𞤳𞤮𞥅𞤬𞤲𞤭 𞤮𞤲. 𞤑𞤮𞥅𞤬𞤲𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤢𞤪𞤤𞤮𞤼𞤭𞤪𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫. 𞤐'𞤁𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲'𞤦𞤭𞤲𞤣𞤵𞤥𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤶𞤵𞤽𞤲'𞤺𞤮 𞤢𞤥: 𞤃𞤭𞤲 𞤆𞤮𞤤 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞥅𞤬𞤲𞤭 𞤮𞤲. 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤢𞥄 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮! “𞤃𞤢𞤪𞤢𞤲𞤢𞤼𞤢” 𞤱𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤱𞤢𞤪⹁ 𞤴𞤢𞥄 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤥𞤭𞤲! 𞤃𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤵 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤒𞤭𞥅𞤣𞤫 𞤢𞤥 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵.
1 Korintu'en 1 Koofŋgol Min Pol mo Allah ewni fodde muuyo mum ngam laataago nelaaɗo Almasiihu Yeesu, min bee Sostenes, deerɗiraawo meeɗen, mi ɗon winndana on, onon jama'aare yimɓe Allah wonɓe haa Korintu, senaaɓe nder Almasiihu Yeesu, ewnaaɓe ngam laataago seniiɓe hawtaade bee ewnotooɓe innde Jawmiraawo meeɗen Yeesu Almasiihu haa ɓe ngonata fuu, kaŋko woni Jawmiraawo maɓɓe e mo amin : Allah Baabiraawo meeɗen e Yeesu Almasiihu Jawmiraawo meeɗen ndokka on mo'ere e salaaman. Yettoore ngam dokke Allah Mi ɗon yetta Allah am foroy ngam daliila mo'ere nde o hokki on barka Almasiihu Yeesu. Nder kawtal bee Almasiihu, Allah hebbini on bee barkaaji fuu. Wolde e anndal fanti haa mooɗon. Bana nii Allah gooŋɗini ko min ceedani Yeesu Almasiihu caka mooɗon. Nden kam walaa dokkal Allah koo gootal ŋakkani on, onon reenanɓe nyalaade baŋguki Jawmiraawo meeɗen Yeesu Almasiihu. Kaŋko o tabitinan on haa yotto timmoode, ngam haa laatooɗon bilaa feloore nyalaade Jawmiraawo meeɗen Yeesu Almasiihu. Allah o koolniiɗo, kaŋko ewni on haa kawton bee Ɓiɗɗo mum Yeesu Almasiihu, Jawmiraawo meeɗen. Cenndol nder jama'aare nuɗɗinɓe Deerɗiraaɓe am, mi ɗon suusɗina on bee innde Jawmiraawo meeɗen Yeesu Almasiihu: Njooɗe on narruɓe! Taa cenndol wona caka mooɗon. Laate narruɓe dow hakkiilo wooto e anniya ngoota. Deerɗiraaɓe am, yimɓe saare Kolowe anndini yam jokkirli ɗon hakkunde mooɗon. Ndaa ko ngiɗmi wi'go: Caka mooɗon koo moy ɗon wi'a: “Min mo Pol.” Oya ɗon wi'a: “Min mo Apollos.” Goɗɗo ɗon wi'a: “Min mo Piyer.” Goɗɗo feere boo ɗon wi'a: “Min mo Almasiihu .” Kadi Almasiihu o cenndaaɗo na? Ɗum Pol ɓe ngaafi dow leggal gaafaaŋgal ngam mooɗon na? Malla bee innde Pol keɓɗon baptisma? Mi ɗon yetta Allah ngam mi yiiwaay koo gooto mooɗon baptisma, sey Kirispus e Gayus . Bana non kadi walaa bi'anɗo on keɓi baptisma bee innde am. Asee! Mi waɗani boo yimɓe saare Estefanas baptisma. Mi anndaa to woodi goɗɗo feere mo mi waɗani ɗum baptisma . Ngam Almasiihu nelaay yam waɗugo baptisma, ammaa ngam mi waazina Linjiila. Mi waazinaay ka bee bolle fodde hikma duniyaaru ndu'u, ngam taa gaafaaŋgal Almasiihu lasbine. Baawɗe Allah e hikma mum Halkanɓe ɗon ndaara kubar maayde Almasiihu dow leggal gaafaaŋgal bana faataare. Ammaa ngam meeɗen enen hisanɓe kam, en anndi ɗum baawɗe Allah. Ngam man Deftere wi'i: “Mi halkan hikma hikma'en, mi wudinan anndal annduɓe .” Kadi moy woni hikmaajo? Moy woni moodibbo? Moy woni kujjotiroowo zamanuuru ndu'u? Allah wartiraay hikma duniyaaru ndu'u faataare na ? Ngam nde nii duniyaaru bee hikma mum anndaa Allah ngam ndu annditaay hikma maako, Allah ɗon seyori hisnugo nuɗɗinɓe bee waazingo ko hikma'en duniyaaru mbi'ata faataare. Yahuudu'en ɗon ɗaɓɓa kaayeefiiji, Yunaniŋke'en boo ɗon ɗaɓɓita ko wi'ete hikma. Ammaa enen en ɗon ngeyna kubar Almasiihu ɓilaaɗo haa leggal gaafaaŋgal. Haa Yahuudu'en ɗum laatake daliila fergere maɓɓe, haa ummaatooje goɗɗe boo ɗum laatanake ɓe faataare. Ammaa ngam ewnaaɓe Allah kam, koo ɓe Yahuudu'en koo ɓe Yunaniŋke'en woɗɓe, Almasiihu laati baawɗe Allah e hikma Allah. Ko Allah huuwata, ɗum nanndi bee faataare, ammaa ɗum ɓuri anndal yimɓe fuu. Ɗum nanndi bee tampere boo, ammaa ɗum ɓuri yimɓe fuu semmbe. Deerɗiraaɓe am, ndaare ko'e mooɗon, onon ewnaaɓe Allah! Fodde ɗabiya duniyaaru, hikma'en ɗuuɗaay caka mooɗon, marɓe baawɗe ɗuuɗaay, tedda-asli'en boo ɗuuɗaay. Ammaa ko laati humakiijum nder duniyaaru, Allah suɓi ɗum haa hikma'en cemta. Allah suɓi ko laati tampuɗum nder duniyaaru haa semmbiɗɓe cemta. O suɓi leesɓe e yawniiɓe e meere'en nder duniyaaru, ngam haa o meeriɗina tedduɓe duniyaaru. Bana nii walaa koo moye mantoto yeeso Allah. Daliila maako, onon on kawti bee Yeesu Almasiihu, laatiiɗo hikma meeɗen iwka haa Allah. Bee maako en keɓi adilaaku e senaare e ndimu. Allah muuyi ɗum laato bana ko winnda: “To goɗɗo yiɗi mantaago, sey o mantoro kuugal Allah .”
