id
stringlengths 7
9
| status
stringclasses 2
values | inserted_at
timestamp[us]date 2025-04-29 06:17:05
2025-04-29 06:17:30
| updated_at
timestamp[us]date 2025-04-29 06:25:55
2025-05-02 09:11:26
| _server_id
stringlengths 36
36
| Transcript
stringlengths 74
10.5k
| Name
stringlengths 9
24
| Party
stringclasses 21
values | Date
stringdate 1994-12-13 00:00:00
2023-06-15 00:00:00
| label_0.responses
sequencelengths 1
1
| label_0.responses.users
sequencelengths 1
1
| label_0.responses.status
sequencelengths 1
1
| text_1.responses
sequencelengths 1
1
| text_1.responses.users
sequencelengths 1
1
| text_1.responses.status
sequencelengths 1
1
| label_2.responses
sequencelengths 1
1
| label_2.responses.users
sequencelengths 1
1
| label_2.responses.status
sequencelengths 1
1
| text_3.responses
sequencelengths 1
1
| text_3.responses.users
sequencelengths 1
1
| text_3.responses.status
sequencelengths 1
1
| metadata.Term
int64 1
8
| metadata.Tokens
int64 11
1.5k
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
train_100 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400760 | 2025-05-01T15:52:37.208507 | 7ac640cc-b80d-4e62-8680-2384f95f407d | Ďakujem, pán predseda. Vážená Národná rada, po prijatí zákona o štátnom jazyku Slovenskej republiky v Národnej rade Slovenskej republiky zo strany predstaviteľov vládnej koalície a vládnych činiteľov Slovenskej republiky viackrát odzneli sľuby, aj na rôznych medzinárodných fórach, o tom, že v záujme odstránenia právneho vákua treba pripraviť návrh a následne v Národnej rade prijať zákon o používaní jazykov národnostných menšín. O nevyhnutnosti takéhoto zákona sa vyslovili aj čelní predstavitelia Rady Európy a Európskeho parlamentu. Dokonca takáto požiadavka sa zakotvila aj v záverečných odporúčaniach Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. Účastníci rokovania PER vo Švajčiarsku, predstavitelia vládnej koalície, opozície a Maďarskej koalície sa vo svojom spoločnom vyhlásení tiež zaviazali, že bude pripravený a prijatý zákon o používaní jazykov národnostných menšín na Slovensku. Zatiaľ sa táto otázka neriešila. A ako sme sa presvedčili, zo strany vlády nie je ani ochota kladne pristúpiť k riešeniu tohto problému. Preto v mene obidvoch poslaneckých klubov Maďarskej koalície navrhujem zaradiť do programu 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky tlač číslo 441 pod názvom návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky o používaní jazykov národnostných menšín a etnických skupín v Slovenskej republike. Prerokovanie tohto materiálu navrhujem zaradiť ako bod 29. Ďakujem. | Árpád Duka-Zólyomi | SMK | 1996-12-04 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne cituje záväzky Európskej únie a jej inštitúcií vo vzťahu k jazykovým právam menšín a apeluje na potrebu ich implementácie v súlade s odporúčaniami EÚ, čím vyjadruje podporu ich autorite a iniciatívam."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Prejav je formálny, vecný a konštruktívny, bez výrazných emocionálnych prejavov pozitívnej alebo negatívnej povahy."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 203 |
train_101 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400777 | 2025-04-30T22:03:25.230387 | 428924ad-4bcb-4241-a88f-9d548124e649 | Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ukončil hetrik mojich návrhov zákonov v tejto časovej perióde, a posledným mojím návrhom pozmeňujúcim je pozmeňujúci návrh v zákone o energetike. Zákon má č. 251/2012 Z. z. Energetika, no, áno, zdedili sme niečo, robíme niečo, chceme niečo robiť. Musím povedať, že nie som energetik, som pozemkár, to asi aj viete, a preto ma zaujímajú hlavne tie vzťahy pozemkové a energetické, čo sa týka zaťaženia vlastníckeho práva. Keď som v zákone o energetike si prečítal, že verejný záujem podľa tohto zákona bol delegovaný zo štátu na držiteľa oprávnenia, tak som si myslel, že sa mi sníva. Povedzte mi, ako súkromná firma môže prebrať verejný záujem od štátu, aby tento verejný záujem zastupovala, teda občanov našej republiky? Ja si neviem predstaviť, budem veľmi rád, keď mi to niekto vysvetlí. Pretože zatiaľ to vidím tak, že na súkromnom vlastníctve našich ľudí ten pán podnikateľ, a to je jedno, či je Francúz, Talian alebo Nemec, si v pohode robí svoje zisky. Preto si dovoľujem navrhnúť zmenu tohto zákona o energetike, ktorého cieľom, tejto mojej zmeny, je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v tomto zákone a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Áno, dával som to už tiež v tomto volebnom období, dávam ho druhýkrát a budem ho dávať stále, ako som už povedal v mojich predchádzajúcich vystúpeniach, pretože je to problém. A tento problém zatiaľ každý prehliada a nechce ho riešiť. Podľa našej ústavy, čl. 20 ods. 1, má každý """"právo vlastniť majetok"""". """"Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu."""" """"Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú"""", hovorím za primeranú, """"náhradu."""" Preto v nadväznosti na tieto citácie navrhujem prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami a ustanoveniami čl. 20 ods. 1, ods. 4 našej ústavy a čl. 1 dohovoru a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručí sa proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávnenými a povinnými subjektmi najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom. Preto navrhujem týchto sedem noviel, týchto sedem bodov, ktoré by sa mali zakomponovať do zákona o energetike. Po prvé: """"Vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia."""" Teraz je to nastavené tak, že pokiaľ vy sa neohlásite do polroka, keď vám to nejaké vecné bremeno prípadný užívateľ a držiteľ oprávnení dal, keď túto lehotu prešvihnete, nemáte šancu. Tak my to riešime v ďalších bodoch trošku ináč, samozrejme, museli sme to vypustiť, aby to nebolo duplicitné. Po druhé: """"Jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne."""" To znamená, že budeme poskytovať stále, keď ho obmedzujeme. To je tá primeraná náhrada, to je to nájomné, to je to obmedzenie jeho vlastníckeho práva a užívacieho práva. Za ďalšie. """"Jednoznačne určiť podmienku zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona o energetike v praxi."""" Čo sa deje? Podľa súčasných platných predpisov, pokiaľ cez váš pozemok, ktorý máte, to je jedno, či máte v intraviláne, alebo extraviláne, ide nejaké elektrické vedenie napríklad, tak ste zaťažený vecným bremenom, ťarchou. To vecné bremeno vám uvalí držiteľ oprávnenia, ale neurobí geometrický plánok, aby vám v nevyhnutnej miere obmedzil to vaše právo a uvalenie vecného bremena, ale hodí to, samozrejme, na celý pozemok a celú parcelu. Samozrejme, mnohí o tom ani neviete, keď nekontrolujete listy vlastníctva. Takže my navrhujeme, aby iba adekvátna časť tohto pozemku bola zavalená takouto ťarchou a takýmto vecným bremenom. Keď niekto povie, že je to proti ľudskosti alebo neviem proti čomu, tak mu poviem: """"Vážený, neviete, o čom hovoríte."""" Lebo poznám desiatky prípadov, kde z dvojhektárovej parcely zaberá tri áre. To znamená, z 20-tisíc má iba 300 metrov. Na to by malo ísť vecné bremeno. A vy dostanete vecné bremeno na 20-tisíc metrov štvorcových. Lebo držiteľ oprávnenia neurobí geometrický plán, lebo, samozrejme, nemá peniaze, však on ryžuje na vašom majetku a nemá peniaze, samozrejme, oni sú všetko v stratách, že? Pritom tie geometrické plány v mnohých prípadoch nestoja majlandy a hovoríme o rádove stovkách eur. Pýtam sa, takto chceme gniaviť našich vlastníkov pozemkov? Žiaľ, najviac sa to dotýka poľnohospodárskych pozemkov, u lesných je to trošku ináč, tam tie kompenzácie sú ináč brané. Chvalabohu, aspoň niekde. Ďalej. """"Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti."""" Myslím, že keď niekto vám zriadi vecné bremeno, nemalo by to byť bezodplatné, mala by tam nejaká náhrada byť. Jednoznačne som za. """"Upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme."""" Samozrejme, vy ste hendikepovaný na danom pozemku. A myslím si, že každá ujma, ktorá na vašom súkromnom vlastníctve je spôsobená niekým, ktorý má aj to oprávnenie, mala by byť za adekvátnu náhradu. Aj v tom ochrannom pásme. Lebo, energetici, viete, aké sú ochranné pásma, ja skôr poznám ochranné pásma v poľnohospodárskej výrobe a iné. Takže tam tých 20, 15, ja neviem koľko metrov okolo toho vedenia, samozrejme, že je a to ochranné pásmo nebolo vycucané z prsta, ale má racionálny základ, energetici to vedia, prečo bolo ustanovené a aký má dosah aj na užívanie, resp. prevádzku tohto zariadenia. """"V prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej, tzv. nepravej retroaktivity v prospech občanov, konkrétne vlastníkov nehnuteľností a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, umožniť bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona obmedzení v užívaní nehnuteľností, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2015, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností."""" Myslím si, že hlavné rozvody, či už elektrické, plynové alebo iných energií, boli robené počas socializmu. To sú tisíce a tisíce kilometrov týchto vedení, o ktoré, momentálne ako keby sme na nich zabudli. My sme ich darovali týmto držiteľom oprávnenia, ktoré v žiadnom prípade nevstupujú do jednania s týmito vlastníkmi. To bol bonus nášho štátu, ktorý im to dal grátis, a ty, vlastník, máš smolu, lebo po tvojom to bolo ťahané a môžeš si pískať. Takže hovorím, áno, aj tie staré rozvody, ktoré sú funkčné a nejdú na demontáž, mali by byť vlastníci odškodnení. A po posledné. """"Vyňať pozemky alebo ich častí so zriadeným vecným bremenom z predmetu daňovej povinnosti, to znamená vo vzťahu k dani z pozemkov."""" Myslím si, že ak ste takto hendikepovaní na užívaní a požívaní nejakých dobrôt, resp. úžitkov z vášho majetku, nemali by ste byť zaťažení pozemkovou daňou. Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov alebo zaťaženým vecným bremenom z dôvodu, že rušíme predmet dane z pozemku v zmysle zákona o miestnych daniach. Predpokladá sa tiež dopad v predloženom návrhu na podniky podnikajúce v energetike podľa zákona o energetike, teda držiteľov povolení, a to v súlade so zavedením povinností každoročne uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých pozemky sú užívané pre potrebu podnikania v energetike, opakovanú primeranú náhradu za obmedzovanie užívania dotknutých nehnuteľností. Zas na druhej strane zároveň sa očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému, najmä vlastníkovi obmedzením v užívaní ich pozemkov, na ktorých sú držiteľom povolenia alebo ním poverenou osobou zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadenia určené na ich ochranu, zabráneniu ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu, v akom ho predpokladá ústava, dohovor, ako aj Charta základných práv Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Únie, Európskej únie. Kolegyne a kolegovia, to je v kocke filozofia novely zákona o energetike, ktorú predkladáme s kolegyňou Mezenskou. Myslím si, že tento problém tlačíme už niekoľko volebných období. Socializmus to neriešil tiež. Vyzerá, že demokracia by mohla nájsť silu, aby to vyriešila aj prostredníctvom takejto novely, ktorú som predložil. Samozrejme, je to v prvom čítaní. Pokiaľ bude vôľa, a chcem apelovať aj na kolegov, samozrejme, z vládnej strany SMER, ktorý má jednoznačne navrch v tomto volebnom období, aby sa zamysleli, či aj oni nemajú takýto problém, či aj ich majetky nie sú takto držiteľmi oprávnení, doslova že ste vykorisťovaní, nedostanete | Martin Fecko | OLANO | 2013-09-19 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"súlad s právnymi predpismi EÚ "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Napriek odbornému tónu je prejav výrazne kritický voči súčasnému stavu právneho rámca a voči pôsobeniu podnikateľov v energetike na úkor občanov, pričom sa rečník stavia do opozície voči „nespravodlivému“ systému."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 1,500 |
