Dataset Viewer
id
stringlengths 7
9
| status
stringclasses 2
values | inserted_at
timestamp[us]date 2025-04-29 06:17:05
2025-04-29 06:17:30
| updated_at
timestamp[us]date 2025-04-29 06:25:55
2025-05-02 09:11:26
| _server_id
stringlengths 36
36
| Transcript
stringlengths 74
10.5k
| Name
stringlengths 9
24
| Party
stringclasses 21
values | Date
stringdate 1994-12-13 00:00:00
2023-06-15 00:00:00
| label_0.responses
sequencelengths 1
1
| label_0.responses.users
sequencelengths 1
1
| label_0.responses.status
sequencelengths 1
1
| text_1.responses
sequencelengths 1
1
| text_1.responses.users
sequencelengths 1
1
| text_1.responses.status
sequencelengths 1
1
| label_2.responses
sequencelengths 1
1
| label_2.responses.users
sequencelengths 1
1
| label_2.responses.status
sequencelengths 1
1
| text_3.responses
sequencelengths 1
1
| text_3.responses.users
sequencelengths 1
1
| text_3.responses.status
sequencelengths 1
1
| metadata.Term
int64 1
8
| metadata.Tokens
int64 11
1.5k
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
train_0 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T19:53:50.150000 | b21fe81e-dd7f-49b7-9d3a-4383713155bb | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len nechápem predrečníka, prečo tu pleduje za národnostné práva v takej veľkej miere, keď na druhej strane tvrdí, že ústava o európskom superštáte bude ústavou pre Európanov. Teda budeme všetci Európania. Dosť dobre nechápem, prečo rovno maďarská národnostná, nie národná, podotýkam, menšina má mať v Európskej únii nejaké výsadné postavenie. Ďakujem. | Ján Cuper | HZDS | 2005-05-11 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník poukazuje na ústavu o európskom superštátate so zrejmou negatívnou konotáciou"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vyjadrenie má konfrontačný a polemický tón"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 55 |
train_1 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-29T20:30:29.202000 | 99b43c00-5bfc-46cf-8cdf-0fc9585c1089 | Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som povedal desať vecí, ktoré v súvislosti s novou vládou a jej programovým vyhlásením a rokovaním o dôvere k nej považujem za dôležité. Tie prvé tri veci, ktoré chcem povedať, sú úplne kľúčové a myslím si, že sú kľúčové v celom vládnom programe. Prvá. Vymožiteľnosť práva. Zásadné zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike je snáď najdôležitejšou vecou a najdôležitejšou výzvou, ktorá stojí pred nami. Týka sa to samozrejme justície, týka sa to prokuratúry, polície, ale týka sa to aj fungovania verejných inštitúcií vôbec. Ak sa zásadným spôsobom nezlepší vymožiteľnosť práva, tak sa nepohneme v žiadnej z iných oblastí. Darmo bude polícia stíhať páchateľov trestnej činnosti, vrátane korupcie, keď prokuratúra bude jej konanie sabotovať a darmo bude prokuratúra žalovať korupčníkov a iných kriminálnikov, keď súdy budú fungovať tak, ako sme sa dozvedeli z Kočnerovej komunikácie. Ale netýka sa to, samozrejme, iba trestného konania, týka sa to uplatňovania zákonov, týka sa to toho, že zákony nemôžu ostať iba na papieri. Druhý bod. Boj proti korupcii. Boj proti korupcii sa tiahne celým programovým vyhlásením a je zjavné, že nastupujúca vládna garnitúra myslí boj proti korupcii vážne. Doteraz sme tu mali dva typy vládnych garnitúr. Jeden typ sa snažil priestor pre korupciu obmedzovať, zavádzať pravidlá, zvyšovať transparentnosť, nastavovať politickú kultúru. Ten druhý postupoval skôr opačne, korupcia bola pre niektorých vládnucich politikov podstatnou črtou ich vládnutia, častokrát to vyzeralo, akoby to bol skutočný zmysel, prečo sa uchádzajú o moc. Ale v jednom aj v druhom prípade sa však korupcia diala. To sa bude zrejme diať vždy, nebudeme žiť v dokonalej spoločnosti, kde ľudia nezlyhávajú, ale čo je problém, že sa diala s vedomím a v podstate aj s tichou alebo hlasnou toleranciou časti tých vládnych garnitúr. To skončilo. Verím, že teraz to bude iné, verím, že nastavenie novej vládnej garnitúry je také, že korupciu považuje za zlo, ktoré treba vykoreniť, s ktorým treba bojovať, ktoré nemožno tolerovať. To vidím ako jeden z najdôležitejších spoločných menovateľov celej nastupujúcej vládnej garnitúry a verím, že aj keď sa objavia problémy, keď, keď príde k nejakým zlyhaniam, to nastavenie ostane zachované a budeme sa podľa toho všetci aj správať. Tretia vec. Západ. Európska únia a NATO. Sme v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, sme súčasťou demokratického západu, uvedomujeme si to a považujeme to za dôležité. Je dôležité to povedať, aj keď časť parlamentnej opozície s tým má opakovane problém. Sme v Európskej únii preto, lebo je to pre nás ekonomicky výhodné, ale nielen preto. Sme v Európskej únii preto, lebo tam civilizačne a hodnotovo patríme, lebo nás Európska únia a členstvo v nej ukotvuje ako súčasť západných demokracií. Sme v NATO, lebo je garanciou našej bezpečnosti, ale nie sme tam len preto. V NATO sme aj preto, lebo sme súčasťou západu, súčasťou slobodného sveta a chceme sa podieľať na jeho obrane v spolupráci so štátmi, ktoré sú založené na podobnom hodnotovom základe. A teraz by som prešiel k ďalším siedmim veciam, o ktorých chcem hovoriť a ktoré možno nie sú také kľúčové, majú v mnohom menšinový rozmer, ale myslím si, že sú tiež dôležité a budú dôležité v tom, čo budeme ďalej robiť. A keď hovoríme o menšinových témach, tak na Slovensku často ide práve o národnostné menšiny a prvýkrát v novodobej histórii Slovenska po novembri ´89 sme v situácii, že v slovenskom parlamente chýba politická sila, ktorá by zastupovala a reprezentovala maďarskú menšinu. Považujem to za škodu, ale už sa stalo a o to dôležitejšie je teraz, ako sa my, ktorí nesieme zodpovednosť za činy budúcej vlády a budúcej parlamentnej väčšiny, budeme správať voči menšinám, voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín, či vo svojej činnosti budeme si uvedomovať, že sú prirodzenou súčasťou a dôležitou súčasťou slovenskej spoločnosti, že budeme citliví voči ich právam a potrebám. Mám nádej, že naša vládna koalícia si toho vedomá je a vidím to aj v texte programového vyhlásenia vlády. Vo vzťahu k národnostným menšinám je pomerne ambiciózny, obsahuje zmienku o zákone o postavení národnostných menšín, obsahuje zmienku o možnosti vytvorenia úradu pre národnostné menšiny, ktorý nemá byť len nejakým ďalším úradom, nejakou pobočkou vlády, ale malo by ísť o prejav napĺňania ústavou garantovaného práva príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Toto máme zakotvené v ústave od samého začiatku, ale zatiaľ je to riešené iba veľmi parciálne. Zákon o, alebo programové vyhlásenie vlády obsahuje zámer novelizovať zákon o štátnom občianstve. Tu sa domnievam, a keď hovoríme o národnostných menšinách a ľudských právach, že by sme mohli a mali byť ambicióznejší, pretože zákon, ktorý v roku 2010 za prvej Ficovej vlády schválila parlamentná väčšina, spôsobil to, že občania Slovenskej republiky prichádzajú o vlastné občianstvo proti svojej vôli, hoci ústava hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. A môžeme sa na to pozrieť optikou, že naozaj je to praktický problém, keď niekto v zahraničí príde o občianstvo slovenské, lebo nadobudne občianstvo štátu, v ktorom žije, a toto zrejme, zrejme bude vôľa riešiť, ale z hľadiska ústavy, či to občianstvo proti svojej vôli stratí niekto, kto žije na južnom Slovensku ako príslušník maďarskej menšiny alebo Slovák žijúci v Spojenom kráľovstve, z hľadiska ústavy to nie je rozdiel. Verím, že na túto tému budeme ešte diskutovať, keď sa ten zákon bude pripravovať a meniť. A v rámci národnostných menšín a etnických skupín veľmi dôležitá vec - postavenie Rómov, najmä Rómov žijúcich v segregovaných osadách. Je to veľká téma, je to možno jedna z najdôležitejších tém, ktoré stoja pred našou krajinou a mám nádej, že vláda, vládna väčšina si to uvedomuje a je pripravená robiť rozhodné a razantné kroky na zlepšenie postavenia ľudí žijúcich v podmienkach častokrát nehodných 21. storočia. Piata vec. Okrem národnostných menšín tu máme aj iné menšiny. Spomenul by som sexuálne menšiny. Menšiny ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Už tu na to upozorňovali niektorí poslanci z fašistickej strany, ktorí mali problém s vetou """"Vláda Slovenskej republiky zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti."""". Táto veta môže mať rôzne interpretácie. Za seba môžem povedať, že by som bol rád, keby sme mali v programovom vyhlásení vlády zmienku o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ale máme širokospektrálnu koalíciu, musíme, musíme hľadať kompromisy, musíme hľadať prieniky a aj čiastkové zmeny k lepšiemu, čiastkové kroky k lepšiemu sú lepšie ako žiadne. A mám jednu prosbu, s ktorou sa obraciam teda na poslancov vládnej koalície, ale možno aj demokratickej opozície. Môžu mať, samozrejme, na tieto témy že úplne odlišné názory. Nie je nikoho povinnosť byť za registrované partnerstvá, každý sa môže rozhodnúť slobodne, ale veďme tú debatu, keď na ňu príde, kultivovane, vecne, s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti tých ľudí, ktorých sa to týka, neurážajme, nedehonestujme, bavme sa normálne. Ako ste si všimli, neobrátil som sa na poslancov fašistickej strany, lebo tam, tam to neočakávam. Šiesta vec. Ľudské práva. Verím, že táto vládna koalícia si je dobre vedomá dôležitosti ľudských práv, toho, že ľudské práva sú jednou z podstatných čŕt liberálnej demokracie a v tejto súvislosti by som ale spomenul vetu, ktorá paradoxne pôsobí ako, akoby to bolo skôr naopak a ktorá sa tam objavila v programovom vyhlásení v súvislosti so zámerom zriadiť úrad pre národnostné menšiny a tá veta znie: """"Zriadenie tohto úradu by viedlo k zrušeniu Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny ako aj Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť."""". Tak toto by som považoval za nejakého tlačiarenského škriatka, lebo teda predpokladám, že takto to úplne nebolo myslené, keďže Rada vlády pre ľudské práva, národnostne menšiny a rodovú rovnosť sa nezaoberá iba národnostnými menšinami, zaoberá sa ľudskými právami, ktoré sa netýkajú iba národnostných menšín, zaoberá sa aj rodovou rovnosťou. Takže ak sa podarí ten zámer a vznikne Úrad pre národnostné menšiny, tak by to nemalo viesť k likvidácii alebo k zrušeniu Rady pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale maximálne k nejakej transformácii jej pôsobnosti. V tomto, v tomto smere sme prijali na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesenie, v ktorom sme toto odporučili vláde, ale tu sa ukazuje, ako dôležité bolo, že konečne máme funkčný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Siedma vec. Rodová rovnosť a boj proti násiliu páchanému na ženách. Som rád, že vláda si uvedomuje dôležitosť týchto problémov. Zacitujem: """"Vláda Slovenskej republiky bude s najväčšou prioritou pokračovať v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, a to v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou. Vláda Slovenskej republiky bude realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovnosti medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien."""". V minulom volebnom období tu, žiaľ, parlamentná väčšina mala potrebu hodiť do koša Istanbulský dohovor, na tretíkrát sa jej to podarilo, ale táto téma nezmizne a vláda, verím tomu, bude pokračovať v tom, že bude venovať téme násilia páchaného na ženách a ochrane jeho obetí rovnakú pozornosť, ako keby sme ten Istanbulský dohovor ratifikovali. Ôsma vec. Občianska spoločnosť. Opäť zareagujem na, na rozpravu a faktické poznámky niektorých opozičných poslancov, ktorí | Ondrej Dostál | SAS | 2020-04-23 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Západ. Európska únia a NATO. Sme v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, sme súčasťou demokratického západu, uvedomujeme si to a považujeme to za dôležité. Je dôležité to povedať, aj keď časť parlamentnej opozície s tým má opakovane problém. Sme v Európskej únii preto, lebo je to pre nás ekonomicky výhodné, ale nielen preto. Sme v Európskej únii preto, lebo tam civilizačne a hodnotovo patríme, lebo nás Európska únia a členstvo v nej ukotvuje ako súčasť západných demokracií."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny a povzbudzujúci, zdôrazňuje vieru v reformy, zlepšenie vymožiteľnosti práva a boj proti korupcii."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 1,500 |
train_2 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T21:49:38.038000 | 7f978c17-c60b-45a9-b8df-9d9da72e5184 | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja sa budem snažiť byť trošku vecnejší, menej emotívny, ale ten záver, žiaľ, je podobný. Podľa mojej mienky tiež nie sú splnené podmienky skráteného legislatívneho konania, ako ich vymedzuje § 89. Nie sú splnené. Nie sú splnené aj preto, že ani schválením zákona Európsky súdny dvor konanie nezastaví. My sme prešvihli dosť výrazne transpozičnú lehotu a nám sankcia uložená bude. Ja som predložil, ak som predkladal v skrátenom konaní, jedenkrát novelu Ústavy, ktorá sa týkala volieb do Európskeho parlamentu, pán poslanec Vavrík, to nebol môj rezort, ale som pokladal za povinnosť to predložiť a vtedy boli splnené podmienky, lebo by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv. Ja som inokedy nepredkladal návrhy zákonov. Tak si to, prosím vás, pán poslanec, pozrite predtým, ako budete z pléna vykrikovať. Takže podľa mojej mienky, celkom stručne a vecne, nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. My sme dlho diskutovali o transpozičných lehotách, iste, ministerstvo dopravy má veľa smerníc na transponovanie aj v podobe podzákonných právnych predpisov, aj zákonných, ale mali by sme vždy mať na pamäti zákon, v tomto prípade o rokovacom poriadku a v tomto prípade celkom evidentne podmienky na skrátené legislatívne konanie, podľa môjho presvedčenia, splnené nie sú. Ani schválenie zákona, opakujem ešte raz, nás neuchráni pred uložením sankcie Európskym súdnym dvorom. Ďakujem, pán podpredseda. (Potlesk.) | Daniel Lipšic | KDH | 2006-04-19 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník nehodnotí Európsku úniu ani jej inštitúcie pozitívne či negatívne; spomína Európsky súdny dvor výlučne v právno-procedurálnom kontexte bez vyjadrenia postoja k EÚ ako takej."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má technokratický tón, je vecný, neobsahuje emocionálne zafarbené hodnotenia ani voči EÚ, ani voči iným aktérom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 224 |
train_3 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T09:02:41.808000 | 0c717d4f-5bc7-491c-ae7f-f31570be3145 | ... 130 rokov platný zákon. A niektoré zákony v demokratických krajinách sú platné aj dlhšie ako 130 rokov. To znamená, že to niečo svedčí o kvalite spracovaného návrhu a jeho predloženia a o dobrom úmysle predkladateľa dosiahnuť alebo prijať normu, ktorá bude naozaj demokratická a v demokratickej spoločnosti prijateľná. Pred zákonom by sme mali mať všetci rovnaké šance, lebo všetci to dobre poznáme. V politike je človek raz hore, raz dole a taká vec ako tlačový zákon aj preto nebol novelizovaný novým zákonom po revolúcii, pretože to nie je také jednoduché, čo uznávam. Preto hovorím, že v prípade, ak nepríde k dohode, ktorá bude na európskej úrovni prijateľná, teda že nebude v treťom čítaní schválený text chrániaci demokraciu namiesto jej búrania, nebudem hlasovať za prijatie Lisabonskej zmluvy. Nechcem, aby sme sa zaradili medzi nedemokratické krajiny, ktoré nemajú miesto v Európskej únii. Občania Slovenskej republiky si to nezaslúžia po tom všetkom, čo už od roku 1989 zažili. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk). | Alexander Slafkovský | SDKU | 2008-02-07 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka podmieňuje podporu Lisabonskej zmluvy ochranou demokracie, pričom vyjadruje záujem, aby Slovensko zostalo súčasťou demokratických krajín v EÚ, čo naznačuje pozitívny postoj k Únii ako celku."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celkový tón prejavu je konštruktívny a vyjadruje dôveru v demokratické hodnoty a v EÚ ako rámec, do ktorého Slovensko patrí."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 160 |
train_4 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T15:22:46.543000 | 23861a5b-1637-478e-b023-17f006b41b9e | Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, správa o menovom vývoji za I. polrok 1996 je podľa môjho súdu veľmi realistická, ale trošku nekorešponduje s ružovým tónom prednesenia tejto správy pánom guvernérom Národnej banky Slovenska. Je pravdou, že Národná banka Slovenska si vo svojej dlhodobej stratégii postavila dva základné body, a to otázku znižovania miery inflácie s cieľom jej priblíženia k úrovni inflácie vo vyspelých ekonomikách a stabilitu kurzového prostredia. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na vývoj za I. polrok 1996, musíme povedať, že túto stratégiu Národnej banky Slovenska sa darí plniť. Na druhej strane, ak posudzujeme trendy, ktoré sa vytvárajú v hospodárstve Slovenskej republiky, musíme začať pochybovať, či táto dlhodobá stratégia Národnej banky Slovenska bude v budúcom období zabezpečená. Ukazuje sa tu veľký nesúlad medzi menovou politikou, ktorej reprezentantom je Národná banka Slovenska, a hospodárskou politikou štátu, ktorú predovšetkým reprezentuje vláda Slovenskej republiky. Tento nesúlad, ktorý tu existuje, vytvára trendove, vývojove zlé tendencie, ktoré túto dlhodobú stratégiu, ktorú si Národná banka Slovenska postavila, vážne ohrozujú. V prvom rade je to otázka nekontrolovaného rastu menového agregátu M2, a o čo je to závažnejšie, že vlastne tento menový agregát predovšetkým rástol zahraničnými úvermi, ktorými sa kryl dovoz zvýšenej dopytovej stránky domáceho dopytu. To je jeden z vážnych bodov. A druhý, že deficit obchodnej bilancie, ktorého významnosť a stúpajúci trend sa vláda snaží do značnej miery stále potláčať, má výrazný dosah už do platobnej bilancie. A ak posúdime vývoj, že v komerčných bankách výrazne poklesli devízové rezervy, je tu jasná tendencia, ktorá sa zakladá v tejto krajine, pre nestabilný menový vývoj v Slovenskej republike. Treba oceniť krok Národnej banky Slovenska, ktorá relatívne pružne reagovala na otázku vývoja menového agregátu M2 a prijala, dá sa povedať, štandardné opatrenia, ktoré sú zamerané na sťahovanie prebytočnej likvidity bánk, ale vlastne založila ešte tvrdšiu, reštrikčnú, monetárnu situáciu v tejto krajine. Dostávame sa temer do anomálnej situácie, keď je 5-percentná inflácia, a úroky v bankách sú 15 %. V Európe zrejme asi niet takejto krajiny, kde je diferencia medzi úrokmi a infláciou taká veľká. V Českej republike je 9-percentná inflácia a úvery sa pohybujú okolo 14 %. To znamená, že vytvárame pre hospodárske prostredie oveľa tvrdšiu reštrikčnú politiku, čo môže zabrzdiť ďalší rast hospodárstva Slovenskej republiky. Dovolím si povedať, že kľúčom je otázka problematiky obchodnej bilancie, ktorá sa, znovu opakujem, zo strany vlády značne zjednodušuje a skôr je výsledkom nekoncepčnej hospodárskej politiky. Totiž ukazuje sa, že udržať deficit bežného účtu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu sa nám nepodarí tak, ako v niektorých iných krajinách, kryť kapitálovým účtom. A táto tendencia je tu za posledné dva roky jednoznačná. Myslím si, že deficit obchodnej bilancie, ktorý by zároveň mal aj podnecovať otvorenosť našej ekonomiky, je vážnym zlým trendovým znakom vývoja Slovenska. Je zarážajúce, že vlastne nárast exportu bol z jednej tretiny zabezpečený rastom nákupu osobných a nákladných automobilov, čo bolo výrazne spôsobené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o bezcolnom dovoze áut do 1 500 cm3. To vlastne vytvorilo situáciu, že sme v roku 1996 patrili medzi krajiny s najväčším rastom osobných a nákladných automobilov v Európe, pričom treba povedať, že sme predovšetkým otvorili cestu ázijským výrobcom a Slovenská republika túto otvorenosť voči ázijským krajinám