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥑 𞤑𞤮𞥅𞤬𞤽𞤺𞤮𞤤 𞤃𞤭𞤲 𞤆𞤮𞤤 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤫𞤱𞤲𞤭 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤮 𞤥𞤵𞤥 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤅𞤮𞤧𞤼𞤫𞤲𞤫𞤧⹁ 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵⹁ 𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤧𞤫𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤸𞤢𞤱𞤼𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤫𞤱𞤲𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤳𞤢𞤽𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤫 𞤥𞤮 𞤢𞤥𞤭𞤲 : 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤄𞤢𞥄𞤦𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤫 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤥𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤫 𞤧𞤢𞤤𞤢𞥄𞤥𞤢𞤲. 𞤒𞤫𞤼𞥆𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤢𞤥 𞤬𞤮𞤪𞤮𞤴 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤥𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤮 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤪𞤳𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵. 𞤐'𞤁𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤦𞤫𞥅 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤫𞤦𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤢𞤪𞤳𞤢𞥄𞤶𞤭 𞤬𞤵𞥅. 𞤏𞤮𞤤𞤣𞤫 𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤤 𞤬𞤢𞤲𞤼𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤭𞥅 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤯𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮 𞤥𞤭𞤲 𞤷𞤫𞥅𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤳𞤮𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢𞤤 𞤽𞤢𞤳𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤻𞤢𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤦𞤢𞤽𞤺𞤵𞤳𞤭 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵. 𞤑𞤢𞤽𞤳𞤮 𞤮 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤮𞤼𞥆𞤮 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤮𞥅𞤣𞤫⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤭𞤤𞤢𞥄 𞤬𞤫𞤤𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤻𞤢𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤮 𞤳𞤮𞥅𞤤𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤳𞤢𞤽𞤳𞤮 𞤫𞤱𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤇𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤵𞤥 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲. 𞤕𞤫𞤲𞤣𞤮𞤤 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤵𞥅𞤧𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵: 𞤐'𞤔𞤮𞥅𞤯𞤫 𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤪𞥆𞤵𞤩𞤫! 𞤚𞤢𞥄 𞤷𞤫𞤲𞤣𞤮𞤤 𞤱𞤮𞤲𞤢 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤂𞤢𞥄𞤼𞤫 𞤲𞤢𞤪𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅𞤤𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤫 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤴𞤢 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤼𞤢. 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤑𞤮𞤤𞤮𞤱𞤫 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤤𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤥𞤭 𞤱𞤭'𞤺𞤮: 𞤕𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢: “𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤮 𞤆𞤮𞤤.” 𞤌𞤴𞤢 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢: “𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤨𞤮𞤤𞥆𞤮𞤧.” 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢: “𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤮 𞤆𞤭𞤴𞤫𞤪.” 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢: “𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 .” 𞤑𞤢𞤣𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤮 𞤷𞤫𞤲𞤣𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤲𞤢؟ 𞤍𞤵𞤥 𞤆𞤮𞤤 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞤬𞤭 𞤣𞤮𞤱 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤢𞥄𞤬𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢؟ 𞤃𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤆𞤮𞤤 𞤳𞤫𞤩𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢؟ 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤫𞤼𞥆𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤴𞤭𞥅𞤱𞤢𞥄𞤴 𞤳𞤮𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤑𞤭𞤪𞤭𞤧𞤨𞤵𞤧 𞤫 𞤘𞤢𞤴𞤵𞤧 . 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤭'𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤭 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤢𞤥. 𞤀𞤧𞤫𞥅! 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤦𞤮𞥅 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤧𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤉𞤧𞤼𞤫𞤬𞤢𞤲𞤢𞤧 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢. 𞤃𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢 . 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤴 𞤴𞤢𞤥 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤢𞤨𞤼𞤭𞤧𞤥𞤢⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲𞤢 𞤂𞤭𞤲'𞤶𞤭𞥅𞤤𞤢. 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲𞤢𞥄𞤴 𞤳𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤺𞤢𞥄𞤬𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤤𞤢𞤧𞤦𞤭𞤲𞤫. 𞤄𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤫 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤥𞤵𞤥 𞤖𞤢𞤤𞤳𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤢 𞤳𞤵𞤦𞤢𞤪 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤣𞤮𞤱 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤢𞥄𞤬𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤧𞤢𞤲𞤩𞤫 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤫𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞤲 𞤁𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤭: “𞤃𞤭 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤢𞤲 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢'𞤫𞤲⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤵𞤣𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤤 𞤢𞤲𞤣𞤵𞤩𞤫 .” 𞤑𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢𞥄𞤶𞤮؟ 𞤃𞤮𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤣𞤭𞤦𞥆𞤮؟ 𞤃𞤮𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤵𞤶𞥆𞤮𞤼𞤭𞤪𞤮𞥅𞤱𞤮 𞥁𞤢𞤥𞤢𞤲𞤵𞥅𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵؟ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤱𞤢𞤪𞤼𞤭𞤪𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲𞤢 ؟ 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤫 𞤲𞤭𞥅 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤥𞤵𞤥 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤵 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤼𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤴𞤮𞤪𞤭 𞤸𞤭𞤧𞤲𞤵𞤺𞤮 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢'𞤫𞤲 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲'𞤦𞤭'𞤢𞤼𞤢 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤵'𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤳𞤢𞥄𞤴𞤫𞥅𞤬𞤭𞥅𞤶𞤭⹁ 𞤒𞤵𞤲𞤢𞤲𞤭𞤽𞤳𞤫'𞤫𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤭𞤼𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤭'𞤫𞤼𞤫 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤫𞤴𞤲𞤢 𞤳𞤵𞤦𞤢𞤪 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤩𞤭𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤢𞥄𞤬𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢𞤤. 𞤖𞤢𞥄 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤵'𞤫𞤲 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤬𞤫𞤪𞤺𞤫𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤵𞤥𞥆𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅𞤶𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤫 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤲𞤢𞤳𞤫 𞤩𞤫 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤒𞤢𞤸𞤵𞥅𞤣𞤵'𞤫𞤲 𞤳𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤒𞤵𞤲𞤢𞤲𞤭𞤽𞤳𞤫'𞤫𞤲 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤫 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤑𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤤 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤍𞤵𞤥 𞤲𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤩𞤵𞤪𞤭 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤫. 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤫𞤱𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸! 𞤊𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤯𞤢𞤦𞤭𞤴𞤢 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢'𞤫𞤲 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤢𞥄𞤴 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤢𞥄𞤴⹁ 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤢-𞤢𞤧𞤤𞤭'𞤫𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤢𞥄𞤴. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤸𞤵𞤥𞤢𞤳𞤭𞥅𞤶𞤵𞤥 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤧𞤵𞤩𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢'𞤫𞤲 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤢. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤧𞤵𞤩𞤭 𞤳𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤯𞤵𞤥 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤩𞤫 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤢. 𞤌 𞤧𞤵𞤩𞤭 𞤤𞤫𞥅𞤧𞤩𞤫 𞤫 𞤴𞤢𞤱𞤲𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫'𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤭𞤯𞤭𞤲𞤢 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤩𞤫 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤭𞥅 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴𞤫 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤁𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤭𞤱𞤳𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤄𞤫𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤫𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤭 𞤢𞤣𞤭𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤫 𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤫 𞤲'𞤣𞤭𞤥𞤵. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤥𞤵𞥅𞤴𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢: “𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤮 𞤥𞤢𞤲𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 .”
1 Korintu'en 2 Pol waazini haa Korintu Deerɗiraaɓe am, saa'i mi warino waazingo on gooŋga Allah sirriiha, mi waɗaay ɗum bee bolle mawɗe e hikma lugguka. Mi tefaay anndugo koo ɗume caka mooɗon, sonaa Yeesu Almasiihu, waato Yeesu Almasiihu ɓilaaɗo dow leggal gaafaaŋgal. Mi wari haa mooɗon nder tampere, nder kulol e nder diwŋgol ɗuuɗŋgol . Wolde am e waazu am laataaki bee baawal bolle fodde hikma yimɓe, ammaa ɗum baŋginki Ruuhu Allah e baawɗe mum, ngam taa nuɗɗinki mooɗon daro dow hikma yimɓe, ammaa ki daro dow baawɗe Allah. Ruuhu anndi sirriiji Allah Bee non fuu min ɗon ngaazina hikma haa nuɗɗinɓe timmuɓe. Hikma ka'a laataaki ka zamanuuru ndu'u malla ka mawɓe zamanuuru ndu'u, ngam baawɗe maɓɓe tammi nattineego. Min ɗon ngaazina hikma Allah sirriiha, ka o suuɗino, ammaa o annini hokkugo en diga zamanuuji ciwaa ngam tedduŋgal meeɗen. Walaa koo gooto nder mawɓe duniyaaru ndu'u annduno ngal. To naa non, ɓe ɓilataano Jawmiraawo marɗo tedduŋgal haa leggal gaafaaŋgal. Ammaa bana ko winnda: “Ko goɗɗo meeɗaay yi'ugo malla nanugo, ko goɗɗo meeɗaay numugo boo, kanjum Allah taaskitinani yiɗɓe mo .” Haa meeɗen kam, Allah waŋginiri ɗum bee Ruuhu. Ngam Ruuhu ɗon linya koo ɗume fuu, koo nufayeeje Allah lugguɗe boo. Moy anndi ko woni nder goɗɗo? Sey ruuhu goɗɗo man. Bana non boo walaa annduɗo numooji Allah, sey Ruuhu Allah tan. Ngam enen kam, en keɓaay ruuhu iwŋgu haa duniyaaru ndu'u, ammaa Ruuhu iwɗo haa Allah keɓɗen, ngam anndugo ko Allah mo'ani en. Min mbolwiraay haala man bee bolle iwɗe haa hikma yimɓe, ammaa bee ko Ruuhu Allah ekkitinta, haa min paamtina heɓɓe Ruuhu ko Ruuhu anndinta. Koo moy tokki hakkiilo mum jaɓataa ko iwi haa Ruuhu Allah, ngam ɗum faataare haa maako. O faamataa ɗum sam, ngam sey bee ballal Ruuhu ɗum faamorto. Keɓɗo Ruuhu Allah ɗon faama koo ɗume fuu, ammaa kaŋko bee hoore maako, walaa paamanɗo mo. Ngam deftere ɗon wi'a: “Moy anndi numo Jawmiraawo? Moy waawata hokkugo mo sawari?” Ammaa enen en ngoodi numo Almasiihu .
