id
stringlengths 7
9
| status
stringclasses 2
values | inserted_at
timestamp[us]date 2025-04-29 06:17:05
2025-04-29 06:17:30
| updated_at
timestamp[us]date 2025-04-29 06:25:55
2025-05-02 09:11:26
| _server_id
stringlengths 36
36
| Transcript
stringlengths 74
10.5k
| Name
stringlengths 9
24
| Party
stringclasses 21
values | Date
stringdate 1994-12-13 00:00:00
2023-06-15 00:00:00
| label_0.responses
sequencelengths 1
1
| label_0.responses.users
sequencelengths 1
1
| label_0.responses.status
sequencelengths 1
1
| text_1.responses
sequencelengths 1
1
| text_1.responses.users
sequencelengths 1
1
| text_1.responses.status
sequencelengths 1
1
| label_2.responses
sequencelengths 1
1
| label_2.responses.users
sequencelengths 1
1
| label_2.responses.status
sequencelengths 1
1
| text_3.responses
sequencelengths 1
1
| text_3.responses.users
sequencelengths 1
1
| text_3.responses.status
sequencelengths 1
1
| metadata.Term
int64 1
8
| metadata.Tokens
int64 11
1.5k
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
train_200 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374077 | 2025-04-29T09:22:39.328474 | 6e2d4fa7-d770-4408-8bc4-aac2c5570478 | našich dnešných bruselských euroelít. Dámy a páni, táto vláda sa nechala učičíkať Bruselom a pokojne nám predložila na vedomie materiál, z ktorého vyplýva strata suverenity vo vzťahu k Európskemu parlamentu, vo vzťahu k hospodárskej, menovej a fiškálnej únii a vo vzťahu k Európskej prokuratúre. Pýtam sa, necháme sa učičíkať pánom Junckerom aj my ako Národná rada Slovenskej republiky? Dámy a páni, necháme sa učičíkať človekom, ktorý povedal, citujem, """"keď ide do tuhého, musíte klamať""""? Na čele Európskej komisie je človek, ktorý považuje za správne klamať ľudí, aby presadil svoje zámery. Na Slovensku máme na to výraz, ktorým označujeme takýchto ľudí. Dámy a páni, Jean-Claude Juncker je šmejd. Predsedom Európskej komisie je šmejd, ktorý už roky podvádza slovenskú aj európsku verejnosť. A nielenže sa za to nehanbí, on sa tým ešte aj chváli. Tento šmejd kritizoval Slovensko v minulosti, že údajne nízkymi daňami škodí Európe, a pritom v tom istom čase podpísal v mene Luxemburska dohody s Apple, Ikeou, Pepsi či Deutche Bank, ktorá im umožnila neplatiť dane v krajinách EÚ, neplatiť dane ani na Slovensku, ale za drobný poplatoček všetko zdaniť v Luxembursku. Toto je európska solidarita, o ktorej nám pán Juncker káže. Dámy a páni, takýto šmejd dnes vládne Bruselu a táto vláda mu skočila na lep a dobrovoľne zaradila medzi svoje priority stratu našej národnej suverenity. Budeme aj my ako slovenský parlament tancovať tak, ako nám takýto človek, takýto šmejd píska? Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, navrhujem, aby sme túto správu, aby sme obe tieto správy alebo informácie hlasovaním odmietli. Navrhujem, aby sme zaviazali vládu Slovenskej republiky, aby túto správu prepracovala a zaradila medzi priority slovenského predsedníctva v Európskej rade zásadné odmietnutie ďalšieho prehlbovania Európskej únie. Ak dnes budeme súhlasiť s posilnením právomocí Európskeho parlamentu, s ďalším prehlbovaním hospodárskej, menovej a fiškálnej únie, ak budeme súhlasiť so vznikom Európskej prokuratúry, nebude mať Slovensko ani štátnu suverenitu, ani obmedzenú suverenitu, budeme bruselskou provinciou. Dámy a páni, ja som pred dvomi mesiacmi nesľuboval vernosť bruselskej provincii. Ja som sľuboval vernosť slobodnej a suverénnej Slovenskej republike. Tento svoj sľub dodržím. A vy? (Potlesk.) | Milan Krajniak | SME_RODINA | 2016-05-24 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník ostro odsudzuje prehlbovanie právomocí EÚ a stratou národnej suverenity volá po odmietnutí ďalšej integrácie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je agresívne kritický a plný urážok voči európskym predstaviteľom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 343 |
train_201 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374093 | 2025-05-01T07:39:12.820321 | 4404a850-a461-491d-aa4c-d71eb197f154 | Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, táto vláda Slovenskej republiky po druhýkrát predkladá jeden z rozhodujúcich zákonov, akým je zákon o štátnom rozpočte na rok 2000, ktorý má významné dosahy na celú spoločnosť, na každého občana, podnikateľský subjekt, na mestá a obce či jednotlivé rezorty. Preto je predmetom oprávneného odborného záujmu a priznajme si, v značnej miere aj politického. Pokiaľ moje vystúpenie za poslanecký klub Strany demokratickej ľavice k štátnemu rozpočtu na rok 1999 malo skôr politickú dimenziu a v mnohom sa celkom pochopiteľne vracalo do nedávnej minulosti, tak pri dnešnom sa tomu zásadne vyhnem. Samozrejme, každý musí uznať, že akokoľvek boli ťarchy, záväzky dlhodobého charakteru využité, budú sa premietať do rozpočtov štátu ešte niekoľko rokov. Nechcem tiež hovoriť podrobne o jednotlivých kapitolách, ku ktorým sa iste vyjadria moji kolegovia. Myslím si, že môžeme konštatovať zodpovedný prístup predkladateľa k zostavovaniu štátneho rozpočtu. Tento prístup vychádza zo zdedenej ekonomickej reality, zo stavu napĺňania štátneho rozpočtu v tomto roku, z medzinárodných a vnútropolitických vplyvov, ale i z formovania podmienok na