train_102 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400787 | 2025-04-30T20:01:16.833160 | 6f7329af-2c8d-464c-b99a-7a9ef7cd8fcb | Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Lazar? Tak bol... V poriadku, áno. Dobre, nemusíte kričať. Páni poslanci, kľud! Takže prerušujem rokovanie, vzhľadom k tomu, že za chvíľočku budeme hlasovať, do 17.05 hodiny. A potom pristúpime k odhlasovaniu všetkých doteraz prerokovaných bodov. (Prestávka.) (Po prestávke.) Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniam. Páni poslanci! Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Štefanca, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike, tlač 432. Pán poslanec, máte slovo. (Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tlač 432.) | Béla Bugár | MOST_HID | 2011-07-06 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Procedutálno-technický prejav "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je procedurálny a vecný, zameraný výlučne na organizáciu hlasovania, bez emocionálne zafarbeného jazyka."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 139 |
train_103 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400794 | 2025-05-01T20:10:56.265009 | f34e18c7-355c-422e-8c55-e50561226c2f | Ďakujem pekne. Začnem tým, kde skončila pani poslankyňa Belohorská. Povedala, ja hovorím o chudákoch, nehovorím o pánoch. Máte pravdu. Nie vždy dávam za pravdu, ale teraz vám dávam za pravdu. Hovorím o tých státisícoch chudákoch, ktorých nechali tí chudobní lekárnici čakať, keď zavreli celé mestá. Hovorím o tých státisícoch chudákoch, ktorí 5-6 hodín čakali. Vy ste lekárka, ktorá ste robili na onkológii. Hovorím o tom pacientovi, ktorý nedostal jeden preparát pri kandidóze v ústach. Vy ste gynekologička, ja som urológ. Vieme, čo to robí na genitáliách, oproti tomu to je nič, čo je v ústach. Ľudia vyskakujú z okien. Hovoríme o tých chudákoch, ktorých sme možno spoločne zobrali do rúk alebo sme, aj vy ste, tu obeťou. Mňa viníte, pán poslanec Maxon tu mal plamenný prejav, nech si spomenie, čo platila jeho vláda do zdravotníctva, aké odvody. V roku 1996 začalo zadlžovanie zdravotníctva, nepamätám sa, že by tam bol nejaký Zajac alebo nejaká táto vláda. To zadlžovanie zdravotníctva je katastrofa. Tá katastrofa sa musí riešiť! Vláda dnes urobila zásadný krok k tomu riešeniu. Kúpite si noviny, dočítate sa a všetky vaše prejavy, ktoré ste tu mali, sa stávajú irelevantné. Vláda povedala, že do systému musí dať peniaze vtedy, keď systém preukáže schopnosť istej flexibility. Hovoríte tu svorne o porušovaní ústavy. Pán poslanec Maxon, ja som na tú istú ústavu prisahal čo vy. Na tú istú. Ona nie je iná. Ja som si ten článok 54 prečítal niekoľkokrát, kým som sa odhodlal k tomu kroku. Nesúhlasil som s pani poslankyňou Sabolovou, keď mi hovorila v rámci jednej diskusie, že ja som zodpovedný za to, ako sa plnia limity, lebo som zodpovedný za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. (Reakcia z pléna.) Trošku, lebo to teraz chcem zjednodušiť. Áno, som zodpovedný v zmysle článku 40. A zabezpečíme lieky každému, kto ich bude potrebovať, aj keby ste tu spomínali všetkých komunistov, ku ktorým, chvalabohu, som nikdy nepatril, keď počujem z úst niektorých poslancov hovoriť o Stalinovi, o Leninovi, každý má právo hovoriť tu vtipy – nakoniec, čo s tým? Chcem povedať jednu vec. Vážnym problémom celého systému sú dlhy, ktoré ho ničia. Vážnym problémom celého systému sú kšeftári, ktorí sa v týchto dlhoch vyznajú a žijú z nich. Z toho naši pacienti nemajú nič. Vážnym problémom celého tohto systému je branie rôznych rukojemníkov rôznym spôsobom za rôznych okolností. Asi zabúdate na tie tisíce pacientov, ktorí potrebujú dialýzu za 800-900-tisíc korún ročne a tiež musíme na to mať peniaze. Asi zabúdate, že problémom zdravotníctva nie je zlá sociálna situácia a že skôr by sa bolo treba zamyslieť a spoločne vybudovať taký sociálny systém, ktorý u toho, kde je potreba, by dostal. Ale nechcite od zdravotníkov, aby odpúšťali. Je asi potrebné dobudovať systém sociálnej medicíny, ktorý, chvalabohu, končí a prvá zásadná koncepcia Slovenskej republiky po štrnástich rokoch vzniká a bude to moderná koncepcia, aby keď niekto nemá tých 50 korún, ich dostal. Tak je formulovaná sociálna doktrína. Pani poslankyňa Belohorská tu niečo hovorila o mobilite pacientov. Ubezpečujem vás, že mi robí veľké vrásky práve pre ekonomickú situáciu, ale zabezpečíme ju tak, ako má byť. Bola teraz v Budapešti posledná predvstupová schôdza desiatich krajín, ktoré pristupujeme. A mobilita bude veľký problém, veľký problém, takže naozaj budeme musieť našim občanom, keď však použijeme presne to isté čo Španieli, ktorí sú v Európskej únii už roky pred nami, a každého občana dôrazne budeme informovať, že okrem toho, že má nárok v zmysle smernice 1048, súčasne mu odporučíme, čo má robiť, aby to všetko fungovalo v jeho prospech. Hovoríte o článku 37 ústavy. Ja ho nespochybňujem. Ja hovorím o článku 54 ústavy, ak chcete, spochybňujte ho. Prosím, prečítajte si poslednú vetu článku 54 ústavy, dokonca nemá to byť zlomyseľnosť, túto ústavu prijímal tento parlament v roku 1992, pokiaľ sa dobre pamätám. Chcem vás ubezpečiť, že zákon o lieku je vždy ťažký zákon. Chcem vás ubezpečiť, že tento parlament pripustil anomálnu situáciu, keď máme aj právnické osoby v systéme, aj fyzické osoby v systéme. Máme aj reťazcové lekárne, máme aj falošných lekárnikov. Pani poslankyňa Sárközy nepozná prípad, keď komora nevydala etické oprávnenie. Podľa dnešného... (Reakcia poslankyne.) Aha. Vymenujem vám prinajmenšom jeden paradoxný bez mena. Partizánske, zodpovedný farmaceut ústavnej lekárne, eticky spôsobilý byť v ústavnej lekárni nie je eticky spôsobilý byť vo verejnej lekárni. My sme museli v najhorších prípadoch porušenia, keď Generálna prokuratúra zasahovala, vydávať licencie, za čo nás žalovali. To je v poriadku. Každý má právo sa domáhať svojho práva na súde. Tých prípadov je niekoľko desiatok len takých, ktorí sa to nebáli zverejniť. A zhodou okolností poslanec Urbáni vie, o čom hovorím. Týka sa to aj jednej z jeho aktivít. (Reakcia z pléna.) Má tu byť rovnosť šancí, bojujeme proti korporativizmu, chceme, aby každý mal v zmysle článku 35 ústavy prístup na trh, ak je kvalifikovaný a ak je regulovateľné to povolanie v zmysle vzdelania a v zmysle materiálnych podmienok. A nebránime tomu, aby komora strážila etické parametre. Ale nemôže si ich ona vymýšľať, nemôže byť neetické si otvárať lekárne vedľa seba. Pozrite sa po Európe, na ktorú sa všetci odvolávate. | Rudolf Zajac | ANO | 2003-12-02 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ bez širšieho kontextu, debata o reforme zdravotníctva "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Napriek racionálnemu a reformne orientovanému postoju rečníka je emocionálny tón vystúpenia prevažne defenzívny, rozhorčený a kritický voči opozícii, čo vytvára negatívny celkový sentiment."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 830 |
train_104 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400802 | 2025-05-01T08:06:09.931388 | ebf7bf2b-85cf-4d75-8951-4c4435859462 | Ďakujem ešte raz za slovo, pán predsedajúci. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 474 z 18. marca 2021 pridelil túto výročnú správu na prerokovanie výboru pre európske záležitosti s tým, že ako gestorský výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady. Výbor pre európske záležitosti uznesením č. 59 z 25. marca 2021 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie. Schválil priority vyplývajúce z pracovného programu Komisie a následne ma uznesením č. 83 z 21. októbra 2021 určil za spravodajcu výboru pre uvedenú tlač. K tlači 489. Keďže sa Národná rada uzniesla, že k tlačiam 461 a 489, čo je správa o činnosti výboru pre európske záležitosti, prebehne zlúčená rozprava, predložím hneď aj správu výboru so spravodajskou informáciou. Výbor pre európske záležitosti predkladá v súlade s § 58a ods. 3 písm. g) rokovacieho poriadku Národnej rady správu o svojej činnosti za obdobie od 1. januára 2020 do 21. februára 2021. Správa obsahuje informácie, a to napríklad o prerokovaných návrhoch právnych aktov Európskej únie, návrhoch na postup podľa zmluvy o EÚ, návrhoch legislatívnych iniciatív EÚ a návrhoch na postup podľa zmluvy o fungovaní EÚ, o ktorých budú rokovať príslušné orgány Európskej únie. Ďalej o schválených stanoviskách Slovenskej republiky a o súlade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity a prerokovaných návrhoch žalôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie. Ďalej o prerokovaných správach a informáciách predkladaných Národnou radou Slovenskej republiky, vládou a členmi vlády a aktoch predkladaných Národnou radou Slovenskej republiky orgánmi Európskej únie a o návrhoch stanovísk legislatívnych aktov, o ktoré výbor pre európske záležitosti požiadal ostatné výbory Národnej rady. Správa bola schválená uznesením výboru č. 60 z 25. marca 2021, ktorým tiež výbor Národnej rade odporúča vziať správu na vedomie. Následne ma uznesením č. 83 z 21. októbra tohto roku určil za spravodajcu výboru pre túto správu. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, zlúčenú rozpravu k tlačiam 461 a 489. Ďakujem. | Ľudovít Goga | SME_RODINA | 2021-10-22 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prejav s viacerými zmienkami k EÚ ale bez vyjadreného postoja"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má čisto administratívny a informatívny charakter bez výraznej emocionálnej tonalizácie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 322 |