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥒 𞤆𞤮𞤤 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤭𞤲𞤮 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤮𞤲 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤧𞤭𞤪𞥆𞤭𞥅𞤸𞤢⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤢𞥄𞤴 𞤯𞤵𞤥 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤯𞤫 𞤫 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤵𞤳𞤢. 𞤃𞤭 𞤼𞤫𞤬𞤢𞥄𞤴 𞤢𞤲𞤣𞤵𞤺𞤮 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤧𞤮𞤲𞤢𞥄 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤩𞤭𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤣𞤮𞤱 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤢𞥄𞤬𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢𞤤. 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤫𞤪𞤫⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤵𞤤𞤮𞤤 𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤣𞤭𞤱𞤽𞤺𞤮𞤤 𞤯𞤵𞥅𞤯𞤽𞤺𞤮𞤤 . 𞤏𞤮𞤤𞤣𞤫 𞤢𞤥 𞤫 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤵 𞤢𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤤 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤦𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤫 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤥⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤣𞤢𞤪𞤮 𞤣𞤮𞤱 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤭 𞤣𞤢𞤪𞤮 𞤣𞤮𞤱 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤧𞤭𞤪𞥆𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤄𞤫𞥅 𞤲𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤥𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲𞤢 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤵𞤩𞤫. 𞤖𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤳𞤢'𞤢 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤳𞤢 𞥁𞤢𞤥𞤢𞤲𞤵𞥅𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞥁𞤢𞤥𞤢𞤲𞤵𞥅𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤲𞤢𞤼𞥆𞤭𞤲𞤫𞥅𞤺𞤮. 𞤃𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲𞤢 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤧𞤭𞤪𞥆𞤭𞥅𞤸𞤢⹁ 𞤳𞤢 𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭𞤲𞤮⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮 𞤢𞤲𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮 𞤫𞤲 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞥁𞤢𞤥𞤢𞤲𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤷𞤭𞤱𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲. 𞤏𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤳𞤮𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤢𞤱𞤩𞤫 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵 𞤢𞤲𞤣𞤵𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤. 𞤚𞤮 𞤲𞤢𞥄 𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤩𞤫 𞤩𞤭𞤤𞤢𞤼𞤢𞥄𞤲𞤮 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤯𞤮 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤤𞤫𞤺𞥆𞤢𞤤 𞤺𞤢𞥄𞤬𞤢𞥄𞤽𞤺𞤢𞤤. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢: “𞤑𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤢𞥄𞤴 𞤴𞤭'𞤵𞤺𞤮 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤲𞤢𞤲𞤵𞤺𞤮⹁ 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤢𞥄𞤴 𞤲𞤵𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤳𞤢𞤲'𞤶𞤵𞤥 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤼𞤢𞥄𞤧𞤳𞤭𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤮 .” 𞤖𞤢𞥄 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤥 𞤦𞤫𞥅 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤭𞤻𞤢 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤲𞤵𞤬𞤢𞤴𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤤𞤵𞤺𞥆𞤵𞤯𞤫 𞤦𞤮𞥅. 𞤃𞤮𞤴 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤳𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮؟ 𞤅𞤫𞤴 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤲. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤢𞤲𞤣𞤵𞤯𞤮 𞤲𞤵𞤥𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤼𞤢𞤲. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤫𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤢𞥄𞤴 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤭𞤱𞤽𞤺𞤵 𞤸𞤢𞥄 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤭𞤱𞤯𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤳𞤫𞤩𞤯𞤫𞤲⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤢𞤲𞤣𞤵𞤺𞤮 𞤳𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤥𞤮'𞤢𞤲𞤭 𞤫𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤲'𞤦𞤮𞤤𞤱𞤭𞤪𞤢𞥄𞤴 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤥𞤢𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤭𞤱𞤯𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤼𞤢⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲 𞤨𞤢𞥄𞤥𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤸𞤫𞤩𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤳𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤲𞤼𞤢. 𞤑𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞥅𞤤𞤮 𞤥𞤵𞤥 𞤶𞤢𞤩𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤭𞤱𞤭 𞤸𞤢𞥄 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤌 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤧𞤢𞤥⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤧𞤫𞤴 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤢𞤤 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤮𞤪𞤼𞤮. 𞤑𞤫𞤩𞤯𞤮 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤽𞤳𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮⹁ 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤨𞤢𞥄𞤥𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤥𞤮. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢: “𞤃𞤮𞤴 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤲𞤵𞤥𞤮 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮؟ 𞤃𞤮𞤴 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤵𞤺𞤮 𞤥𞤮 𞤧𞤢𞤱𞤢𞤪𞤭؟” 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤫𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤲𞤵𞤥𞤮 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 .
1 Korintu'en 3 Huuwanooɓe Allah Deerɗiraaɓe am, mi waawaay wolwango on bana heɓɓe Ruuhu Allah. Ammaa mi wolwani on bana tokkiiɓe ɗabiya yimɓe duniyaaru, bana ɓikkoy pamaroy nder Almasiihu. Ngam ɗum kosam ndokkumi on, naa nyaamdu semmbiɗndu. Ngam on ke'aay nyaamugo ndu. Haa jonta boo on ke'aay nyaamugo ndu , ngam on ɗon tokko ɗabiya yimɓe duniyaaru. Ngam to on ɗon kaajindira, on ɗon njokkira, on ngonaay nder ɗabiya yimɓe duniyaaru na? Naa on ɗon mbaɗa ko yimɓe woɗɓe mbaɗata na? To goɗɗo wi'i: “Min mo Pol”, goɗɗo feere boo: “Min mo Apollos”, naa on ɗon mbaɗa ko yimɓe woɗɓe mbaɗata na ? Kadi moy woni Apollos? Moy woni Pol? Minin min huuwanooɓe Allah, on nuɗɗini Allah daliila waazu amin. Allah halfini koo moy amin kuugal mum. Min mi jubi, Apollos yarni, ammaa Allah mawnini ɗum . Bana non kadi, mo jubi bee mo yarni laataaki koo ɗume, sey Allah mawninoowo ko juba tan mari saman. Mo jubi bee mo yarni poti kal-kal. Ammaa koo moy heɓan mbarjaari mum fodde kuugal mum. Minin min huuwdiɗɗiraaɓe nder kuugal Allah, onon boo on ngesa Allah, on nyiɓaalo Allah. Fodde mo'ere nde Allah mo'ani yam, bana mahoowo kakkilɗo, mi wallini caɓɓawal. Goɗɗo feere ɗon maha dow maagal. Ammaa sey koo moy hakkilana no o mahrata. Yeesu Almasiihu woni caɓɓawal. Walaa ballinanɗo goɗŋgal. To goɗɗo mahi dow maagal bee kaŋŋeeri malla cardi malla kaa'e marɗe saman, bee leɗɗe malla geene malla ƴommbe, kuugal koo moy fuu waŋgoyan. Nyalaade kiita waŋginan ɗum. Ɗum waŋgoyan nder yiite e yiite waŋginan no kuugal koo moy wa'i. To yiite nyaamaay ko goɗɗo mahi, o heɓan mbarjaari. To yiite nyaami ko goɗɗo mahi, nden kam o waɗi asar. Ammaa o hisan bee daker bana caaliiɗo yiite. On anndaa onon ngoni haykaliiru Allah e Ruuhu Allah ɗon jooɗi nder mooɗon na ? To goɗɗo wili haykaliiru Allah, Allah halkan mo. Ngam haykaliiru Allah ndu seniindu, ɗum onon bee ko'e mooɗon ngoni haykaliiru man. Taa goɗɗo esta hoore muuɗum. To goɗɗo mooɗon numi o hikmaajo fodde no zamanuuru ndu'u wa'i, sey o warta paataaɗo, ngam haa o laato hikmaajo fakat. Ngam hikma duniyaaru ndu'u, ɗum faataare haa Allah. Ngam Deftere wi'i: “Allah ɗon naŋnga hikma'en nder tuuforgol dabareeji maɓɓe .” Nde wi'i fahin boo: “Jawmiraawo anndi numooji hikma'en, ɗi meereeji .” Ngam man taa goɗɗo tabitina teddinki mum dow manoore yimɓe. Ngam koo ɗume fuu onon mari. Koo Pol, koo Apollos, koo Piyer, koo duniyaaru, koo ngeendam, koo maayde, koo jontaajum, koo garanɗum. Koo ɗume fuu onon mari. Ammaa onon kam, Almasiihu mari on, Almasiihu boo, Allah mari ɗum.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥓 𞤖𞤵𞥅𞤱𞤢𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞥄𞤱𞤢𞥄𞤴 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲'𞤺𞤮 𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤸𞤫𞤩𞥆𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤯𞤢𞤦𞤭𞤴𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤩𞤭𞤳𞥆𞤮𞤴 𞤨𞤢𞤥𞤢𞤪𞤮𞤴 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤯𞤵𞤥 𞤳𞤮𞤧𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤮𞤳𞥆𞤵𞤥𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤲'𞤣𞤵. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤮𞤲 𞤳𞤫'𞤢𞥄𞤴 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤲'𞤣𞤵. 