lepšie makroekonomické východiská roku 2000. V celom jeho priereze možno identifikovať snahu o postupnú realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, samozrejme, pri rešpektovaní súčasných ekonomických možností. V tomto zmysle slova Strana demokratickej ľavice podporuje základné makroekonomické parametre navrhnutého štátneho rozpočtu. Východiská štátneho rozpočtu sú dané nedôsledným napĺňaním základných rozpočtových parametrov v tomto roku. Dokumentuje to skutočnosť, že medziročný rast hrubého domáceho produktu sa predpokladá na úrovni 2,4 %, došlo tiež k miernemu zvýšeniu inflácie na 10,7 % a výraznejšiemu nárastu nezamestnanosti s predpokladom 16,3 %. Tieto nie najpriaznivejšie výsledky sú daňou za zdedený stav ekonomiky, ale i dôsledkom pomalej reštrukturalizácie bankového a podnikového sektora. Pod tieto východiská sa podpísalo i neplnenie príjmov z daní právnických osôb, rast daňových nedoplatkov a priznajme i neplnenie racionalizačných opatrení v štátnej správe či vplyv takzvanej čiernej ekonomiky a hospodárenia Fondu národného majetku. Na druhej strane sme okrem príjmov z dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní zaznamenali dva mimoriadne pozitívne prvky, a to stav deficitu štátneho rozpočtu, ktorý v súčasnosti predstavuje približne 12,5 mld. Sk, t. j. 85 % plánovaného schodku tohto roku. Druhým je príjem z oblasti, ktorú nielen z tohto dôvodu presadzovala Strana demokratickej ľavice, a to z dovoznej prirážky vo výške takmer 7 mld. Sk. V tejto súvislosti sme boli nálepkovaní nálepkami ako brzda ekonomickej reformy. Aj pri tejto príležitosti chcem zvýrazniť, že naše predpoklady a odborné odhady sa potvrdili. To dokumentuje, že sa zakladajú aj pozitívne trendy rozvoja prejavujúce sa i v zahraničnoobchodnej bilancii. Štátny rozpočet na rok 2000 jasne definuje priority, zámery finančnej rozpočtovej politiky v nadväznosti na riešenie makroekonomickej nerovnováhy, zvýšenie konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky a prijatých opatrení stratégie urýchlenia reforiem. Makroekonomické rámce štátneho rozpočtu, konkrétne rast hrubého domáceho produktu o 2,5 %, inflácia na úrovni 10 % a priemerná miera nezamestnanosti 16 - 17 % sú napäté. Napriek tomu nemožno spochybniť evidentnú snahu vlády o vytvorenie predpokladov na urýchlenie štrukturálnych zmien a hospodárskeho rastu. Dovolím si to tvrdiť i napriek tomu, že v návrhu rozpočtu je zabudovaná značná miera napätosti medzi zdrojmi a potrebami a medzi rozpočtovými príjmami a výdavkami. Návrh tiež počíta s výrazným zlepšením finančnej, daňovej a colnej disciplíny s priaznivou konjunktúrou v zahraničí a optimistickým výhľadom rastu hrubého domáceho produktu. Medziročný rast výdavkov o 15,9 mld. Sk, t. j. 8,1 % na celkový objem 210 mld. znamená súčasne nárast schodku o 3 mld. na rozpočtovaných 18 mld. Sk, čo je 1,94 % hrubého domáceho produktu. Rozpočtované tempo rastu schodku štátneho rozpočtu je približne trojnásobne vyššie ako rozpočtované tempo rastu príjmov štátneho rozpočtu. Schodok všeobecnej vlády sa so zarátaním deficitov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce a štátnych fondov dosiahne minimálne 30 mld. Sk, čo je približne 3,3 % hrubého domáceho produktu. Pritom asi o 16,5 mld. sa zvyšujú výdavky predurčené vzrastom výdavkov kapitoly práve štátneho dlhu, realizáciou štátnych záruk za bankové úvery, zvýšením výdavkov na bytovú výstavbu, diaľnice a iné. Takže sú len dve možnosti, a to je otázka ešte zvýšiť schodok alebo medziročne udržať bežné výdavky v kapitolách. Myslím si, že druhá cesta je schodnejšia. Kritika, že rozpočtované zdroje na rozvoj sú veľmi skromné, je oprávnená, ale najlepší spôsob, ako založiť a rozpočtom podporiť rozvoj, je znížiť zadlženosť. Pokiaľ bude dlhová služba pohlcovať najväčšiu časť výdavkov rozpočtu, na rozvojové priority nezvýši. Efektívnou cestou, ako dlhodobejšie podporiť rozvojovú rozpočtovú orientáciu, je zmenšiť toto bremeno a jednorazové a neopakovateľné príjmy a použiť ich na tento účel. Treba tiež podporiť významný zámer nasmerovať zdroje získané z odvodov Národnej banky Slovenska a emisiou štátnych dlhopisov, resp. pôžičkou Svetovej banky a reštrukturalizáciou bánk a zdroje získané z dovoznej prirážky približne 7,4 mld. na riešenie štrukturálnych problémov, najmä na podporu exportu a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Na spolufinancovaní projektov sa podieľa i Európska únia. Celkový prísľub je v objeme viac ako 10 mld. Sk najmä v kapitole VPS. Plné využitie možností Európskej únie by malo byť záväznou prioritou v rámci limitov jednotlivých ministerstiev. Pri hrubom domácom produkte s objemom 930 mld. Sk príjmová časť rozpočtu počíta s príjmami 183,6 mld. Podstatnú časť tvoria daňové príjmy, až 90 % s medziročným rastom 8,7 mld. Sk. Prevažujú príjmy z dane z pridanej hodnoty, daní fyzických, v menšej miere právnických osôb a spotrebných daní. Významný je príjem z dovoznej prirážky vo výške 7,4 mld. Sk. V návrhu je tým založená postupná reštrukturalizácia príjmov štátneho rozpočtu smerom k nepriamym daniam. To z nášho pohľadu sú reálne daňové príjmy, avšak stojace na hranici únosnosti. Celkové príjmy však treba vnímať i v