nedostatočne využila predovšetkým spätne, obrátene v prieniku na ázijské trhy. Ak napríklad Daewoo malo u nás rozhodujúci rast a ak Daewoo v Južnej Kórei je silne ovládaná aj štátom, vláda Slovenskej republiky nepodnikla žiadne kroky na to, aby ekvivalentne využila výhody pre slovenský export do Južnej Kórey. Nehovoriac o tom, že postavenie áut do 1 500 cm3 výrazne zvýhodnilo určitú podnikateľskú skupinu ľudí, pretože dnes autá do 1 500 cm3 sú autá, ktoré sú pomerne veľmi komfortné, majú veľký výkon a napríklad to, že vo veľkej miere tieto autá sú kupované na lízing, znížilo aj efektívnosť a výnosnosť týchto podnikateľských spoločností. Ďalej, že vlastne okrem jedného predajcu osobných automobilov na Slovensku všetky ostatné sú dcérske spoločnosti z Českej republiky a vlastne tento boom znamenal odliatie zisku do Českej republiky. Nehovoriac o tom, že zrušením 18-percentného cla u nás ako v asociovanej krajine k Európskej únii sme narušili aj niektoré vzťahové otázky ku krajinám Európskej únie. Takže dovolím si povedať, že jedným z vážnych problémov rastu pasívneho salda obchodnej bilancie je nekoncepčná zahraničnoobchodná politika vlády Slovenskej republiky. Argumentácia, že prostriedky idú do reštrukturalizácie a modernizácie, je nepravdivá. Vychádza to zo stagnácie úverov do investícií, ktorá za I. polrok 1996 existovala a že rozhodujúci rast úverov, to znamená 31,6 %, 1,2 miliardy korún išiel do privatizácie, v ktorej neznamenali žiaden reštrukturalizačný a modernizačný prvok v ekonomike Slovenskej republiky. To znamená, že vlastne úvery na dovozy, ktoré napríklad boli použité zo zahraničia, predovšetkým smerovali na rast dovozov zo zahraničia a na zvýšenie pasívneho salda obchodnej bilancie, ktoré v Slovenskej republike je. Chcel by som sa dotknúť ešte jednej otázky. Podnikateľská sféra v podstate od roku 1991 zápasí s otázkou zamrznutia finančných tokov. A jeden z kľúčových bodov je problematika klasifikovaných pohľadávok. Treba oceniť Národnú banku Slovenska, že svojím opatrením v marci minulého roku vytvorila metodické podmienky, aby sa jasne definovala klasifikácia pohľadávok. Ale nevyriešil sa jeden kritický bod, o ktorom sa rozprávalo, ak si pamätám, už v marci 1993 v Starej Turej a potom postupne vo všetkých rekreačných zariadeniach v Slovenskej republike, kde sa v polročných intervaloch rokovalo o koncepcii slovenskej ekonomiky. Je to otázka zmeny metodiky účtovníctva, aby výnosy neboli fiktívne z nezinkasovaných úrokov a úrokov z omeškania ako značnej čiastky klasifikovaných pohľadávok. Myslím si, že v tomto práve vláda neurobila dostatok krokov, aby bola zladená hospodárska politika s menovou politikou Slovenskej republiky. Osobne správu oceňujem, pretože je oveľa realistickejšia, je oveľa kvalifikovanejšia ako materiály, ktoré mnohokrát dostávame zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.) | Peter Magvaši | SV | 1996-09-12 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník hodnotí makroekonomickú politiku Slovenskej republiky bez explicitného alebo implicitného hodnotenia Európskej únie ako politického subjektu; zmienka o EÚ slúži len ako referenčný rámec pri hodnotení colnej politiky."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"ón prejavu je prevažne kritický voči vláde SR, najmä vo veci nesúladu hospodárskej a menovej politiky, zlej zahraničnoobchodnej stratégie a ekonomickej nekoncepčnosti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 955 |
train_5 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T21:03:26.460000 | 3587db66-ac4e-431b-a6a6-fe2faa4e3eba | Ďakujem veľmi pekne. Tak, žiada sa na úvod povedať, áno alebo nie, a potom rozviesť, tak možno prekvapujúco na úvod poviem, že nie. Neplánujeme a máme na to viacero dobrých dôvodov. Ale nemyslím si, že pôjdeme mimo cieľa, ktorý sleduje otázka. Neplánujeme to preto, lebo po prvé, to stojí peniaze a kolega je dnes na nás prísnejší ako kedykoľvek predtým, ale po druhé, myslíme si, že sú aj efektívne možnosti ako dosiahnuť cieľ bez toho, že by sme otvárali nové úrady. Ono sa to volá Schengenský vízový kódex, čl. 8 tohto predpisu, ktorý sa uplatňuje od apríla 2010, umožňuje členským krajinám Európskej únie, aby sme sa vzájomne zastupovali pri udeľovaní víz. Už sme si to vyskúšali, nie je to konkrétne záležitosť Ukrajiny a Ruska, ja sa potom k tomu vrátim. Podpísali sme medzištátnu dohodu s Maďarskou republikou, kde v Moldavsku existuje na ambasáde Maďarskej republiky konzulárne oddelenie, ktoré poskytuje víza pre Moldavcov. Sme štrnásty štát, ktorý sme sa do tohto domu pripísali. Doteraz Moldavci museli cestovať šesť hodín, sedem hodín, osem hodín do Bukurešti, keď chceli slovenské víza. Teraz si to na konzuláte, ľudovo povedané Maďarskej republiky vybavia priamo v Kišiňove. Takto sme rozposlali listy vlastne všetkým ambasádam, špeciálne v rámci Vyšegrádskej štvorky a hľadáme tie konzuláty generálne, tie misie, ktoré máme roztrúsené po svete, vrátane teda Ruska a Ukrajiny, k čomu sa potom ešte krátko vrátim a hľadáme možnosti, kde by sme sa vzájomne takto zastupovali, aby sme vytvárali pre obyvateľov v tomto prípade Ukrajiny a Ruska, čo najväčší komfort na to, aby mohli rýchlo a dobre prísť k vízam a navštíviť našu krajinu. A teraz celkom konkrétne. My pokrývame Rusko z dvoch miest, z ambasády v Moskve a z Generálneho konzulátu v Peterburgu. No, ale hodláme využiť skutočnosť, že v Ruskej federácii sú vzhľadom na význam a veľkosť teritória zastúpené všetky krajiny Európskej únie a všetky aj vydávajú víza. Len, aby sme, ale mali pocit, že či niekde príliš nezaostávame, tak by som chcel uviesť, že dve miesta v Rusku, iba dve miesta v Rusku majú aj také krajiny ako je Rakúsko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko. Aj taká veľká krajina ako je, povedzme Taliansko, má iba dve miesta. Čiže, myslím si, že aj z toho je vidieť, že v nejakom takom negatívnom postavení alebo nedostatočnom v Rusku nie sme. Pokiaľ ide o krajiny V4, tak je pravdou, že Česi majú naviac ešte konzulárne pracovisko v Jekaterinburgu, podobne Maďarská republika a Poľsko má v Kaliningrade a Irkutsku. Rokujeme so všetkými krajinami, aby povedzme v tom Kaliningrade sme mohli aj my alebo mohla ambasáda Poľska vydávať víza pre občanov Ruskej federácie, ktorí chcú ísť na Slovensko. Toľko k Rusku. Čo sa týka Ukrajiny, tam máme ambasádu v Kyjeve a generálny konzulát v Užhorode. Analýzy naše hovoria, že v zásade stíhame. Stíhame vybavovať žiadosti o víza a k aplikácii dohôd o zastupovaní členských krajín EÚ vo vízovom procese reálne dochádza iba v jednom prípade, keď konzulát Českej republiky v Donecku od novembra 2010 začal zastupovať pri vydávaní víz Francúzsko. Aj to svedčí o tom, že zrejme naozaj tie zastúpenia stíhajú potrebám. Ešte mám tu údaj, že v Donecku Ukrajinci urobili pre Francúzov doposiaľ od novembra 2010 len 51 víz. Nie je až taký obrovský záujem ako na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Pre 51 víz na dva mesiace asi by nebolo naozaj efektívne stavať budovu alebo prenajímať budovu. No, chcel by som ešte doplniť tú odpoveď, že v januári 2011 sa uskutočnilo prvé pracovné rokovanie riaditeľov konzulárnych odborov ministerstiev zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave za účelom dosiahnuť čo najužšiu spoluprácu pri poskytovaní pomoci občanom krajín V4 v tretích krajinách a tiež pokračovať pri hľadaní efektívnejšieho, ale aj spoločného využívania priestorov a budov vo vlastníctve v niektorej z krajín V4 na konzulárne a diplomatické účely. | Mikuláš Dzurinda | SDKU | 2011-02-03 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"rečník podporuje spoločné využívanie konzulárnych kapacít v súlade so Schengenským vízovým kódexom EÚ a pozitívne hodnotí spoluprácu medzi členskými krajinami v tejto oblasti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má informačný a pragmatický tón bez výrazného emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 625 |
train_6 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-29T06:38:31.908000 | acc48e37-c49c-405b-ad99-053d1ef8d8cd | Ďakujem, pán predseda. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Laukovi, že nás ubezpečil o orientácii KDH, pretože po vyjadreniach ich predsedu mohli vzniknúť takisto isté pochybnosti, kam vlastne KDH smeruje vo vzťahu k NATO. To len ako poznámka k tomu, že stále sa snaží nájsť vo vyjadreniach koaličných partnerov inú interpretáciu, než ktorá skutočne prislúcha týmto našim vyjadreniam. Rád by som ho upozornil na to, že pokiaľ mi je známe, tak nórska vláda štyrikrát požiadala o vstup do Európskej únie a v štyroch referendách bolo toto vlastne zamietnuté. A nespôsobilo to ani pád vlády, a dokonca ani zmenu vládnej strany. Jednoducho, ľudia na to mali iný názor. Čo sa týka vyjadrenia pána premiéra Mečiara, keď povedal, že NATO je jediná fungujúca vojensko-politická bezpečnostná organizácia, myslím si, že nepovedal nič iné ako holú skutočnosť. Ale že je snaha vytvoriť OBSE ako platformu na dialóg o predchádzaní konfliktov, myslím si, že to je len pozitívne. Pán Lauko, vaše vystúpenie pripomínalo isté vystúpenia alebo referáty, ktoré sme počúvali v minulosti, keď sa nesmelo uvažovať a mohlo sa hovoriť len konkrétne: Hurá, týmto smerom! a nič iné. O tom, či budeme, alebo nebudeme členmi NATO, viete veľmi dobre, že vôbec nerozhoduje vnútorná situácia na Slovensku, ale strategické záujmy dnešných členov NATO. Je úplne samozrejmé, že každý zodpovedný politik sa obzerá aj po iných možnostiach, ak táto jedna nevyjde. Viem si veľmi dobre predstaviť, že práve v záujme stability medzi krajinami NATO a Ruskou federáciou mohli by obe strany garantovať Slovenskej republike neutralitu. (Zaznel zvuk časomiery.) | Jozef Prokeš | SNS | 1997-03-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník uvádza príklady nórskych referendumov o vstupe do Európskej únie čisto fakticky, bez podpory alebo odmietnutia členstva."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický voči vystúpeniu pána Lauka a vyjadreniam KDH."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 250 |
train_7 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T19:18:11.400000 | 30590e64-8a80-410c-9f5c-f533ca2daff6 | Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si vyjadriť sa k jednotlivým vystúpeniam. Ja som na úvod môjho vystúpenia naschvál spomenula niektoré veci. Za prvé, čo tento zákon nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť. A povedala som slovo """"naschvál"""", pretože sú výhrady, ktoré som, samozrejme, očakávala, a dôsledné naplnenie princípu rovnosti pred zákonom je, samozrejme, to, čo vyrieši veľa toho, s čím sme dnes nespokojní. A nepopieram aj to, že tá nespokojnosť aj prameniaca z tohto dôvodu môže viesť až k podpore extrémizmu. Ja ale som presvedčená, že aj cez túto právnu normu k rovnosti pred zákonom sa môžte priblížiť a je to proste ďalší krok. Dovolím si možno povedať v tomto vystúpení najskôr pár slov k niektorým tým technickým otázkam, možno nielen úplne technickým, ale ktoré otvoril pán poslanec Lipšic, a potom asi k dvom zásadným otázkam, ktoré tu najviac rezonovali, a to je téma slobody slova a potom by som sa ešte tých hliadok dotkla. V prvom rade, áno, ja si uvedomujem, že v novele trestných kódexov riešime viac otázok, aj otázky, ktoré nesúvisia úplne bezprostredne s tým, čo je predmetom článku I tohto zákona. Na druhej strane v dôsledku článku I sme museli novelizovať aj Trestný zákon, Trestný poriadok a v tomto balíku alebo v tejto novele zároveň implementujeme niekoľko noriem Európskej únie, v dôsledku čoho Trestný zákon a Trestný poriadok otvorené jednoducho boli. A časť z toho, čo implementuje, sa týka aj témy extrémizmu, tak priznám sa, vyhodnotili sme to tak, že proste je tu jedna hodnota, naozaj v nasledujúcich článkoch riešiť len tie bezprostredné otázky, ktoré bezprostredne nadväzujú na to, čo riešime v článku I, alebo aj druhá hodnota, aby sme trestné kódexy neotvárali naozaj každý mesiac alebo každé dva mesiace. Čiže snažili sme sa aj nejakú legislatívnu efektívnosť do toho vniesť, ale nemyslím si, že to bola základná výhrada. Áno, pokiaľ ide o rozhodovanie trestných činov extrémizmu, navrhujem, aby túto kompetenciu výlučne mal Špecializovaný trestný súd. Ja som naozaj presvedčená, že je to agenda, ktorá vyžaduje špecializáciu, pretože síce ten počet prípadov je relatívne malý, ale na druhej strane tie rozhodnutia, kvalita týchto rozhodnutí ovplyvňuje spätne alebo má veľký spoločenský dopad a zároveň to, akým spôsobom dokážu sa súdy vysporiadať s rozhodovaním týchto vecí, má preto pre celú spoločnosť veľký význam. Čiže špecializácia, možnože sa na tom zhodneme, na túto oblasť význam má. Tá úvaha, prečo Špecializovaný trestný súd. Nie som si istá, že či aj pri rozhodovaní v týchto veciach nejaké väzby nenájdeme, ale tá úvaha bola hlavne vedená tým, že ja som dnes naozaj presvedčená o tom, že Špecializovaný trestný súd má najlepšiu kapacitu posilniť, najlepšiu kapacitu posilniť svoju kapacitu aj v tejto oblasti takým spôsobom, aby tie rozhodnutia boli kvalitné a dobré. Čiže týmto bola vedená táto úvaha, ja to mám odkonzultované s predsedom Špecializovaného trestného súdu, ten to akceptoval a myslím si, že je to vhodné riešenie. Viem, že vyzerá ako keby v kontradikcii s týmto to riešenie, ktoré prinášam pre Bratislavu a Košice, pokiaľ ide o okresné súdy v sídle kraja. A týka sa to naozaj len Bratislavy a Košíc a je to praktická otázka alebo praktické riešenie súčasnej situácie. Hovorím to otvorene. Je to v tejto časti veľmi praktické riešenie existujúcej situácie, čo nič nemení na tom, že aj Bratislava I, aj košické súdy treba riešiť aj inak, kapacitne, a posilniť trestné grémiá a že sú to proste súdy, či už bratislavské a košické, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť. A teda nielen v oblasti rozhodovania v trestných veciach. Čiže áno, je to praktické a pragmatické riešenie, ktoré vychádza z komunikácie s týmito súdmi. Pokiaľ prinesie riešenie alebo prinesie výsledky toto riešenie, tak ja budem naozaj rada. A som rada, že sa zhodneme v tom, že rozšíriť trestnú zodpovednosť právnických osôb treba. K otázke slobody prejavu. Ja som aj na túto vec reagovala vlastne vopred vo svojom úvodnom slove, pretože som očakávala túto diskusiu a hlavne považujem túto diskusiu za absolútne legitímnu diskusiu na pôdu parlamentu. Priznám sa, že ja zdieľam trošičku iný pohľad a pri tej navrhovanej právnej úprave sme vychádzali aj z toho, ako dnes vyzerá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, kde z tejto judikatúry už dnes vyplýva test primeranosti zásahu do slobody prejavu. A ja vidím ten test v štyroch bodoch. V prvom rade, že k tomu zásahu do slobody prejavu musí dôjsť, samozrejme, na základe zákona a v jeho medziach, to je zrejmé. Musí existovať nejaký legitímny cieľ tohto obmedzenia. Cieľom v tomto prípade je ochrana dôstojnosti a základných práv a slobôd iných osôb, ktoré takéto prejavy narúšajú, a ohrozenie základov demokratického ústavného štátu. To som hovorila aj v mojom úvodnom slove. Že proste tu niekde vidíme tú hranicu, kedy už dochádza k ohrozeniu základného demokratického ústavného štátu. Samozrejme, to obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu. To znamená, k obmedzeniu dôjde, iba ak dôjde k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a zároveň bude spoločenská nebezpečnosť tohto konania väčšia ako nepatrná. Hovorím stále o teste primeranosti zásahu do slobody prejavu, ktorý sa dá vyčítať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. No a po štvrté je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Vychádzame z toho, že extrémizmus aj formálne delikty extrémizmu za určitých okolností útočia na samotné základy demokratického právneho štátu a majú za cieľ odstrániť alebo obmedziť výkon základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva. Za týchto podmienok potom aj obmedzenie prejavu možno považovať za legitímne. Je to otázka konceptu, je to otázka prístupu, je to otázka legitímnej debaty. Ja som sa snažila naznačiť, z čoho sme vychádzali, keď sme predkladali túto novelu. A aj si naozaj myslím, že tá hranica, a síce ohrozenie demokratických základov tohto štátu, proste je niekde tou hranicou, ktorá nemôže byť prekročiteľná. Možno malú poznámku k tomu, čo povedal vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Budaj. No, ja by som nehlasovala spolu s kolegami Kotlebovej strany a nehlasoval ani MOST – HÍD. Pani poslankyňa Jurinová, ale ja to spojím aj s pani poslankyňou Verešovou. V prvom rade, my sme sa už na tú tému bavili, pani poslankyňa Jurinová. Áno, tá téma novej právnej úpravy, pokiaľ ide o obete trestných činov, je na stole. Čiže teraz predpokladám, už sme si rozdávali úlohu, že sa aktivizuje pracovná skupina, ktorá má túto novelu pripraviť, pokiaľ viem, aj vaša asistentka je členkou, takže teraz v septembri počítam s tým, že začne tá pracovná skupina pracovať. Tak ja verím, že v priebehu nasledujúceho roka budeme mať tú právnu úpravu v parlamente. Pokiaľ ide o hliadky, ja som presvedčená, že všetko musí mať svoje pravidlá a nikdy by som si nedovolila obmedzovať občianske aktivity. Poznáme rôzne hliadky, nielen rómske hliadky, poznáme rôzne zelené hliadky a tieto občianske aktivity určite prinášajú všeobecný verejný prospech. Spravidla tie, ktoré ja poznám, pracujú presne tak, ako ste to pomenovali, pani poslankyňa Verešová, v spolupráci so samosprávou alebo v spolupráci s políciou alebo s inštitúciami štátu cielene. Je na otázku, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Doteraz sme proste tomuto problému nečelili a naozaj je na úvahu, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Ja si myslím, že tam, kde ide naozaj o ochranu verejného záujmu, tak je úplne normálne a prirodzené, že dochádza k takejto symbióze – štát, občianska spoločnosť, alebo samospráva a občianska spoločnosť. A má to naozaj dobré výsledky. Ale tváriť sa, že nahrádzam štát, a cez to si zbieram politické body, to je už o inom a ja si myslím, že toto jednoducho štát opustiť nemôže. Preto súčasťou tohto balíka je aj tá novela, ktorá sa týka hliadok vo vlakoch. A samozrejme, že odpoveď štátu, odpovedám, pani poslankyňa Jurinová, musí byť, že proste musí dokázať vlastnými kapacitami proste bezpečnosť a poriadok aj vo vlakoch zariadiť, a očakávam, že sa tak aj stane. Máme kompetentných ministrov, musia sa o to postarať. Takže toľko k tejto právnej úprave. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu a v druhom čítaní – tak ako pri iných zákonoch – som otvorená ďalšej diskusii a prípadným vylepšeniam. Ďakujem pekne. | Lucia Žitňanská | MOST_HID | 2016-09-07 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Konštatovanie o implementácii noriem EÚ pri novelizácii trestných kódexov. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má vecný, právnický a legislatívne orientovaný tón, bez výrazných emocionálnych prejavov pozitívneho alebo negatívneho charakteru."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 1,322 |
train_8 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T20:06:46.780000 | 3ca0e794-86d8-4800-a059-102ed94c0e11 | Navrhujem vypustiť z programu body 8 a 9, teda skrátené legislatívne konanie o novele zákona o službách zamestnanosti a samotnú novelu. Odôvodnenie: V Trnave práve agentúra dočasného zamestnávania nevyplatila mzdu niekoľko mesiacov sedemsto Srbom. Nielenže Slováci prišli o dobré platy, pretože sme doviezli lacnú pracovnú silu z krajín mimo EÚ, ale navyše ešte vláda chce tieto problémy aj prehlbovať tým, že predkladá novelu zákona o zamestnanosti, ktorá dovoz lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ uľahčuje. Toto nesmieme dopustiť. | Milan Krajniak | SME_RODINA | 2018-11-27 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ použítá iba v zmysle krajiny mimo EÚ \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vyjadrenia sú kritické voči vláde a jej politike, používajú silný jazyk (\"nesmieme dopustiť\", \"problémy prehlbovať\"), čo odráža negatívny emočný tón."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 79 |