𞤖𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤦𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤳𞤫'𞤢𞥄𞤴 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤵𞤺𞤮 𞤲'𞤣𞤵 ⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮 𞤯𞤢𞤦𞤭𞤴𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤢𞥄𞤶𞤭𞤲'𞤣𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤶𞤮𞤳𞥆𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤢𞥄𞤴 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤯𞤢𞤦𞤭𞤴𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲𞤢؟ 𞤐𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤢؟ 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤭: “𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤮 𞤆𞤮𞤤”⹁ 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤦𞤮𞥅: “𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤮 𞤀𞤨𞤮𞤤𞥆𞤮𞤧”⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤲𞤢 ؟ 𞤑𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤮𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤀𞤨𞤮𞤤𞥆𞤮𞤧؟ 𞤃𞤮𞤴 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤆𞤮𞤤؟ 𞤃𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤢𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤮𞤲 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤵 𞤢𞤥𞤭𞤲. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤭 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤢𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤥. 𞤃𞤭𞤲 𞤥𞤭 𞤶𞤵𞤦𞤭⹁ 𞤀𞤨𞤮𞤤𞥆𞤮𞤧 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤭⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤭 𞤯𞤵𞤥 . 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤥𞤮 𞤶𞤵𞤦𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤲𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤮 𞤶𞤵𞤦𞤢 𞤼𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲. 𞤃𞤮 𞤶𞤵𞤦𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤮 𞤴𞤢𞤪𞤲𞤭 𞤨𞤮𞤼𞤭 𞤳𞤢𞤤-𞤳𞤢𞤤. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤪𞤶𞤢𞥄𞤪𞤭 𞤥𞤵𞤥 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤥𞤵𞤥. 𞤃𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤣𞤭𞤯𞥆𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤫𞤧𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤮𞤲 𞤻𞤭𞤩𞤢𞥄𞤤𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤊𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤥𞤮'𞤫𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤥𞤮'𞤢𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤢𞤸𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤳𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤭 𞤷𞤢𞤩𞥆𞤢𞤱𞤢𞤤. 𞤘𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤸𞤢 𞤣𞤮𞤱 𞤥𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤧𞤫𞤴 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤮 𞤥𞤢𞤸𞤪𞤢𞤼𞤢. 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤷𞤢𞤩𞥆𞤢𞤱𞤢𞤤. 𞤏𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤤𞥆𞤭𞤲𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤺𞤮𞤯𞤽𞤺𞤢𞤤. 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤸𞤭 𞤣𞤮𞤱 𞤥𞤢𞥄𞤺𞤢𞤤 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤢𞤽𞥆𞤫𞥅𞤪𞤭 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤷𞤢𞤪𞤣𞤭 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤳𞤢𞥄'𞤫 𞤥𞤢𞤪𞤯𞤫 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲⹁ 𞤦𞤫𞥅 𞤤𞤫𞤯𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤫𞥅𞤲𞤫 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤰𞤮𞤥𞤦𞤫⹁ 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤬𞤵𞥅 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤮𞤴𞤢𞤲. 𞤐𞤴𞤢𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤢 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤯𞤵𞤥. 𞤍𞤵𞤥 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤮𞤴𞤢𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤫 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤲𞤮 𞤳𞤵𞥅𞤺𞤢𞤤 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤱𞤢'𞤭. 𞤚𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤢𞥄𞤴 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤮 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤪𞤶𞤢𞥄𞤪𞤭. 𞤚𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤭 𞤳𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤢𞤸𞤭⹁ 𞤲'𞤣𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤢𞤧𞤢𞤪. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮 𞤸𞤭𞤧𞤢𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤢𞤳𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤷𞤢𞥄𞤤𞤭𞥅𞤯𞤮 𞤴𞤭𞥅𞤼𞤫. 𞤌𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤴𞤳𞤢𞤤𞤭𞥅𞤪𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤲 𞤶𞤮𞥅𞤯𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢 ؟ 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭𞤤𞤭 𞤸𞤢𞤴𞤳𞤢𞤤𞤭𞥅𞤪𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤢𞤲 𞤥𞤮. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤸𞤢𞤴𞤳𞤢𞤤𞤭𞥅𞤪𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲'𞤣𞤵 𞤧𞤫𞤲𞤭𞥅𞤲'𞤣𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤴𞤳𞤢𞤤𞤭𞥅𞤪𞤵 𞤥𞤢𞤲. 𞤚𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤫𞤧𞤼𞤢 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥. 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤵𞤥𞤭 𞤮 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤲𞤮 𞥁𞤢𞤥𞤢𞤲𞤵𞥅𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵 𞤱𞤢'𞤭⹁ 𞤧𞤫𞤴 𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤼𞤢 𞤨𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤯𞤮⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤬𞤢𞤳𞤢𞤼. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤁𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤭: “𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤽𞤲'𞤺𞤢 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢'𞤫𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤼𞤵𞥅𞤬𞤮𞤪𞤺𞤮𞤤 𞤣𞤢𞤦𞤢𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤢𞤩𞥆𞤫 .” 𞤐'𞤁𞤫 𞤱𞤭'𞤭 𞤬𞤢𞤸𞤭𞤲 𞤦𞤮𞥅: “𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤢𞤲𞤣𞤭 𞤲𞤵𞤥𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢'𞤫𞤲⹁ 𞤯𞤭 𞤥𞤫𞥅𞤪𞤫𞥅𞤶𞤭 .” 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞤲 𞤼𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤼𞤢𞤦𞤭𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭 𞤥𞤵𞤥 𞤣𞤮𞤱 𞤥𞤢𞤲𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭. 𞤑𞤮𞥅 𞤆𞤮𞤤⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤀𞤨𞤮𞤤𞥆𞤮𞤧⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤆𞤭𞤴𞤫𞤪⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤢𞤥⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤺𞤢𞤪𞤢𞤲𞤯𞤵𞤥. 𞤑𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤭. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤮𞤲⹁ 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤥𞤢𞤪𞤭 𞤯𞤵𞤥.
1 Korintu'en 4 Nelaaɓe Almasiihu Non kadi anndite minin ngoni huuwanooɓe Almasiihu, kaliifa'en halfinaaɓe waŋgingo sirriiji Allah. Ko ɓe ƴamata haa kaliifa'en kam, ɗum laataago hoolaaɓe. Ngam am kam, to onon aybini yam malla to ɗum hiitooɓe woɗɓe aybini yam, ɗum walaa saman. Min bee hoore am maa mi aybintaa hoore am. Ɓernde am felaay yam dow koo ɗume, ammaa ɗum wi'aay mi laaɓɗo. Jawmiraawo feere mum woni kiitoowo yam. Ngam maajum taa kiite koo ɗume diga saa'i man siwaa. Munye haa Jawmiraawo wara, mo waŋginta nder laaɓɗum ko suuɗi nder nyiɓre. O waŋginan boo nufayeeje nyukkiiɗe nder ɓerɗe yimɓe. Nden kadi koo moy heɓan manoore mum bana no fottanta Allah. Deerɗiraaɓe am, mi huuwtiniri misaaluuji ɗi'i dow Apollos e dow am ngam daliila mooɗon. Mi yiɗi on tokko misaalu amin “bilaa ƴaɓɓaago keerol jo'inaaŋgol fodde ko winnda.” Ngam taa goɗɗo mooɗon tokko oo, yawo oya. Moy ɓurnu ma dow woɗɓe? Naa Allah hokki ma ko marɗa fuu na? To ɗum dokkal keɓɗa kam, koni jurortoɗa bana a heɓaayno ngal? Asee! Jonta on keɓi ko ngiɗɗon fuu! On ndiski timmi! On ngarti laamiiɓe, ammaa minin min keɓaay ɗum tawon! To on laatino non bee gooŋga kam, minin boo min laamodotono bee mooɗon. Ammaa mi tammi minin nelaaɓe, Allah waɗi min ɓaawo'en bana hiitaaɓe ngam mbareego. Min laatake bana huunde fijirteende yeeso duniyaaru, yeeso malaa'ika'en e yimɓe. Ngam daliila Almasiihu, minin min faataaɓe, ammaa onon, on marɓe hikma nder kawtal bee maako. Minin min tampuɓe, ammaa onon on semmbiɗɓe. Onon on horminaaɓe, ammaa minin min yawaaɓe. Haa wargo saa'iire nde'e min ɗon maata dolo, min ɗon maata ɗomka, min temmbuɓe, min piyaaɓe, min yiilotooɓe, min ɗon coma ngam min ɗon kuuwa bee juuɗe amin. To ɓe kuɗi min, min ɗon mbarkiɗina. To ɓe toonyake min, min munyanan ɗum . To ɓe nyo'i min, min njaabo bee bolle belɗe. Haa jonta min laati bana mbuuwri duniyaaru, bana nyidduɗum ko yimɓe fuu ngudinta. Mi winndani on ɗum naa ngam haa mi semtina on, ammaa ngam mi reentina on ngam on laatake ɓikkoy am ngiɗaakoy. Ngam koo to on ngoodi eltooɓe ujine sappo nder Almasiihu, on ngoodi baaba gooto tan. Ɗum min waddani on ngeendam nder Almasiihu Yeesu nde mi waazini on Linjiila. Ngam man mi ɗon toro on: Tokke misaalu am . Ngam daliila ka'a mi neli Timote, ɓiɗɗo am giɗaaɗo e koolaaɗo nder kawtal bee Jawmiraawo haa mooɗon. O siftinoran on no tokkortoomi Almasiihu. Kanjum mi ekkitinta koo toy nder jama'aaje nuɗɗinɓe fuu. Woɗɓe mooɗon mawniti ngam ɓe tammi mi lorataako haa mooɗon. Ammaa to Jawmiraawo munyi, mi waran nii seɗɗa haa mooɗon. Mi anndan naa bolle mawnitiiɓe ɓe'e tan, ammaa ko ɓe mbaawi waɗugo boo. Ngam laamu Allah daraaki dow bolle, ammaa dow baawɗe. Ɗume ngiɗɗon? Mi warda bee ɓoccol haa mooɗon na malla bee yiide e ɓernde ɗelemnde?