súvislosti so ziskom z privatizácie niektorých strategických podnikov. V oblasti výdavkov štátneho rozpočtu sa počíta so sumou 201,6 mld. Sk, ktorá vzrástla len v bežných výdavkoch o viac ako 9 mld. Na čo však chcem upozorniť, je skutočnosť, že podiel štátneho dlhu je v tomto najvýraznejší, až o 5,2 mld. Sk. Najväčšími položkami je 85 mld. korún vo verejnej spotrebe obyvateľstva, v tom najmä transfery poisťovniam, sociálneho zabezpečenia a školstvu. Na verejnej spotrebe štátu 53,7 mld. sa najviac podieľajú obrana, správa a súdy. Osobitne ťaživý je štátny dlh 25,2 mld. Sk. Z uvedeného vyplýva, že priority štátu sú smerované do redukcie výdavkov spotreby štátu a jeho správy, znižovania spotreby, prerozdeľovania z verejných rozpočtov a zvýšenie motivácie pri verejných financiách. Cieľom štátneho rozpočtu preto musí byť pokračovanie v konsolidácii finančného hospodárenia štátu, vytvorenie predpokladov na urýchlené štrukturálne zmeny vo finančnej podnikateľskej sfére a na realizáciu rozvojových priorít, ako je bývanie, podpora malého a stredného podnikania, regionálneho rozvoja a exportu. Strana demokratickej ľavice podporuje zámery štátneho rozpočtu na rok 2000, uvedomujúc si skutočnosť, že zvýšenie schodku štátneho rozpočtu a verejných financií by mohlo vážne ohroziť vývoj slovenskej koruny a znehodnotiť úspory občanov, zvýšiť úrokové sadzby, a tak spomaliť hospodársky rast. Strana demokratickej ľavice si tiež uvedomuje riziká štátneho rozpočtu. Pokiaľ rast hrubého domáceho produktu o 2,2 % považujeme skôr za minimálny základ rozvoja ekonomiky, tak 10-percentná miera inflácie je na hranici únosnosti vzhľadom na cenové pohyby a dosahy prijímaných opatrení. Osobitne veľmi vážnym problémom je otázka zvyšujúcej sa miery nezamestnanosti, jej udržanie, ale najmä snaha o jej zníženie, čo bude mať mimoriadne významné dosahy na štátny rozpočet. Riziká v príjmovej časti rozpočtu vidíme predovšetkým v daniach z príjmov právnických osôb, a to z hľadiska ich daňovej a odvodovej zaťaženosti, ale i ziskovosti a celkovej hospodárskej situácie v podnikovej sfére. Doteraz značne vysokú rizikovosť dane z pridanej hodnoty súvisiacej s daňovými nedoplatkami a systémom vratiek sa snaží riešiť novela zákona o dani z pridanej hodnoty a správe daní. V prípade spotrebných daní tiež pôjde v značnej miere o schopnosť štátu zabezpečiť dodržiavanie platných zákonov. V tejto súvislosti treba priznať, že daňová únosnosť v slovenskej ekonomike, ako i väčšine podnikateľských subjektov dosiahla už svoju marginálnu hranicu. Snahy o postihovanie daňových nedoplatkov majú racionálne jadro, ale aj svoje objektívne reálne obmedzenia. Napriek tomu riziká, ktoré som uviedol, do značnej miery zmenšujú zefektívnenie celej daňovej legislatívy a správy daní. V súvislosti s rizikami je správne, že sme na 22. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky prijali viacero zákonov, ktoré súvisia s napĺňaním príjmovej časti rozpočtu, ale i s obmedzením výdavkov z verejných financií. V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť, že viaceré z nich len nahrádzajú pôvodne pripravovaný, ale už v zárodku nepochopený zákon o dani z motorových vozidiel, ktorý mal priniesť do rozpočtu približne 2,5 mld. Sk. Trend postupného prechodu daňovej záťaže od priamych k nepriamym daniam a daniam z majetku, ktorý SDĽ podporuje, je ešte stále pomalý a nevýrazný. Diskusia o tom je i diskusiou o ľavicovosti či pravicovosti ekonomických reforiem. Sme jednoznačne za to, aby sa postupne presúvalo daňové ťažisko z priamych na nepriame dane a najmä majetkové dane, teda na dane, kde by sa zvýraznil princíp solidarity. Reštriktívne opatrenia, zvyšovanie cien má prevažne plošný charakter s dosahom na sociálne slabšie vrstvy občanov a navyše nezakladá rozvojové impulzy. Takto bola prijatá séria zákonov o zvyšovaní spotrebných daní z tabaku a tabakových výrobkov, z piva, z liehu a z uhľovodíkových palív a mazív. Pokiaľ prvé tri nemajú výraznejší dosah na rast cien a občan môže obmedziť konzumáciu zdraviu škodlivých látok, | Milan Benkovský | SDL | 1999-12-08 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne hodnotí spoluprácu s Európskou úniou, konkrétne zdôrazňuje význam spolufinancovania projektov EÚ a považuje ich plné využitie za záväznú rozpočtovú prioritu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je ladený konštruktívne a optimisticky, oceňuje návrh rozpočtu a jeho orientáciu na rozvoj, pričom vyzdvihuje zodpovednosť vlády a zdôrazňuje pozitívne trendy a opatrenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 1,500 |