train_105 | pending | 2025-04-29T06:17:19.400811 | 2025-05-02T09:10:11.516270 | 764754a2-4bd5-4d0f-be29-ff9843832f66 | vašej vládnej koalície, tak chcem veriť, že vaše svedomie odolá týmto náporom týchto lobistov, ktorí za vami prídu a budú chodiť stopercentne, neverím tomu, že nie, aby sme tento zákon posunuli do druhého aj do tretieho, aj do konečného čítania a schválili aj s týmto znením, ktoré tu prišlo a ktoré momentálne vidíme predložené v tejto novele zákona. Takže, pani ministerka, ešte raz ďakujem za všetkých tých, ktorí čakali roky, aby sa nejakým spôsobom mohli pohnúť. Ďalej v ďalšom paragrafe, hovorím o § 13 ods. 2, tam vkladáme nový ods. 3, ktorý znie: """"Ak nájomca najskôr rok aj najneskôr dva mesiace pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, doručí preukázateľným spôsobom prenajímateľovi návrh novej nájomnej zmluvy a ak prenajímateľ do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu zmluvy neodmietne tento návrh nájomnej zmluvy z niektorého z dôvodu uvedených v ods. 2 alebo z dôvodu, že navrhnutá výška nie je v obvyklej výške, vznikne nájomný vzťah za podmienok uvedených v návrhu zmluvy."""" To znamená, my znovu zaviazujeme toho vlastníka, aby musel konať v nejakej časovej lehote, čo sa mi zdá, podľa mňa, keď niekto nepodpíše zmluvu, tak ju proste nepodpíše a my mu hovoríme, že ešte musíš povedať, že áno, že ešte sa musí niečo urobiť, aby tá zmluva sa znovu neoživila a znovu nebola platná taká, ako možnože ti dal ten prenajímateľ, ktorý chce znovu pokračovať, alebo je to nový prenajímateľ. Takže ja by som poprosil možnože aj trošku, možnože aj budeme mať nejaký pozmeňovák k tomu, ale chcem apelovať, že viac-menej toto je taká podľa mňa taká byrokratická vec na toho vlastníka, toho, ktorý má tú pôdu a môže s ňou nejakým spôsobom nakladať, a kto ju bude užívať, takže aj tu by som apeloval, aby sme možno toto nejako opravili, aby tá podmienka nebola. Veď predsa keď niečo nepodpíšem, znamená, že s tým nesúhlasím, a dal tam ešte nejakú lehotu, že pokiaľ sa mi nevyjadrí. Myslím, že poľnohospodár, to je 24-hodinová rehoľa. Hlavne ten, čo to bere poctivo, a keď má aj živočíšnu výrobu, tak to ani nepôjdete na dovolenku, vážení. A to si môžte hovoriť čo chcete, to nezavrete sa do továrni a je mínus 20 vonku a vy tam produkujete, vy proste pracujete pod holým nebom. Takže to si musíme uvedomiť. Takže, vážení kolegovia poslanci a poslankyne, apelujem na vás, aby sme prakticky sa nedali zviesť nejakými pofidérnymi tlakmi a túto novelu možnože aj s týmto upresnením, ktoré som teraz povedal v druhom čítaní, že by sme posunuli ďalej. Ďalšia vec. Pani ministerka, vyzerá, že tie naše evidenčné listy, ktoré svojho času boli za socializmu, asi sa aj na nich pamätáme, však sme vtedy neboli až takí mladí ani až takí starí, vyzerá, že mali svoje opodstatnenie, pretože sme vedeli, kto je užívateľom. To znamená, kataster bol zodpovedný za to, aby nám povedal, že toto je ten užívateľ a vlastník, samozrejme, bol taký, aký bol, lebo tam bol písaný, že neznámy alebo hluchý list vlastníctva, aj tá organizácia, ktorá to užívala, tam musela byť, či sa niekomu páčilo alebo nepáčilo, a vyzerá, že teraz nás prax dobehla, že nám to chýba. Nám chýba tento evidenčný údaj a my sa prehadzujeme z roka na roka, tento balvan, a nevieme sa z toho dostať. Ja viem, že momentálne najväčšia chyba bola asi v tých náhradných pozemkoch, ktoré boli vyčlenené, a sa nám to preklopilo cez vlastnícke, užívacie, náhradné, nenáhradné, neviem aké pozemky a zrazu zisťujeme, že je v tom chaos, a asi aj pán Puškáč mi potvrdí, že viac-menej vykorčuľovať z toho, je také menšie modré z neba. A musím povedať, že Holanďania to vôbec nechápu, že aké my tu máme pozemky, ako drobené na meter štvorcový, a chcú nás učiť, ako máme robiť pozemkové úpravy. No, žiaľ, ukázal som im nejaké naše pozemky a boli z toho na vetvy. Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme aj nad touto témou, ako sprehľadniť tie užívacie vzťahy, vy tu niečo navrhujete, ale niekedy sa už aj ja strácam, lebo tá veda tých podnájomných zmlúv, musíte niečo ohlásiť, musíte niečo vyzvať, okres tuná má nejaké povinnosti. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme si na to možno sadli aj vo väčšom kruhu a dali nejaké návrhy, ktoré by hovorili o tom, že tá prehľadnosť užívacích vzťahov musí mať jasné pravidlá, a či to bude v kompetencii katastrálnych odborov, pozemkových a lesných alebo neviem koho, fondu, nech je to, ale musíme zaevidovať užívateľa a vlastníka. A vlastník, chcem veriť, že v tomto zákone, tak ako definované je aj v ústave, bude mať stále navrch nad užívateľom. Lebo keď nebude, tak my nie sme v demokracii. Sme možno v nejakej totalite, kde užívateľ hovorí, že ja budem diktovať a ty, pán vlastník, čuš! Myslím, že 40 rokov stačilo, takže, pani ministerka, apeloval by som aj na to, aby sme aj na to sa pozreli a možno spoločnými silami niečo urobili. Ďalšia vec, ktorú by som chcel pripomenúť, hovoríte obvyklú výšku nájmu. Áno, bola to tiež jedna, bol to jeden z kameňov úrazu, stanovili ste to na dvojnásobok ceny podľa bonity v prípade, že sa nedojedná tá obvyklá výška u tých zastavaných pozemkoch, a okres tuná bude každý rok zverejňovať nejakú tú výšku. Myslím, že je to nejaká cesta, ktorá by mohla viesť k tej transparentnosti a k nejakým tým menším, by som povedal, lebo teda možnože aj väčším nejakým zamedzeniam sťažností, petícií a nejakých žiadostí ľudí o nápravu, ktoré chodia aj mne na môj stôl ako poslancovi. Ale, pani ministerka, chcel by som vás upozorniť, keď ste deklarovali v § 1, že máme aj zastavené plochy, ktoré sú využívané na poľnohospodársku činnosť, ja som na minulej schôdzi, samozrejme, neviem, či ste o tom vedeli a či pozeráte, aké sa dávajú aj poslanecké návrhy, návrhy z nášho rezortu, dával som zákon, ktorý hovoril o tom, že máme veľký problém s ostatnými plochami. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Bugár, Béla, podpredseda NR SR 85. Pán poslanec, môžem sa vás opýtať, či ešte potrebujete viac času.Fecko, Martin, poslanec NR SR 86. Ešte asi 5 minút, 10 by som, takže asi prerušíme. Jasné.Bugár, Béla, podpredseda NR SR 87. Tak potom budete pokračovať. Prerušíme rokovanie, vyhlasujem trojminútovú prestávku a potom pristúpime k jednotlivým hlasovaniam, ktorých teda máme dosť, a potom budeme pokračovať v tejto rozprave. (Trojminútová prestávka.) (Po prestávke.) | Martin Fecko | OLANO | 2017-09-06 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 7 | 1,044 |
train_106 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400819 | 2025-04-30T20:05:56.509805 | 1c2b75fa-d40a-411b-9bca-c4c219bf0329 | Ďakujem. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mikuša a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 395). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Súčasťou návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 378 z 21. februára 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. | Ladislav Andreánsky | SMER | 2013-03-13 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba konštatuje, že návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celý prejav je striktne procedurálny a informatívny, bez emocionálne zafarbeného jazyka. Ide o štandardné spravodajské vystúpenie bez hodnotiacich"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 341 |
train_107 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400827 | 2025-05-02T07:11:35.656379 | 294f0269-89f3-464e-a165-373c6f53e4d8 | istoty. Máte jedinečnú šancu, ale len v prvom a druhom roku ukázať reformy. V prvom roku ich pripravíte legislatívne, technicky a v druhom roku ich spustiť. Ak to vláda neurobí v prvom a druhom roku, v treťom a štvrtom roku volebného cyklu sa už k žiadnym reformám nedostane. Opakujem ešte raz, toto, čo som teraz povedal, platí pre všetky typy vlád, koaličné alebo tie singulárne, ako je vaša vláda zostavená z jednej strany, to platí pre každú vládu. Preto tvrdím, že ak ste nenabrali odvahu dať spomínané štrukturálne reformy do rozpočtu na budúci rok, no tak už v tom treťom a štvrtom roku vládnutia sa tak nestane, aj keby ste zrovna tie reformy mali v šuplíku, len takto ich stačí vytiahnuť, nechať ich prehnať cez 83 hlasov v parlamente a reforma je na svete, je prijatá, schválená, účinná a ideme podľa nových pravidiel. O to viacej a bolestivejšie sa mi to konštatuje, že sa tak deje v prípade vlády jednej strany, ktorá má o jeden problém menej, či chceme alebo nie, že nemusí tu linkovať, vylaďovať, dolaďovať názory na takú, onakú reformu v rámci nejakej pestrofarebnej troj-, štvorčlennej koalície. O to viacej vás to, dámy a páni zo SMER-u, usvedčuje v tom, že toto je naozaj rozpočet na jedno použitie a že toto je skutočne rozpočet prezidentský, tak ako som o tom hovoril v úvode. Ľudovo povedané, tento rozpočet sa správa, opäť to pripomeniem, a riadi sa heslom, tomu dala, tomu dala, tomu dala, tomu dáme, tomu doplatíme, tomu zvýšime, tomu dáme dotáciu, tomu zvýšime o 16 eur, každému rovnakou mierou, no a potom sa snáď podarí aj úspech v tých prezidentských voľbách. No len opakujem ešte raz, plníte si medzinárodný záväzok vyplývajúci z európskej fiškálnej zmluvy, ale plníte ho len, po prvé, nominálne, že to stlačíte pod 3 %, a po druhé, plníte tento medzinárodný záväzok spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska ekonomike Slovenska škodí. Pán minister nebol zhodou okolnosti prítomný, keď som hovoril o reforme ESO. Predsa len na doplnenie ešte pár čísel chcem povedať, že ten nárast počtu pracovníkov o štyritisíc vo verejnej správe, konkrétne z tristotridsaťdeväťtisíc na tristoštyridsaťtritisíc, keď si ho rozbalíte na drobné, a teraz necháme, pán minister, bokom tú našu polemiku o tom, že treba porovnávať skutočnosť, skutočnosť alebo plán, plán, že nemôžeme porovnávať očakávané skutočnosti s plánom budúceho roka, lebo je tam fluktuácia, lebo nie všetky tabuľkové miesta sú obsadené. Ja len tvrdím, že vôbec neverím tomu a verím tomu, že ani vy tomu neveríte, pán minister, že ak tie tabuľkové miesta obsadíte, že až vtedy bude verejná správa fungovať. Ja tvrdím, že keď dokáže verejná správa fungovať s tristotridsaťdeväťtisíc ľuďmi na konci tohto roka, dokáže s rovnakým a menším počtom pracovníkov fungovať aj na sklonku roka budúceho. V opačnom prípade by sme si museli všetci osvojiť tézu, že produktivita práce vo verejnom sektore dosiahla strop. No a teraz konkrétne čísla. Vy máte, pán minister, napísané v tom rozpočte, že na budúci rok je