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥔 𞤐𞤫𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤐𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤭𞤼𞤫 𞤥𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤢𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤳𞤢𞤤𞤭𞥅𞤬𞤢'𞤫𞤲 𞤸𞤢𞤤𞤬𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤧𞤭𞤪𞥆𞤭𞥅𞤶𞤭 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤑𞤮 𞤩𞤫 𞤰𞤢𞤥𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤤𞤭𞥅𞤬𞤢'𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤸𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤢𞤥 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤼𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤼𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲𞤭 𞤴𞤢𞤥⹁ 𞤯𞤵𞤥 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲. 𞤃𞤭𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤢𞤥. 𞤇𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤢𞤥 𞤬𞤫𞤤𞤢𞥄𞤴 𞤴𞤢𞤥 𞤣𞤮𞤱 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤱𞤭'𞤢𞥄𞤴 𞤥𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤯𞤮. 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤴𞤢𞤥. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤧𞤢𞥄'𞤭 𞤥𞤢𞤲 𞤧𞤭𞤱𞤢𞥄. 𞤃𞤵𞤻𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤱𞤢𞤪𞤢⹁ 𞤥𞤮 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤯𞤵𞤥 𞤳𞤮 𞤧𞤵𞥅𞤯𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤻𞤭𞤩𞤪𞤫. 𞤌 𞤱𞤢𞤽𞤺𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤲𞤵𞤬𞤢𞤴𞤫𞥅𞤶𞤫 𞤻𞤵𞤳𞥆𞤭𞥅𞤯𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤩𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫. 𞤐'𞤁𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤸𞤫𞤩𞤢𞤲 𞤥𞤢𞤲𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮 𞤬𞤮𞤼𞥆𞤢𞤲𞤼𞤢 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤁𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭 𞤸𞤵𞥅𞤱𞤼𞤭𞤲𞤭𞤪𞤭 𞤥𞤭𞤧𞤢𞥄𞤤𞤵𞥅𞤶𞤭 𞤯𞤭'𞤭 𞤣𞤮𞤱 𞤀𞤨𞤮𞤤𞥆𞤮𞤧 𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤢𞤥 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮 𞤥𞤭𞤧𞤢𞥄𞤤𞤵 𞤢𞤥𞤭𞤲 “𞤦𞤭𞤤𞤢𞥄 𞤰𞤢𞤩𞥆𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤳𞤫𞥅𞤪𞤮𞤤 𞤶𞤮'𞤭𞤲𞤢𞥄𞤽𞤺𞤮𞤤 𞤬𞤮𞤣𞥆𞤫 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢.” 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤼𞤢𞥄 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮 𞤮𞥅⹁ 𞤴𞤢𞤱𞤮 𞤮𞤴𞤢. 𞤃𞤮𞤴 𞤩𞤵𞤪𞤲𞤵 𞤥𞤢 𞤣𞤮𞤱 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫؟ 𞤐𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤥𞤢 𞤳𞤮 𞤥𞤢𞤪𞤯𞤢 𞤬𞤵𞥅 𞤲𞤢؟ 𞤚𞤮 𞤯𞤵𞤥 𞤣𞤮𞤳𞥆𞤢𞤤 𞤳𞤫𞤩𞤯𞤢 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤭 𞤶𞤵𞤪𞤮𞤪𞤼𞤮𞤯𞤢 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤢 𞤸𞤫𞤩𞤢𞥄𞤴𞤲𞤮 𞤲'𞤺𞤢𞤤؟ 𞤀𞤧𞤫𞥅! 𞤔𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤮𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤭 𞤳𞤮 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞥆𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅! 𞤌𞤲 𞤲'𞤣𞤭𞤧𞤳𞤭 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭! 𞤌𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤪𞤼𞤭 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤭𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤳𞤫𞤩𞤢𞥄𞤴 𞤯𞤵𞤥 𞤼𞤢𞤱𞤮𞤲! 𞤚𞤮 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤥𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤥𞤭𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤮𞤣𞤮𞤼𞤮𞤲𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤥𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤲𞤫𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤱𞤢𞤯𞤭 𞤥𞤭𞤲 𞤩𞤢𞥄𞤱𞤮'𞤫𞤲 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤲'𞤦𞤢𞤪𞤫𞥅𞤺𞤮. 𞤃𞤭𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤬𞤭𞤶𞤭𞤪𞤼𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢'𞤫𞤲 𞤫 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤥𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤬𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲⹁ 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤩𞤫 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤃𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤢𞤥𞤨𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤧𞤫𞤥𞤦𞤭𞤯𞤩𞤫. 𞤌𞤲𞤮𞤲 𞤮𞤲 𞤸𞤮𞤪𞤥𞤭𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭𞤲𞤭𞤲 𞤥𞤭𞤲 𞤴𞤢𞤱𞤢𞥄𞤩𞤫. 𞤖𞤢𞥄 𞤱𞤢𞤪𞤺𞤮 𞤧𞤢𞥄'𞤭𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫'𞤫 𞤥𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤼𞤢 𞤣𞤮𞤤𞤮⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞥄𞤼𞤢 𞤯𞤮𞤥𞤳𞤢⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤼𞤫𞤥𞤦𞤵𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤨𞤭𞤴𞤢𞥄𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤴𞤭𞥅𞤤𞤮𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤷𞤮𞤥𞤢 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤵𞥅𞤱𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤶𞤵𞥅𞤯𞤫 𞤢𞤥𞤭𞤲. 𞤚𞤮 𞤩𞤫 𞤳𞤵𞤯𞤭 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞤪𞤳𞤭𞤯𞤭𞤲𞤢. 𞤚𞤮 𞤩𞤫 𞤼𞤮𞥅𞤻𞤢𞤳𞤫 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤥𞤵𞤻𞤢𞤲𞤢𞤲 𞤯𞤵𞤥 . 𞤚𞤮 𞤩𞤫 𞤻𞤮'𞤭 𞤥𞤭𞤲⹁ 𞤥𞤭𞤲 𞤲'𞤶𞤢𞥄𞤦𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤦𞤫𞤤𞤯𞤫. 𞤖𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤥𞤭𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤲'𞤦𞤵𞥅𞤱𞤪𞤭 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤻𞤭𞤣𞥆𞤵𞤯𞤵𞤥 𞤳𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲'𞤺𞤵𞤣𞤭𞤲𞤼𞤢. 𞤃𞤭 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤥 𞤲𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤧𞤫𞤥𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤥𞤭 𞤪𞤫𞥅𞤲𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤩𞤭𞤳𞥆𞤮𞤴 𞤢𞤥 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞤢𞥄𞤳𞤮𞤴. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤳𞤮𞥅 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤫𞤤𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤵𞤶𞤭𞤲𞤫 𞤧𞤢𞤨𞥆𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤼𞤢𞤲. 𞤍𞤵𞤥 𞤥𞤭𞤲 𞤱𞤢𞤣𞥆𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤲'𞤣𞤫 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞥄𞥁𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤂𞤭𞤲'𞤶𞤭𞥅𞤤𞤢. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞤲 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤼𞤮𞤪𞤮 𞤮𞤲: 𞤚𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤥𞤭𞤧𞤢𞥄𞤤𞤵 𞤢𞤥 . 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤣𞤢𞤤𞤭𞥅𞤤𞤢 𞤳𞤢'𞤢 𞤥𞤭 𞤲𞤫𞤤𞤭 𞤚𞤭𞤥𞤮𞤼𞤫⹁ 𞤩𞤭𞤯𞥆𞤮 𞤢𞤥 𞤺𞤭𞤯𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤫 𞤳𞤮𞥅𞤤𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢𞤤 𞤦𞤫𞥅 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤌 𞤧𞤭𞤬𞤼𞤭𞤲𞤮𞤪𞤢𞤲 𞤮𞤲 𞤲𞤮 𞤼𞤮𞤳𞥆𞤮𞤪𞤼𞤮𞥅𞤥𞤭 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵. 𞤑𞤢𞤲'𞤶𞤵𞤥 𞤥𞤭 𞤫𞤳𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤼𞤢 𞤳𞤮𞥅 𞤼𞤮𞤴 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤶𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅. 𞤏𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤼𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤩𞤫 𞤼𞤢𞤥𞥆𞤭 𞤥𞤭 𞤤𞤮𞤪𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤼𞤮 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤵𞤻𞤭⹁ 𞤥𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤢𞤲 𞤲𞤭𞥅 𞤧𞤫𞤯𞥆𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤢𞤲𞤣𞤢𞤲 𞤲𞤢𞥄 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤼𞤭𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫'𞤫 𞤼𞤢𞤲⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤩𞤫 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤱𞤭 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤦𞤮𞥅. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤣𞤢𞤪𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤣𞤮𞤱 𞤦𞤮𞤤𞥆𞤫⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤣𞤮𞤱 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫. 𞤍𞤵𞤥𞤫 𞤲'𞤺𞤭𞤯𞥆𞤮𞤲؟ 𞤃𞤭 𞤱𞤢𞤪𞤣𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤩𞤮𞤷𞥆𞤮𞤤 𞤸𞤢𞥄 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤴𞤭𞥅𞤣𞤫 𞤫 𞤩𞤫𞤪𞤲'𞤣𞤫 𞤯𞤫𞤤𞤫𞤥𞤲'𞤣𞤫؟