train_202 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374103 | 2025-04-29T09:56:12.191329 | 426f4781-a056-4853-91a9-51a2c1091421 | V poriadku, ja to aj tak beriem. Samozrejme. Mám len malú repliku k pánu Cuperovi. Obávam sa, že som bol zle pochopený. Nepovedal som, že protestujem voči zastúpeniu, ale že ponúkam ďalšie mená, takže bol by som rád, keby sme to aj takto chápali. Samozrejme, materiál poznám, máme ho všetci pred sebou, takže protest proti tomu, že sú tam naši traja zástupcovia, myslím, že tu nezaznel. Som rád, že pán Fogaš vystúpil tak ako vystúpil. Treba si uvedomiť, možno pani poslankyňa Lazarová nemala presnú informáciu, ale celá záležitosť ohľadom Rady Európy bola predovšetkým v parlamente, takže hádzať to na exekutívu je nedorozumením. Ak som ponúkal ďalšie mená, skôr smerom k takým inštitúciám, ako je Európsky parlament, lebo zastúpenie ekonómov a makroekonómov by sa tu dalo vylepšiť. Takže, skôr k tomu som smeroval. A k tomu, čo povedal pán profesor Filkus, naozaj by to bola veľmi zaujímavá informácia, keby sme dostali informáciu o jazykových znalostiach, i keď si uvedomujem, že pravdepodobne táto informácia bola v zahraničnom výbore. Ďakujem. | Vladimír Bajan | DU | 1994-12-16 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa venuje organizačným otázkam zastúpenia v európskych inštitúciách bez vyjadrenia podpory alebo odporu EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón je vecný a korektívny, so snahou objasniť nepochopenia bez emocionálnych prejavov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 167 |
train_203 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374112 | 2025-05-01T08:47:53.524648 | 66bd8e37-51d8-4782-9af7-cf9b75ad25d7 | Ďakujem pekne, ja by som rád ohodnotil vecný tón vystúpenia pána poslanca Mihála. Ja som takisto vo svojom vystúpení chcel byť v takomto vecnom tóne. Neviem, či sa mi to podarilo, lebo to, čo by sme mohli možno jednoducho povedať aj po vystúpení pána poslanca Mihála, aj po tom mojom vystúpení, je, že zákon, tak ako je napísaný, je v princípe dobrý. Princíp tohto zákona nie je zlý, nikto nie je proti transpozícii smernice Európskeho parlamentu, ani proti tretej etape zvyšovania platov nemocničných lekárov. Ten problém, ktorý mám ja pri svojom vystúpení a ktorý mal aj pán poslanec Mihál, je, že ten zákon nie je napísaný dobre, keď potrebuje 89 strán v spoločnej správe pozmeňujúcich návrhov a stále nachádzame nové a nové problémy a riziká, ktoré tento zákon prináša. Preto, to, čo sme sa snažili aj pán poslanec Mihál, aj ja vo svojich vystúpeniach, upozorniť na problémy, ktoré v tomto zákone reálne existujú, a aj sme sa snažili niektoré tieto riziká vylepšiť, obmedziť. O tom boli naše pozmeňujúce návrhy. Preto si myslím, že najoptimálnejšie v tejto chvíli by bolo schváliť v pléne procedurálny návrh, ktorý podal aj pán poslanec Mihál, aj ja, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Jednoducho si na to treba ešte raz na ministerstve zdravotníctva kľudne sadnúť, rozobrať všetky tieto pozmeňujúce návrhy a doladiť to tak, aby tu prišiel jeden dobrý, kvalitný zákon, ktorý bude transponovať smernicu Európskeho parlamentu, riešiť kryté a nie riskantné zvyšovanie platov nemocničných lekárov. Tak, poviem to úprimne pani ministerke zdravotníctva, aby aj ja, aj pán poslanec Mihál sme mohli s kľudným svedomím hlasovať za tento zákon, že je to dobrý zákon pre slovenské zdravotníctvo. Lebo dnes, v tejto chvíli sa musíme zdržať už len pre tie riziká, ktoré v tomto zákone existujú, a pre nejasnosti. Ďakujem. | Viliam Novotný | SDKU | 2013-06-26 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje základný cieľ návrhu zákona, teda transpozíciu smernice EÚ a zvýšenie platov lekárov, pričom jeho kritika sa týka výlučne technického vyhotovenia a procesného nedotiahnutia, nie samotného vzťahu k EÚ ani meritórneho obsahu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je vecný, konštruktívny a kritický bez emocionálneho zafarbenia; rečník vyjadruje technickú výhradu a návrh na zlepšenie, nie hodnotiacu emóciu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 293 |
train_204 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374121 | 2025-05-01T09:05:00.258018 | d7774a23-6202-4e6a-8983-ba5d462701a3 | Hlasovaním pán Marián Andel bol zaradený do výboru, takisto ostatní podpredsedovia boli takto zaradení. Ak táto otázka bude aktuálna na ďalšej schôdzi Národnej rady, tak sa tieto zmeny urobia. Hlasovanie sa skončilo, pán Andel, si vo výbore. Budeme hlasovať o zaradení jednotlivých poslancov do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu. Tu navrhla zmenu Strana demokratickej ľavice, aby namiesto Milana Ištvána bol do tohto výboru zaradený pán poslanec Juraj Hraško. Budeme sa prezentovať a hlasovať. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 105 poslancov. Za návrh hlasovalo 105 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Návrh bol prijatý. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila členov jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Pristúpime k osemnástemu bodu programu, ktorým je zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a zriadenie Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a určenie počtu členov týchto výborov. Návrhy na zriadenie uvedených výborov boli vypracované v súlade s § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe a § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve. Návrh na zriadenie Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby ste dostali ako tlač číslo 15 a návrh na zriadenie Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva ste dostali ako tlač číslo 16. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak, uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu. Najskôr budeme hlasovať podľa § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa § 5 ods. 1 zákona o Slovenskej informačnej službe o zriadení Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 107 poslancov. Za návrh hlasovalo 107 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Návrh bol prijatý. Konštatujem, že Národná rada zriadila Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu na určenie počtu členov Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Chcem vás upozorniť, že podľa § 60 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku tento osobitný kontrolný výbor má zloženie podľa princípu pomerného zastúpenia členov poslaneckého klubu alebo poslaneckých klubov vzhľadom na určený počet členov osobitného kontrolného výboru. Návrh na určenie počtu členov výboru vrátane jeho predsedu máte uvedený v tlači 15. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 106 poslancov. Za návrh hlasovalo 104 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec. Konštatujem, že Národná rada určila, že Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby bude mať 11 členov. Budeme podľa § 60 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa § 5 ods. 1 zákona o Vojenskom spravodajstve hlasovať o zriadení Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 99 poslancov. Za návrh hlasovalo 98 poslancov. Proti návrhu nehlasoval nikto. Hlasovania sa nezdržal nikto. Nehlasoval 1 poslanec. Návrh bol prijatý. Podľa programu devätnástym bodom je voľba predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je voľba predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku podávam návrh, aby sme zlúčili rozpravu o uvedených bodoch programu s tým, že hlasovanie vykonáme naraz osobitnými hlasovacími lístkami. Odporúčam, aby sme o tomto návrhu hlasovali bez rozpravy. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prezentovalo sa 102 poslancov. Za návrh hlasovalo 100 poslancov. Proti návrhu hlasoval 1 poslanec. Hlasovania sa zdržal 1 poslanec. Konštatujem, že sme schválili návrh na zlúčenie rozpravy o uvedených bodoch programu. Návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby ste dostali ako tlač 17 a návrh na voľbu predsedu Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva bol písomne podaný potom v pozmeňujúcom návrhu. Otváram rozpravu o týchto bodoch programu. Do rozpravy sa písomne neprihlásil žiaden poslanec. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu. Vyhlasujem rozpravu o týchto bodoch programu za skončenú. Podľa článku 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky predsedov výborov volí Národná rada tajným hlasovaním. Na zvolenie predsedu výboru Národnej rady sa podľa § 15 zákona o rokovacom poriadku vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Postupovať budeme podľa schváleného volebného poriadku. Dovoľte mi, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som opäť pripomenul, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta zakrúžkujete tú alternatívu, za ktorú hlasujete: za, proti, zdržiavam sa. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je alternatíva """"za"""" zakrúžkovaná len u jedného kandidáta na predsedu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady. Hlasovacie lístky sú farebne odlíšené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadli na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k tajnému hlasovaniu. Najprv hlasujú overovatelia a potom ostatní poslanci. (Akt tajného hlasovania.) | Jozef Migaš | SDL | 1998-10-29 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav sa výlučne venuje procedurálnym a personálnym otázkam v rámci fungovania výborov NR SR, vrátane výboru pre európsku integráciu, bez vyjadrenia hodnotiaceho postoja k EÚ alebo jej politikám."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Jazyk prejavu je formálny a administratívny, bez emocionálne zafarbených výrazov alebo hodnotení."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 891 |
train_205 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374130 | 2025-04-30T12:48:32.208673 | 348b2ac7-7347-4f84-92ee-62136bb345cc | a vo svete. Vznikal dojem, že Slovensko bude tak v EÚ, ako aj v NATO plniť aj úlohu záujmov USA. Vrchol tejto koncepcie nasadil štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí dňa 30. 3. 2003 v televíznej relácii O päť minút dvanásť. Zdôraznil v nej, že prioritou pre Slovensko sú slovensko-americké vzťahy. Preto nie div, že si mnohí ľudia na Západe správanie Slovenska vysvetľujú aj veľmi pikantne. Nie je tajomstvom, že USA dlhú dobu veľmi žiarlivo monitorujú integračné procesy v Európe, najmä hľadanie východiska, ktoré by viedlo k zníženiu závislosti Európy od USA v bezpečnostnej oblasti. Nielen odborníci na medzinárodné vzťahy dobre vedia o narastajúcom pnutí medzi členskými krajinami EÚ a Spojenými štátmi v NATO. Toto pnutie má rôzne príčiny. Na povrchu sa prejavuje tlak USA, aby Európa zvyšovala svoje výdavky na zbrojenie najmä v rámci NATO. Súčasne si americkí generáli veľmi žiarlivo strážia svoje dominantné postavenie v NATO. Na druhej strane Európa odmieta stupňovanie zbrojenia a žiada rovnoprávne postavenie v NATO. Odôvodňuje to zánikom základného nebezpečenstva v Európe a kardinálnou zmenou v medzinárodných vzťahoch. Z povedaného jednoznačne vyplýva, že USA potrebujú tak v EÚ, ako aj v NATO svojich zvláštnych spojencov, ktorí by narúšali európsku jednotu, vznik spoločného európskeho hlasu za stolom národov a európskej jednoty v rozhodovacích procesoch bezpečnostného a globálneho charakteru. Zrýchlenie vývoja situácie vo svete potvrdzuje správnosť týchto úvah a vyvoláva veľa otázok o možných dôsledkoch zahraničnej politiky súčasnej vlády. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, bývalý zahraničný vydavateľ časopisu Newsweek, autor knihy „Americká zahraničná politika“ Michael Hirsh napísal o názore súčasnej americkej vlády na NATO a o vzťahu USA k NATO, že podľa toho, ako sa Bush správa a ako koná, ukazuje sa, že verí v určitý druh unilaterálnej civilizácie, podľa toho NATO sa odbije, OSN sa stane minulosťou, medzinárodné zmluvy prestanú byť záväzné a vláda bude bezočivo podporovať také protekcionistické opatrenia doma, ako sú nové tarify na oceľ a subsídie pre farmárov, akékoľvek obmedzovanie Washingtonu konať ľubovoľne bude považované za nepriateľský akt, v júni 2002 sa vláda napr. vyhrážala, že keď nebudú rešpektované záujmy USA, pokiaľ ide o medzinárodný súd pre zločiny, zastaví príspevky na financovanie mierotvorných akcií OSN. Keď NATO po 11. septembri vôbec po prvý raz vo svojej histórii invokovalo svoj čl. 5, definujúc útok na USA ako útok na všetkých členov, minister obrany Donald Rumsfeld splnomocnil svojho zástupcu Paula Wolfowicza povedať, že to nebude potrebné, pretože misia sama určí koalíciu. Istý vysokopostavený jastrab na zasadnutí Pentagonu v NATO zhrnul stanovisko USA k NATO stručne takto: „Zachovaj mýtus a usmievaj sa.“ Myslím si, že Hirshova charakteristika základného princípu zahraničnej politiky súčasnej americkej vlády, jej názoru a vzťahu k NATO nepotrebuje ďalší komentár. Žiada sa zdôrazniť, že NATO pre USA od svojho zrodu bolo vždy viac nástrojom na ovládanie Európy ako organizáciou na zabezpečenie európskej bezpečnosti. Len ten, čo nechce, nevidí, že v súčasnej dobe sa NATO ešte viac ako v minulosti využíva ako americký nástroj na ovládanie Európy a ako vysokosofistikovaný a prekážka zjednocovania Európy a európskeho úsilia zameraného na vytvorenie vlastných bezpečnostných štruktúr a nielen bezpečnostných. V uvedenom kontexte sa aj ďaleko transparentnejšie javí podstata zmyslu rozšírenia NATO po zmenách, ku ktorým došlo v Európe a vo svete koncom minulého storočia. Prehľadnejším sa javí aj americké úsilie o členstvo pobaltských štátov, podaktorých bývalých členských krajín Varšavskej zmluvy a Slovinska v NATO a v EÚ. Stačí sa len pozrieť a nezaujato zhodnotiť správanie a konanie nových členských krajín a kandidátov na členstvo v NATO v súvislosti s agresiou USA proti Iraku. V dôsledku toho, čo sa stalo prvou obeťou agresie USA a ich spojencov proti Iraku, žiaľ, je Európa, jej budúcnosť. Som presvedčený, že tak to bude hodnotiť aj história. Na druhej strane z vývoja vzťahov medzi najväčšími kontinentálnymi európskymi štátmi, zakladajúcimi členmi Európskej únie, a USA je jasnejšie, že ich úsilie o rozšírenie Európskej únie o ďalších členov zo strednej a východnej Európy nemá za cieľ len vytvorenie širšieho ekonomického priestoru, ale aj postupnú premenu Európy na rovnocenného a rovnoprávneho partnera vo svete. Aj preto je teraz náš vstup do EÚ ohrozený postojom vlády Mikuláša Dzurindu k vojne proti Iraku. Po nehoráznych výrokoch ministra Donalda Rumsfelda, ktorý zakladateľov EÚ nazval staromódnou Európou a vyzdvihol nových antikomunistických uchádzačov ako budúci moderný model pre EÚ, situácia sa ďalej vyostrila. Sedem nových členov a kandidátov vstupu do NATO z nedávnych konvertitov nazvali západní, predovšetkým francúzski a nemeckí, novinári satrapami USA, ktorí sú americkejší ako Američania. Ešte nebezpečnejšie je to, že spochybnili náš vstup do EÚ ako nanajvýš problematický, ba dokonca ako dôvod odeurópštenia Európy. Štyri dni pred kodanským stretnutím 9. decembra minulého roku napísal International Herald Tribune o rozšírení EÚ takýto názor: „Podľa istého nemeckého diplomata vstup do EÚ týchto zásadne či dôsledne proamerických štátov strednej a východnej Európy znamená koniec akýchkoľvek pokusov EÚ o sebadefiníciu, pokiaľ ide o zahraničnú a vojenskú obrannú politiku Európskej únie odlišnú od politiky USA. Členské štáty Európskej únie po všetkom, čo sa stalo, si oprávnene môžu položiť otázku, či pre rozširovanie Európskej únie, ktorá je aj európskou odpoveďou na narastajúcu hegemóniu USA, nie je nebezpečné prijímať štáty všeobecne pokladané za satelity USA, ktoré sotva budú presadzovať záujmy Európy v Európskej únii.