train_9 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-02T09:10:45.577000 | d7499e79-c897-4bc3-9c43-f1c2b360b0da | Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa stručne faktograficky vyjadril k prerokúvanej problematike, teda k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996. Svoj prístup k tomuto rozpočtu by som charakterizoval otázkou. Keď som si ho študoval, porovnával s rozpočtom minulého roka, prípadne uvažoval o jeho obsahu, tak sa mi vynorila pred očami otázka: Aké konkrétne rozvojové programy podporuje navrhovaný štátny rozpočet, ako sú tieto programy pripravené? Nebudem teraz hľadať odpoveď na túto otázku, možno potom v odpovedi pána podpredsedu vlády zaznie, ako sú konkrétne rozvojové programy pripravené. Ja som odpoveď na ňu dostal od mnohých diskutujúcich nielen z radov opozície, keď použijem toto delenie, ale aj z radov koalície vo forme ich otázok a ich vyjadrení nespokojnosti s tým, že nie všetky rozvojové programy, na ktoré má byť akože nasmerovaný tento program, sú pripravené tak, aby parlament mohol veľmi spokojne povedať, áno, tie peniaze tam môžu zostať, pretože ja ako člen parlamentu, a teda ako zástupca občanov z hľadiska svojej kontrolnej funkcie viem, ako sa tieto peniaze použijú. Ja som si však túto otázku položil najmä vo vzťahu ku kapitole školstvo. A spýtal som sa sám seba aj pani ministerky, aké rozvojové programy v školstve podporuje kapitola, aké koncepčné zámery rozvoja vzdelávania sú nadviazané na štátny rozpočet v kapitole školstva. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Dámy a páni, žiadne. Tak, ako som nedostal odpoveď od pani ministerky, tak som ani ja v návrhu rozpočtu kapitoly školstva odpoveď na túto, podľa mňa dôležitú otázku vzťahu rozpočtu a rozvoja vzdelávania, nenašiel. Naopak, kapitola na mňa zapôsobila, keď budem jemný, ako slabo udržiavajúca chod školstva, keď to poviem na rovinu, ako značne reštriktívna. Keď už o tom hovorím, tak ktoré koncepčné zámery sa ponúkajú, bez ohľadu na to, aká je vláda, bez ohľadu na to, aké je politické rozloženie síl, a teda bez ohľadu na to, ktoré koncepčné rozvojové zámery by mal rozpočet nejakým spôsobom atakovať, ktoré sú to? No, dotknem sa ich z troch rovín. Po prvé dobrý obsah vzdelávania. Keď mám dobrý obsah vzdelávania, tak chcem fungujúci pedagogický zbor, kvalifikovaný, dobre pripravený. Keď mám tie prvé dva parametre splnené, tak chcem primerané, všimnite si, že používam slovo """"primerané"""", mohol by som povedať optimálne, ale ja používam slovo primerané, materiálne zabezpečenie tak práce žiaka, študenta, ako aj učiteľa. Tak ako je to z pohľadu vlastne takýchto troch rozhodujúcich, navzájom prepojených úrovní, s tými koncepčnými zámermi, ktoré by rozpočet vo svojej kapitole školstvo mal istým spôsobom podporovať, naznačovať atď.? Dovolím si uviesť príklady, aby som bol konkrétny. Deviata trieda, deväťročná školská dochádzka. Bude? Nebude? Ak bude, zakladá kapitola školstvo, tento rozpočet, aspoň základné východiská na jej zavedenie? Všetky merania, ktoré robili pedagógovia, didaktici, hovoria o tom, že by sme sa mali vrátiť k deväťročnej školskej dochádzke z hľadiska veku, keď sa deti u nás priskoro rozhodujú pre svoje budúce povolanie, zamestnanie atď., alebo rodiny s nimi rozhodujú a podobne. Ďalší príklad. Už tu bola spomenutá aj mojím predrečníkom pánom Ľuptákom reforma odborného vzdelávania. Ja to zasadím do širšieho kontextu. To nie je len oddlženie stredných odborných učilíšť, to je riešenie celej vertikály odborného vzdelávania od odborných predmetov v základnej škole, cez dve línie stredné odborné učilištia, stredné odborné školy, ktoré, prosím, v každej vyspelej i menej vyspelej krajine dnes prechádzajú integračnými tendenciami. Zakladá kapitola školstvo tohto rozpočtu nejaké východiská na riešenie tohto problému, štandardizácia tohto vzdelávania atď.? Ďalší príklad celoživotné vzdelávanie, aby som trošku odišiel aj bokom z rezortu školstva a nemohli by ste mi vytýkať, že sa úzko zameriavam na rezort školstva. Na začiatku som povedal o vzdelávaní, že to je predsa len širší pojem. Do celoživotného vzdelávania, takzvaného vzdelávania na diaľku, sa Slovenská republika či chce, alebo nechce, bude musieť zapojiť, pretože ono má z hľadiska technických, technologických zariadení nadnárodný charakter a presahuje územia jednotlivých štátov a je efektívne. Ďalší konkrétny príklad: nadaní a talentovaní žiaci a študenti, nielen v oblasti športu, to už tu zmienka bola, ale aj v oblasti stredných škôl, vysokých škôl. To je veľmi vážny moment. Zakladá kapitola školstva východiská na riešenie tejto systémovej koncepčnej otázky? Ďalšia veľmi dôležitá otázka, dotýka sa tak školstva, ako obcí, to je prenos kompetencií, o ktorom sa stále hovorí v riadení škôl, mám na mysli v materiálnom koordinovaní a zabezpečovaní prevádzky škôl zo sféry školstva na samosprávu miest a obcí. Počúvame úvahy, kedy by to asi malo byť. Rok 1997? Zakladá rozpočet isté východiská na toto? Nezakladá. Na žiadnu z týchto úloh, ktoré som tu menoval. Kolegyne a kolegovia, zaujímavé na tom je to, že tieto úlohy som nehľadal nikde inde len v programovom vyhlásení vlády. Osobitnú pozornosť by som chcel venovať rozvojovým zámerom v oblasti materiálneho zabezpečenia vzdelávania. Tento rozpočet, tak ako je postavený, bude môcť veľmi obťažne zabezpečiť produkciu učebníc a produkciu nových učebných pomôcok. Ak si prejdete dneska základné, stredné školy aj vysoké školy, ale to budem osobitne o tom hovoriť, ale najmä základné a stredné školy, tak zistíte, že deti pracujú s učebnými pomôckami, ja som ich mnohé prešiel, s ktorými som sa ako žiak základnej či strednej školy učil ešte aj ja. To je zle. Chýba nám národný program informatizácie, chýbajú nám iné rozvojové programy, pre ktorých základy už boli položené. Viem, že sú finančne veľmi náročné, nemyslím si, že táto vláda alebo iná by dokázala na ne teraz vyčleniť veľké sumy, ale aspoň v základe, štartovacie body je potrebné vytvoriť i v tomto rozpočte. Oblasť miezd. Priemerná mzda v rezorte je aj napriek skromnému prídavku v tomto roku pod celoštátnym priemerom. Tento rozdiel osciluje v rozpätí od 500 do 700 korún. Dovoľte mi uviesť jeden príklad na dokreslenie situácie. Urobil som si také porovnávanie, v ktorom som zobral 12 rezortov a hodnotil som ich podľa vzdelanosti v rezorte a podľa mzdového ohodnotenia. Podľa vzdelanosti je rezort školstva na druhom mieste. Podľa mzdového ohodnotenia je tretí od konca. Jediný rezort školstva má taký veľký rozdiel v rozpätí alebo v akomsi tabuľkovom umiestnení v týchto dvoch tabuľkách. Všetky ostatné rezorty sú tiež posunuté, ale ten rozdiel je predsa len iný. O čom to svedčí? To svedčí o tom, že vzdelanie a vzdelanie dokonca v tom rezorte, ktoré vytvára to vzdelanie, je ohodnotené dneska už pod mieru únosnosti. Plánovaná priemerná mzda, a to vyberám z návrhu kapitoly, je 6856 korún. Ministerstvo školstva, prosím, môžem potom odcitovať, predpokladá v súvislosti s navrhovaným rozpočtom jej pokles na 6 600 korún. Ministerstvo školstva nemá koncepciu mzdovej politiky, čo vidieť na obsahu predkladanej kapitoly a naopak. Z obsahu predkladanej kapitoly vyplýva, že takúto koncepciu ani nebude možno také jednoduché ministerstvom postaviť a realizovať. Riešenie vidím v zákone o štátnej, resp. verejnej službe. Preto ma veľmi nemilo prekvapilo tvrdenie pani ministerky o tom, že tento zákon, hoc bol v pláne ministerstva školstva, sa nebude realizovať, že sa prekladá na budúci finančný rok. Ale, vážení, a tam sa bude z čoho realizovať? Pýtam sa, je v rezerve vlády? Sú v rezerve vlády určené prostriedky na riešenie tohto problému? Ak áno, vážení, potom mi nič iné nezostáva, len konštatovať, že vláda takto postaveným rozpočtom a vzhľadom na to, čo ešte poviem, vlastne vyslovila pani ministerke nedôveru. Ja to neviem ináč pochopiť. Pretože ak mám koncepčné rozvojové zámery pripravené a dostanem takýto rozpočet, tak ich jednoducho nemôžem realizovať. Ak ich nemám pripravené a v rozpočte sa niekde viažu, tak asi ten rezort zle funguje. Prosil by som, ak je to možné, na to nejakým spôsobom dostať odpoveď. Rozpočet je slabo udržiavací až reštriktívny. V čom? V celom rozpočte sa konštatuje, že ledva vystačí na havarijné situácie, dovolím si citovať: """"nevyhnutné rekonštrukcie energetických zariadení, ako sú kotolne"""". Reštrikcie sa prejavia a prejavujú najmä v zastaranom prístrojovom a laboratórnom vybavení, v chátraní školských budov a objektov, vedomom náraste nákladov v budúcnosti. Ale čo je najhoršie pre nás, dámy a páni, že naši žiaci, nová generácia pracuje v podmienkach vysoko neadekvátnych. My si dneska neuvedomujeme, že pripravujeme generáciu, ktorá vo svojom dospelom veku bude musieť produkovať a vytvárať také hodnoty, aby sme my ako ľudia v postproduktívnom veku žili na istej a primeranej úrovni. Koľko investujeme my teraz do nej, toľko nám ona bude môcť a bude vracať. Vážené dámy a páni, chcem celkom zodpovedne konštatovať, že na školách a v rezorte školstva sa začína jednoznačne prejavovať vážne nebezpečenstvo znižovania úrovne vzdelávania. Ak sme mnohokrát donedávna i ja i moji predchodcovania i ďalší konštatovali, že môžeme byť do istej miery hrdí na náš vzdelávací systém, na výsledky našej školskej sústavy, obávam sa, že pri takomto zabezpečovaní potrieb rozvoja vzdelávania z hľadiska štátneho rozpočtu, na takéto konštatovanie budeme musieť v krátkom čase, žiaľbohu, zabudnúť. Ako to konkrétne vyzerá napríklad v predškolských zariadeniach? V samotnej správe sa konštatuje, že sa očakáva rast poplatkov od rodičov. Nie je vyriešený problém odvádzania poplatkov. Ako to vyzerá na základných a stredných školách? Je pripravená vyhláška o základnej škole, na ktorú veľmi, veľmi školská aj rodičovská verejnosť čaká, pretože jej cieľom, a hlavným cieľom je riešiť počet detí v triedach. Urobiť pre žiakov, pre deti v triedach lepšie pracovné podmienky. Táto vyhláška je aj finančne primerane | Ľubomír Harach | DU | 1995-12-12 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 1 | 1,500 |
train_10 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T07:04:34.689000 | eb8151af-2b05-4ffa-8865-adfb073b1b2b | Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Dôvodom, ktorý je veľmi jednoduchý a transparentný, je zvýšiť počet členov Rady pozemkového fondu ako jedného z orgánov Slovenského pozemkového fondu o ďalších dvoch členov, a to jedného na základe návrhov organizácii združujúcich mestá a obce a druhého na návrh Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Len pre informáciu, v súčasnosti Rada pozemkového fondu pozostáva z 11 členov, pričom vzhľadom na zrýchlenie rozhodovacích procesov si skutočne prax vyžiadala, aby členom rady boli aj títo zástupcovia, o ktorých som hovorila. Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu vzniku nároku na odmeny týchto nových členov rady a návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na služby verejnej správy. Hlavne teda, ako som uviedla, na zrýchlenie rozhodovacích procesov rady a riešenie rozličných spomenutých aplikačných problémov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami a je v súlade s právom Európskej únie. Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ja verím, že tento zákon bude podporený naprieč politickým spektrom, a verím aj tomu, že hlavne zo strany opozície nám navrhovateľom nebude vytýkané, nejaká účelovosť alebo marketingové ťahy, ako to v poslednom čase počujeme, ale naopak, ocenia aj opoziční kolegovia naše úsilie o zväčšenie, zvýšenie transparentnosti v Slovenskom pozemkovom fonde. Ďakujem za pozornosť zatiaľ. | Eva Antošová | SNS | 2019-01-31 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Suché konštatovania o súlade návrhu zákona s právom EÚ ako generická formulka, ktorú zväčša konštatuje každý navrhovateľ"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"ón vystúpenia je konštruktívny a povzbudzujúci, keď oceňuje transparentnosť a efektívnosť rozhodovacích procesov "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 285 |
train_11 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-02T09:10:50.251000 | 4db3e47b-db92-4fa2-9aa6-a6cf197ba02f | Ďakujem, pán predseda. Vytriezvenie prišlo hneď po voľbách. Prvým prekvapením pre verejnosť bolo, že za sociálne reformy bude zodpovedný človek, ktorý bol predmetom hlbokej koaličnej krízy a za dramatických okolností opúšťal miesto prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky, keď Mikuláš Dzurinda rozprával o korupcii a o trestných podaniach. Dnes je tento človek ministrom sociálnych vecí. To, že podvod na obyvateľstve sa vydarí v takom rozsahu, zaskočil nielen opozíciu, ale najmä SDKÚ. Stratégovia v tejto strane si uvedomili, že rozpočtová pasca v podobe veľkorysých sociálnych zákonov, ktoré nachystali budúcej vláde, ako Damoklov meč visí nad nimi samými. A tak tí istí ľudia pri moci opäť nezaváhali a sociálne sľuby, ktoré veľkoryso dali v mene budúcej vlády a ktoré sami nedokážu naplniť, teraz znovu v zrýchlenom legislatívnom procese rušia. V slovenských dejinách pravdepodobne neexistuje porovnateľný stupeň vypočítavosti, pokrytectva a perfídnosti. Pritom ide o ľudí, ktorí na každom kroku nezabudnú zdôrazniť kresťanský rozmer svojho pohľadu na svet ako i to, že vládnutie chápu ako službu, ba niekedy má človek dojem, že ju chápu snáď aj ako rehoľu. Vláda Slovenska tak ako po iné roky, tak i teraz pri zostavovaní rozpočtu na rok 2003 improvizuje. Štruktúra i konštrukcia samotného rozpočtu na rok 2003 usvedčujú vládu z toho, že počas bývalých 4 rokov verejné hospodárenie nezaznamenalo žiadnu zásadnú zmenu, ak do toho nerátame deformu verejnej správy. Tá totiž priniesla nielen administratívny chaos, ale i rast úradníkov, a teda i rast nákladov na správu vecí verejných. Ľudia pri moci trvalo drancujúci štátny rozpočet majú, zdá sa, opäť čas. V inej situácii je však rozsiahlou chudobou postihnuté obyvateľstvo. Tento rozpočet je i svedkom toho, že minulé verejné rozpočty tak nonšalantne obhajované súčasným ministrom financií len kamuflovali skutočný stav verejných financií a ich zdanlivo nízky deficit mal pôvod v nie zodpovednom hospodárení vlády, ale v metodickej ekvilibristike. Ani bleskové rušenie sociálnych zákonov však tejto štátnymi prostriedkami plytvajúcej vláde nestačilo na udržanie deficitu verejných financií v primeranom rámci, a preto sa rozhodla pre ňu o jedinom možnom kroku. Nie, táto vláda, ktorá si hovorí pravicová, nebude šetriť. Veď nakoniec aj prečo by šetrila, podvod na obyvateľstve jej už raz vyšiel, azda vyjde ešte raz. Táto vláda, ktorá nikdy nezabudne zdôrazniť, ako znížila daňové zaťaženie právnickým osobám, pod pláštikom znižovania sadzieb DPH daňové zaťaženie zvyšuje. Za nezodpovedný prístup k verejným financiám táto vláda opäť vystavila účet obyvateľstvu. I napriek barličke v oblasti očakávaného rastu daňových príjmov súvisiaceho s rastom dane z pridanej hodnoty o 8,3 mld. korún a s rastom spotrebnej dane z minerálnych olejov a z tabaku a tabakových výrobkov o 2,7 mld. korún vláda zadlží občanov Slovenska o ďalších 56,8 mld. Týmto rozpočtom vláda oficiálne nielen ukázala svoj nadradený prístup k občanom, ale i priznala, že verejné financie vykazuje evidentné znaky krízy a, čo je ešte pre občanov Slovenska dôležitejšie, že deformátori slovenskej ekonomiky o reformách za posledné 4 roky iba hovorili, ale v podstate nezačali ani jednu z nich. Ekonomický kormidelníci a premiér 4 roky vytrvalo a dookola hovorili o svetlých zajtrajškoch, o tom, ako sú naštartované systémové zmeny, ako sú reformy pripravené a podrobne rozpracované a aký blahodarný účinok to bude mať nielen na celú ekonomiku, ale najmä na verejné financie, ktoré budú definitívne ozdravené. Dnes zisťujeme, že vláda nás stále viac zadlžuje i napriek tomu, že od nás pýta stále viac peňazí. Vláda ani v tomto roku nie je schopná prijať také opatrenia v rámci štátneho rozpočtu, ktoré by podstatne zlacnili správu štátu a zabezpečili vyrovnané rozpočty v oblastiach, ktoré sú hlavným zdrojom deficitov. To, že vláda nie je schopná riešiť hlbokú spoločenskú krízu, v ktorej sa nachádzame, dokumentuje i strednodobý finančný výhľad na roky 2002 až 2005, podľa ktorého sa ráta s nezmenenou mierou nezamestnanosti na úrovni cirka 18,5 %. Ak do tejto skutočnosti zahrnieme značnú prezamestnanosť vo verejnom sektore, vyjde nám reálna nezamestnanosť cez 20 %. Zostavenie strednodobého finančného výhľadu na roky 2002 až 2005 charakterizuje veta na strane 8 v bode 3: „Postup na dosiahnutie znižovania úrovne deficitu verejných financií vyjadruje vývoj základných parametrov v cielene stanovenom scenári.“ Podčiarkujem tu slovo „cielene“. Naplnenie scenára však nie je podložené konkrétnymi opatreniami a nenachádzam tu žiaden prínos z rastu našej ekonomiky. V uplynulých rokoch totiž tento rast nebol založený, a preto sa vláda spolieha na kvázi reštrikciu a očakávania, ako sú zlepšenie globálnej ekonomiky, ako je stálosť kurzu slovenskej koruny, ako je priaznivý vývoj cien ropy, energií, ako sú vyššie príjmy z daní, zníženie nezamestnanosti, efekty z hospodárenia štátnych fondov a pod. a podobné ničím nepodložené očakávania. Pán Farkas včera vo svojom príspevku spomenul, že v návrhu rozpočtu na rok 2003 naďalej pretrváva tzv. spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu, že nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Na základe tu povedaného môžeme mať názor, že v roku 2003 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť iba stabilizačne, a nie rozvojovo, veľmi jemne povedané to, čo si myslíme my ako opozícia. Pán poslanec Farkas vo svojom príspevku takisto uviedol, že návrh štátneho rozpočtu je potrebné tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny. S tým sa dá súhlasiť. Tento rozpočet je však koncipovaný s nemalými rizikami tak na príjmovej, ako i na výdavkovej strane. V prvom rade tu treba súhlasiť so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého zmeny v sadzbe DPH a rast spotrebnej dane bez väčšej efektívnosti v oblasti daňovej správy a prepojenia daňového a colného informačného systému nenaplnia túto zložku rozpočtu v očakávanej miere. Neefektívna správa, kontrola daní môže byť o. i. príčinou nenaplnenia daní z príjmov právnických osôb. Otázny je i príjem dane z príjmov podnikajúcich fyzických osôb, ktorý môže byť nižší ako v roku 2002, hoci vláda očakáva jeho nárast o 500 mil. korún. Hlavným dôvodom nižšieho príjmu bude rast DPH z 10 % na 14 %. Tento fakt sa, samozrejme, negatívne odrazí i na výbere daní u predtým spomínaných právnických osôb. Ďalšie optimistické očakávanie ministra financií je v oblasti daní vyberaných zrážkou, ktorej výška je nadhodnotená o cirka 1 mld. korún. Výber tejto dane sa už dlhodobo pohybuje tesne pod 10 mld. na úrovni asi 9,7 mld. korún, ale v štátnom rozpočte sa očakáva jej prínos do štátneho rozpočtu na úrovni 10,7 mld. korún. Najväčšou rizikovou položkou na strane príjmov je však najväčší daňový príjem a tým je daň z pridanej hodnoty. Rast 10-percentnej DPH na 14%, ktorý je hlavným zdrojom optimizmu vlády v tejto časti príjmov, spôsobí skôr jej stagnáciu, resp. menší ako očakávaný rast a bude zásadným spôsobom popri rastúcich cenách energií pôsobiť proti rastu hrubého domáceho produktu v roku 2003. A preto už samotný rast na úrovni 3,7 % z HDP ako jedno z východísk rozpočtu sa môže ukázať ako nadhodnotený. Okrem toho sa môže ukázať, že zmena DPH neprinesie žiaden významný príjem do pokladnice štátu a v skutočnosti len spôsobí na konci roku značné administratívne problémy aj správcovi dane, ale najmä drobnej podnikateľskej sfére. Takýmto nesystémovým opatrením vláda nakoniec nedosiahne splnenie žiadneho zo svojich cieľov, ale len spôsobí pokles produktivity práce tak v súkromnom, ako i verejnom sektore. Preto som toho názoru, že riziká na strane príjmov navrhovaného rozpočtu na rok 2003 sú na úrovni cirka 7 mld. až 8 mld. korún, a teda asi o túto sumu sú príjmy rozpočtu nadhodnotené. Aj výdavková časť rozpočtu je účelovo vybilancovaná tak, aby zostavený štátny rozpočet nepredpokladal deficit väčší ako pre vládu magických 5 % z HDP. Do výdavkovej časti rozpočtu zrejme nie sú v plnej miere zakomponované zvýšené náklady za tovary a služby vzhľadom na rastúcu DPH a rast energií, čo znovu len poukazuje na to, že najmä zmena DPH a pre naše vlády ešte z dôb socializmu tak typická nekoncepčná rozostavanosť môže spôsobiť, že účelové a nesystémové čarovanie s úrovňou DPH bolo úplne zbytočné. Ďalším zarážajúcim prvkom pri zostavovaní rozpočtu je to, že i napriek stálemu konštatovaniu Najvyššieho kontrolného úradu, že všeobecnou a typickou črtou pre kapitoly jednotlivých rezortov je nenaplnenosť limitov zamestnancov a na druhej strane prekračovanie limitov pre mzdy, platy a služobné príjmy, tento rozpočet vytvára vo svojej výdavkovej časti ministrom znovu priestor na takéto plytvanie. Navyše, podľa zistení NKÚ sa tieto limity obchádzajú a rôzne druhy prác sú uhrádzané z kapitoly Bežné výdavky. Ide najmä o právne služby a čistiace práce. Rukolapnejší dôkaz o skresľovaní spotreby a jej štruktúry, ako i nehospodárnosti vlády azda ani nemôže existovať. Táto vláda dlhodobo obchádza aj limity zamestnanosti a určenie mzdových prostriedkov. O rozšafnosti vlády svedčí i register investícii ministerstva financií Slovenskej republiky. Tento dokazuje, že vláda stavia veľa a pomaly a, to znamená, neefektívne. Dokončenie stavieb sa neúmerne predlžuje, a tým i predražuje. Navyše je často otázna ich spoločenská nevyhnutnosť. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vláda vyčlenila necelých 8,5 mld. korún a na rekonštrukciu a modernizáciu železničných ciest 410 mil. korún. Pritom vo svojich uzneseniach č. 544 z roku 1999, č. 162 z roku 2001 a č. 904 z roku 2002 predpokladá na tento účel výdavky vyššie o cirka 8,3 mld. korún, ako sama teraz | Maroš Kondrót | SMER | 2002-12-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 3 | 1,500 |