plánovaná skutočnosť, zrejme na sklonku roka, už spomínaných tristoštyridsaťtritisíc zamestnancov. Nárast o štyritisíc. Pri pohľade, čo to znamená pod tou pokrievkou, s úžasom zisťujeme, že územná samospráva dokonca klesne o šesťsto zamestnancov a, naopak, štátne rozpočtové organizácie majú vzrásť o päťtisícštyristo zamestnancov. A viete, kde tých päťtisícštyristo zamestnancov má pribudnúť? Policajtov má pribudnúť v budúcom roku tisícsedemsto na cieľový stav dvadsaťosemtisíc. Vojakov na budúci rok má pribudnúť tisícpäťsto na cieľový stav štrnásťtisícšesťsto. Sudcov má pribudnúť sto na cieľový stav tisícštyristo, čiže z 1300 plus 100 na 1400. Prokurátorov má pribudnúť päťdesiatšesť na cieľový stav takmer tisíc, čo je zhruba z 950 na 1000. Pýtam sa teda legitímne, a kde sa podelo to ESO, ktoré nikto nevidel, ale veríme a chceme veriť, že existuje? Kde sa to ESO podelo? A naozaj tu, pán minister, neobstojí tá diskusia stále o tom, že tabuľkové miesta. No ale veď tie tabuľkové miesta niekto vykreoval, ich vytvoril. Teraz ma nezaujíma v túto chvíľu, že nie sú obsadené. A skúste sa vy legitímne opýtať ľudí, ktorí tvoria tabuľkové miesta na príslušných rezortoch, či vedia garantovať, že každé nové vytvorené tabuľkové miesto, ak bude jedného dňa obsadené, či naozaj ľudia na týchto miestach vytvoria spomínaný welfare, či vytvoria spomínané bohatstvo, či budú tvoriť hodnoty, podčiarkujem užitočné hodnoty pre spoločnosť. Na tomto bode zasa pripomeniem príklad, že hodnoty sa dajú tvoriť aj inak. A niektorí z vás už počuli ten príbeh, že keď poviete tristo robotníkom, aby vykopali kanál z Bratislavy do Košíc, vzrastie HDP? Vzrastie, lebo tristo ľudí dostalo mzdu, zaplatili odvody, sociálne, zdravotné, za nich zaplatil odvody zamestnávateľ. Tých tristo ľudí tú mzdu nejakým spôsobom spotrebováva, čiže zaplatia spotrebné dane, zaplatia daň z pridanej hodnoty, vzrastie HDP. Po piatich rokoch, keď sa dokopú s tým kanálom až do Košíc, príde druhý príkaz, zahrabať ten kanál z Košíc naspäť do Bratislavy. Tých istých tristo robotníkov. Otázka, vzrastie HDP? Vzrastie, to isté, čo v prvej polovici príbehu, boli vyplatené mzdy, boli zaplatené odvody, no len pointa je v tom, že ten kanál nikdy nikomu na nič neslúžil. Cestou do Košíc ho vykopali a cestou z Košíc do Bratislavy ho zahrabali. V jednom prípade päť rokov rástlo HDP, aj v druhom prípade päť rokov rástlo HDP. Presne táto analógia platí aj v prípade už spomínaných počtov a rozmenené na drobné, tých počtov hláv, počtov pracovníkov vo verejnej správe. Ja by som ešte raz pripomenul, pán minister, výrok z vašej dielne, z vašich úst, keď ste povedali, že verejná správa na Slovensku nie je zreformovaná od čias Márie Terézie, že sme niekde plus-mínus na úrovni, vy to hovoríte, myslím, k. und k. monarchie. Prosím? (Reakcia na hlas predkladateľa.) C. K.? Rakúšaci hovoria, myslím, k. und k., hej. Takže prečo o tom hovorím? Hovorím o tom preto, že na jednej strane nás pracovníci vo verejnej správe, len pre vašu informáciu, stoja 4,6 mld. eur ročne. To nie sú že nejaké drobné, to je 4,6 mld. eur. Ja chápem a verím a chcem veriť tomu, že drvivá väčšina z nich ten welfare vytvára, tie hodnoty, to bohatstvo vytvára, ale skúsme aj opačne byť objektívni a potvrďte aj vy, pán minister, že si viete predstaviť zníženie počtu ľudí vo verejnej správe o 20 percent. Ja som to kedysi, pred chvíľou, minulý týždeň povedal na tlačovej konferencii, že ak by ste znížili počet ľudí vo verejnej správe o 20 %, nikto z občanov Slovenska si to ani nevšimne. Verejné služby budú poskytované v rovnakom rozsahu a rovnakej kvalite, ako boli poskytované doteraz. (Výkrik v sále.) Tu počujem kritiku zozadu pána poslanca Číža, ktorého si nesmierne vážim, a verím, že kritizovať ma bude v nasledujúcich faktických poznámkach. Ale kým si tú faktickú poznámku pán kolega Číž pripraví, tak by som mu rád pripomenul, že uznesenie vlády o znížení počtu zamestnancov vo verejnej správe o 20 % vypracovala a schválila vláda Roberta Fica v období rokov 2006 až 2010, pán poslanec Číž. Čiže bolo to vaše uznesenie, ktoré ste pre mňa z dosiaľ nezistiteľných príčin nikdy nedokázali naplniť, ale vy ste si také uznesenie vykreovali a vy, keď ste vládli s Mečiarom a so Slotom, ste takéto uznesenie schválili, mínus 20 percent. Ak chcete, vám viem potom, po skončení rozpravy obratom doručiť číslo toho uznesenia, aby ste verili, že vám hovorím pravdu. Vychádzam z dobrej viery, že ekonómia SMER-u, vtedy v rezorte na čele s pánom vtedajším ministrom Jánom Počiatkom, vedeli, o čom hovoria. Vychádzam z dobrej viery, že to mali spočítané, vychádzam z dobrej viery, že oni sami verili tomu, že takéto uznesenie vlády je feasibilné, že je splniteľné, že je reálne. Alebo ste to robili opäť len kvôli politickému marketingu, mínus 20 % počet ľudí vo verejnej správe? Tak potom to priznajte a nemusíme sa o ten kľúčový bod sporiť. Daňové licencie obídem krátkym konštatovaním, opäť téma, ktorá už tu rezonovala pomerne dlho, ale nedá mi v prípade daňových licencií predsa len povedať dve veci. Po prvé, pán minister, vy ste jedného dňa na tlačovej konferencii povedali, zavádzame daňové licencie, vtedy ste ešte ani vy, ani my nepoznali úplné presné kontúry, ako budú daňové licencie vyzerať, ale ste tak spakruky oznámili verejnosti, že nebude to 1 700 eur ako v Rakúsku, daňová licencia, ale že to bude v priemere asi okolo 1 000 eur. Už v okamihu, keď ste ten výrok na tlačovke spomenuli, ste boli úplne mimo pravdy a mimo reality. A niekedy možno patrí k veľkosti politika aj nepravdu si priznať. Je to čestné, je to férové a je to lepšie, ako zotrvávať v nevedomosti. V Rakúsku od 1. júla t. r. bolo znížené minimálne základné imanie z 35 000 eur na 10 000 eur. V tom istom Rakúsku sú daňové licencie vo výške piatich percent základného imania, podotýkam. Oni to nenastavili, ten raster, tak ako vy, že podľa obratu do 500 nad 500 000, podľa toho, či subjekt je platcom DHP, nie je platcom DPH. Rakúšaci to nastavili piatimi percentami zo základného imania. Ak to základné imanie minimálne kleslo z 35 000 na 10 000, tak 5 % z 10 000 je 500 eur. Koľko je teda licencia daňová v Rakúsku? | Jozef Kollár | SAS | 2013-12-10 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"\"No len opakujem ešte raz, plníte si medzinárodný záväzok vyplývajúci z európskej fiškálnej zmluvy, ale plníte ho len, po prvé, nominálne, že to stlačíte pod 3 %, a po druhé, plníte tento medzinárodný záväzok spôsobom, ktorý z dlhodobého hľadiska ekonomike Slovenska škodí. \" Z prejavu nie je jasný postoj rečníka k európskej fiškálnej zmluve. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je preniknutý silnou kritikou vlády, rozpočtu, neplnenia reforiem a neefektívnosti verejnej správy, čo vytvára celkovo negatívny a konfrontačný tón."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 1,500 |
train_108 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400835 | 2025-04-29T20:33:21.785302 | 24655a9f-0f2c-4aff-8135-d4e3bee573df | Ja len na pani poslankyňu Kaščákovú. Prosím vás, vy mi nerozprávajte o tom, čo má miesto v parlamente alebo nemá miesto. Každý z nás snáď tu má právo povedať svoje argumenty, svoj pohľad na vec. A opäť zase sa uchyľujete k takej tej rétorike, kto so mnou nesúhlasí, nemá zdravý rozum, lebo vy sama ho máte asi jediná. Obvinili ste ma, že vo svojom vystúpení som nebol faktický a potom, alebo teda že som zavádzal a nejaké podobné obvinenia ste vytiahli, a potom hneď nato ste začali rozprávať o Banskobystrickom kraji, o nejakých eurofondoch, ktoré sme... Pani Kačšáková, vy o tom neviete nič, naozaj nič. Neviete, ako to naozaj bolo, kto komu čo stopol, že my sme žiadne eurofondy nestopli, že to urobila proste vláda nám a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ja len na ten kontrast, že na jednej, v jednej vete poviete, že Uhrík fakticky zavádzal, a potom, potom ukážete, ako to proste robíte aj vy v oveľa horšom meradle. Ďakujem. | Milan Uhrík | LSNS | 2019-06-25 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa venuje vnútroparlamentnej argumentácii a nekvantifikuje vzťah k EÚ ani eurofondom, len poukazuje na neprípustnosť prekrúcania faktov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konfrontačný a kritický voči rétorike a nepresnostiam pani poslankyne Kaščákovej."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 164 |
train_109 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400844 | 2025-05-01T17:06:18.427571 | dd1c1e03-74a0-4267-bd4e-64145fefa803 | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších prepisov, bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2007. Účelom predloženého návrhu zákona je zmenšenie administratívneho zaťaženia používateľov genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v oblasti administratívneho postupu povoľovania používania. Mení sa postavenie občianskeho združenia z účastníka konania na zúčastnenú osobu. Dôvodom je potreba zjednodušenia opakovaného zavádzania geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia, ako aj urýchlenie a zjednodušenie konania vo veciach, v ktorých ide o opakovaný súhlas s uvedením výrobkov na trh pri zachovaní práva verejnosti na informácie v zmysle rozhodnutia Rady 2006/957/ES. V návrhu zákona sa ďalej odstraňujú niektoré nepresnosti transpozície európskych smerníc do platného zákona vyplývajúce z rozdielov v predpokladoch preberaných smerníc pred vstupom a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na obyvateľstvo a hospodárenie v podnikateľskej sfére ani právnických osôb, na životné prostredie ani na zamestnanosť. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky dňa 24. októbra 2007. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dúfam, že navrhovaný zákon schválite a doporučíte na ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem pekne. | Jaroslav Izák | SNS | 2007-12-11 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje návrh zákona, ktorý upravuje oblasť GMO v súlade s legislatívou EÚ, a pozitívne hodnotí jeho zosúladenie s európskymi smernicami."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je administratívne a vecne formulovaný bez výraznej emocionálnej angažovanosti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 235 |