1 Korintu'en 5 Cemtiniiɗum caka nuɗɗinɓe Ɗum ɗon nane koo toy woodi haala daakaareeku caka mooɗon. Irin daakaareeku maajum tawataake koo haa heefeerɓe maa. Ngam gooto mooɗon ɗon wonda bee debbo baaba muuɗum . Bee man fuu on ɗon mawnito! Haani no on cuno, on ngurtina kuuwɗo irin ɗu'um caka mooɗon! Ngam am kam, koo mi ɗon daayi bee mooɗon, numooji am ndaayaaki bee mooɗon. Mi hiiti kuuwɗo ɗu'um timmi bana mi tawaaɗono caka mooɗon. Ngam to on ɗon mooɓi nder innde Jawmiraawo meeɗen Yeesu, annde numooji am boo ɗon ngondi bee ɗi mooɗon. Nden, bee baawɗe Jawmiraawo meeɗen Yeesu, ndokke goɗɗo oo haa juŋngo Sayɗaanu! Ngam haa ɓanndu maako halka, ammaa ruuhu maako hisa nyalaade Jawmiraawo loroyto. Juro mooɗon yahaay sam! On anndaa ufnirɗum seɗɗa ufnan kullu fuu na ? Laɓɓine ko'e mooɗon diga ufnirɗum kiiɗɗum ɗu'um, haa laatooɗon kullu kesa bilaa ufnirɗum. Non laatiiɗon bee gooŋga boo, ngam Almasiihu, jawgel Paska meeɗen hirsaama . Non kadi ngaɗen juulde, naa bee ufnirɗum kiiɗɗum, naa bee ufnirɗum halleende e zunuuba, ammaa bee tamseere nde ufnaakaa, waato tamseere laaɓeeŋga e gooŋga . Mi binndanɗo on nder bataakewol am aartuŋgol taa on kawta bee daakaare'en. Mi wolwaay dow daakaare'en caka yimɓe duniyaaru ndu'u malla suunaaɓe malla wuyɓe malla rewooɓe labbi. To non ɗum laatino kam, doole on ngurtono duniyaaru! Ndaa ko mi winndani on jonta: Taa kawte bee goɗɗo bi'anɗo o Masiihiŋkeejo, ammaa o daakaareejo malla cuunaaɗo ceede malla dewoowo labbi malla baɗoowo tufle malla guykoowo malla gujjo. Taa nyaamde maa bee irin goɗɗo oo! Ko yaali yam bee hiitaago yimɓe yaasi? Naa on yowanaaɓe hiitaago wonɓe nder mooɓtorde mooɗon? Allah bee hoore mum hiitoto yimɓe yaasi. Ammaa bana ko winnda: “Ngurtine kalluɗo caka mooɗon .”
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥕 𞤕𞤫𞤥𞤼𞤭𞤲𞤭𞥅𞤯𞤵𞤥 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫 𞤍𞤵𞤥 𞤯𞤮𞤲 𞤲𞤢𞤲𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤼𞤮𞤴 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤳𞤵 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤋𞤪𞤭𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤳𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤼𞤢𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤸𞤫𞥅𞤬𞤫𞥅𞤪𞤩𞤫 𞤥𞤢𞥄. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲'𞤣𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤫𞤦𞥆𞤮 𞤦𞤢𞥄𞤦𞤢 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥 . 𞤄𞤫𞥅 𞤥𞤢𞤲 𞤬𞤵𞥅 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤱𞤲𞤭𞤼𞤮! 𞤖𞤢𞥄𞤲𞤭 𞤲𞤮 𞤮𞤲 𞤷𞤵𞤲𞤮⹁ 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤼𞤭𞤲𞤢 𞤳𞤵𞥅𞤱𞤯𞤮 𞤭𞤪𞤭𞤲 𞤯𞤵'𞤵𞤥 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲! 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤢𞤥 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤣𞤢𞥄𞤴𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤲𞤵𞤥𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤢𞥄𞤴𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤃𞤭 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤭 𞤳𞤵𞥅𞤱𞤯𞤮 𞤯𞤵'𞤵𞤥 𞤼𞤭𞤥𞥆𞤭 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤥𞤭 𞤼𞤢𞤱𞤢𞥄𞤯𞤮𞤲𞤮 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤼𞤮 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤭 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤢𞤲𞤣𞤫 𞤲𞤵𞤥𞤮𞥅𞤶𞤭 𞤢𞤥 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲'𞤣𞤭 𞤦𞤫𞥅 𞤯𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲. 𞤐'𞤁𞤫𞤲⹁ 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵⹁ 𞤲'𞤣𞤮𞤳𞥆𞤫 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞥅 𞤸𞤢𞥄 𞤶𞤵𞤽𞤲'𞤺𞤮 𞤅𞤢𞤴𞤯𞤢𞥄𞤲𞤵! 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤢⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤸𞤭𞤧𞤢 𞤻𞤢𞤤𞤢𞥄𞤣𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤤𞤮𞤪𞤮𞤴𞤼𞤮. 𞤔𞤵𞤪𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤴𞤢𞤸𞤢𞥄𞤴 𞤧𞤢𞤥! 𞤌𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤵𞤬𞤲𞤭𞤪𞤯𞤵𞤥 𞤧𞤫𞤯𞥆𞤢 𞤵𞤬𞤲𞤢𞤲 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤵 𞤬𞤵𞥅 𞤲𞤢 ؟ 𞤂𞤢𞤩𞥆𞤭𞤲𞤫 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤵𞤬𞤲𞤭𞤪𞤯𞤵𞤥 𞤳𞤭𞥅𞤯𞥆𞤵𞤥 𞤯𞤵'𞤵𞤥⹁ 𞤸𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤳𞤵𞤤𞥆𞤵 𞤳𞤫𞤧𞤢 𞤦𞤭𞤤𞤢𞥄 𞤵𞤬𞤲𞤭𞤪𞤯𞤵𞤥. 𞤐𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤫𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤦𞤮𞥅⹁ 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵⹁ 𞤶𞤢𞤱𞤺𞤫𞤤 𞤆𞤢𞤧𞤳𞤢 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤸𞤭𞤪𞤧𞤢𞥄𞤥𞤢 . 𞤐𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤣𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤯𞤫𞤲 𞤶𞤵𞥅𞤤𞤣𞤫⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤦𞤫𞥅 𞤵𞤬𞤲𞤭𞤪𞤯𞤵𞤥 𞤳𞤭𞥅𞤯𞥆𞤵𞤥⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤦𞤫𞥅 𞤵𞤬𞤲𞤭𞤪𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞤤𞥆𞤫𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤫 𞥁𞤵𞤲𞤵𞥅𞤦𞤢⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤦𞤫𞥅 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤲'𞤣𞤫 𞤵𞤬𞤲𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄⹁ 𞤱𞤢𞥄𞤼𞤮 𞤼𞤢𞤥𞤧𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤩𞤫𞥅𞤽𞤺𞤢 𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤽𞤺𞤢 . 𞤃𞤭 𞤦𞤭𞤲𞤣𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤦𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤫𞤱𞤮𞤤 𞤢𞤥 𞤢𞥄𞤪𞤼𞤵𞤽𞤺𞤮𞤤 𞤼𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫'𞤫𞤲. 𞤃𞤭 𞤱𞤮𞤤𞤱𞤢𞥄𞤴 𞤣𞤮𞤱 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫'𞤫𞤲 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤧𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤱𞤵𞤴𞤩𞤫 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭. 𞤚𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤯𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤣𞤮𞥅𞤤𞤫 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤪𞤼𞤮𞤲𞤮 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵! 𞤐'𞤁𞤢𞥄 𞤳𞤮 𞤥𞤭 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢: 𞤚𞤢𞥄 𞤳𞤢𞤱𞤼𞤫 𞤦𞤫𞥅 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤦𞤭'𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤮 𞤃𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤭𞤽𞤳𞤫𞥅𞤶𞤮⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤷𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤯𞤮 𞤷𞤫𞥅𞤣𞤫 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤣𞤫𞤱𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤦𞤢𞤯𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤼𞤵𞤬𞤤𞤫 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤵𞤴𞤳𞤮𞥅𞤱𞤮 𞤥𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤺𞤵𞤶𞥆𞤮. 𞤚𞤢𞥄 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤫 𞤥𞤢𞥄 𞤦𞤫𞥅 𞤭𞤪𞤭𞤲 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤮𞥅! 𞤑𞤮 𞤴𞤢𞥄𞤤𞤭 𞤴𞤢𞤥 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤧𞤭؟ 𞤐𞤢𞥄 𞤮𞤲 𞤴𞤮𞤱𞤢𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤱𞤮𞤲𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤩𞤼𞤮𞤪𞤣𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲؟ 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤫𞥅 𞤸𞤮𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤵𞤥 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤴𞤢𞥄𞤧𞤭. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤲𞤢 𞤳𞤮 𞤱𞤭𞤲𞤣𞤢: “𞤐'𞤘𞤵𞤪𞤼𞤭𞤲𞤫 𞤳𞤢𞤤𞥆𞤵𞤯𞤮 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 .”