train_12 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T19:25:16.952000 | 25c05a89-5596-456b-9280-4e29b17a41a6 | Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca poverený gestorským výborom oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmenného listu o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, tlač 397. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k predmetnému návrhu podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 405 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 248, zároveň spojím, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval 11. októbra 2007 a uznesením č. 221 obidva tieto výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 234 a súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 497a a návrh uznesenia tvorí prílohu tejto správy. Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. | Stanislav Kahanec | KDH | 2007-10-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Legislatívno-technický prejav "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Jazyk prejavu je striktne vecný, administratívny a informatívny, bez emocionálne zafarbených hodnotení alebo osobných názorov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 437 |
train_13 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T19:13:25.180000 | 7c50d4f3-52be-4c6e-b2c5-dcffcc097e8b | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť schvaľovacie postupy pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, výkon štátnej kontroly a podávanie správy o plnení smernice Rady č. 86/278 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o ochrane životného prostredia, najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve. Kal z čistiarne odpadových vôd a dnové sedimenty vodných stavieb a vodných tokov obsahujú organické látky a živiny vhodné pre výživu rastlín, čo je dôvodom pre ich využitie aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Súčasne však môžu obsahovať škodlivé látky vrátane patogénnych mikroorganizmov a ťažkých kovov, ktoré môžu znečisťovať pôdu, poľnohospodársku produkciu a vodné zdroje. Riadenou aplikáciou čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy je zabezpečená zvýšená ochrana životného prostredia, najmä pôdy povrchových vôd a podzemných vôd. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty vyšších územných celkov ani na rozpočty obcí. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 14. januára 2009. Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne zvýšená ochrana pôdy, povrchových a podzemných vôd pri aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a odporúčanie návrhu zákona do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo. | Stanislav Becík | HZDS | 2009-02-04 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prednes"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má vecný, odborný a informatívny charakter bez zreteľných emocionálnych výkyvov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 222 |
train_14 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T19:29:27.957000 | 08705e07-2ccf-420c-8343-94a7939c8736 | Ďakujem veľmi pekne. Ja skúsim zhrnúť tú reakciu s ohľadom na všetky faktické poznámky, ktoré zazneli. No najprv k pánovi poslancovi Svrčekovi. Ja som úplne nepochopila teraz, čo vám mám k tomu povedať, že teraz však nejde o to, aké rozhodnutia kde boli prijímané na úrovni ústavných súdov, ale hádam dôležitý je výsledok. Akú právnu úpravu si v tých krajinách zaviedli. A ako som povedala, referendum alebo teda nejaký spôsob vracať sa späť k zdroju moci počas funkčného obdobia majú len v tých dvoch krajinách v rámci Európy. A teraz nie iba priestor Európskej únie, ale členské štáty Rady Európy. Tak hádam asi to by mohlo byť nejakým upozornením. A opätovne hovorím, zaiste je to aj kvôli tomu, že ten parlament musí v nejakom čase normálne fungovať a voľby sú tu na to, aby sme si pýtali od nich mandát. A vtedy sa spovedáme ľuďom. Proste tak je nastavená ústava. Tak máme brzdy vyváženej moci nastavené. A vložiť, keby sme aj o tom uvažovali, referendum, no tak hádam nebudeme spúšťať referendum krátko po voľbách. Ako to je naozaj len o tom mať permanentnú volebnú kampaň, že nemáme úprimne záujem na tom, aby tu normálne fungoval štát. Ako však isteže my máme zdroj moci. Na základe zdroja moci od ľudí my sme tu. Veď samozrejme, máme od toho odvodený mandát. Ale máme tu preto štvorročné funkčné obdobie, aby sme niečo urobili. Tak nemôžme byť v nonstopkampani. A tak ako je postavené, postavený vlastne celý návrh, je o tom, že máme byť nonstop v kampani. A keď by sme už o tom uvažovali, tak potom by to mal byť naozaj potom nejaký vymedzený priestor, keď dôjde teda k patovej situácii. Ale podľa mňa potom tú patovú situáciu máme my vyriešiť ako tí, čo ten mandát máme. | Mária Kolíková | ZA_LUDI | 2022-12-07 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ spomenutá iba ako geografický priestor. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má argumentačný, vecný tón, bez výrazne pozitívnych alebo negatívnych emócií, sústredí sa na ústavnoprávne argumenty a funkčnosť systému."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 294 |
train_15 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T08:02:52.517000 | 752d3a7a-4c80-4721-93b7-a739f18eacda | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán Burian, vážení kolegovia, predo mnou už mnohí moji kolegovia pomenovali úskalia a pre nás nepochopiteľné posuny, ktoré obsahuje váš zákon, pán minister, ktorý predkladáte. Už dostatočne zdôvodnili, prečo ho považujú za zákon, ktorý zakladá nové nespravodlivosti a prečo je z nášho pohľadu antihumánny, antireformný. Nepochopiteľný z pohľadu racionálneho, ale účinný nepochybne pre všetky druhy populistickej politiky. Dovoľte mi, aby som ako človek, ktorý pracoval aktívne 17 rokov v mimovládnom sektore, 7 rokov som viedla jednu organizáciu mimovládneho sektora, založila som dve, zdvihla hlas na ich obranu a položila vám pár otázok. Vám, pán minister, a aj pánu spravodajcovi. O opatreniach, ktoré navrhujete v snahe, ako povedali moji predrečníci, nájsť za každú cenu finančné prostriedky tam, kde vám to vo vašej politike nepodkope vašu pozíciu. V snahe nájsť financie na darček pod stromček. Tie peniaze, napríklad, a o tom sa tu ešte nehovorilo a dovoľte, aby som to spomenula, zoberiete našim paraolympionikom. Pracovala som pre nich aktívne 9 rokov. Dovoľte, aby som ich spomenula. Tým obdivuhodným reprezentantom Slovenskej republiky, ktorí, hoci sú postihnutí, nesedia doma so založenými rukami, nečakajú na milodary, ale aktívne sa snažia zapojiť do života spoločnosti. Zoberiete ich tým reprezentantom, ktorí zbierajú oveľa viacej medailí a oveľa viacej slávy vo svete ako naši olympijskí reprezentanti. Neviete si ani predstaviť, ako vylepšujú povesť našej krajiny po celom svete. Keď ich treba vyznamenávať a keď sa treba s nimi fotografovať, aby sme ukázali, že sme tí sociálni a že spolucítime, tak hneď sa všetci k nim postavia, ale vtedy, keď im treba pomáhať, keď treba bojovať za nich, vtedy som nikoho z vás, ktorí sedíte v týchto laviciach, tam nevidela. Ale dnes siahate na prostriedky, ktoré pomáhajú výchove nových mladých paraolympijských reprezentantov. Keď im treba umožniť, aby spolupracovali s veľkými firmami, aby veľké firmy presvedčili, čo je ich občianskou povinnosťou, vtedy vás tam nevidíme. Neviete si predstaviť, aké sú to sumy, aby sa mohli zúčastňovať na majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta, koľko stoja športové náradia a koľko stojí rehabilitácia. Vy položíte, pán minister, ruku na kohútik a zavriete im tieto finančné prostriedky. Pre paraolympionikov a veľa postihnutých, pre ktorých sú paraolympionici ako žiarivý príklad, pre tých, ktorí sú na vozíčkoch, ktorí sa pohybujú len s barlami, ale aj tí, ktorí sú hluchonemí alebo slepí, vy ste človekom, ktorý týmito posunmi má možnosť ich posielať znovu medzi štyri steny ich bytu. Nikde som sa totiž nedočítala vo vašom zákone, ako im nahradíte ten finančný výpadok, o ktorom sa mi zmieňovali v liste, ktorý ste určite dostali aj vy všetci, a ako im to mienite nahradiť. A najhoršie je, že peniaze, ktoré im beriete, rozdáte nie iným, ktorí sú na tom horšie, ale pošlete 1 500 korún môjmu mužovi, dôchodcovi, ktorý išiel do dôchodku skôr, pretože už má 66 rokov a čo on s tými 1 500 korunami má poradiť. Vy pošlete Milanovi Lasicovi 1 500 korún, čakáte od toho, že vám bude vďačný, alebo že vás bude voliť, alebo čo od neho očakávate? Veď on každé Vianoce posiela sestričkám, ktoré sa starajú o týrané a opustené matky oveľa viacej korún ako tých 1 500. Čo to sú za zákony, čo sú toto za spôsoby? Veď je to smiešne! Ale nechcem len hovoriť o mimovládnych organizáciách, ktoré sa venujú humanitárnym cieľom a pomáhajú iným. Zatiaľ sa tu ešte nehovorilo o inom druhu mimovládnych organizácií a dnes, zdá sa mi, musíme znovu hovoriť o obrane občianskej spoločnosti a o obrane slobody. Tej občianskej spoločnosti, ktorá je taká účinná a ktorá je taká viditeľná pri kultivovaní nášho občianskeho povedomia pri zahraničnopolitických aktivitách, napríklad pri monitorovaní volieb, ale aj pri obnove Afganistanu, pri voľbách v Bielorusku, pri aktivitách v Kosove a v Sarajeve. Bránime dnes, bohužiaľ, nie možnosť, aby sa ďalej rozvíjali, ale snažíme sa pred trochu ľahostajným obecenstvom vysvetliť zmysel ich existencie. Vystupujeme dnes akoby v obrane ich práva na existenciu, lebo nám ide o slobodu a oni sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Položme si teda otázku, načo vôbec potrebujeme mimovládne organizácie v našej spoločnosti, veď 40 rokov v komunizme sme mali akurát poľovnícky zväz, aj to kontrolovaný súdruhmi a prežili sme. Nie? Jeden z prítomných pánov mi povedal, nebudem ho menovať, pred niekoľkými dňami túto argumentáciu. Veď predtým neboli. No a čo? A ja som si uvedomila, že je nás tu ešte veľmi veľa, ktorí podobným spôsobom rozmýšľajú a stále vidia mimovládne organizácie len cez prizmu tých báječných poľovačiek so súdruhmi. Musíme znovu pred vami hovoriť o slobode, znovu po toľkých rokoch? Lebo sa pred nami vytvára znovu ideologický obraz sveta akoby zo záhrobia. Niekedy mám pocit, ako keby sme sa prezerali znovu v zrkadle spred roku 1989, ale to zrkadlo už dávno skorodovalo. V demokratických krajinách sú dva typy organizácií, ktoré sú nutné, potrebné pre zdravý život demokratickej spoločnosti. Jedny, ktoré kontrolujú aktívne a denne vládu i parlament, ako aj samosprávu ako nezávislé orgány štátu. Sú to súdy, súdnictvo, sú to napríklad Najvyšší kontrolný úrad, je to úrad ombudsmana a mnohé iné rady, napríklad aj Rada Slovenskej televízie a podobne. A druhou skupinou organizácií, ktoré kontrolujú štát a aj parlament, aj nás, sú organizácie založené občanmi, tzv. mimovládne organizácie, alebo ako im hovoríme NGO. Okrem tých humanitárnych, ako som už povedala, sú to aj tie, ktoré sú „watch dogs“ demokracie. Tie, ktoré chránia demokraciu a právny štát pred našou vlastnou nadutosťou a necitlivosťou. Ich fungovanie a kvalita boli práve aj preto neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou nášho vstupu do Európskej únie a iných euroatlantických štruktúr. Neviem, či viete, ale dokonca naše mimovládne organizácie môžu podať žalobu na svoj vlastný štát alebo na našich štátnych úradníkov na Európsky súd a Európska únia dokonca vytvorila špeciálny fond pre všetky mimovládne organizácie Európskej únie, z ktorých môžu čerpať finančné prostriedky na tieto účely. Pôjdeme teda proti európskemu trendu znovu? Budeme trvať na návrate späť k väčšej závislosti občana od štátu? V tomto na pohľad malom kroku ide, ako včera argumentoval jeden z mojich kolegov, o útok proti rozvíjajúcej sa občianskej spoločnosti na Slovensku. Stretla som sa aj v týchto dňoch s argumentom z vašich radov, „ale veď tak málo ľudí poukázalo svoje dane, tie svoje 2 % nejakým mimovládnym organizáciám“. Áno. Ešte málo, ale bolo ich stále viacej a viacej, lebo v tomto zmysle ešte možno stále tkvieme svojimi koreňmi v komunistickom totalitnom režime, ktorý sa bál aktivít svojich vlastných občanov. Ale znamená to, že teraz jednoducho takýmto krokom zastavíme ten postup uvedomovania si občianskej svojej sily našich občanov a budeme sa radšej venovať rôznym druhom manipulácie a marketingu s ľuďmi? Ja si uvedomujem, že môžete odhlasovať všetko, máte väčšinu. Nakoniec aténska agora odsúdila aj Sokrata na smrť a mala väčšinu, ale už americký prezident James Madison pred 200 rokmi upozornil, že väčšina sa môže riadiť aj svojimi úzkymi záujmami alebo jednoducho emóciami, alebo jednoducho tým, že nevie dostatočne posúdiť niektoré veci. Dvadsiate storočie nám ukázalo, že väčšina môže demokratickým spôsobom vystúpiť proti menšine netolerantne a zaviesť nespravodlivosť a zlovôľu. Ale v tomto vašom kroku, pán minister a pán navrhovateľ, vidím jedno pozitívum. Keď začala v roku 1994 tretia vláda pána Mečiara, ním ovládaný parlament si veľmi potrpel na útoky na mimovládne organizácie, viem to, pretože som si toho osobne užila v tom deväťdesiatom štvrtom a deväťdesiatom piatom roku dosť. Ale občianska spoločnosť na Slovensku začala mimoriadne silnieť. Ľudia sa začali organizovať aj v iných mimovládnych organizáciách, a nielen v humanitárne orientovaných, a výsledok tohto neuveriteľného posilnenia občianskej spoločnosti boli voľby v roku 1998 a vyše 80-percentná účasť mladých ľudí vo voľbách a možnosť vytvoriť nástup pre demokratické sily tejto krajiny. Činnosť mimovládnych organizácií potom výraznou mierou pomohla pri vstupe Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie. Máme teda nádej, že pokiaľ nenájdeme so svojimi varovaniami ohlas a vaša hlasovacia mašina bude fungovať aj teraz, odpoveď príde v posilnení občianskej spoločnosti na Slovensku, a ja som o tom hlboko presvedčená. Mnoho ľudí, aj inteligentných, si aj dnes myslí, že keď niečo nerobí štát, tak to neurobí nik a že to vlastne ani nemá nik iný urobiť. Teda, aby som citovala jednu sovietsku myšlienku: „keď štát neriadi distribúciu limonád, nebudú limonády“. Máme mať pocit, pán minister, že dnes stojíme pred zrodom spoločnosti klientov vlády? Brecht povedal, Bertolt Brecht, veľký socialista a ľavicovo zmýšľajúci človek: „Človek sa vždy radšej prikloní k dobru ako k zlu, ak mu to okolnosti neznemožnia. Človeku v dobrej atmosfére rastú krídla,“ koniec citátu. V mimovládnych organizáciách rastú občanom Slovenskej republiky krídla, demokratické povedomie a občianske sebavedomie. A nám o toto ide, pán minister, a vám? Ďakujem. (Potlesk.) | Magdaléna Vášáryová | SDKU | 2006-10-18 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka opakovane a dôrazne zdôrazňuje význam a hodnotu občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, pričom sa výslovne odvoláva na podporu zo strany EÚ, ich dôležitosť pre demokratické inštitúcie a euroatlantickú integráciu Slovenska."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má celkovo rozhorčený, kritický a obviňujúci tón voči navrhovanému zákonu a jeho predkladateľom, vyjadruje znepokojenie nad spätným vývojom a ohrozením slobody a demokracie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 1,410 |
train_16 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T20:20:31.557000 | c280b393-e0aa-4d0d-b096-b1ec0b1562b4 | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Dohovor o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine bol prijatý v rámci Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného 25. októbra 1980. Dohovor je súčasťou tzv. širšieho acquis communautaire Európskej únie. Tento dohovor je posledným z trojice dohovorov, ktoré nahrádzajú a modernizujú Dohovor o civilnom konaní z 1. marca 1954. Túto trojicu dohovorov okrem predmetného dohovoru tvoria Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965 a Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970. Dohovor o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine nahrádza články 17 až 26 Dohovoru o civilnom konaní z roku 1954, a to vo vzťahu medzi zmluvnými stranami neskoršieho dohovoru, a prehlbuje ochranu účastníkov konania v ňom obsiahnutú a rozširuje jeho pôsobnosť. Hlavným predmetom úpravy dohovoru je úprava právneho postavenia štátnych občanov zmluvných strán dohovoru a osôb s obvyklým pobytom na území zmluvných strán, ako aj právnických osôb so sídlom na území zmluvných strán v konaní v občianskych a obchodných veciach pred súdmi ostatných zmluvných strán dohovoru. Dôležitým prínosom pre občanov Slovenskej republiky bude nový mechanizmus spolupráce vytvorený dohovorom, ktorý umožňuje osobám, ktoré chcú uplatniť svoje právo či pohľadávku pred súdom v inom zmluvnom štáte, aby požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, prípadne trov konania prostredníctvom príslušného orgánu svojho domovského štátu, ktorý sprostredkuje zaslanie tejto žiadosti do cudziny spôsobom upraveným v dohovore. Vzhľadom na charakter svojej úpravy ide o medzinárodnú zmluvu priamo vykonateľnú, ktorá nevyžaduje na svoje bezprostredné vykonávanie žiadne legislatívne opatrenia. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom prednosť pred ustanoveniami tohto zákona. Medzinárodná zmluva obsahuje priamu úpravu práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb a ide preto o zmluvu, ktorá pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Súčasne ide o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a podľa čl. 7 ods. 5 ústavy má prednosť pred zákonom. Ďakujem. | Daniel Lipšic | KDH | 2002-12-12 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník priamo označuje predmetný dohovor ako súčasť širšieho acquis communautaire Európskej únie, čím explicitne potvrdzuje jeho previazanosť s právnym rámcom EÚ. Podporuje ratifikáciu tohto dohovoru a prezentuje ju ako prínos pre občanov Slovenskej republiky v oblasti prístupu k spravodlivosti v zahraničí."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Dohovory ako súčasť práva EÚ sú prezentované ako prospešné a funkčné nástroje na zlepšenie právneho postavenia občanov SR. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 345 |