train_110 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400852 | 2025-05-02T07:43:40.771331 | d670b22a-187c-4fa4-bfd4-701e9ac1ba5b | Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, som si vedomá toho, že občania očakávajú od tejto snemovne, že sa budeme zaoberať ich každodennými problémami, ich starosťami, že budeme pracovať pre to, aby sa im žilo lepšie a ľahšie. Napriek tomu si nemyslím, že debata o symboloch nepatrí na toto miesto a že nemá zmysel pre našu spoločnosť. Po prvé, všeobecne preto, lebo symboly sú tým, čo môže spájať spoločnosť, ale, po druhé, aj preto, lebo táto debata mnohé odhalila. V postoji k týmto symbolom sa ukázali hodnoty, ktoré tu prezentujeme, ale ukázalo sa aj to, čo, priznám sa, bolo istým druhoradým cieľom môjho návrhu. Ukázalo sa totiž, či má zmysel predkladať v tomto parlamente argumenty, alebo sa tu hľadí len na to, kto daný návrh predkladá. Či tu argumenty zavážia, či tu zaváži záujem a názor občanov, alebo zaváži to, aby opozícii nič neprešlo. Je mi ľúto, že táto diskusia sa vyvíjala v prospech verifikovania toho druhého, to znamená toho, aby neprešlo čokoľvek, čo je z opozičnej dielne. Chcem ale predsa len vecne pripomenúť znova. Pamätné dni, ktoré sú v kalendári, sú spravidla takmer bez výnimky dňami, ktoré sa týkajú slovenskej histórie, o ktoré sa môže opierať slovenské vlastenectvo, a nie spomienkami na medzinárodné dôležité udalosti. Po druhé, existuje tu veľmi podobná paralela medzi tým, keď sa spája sviatok práce a pamätný deň, a tou je 5. júl, keď máme sviatok sv. Cyrila a Metoda, zároveň je to pamätný deň zahraničných Slovákov. Nikto nechce uberať vážnosť sviatku práce, sama som o tom veľa hovorila, pán poslanec Senko, zrejme ste ma nepočúvali. Naopak, nevyužitie môjho návrhu je nevyužitie šance dať sviatku práce moderný rozmer a vrátiť ho všetkým občanom. Čudujem sa, že panie poslankyne Tóthová a Kramplová potrebovali svojím návrhom ponúknuť ochranné sfarbenie svojim koaličným partnerom zo SMER-u preto, lebo doterajšia diskusia o mojom návrhu sa vyvíjala skôr v tom zmysle, či niekto chce niekomu ukradnúť sviatok práce, alebo nechce. Dnes sa to prekrylo návrhom, ktorý skutočne nemá s mojím návrhom nič spoločné, aby sa oslavoval 9. máj ako Deň Európy u nás ako pamätný deň. Deň Európy u nás Dňom Európy bude, bol bez ohľadu na akékoľvek naše chcenie alebo pričinenie. Na druhej strane diskusia o tom, či niekto chce prekryť alebo neprekryť sviatok práce, ukazovala pravú podstatu nášho sporu. Nie, nechceli sme nič ukradnúť preto, lebo sviatok práce nepatrí žiadnej politickej strane a rovnako ani Európska únia nie je ani ľavicová, ani pravicová. Chceli sme vyjsť v ústrety tomu, čo od nás očakávajú občania. A, napokon, ešte ponúkam ďalšiu historickú paralelu preto, lebo som sa stretla aj s tými argumentmi, že tri roky je primálo na to, aby sme ohodnotili význam nášho vstupu do Európskej únie. Nuž v roku 1889 to boli práve tri roky, ktoré uplynuli od udalosti v Chicagu a v roku 1889 sa vyhlásil na kongrese Druhej internacionály 1. máj za Sviatok práce. Ak stačili vtedy tri roky na to, aby sa vyhlásil 1. máj za sviatok, ktorý pretrval viac ako storočie, myslím si, že nám by tieto tri roky, ktoré navyše za sebou nesú jasnú stopu v našej histórii, mali stačiť rovnako. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, napriek všetkému, čo tu zaznelo, myslím si, že stále je ešte príležitosť, aby sme využili môj návrh na to, aby sme ukázali, že táto snemovňa je tu aj pre občanov, nielen pre záujmy politických strán. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | Tatiana Rosová | SDKU | 2007-06-22 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"vyjadruje podporu pripomenutiu vstupu Slovenska do Európskej únie ako pamätného dňa, obhajuje význam EÚ ako nadstraníckeho a spoločenského dobra a vyzýva na jeho symbolické uznanie, čím pozitívne hodnotí EÚ a jej prínos pre Slovensko."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny a odhodlaný, obsahuje apel na občianske hodnoty, historické paralely a snahu o prekročenie straníckych sporov v prospech spoločného dobra."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 562 |
train_111 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400860 | 2025-04-29T14:55:08.791156 | 7e91a000-d16f-46d5-b301-e59b25bea860 | Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Tento ďalší návrh zákona je presne z tej túry po Slovensku, ktorú sme absolvovali pred voľbami a z ktorej vzišiel aj ten prvý návrh zákona o tej náhradnej osobnej starostlivosti. A tento je možnože o trochu absurdnejší, ja vám najprv prečítam tú dôvodovú správu a potom normálne ľudskou rečou poviem, že čo sa vlastne deje v tých komunitách, aby sme si rozumeli, čo tým chceme riešiť. Takže obsahom predloženého návrhu je odňatie oprávnenia všeobecným lekárom udeľovať odporúčanie na oslobodenie od povinnosti dochádzať do školy a presun tohto oprávnenia na posudkových lekárov. Dôvodom jeho predloženia je snaha pretrhnúť lokálne väzby medzi všeobecnými lekármi a rodičmi, ktorí majú záujem na oslobodení ich detí od povinnosti dochádzať do školy. Najmä v menších obciach, kde je všeobecný lekár viac vtiahnutý do života obyvateľov v danej obci, je ťažšie odmietnuť ústretovosť vo vzťahu k rodičovi, ktorý má záujem na oslobodení jeho dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy, napr. z dôvodu, že pri neplnení povinnej školskej dochádzky mu vznikajú problémy pri vyplácaní štátnych sociálnych dávok. Keďže sieť posudkových lekárov je podstatne redšia než sieť všeobecných lekárov, v prípade prijatia tohto návrhu dôjde k pretrhnutiu lokálnych väzieb a tým aj k vyššej objektivite pri vydávaní lekárskych odporúčaní. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, podnikateľské prostredie ani sociálny vplyv. Takže z tej, z tých rozhovorov s tými učiteľkami, teda predovšetkým v tom... (Rečníčka pre hluk v sále zmĺkla a obrátila sa na predsedajúcu.)Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR Prosím vás, páni poslanci, o trpezlivosť, pani navrhovateľka chce predložiť, uviesť svoj návrh zákona, umožnite jej to tým, že budete ticho! Ďakujem.Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR No, takže dochádza k tomu, z toho, čo mi rozprávali učitelia a učiteľky, hlavne tam... (Zmĺknutie rečníčky pre hluk v sále.)Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR Prosím vás o kľud v rokovacej sále!Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR ...hlavne tam, kde teda sú rómske komunity, dochádza k tomu, že rodičia idú za všeobecným lekárom a nechajú si vystaviť potvrdenie od tohoto lekára, že diagnóza toho dieťaťa, akákoľvek, ktorá už ďalej nie je sledovaná, odporúča, aby to dieťa neabsolvovalo ten riadny učebný plán. To znamená, že nemusí chodiť do školy každý deň a nemusí byť prítomné na vyučovaní, ale musí spĺňať zákonom stanovené minimum, a to sú dve hodiny do týždňa, dve hodiny do týždňa to dieťa má sedieť v škole. A ten všeobecný lekár vydá takéto, takéto rozhodnutie o tej diagnóze, a teda odporučí ten individuálny študijný plán, a to znamená, že učiteľ alebo učiteľka na tej škole má zviazané ruky. Ona prakticky tomu dieťaťu nemôže dávať neospravedlnené hodiny. A keďže mu nemôže dávať neospravedlnené hodiny, tak to znamená, že tá rodina nepríde v rámci dávok v hmotnej núdzi o žiadne peniaze, pretože viete, že v rámci dávky v hmotnej núdzi sa dáva 16 eur ako motivačný príplatok tým deťom, ktoré riadne chodia do školy. Lenže keďže majú toto špeciálne potvrdenie od všeobecného lekára, tak, samozrejme, učitelia a učiteľky nemajú ako vykazovať neospravedlnené hodiny, a teda aj dieťa, ktoré v škole sedí iba dve hodiny za týždeň... Kolegovia, prepáčte, prosím vás pekne, ako fakt je to veľmi nepríjemné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR Do tretice vás vyzývam, naozaj, páni poslanci, buďte, umožnite pani poslankyni, aby mohla ukončiť svoj úvodný príhovor!Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR ... takže to znamená, že aj deti, ktoré sedia v škole len dve hodiny za týždeň, tak dostanú 16 eur v rámci dávky v hmotnej núdzi. Ale prakticky by nám nemalo ísť iba o to, že dostanú tých 16 eur, ale tie deti proste majú sedieť v škole. A ja keď som sa rozprávala s tými učiteľmi a učiteľkami, tak oni, samozrejme, kontaktovali aj tých všeobecných lekárov. A tí im v rozprave úplne úprimne povedali, že oni vydávajú takéto rozhodnutia a vydávajú ich zo strachu, pretože častokrát sú teda častovaní rôznymi vyhrážkami zo strany rodičov, fyzické likvidácie a podobne, prepichnutí pneumatík na autách a naozaj to je akože široké penzum, ktoré tu nebudem teraz vyrátavať alebo vymenúvať. A okrem iného sa im vyhrážajú aj tým, že si nájdu iného všeobecného lekára. A naozaj, ak máte komunitu takú, kde drvivá väčšina proste je z rómskej osady a sú zvyknutí na takomto princípe fungovať, tak aj ako všeobecný lekár si asi rozmyslíte, či prídete proste o celú svoju klientelu alebo nie. Jednoducho vydávajú takéto, takéto rozhodnutia. O čo mne ide v tom návrhu zákona? Ja nemám žiadne ilúzie o posudkových lekároch, teda pri všetkej úcte, nechcem generalizovať, ale však aj pán Hlina o tom rozprával, že sú rôzne prípady, kedy teda priznávajú invaliditu aj v prípadoch, kedy by k tomu nemalo dochádzať. Ale faktom je, že mne ide hlavne o to, aby som pretrhla to puto medzi tou komunitou a tým všeobecným lekárom, lebo tam je to veľmi tesné, ten vzťah. Kdežto ten posudkový lekár je predsa len ďalej a nemyslím si, že by si trúfli ísť za ním s takýmito vyhrážkami. Takže ide o veľmi jednoduchú zmenu zákona, kde vlastne iba zmeníme, vymeníme dve slová zo """"všeobecného lekára"""" na """"posudkového lekára"""". A veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste to podporili. Pokiaľ viem, čo mi hovorili tí učitelia, ktorí sa sťažovali na túto, na tento fenomén aj na ministerstve školstva, ministerstvo školstva vydalo k tomuto návrhu ako keby súhlasné stanovisko. Takže myslím, že by bolo fajn, keby sme sa na tom všetci zhodli, že teda je to racionálne, vychádza to z aplikačnej praxe, a keby ste mi pomohli to nejakým spôsobom presadiť. Ďakujem. | Lucia Ďuriš Nicholsonová | SAS | 2014-07-01 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka iba konštatuje súlad návrhu so zákonmi Európskej únie bez vyjadrenia podpory či odporu voči EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický voči zneužívaniu oslobodení od školskej dochádzky a súčasnému systému vydávania lekárskych odporúčaní."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 951 |