1 Korintu'en 6 Yahrugo kiita yeeso sooyɓe adilaaku To goɗɗo mooɗon woodi wullaandu dow deerɗiraawo feere, koni o yiɗi wullaago mo yeeso sooya-adilaaku'en, naa yeeso senaaɓe? On anndaa senaaɓe kiitoto duniyaaru na? To onon kiitoto duniyaaru kam, on mbaawataa hiitaago kuuje famɗa samanje na? On anndaa enen kiitoto malaa'ika'en na? To non kam, en mbaawan hiitaago haala duniyaaru ndu'u! To on ngoodi luural dow kuuje duniyaaru, on ɗon ɗaɓɓa kiita haa yimɓe ɓe ngalaa tedduŋgal nder jama'aare nuɗɗinɓe! Mi ɗon wi'a ɗum haa cemton. Kadi, walaa hikmaajo koo gooto caka mooɗon baawanɗo ta'ugo haala hakkunde deerɗiraaɓe na? Koni deerɗiraawo yahrata wullaandu dow deerɗum yeeso hiitooɓe, sakkomaa yeeso hiitooɓe ɓe ngalaa nuɗɗinki? On ɗon ngullotira, fakat kanjum aybini on fuu. Ngam ɗume on munyantaa aybe ? Ngam ɗume on munyantaa jaɓteego? Ammaa ɗum onon ngaɗata sooynde-adilaaku man, onon njaɓtata woɗɓe boo! Asee boo ɓe deerɗiraaɓe mooɗon! On anndaa sooya-adilaaku'en kam ndonataa laamu Allah na? Taa este ko'e mooɗon! Daakaare'en e rewooɓe labbi e jeenooɓe e luuɗu'en , non boo wuyɓe e suunaaɓe riba e wuykooɓe e waɗooɓe tufle e jaɓtooɓe, ɓe fuu ɓe ndonataa laamu Allah. Bana non woɗɓe mooɗon laatino naane. Ammaa jonta hakkeeji mooɗon lootaama, on cenaama, on adilinaama bee innde Jawmiraawo meeɗen Yeesu Almasiihu e Ruuhu Allah meeɗen. Teddingo Allah bee ɓanndu mum Teema goɗɗo wi'an: “Koo ɗume fuu daganake yam.” Ooho, ammaa naa kuuje fuu nafata on. “Koo ɗume fuu daganake yam”. Ammaa mi accata huunde koo ndeyeere macciɗinammi . Woɗɓe ɗon mbi'a: “Nyaamdu ɗon ngam reedu, reedu boo ɗon ngam nyaamdu”. Ammaa Allah halkan ɗum ɗiɗi fuu. Ɓanndu neɗɗo laataaki ngam waɗugo daakaareeku, ndu ɗon ngam jagganaago Jawmiraawo e Jawmiraawo boo ɗon hakkila ndu. Allah mo ummitini Jawmiraawo meeɗen diga maayde, ummitinan en boo bee baawɗe mum. On anndaa ɓalli mooɗon ngoni terɗe haa ɓanndu Almasiihu na? Kadi mi hoo'a terɗe Almasiihu ngam waɗugo ɗe terɗe daakaareejo na? Waɗataako sam! On anndaa ɗakkotirɗo bee daakaareejo laatake ɓanndu wooru bee maako na? Deftere wi'i: “Ɗiɗo ɓe'e laatoto ɓanndu wooru .” Ammaa ɗakkotirɗo bee Jawmiraawo, ruuhu mum laatake gootum bee maako. Ndaaye haala daakaareeku. Hakkewol goɗŋgol koo ngole ko neɗɗo waɗata, haaɗan haa yaasi ɓanndu maako. Ammaa baɗanɗo daakaareeku ɗon waɗa hakke dow ɓanndu muuɗum. Malla on anndaa ɓanndu koo moy mooɗon woni haykaliiru Ruuhu Ceniiɗo, mo ɗon nder mooɗon, mo Allah hokki on na? Ngam maajum on maraay ko'e mooɗon . On coottaama bee saman. Ngam maajum teddine Allah bee ɓalli mooɗon.
𞥑 𞤑𞤮𞤪𞤭𞤲𞤼𞤵'𞤫𞤲 𞥖 𞤒𞤢𞤸𞤪𞤵𞤺𞤮 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤢 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤧𞤮𞥅𞤴𞤩𞤫 𞤢𞤣𞤭𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤚𞤮 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤣𞤮𞤱 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤬𞤫𞥅𞤪𞤫⹁ 𞤳𞤮𞤲𞤭 𞤮 𞤴𞤭𞤯𞤭 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤥𞤮 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤧𞤮𞥅𞤴𞤢-𞤢𞤣𞤭𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵'𞤫𞤲⹁ 𞤲𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫؟ 𞤌𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤧𞤫𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲𞤢؟ 𞤚𞤮 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤬𞤢𞤥𞤯𞤢 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲'𞤶𞤫 𞤲𞤢؟ 𞤌𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤫𞤲𞤫𞤲 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤥𞤢𞤤𞤢𞥄'𞤭𞤳𞤢'𞤫𞤲 𞤲𞤢؟ 𞤚𞤮 𞤲𞤮𞤲 𞤳𞤢𞤥⹁ 𞤫𞤲 𞤲'𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤲 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵 𞤲'𞤣𞤵'𞤵! 𞤚𞤮 𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞥅𞤣𞤭 𞤤𞤵𞥅𞤪𞤢𞤤 𞤣𞤮𞤱 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤣𞤵𞤲𞤭𞤴𞤢𞥄𞤪𞤵⹁ 𞤮𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤯𞤢𞤩𞥆𞤢 𞤳𞤭𞥅𞤼𞤢 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤭𞤥𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤵𞤽𞤺𞤢𞤤 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤶𞤢𞤥𞤢'𞤢𞥄𞤪𞤫 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤩𞤫! 𞤃𞤭 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤭'𞤢 𞤯𞤵𞤥 𞤸𞤢𞥄 𞤷𞤫𞤥𞤼𞤮𞤲. 𞤑𞤢𞤣𞤭⹁ 𞤱𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤸𞤭𞤳𞤥𞤢𞥄𞤶𞤮 𞤳𞤮𞥅 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤮 𞤷𞤢𞤳𞤢 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤼𞤢'𞤵𞤺𞤮 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤵𞤲'𞤣𞤫 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤲𞤢؟ 𞤑𞤮𞤲𞤭 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤴𞤢𞤸𞤪𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤵𞤤𞥆𞤢𞥄𞤲'𞤣𞤵 𞤣𞤮𞤱 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤵𞤥 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤧𞤢𞤳𞥆𞤮𞤥𞤢𞥄 𞤴𞤫𞥅𞤧𞤮 𞤸𞤭𞥅𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤩𞤫 𞤲'𞤺𞤢𞤤𞤢𞥄 𞤲𞤵𞤯𞥆𞤭𞤲𞤳𞤭؟ 𞤌𞤲 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤵𞤤𞥆𞤮𞤼𞤭𞤪𞤢⹁ 𞤬𞤢𞤳𞤢𞤼 𞤳𞤢𞤲'𞤶𞤵𞤥 𞤢𞤴𞤦𞤭𞤲𞤭 𞤮𞤲 𞤬𞤵𞥅. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤵𞤻𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤢𞤴𞤦𞤫 ؟ 