train_17 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-29T15:03:31.222000 | 69f09ee2-9b54-4bdc-88be-4856cc289c86 | Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa sústredím skôr iba na časť, ktorá sa týka poľnohospodárstva. Je to tretia časť vládneho zákona, ktorý sa týka podpory z fondov Európskej únie, ktorými sa financuje spoločná poľnohospodárska politika vrátane rozvoja pre vidiek. Ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond, z ktorého sa financujú priame platby a podpory a intervencie a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorým sa financuje viac-menej rozvoj vidieka. Oba tieto fondy sú súčasťou všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a v zmysle nariadenia Rady 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Predkladateľ navrhuje, aby sa prostriedky Európskej únie viedli v rozsahu dohodnutom, opakujem, v rozsahu dohodnutom s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na osobitných účtoch, ale nikde nie je definovaný rozsah a forma danej dohody. Pôdohospodárska platobná agentúra zabezpečuje v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z. všetky administratívne činnosti súvisiace s vyplácaním podpôr poskytovaných zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie z uvedených dvoch zdrojov Európskej únie. S vyplácaním podpôr súvisia aj činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať ako príslušný orgán Európskej únie. Zákon č. 543/2007 Z. z. o podpore pôdohospodárstva a rozvoji vidieka v § 8 a 9 uvádza, že platobná agentúra sústreďuje finančné prostriedky z týchto dvoch fondov na samotných mimorozpočtových účtoch. Argumentácia predkladateľa na výbore pre pôdohospodárstvo, že by išlo o nepriamu novelu zákona o rozpočtových pravidlách, považujem za zavádzanie. Keďže v prípade zákona č. 543/2007 bolo riešenie prostredníctvom mimorozpočtových účtov možné, v tomto návrhu zákona už predkladateľ hovorí, že to možné nie je. Kde je tu podstata problému? Podstatu problému pri tomto návrhu vnímam práve v tom, že ministerstvo financií, kde si chce obmedzovať príjem zo zdrojov Európskej únie, ktoré schválili na Ekofine, kde sa minister financií vyjadril. Prijímanie prostriedkov sa deje prostredníctvom dvoch takých základných agentúr. Jedna je Platobná agentúra, ktorá má osobitné postavenie nielen v Slovenskej republike, ale v každej členskej krajine Európskej únie, a druhá je, ktorá sa deje prostredníctvom ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a riadiacich orgánov ako jednotlivých ministerstiev. Toto sa na ministerstvo pôdohospodárstva nevzťahuje. Pokiaľ ministerstvo financií by obmedzilo rozsah zdrojov Európskej únie, neviem, akým spôsobom, neviem, na základe akého právneho aktu, a pokiaľ by sa tak stalo, obávam sa, že Slovenská republika by hrubo porušila pravidlá Európskej únie na prijímanie prostriedkov z Európskej únie. Samotný premiér tejto vlády Robert Fico uznal v tomto roku, že systémy ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry sú správne nastavené a zabezpečujú najvyššie čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie za obdobie 2004 – 2006. Toto vyjadrenie chápem ako uznanie práce vykonanej v roku 2004 – 2006. Pre zachovanie tohto stavu a zosúladenie oboch zákonov predkladám pozmeňujúci návrh, a to ako prvý pozmeňujúci návrh, prvý bod, v § 32 ods. 2 písmeno c) znie: „c) prijíma a vedie prostriedky Európskej únie na samotných mimorozpočtových účtoch zriadených v Štátnej pokladnici“. Ďalšie moje pozmeňujúce návrhy majú za cieľ zachovanie transparentnosti prideľovania finančných prostriedkov z Európskej únie. Vládny návrh zákona v takejto podobe umožňuje meniť podmienky výzvy na predkladanie žiadostí v čase trvania tejto výzvy. Som toho názoru, že pravidlá majú byť vopred všetkých žiadateľom známe, aby sa mohli zodpovedne pripraviť na dané podmienky, zvážiť svoje možnosti a meniť podmienky počas výzvy alebo počas trvania zmluvy nie je transparentný postup, a preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh: § 34 ods. 6 slová v prvej vete, citujem, „meniť alebo ju“ navrhujem vypustiť, taktiež slová v druhej vete „zmenou alebo“ vypustiť. V § 36 ods. 6 navrhujem vypustiť slová „alebo počas jej platnosti a účinnosti“. Z akého dôvodu? Na výbore sme sa dopočuli argumentácie, že meniť podmienky počas výzvy je potrebné preto, lebo môžu nastať nepredvídateľné okolnosti. Jeden z tých argumentov bol, po výzve v tomto roku muselo dôjsť k zmene podmienok, nakoľko Slovenský pozemkový fond nemohol vydať potvrdenie pre žiadateľov alebo predĺžiť nájomnú zmluvu s beneficientmi na reštrukturalizáciu alebo na iné opatrenia, pretože Slovenský pozemkový fond bol nečinný. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ale tento fakt bol známy v čase vypisovania výzvy. Keby samotné ministerstvo pôdohospodárstva nedávalo za podmienku vyžadovať takéto potvrdenie zo strany Slovenského pozemkového fondu, pretože Slovenský pozemkový fond dva roky je nečinný, tak by podmienky výzvy nemuseli meniť. Je to trošku len predvídavosti, pretože je to otázka dvoch mesiacov. Alebo by som poukázal na prípad priamych platieb a vyplácania tabaku v minulom roku. Bola podaná výzva, boli podané žiadosti a následne sa menili podmienky tak, aby to vyhovovalo zainteresovaným osobám na politickú objednávku? Ako objednávku vtedajšieho štátneho tajomníka Záhumenského? Toto sú dodatočne zmenené podmienky? Ale však samotné nariadenie Európskej komisie jednoznačne definuje, každý žiadateľ musí dopredu poznať podmienky posudzovania jeho žiadosti. Tak potom ako je možné naplniť túto dikciu nariadenia Rady, pokiaľ meníme podmienky počas výzvy. Asi to nie je tým správnym spôsobom. Vládny návrh zákona ďalej uvádza, že podpora sa poskytne na základe zmluvy uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý ale uvádza, citujem: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je platná.“ Toto je dikcia § 269 ods. 2. Pýtam sa: Táto dikcia v plnej miere postačí na uzatvorenie zmluvy, na vyplácanie prostriedkov z Európskej únie? Táto dikcia v plnej miere zohľadňuje povinnosti zakotvené v prístupovej zmluve a zmluve o poskytovaní prostriedkov z Európskej únie? Jednoznačná odpoveď je nie. Z uvedeného dôvodu predkladám ďalší návrh, ktorý znie: v § 36 odsek 1 navrhujem znenie: „(1) Podpora sa poskytne prenajímateľovi na základe písomnej zmluvy.“ V písomnej zmluve, v povinnosti písomnej zmluvy si platobná agentúra uspôsobí túto písomnú zmluvu do tej podoby, v akej podobe si ju sám bude považovať za potrebné tak, aby napĺňala všetky podmienky a požiadavky, ktoré sú kladené na Slovenskú republiku v procese prijímania prostriedkov Európskej únie. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu pozmeňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce návrhy naozaj majú za cieľ zachovať transparentnosť v systéme prideľovania prostriedkov z Európskej únie v oblasti pôdohospodárstva a taktiež v jeho vykonateľnosti prijímania týchto prostriedkov tak, aby vysoké čerpanie európskych zdrojov v rámci pôdohospodárstva bolo zachované tak, ako to bolo v roku 2004 – 2006. Ďalej si dovoľujem požiadať o bodoch 1 a 3 hlasovať osobitne a o bodoch 2 a 4 spoločne. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | Zsolt Simon | SMK | 2008-11-04 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník jasne obhajuje zachovanie a transparentné čerpanie prostriedkov z fondov EÚ v pôdohospodárstve podľa existujúcich pravidiel, odmieta akékoľvek neodôvodnené obmedzenia či zmeny."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je ostrý a kritický voči návrhu ministerstva financií, ktorý by obmedzil čerpanie európskych zdrojov a umožňoval meniť podmienky výziev počas ich trvania."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 1,027 |
train_18 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T15:44:10.510000 | 1e25c537-eed3-4d1e-ad4b-7b462063c174 | Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma svojím uznesením zo 6. októbra 2004 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu ústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Tiež z nej vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi odporúčania uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Pán predsedajúci, to je všetko, prosím, aby ste otvorili k návrhu rozpravu. | Stanislav Husár | HZDS | 2004-10-22 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba informuje o legislatívnom návrhu bez vyjadrenia hodnotiaceho stanoviska k Európskej únii; zmienka o EÚ je čisto technická a konštatujúca."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je formálny, procedurálny a bez akéhokoľvek emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 229 |
train_19 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T19:06:49.185000 | 79cd002c-c2d8-4994-9102-441a06b4b590 | Panie poslankyne, páni poslanci, pre tých z vás, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, pripomínam, že náš návrh zákona, ktorý zdobrovoľňuje súčasné povinné očkovanie, v žiadnom prípade neruší možnosť lekárov vykonávať očkovanie ani možnosť občanov podstúpiť toto očkovanie v prípade, ak sú presvedčení o jeho účinnosti a význame. Zároveň ale nenúti ani podstupovať očkovanie tých občanov, resp. ich detí, ktorí očkovanie odmietajú, a to nie z nejakej nezodpovednosti, ale len preto, že s ním majú v rodinách veľmi negatívne skúsenosti, alebo len preto, že sa rozhodli riadiť názormi tej skupiny lekárov, vedcov a iných odborníkov, ktorí navzdory obrovskému tlaku zo strany médií, politikov či svojich kolegov poukazujú na nebezpečnosť a neefektívnosť súčasného systému očkovania. Inými slovami, náš návrh ruší sankcie za odmietnutie očkovania, teda peňažnú pokutu, ktorá je v súčasnosti vo výške do 331 eur. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Grendel, Gábor, podpredseda NR SR 174. Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím, ak máte dôležité témy na diskusiu, tak mimo rokovacej sály, lebo to ruší vystupujúceho.Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR 175. Ďakujem. Je teda len na vás, či sa očkovaniu podrobíte, alebo nie. Nechceme nič viac a nič menej ako právo na slobodnú voľbu, to právo, ktoré majú občania mnohých štátov Európskej únie, kde nie je očkovanie povinné, a ja ich vymenujem. V súčasnosti je to v Španielsku, v Rumunsku, v Holandsku, Grécku, Portugalsku, Švédsku, Rakúsku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Cypre a na Malte, a nielen tam, ale aj inde vo svete, vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Nórsku, Rusku, Islande, Kanade, Austrálii, Novom Zélande, Japonsku, či dokonca v Spojených štátoch, ktoré si mnohí z vás tak nekriticky berú za vzor, všade tam sa dá očkovanie odmietnuť bez hrozby nejakej finančnej pokuty či inej sankcie. A myslím si, že nikto z vás nechce tvrdiť, že vo všetkých týchto štátoch je kvôli tomu, že tam je dobrovoľné očkovanie permanentne nejaká veľká epidémia, že obyvatelia týchto štátov sú chorí nejako výraznejšie, viac ako naši obyvatelia alebo že tieto štáty z hľadiska šírenia nákazlivých chorôb predstavujú pre nás nejakú vážnu hrozbu. Ale ak je to tak, ak sa mýlim, ak naozaj nejaký neočkovaní Američania, Briti, Rakúšania či Fíni predstavujú skutočne taký problém, tak potom je na mieste otázka, prečo rovno neuzatvoríme hranice s týmito štátmi až dovtedy, dokým nezavedú povinné očkovanie. Alebo prečo od občanov týchto štátov nevyžadujeme pre vstup na naše územie potvrdenie o tom, že sú dobrovoľne zaočkovaní, resp. neinfekční na choroby, proti ktorým sa u nás povinne očkuje? Ak teda v týchto štátoch, ktoré sú považované za mimoriadne vyspelé, môže byť očkovanie dobrovoľné, nevidím naozaj dôvod potom, prečo by nemohlo byť dobrovoľné aj u nás, obzvlášť ak je skupina ľudí odmietajúca očkovanie v týchto štátoch, ako aj u nás relatívne malá. Rozdiel je len v tom, že v týchto všetkých štátoch rešpektujú skutočnosť, že čl. 5 Dohovoru o ľudských právach v biomedicíne výslovne uvádza, citujem: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonávať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“ A ďalej v čl. 2 ods. 2 sa píše: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“ Jednoducho rozdiel je len v tom, že u nás ešte stále pretrváva taká mentalita zákazov, príkazov a nariadení aj tam, kde nie sú na mieste, aj tam, kde si demokracia a ochrana ľudských práv vyslovene pýtajú, aby mali občania právo na slobodné rozhodnutie. Ja nebudem na tomto mieste nikoho presviedčať o tom, že očkovanie je škodlivé či jednoducho nefunguje tak, ako sa oficiálne hlása. Na to si urobte všetci názor sami. Ak vám stačí to, čo hlása väčšina lekárov a vedcov, väčšina médií a politikov, že očkovanie je v poriadku, ja vám to nebudem vyvracať. Ale myslite na to, že keď aj v demokracii rozhoduje väčšina, neznamená to, že táto väčšina má vždy pravdu a nemôže sa mýliť. A to zvlášť v otázkach vedy či medicíny, resp. v otázkach toho, čo človeku škodí. Napokon tak to bolo už mnohokrát v ľudských dejinách. Spomeniem len dva také príklady. Postrek DDT, veľmi známy azbest. Kedysi voľne rozšírené a považované väčšinou odborníkov za bezpečné látky, dnes uznané za mimoriadne škodlivé a nebezpečné. Jednoducho si treba uvedomiť, že doba sa mení a jedného dňa sa môže aj menšinový názor o škodlivosti a neefektívnosti očkovania zmeniť na väčšinový. Ja ale opakujem, nechcem nikomu vnucovať svoj názor, ak veríte, že očkovanie je správne, nech sa páči, dajte sa zaočkovať seba a svoje deti, celé rodiny, nikto vám v tom nebude brániť, no nenúťte, aby rovnako konali aj tí, čo majú na celú vec iný názor. Nenúťte do očkovania dokonca aj rodiny, ktorých deti na očkovanie už reálne doplatili, hoci im to, samozrejme, žiaden lekár na papieri nepriznal už len zo strachu pred možnou zodpovednosťou, čiže zo strachu za celý tento systém založený na bezbrehej dôvere k tomu, čo hlása väčšina, môže veľmi ľahko zrútiť ako domček z karát. Napokon všetci dobre vieme, že kto sa nechce dať zaočkovať, ten sa zaočkovať aj tak nedá. Aj keby ste mu mali dať akúkoľvek pokutu, aj keby ste mu deti mali vyhodiť zo škôlok, ako to navrhovali niektorí poslanci bývalej vládnej koalície, pretože pre odporcov očkovania peniaze a iné sankcie nehrajú žiadnu úlohu v situácii, keď ide o život a zdravie ich detí, o čom som pevne presvedčený, preto je akékoľvek trestanie v tejto veci celkom zbytočné. No je tu ešte jedna vec, o ktorej sme nehovorili, keď sme v minulom volebnom období dvakrát predkladali náš návrh na zdobrovoľnenie očkovania, netušili sme, že sa tu objaví akýsi COVID a spolu s ním aj snaha niektorých politikov o presadenie povinného očkovania proti tejto chorobe. Netušili sme, že bude niekto schopný vôbec uvažovať o povinnom očkovaní vakcínami, ktorých vedľajšie účinky a bezpečnosť sú prakticky nepreskúmané vzhľadom na veľmi krátku dobu ich vývoja či testovania. A keď tak, tak určite nie natoľko, aby mohli byť považované za bezpečné, hoci aj stúpencami očkovania. A preto chcem pripomenúť každému, kto váha s podporou nášho návrhu zákona, že ak tento náš návrh zákona neprejde, ak očkovanie nezdobrovoľníme, tak sa už čoskoro môže stať, že pochybnou vakcínou proti COVID-u zaočkujú aj vás, vašich rodičov, starých rodičov a deti a vy s tým nebude môcť jednoducho nič urobiť, ak nebude chcieť poruť zákon a dostať pokutu niekoľko stoviek eur. A pripomínam tiež to, že o zaradení vakcíny proti COVID-u do očkovacieho kalendára, teda o povinnom očkovaní proti tejto chorobe, v tomto prípade nebudeme rozhodovať my tu v Národnej rade, ale rozhodnú o tom na ministerstve zdravotníctva jednoduchou vyhláškou, tak ako to robia aj v súčasnosti pri ostatných vakcínach. A práve tu sa dostávame k jadru celej veci, a síce ústavnosti nielen očkovania proti COVID-u, ale preventívneho plošného očkovania vôbec. V predchádzajúcich rozpravách k nášmu návrhu zákona som o týchto veciach nehovoril , ale aby som vniesol aj nejaké nové svetlo do tejto problematiky, tak to poviem na tomto mieste. Všetci totiž vieme, že základné ľudské práva a slobody, a medzi nich patrí aj právo na súkromie, právo rozhodnúť sa, aké lekárske zákroky postúpime, možno obmedzovať len vo výnimočných prípadoch a aj to len na základe zákona, pretože čl. 16 ods. 11 Ústavy Slovenskej republiky jasne hovorí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. No súčasný stav je taký, že zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia síce ustanovuje, že sme povinní podrobiť sa povinnému očkovaniu, no v samotnom texte tohto zákona ani v jeho prílohe nenájdete uvedenú ani jednu konkrétnu chorobu, na ktorú sa toto povinné očkovanie vzťahuje. O tom, voči akým chorobám sa u nás povinne očkuje, o tom, či to je proti 10 chorobám ako v súčasnosti, alebo hoci aj proti 30 chorobám vrátane rôznych exotických, ako je malária či žltá zimnica, o tom, kedy sa vykoná očkovanie a ako často, teda o tom, či vás zaočkujú už prvý deň po narodení a v prvom roku trikrát alebo desaťkrát, rozhoduje nie Národná rada Slovenskej republiky, rozhoduje o tom výlučne ministerstvo zdravotníctva vyhláškou, teda pod zákonným predpisom. A práve v tomto vidia mnohí protiústavnosť. Môžte mi síce oponovať, že Ústavný súd v 2014 rozhodol o tom, že povinné očkovanie nie je protiústavné. Na druhej strane ale treba vedieť a treba povedať, že toto rozhodnutie ešte nemusí byť definitívne, keďže ho v budúcnosti môže zvrátiť napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý do dnešného dňa ešte neposudzoval tzv. plošné preventívne očkovanie proti chorobám na území, kde nebola vyhlásená epidémia. Navyše, a tým by som skončil, o protiústavnosti tu nehovorím len ja, ale aj také významné právnické kapacity, ako napr. ústavný právnik a bývalý ústavný sudca doc. JUDr. Ján Drgonec, ktorý má na ústavnosť povinného očkovania celkom iný právny názor, ktorý nemožno len tak ľahko spochybniť. Možno len pre zaujímavosť JUDr. Drgonec je aj členom tzv. komisie pre tvorbu práva, ktorú sme v tomto volebnom období zriadili ústavnoprávnym výborom. Dovoľte mi preto na záver, aby som odcitoval niekoľko jeho vyjadrení na tému očkovania z | Rastislav Schlosár | LSNS | 2020-09-22 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Príklad pozitívneho benchmarkingu, snaha o priblíženie sa štandardom vybraných krajín EÚ a to aj napriek zjavnému utilitarizmu argumentu "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má silne kritický tón voči povinnému očkovaniu, právnemu rámcu a štátnej moci, s odkazmi na strach, škodlivosť a nedôveru v autority."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 1,500 |
train_20 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-29T09:18:54.284000 | 28a3637a-c20e-4a45-84cb-1ba881787ce8 | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poslankyne, poslanci, slovenský právny poriadok doposiaľ nemá komplexne upravenú problematiku používania genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov. Navrhovaný zákon vychádza zo smerníc Európskej únie v znení ich neskorších novelizácií o narábaní s geneticky modifikovanými mikroorganizmami pri ich kontrolovanom používaní a nových smerníc týkajúcich sa zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov do voľného životného prostredia. Navrhovaný zákon upravuje právo a povinnosti právnických a fyzických osôb pri používaní genetických technológií a modifikovaných organizmov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a konanie pri posudzovaní ohlásení a pri rozhodovaní o súhlasoch. Ústredným orgánom štátnej správy vo veciach týkajúcich sa používania genetických technológií a modifikovaných organizmov je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Uvedená problematika sa však dotýka aj iných rezortov, najmä ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva zdravotníctva aj ďalších. Aby sa dosiahla zhoda, nariadením vlády sa vytvorí komisia pre biologickú bezpečnosť, ktorá bude zriadená za účasti dotknutých rezortov a bude pripravovať odborné podklady pre rozhodnutia o vydávaní jednotlivých súhlasov. Realizácia navrhovanej právnej úpravy bude po prijatí zákona a jeho vykonávacích predpisov spojená s nárokmi na štátny rozpočet. Požiadavka počtu zamestnancov a finančných prostriedkov je premietnutá do budúcoročného rozpočtu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila. Prijatie tohto zákona bolo stanovené ako strednodobá priorita v Národnom programe na prijatie acquis communautaire v Slovenskej republike. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím preto, aby ste súhlasili s posunutím tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne. | László Miklós | SMK | 2001-12-17 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Neutrálne konštatovanie, že legislatívny zámer vychádza zo smerníc EÚ \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Popísanie dôvodovej správy s neutrálnym tónom \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 227 |