train_112 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400868 | 2025-04-30T14:40:32.064602 | 2ed7deec-a0c2-4f35-bebe-22de19244df8 | Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladaný návrh by som, ak dovolíte, na základe navrhovaných zmien, ktoré sme si vypočuli, rozdelila na tri časti. Prvou je zakotvenie povinnosti obcí prijať etický kódex. Ako uvádzajú aj sami navrhovatelia v dôvodovej správe, niektoré obce už prijali etické kódexy a neexistuje podľa nás alebo podľa mňa žiadny dôvod za situácie, v ktorej si v prípade potreby obec v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti prijme etické kódex, aby jej to bolo nariadené zhora prijatím úpravy všeobecne záväzného právneho predpisu. Odkaz na ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. ako na základný rámec je vágny a v podstate aj nevykonateľný. Navrhovaná formulácia vyvoláva aspoň pre mňa viacero otáznikov. Čo to vlastne znamená, že uvedený ústavný zákon bude základným rámcom? Má etický kódex obsahovať všetkosť tohto zákona? A keď nie, tak čo konkrétne? A kto to bude posudzovať? Kto bude posudzovať, či pre konkrétny etický kódex bol alebo nebol rámcom ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov? A takto by som mohla pokračovať ďalej. Je to v podstate nekonečné reťazenie nevyriešených právno-teoretických, ale hlavne aplikačných otázok. Bohužiaľ, opätovne ako pri predošlej navrhovanej novele nie je potreba prijatia tejto úpravy podložená ničím, iba subjektívnym názorom navrhovateľov. Opýtam sa vás, diskutoval niekto o takejto potrebe priamo s obcami? Máte určitý prieskum, štatistiku? Vloženie povinnosti obci prijať etický kódex je podľa mňa nesystematické z viacerých uhlov pohľadov. Uveďme si príklad. V predkladanej novele je uvedené, že obec prijme etický kódex, že je záväzný a čo je jeho rámcom. Ale čo, ak ho obec neprijme? Teraz sme to počuli vo faktickej poznámke. Aký je sankčný mechanizmus? Bude žaloba na obec, na mesto? Peňažné sankcie? Neviem, či je toto práve to, čo potrebujú naše mestá a obce. Podľa mňa je toto cesta späť. Teda cesta späť k centralizácii a diktovaniu obciam, čo majú robiť. Vážené kolegyne, kolegovia, ja nechcem, aby sme sa chápali zle, ja nie som a priori proti prijímaniu etických kódexov na úrovni samospráv, naopak, avšak som proti tomu, aby im to bolo nanútené zákonom. Aby im to bolo nanútené nami. Nechajme to na voličov. Ľudia si podľa nás prirodzene zvolia poslancov, ktorí budú deklarovať prijatie etického kódexu. Logicky aj opačne, pri boji o voliča možno dôjde k hromadnému prijímaniu etických kódexov. Ale, samozrejme, tak už je to aj dnes. Druhou zásadnou zmenou v návrhu je, nazvem to, a to ma veľmi pobúrilo, až svojvoľné právo právnických a fyzických osôb na vystúpenie na obecnom zastupiteľstve. Mám teda na mysli povinnosť uviesť do programu riadneho obecného zastupiteľstva bod, kde môžu fyzické a právnické osoby bez ďalšieho vystúpiť. Pýtam sa, vystúpiť s hocičím? Napríklad aj s nejakou problematikou, ktorá sa obce vôbec netýka? Alebo akokoľvek dlho? Alebo akýkoľvek počet osôb? Celkom dobre som nerozumela tomuto vášmu návrhu. Totižto je veľmi jednoduché niečo napísať do zákona, ale veľmi dôležitá je potom aplikácia. Ja si to vôbec neviem predstaviť, ako by to fungovalo v praxi. Podľa môjho názoru to naruší zasadnutia obecného zastupiteľstva, a keby som to chcela trošička prehnať alebo zveličiť, tak to môže aj tieto zasadnutia úplne paralyzovať. V dôvodovej správe páni navrhovatelia sa odvolávajú na Chartu Európskej únie a Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje fyzickým a právnickým osobám právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Samozrejme, to je v poriadku. Obyvatelia obce sa podieľajú na správe vecí verejných práve prostredníctvom volených zástupcov, čiže poslancov obecného alebo mestského zastupiteľstva. A takisto zákon pozná aj mechanizmus priameho podieľania sa na správe vecí verených, napríklad prostredníctvom petície alebo prostredníctvom referenda. Ak dovolíte, uvediem niečo, čo považujem za veľmi dôležité. Pri nielen tomto návrhu zákona, ale aj pri tom predchádzajúcom, ktorý ste aj vy, pán navrhovateľ, spomenuli, že teda nebol nami odobrený alebo potvrdený, alebo schválený, je potrebné a nevyhnutné diskutovať pri takýchto prijímaných zmenách priamo so subjektami, ktorých sa to týka, t. j. s obcami a mestami. S predkladanou novelou som sa ja osobne obrátila na starostov obcí v Nitrianskom regióne. Nechcem vás zdržiavať, ale napriek tomu dovoľte, aby som len stručne zacitovala jedného zo starostov k tejto zmene. Citujem: """"V každej obci je mnoho pováh ľudí aj poslancov, a čo jednému vyhovuje, inému vadí. Uvedomujeme si ako verejní činitelia svoje povinnosti, ale ak niekto z občanov pravidelne chodí na zastupiteľstvo len preto, aby rozvracal a kritizoval prácu starostu a poslancov, a ešte má mať aj všetko viac umožnené, je nám z toho ťažko. Možno inde je situácia taká, že ľudí nepripustia k diskusii. Nášho regiónu sa to však netýka. Kvalitne vypracovaný rokovací poriadok a možno povinne zverejnený na stránke obce by všetko vyriešil. Na našich zasadnutiach je vždy bod diskusia v programe. Neprikláňame sa k názoru, že občan na zasadnutí môže hovoriť, čo chce a koľko chce"""". Toľko, pardon, ešte jedna veta: """"Všetci vieme, že samotnému zasadnutiu predchádza množstvo práce. Občan pri diskusii musí mať minimálne súhlas osoby, ktorá vedie zasadnutie. Nepovažujeme za správne ešte diktovať zákonom, čo je programom zasadnutia."""" Toľko teda z listu starostu. Ešte by som sa dotkla tretej, tretieho bodu alebo tretieho problému, keď to tak môžem nazvať, a to sú komisie. Treťou zmenou podľa teda vášho návrhu je zloženie komisií. Komisie zriaďuje obec a jej zloženie určuje obec. Účasť v komisii však nevyplýva primárne z mandátu poslanca. Keď zoberieme do úvahy, že v komisiách môžu byť aj tretie osoby, ale primárne vyplýva z odbornosti, sám ste to tu potvrdili. To znamená, že v zmysle vami predloženého návrhu bude musieť obec, bude nútená kalkulovať s tým, že každý jeden poslanec musí byť v jednej komisii, a to bez ohľadu na jeho vlastnú odbornosť a na úlohy konkrétnej komisie. To je taká umelina, nazvem to tak slušne. Ak dovolíte na záver, celkovo nerozumiem tejto vašej snahe alebo snahe predkladateľov autoritatívne regulovať obce. Zákon určuje určitý rámec pre samosprávy, avšak nemožno im diktovať úplne všetko. A musím poukázať na to isté, na čo som poukazovala aj pri predchádzajúcom návrhu zákona. Legislatívna regulácia musí prísť až po komunikácii s obcami. V tejto oblasti sú, samozrejme, témy, ktoré treba regulovať zákonom, avšak musíme sa priamo obcí opýtať, ktoré sú to, a konzultovať tieto veci s nimi. Ja osobne môžem prehlásiť, že komunikujem so starostami a primátormi, hlavne teda v našom Nitrianskom regióne a môžem z ich vyjadrení vám potvrdiť, že sú témy oveľa vážnejšie, ktoré ich trápia, a žiadajú ich zákonnú úpravu, a to sú napríklad možnosti výsluhového dôchodku starostov obcí a primátorov, primátorov miest. Viete, že prax je taká, že starosta po dvoch-troch rokoch po zániku jeho mandátu sa veľakrát ocitne na úrade práce nie z jeho viny, ale z viny toho, že napríklad ten predchádzajúci zamestnávateľ už zanikol. Ale toto sa netýka tejto témy, to len ako na margo na..., pre inšpiráciu, keďže sa to teda netýka predkladanej novely. Úplne na záver. Pani poslankyňa Dubačová to tu pekne povedala a ja k tomu ešte niečo pridám. Áno, milé kolegyne, milí kolegovia, Slovensko potrebuje viac etickosti, a preto, ak dovolíte, jedno porovnanie na záver. Pri schvaľovaní novely rokovacieho poriadku ste sa, vy opozícia, bránili zubami-nechtami a o etickosti ste od nás nechceli ani počuť. A vzápätí chcete nanútiť zákonom etický kódex samosprávam. Pýtam sa prečo. Ďakujem. | Eva Antošová | SNS | 2016-12-07 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka sa nevyjadruje hodnotiaco k Európskej únii ako predmetu hodnotenia; zmienka o Charte EÚ slúži len ako právny odkaz, ktorý použili navyše predkladatelia a rečníčka ho len spomína. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je prevažne kritický, namierený proti navrhovanej legislatíve, ktorú rečníčka označuje ako nesystematickú, nevykonateľnú a centralistickú."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 1,191 |
train_113 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400878 | 2025-04-30T21:46:41.045332 | 28335c42-3179-4961-87f9-09dec39fc5eb | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dovoľte mi krátko zdôvodniť mnou predloženú novelu zákona č. 289/1995 Z. z. Iste si pamätáte, že sme vlani celkom spontánne pri schvaľovaní rozpočtu podporili navýšenie peňazí pre projekt Infovek. Bolo to vtedy žiaduce a správne vykročenie k internetovej gramotnosti mladej generácie, samozrejme, žiaľ, len jej relatívne malej časti. Na širšie pokrytie všetkých škôl peniaze stále ešte chýbajú. Cieľom predkladanej novely je práve vytvorenie nových lepších ekonomických podmienok pre šírenie internetu. Asi väčšina z nás vie, že vo vyspelých štátoch už internet využíva takmer 50 % obyvateľov, na Slovensku to bolo v roku 2000 iba 9,2 %. Ak sedíte v reštaurácii, platíte 6-percentnú DPH a 14- či 15-ročné deti, ktoré vídavam v susednej internetovej kaviarni, platia za tieto služby 23 %. Strata príjmov pre štátny rozpočet nie je taká, myslím, aby ho ohrozila, a som presvedčený, že nárast používateľov internetu túto stratu nepochybne vyváži. Nízka sadzba DPH za internetové služby, keď je to napr. v Českej republike iba 5 %, veľmi pozitívne zasiahla do rozvoja internetu. Poľsko znížilo v júni tohto roku túto sadzbu rovnako z 22 % na 7 %. Negatívne stanovisko ministerstva financií, ktoré k návrhu je, musím povedať, odmietam, pretože ignoruje argument nárastu počtu užívateľov. A druhý argument, ktorý je vo vzťahu k EÚ, že bude tento návrh predložený a bude v rozpore s jej požiadavkami, treba predpokladať, že v rozpore bude len od roku 2004. To znamená, že tieto nadchádzajúce dva roky môžu ešte veľmi významne ovplyvniť alebo naštartovať toto rozšírenie používania internetu u nás. A nakoniec, tie príklady, ktoré som uvádzal z Poľska i z Českej republiky, sú práve dôkazom tejto filozofie. Vychádzame teda z presvedčenia, že novela môže svojím dielom nielen ovplyvniť rozvoj internetu na školách, pretože nejedná sa len o Infovek, samozrejme, ide aj o Sanet, ale môže tiež prispieť aj k ekonomickému rastu spoločnosti, k zlepšeniu komunikačnej štruktúry u nás a nepochybne môže mať vplyv aj na zamestnanosť. To všetko sú vážne dôvody na to, aby som vás požiadal o podporu tejto novely. Ďakujem pekne za pozornosť. | Štefan Šlachta | SOP | 2001-09-06 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"\"A druhý argument, ktorý je vo vzťahu k EÚ, že bude tento návrh predložený a bude v rozpore s jej požiadavkami, treba predpokladať, že v rozpore bude len od roku 2004. To znamená, že tieto nadchádzajúce dva roky môžu ešte veľmi významne ovplyvniť alebo naštartovať toto rozšírenie používania internetu u nás.\" Súlad s právom EÚ braný rigorózne, rečník iba navrhuje využiť čas do vstupu do EÚ. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je formulovaný optimisticky, zdôrazňuje prínosy legislatívneho návrhu pre spoločnosť, digitalizáciu a vzdelávanie, a je naladený konštruktívne."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 389 |