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤮𞤲 𞤥𞤵𞤻𞤢𞤲𞤼𞤢𞥄 𞤶𞤢𞤩𞤼𞤫𞥅𞤺𞤮؟ 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤵𞤥 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢 𞤧𞤮𞥅𞤴𞤲'𞤣𞤫-𞤢𞤣𞤭𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵 𞤥𞤢𞤲⹁ 𞤮𞤲𞤮𞤲 𞤲'𞤶𞤢𞤩𞤼𞤢𞤼𞤢 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤦𞤮𞥅! 𞤀𞤧𞤫𞥅 𞤦𞤮𞥅 𞤩𞤫 𞤣𞤫𞥅𞤪𞤯𞤭𞤪𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲! 𞤌𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤧𞤮𞥅𞤴𞤢-𞤢𞤣𞤭𞤤𞤢𞥄𞤳𞤵'𞤫𞤲 𞤳𞤢𞤥 𞤲'𞤣𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤲𞤢؟ 𞤚𞤢𞥄 𞤫𞤧𞤼𞤫 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲! 𞤁𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫'𞤫𞤲 𞤫 𞤪𞤫𞤱𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤤𞤢𞤦𞥆𞤭 𞤫 𞤶𞤫𞥅𞤲𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤤𞤵𞥅𞤯𞤵'𞤫𞤲 ⹁ 𞤲𞤮𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤱𞤵𞤴𞤩𞤫 𞤫 𞤧𞤵𞥅𞤲𞤢𞥄𞤩𞤫 𞤪𞤭𞤦𞤢 𞤫 𞤱𞤵𞤴𞤳𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤫 𞤱𞤢𞤯𞤮𞥅𞤩𞤫 𞤼𞤵𞤬𞤤𞤫 𞤫 𞤶𞤢𞤩𞤼𞤮𞥅𞤩𞤫⹁ 𞤩𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤩𞤫 𞤲'𞤣𞤮𞤲𞤢𞤼𞤢𞥄 𞤤𞤢𞥄𞤥𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸. 𞤄𞤢𞤲𞤢 𞤲𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤭𞤲𞤮 𞤲𞤢𞥄𞤲𞤫. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤶𞤮𞤲𞤼𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫𞥅𞤶𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤤𞤮𞥅𞤼𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤷𞤫𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢⹁ 𞤮𞤲 𞤢𞤣𞤭𞤤𞤭𞤲𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤭𞤲𞤣𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤒𞤫𞥅𞤧𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤫 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲. 𞤚𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲'𞤺𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤫𞥅 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤥𞤵𞤥 𞤚𞤫𞥅𞤥𞤢 𞤺𞤮𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤭'𞤢𞤲: “𞤑𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤣𞤢𞤺𞤢𞤲𞤢𞤳𞤫 𞤴𞤢𞤥.” 𞤌𞥅𞤸𞤮⹁ 𞤢𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤲𞤢𞥄 𞤳𞤵𞥅𞤶𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤲𞤢𞤬𞤢𞤼𞤢 𞤮𞤲. “𞤑𞤮𞥅 𞤯𞤵𞤥𞤫 𞤬𞤵𞥅 𞤣𞤢𞤺𞤢𞤲𞤢𞤳𞤫 𞤴𞤢𞤥”. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤥𞤭 𞤢𞤷𞥆𞤢𞤼𞤢 𞤸𞤵𞥅𞤲'𞤣𞤫 𞤳𞤮𞥅 𞤲'𞤣𞤫𞤴𞤫𞥅𞤪𞤫 𞤥𞤢𞤷𞥆𞤭𞤯𞤭𞤲𞤢𞤥𞥆𞤭 . 𞤏𞤮𞤯𞤩𞤫 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤦𞤭'𞤢: “𞤐𞤴𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵⹁ 𞤪𞤫𞥅𞤣𞤵 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤻𞤢𞥄𞤥𞤣𞤵”. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤢𞤤𞤳𞤢𞤲 𞤯𞤵𞤥 𞤯𞤭𞤯𞤭 𞤬𞤵𞥅. 𞤇𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞥄𞤳𞤭 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤳𞤵⹁ 𞤲'𞤣𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤶𞤢𞤺𞥆𞤢𞤲𞤢𞥄𞤺𞤮 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤫 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤦𞤮𞥅 𞤯𞤮𞤲 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤭𞤤𞤢 𞤲'𞤣𞤵. 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤥𞤮 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤭 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮 𞤥𞤫𞥅𞤯𞤫𞤲 𞤣𞤭𞤺𞤢 𞤥𞤢𞥄𞤴𞤣𞤫⹁ 𞤵𞤥𞥆𞤭𞤼𞤭𞤲𞤢𞤲 𞤫𞤲 𞤦𞤮𞥅 𞤦𞤫𞥅 𞤦𞤢𞥄𞤱𞤯𞤫 𞤥𞤵𞤥. 𞤌𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤺𞤮𞤲𞤭 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤸𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤲𞤢؟ 𞤑𞤢𞤣𞤭 𞤥𞤭 𞤸𞤮𞥅'𞤢 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤀𞤤𞤥𞤢𞤧𞤭𞥅𞤸𞤵 𞤲'𞤺𞤢𞤥 𞤱𞤢𞤯𞤵𞤺𞤮 𞤯𞤫 𞤼𞤫𞤪𞤯𞤫 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤲𞤢؟ 𞤏𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤧𞤢𞤥! 𞤌𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤳𞥆𞤮𞤼𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤶𞤮 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮 𞤲𞤢؟ 𞤁𞤫𞤬𞤼𞤫𞤪𞤫 𞤱𞤭'𞤭: “𞤍𞤭𞤯𞤮 𞤩𞤫'𞤫 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤮𞤼𞤮 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤱𞤮𞥅𞤪𞤵 .” 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤯𞤢𞤳𞥆𞤮𞤼𞤭𞤪𞤯𞤮 𞤦𞤫𞥅 𞤔𞤢𞤱𞤥𞤭𞤪𞤢𞥄𞤱𞤮⹁ 𞤪𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤥𞤵𞤥 𞤤𞤢𞥄𞤼𞤢𞤳𞤫 𞤺𞤮𞥅𞤼𞤵𞤥 𞤦𞤫𞥅 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤐'𞤁𞤢𞥄𞤴𞤫 𞤸𞤢𞥄𞤤𞤢 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤳𞤵. 𞤖𞤢𞤳𞥆𞤫𞤱𞤮𞤤 𞤺𞤮𞤯𞤽𞤺𞤮𞤤 𞤳𞤮𞥅 𞤲'𞤺𞤮𞤤𞤫 𞤳𞤮 𞤲𞤫𞤯𞥆𞤮 𞤱𞤢𞤯𞤢𞤼𞤢⹁ 𞤸𞤢𞥄𞤯𞤢𞤲 𞤸𞤢𞥄 𞤴𞤢𞥄𞤧𞤭 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤥𞤢𞥄𞤳𞤮. 𞤀𞤥𞥆𞤢𞥄 𞤦𞤢𞤯𞤢𞤲𞤯𞤮 𞤣𞤢𞥄𞤳𞤢𞥄𞤪𞤫𞥅𞤳𞤵 𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤢𞤯𞤢 𞤸𞤢𞤳𞥆𞤫 𞤣𞤮𞤱 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤥𞤵𞥅𞤯𞤵𞤥. 𞤃𞤢𞤤𞥆𞤢 𞤮𞤲 𞤢𞤲𞤣𞤢𞥄 𞤩𞤢𞤲𞤣𞤵 𞤳𞤮𞥅 𞤥𞤮𞤴 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 𞤱𞤮𞤲𞤭 𞤸𞤢𞤴𞤳𞤢𞤤𞤭𞥅𞤪𞤵 𞤈𞤵𞥅𞤸𞤵 𞤕𞤫𞤲𞤭𞥅𞤯𞤮⹁ 𞤥𞤮 𞤯𞤮𞤲 𞤲'𞤣𞤫𞤪 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲⹁ 𞤥𞤮 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤸𞤮𞤳𞥆𞤭 𞤮𞤲 𞤲𞤢؟ 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤮𞤲 𞤥𞤢𞤪𞤢𞥄𞤴 𞤳𞤮'𞤫 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲 . 𞤌𞤲 𞤷𞤮𞥅𞤼𞥆𞤢𞥄𞤥𞤢 𞤦𞤫𞥅 𞤧𞤢𞤥𞤢𞤲. 𞤐'𞤘𞤢𞤥 𞤥𞤢𞥄𞤶𞤵𞤥 𞤼𞤫𞤣𞥆𞤭𞤲𞤫 𞤀𞤤𞥆𞤢𞤸 𞤦𞤫𞥅 𞤩𞤢𞤤𞥆𞤭 𞤥𞤮𞥅𞤯𞤮𞤲.
End of preview. Expand in Data Studio
README.md exists but content is empty.
Downloads last month
21