train_21 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T06:40:26.804000 | 24ec3590-568e-4a27-a217-0b5a1c06d066 | Pani ministerka, začali ste svoj, svoju reč tým, že ste spomenuli, že extrémistov je ťažko naháňať, ťažko nejakým spôsobom dolapiť, odsúdiť. a treba to zmeniť. Inými slovami, extrémistov je na Slovensku zrejme málo, tabuľka alebo nejaký diktát Európskej únie hovorí, že ich treba mať viac, treba ich naháňať viac, a tak sa snažíte zmeniť paragrafové znenia tak, aby extrémistov jednoducho naozaj aj viac bolo. Chcem len povedať, že ja som naozaj zvedavý, čo si od toho sľubujete, čo ako normálna kauzálne rozmýšľajúca bytosť od tohto návrhu zákona očakávate. Musím vám byť predsa jasné, že tento návrh zákona sa skôr či neskôr obráti proti vám. Dokazuje to história, cenzúra, snaha o potláčanie slobody slova, snaha o reguláciu myslenia sa vždy, ale vždy obrátila proti tým, ktorí sa to snažili zaviesť. Vy ste kritikom aj vaši kolegovia, kritikom istých historických období a mali by ste to vedieť najlepšie, že to naozaj tak funguje a v histórii neexistujú žiadne výnimky. Vždy sa to obráti proti vám. Preto by ma zaujímalo, čo si od toho sľubujete, či naozaj si myslíte, že tí ľudia teraz začnú všetci mať váš názor. Jednoducho nie. Nebude to tak. Obráti sa to proti vám. A ešte na záver. Extrémisti vo vašom ponímaní nie sú príčinou problémov na Slovensku, pretože neboli to extrémisti, kto tu 25 rokov, neboli to extrémisti vo vašom ponímaní, kto tu 25 rokov tvorili zákony, kto tu 25 rokov vládol. Boli tu vo vláde iní extrémisti, proti ktorým ale naozaj, ako kolegovia povedali, nerobíte vôbec nič. A ja si myslím, že v prvom rade naozaj sa máte sústrediť na boj proti skutočným extrémistom, a nie naháňať nejaké fiktívne duše a trestať ľudí za to, čo si myslia a čo chcú povedať. Ďakujem. (Potlesk.) | Milan Uhrík | LSNS | 2016-10-20 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník odmieta myšlienku, že Európska únia by mala diktovať počet či prenasledovanie „extrémistov“, a varuje pred návratom cenzúry, čím vyjadruje nesúhlas s európskymi odporúčaniami v tejto oblasti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický a varovný voči snahám o presadzovanie regulácie prejavu na základe vonkajších (ešte k tomu európskych) tlakov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 287 |
train_22 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-01T19:18:59.288000 | 4e3babf8-4504-4a5a-985e-423fb45b29be | Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či má niekto záujem v tejto rozprave aktívne vystupovať, alebo aspoň pasívne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A posledný z tejto série je druhé a tretie čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (tlač 1391). Pán podpredseda vlády, nech sa páči. | Béla Bugár | SMK | 2005-12-14 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prejav"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prejav"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 88 |
train_23 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-02T08:15:11.381000 | d78d9ce7-6f58-4382-bb94-271ef84b3356 | Takže teraz tá otázka od pána poslanca Martina Klusa, ktorý sa pýta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka: """"Vážený pán minister, ako hodnotíte Aachenskú zmluvu medzi Francúzskom a Nemeckom z konca januára tohto roku? Mohlo by v prípade posilňovania spolupráce v takomto menšom formáte a v prostredí post brexit dôjsť k vylúčeniu niektorých členských krajín Európskej únie z debaty o závažných celoeurópskych témach? Sú podľa vás takéto obavy niektorých predstaviteľov Európskej únie opodstatnené?"""" | Andrej Hrnčiar | SIET | 2019-02-14 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Ide o interpelačnú otázku bez postoja rečníka"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"technicko-procedurálny jazyk "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 77 |
train_24 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T21:32:01.926000 | d9790a57-9cea-40ee-8616-831f8e1c4b4c | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa chcem vyjadriť jednak k samotnej zelenej správe, ďalej k niektorým všeobecným problémom poľnohospodárstva a na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov. Prerokúvaná správa je na veľmi dobrej úrovni po formálnej i vecnej stránke. Je zhromaždené a spracované veľké množstvo informácií o štruktúre a postavení agropotravinárskeho komplexu vrátane medzinárodného postavenia, o hlavných výrobných faktoroch, ekonomických parametroch, rozvoji vidieka, výživy obyvateľstva a o agrárnej politike na rok 1997. Za spracovanie tejto správy treba vysloviť plné uznanie. Správa zaznamenáva niektoré ukazovatele, ktoré sa zlepšili v porovnaní s minulým rokom. Uviedol ich pán minister. Pri porovnaní tohtoročnej zelenej správy so správou z roku 1995 sú nápadné dva rozdiely. Prvým rozdielom je značná pozornosť, ktorá sa venuje príprave vstupu do Európskej únie. Nielen z tejto správy, ale najmä z ďalších materiálov, ktoré vypracovalo ministerstvo, vidieť, že toto ministerstvo venuje príprave na vstup Slovenska do Európskej únie už teraz značnú pozornosť. V analyzovaní vplyvu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa už teraz vykonalo pre náš agropotravinársky komplex mnoho práce. Tu mi dovoľte malé odbočenie od poľnohospodárstva viac do Európskej únie. S potešením môžem konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva na rozdiel od zoskupenia, ktoré vedie Slovenskú republiku, neobvinilo opozíciu, nehovorí o nedostatku času, nehovorí, že máme rok-dva času, ale s plnou vážnosťou sa venuje príprave nášho poľnohospodárstva svojho sektora na vstup do Európskej únie. Toto je príjemné a potešujúce konštatovanie. Druhým rozdielom v porovnaní so zelenou správou z minulého roku je to, že máme pred sebou správu, ktorá neprikrášľuje situáciu v agropotravinárskom komplexe, ktorá otvorene konštatuje viaceré nepriaznivé tendencie a nepriaznivé skutočnosti. Toto nazývanie vecí pravým menom vyústilo do konštatovania, že za určitých okolností môže byť ohrozená potravinová bezpečnosť Slovenska, ak sa nezastavia niektoré nepriaznivé trendy. S označením vyskytujúcich sa nedostatkov je možné plne súhlasiť bez akýchkoľvek pochybností. Zelená správa správne diagnostikovala viaceré poruchy v agropotravinárskom komplexe. Mám tu prvú otázku pre pána ministra. Vymenoval príčiny problémov, tzv. cenové nožnice, nedostatok prevádzkového i investičného kapitálu, zadlženosť, platobnú neschopnosť, nízku dôchodkovosť. Pýtam sa, či okrem týchto faktorov pripisuje určitú úlohu aj neukončeniu skutočnej transformácie nemyslím na formálnu transformáciu -, či pripisuje určitú úlohu aj nevysporiadaným vzťahom, resp. stavu vysporiadania vlastníckych vzťahov a premene poľnohospodárskych družstiev na skutočné družstvá vlastníkov. Dovolím si teraz niekoľko poznámok k časti C správy, ktorá sa nazýva Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na realizáciu koncepčných zámerov v roku 1997. Názov časti C hovorí o koncepčných zámeroch, zdôrazňujem koncepčných, ale niektoré uvedené nástroje agrárnej politiky sú operatívne. Sú potrebné, správne, ale nie sú koncepčné, ako napríklad ikry alebo kančia sperma. Možno by bolo do budúcnosti správnejšie oddeliť operatívne nástroje od koncepčných. Ďalšia poznámka. Dovolím si pochybovať, že len uvedené ekonomické nástroje, zdôrazňujem len tie, ktoré sú uvedené v správe na rok 1997, sú dostatočným východiskom trvalého zlepšenia ekonomickej situácie poľnohospodárskych družstiev a súkromne hospodáriacich roľníkov, skrátka celej poľnohospodárskej prvovýroby. Domnievam sa, že len predkladané nástroje nepostačia na tri úlohy, ktoré sú vymenované v časti C, na oživenie peňažných tokov, odstránenie nedostatku finančných zdrojov, na oživenie odbytu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a na zlepšenie salda zahraničného obchodu. Ďalšia otázka pre pána ministra znie, aké iné opatrenia, či ministerstvo uvažuje s inými opatreniami na dosiahnutie spomenutých cieľov. Napríklad, ako sa použijú 3 miliardy korún, o ktorých prenikli správy, že sa majú použiť v agropotravinárskom komplexe. Domnievam sa, že okrem iného bude nutné skutočné a nielen formálne pretransformovanie poľnohospodárskych družstiev na družstvá vlastníkov. A som tiež presvedčený, že bude potrebné úplne odstrániť rozdiel v ponímaní súkromného roľníka a družstevného roľníka. Jeden aj druhý majú úplne totožný cieľ ekonomickú prosperitu. Obaja sú na jednej lodi a pre oboch sú dôležité ekonomické ukazovatele ako efektívnosť, intenzita, rentabilita. Tu sa chcem opýtať pána ministra, aký je jeho názor na poľnohospodárske družstvá, ktoré sú stratové, aký je názor ministerstva na ďalší osud stratových poľnohospodárskych družstiev. Ďalšia otázka je, či by v tejto súvislosti nebolo vhodnejšie viazať časť dotácií na produkciu družstiev tak, aby kvalitné dobré družstvá dostávali väčší podiel z dotácií a aby sa zamedzil únik dotácií tam, kde sú vlastne stratené. Ďalšia otázka, o ktorej treba hovoriť, ak máme na mysli koncepčné riešenie, a nie operatívu, je téza, že transformácia ekonomiky Slovenskej republiky sa robí na úkor poľnohospodárskej prvovýroby. Všetky rezorty liberalizovali svoje ceny, čím niekoľkonásobne zdraželi vstupy do poľnohospodárstva. Podnikateľské podmienky v poľnohospodárstve sa značne zhoršili, pretože ceny poľnohospodárskych výrobkov sa nezvýšili úmerne cenám vstupov. Ceny produktov súčasne nekryjú zvýšenie cien vstupov do poľnohospodárstva, a takto poľnohospodárstvo znáša ťarchu zlej situácie obyvateľstva Slovenska. Na ilustráciu uvediem, že ceny potravín v Rakúsku sú dva až trikrát vyššie ako na Slovensku, a pritom obyvateľstvo Rakúska vydáva len 23 % zo svojich celkových príjmov na potraviny. Na Slovensku pri nižších cenách vydávame 36 % svojich výdavkov na potraviny. Problém je v nízkych príjmoch na Slovensku. Tretia poznámka sa týka skutočnosti, že na Slovensku sa hospodári v značne rozdielnych pôdno-klimatických podmienkach, sčasti aj v relatívne horších podmienkach. Štátna agrárna politika by mala preto umožniť poľnohospodársku výrobu dobrým, zdôrazňujem, dobrým subjektom aj v horších podmienkach spravodlivým vyvážením, vyrovnávaním podnikateľských podmienok formou dotácií, dostatočne obsiahlych, rozsiahlych, v potrebnom rozsahu a dotácií zohľadňujúcich nákladovosť a úrodnosť pôd. Za ďalší dotačný titul by som navrhol aj hospodárenie na pôde kontaminovanej priemyselnými exhalátmi. Mám na mysli región Spiša, kde niektoré dobré poľnohospodárske družstvá sú značne znevýhodňované tým, že pôsobia v regióne silne kontaminovanom. Na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov. V časti C 2 Ekonomické nástroje sa pri cenách navrhuje regulácia cien mliekárenských výrobkov. Domnievam sa, že toto opatrenie nie je vhodné, pretože neplatí regulácia cien vstupov. Nie sú regulované ceny obalov, surovín, energie. Nie sú regulované ceny vstupov, a preto by regulácia cien znevýhodnila spracovateľský priemysel. A regulovaná cena mliekárenských výrobkov tiež znevýhodní tých spracovateľov, ktorí aj v ťažkom predchádzajúcom období realizovali v značnom rozsahu nové technológie na skvalitnenie svojich výrobkov. Ďalším námetom sú dotačné tituly pre potravinárstvo, použitie podporného fondu aj pre spracovateľský potravinársky priemysel. Tu sú žiaduce aj úvery, nielen záruky, ako sa to v súčasnosti predpokladá. V potravinárskom priemysle je nevyhnutné prispôsobiť technológie normám Európskej únie a toto prispôsobenie môžeme považovať za proexportné opatrenie v súčasnosti. Ďalšia poznámka sa týka celkovej výšky dotácií. Navrhuje sa 9,1 mld. Domnievam sa, že dotácie by mali dosiahnuť minimálnu výšku 10 mld, čím som v súlade s pánom poslancom Kleinom. Ďalej si dovolím dve poznámky k predchádzajúcim vystupujúcim k pánom Pokornému a Baránikovi. Podporujem návrh pána poslanca Pokorného, že je potrebné primeraným spôsobom podporiť vedeckovýskumnú základňu z dôvodu, na ktorý poukázal. K vystúpeniu pána poslanca Baránika chcem dodať, že veľkovýrobné formy, ktoré propagoval a na podporu ktorých naliehal, sa mi zdajú byť reliktom minulosti zo socialistického poľnohospodárstva a v súčasnosti sa spoliehať len na tieto výrobné formy je, myslím, prekonané. Chcel by som ho upozorniť na stranu 67 zelenej správy, kde v časti 3.4, ktorá má titul Vplyv organizačno-právnych a podnikateľských foriem na výsledky hospodárenia, sú tabuľky, ktoré hovoria o tom, že v porovnaní poľnohospodárskych družstiev, štátnych majetkov a obchodných spoločností jedine obchodné spoločnosti dosiahli kladný hospodársky výsledok. Poľnohospodárske družstvá aj štátne majetky vyprodukovali stratu na 1 ha buď 1 000 alebo 2 700 až 2 900 Sk. Jedinou ziskovou kategóriou sú obchodné spoločnosti. Ďalej na tej istej strane je ďalšie konštatovanie, že obchodné spoločnosti zaznamenali nárast a takmer vo väčšine ukazovateľov vykazujú pozitívny vývoj na rozdiel od družstiev a štátnych majetkov. A potom na strane 68 je tiež veľmi informatívna tabuľka, ktorá hovorí o ekonomických ukazovateľoch vo vzťahu na 1 ha. Ekonomické ukazovatele sú najlepšie v malých podnikoch. Toto nehovorím preto, aby som propagoval orientáciu nášho pôdohospodárstva na malé podniky, menšie ako 100 ha, hovorím to preto, lebo názor, že veľkovýrobné formy a jedine veľkovýrobné formy nás zachránia, považujem za nesprávny. Na záver si dovolím vyjadriť to, že sa pripojím k tým poslancom, ktorí budú hlasovať za schválenie prerokúvanej správy. Ďakujem za pozornosť. | Ivan Rosival | DU | 1996-09-13 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník opakovane a výslovne chváli ministerstvo pôdohospodárstva za to, že venuje príprave na vstup do EÚ veľkú pozornosť, a považuje prispôsobenie sa normám EÚ v potravinárstve za nevyhnutné a žiaduce."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celkový tón prejavu je hodnotiaci s prevahou uznania za odborné spracovanie správy, pozitívne hodnotenie prístupu ministerstva a konštruktívne návrhy na zlepšenie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 1,299 |
train_25 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T22:05:13.046000 | 2e5f5b5f-057c-4f03-a848-559163ff1a02 | Ďakujem. Pán podpredseda vlády, samozrejme, tá druhá otázka je obyčajne vždy dôležitejšia ako tá prvá. A preto ja som toho názoru, že je rovnako cenné pracovné miesto, ktoré stratíme, ako to, ktoré získame. Myslím tým, keď sa rozpadajú naše firmy a keď sa vytvárajú nezamestnaní. Možnože je to ešte dôležitejšie z toho dôvodu, že obyčajne sa to týka rodín, kde veľa razy ten človek, ktorý stratí zamestnanie, je živiteľom tej rodiny. A preto ja sa pýtam, či vláda zvážila ten problém, ktorý na Slovensku je. Porovnala si 19 mil. eur investovaných v Prešove pre získavanie pracovných miest s Nováckymi chemickými závodmi, ktoré zamestnávajú 1 600 zamestnancov. A práve tým, že je nekorektné jednanie niektorých firiem v Európskej únii, mám teraz na mysli firmu Akzo Nobel, ktorá dohodla jednanie s Nováckymi chemickými závodmi. Ja vidím to tak, že je to len preto, aby ich potom mohla udať, že mali kartelové dohody. Novácke chemické závody majú zaplatiť 20 mil. eur pokutu. My máme morálne právo alebo morálnu povinnosť práve Nováckym chemickým závodom pomôcť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Dušan Švantner | SNS | 2011-05-19 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník kritizuje konanie firmy z EÚ (Akzo Nobel) ako nekorektné voči slovenskému podniku, čím vyjadruje odmietavý postoj k praxi v rámci EÚ trhu a implikuje nespravodlivosť vychádzajúcu z jej pôsobenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický, upozorňuje na stratu pracovných miest, nespravodlivosť a neetické správanie zahraničnej firmy, čo vyvoláva emocionálne naladenie na obranu národného záujmu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 174 |
train_26 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T07:17:52.681000 | b1277ccf-c404-4ec9-a448-2dd7dc388053 | Chcel by som stručne pánu kolegovi Prokešovi povedať, že demokracia je aj dohoda potvrdená väčšinou, a nie iba mechanické uplatňovanie sily väčšiny. A po druhé, prosím vás pekne, nepoužívajme také veci, že Brusel je ako Moskva. Preboha, veď sme sa sami dobrovoľne do týchto organizácii prihlásili, dokonca, keď sme išli do Rady Európy, museli sme za to na medzinárodnom poli bojovať, a prečo nám teraz padne ťažko dodržiavať pravidlá hry, aj nepísané, ktoré sa tam uplatňujú? Dodržiavať ich tu, doma. Ďakujem za pozornosť. | Peter Weiss | SV | 1995-12-15 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník zdôrazňuje, že Slovensko sa dobrovoľne prihlásilo do EÚ (a Rady Európy) a preto je prirodzené a povinné dodržiavať jej pravidlá, čím vyjadruje podporný postoj k európskej integrácii. Zároveň odsudzuje prirovnávanie Bruselu k Moskve. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"ón je povzbudzujúci a konštruktívny, apeluje na rešpektovanie demokratických princípov a medzinárodných záväzkov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 83 |
train_27 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T21:34:14.756000 | 36e7a8a0-3b19-47f3-8701-4a8ef8eca4b0 | Teším sa, že do tejto diskusie prispel aj exminister kultúry, a napriek možno nesúhlasnému postoju k tomu, čo budeme volať anachronizmom, tak rozhodne sa pripájam k tomu, čo si spomínal, že áno, tá základná bazálna otázka je, kde by sme boli bez Československa, a preto viacerí z nás deklarovali pri možnom, ja to ani nevidím ako spor, ale myslím si, že anachronizmom nie je to, že nie sme vysporiadaní v určitom momente s našou vlastnou históriou. Máme veľmi málo vecí, ktoré sa pred, obdobím pred 2. svetovou vojnou zaoberajú, je tu veľký pád z medzivojnovej republiky, ale osobnosti, ktoré, ktoré prichádzali následne a nejakým spôsobom sa museli vysporiadať s politickou situáciou nástupu fašizmu a podobne, nám chýbajú, a preto doteraz máme v spoločnosti prítomné minimálne tri-štyri prúdy, ktoré interpretujú dejiny zo svojho uhľa pohľadu, a mohli by sme pri symbolickom hľadaní vyjadrenia jedného zásadného dátumu, lebo takisto súhlasím a dlhodobo to presadzujeme, aby prišlo k redukcii štátnych sviatkov, lebo sme tuším so Španielmi lídri v tejto oblasti. Myslím, že ich máme, štátnych sviatkov a dní pokoja, 16, čo je v rámci Európskej únie najviac spolu so Španielmi. Čiže aby sme mali jeden dátum, ku ktorému by sme mali všetci nejakým spôsobom blízko a veľmi dobre, ja som to iba teda tiež spomenul, že existuje politická strana, ktorá jako keby z druhého tábora, a to je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Jozef Viskupič | OLANO | 2014-10-29 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ je spomenutá iba okrajovo v súvislosti s počtom štátnych sviatkov a Slovensko je porovnávané so Španielskom, bez hodnotiaceho postoja voči EÚ ako inštitúcii či politickému projektu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je prevažne analytický a úvahový, bez silného emocionálneho zafarbenia v pozitívnom alebo negatívnom smere."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 229 |