train_114 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400886 | 2025-04-29T09:30:47.201464 | d3f9ef44-01ce-46c8-82cc-96141eea2ccb | Ja si dovolím oceniť poukázanie na rôzny uhol pohľadu na hranice medzi nielen Slovenskom a Maďarskom, ale medzi Maďarskom a okolitými štátmi. Len na margo toho neprítomného poslanca, opäť, Duraya, ktorý vyhlásil oficiálne, že južná hranica ubližuje Maďarom. Pán poslanec hovoril alebo snažil sa nám predstaviť rozdiely medzi európskym a maďarským vnímaním. Nuž ja chcem len rozšíriť tento pohľad na to, že európska spolupatričnosť je postavená na úplne iných hodnotách, nie ako Maďarsko a maďarská spolupatričnosť, ktorá podľa stratégie Fóra je označovaná, citujem, „ako spolupatričnosť maďarského národa ponad hranice“. A keďže toto už má rozmer právnej exteritoriality, čo je aj v Európskej únii neprijateľné, je potrebné s plnou vážnosťou prijať text uznesenia Národnej rady, ktorý takéto zasahovanie susedného štátu jednoznačne odmieta. Treba tiež odmietnuť scestné právo na sebaurčenie národnostných menšín, ktoré je mimo rámca akýchkoľvek medzinárodných zmlúv a medzinárodného úzu, ale aj napr. Bolzanských odporúčaní, ktoré tu už boli citované. No a na margo slovnej hračky medzi anglickým „border“ (spelovaním „bód“) spejeme k tomu, aby sme zabránili situácii, keď sa tu vytvorí stredoeurópsky hraničný „bordel“ práve vďaka politike Maďarskej republiky. | Rafael Rafaj | SNS | 2008-11-04 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Nuž ja chcem len rozšíriť tento pohľad na to, že európska spolupatričnosť je postavená na úplne iných hodnotách, nie ako Maďarsko a maďarská spolupatričnosť, ktorá podľa stratégie Fóra je označovaná, citujem, „ako spolupatričnosť maďarského národa ponad hranice“. A keďže toto už má rozmer právnej exteritoriality, čo je aj v Európskej únii neprijateľné, je potrebné s plnou vážnosťou prijať text uznesenia Národnej rady, ktorý takéto zasahovanie susedného štátu jednoznačne odmieta. Rečník vyzdvihuje európsku spolupatričnosť ako hodnotový základ a jednoznačne odmieta maďarskú politiku extraterritoriálnej spolupatričnosti. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický a odsudzujúci voči maďarskej politike zasahovania za hranicami."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 180 |
train_115 | pending | 2025-04-29T06:17:19.400895 | 2025-05-02T09:11:27.017221 | b123f81a-0812-4223-ada2-f0c21f5c5085 | mužské. Členské štáty zdôraznili, že """"rod"""" v žiadnom prípade nenahrádza pojmy """"muž"""" alebo """"žena"""" v texte dohovoru. Nenahrádza. Nemôžeme sa tváriť, že v spoločnosti neexistujú stereotypy založené na rode, ktoré nie sú škodlivé. Predsudky, že žena má poslúchať muža, ktorý má vždy posledné slovo, alebo že dievčatá nemajú talent na matematiku a chlapci neplačú, majú pre násilie páchané na ženách a deťoch ďalekosiahle dôsledky vrátane nefungujúcich vzťahov. Dohovor chce odbúravať práve tieto stereotypy, pretože spoločenský tlak na dodržiavanie týchto spoločenských rolí dostáva ženy do závislej pozície od partnera. Tí, čo strašia rodovou ideológiou, vylievajú dieťa aj s vaničkou. Dohovor by zaviedol povinnosť štátu vzdelávať o týchto škodlivých stereotypoch. Som rada, že nie všetky cirkvi a v rámci nich všetci duchovní pristúpili na tento neodôvodnený výklad dohovoru. Napríklad Daniel Pastirčák z Cirkvi bratskej povedal, že považuje spor okolo dohovoru za zbytočne nafúknutú bublinu. Citujem: """"Pojem rod v Istanbulskom dohovore je podľa mňa používaný jednoznačne, pojem rodové stereotypy tu presne a zrozumiteľne označuje tie kultúrne, náboženské či folklórne zvyklosti, ktoré ženy automaticky diskriminujú. Odstrániť tieto slepé vzorce správania je, samozrejme, dôležitý cieľ. Bez neho sa zápas o odstraňovanie násilia na ženách páchaného s istým kultúrnym súhlasom nepodarí."""" Pri rodovej rovnosti nejde o to, aby sme sa stali rovnakými, ale aby sme si boli rovní aj vo svojej rozdielnosti. Boj proti domácemu násiliu je preto postavený na rovnosti a nie rovnakosti mužov a žien a na odstraňovaní niektorých stereotypov ako jednej z výrazných príčin, prečo sa násilie môže v párových vzťahoch diať. Cieľom dohovoru je, aby ženy a ich deti opustili zväzok, v ktorom zažívajú násilie, a spoločnosť im má v tom pomáhať. Toto hocikedy podpíšem, lebo verím, že dobrá rodina nie je taká, ktorá za každú cenu vydrží, ale taká, v ktorej nie sú žena a deti vystavované týraniu. Istanbulský dohovor bol prijatý po rokoch intenzívnych diskusií a v Rade Európy sa k nemu mohlo vyjadrovať aj Slovensko. Skupina, ktorá na znení Istanbulského dohovoru intenzívne pracovala v rokoch 2009 až 2011, pozostávala z predstaviteľov a predstaviteliek členských štátov Rady Európy vrátane zástupcu Slovenskej republiky. Vyjadrovali sa k nemu aj slovenskí ministri a ministerky. Dnes ho ratifikovalo 28 zo 47 štátov Európy. Medzi nimi aj konzervatívne vnímané krajiny ako Poľsko. Prepáčte, kolegovia, ale ja mám... ako seriózne? (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Bugár, Béla, podpredseda NR SR Páni poslanci, ak máte niečo a chcete prediskutovať, nech sa páči, mimo. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, môžte pokračovať.Petrík, Simona, poslankyňa NR SR Dnes ho ratifikovalo 28 zo 47 štátov Európy, medzi nimi aj konzervatívne krajiny, ako je Poľsko, Malta, Taliansko, Albánsko či Gruzínsko. Ďalšie sa na ratifikáciu pripravujú. Ak by Slovensko podľa nápadu SNS alebo niektorých zástupcov cirkví odstúpilo od podpisu, ocitlo by sa v Európe v spoločnosti už len dvoch nedemokratických štátov – Azerbajdžanu a Ruskej federácie. Najlepším dôkazom toho, že dohovor nemá nijaké skryté ani ideologické, ani politické ciele, je situácia v 28 európskych štátoch, ktoré Istanbulský dohovor dávno ratifikovali a postupne od roku 2014 vstupuje v týchto krajinách do platnosti. Nič z toho, čím strašia ľudí demagógovia, sa v týchto štátoch nedeje. Politici SMER-u a SNS sa opäť zľakli straty svojej popularity, ktorá je teraz pred voľbami výrazná. SMER ako vraj sociálna demokracia alebo sociálnodemokratická strana dokonca účelovo otočil rétoriku, len aby stihol nasadnúť na vlnu, ktorá mu má zachrániť aspoň časť voličov. Bývalý premiér Fico totiž v príhovore na konferencii Fóra podnikateliek Slovenska z 3. decembra 2013 povedal toto: """"Výraznou mierou sme sa zasadzovali o prijatie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a boji proti nemu. Boli sme medzi prvými štátmi, ktoré túto medzinárodnú zmluvu podpísali, aby presadzovanie rodovej rovnosti bolo v našej krajine nielen právne zakotvené, ale aj efektívne uplatňované vo všetkých oblastiach života."""" Toto povedal bývalý premiér tejto krajiny, predseda strany SMER Robert Fico v roku 2013. Tak sa už zobuďme, vážení! Teraz je zrazu ten istý dohovor najväčšie zlo. SMER, SNS a ĽSNS nedokázali odpovedať na kľúčové veci a ja sa pýtam, ja budem veľmi rada, keď mi na toto odpoviete, a síce, ktoré ustanovenia dohovoru majú byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Ktoré? A prečo pre obavu z nesúladu dohovoru s ústavou nedali dohovor preskúmať Ústavnému súdu alebo Benátskej komisii, ako to napríklad nedávno urobilo Arménsko, ktoré si nesúlad s ich ústavou dalo prešetriť Benátskou komisiou a tá nezistila žiaden nesúlad, a pritom Arménsko má veľmi podobnú ústavu, kde tiež manželstvo je zväzkom muža a ženy. Žiaden nesúlad Benátska komisia nepotvrdila. Toto len dokazuje, že nie sú voči verejnosti úprimní a účelovo manipulujú mienku ľudí. Na Slovensku mi chýbajú skutoční lídri, ktorí by sa nezľakli a presadzovali racionalitu aj pri komplikovaných problémoch. Komplexné a fungujúce opatrenia na zamedzenie násilia na ženách teda budú pravdepodobne ležať v šuplíku, dokým sa nevymenia dievčatá v SMER-e a SNS. Ja verím, že sa vymenia čím skôr a že toto budeme mať z krku a od 1. 3. sa budeme môcť baviť vecne. Ďakujem. (Potlesk.) | Simona Petrík | SIET | 2020-02-25 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 7 | 819 |
train_116 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400902 | 2025-04-30T12:53:40.156747 | 3f6b20c5-6965-4655-a728-c5f38ddefa6d | Ďakujem, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, aj tento druhý návrh zákona súvisí s tým prvým, pretože aj jeden aj druhý vytvára reálnejší a poctivejší priestor na rozvoj malého a stredného podnikania a zreálňuje aj výšku daní nezaplatených vo vzťahu k štátnemu rozpočtu aj v účtovníctve jednotlivých súkromných spoločností. Touto predkladanou novelou sa navrhuje zakotvenie možnosti podnikateľských subjektov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva vytvárať si tzv. opravné položky na nepremlčané, ťažko vymožiteľné, resp. nevymožiteľné pohľadávky splatné po 31. decembri roku 2001, a to diferencovane podľa dĺžky obdobia, za ktoré pohľadávky neboli uhradené. Tým by sa zmiernila striktná povinnosť daňovníkov platiť dane z takéhoto príjmu, ktorý je vykázaný len účtovne alebo v skutočnosti nebol zaplatený a pre podnikateľa predstavuje len virtuálny čiže neexistujúci zisk. Mala by sa tak zlepšiť situácia podnikateľov, ktorí sa dostali do finančných problémov z titulu druhotnej platobnej neschopnosti, u ktorých by sa táto skutočnosť zohľadnila pri výpočte dane z príjmov. Táto úprava by zároveň mala priviesť k zrovnoprávneniu podmienok pre podnikanie v rámci rôznych podnikateľských subjektov pôsobiacich v Slovenskej republike, ako sú napr. banky a poisťovne, pre ktoré tieto ustanovenia, ktoré navrhujem, sú už v platnosti. Konkrétne návrhy len na ilustráciu poviem. V prípade, že dôjde k neuhradeniu pri viac ako 6 mesiacoch, 25 % z tejto neuhradenej čiastky je možné si odpočítať zo základu dane, pri 12 mesiacoch je to 50 %, pri 18 mesiacoch je to 75 %, pri 24 mesiacoch je to 100 % hodnoty pohľadávky. Prvý aj druhý zákon sú systémovými zákonmi, ktoré majú oporu aj v niektorých vyspelých krajinách Európskej únie, pretože absolútne zreálňujú vlastne realitu podnikania jednotlivých podnikajúcich subjektov. Myslím si, že aj v tomto prípade by aj dlhy, ktoré vykazuje ministerstvo financií voči svojim daňovníkom prostredníctvom daňových úradov, boli podstatne nižšie, pretože nikdy tie zisky reálne u týchto podnikateľských subjektov nevznikli. Ja verím, že aj tento zákon minimálne prejde do druhého čítania, aby sa na túto tému otvorila diskusia, pretože si myslím, že jeden aj druhý zákon sú nielen zo života Slovenskej republiky a slovenských podnikateľských subjektov, ale, ešte raz zdôrazňujem, majú oporu aj v krajinách Európskej únie a oporu aj vo všetkých zastupujúcich významných asociáciách, združeniach, podnikateľských združeniach pôsobiacich v Slovenskej republike. Ďakujem pekne za pozornosť. | Jirko Malchárek | SOP | 2002-04-10 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje harmonizáciu daňovej legislatívy so štandardmi vyspelých krajín EÚ a odvoláva sa na ich osvedčené postupy pri tvorbe „systémových zákonov“, čím vyjadruje priaznivý postoj k európskemu legislatívnemu rámcu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny a povzbudzujúci, keď zdôrazňuje výhody navrhovanej úpravy pre podnikateľov a jej súlad s európskymi štandardmi."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 370 |