“ Jedným z najdôležitejších argumentov odporcov referenda o vstupe Slovenskej republiky do NATO je tvrdenie, že o tak dôležitej otázke nemôžu rozhodovať nekompetentní občania, ale kompetentní politici. Tvrdí sa, že občania nepoznajú natoľko bezpečnostnú politiku, aby o vstupe do NATO mohli rozhodnúť správne. Vraj treba ponechať celú túto záležitosť na politikov, ktorí sú za to platení. Keď sa človek nad touto demagógiou zamyslí hlbšie, pochopí nielen to, kde až siaha bohorovnosť podaktorých politikov. Je až smutné domyslieť dokonca, že sú múdrejší a kompetentnejší ako stotisíce slovenských občanov, keď a priori vylučujú, že by sa medzi občanmi, ktorí nie sú profesionálnymi politikmi, mohli nájsť na Slovensku aj takí, ktorí lepšie a kompetentnejšie ako oni poznajú zložitú problematiku súčasných medzinárodných vzťahov. A ak poslanci, ktorí odmietajú referendum s odôvodnením, že musia o ňom rozhodnúť odborníci, majú na mysli ministerstvo zahraničných vecí, potom im s poľutovaním treba povedať, že, žiaľ, Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je v súčasnosti viac svojráznym úradom propagandy slepého obhajovania zahraničnej politiky USA včítane používania násilia vo svete ako skutočných záujmov Slovenskej republiky. Pritom podaktorí predstavitelia v zahraničnej politike o sebe radi tvrdia, že sú diplomati a odborníci. Nepopieram, že podaktorí sú aj skutočne odborníci. Žiaľ, nie vždy sa tak správajú. Z ich vyhlásení majú mnohí ľudia skôr dojem, že sa usilujú viac presadzovať cudzie záujmy ako naše vlastné slovenské. Ďalším argumentom proti konaniu referenda, je odvolávanie sa na skutočnosť, že nie všetky krajiny, ktoré v ostatnom čase vstúpili do NATO, konali referendum, resp. sa riadili výsledkami referenda. V tomto kontexte sa uvádza najmä Česká republika, Poľsko, Maďarsko. Nie je ťažké nájsť odpoveď na otázku, prečo asi nekonali, prečo sa asi neriadili výsledkami referenda. Zrejme preto, že mali strach z negatívnych výsledkov referenda, tak ako sa ich bojí súčasná vláda a celá súčasná koalícia. Ponúka sa otázka, prečo vláda Slovenskej republiky a celá koalícia nenašli v sebe toľko statočnosti ako vláda slovenská, ktorá by umožnila občanom, aby v jednom referende rozhodli tak o vstupe do EÚ, ako aj o vstupe do NATO. Našli sa statoční ľudia zo širokého spektra občianskej spoločnosti, ktorí sa rozhodli, že sa pričinia, aby sa dala možnosť občanom voličom rozhodnúť aj o vstupe Slovenskej republiky do NATO. Vláda zo strachu, že by referendum mohlo ukázať opak toho, čo ona tvrdí o demokratickom zmýšľaní občanov, začala nevídaným spôsobom čachrovať s právom a verejnou mienkou. Pustila sa fáma, že referendum bude zbytočné, keď parlament už teraz ratifikuje vstup Slovenskej republiky do NATO. Okrem toho, že je to zavádzajúce tvrdenie, je to tiež prejavom a dôkazom toho, ako si vláda váži, resp., lepšie povedané, neváži občanov, ich názory a želanie. Treba jednoznačne povedať aj z tejto parlamentnej tribúny, že občania majú ústavné právo rozhodnúť kedykoľvek nielen o vstupe, ale aj o členstve, resp. o zrušení členstva v ktorejkoľvek medzinárodnej či nadnárodnej organizácii pravdaže s výnimkou NATO. Dovoľte, aby som sa aspoň stručne pozastavil nad kľúčovou otázkou, ktorá je predmetom nášho rokovania, nad otázkou, či už môže alebo nemôže Národná rada Slovenskej republiky ratifikovať zmluvu o vstupe Slovenskej republiky do NATO. My tvrdíme, že nemôže. A na otázku prečo odpovedáme, že Národná rada Slovenskej republiky môže ratifikovať iba takú zmluvu, resp. dohovor, ktorý po jeho ratifikácii bude právoplatný. Podmienkou platnosti zmluvy o prístupe Slovenskej republiky do NATO je jej ratifikácia zo strany všetkých členov NATO. Pokiaľ vieme, zatiaľ ju ratifikovala iba Kanada. Druhou nie menej závažnou otázkou je hektický prístup vlády a parlamentu k ratifikácii. Ako hlavný dôvod sa uvádza potreba vyslať pozitívny signál parlamentom členských krajín NATO pred ich ratifikáciou, prístupové zmluvy nových členov, pretože výsledky zisťovania verejnej mienky by ich mohli dezorientovať. Treba jasne a otvorene povedať, že hlavným dôvodom tejto hektickej ratifikácie je dezorientovať občanov, aby nepodporovali referendum, pretože po ratifikácii v parlamente výsledky referenda budú vraj bezpredmetné. Preto vyhlasujeme, že to nie je pravda. Pravda je taká, že kým posledný členský štát NATO neratifikoval prístup nových členov, prezident nepodpísal a vláda neodovzdala prístupovú zmluvu generálnemu tajomníkovi | Jozef Ševc | KSS | 2003-04-10 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Nejasný celkový postoj: nie je zrejmé, čo kritika vplyvu USA na EÚ znamená postojovo, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o kritiku USA a podpora väčšej autonómie Európy. Avšak zároveň kritika malých členských štátov ako pro-amerických subjektov po rozšírení, zároveň však kritika ohrozenia prístupového procesu prílišným pro-americkým postojom. \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je znepokojený a alarmistický, keď opisuje pnutie medzi Európou a USA ako hrozbu pre budúcnosť európskeho projektu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 1,500 |