train_28 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-29T14:51:40.056000 | e7c8e311-5a3b-4b57-b606-ea2366588148 | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že kolegyňa Mezenská celkom presne zadefinovala, kde je skutočný problém tohto návrhu zákona. Po štyroch rokoch vláda nepomoci slabým, zaostávajúcim regiónom ide teraz sľúbiť, že ide im pomôcť. Chápal som, keď vláda pripravila tento návrh, že vláda ide pomôcť štyrom okresom, ktoré sú na tom najhoršie. Musím povedať, že ja som to vnímal z pohľadu, že je to pre okres Rimavská Sobota, kde bývam aj ja, aj pán spravodajca, je miera nezamestnanosti nad 25 %. Treba otvorene povedať, že tam máme vysokú mieru rómskej populácie, ktorá je problematická z hľadiska zamestnanosti. keď má investor prísť do tohto regiónu, tak ho pritom musíme setsakra nejako pozitívne motivovať. Keď tu okruh oprávnených extra rozšírime, tak investor, ktorý má prísť a povie, že to isté dostane aj v okrese, kde nemá takú rómsku komunitu ako v Rimavskej Sobote alebo v Revúcej, alebo v Kežmarku, čo urobí? No pôjde tam, kde má lepšie kvalifikovanú pracovnú silu. Preto musím povedať, že v tejto podobe, ako to sem prišlo po tej úprave v spoločnej správe, ktorá je navrhnutá, pre mňa tento zákon je veľmi nesystémový. Chápal som, že ideme pozitívne diskriminovať niečo, na druhej strane musím povedať, že zároveň vláda nezakázala poskytovať investičný stimul v regiónoch, ktoré sú vysoko rozvinuté. A by som ako príklad uviedol Jaguar v Nitre. Dnes otvorene už každý hovorí, že do Jaguara, do závodu pre výrobu Jaguara budeme musieť dovážať pracovníkov, či už zo Slovenska z iných regiónov, či z iných členských štátov Európskej únie, možnože aj migrantov, aby tam mal kto robiť. Načo je investičný stimul poskytnutý v týchto regiónoch? Keby sme mali v zákone systémovo povedané, že v regiónoch pod 15 % nie je možné poskytnúť investičný stimul, by som to chápal. Vláda Slovenskej republiky dala tak vysokú ponuku pre Jaguar, akú ju dala. A chcem zdôrazniť, že nespochybňujem potrebu takýchto investičných subjektov na území Slovenskej republiky. Ale tak si vláda mohla povedať, že ich chce vo Zvolene alebo pri Banskej Bystrici, lebo je tam tá istá diaľnica ako pri Nitre, je tam tá istá železnica ako pri Nitre, len majú dosah na regióny, kde miera nezamestnanosti je 20 % a viac. Zasiahla by okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Brezno. Nie, vláda to podporila megainvestičným stimulom. Dámy a páni, darmo je možnosť poskytnúť investičný stimul, na ktorý nie je nárok, keď to vláda dá v najrozvinutejšom regióne. Čo nám to pomôže? Dali sme to pre Jaguar, pričom pre ostatných nezostalo. Je to ako s tou kapelou, keď príde kapelník za šéfom s otázkou: „Ja z toho nedostanem?“ A odpoveď potom je: „Aj tebe z toho patrí, ale už sa ti z toho neušlo.“ To je ten istý prípad. To znamená, že môžete to rozširovať koľko len chcete, ja súhlasím s tým, že pokiaľ to nemá byť systémové riešenie, tak to potom naozaj rozšírme maximálne. Najlepšie riešenie by tu bolo podľa mňa, pán minister, keby ste do zákona dali, že pre rozvinuté regióny štát nebude poskytovať žiadny investičný stimul. Jaguar je pre mňa krásnym príkladom, ako ste prehĺbili rozdiel medzi západnou časťou Slovenska a stredom a východom Slovenska. Ten prepad v životnej úrovni medzi stredom Slovenska, Rimavskou Sobotou smerom na východ a od Nitry smerom na západ bude tak extrémny. Tým vy ste ho neznížili, ale zvýšili. Oveľa lepšie riešenie by bolo, pokiaľ by ste do zákona uviedli nárokovateľnosť investičného stimulu pri vytvorení pracovných miest, za akých podmienok to je. To znamená, že živnostník, podnikateľ vytvorí dve pracovné miesta nad rámec priemeru, ktorý tu mal minulý rok. A na toto mu patrí takáto podpora, pokiaľ udrží pracovné miesta budúcich 5 rokov. Je to vymožiteľné, je to kontrolovateľné aj ten najmenší živnostník sa do toho môže prihlásiť, a nebojte sa, by sa vytvorili pracovné miesta. Ale toto je len alibizmus, alibizmus v tom zmysle, že: „Keď urobíš investíciu do 200-tisíc, teda 100-tisíc musíš mať z toho svojich, požiadaj si o to, minister o tom rozhodne a vláda, keď máš dobrú legitimáciu, tak ti to priklepne.“ Pán minister, úprimne treba povedať, s touto snahou vlády, ja si ju cením, s takýmto návrhom alebo niečím podobným mali ste prísť v čase, keď ste nastúpili do vlády, a vtedy to riešiť, a nie hovoriť teraz o tom, že vytvoríte akýsi projekt na rozvoj, ktorý sa začne tvoriť od budúceho roku, a reálne sa to vytvorí až v septembri budúceho roku, dávno v čase, keď vy už možnože v kresle ministra, ktorý za to zodpovedá, už nebudete mať žiadny vplyv a nebudete vedieť pomôcť ovplyvniť ani jeden jediný investičný stimul, ani jedno jediné pracovné miesto, pričom ale na tú tabuľku, aby Robert Fico na nej to vedel odfajknúť, je to dobré, ale len z toho odfajknutia ľudia lepší plat ani pracovné miesta mať nebudú. Ďakujem pekne. | Zsolt Simon | MOST_HID | 2015-11-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa sústreďuje na vnútroštátne rozdelenie investičných stimulov a nerieši priamy vzťah k Európskej únii. EÚ je spomínaná iba v kontexte členských krajín EÚ, z ktorých bude chodiť pracovná sila namiesto domácej. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický a odsudzujúci voči nesystémovosti a nespravodlivému rozdeľovaniu investičných stimulov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 797 |
train_29 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T20:05:01.932000 | 5d1a7075-ba95-4c38-accd-643d7f5d733d | Vážený pán prezident, vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, budem reagovať na pripomienku pána prezidenta uvedenú pod bodom 8. Týka sa vypustenia doterajšej poslednej vety § 6 ods. 2, to znamená zvýhodnenia vysokých škôl v zdaňovaní ich podnikateľskej činnosti. Obchodný zákonník v prvej časti v § 2 vymedzuje pojem podnikanie. Zákon o dani z príjmov číslo 286 z roku 1992 Zb. vymedzuje tiež niektoré pojmy. Z toho jeden pojem je pojem platiteľ dane alebo daňovník a druhý pojem je predmet dane. Platiteľom dane podľa zákona o dani z príjmov nie je školstvo, pretože jeho poslanie je vyvíjať činnosť, ktorá nie je zameraná na dosiahnutie zisku. Podnikateľská činnosť na rozdiel od toho je činnosťou, ktorá je charakterizovaná ako činnosť smerujúca k dosiahnutiu zisku a podľa zákona o dani z príjmov je predmetom dane. V doterajšom zákone o vysokých školách sa prejavil odvetvový prístup neprípustný v právnom systéme každého štátu. Zasahovanie jedného odvetvia do zákonodarstva právne náležiacemu inému odvetviu by mohlo spôsobiť v právnom systéme chaos. Preto nie je dosť dobre prípustné, aby rezort školstva mohol obsahovať zásahy do daňového systému. Daňový systém patrí pod rezort financií štátu. Podobne by sa mohli zachovať iné rezorty zdravotníctvo, verejná správa alebo samospráva prostredníctvom ministerstva vnútra, a podobné tlaky tu už boli. Navyše zákonom o vysokých školách došlo k diskriminovaniu ostatného školstva, lebo iba vysoké školy boli oslobodené od dane z príjmu z prípadnej svojej podnikateľskej činnosti. Chcem pripomenúť váženým pánom kolegom a pani kolegyniam, že nový daňový systém sme prebrali z Európskej únie a každá daň je riadená určitou smernicou Rady Európy. Smernica príslušná k dani z príjmu, podobne ako aj pri iných daniach, nepripúšťa zvýhodňovanie a znevýhodňovanie subjektov, ktoré podliehajú dani. Ďalší argument je, že nič nevyriešime tým, že si budeme či už fondovým, alebo takýmto rezortným prístupom napomáhať ušklbnutiu určitej čiastky zo štátneho rozpočtu, pretože by sa nám nakoniec mohlo stať, že v konečnom dôsledku množstvo ušklbnutí znamená menší zvyšok príjmov štátneho rozpočtu na rozdeľovanie. V konečnom efekte aj podiel na spoločnom príjme pre každý rezort, ktorý sa takto zvýhodnil, by bol menší. Na záver chcem konštatovať, že spôsob, akým sa zvýhodnenie a oslobodenie od dane dostalo zo zákona, kam toto oslobodenie neprináleží, nemôžeme akceptovať. Skutočne čistý právny stav je, pokiaľ štát chce a môže zvýhodniť určité činnosti, musí tak urobiť v daňovom zákone a jediným zákonom, ktorý takto môže urobiť, je zákon o dani z príjmu. Ani vysvetlenie a odôvodnenie, že doterajší právny stav nám to umožňoval, to neospravedlňuje. Skutočne to nebol správny prístup. Je to môj názor a myslím si, že je v súlade so smernicami Rady Európy týkajúcimi sa zdaňovania činností, ktoré sú organizované s cieľom dosahovania zisku. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) | Mária Bartošíková | HZDS | 1996-10-23 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne hodnotí prebratie daňového systému z Európskej únie, označuje ho za záväzný rámec a odvoláva sa na smernice Rady EÚ ako na autoritatívne a záväzné zdroje. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Jazyk prejavu je odborný, vecný a právnicky precízny bez emocionálne zafarbených výrazov. Vystúpenie má racionálny a analytický tón."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 445 |
train_30 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-05-02T09:08:43.961000 | e1a3de81-e853-4dfc-ba6b-1918a9a5e74b | Pani predsedajúca, po prvé, s ľútosťou konštatujem, že vy neviete odpovedať na otázku, v čom sa tá právna situácia líši od situácie ministrov a štátnych tajomníkov. Ja si myslím, že ako predsedajúca by ste mali mať naštudovaný rokovací poriadok. Po ďalšie. Považujem to za určitú veľkú mieru ignorancie, pretože v piatok o druhej popoludní, keď sme tu boli, s tými, ktorí sme tu boli, aj pani spravodajkyňa tu bola, pán predseda parlamentu sa dohodol, že v utorok sa môže pokračovať v rokovaní za účasti pána generálneho prokurátora. Boli sme tu viacerí. To bolo v piatok o 14.00 hodine. Ak by pán generálny prokurátor povedal, že v utorok o 9.00 hodine nemôže a môže v stredu alebo v iný termín tu byť, fajn, tak je s tým všeobecný súhlas, že sa pokračuje v rokovaní o tomto bode programu v inom termíne. To ja považujem za vec, ktorá sa v Národnej rade v tejto súvislosti ešte nikdy nestala. Je to hrubá neslušnosť a hrubá arogancia vládnej väčšiny, ktorá nevie to ani zdôvodniť, ani právne, ani vecne, ani ľudsky, ani nijako. A ešte raz musím povedať, že to absolútne nie je nič voči prítomnosti pána prvého námestníka Vaneka, on je tu na to, aby tú situáciu riešil a nie je to jeho chyba, je to chyba vedenia parlamentu, akým spôsobom rokujeme. A to, že sa vedenie parlamentu nechá dotlačiť do situácie, keď dehonestuje plénum Národnej rady, tak to je veľmi smutné. My rokujeme o správe Generálnej prokuratúry raz do roka, nie viackrát ani často a musím na úvod povedať, že by som bol rád, keby sme v budúcnosti rokovali o správe prokuratúry za minulý rok skôr ako na prelome októbra a novembra. Je to lepšie ako v minulom roku, keď to bolo v decembri, ale dnes je desať mesiacov po začiatku roku a rokujeme o správe, ktorá už v mnohých veciach nie je úplne aktuálna, lebo prešlo desať mesiacov. Čiže by som navrhoval, aby správy a všeobecne aj táto správa o činnosti Generálnej prokuratúry bola do parlamentu doručovaná skôr ako koncom októbra alebo na prelome októbra a novembra. Mal by som také tri okruhy tém, o ktorých chcem hovoriť. Z nich prvá sa týka vecí, ktoré spomínal pán generálny prokurátor v úvodnom slove, v piatok. Potom by som prešiel na jednotlivé pripomienky, ktoré mám, alebo poznámky k tejto správe. A potom by som sa pristavil pri veci, ktorú považujem za dôležitú. A to je, akým spôsobom dnes, si myslím, Generálna prokuratúra rieši alebo nerieši prípady podozrení alebo trestných stíhaní, kde sú podozrivé aj osoby z vysokých politických kruhov. Začnem teda tým prvým, čo spomenul pán generálny prokurátor nad rámec správy vo svojom úvodnom slove. Po prvé, pán generálny prokurátor spomínal oblasť domáceho násilia a problémy, s ktorými sa stretávajú poškodené osoby, ktoré sú demotivované podávať trestné oznámenia, lebo menia svoje výpovede, pretože nie sú adekvátne chránené. Musím povedať, že to celé má nejakú genézu. A tá genéza vznikla pred možno dvanástimi rokmi, keď sa výrazne sprísnil postih páchateľov domáceho násilia. A to bola jedna z príčin, prečo sa pomerne výrazne v tom čase zvýšil počet väzobne stíhaných osôb, pretože po tragédii v Tušiciach v roku 2002 bola, by som povedal, prevažná väčšina prípadov domáceho násilia riešená väzobne. Vtedy, musím povedať, to vyvolalo veľkú kritiku justície, že prečo tie trestné sadzby sú také prísne a prečo riešime väčšinu prípadov väzobne, keď často ide akoby tvrdenie proti tvrdeniu a následne sa trestné sadzby pre domáce násilie sčasti znižovali, myslím, to bolo za prvej vlády Roberta Fica, z dôvodu aby sa akoby zreteľnejšie odlíšilo fyzické a psychické násilie. Ja si myslím, že v týchto komplikovaných prípadoch domáceho násilia, veľmi citlivých prípadoch domáceho násilia, keď je niekedy aj veľmi zložitá skutková situácia, je vždy z hľadiska prevencie lepšie stáť na strane poškodených ako na strane podozrivých, pretože tie tragédie, ktoré následne nasledujú, sa týkajú nevinných ľudských životov. A by ma zaujímalo asi dnes od Generálnej prokuratúry alebo od ministra spravodlivosti, aké kroky chce prijať pre to, aby ešte výraznejšie buď sa právna oprava vrátila, alebo sa posilnila ochrana poškodených. Druhá vec, ktorú spomenul pán generálny prokurátor, sa týkala prípadov na súdoch, keď nekonaním sudcov, spomínal konkrétny prípad na Okresnom súde Bratislava I, sudca, ktorý mal tieto veci v agende, už sa vzdal funkcie sudcu, keď došlo nekonaním sudcov k premlčaniu niekoľko desiatok prípadov. Tam by som sa ja rád spýtal na konkrétnosti tých vecí, pretože, samozrejme, premlčacia doba sa prerušuje podľa Trestného poriadku vznesením obvinenia a následnými úkonmi aj súdu. To znamená, ak sa preruší úkonom súdu, akýmkoľvek v princípe úkonom súdu smerujúcim k trestnému stíhaniu páchateľa, tak plynie nová premlčacia lehota. Samo osebe skutočnosť, že boli prieťahy v súdnom konaní, neznamená, že trestné činy boli premlčané. Čiže mňa by teda konkrétnejšie zaujímalo, z akých dôvodov boli tieto prípady premlčané a kto teda rozhodol o tom, že sú premlčané, lebo to mi aj z mediálnych správ nejako uniklo. Boli názory svojho času v justícii, ale už sú našťastie prekonané, že prieťahy v súdnom konaní môžu byť jedným z dôvodov pre zastavenie trestného stíhania. Ale tento názor našťastie nezískal nikde väčšinu a aj podľa judikatúry štrasburského súdu prieťahy v konaní nie sú samy osebe dôvodom zastavenia stíhania, môžu byť dôvodom na uloženie nižšieho trestu, ale nie zastavenia trestného stíhania. Preto by ma zaujímalo, čo konkrétne sa udialo v týchto niekoľko desiatok prípadov, keď boli trestné činy premlčané. Zároveň pán generálny prokurátor spomínal v závere svojho úvodného slova, že štatistiky ohľadne trestných stíhaní korupcie síce môžu vyzerať na prvý pohľad zaujímavo, ale v minulom roku nebol odhalený žiaden závažnejší prípad korupcie. Ja sa potom k tomu v závere vrátim, ale považujem to za vyjadrenie, ktoré je jednak pravdivé, ale aj zarážajúce. Ak naozaj jediné prípady korupcie, ktoré na Slovensku riešime, sú prípady lekárov vypisujúcich neprávom potvrdenia o PN, tak máme vážny problém. Aj tých lekárov treba stíhať, s tým súhlasím, a to nie je problém Generálnej prokuratúry, s tým súhlasím, ale ak policajné útvary v dnešnej dobe z rôznych dôvodov zrejme neodhaľujú závažné prípady korupcie, tak si myslím, že je skôr snaha tie závažné prípady podozrenia z korupcie zametať pod koberec, na úrovni útvarov Policajného zboru. Sú možné len totižto dve alternatívy. Z nich jedna je, že žiadna korupcia, tá veľká korupcia sa nedeje. Ak by to niekto v tomto pléne chcel aj verejne povedať, asi to nepovie, lebo ak by to povedal, tak by bol zrelý na vyšetrenie duševného stavu. Tá druhá alternatíva je, že sa to deje a dejú sa prípady veľkej korupcie, ale táto nie je odhaľovaná a nie je stíhaná. A obávam sa, že všetci v tomto pléne vieme, že je to ten druhý prípad, že to je tá druhá alternatíva. Ja keď som nastupoval na ministerstvo vnútra v roku 2010 a mal som stretnutie s policajnými funkcionármi, vtedajšími, tak som sa každého z nich pýtal, v ich agende aké mali najzávažnejšie prípady. A spýtal som sa aj vtedajšieho riaditeľa Úradu boja proti korupcii, dnešného policajného prezidenta generála Gašpara, aký najväčší, najvýznamnejší prípad korupcie riešil jeho úrad za prvej Ficovej vlády. A odpovedal mi, že to bola kauza Wänke. Ak si spomínate na kauzu Wänkeho, to bol prípad futbalového funkcionára, ktorý preraďoval futbalistov z jednotlivých klubov alebo líg za debničky jabĺk. Ak toto bol najväčší prípad odhalenej korupcie prvej Ficovej vlády a za druhej Ficovej vlády nie je zrejmý ani taký prípad korupcie, len sú lekári, ktorí vypisujú neprávom PN, tak to svedčí o tom, že záujem odhaľovať korupciu je nulový, je nulový. Je len verbálny. Teraz možno si pamätáte, keď terajšia vládna väčšina a predchádzajúca opozícia za našej vlády navrhla v tomto pléne odvolať vtedajšiu premiérku Radičovú za to, že sme trestne stíhali korupciu, v ktorej bol zapletený jeden z jej poradcov vo vzťahu k výstavbe biatlonového štadióna Osrblie. Ja si myslím jednu vec, že pokiaľ niekto berie boj proti korupcii ako dôležitý, tak ten lakmusový papierik úprimnosti boja proti korupcii je, či stíhate aj vlastných ľudí. To je to kľúčové. Vtedy vtedajší líder opozície, dnešný premiér vyhlásil, že nikdy nebola korupcia tak blízko premiérovi ako v čase, keď sa stíhala, a dneska je to už aj odsúdené, kauza biatlonového štadióna v Osrblí, za jeho vlády by sa taký prípad nemohol nikdy stať. A to mal pravdu, nemôže sa stať, že by za jeho vlád bol niekto trestne stíhaný za korupciu z okolia vládnej strany SMER, ale nie preto, že tam korupcia nie je, ale preto, že nie je vôľa tieto korupčné prípady stíhať. A ja budem v závere hovoriť o konkrétnych prípadoch, kde sú, žiaľ, zastavujúce rozhodnutia tentoraz prokuratúry vo vážnych veciach, ktoré vzbudzujú pochybnosť aj o tom, či prokuratúra koná tak, aby chránila verejný záujem. Teraz by som prešiel k tej druhej časti, ktorá bude možno trošku technická, za čo sa vopred ospravedlňujem. A týka sa samotnej správy. A potom v tej tretej časti sa budem zaoberať závažnými prípadmi, kde trestné stíhanie bolo zastavené v minulom roku a bolo zastavené na základe aj orgánov prokuratúry. Čiže k tej správe. Pôjdem podľa jednotlivých strán, tam, kde ma niektoré veci zaujali, a by som | Daniel Lipšic | KDH | 2014-10-28 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 6 | 1,500 |
train_31 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-30T13:59:33.226000 | e4ba32ee-8d66-4452-bb70-4afe05a9e669 | No. Ja pripomeniem, pred čím by som chcel varovať a čo sa nemohlo ocitnúť v tomto koncepčnom materiáli. Keď vzniklo povstanie proti Muammarovi Kaddáfimu v Líbyi, keď tam vlastne preskočilo z Tuniska a z Egypta, lebo najprv bolo v Egypte, potom v Tunisku, tak sa všetci potešili, že demokrati povstali proti zlému diktátorovi. No ale to bolo veľké nedorozumenie. Lebo povstanie tam bolo. Otázka je, že či demokratov? Fakt je ten, že v meste Bengházi bolo notoricky známe prostredie, z ktorého sa regrutovali bojovníci Al-Káidy, ktorí si chodili potom zastrieľať počas irackých udalostí do Iraku, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch v Iraku. Výsledkom pádu Kaddáfiho režimu v Líbyi a teda angažmán NATO, bezletová zóna a tak ďalej, britských a francúzskych lietadiel a nakoniec aj amerického angažmán je, v Líbyi je toto. Výsledkom je, že zo scény zmizol skutočne odporný politik menom Muammar Kaddáfi, ale nebol nahradený slobodným demokratickým režimom, ale chaosom, vedľajším výsledkom ktorého je, že zbrane z obrovských depozitov v Líbyi putovali jednak do rúk džihádistov, s ktorými sa teraz Francúzi trápia v Mali. To sú líbyjské zbrane, ktoré majú v rukách. A tá druhá, veľká časť zbraní smerovala do pásma Gazy. A tie rakety, ktoré boli toto súčasťou, teraz dopadajú na hlavy civilného obyvateľstva z pásma Gazy. Povedal by som, že vážené NATO, vážená Európska únia, ďakujeme pekne za angažmán v prospech ľudských práv v prípade Líbye. Bolo to ale nedorozumenie. Ja viem, že niektoré zlé vedľajšie dôsledky sú vedené vznešenými úmyslami. Problém v prípade Líbye bol ten, že pri tom rozhodnutí vstúpiť do toho konfliktu buď tí, ktorí sa tak rozhodli, mali zlé informácie, alebo ich viedli veľmi nevznešené záujmy. Konkrétne v prípade Talianska alebo Francúzska. Ja by som vážne chcel, aby sme sa my Európania, my Severoatlantická aliancia týmto spôsobom, napriek tým hrozným obetiam, ku ktorým prichádza v Sýrii, aby sme sa do toho takýmto spôsobom nezamiešali, lebo tie dôsledky nebudú dobré. Ale, samozrejme, že podpíšem opakovane a hrubými písmenami to, čo v tom materiáli stojí ohľadne dôležitosti Severoatlantickej aliancie pre nás, pre bezpečnosť Európy a pre bezpečnosť vlastne celého sveta. Som rád, že Slovensko je členom tohto spolku, a som rád, že je platným členom tohto spolku, a som rád, že to patrí medzi zámery našej zahraničnej politiky. A, samozrejme, že tá požiadavka mať okrem dobrých zámerov a očí upretých zasnene do budúcnosti aj trošku realistický pohľad, sa týka aj ďalších vecí. Už to tu spomenul kolega Droba. Európska únia chronicky zle vyhodnotila udalosti takzvanej Arabskej jari. Jarné na tých udalostiach skutočne nebolo nič, len ten začiatok. Začalo to fakt tým, že povstali tu i tam, najprv v Tunisku, potom v Egypte, potom v iných krajinách ľudia. Povstali, protestovali, ktorí sa chceli zbaviť diktatúry a chceli viacej slobody. Ale okamžite všetky tie hnutia, ktoré, bohužiaľ, predstavovali iba názory lokálnych menšín, proste boli unesené, uchmatnuté úplne inými silami, islamistickými silami. A výsledok napríklad Arabskej jari v Egypte je ten, že 8 až 10 miliónov egyptských kresťanov, koptov je ohrozenejších ako kedykoľvek predtým, že ľudské práva sú ohrozenejšie ako za Mubarakovho režimu. Áno, Mubarak bol škaredý diktátor! A ešte aj skorumpovaný! A, samozrejme, že v Egypte bolo plno politických väzňov a že tá celá krajina bola všetko, len nie demokracia. Veď to bola vojenská diktatúra. No ale fakt je ten, že ak sa opýtate na ich práva egyptských žien, tak momentálne to vyzerá s ich budúcnosťou, s budúcnosťou ich práv a s ich rovnoprávnosťou omnoho černejšie, ako to vyzeralo pred tromi rokmi. Naozaj. A vyzerá to omnoho černejšie nielen s právami ľudskými, so správami teda s ľudskou rovnosťou v Egypte, ale vyzerá to omnoho černejšie aj s geopolitickou budúcnosťou regiónu, pretože jediný dôvod, pre ktorý sa ešte naplnili túžobné slová Moslimského bratstva o odstúpení od mierovej zmluvy s Izraelom, je to, že Egypt je v danom okamihu krajina, ktorá je príliš vojensky slabá na to, aby urobila čokoľvek iného. No ale, mierový postoj, ktorý vyplýva z vlastnej slabosti, teda je niečo úplne iného ako mierový postoj vyplývajúci z dobrých úmyslov, však áno. Takže ja by som bol napríklad rád, keď zase egyptský prezident navštívi Európu a bude si potriasať s každým ruku a proste budú sa na seba usmievať s lady Ashtonovou, keby aspoň niekto sa našiel z Európskej únii, ktorý by mu povedal: """"No, milý pán prezident, ale ako je to teda s tými ľudskými právami a s tou demokraciou vo vašej krajine, už keď sa bavíme o týchto témach?"""" Ale Egypt, samozrejme, čelí omnoho horším veciam. Egypt čelí perspektíve ekonomického kolapsu. O tom sa nie veľmi hovorí. A nie je to ani veľmi vina terajšej vlády. Fakt je ten, že jeden zo zdrojov egyptských príjmov dôležitý, ktorým bol turistický ruch, sa zredukoval natoľko, že už nie je významným príspevkom v egyptskej ekonomike. Egypt je krajina, kde za posledných 60 rokov sa zoštvornásobil počet obyvateľstva. Mali nejakých 20 miliónov začiatkom 50. rokov, keď padla tá monarchia a zvíťazili, zvíťazila dôstojnícka revolta pod vedením Gamála Abdala Násira, tak mali okolo 25 miliónov obyvateľov. Teraz majú okolo 85 miliónov obyvateľov. Tá krajina už nie je veľmi schopná ich uživiť. A nie je to len výsledkom Arabskej jari. Ale tá Arabská jar teda fakt nepomohla. Bol by som rád, keby aj k týmto témam Európska únia pristupovala realistickejšie a keby Slovensko dalo k tomu podnet. Lebo opakujem opätovne: sme v úžasne výhodnej situácii krajiny, ktorá je síce malá, ale nie je zaťažená vlastnou koloniálnou minulosťou. Ani inou históriou. A toho sa tak trošičku týka aj téma rozširovania Európskej únie. Naozaj som oceňoval misiu nášho ministra zahraničných vecí na Balkáne. Oceňujem to, že je stálou prioritou slovenskej zahraničnej politiky západný Balkán a jeho integrácia do Európskej únie. Oceňujem, že slovenská zahraničná politika si je vedomá aj bezpečnostných rozmerov tohoto, tohoto trendu, nuž ale veci majú svoje limity. Už tu bolo spomenuté, že boli tuná na návšteve kosovskí poslanci. Myslím, že nie som jediný, na ktorého oni urobili ako ľudia, ako ľudia vybavení jazykovo, vzdelaní atď. ten najlepší dojem. Stretol sa s nimi aj pán minister, stretli sme sa s nimi aj my, ale z tej návštevy vyplynul ešte jeden poznatok. V podstate tlačia na pílu veľmi a ja tiež by som chcel v tejto veci oceniť postoj slovenskej diplomacie, že sa nenechá dotlačiť k nejakým príliš rýchlym rozhodnutiam v tejto veci, pri všetkom pochopení pre ich ambície. Je jasné, že kosovská samostatnosť je fait accompli, s ktorou sa nič veľmi nedá urobiť, a nedokážu to ani Srbi urobiť, ale zdá sa, že naša zdržanlivosť je úplne namieste. Chcel by som podporiť našu zahraničnú politiku v tomto s tým, samozrejme, že príde určite istý okamih, keď to už nebude mať zmysel. Práve dnes prebehla médiami správa, že Ivica Dačič a Hashim Thaci, teda srbský prezident a kosovský sú blízko k dohode. Oni to tak nevyhodnocujú, lady Ashton povedala, že sú blízko k dohode, ale lady Ashton netreba brať až tak príliš vážne, ale dobre. (Ruch v sále.) Radi by sme tú dohodu videli. A ak tá dohoda bude na svete, nebude žiadna prekážka, aby sme sa k tým krajinám, ktoré status Kosova uznali, pridali, ale vtedy a len vtedy. No ale čo sa týka rozširovania Európskej únie, tu je jeden ďalší problém. Krajina s ktorou Európska únia dlhodobo rokuje bez toho, aby sa čo i len na obzore črtala perspektíva ukončenia tých rokovaní, je Turecko. Ja by som napríklad rád videl, keby Turecko dostalo jasnejšiu reč. Ja som nie diplomat, nie som viazaný ani obmedzeniami, ktoré má výkonná moc, čiže môžem povedať, čo len chcem. Ja si osobne myslím, že Turecko do Európskej únie pri súčasnej vláde nepatrí a že v istom okamihu mu to bude potrebné povedať. (Ruch v sále.) Ja viem, že sa na tomto nedohodneme, ale Turecko je krajina, ktorá začína byť vzhľadom na to, že postupne sa stáva viac a viac islamistickou pod vládou súčasného premiéra Erdogana a jeho strany. Postupne sa stáva menej a menej demokratickou, hoci je ekonomicky dosť úspešná, a postupne sa stáva stále viac a viac hostilnou, nepriateľskou voči Západu a Aliancii, voči Amerike, voči Izraelu a nakoniec aj voči Európe. Turecký premiér Erdogan sa napríklad nechal počuť, že islamofóbia má byť považovaná za trestný čin. To znamená kritický postoj k islamu. No dobre, ale my tu v Európskej únii máme akúsi slobodu slova a kandidátska krajina nám ide povedať, že si ju máme obmedziť? A tu už prečo? Turecký premiér sa netajil tým, že Turecko sa prihlásilo o stále členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pre tých, ktorí to neviete... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | František Šebej | MOST_HID | 2013-03-21 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Kritika nejednoznačného postoja EÚ v konflike v Líbyi, počas Arabskej jari, rozšírenia a vzťahov s Tureckom. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vystúpenie nesie prevažne ostrú kritiku konkrétnych rozhodnutí EÚ a NATO (Líbya, Arabská jar), pričom tón je varovný a skôr pesimistický."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 1,415 |
train_32 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926000 | 2025-04-29T15:09:46.246000 | f9da9165-10b4-4a10-9acd-b62916bcc9ac | Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister Šimko, dovoľte mi, aby som vám predložila návrh na odvolanie pána Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Pán Béla Bugár, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, svojimi aktivitami v prospech cudzieho štátu Maďarskej republiky pri presadzovaní uplatňovania maďarského Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch na zvrchovanom území Slovenskej republiky konal v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Zákon o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý maďarský parlament prijal 19. júna 2001, je pre Slovenskú republiku neprijateľný, pretože odporuje základným zásadám medzinárodného práva, Charte OSN, právam Európskej únie, zásadám o dobrých susedských vzťahoch medzi štátmi, základom v slovensko-maďarskej zmluve z roku 1995 a, samozrejme, aj Ústave Slovenskej republiky. Maďarsko chce zaviesť zákonom o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch mechanizmus zasahovania do zvrchovaných práv Slovenskej republiky tým, že presadzuje uplatňovanie tohto zákona na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti na zvrchovanom území Slovenskej republiky bez súhlasu predstaviteľov Slovenskej republiky. Tento tzv. krajanský zákon sa opiera o Ústavu Maďarskej republiky čl. 6 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že Maďarská republika sa cíti zodpovedná za osud Maďarov žijúcich v zahraničí a že podporuje spojenia medzi nimi a Maďarskom. Táto ústavnoprávna konštrukcia je neštandardná a medzinárodné spoločenstvo ju neuznáva. Aj na Maďarov sa vzťahuje všeobecne uznávaná zásada, že pokiaľ žijú na území iných štátov, majú ako občania týchto štátov postavenie príslušníkov národnostných menšín a primerane tomu príslušný štát je v prvom rade zodpovedný za ich osud. Sú jeho štátnymi príslušníkmi v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorými je tento štát vo vzťahu k národnostným menšinám viazaný. V nijakom prípade nemôže a nesmie túto zodpovednosť a naplnenie ich práv prebrať iný štát. Uplatňovanie, nárokovanie si zodpovednosti za občanov iného štátu je východiskom na zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu, čo je podľa Charty OSN neprípustné. Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch je zjavným nástrojom maďarizácie na územiach štátov susediacich s Maďarskou republikou, a teda aj maďarizácie na území južného Slovenska. Je to zjavné z dikcie § 1 ods. 2, podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje nielen na osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti, ale aj na manželského partnera a na maloleté deti žijúce a vychovávané v spoločnej domácnosti, ktoré nie sú maďarskej národnosti. Manželský partner s maďarskou národnosťou môže získať podľa § 19 maďarský preukaz a príslušníci domácnosti, ktorí nie sú maďarskej národnosti, môžu získať podľa § 20 maďarský príbuzenský preukaz. Podľa § 14, ak v rodine minimálne dve deti navštevujú školu s maďarským jazykom, každé dieťa má nárok na finančnú podporu. V tomto prípade nejde len o maďarizáciu, ale aj o diskrimináciu. Rôzne maďarské organizácie majú vykonávať na území cudzieho štátu niektoré administratívne funkcie maďarského štátu. Celý mechanizmus prerozdeľovania finančných prostriedkov z rozpočtu Maďarskej republiky medzi zahraničných Maďarov žijúcich v susedných štátoch bude fungovať v záujme uplatňovania veľkomaďarského povedomia. Každá vláda, každý parlament je povinný odstraňovať a obhajovať záujmy vlastného štátu. A toto právo a túto povinnosť v plnej miere uplatnil i slovenský parlament proti zákonu Maďarskej republiky, ktorý má exteritoriálny charakter, z dôvodu snahy presadiť svoju právnu normu na zvrchovanom území cudzieho štátu. Národná rada Slovenskej republiky prerokovala tento tzv. krajanský maďarský zákon a svojím uznesením č. 1879 zo dňa 7. 2. 2002 dala jednoznačné nesúhlasné stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k uplatňovaniu tohto zákona na našom zvrchovanom území. Vo vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky sa so znepokojením konštatuje, že Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, prijatý parlamentom Maďarskej republiky dňa 19. júna 2001, je v rozpore so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. 3. 1995. Zákon svojím zámerom exteritoriality a presadzovaním princípu jednostrannosti pri podpore občanov maďarskej národnosti žijúcich v susedných štátoch zasahuje do výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie Slovenskej republiky a snaží sa vytvoriť precedens vo sfére výlučnej pôsobnosti suverénneho štátu. Národná rada Slovenskej republiky to považuje za porušenie medzinárodného práva a zásah do integrity vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky, berúc do úvahy stanoviská relevantných európskych inštitúcií, ako aj obavu z možného narušenia stability v strednej a východnej Európe, vyhlasuje, že s uplatňovaním účinkov uvedeného zákona na území Slovenskej republiky nesúhlasí. Národná rada konštatuje, že maďarská strana doteraz nepodnikla také kroky, ktoré by rozptýlili obavy a výhrady Slovenskej republiky. Národná rada preto vyzýva parlament Maďarskej republiky, aby uviedol predmetný zákon do súladu so základnými zásadami medzinárodného práva, ako aj európskymi štandardmi ochrany národnostných menšín. Pán Béla Bugár ako poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 1879 a Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch nerešpektoval a v sobotu 16. februára 2002 na kongrese FIDESZ-u v Budapešti prevzal maďarský preukaz, čím jednoznačne deklaroval nerešpektovanie rozhodnutia najvyššieho zákonodarného zboru, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky. Toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nerešpektoval nielen ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale dokonca ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa vás, kolegyne, kolegovia, má právo stáť na čele Národnej rady Slovenskej republiky človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky? Svojím postojom pán Béla Bugár porušil sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky čl. 75, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Pán Béla Bugár porušil i Ústavu Slovenskej republiky čl. 34 ods. 3, ktorý znie: „Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v Ústave Slovenskej republiky nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“ Pán Béla Bugár ako štatutárny zástupca Strany maďarskej koalície je jedným zo zakladateľov Združenia za spoločné ciele so sídlom v Komárne, ktorého hlavnou náplňou je bez povolenia vlády Slovenskej republiky na zvrchovanom území Slovenskej republiky rozvíjať nepovolenú činnosť na podporu uplatňovania maďarského zákona. Vo vedení najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky, by nemal pracovať človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý porušil poslanecký sľub, porušil Ústavu Slovenskej republiky, svojím konaním akceptoval uplatnenie diskriminačného Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý má exteritoriálny charakter, zasahuje do zvrchovanosti Slovenskej republiky a je v rozpore s medzinárodnými právnymi normami, Chartou OSN, právom Európskej únie a zásadami dobrých susedských vzťahov medzi štátmi, ako i základnou slovensko-maďarskou zmluvou z roku 1995. Po uvedenom zdôvodnení predkladám návrh na odvolanie pána Bélu Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda. | Melánia Kolláriková | SNS | 2002-03-14 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka zdôrazňuje, že maďarský „krajanský“ zákon je v rozpore s právom Európskej únie a ďalšími medzinárodnými normami, a preto podporuje jeho odmietnutie v prospech európskej legislatívy."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je ostro kritický a odsudzujúci voči možnému porušovaniu ústavných a európskych pravidiel p. poslancom Bugárom. Prejav má jasne negatívny tón a slúži na kritiku opozičného poslanca. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 1,078 |
End of preview. Expand
in Data Studio
Dataset Card for training_data_fullspeech_annotated
This dataset has been created with Argilla. As shown in the sections below, this dataset can be loaded into your Argilla server as explained in Load with Argilla, or used directly with the datasets library in Load with datasets.
Using this dataset with Argilla
To load with Argilla, you'll just need to install Argilla as pip install argilla --upgrade and then use the following code:
import argilla as rg
ds = rg.Dataset.from_hub("Jszabo16/training_data_fullspeech_annotated", settings="auto")
This will load the settings and records from the dataset repository and push them to you Argilla server for exploration and annotation.
Using this dataset with datasets
To load the records of this dataset with datasets, you'll just need to install datasets as pip install datasets --upgrade and then use the following code:
from datasets import load_dataset
ds = load_dataset("Jszabo16/training_data_fullspeech_annotated")
This will only load the records of the dataset, but not the Argilla settings.
Dataset Structure
This dataset repo contains:
- Dataset records in a format compatible with HuggingFace
datasets. These records will be loaded automatically when usingrg.Dataset.from_huband can be loaded independently using thedatasetslibrary viaload_dataset. - The annotation guidelines that have been used for building and curating the dataset, if they've been defined in Argilla.
- A dataset configuration folder conforming to the Argilla dataset format in
.argilla.
The dataset is created in Argilla with: fields, questions, suggestions, metadata, vectors, and guidelines.
Fields
The fields are the features or text of a dataset's records. For example, the 'text' column of a text classification dataset of the 'prompt' column of an instruction following dataset.
| Field Name | Title | Type | Required |
|---|---|---|---|
| Transcript | Transcript | text | False |
| Name | Name | text | False |
| Party | Party | text | False |
| Date | Date | text | False |
Questions
The questions are the questions that will be asked to the annotators. They can be of different types, such as rating, text, label_selection, multi_label_selection, or ranking.
| Question Name | Title | Type | Required | Description | Values/Labels |
|---|---|---|---|---|---|
| label_0 | Postoj | label_selection | True | N/A | ['for', 'against', 'neutral'] |
| text_1 | Postoj odôvodnenie | text | False | N/A | N/A |
| label_2 | Sentiment | label_selection | True | N/A | ['positive', 'negative', 'neutral'] |
| text_3 | Sentiment odôvodnenie | text | False | N/A | N/A |
Metadata
The metadata is a dictionary that can be used to provide additional information about the dataset record.
| Metadata Name | Title | Type | Values | Visible for Annotators |
|---|---|---|---|---|
| Term | Term | integer | - | True |
| Tokens | Tokens | integer | - | True |
Data Splits
The dataset contains a single split, which is train.
Dataset Creation
Curation Rationale
[More Information Needed]
Source Data
Initial Data Collection and Normalization
[More Information Needed]
Who are the source language producers?
[More Information Needed]
Annotations
Annotation guidelines
[More Information Needed]
Annotation process
[More Information Needed]
Who are the annotators?
[More Information Needed]
Personal and Sensitive Information
[More Information Needed]
Considerations for Using the Data
Social Impact of Dataset
[More Information Needed]
Discussion of Biases
[More Information Needed]
Other Known Limitations
[More Information Needed]
Additional Information
Dataset Curators
[More Information Needed]
Licensing Information
[More Information Needed]
Citation Information
[More Information Needed]
Contributions
[More Information Needed]
- Downloads last month
- 26