train_206 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374139 | 2025-04-29T20:32:07.968835 | cdf06df8-f7eb-4ad9-ad17-ac52f29ac439 | Dobré ránko prajem a zároveň ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Valášek, vo svojom návrhu zákona tvrdíte, že podľa vás by návšteva generálneho prokurátora Slovenskej republiky, pri jeho oslave, resp. pri pozvaní na oslavy ruskej prokuratúry, teda Prokuratúry Ruskej federácie bola v tejto zvláštnej, ťažkej, exponovanej dobe nejakým nie veľmi vhodným a nekvalitným signálom voči demokratickému svetu a voči nejakým hodnotám Európskej únie. Tak ja sa len chcem spýtať, ak sa bavíme o nejakom jednotnom postupe Európskej únie a nejakých jednotných hodnotách demokratického sveta, prečo sa na tejto slávnosti zúčastnili aj mnohí iní generálni prokurátori z mnohých iných demokratických krajín sveta? Čiže podľa mňa je to také úzkoprsé poukazovať na generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale dobre vieme, že boli tam mnohí iní generálni prokurátori z mnohých iných krajín. Spomeniem len Francúzsko, Taliansko, Španielsko. Navrhujete vo svojom zákone, aby bola nejaká kooperácia medzi generálnou prokuratúrou a ministerstvom zahraničných vecí. Čiže v rámci nejakých zahranično-politických pozícií voči ostatným medzinárodným subjektom. Idea teoreticky možno nie je zlá, ale ak sa budeme baviť čisto ústavne, tak aj v ústave nie je zakotvené, aby prokuratúra bola nejakým závislým orgánom na úkonoch vlády. A teda z právneho hľadiska nie je to v poriadku, aby nejakým spôsobom takto to bolo kooperované alebo nejakým spôsobom doslova až ovplyvňované. Čiže ja chápem postoj vašej strany alebo vášho hnutia, ale nestotožňujem sa s tým veľmi. Ďakujem pekne. | Eduard Kočiš | LSNS | 2022-03-23 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba referuje k „hodnotám Európskej únie“ ako súčasti širšieho demokratického sveta bez priameho vyjadrenia podpory či odporu voči EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický a odmietavý voči návrhu obmedziť nezávislosť generálnej prokuratúry a jeho výhradám voči konfrontačnému výkladu diplomatických kontaktov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 228 |
train_207 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374148 | 2025-05-01T17:05:16.940429 | 311ebabd-b73e-4dac-9513-7e0980fb5e07 | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, Slovenská národná strana určite víta všetky aktivity, ktoré pomôžu k prehĺbeniu medzinárodných kontaktov a k zlepšeniu vzťahov so zahraničím. V tomto smere nájdete v nás podporu a hľadanie takých možností, aby sme mohli pozitívne k týmto veciam prispieť. Ale chceme zdôrazniť jednu základnú skutočnosť, a to je, že tieto vzťahy musia byť veľmi transparentné. Na Slovensku je potrebné naozaj rozvinúť podrobnú diskusiu všetkých kladov, ale aj záporov, ktoré súvisia so vstupom do takých zoskupení, ako je Európska únia a podobne. Čiže ide nám o to, aby boli tieto vzťahy jasné, transparentné, ale, samozrejme, aj obojstranne výhodné a vyvážené, aby nedošlo k niečomu podobnému, ako napríklad v týchto dňoch preletela informácia, že ministerstvo pôdohospodárstva podpísalo dohodu o dovoze 45 tisíc ton obilia. Pritom na Slovensku je nadbytok obilia a toto obilie sa má dovážať z Maďarska, a pritom sa nehovorí ani slovom, čo budeme vyvážať do Maďarska my. Čiže ak nebudú tieto vzťahy naozaj rovnocenné, vyvážené, tak to je potom jednoducho v neprospech Slovenska, v neprospech slovenskej ekonomiky a katastrofou pre slovenských výrobcov. Ďakujem za pozornosť. | Viliam Oberhauser | SNS | 1998-11-10 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník indikuje, že by sa mala viesť diskusia o kladoch a záporoch vstupu do EÚ ale implicitne naznačuje, že vzťah bude nevyvážený "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je vecný a kriticko-analytický, bez výrazne pozitívneho alebo negatívneho emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 181 |
train_208 | completed | 2025-04-29T06:17:31.374157 | 2025-05-01T20:41:35.085928 | a5b7e9e4-0e7b-4a70-8a99-1d39c50ca967 | Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka, Ľudmily Muškovej a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Tento návrh zákona ste dostali ako tlač č. 387. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa má uskutočniť prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa Legislatívnych pravidiel a § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho na prvé rokovanie na dnešnú 13. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitostí určené v Legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu, ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje informáciu o Dohovore UNESCO na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva o súčasnom právnom stave, o dôvode, ktorý viedol predkladateľov k vypracovaniu návrhu na novú právnu úpravu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, ako i doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, navrhujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že vráti návrh zákona jeho predkladateľom na dopracovanie. Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste otvorili rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá. | Ágnes Biró | SMK | 2007-09-13 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka ako spravodajkyňa predkladá formálnu správu o súlade návrhu zákona s legislatívnymi pravidlami a navrhuje jeho vrátenie na dopracovanie, pričom neprezentuje žiadne hodnotenie EÚ ani jej inštitúcií."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má vecný, procedurálny charakter bez emocionálne zafarbených hodnotení alebo výrokov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 376 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.