train_117 | pending | 2025-04-29T06:17:19.400910 | 2025-05-02T09:08:51.544459 | 76c7de98-0128-4400-878a-6e8174eed6e6 | toto vám ide vynikajúco. A neviem, či je na to priestor, aj na medziparlamentnú diskusiu, mali by sme o tomto,a teda vaši nominanti by to mali chodiť vyučovať a vysvetľovať, že ako sa dá z normálnej firmy za pol roka, resp. za dva mesiace stamade zmizne dva milióny euro, len tak, zmizne, účtovnými operáciami, vymyslenými, pochopiteľne, pretože to, že sú vymyslené, to zistí ten, ktorý príde privatizovať. Ale verejnosti sa povie, veď tam je len 500 tisíc euro zisk. Mali mať 2,5 a už majú len 500. A že budúci rok je strata, no zas sa nájde milión dôvodov. Zrazu je strata! Štyri roky za nás bol zisk, štyri roky za nás sa nezvyšovala cena tepla, štyri roky za nás sa investovalo, a zrazu tá firma... Viete čo, to ja, keď pozerám tie čísla z tej firmy, ja sám sa pýtam, či ja som tam pracoval niekedy. Ako podľa, prosím...? (Hlas z pléna.) Cenu tepla? Pán Tomčo, na to, že ste Košičan máte veľmi krátku pamäť, ale to nevadí, to bude možno tou politickou príslušnosťou. Takže, aby som sa vrátil. Môžete prísť do TEKO, ja vás tam zoberiem, kľudne, veď takto, pán Tomčo, veď tam máte toľko nominantov, krajský šéf, okresný šéf. Nie? Krajský šéf nie je v dozornej rade? (Hlasy z pléna.) Toho ste už odvolali, pretože ten išiel aj proti vám, ten vám robil problémy. To som nechcel, ale keď ste spomenul, tak to poviem, no tak to poviem ďalej. Oni išli tak ďaleko, že tam dali takých nominantov politických, že ich potom museli ešte aj poodvolávať sami (Smiech v pléne.), pretože tí, už, viete ,čo tí vyčítali, a teraz to musím povedať, lebo, no nechcel som, pán Tomčo, ste mi nahrali, tak teraz to musím povedať. Každá tepláreň robí všetko preto, aby mala maximálne tržby. Pochopiteľne, každá firma. Vaši nominanti za SaS, ktorí tam boli, prišli na SEPS s tým, čo, pochopiteľne, aj my sme skúšali, aby sme nemuseli ísť do tendra na podporné služby, ale že či nám nemôžu tým, že sme komunál, prideliť priamu nejakú kvótu. Ide o sumu asi 300 mil. korún. Nie je to malá čiastka pre tepláreň, podotýkam. Tak,samozrejme, títo nominanti zo SaS prišlina SEPS prosiť, či by to nemohlo byť. Tak váš okresný šéf, viete, čo napísal? Že oni nedodržiavajú demokratické a liberálne princípy trhu a že chcú ho obísť a že chcú získať zákazku zo SEPS napriamo. Pán Tomčo, to ani sa nečudujem, že ste ho odvolali, pretože to už je, to je, to je úplne na mozog. Jedna ruka naháňa peniaze pre firmu a tá druhá príde a povie na SEPS-e, to je zlé, lebo oni to chcú napriamo. No chceli to len pre tepláreň, nechceli porušiť zákony trhu. No na druhej strane, pochopiteľne, my sme takúto výnimku nikdy nedostali, a napriek tomu sme prežili, žili a tá tepláreň fungovala. Ďakujem pekne za poznámku, už som chcel končiť. Ešte mám trinásť minút. Ak to bude, tak práve s faktickými sa tam dostaneme, do toho. Viete, ja keď to počúvam. A tam máme dosť. Ja skončím, aby sme to stihli. Ja to zosumarizujem. Systematicky pripravujete zákony tak, aby v konečnom dôsledku tie teplárne na tom boli zle, horšie, resp. až veľmi zle. Druhý moment je, tá privatizácia na základe čísiel. Ja teraz nechcem šíriť demagógiu, to sú normálne čísla, ktoré si viete každý jeden z vás vytiahnuť, sú vo výročných správach. Nedostala ani viac emisií, ani nemala špeciálne výhody, len sa manažéri tým firmám venovali a hlavne majiteľ jasne zadeklaroval, že čo chceme. Myslíte si, že tieto teplárne, ktoré dnes, o ktorých dnes hovoríme, že tieto majú nejakú víziu? Alebo myslíte si, že vôbec ten manažment, ktorý tam je, vie, čo je vízia alebo misia a poslanie firmy? Oni o tomto ani nevedia. A viete, prečo? Lebo sa o tom s nimi nikto nebaví. Ich vízia a poslanie je jedno jediné, čím horšie, tým lepšie, lepšia bude privatizácia za nižšiu cenu. To je jedna, jediná vízia, ktorú tieto teplárne dnes, bohužiaľ, a títo manažéri majú. A spomeniem ešte jednu vec, na ktorú možno budete reagovať. A títo vaši manažéri sa ešte jednej veci venovali, a to im išlo vynikajúco, a to je odstupným. A musím povedať, že to ani nie sú odstupné, neviem, či vy o tom viete, to sú dohody. Čiže tí manažéri, s ktorými sa vy dnes všetci súdite, ja len čakám, kedy začnú pýtať ešte odstupné. Pretože toto, čo ste im povyplácali, lebo chceli povyplácať, lebo vyplatili, boli """"do-ho-dy"""". Za nás také niečo neexistovalo, bolo to neprijateľné. Keď odchádzal podpredseda predstavenstva, ktorý tam so mnou bol, on odchádzal v auguste, nie je to tajomstvo, bolo to v médiách, dostal za štyri roky práce 38 tis. eur, 38 tis. eur. A to je normálna, legálna suma, v zákone takto mu to vychádzalo. Za nás sa kolektívna zmluva sprísnila. Kolektívna zmluva v teplárňach, historicky prešli zo Slovenských elektrární, takže tá kolektívna zmluva, samozrejme, je nadštandardná. A musím povedať, že aj za mňa sa znižovali, odstupné, znížili sa, resp. sa menili kategórie. Čiže potom sa ťažko čudovať tomu, že tie teplárne sú v takom stave, v akom sú, že tie teplárne nemajú uhlie, že používajú plyn. Nedá sa čudovať tomu, že to zaplatia ľudia na konci. Keď jednoducho im sa nikto reálne nevenuje, pretože majú len jedno jediné poslanie, pripraviť to čím lepšie na privatizáciu. A chcem zdôrazniť jednu vec. My vám to nezazlievame, že chcete privatizovať, je to vaše legálne, legitímne právo, vy to môžete urobiť kedykoľvek, akokoľvek, máte väčšinu. Len nechápem druhý moment, že keď chcem niečo predať, prečo to špiním, ohováram, vyťahujem na to nepravdy, znižujem tam zisk, zhoršujem tam hospodárenie. Veď predsa, keď máte čistý úmysel, ten najčistejší, ktorý ste deklarovali, že to chcete predať za čím lepšiu cenu, tak nechápem, prečo to takto robíte. Ja chcem vidieť, ktorý z vás, keď bude predávať dom, dá taký inzerát, že tento dom predávam, ale praskajú mu steny, vedľa je hlučná cesta, okná sú zlé. Ja by som to chcel vidieť, že ktorý z vás toto urobí. A ja vám poviem, že ktorý z vás. Nikto! Lebo je to choré. Ale v teplárňach to takto robíte a to svedčí o tom, že neviete, resp. sami tomu neveríte, čo robíte a tlačíte za každú cenu na privatizáciu a v mene privatizácie ste ochotní pošpiniť všetkých a všetko. Ďakujem pekne za túto pozornosť. (Potlesk.) | Ladislav Lazár | SMER | 2011-04-05 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 5 | 1,054 |
train_118 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400918 | 2025-04-30T13:42:59.932279 | 1758db5a-559f-4dfc-9c99-1c69e2131e51 | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, poviem niekoľko slov k samotnej dôvodovej správe predkladanej tlače 230. Bol by som veľmi rád, pán podpredseda vlády, keby sme sa dokázali priblížiť k definícii, čo sú značné hospodárske straty, pretože pokiaľ pozorne čítam dôvodovú správu, tak uvažovaný prínos zo zvýšenej spotrebnej dane je predpokladaný vo výške 300 až 400 mil. Sk. Samozrejme, počíta sa s účinnosťou, predpokladám, od 1. júla 1999, súčasne však treba veľmi pozorne čítať aj v dôvodovej správe, a to považujem za pozitívne, že je tam uvedené, že je potrebné uvažovať s prehodnotením výdavkov verejnej konečnej spotreby a je potrebné uvažovať aj s prípadným znížením výnosu primerane k výške rozsahu prehodnotenia úrovne výdavkov štátneho rozpočtu. V konečnom dôsledku výnos môže byť dokonca nulový a predpokladám, že v súvislosti s možným priestorom pre racionalizačné opatrenia alebo úsporné opatrenia môžeme k tomuto stavu aj dospieť. V tom prípade by som ešte raz chcel zdôrazniť, že nebolo možné jednoznačne uplatniť § 89 ods. 1, lebo ak predpokladaný výnos za optimálneho stavu je odhadovaný na 300 až 400 mil. Sk, v konečnom dôsledku môže byť nulový. Tak potom opäť opakujem moju otázku: Čo predstavuje alebo aká kvantifikácia sa myslí pod značnými hospodárskymi škodami? Okrem toho k samotnému textu by som ešte uviedol jednu skutočnosť. Samozrejme, rešpektujem aj čiastočne, poznajúc napríklad smernicu 92/81, myslím si, že je z roku 1992, o harmonizácii predovšetkým štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov, ktorá bola niekoľkokrát novelizovaná, ale nakoniec treba podotknúť, že nemožno mať voči tomu námietky harmonizovať náš právny poriadok s krajinami Európskej únie. Vážené dámy a páni, ale táto harmonizácia sa v zásade robí za predpokladu, že pokiaľ sa zabezpečuje dynamika rastu nepriamych daní, tak súčasne sa významným spôsobom aspoň hovorí o znížení priamych daní. To v samotnej tlači 230 absentuje a nie je tu uvedený ani náznak, ako bude táto oblasť prípadne kompenzovaná predovšetkým v prospech podnikateľskej sféry znižovaním priamych daní. V každom prípade som za harmonizáciu s Európskou úniou, nakoniec sa zaviazala k tomu aj predchádzajúca vláda a chce to realizovať aj súčasná vláda. Myslím si však, že je to možné realizovať len za predpokladu, že to bude mať pozitívny vplyv v tom dobrom zmysle slova na oblasť priamych daní. Zatiaľ stratégiu v tejto oblasti, stratégiu vlády Slovenskej republiky v tejto oblasti nepoznáme. Zhrnuté a podčiarknuté, dámy a páni, ak sme teda odsúhlasili skrátené legislatívne konanie a kvantifikovali sme, alebo odvolávali sme sa na značné hospodárske škody, samotná tlač 230, pokiaľ si ju dobre prečítame predovšetkým v oblasti dôvodovej správy, hovorí niečo celkom iné. Ďakujem pekne za pozornosť. | Miroslav Maxon | HZDS | 1999-06-01 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje podporu harmonizácii slovenského práva s legislatívou EÚ, pričom žiada kompenzačné opatrenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je analytický a konštruktívne kritický k dôvodovej správe"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 432 |
train_119 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400927 | 2025-05-01T09:16:44.495858 | 2e9eed5a-958f-4a3b-9472-c37f4678161c | Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom vypracovania tohto vládneho návrhu zákona je potreba úpravy znenia zákona č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru, tak aby odrážal aktuálny stav, ako aj zmeny, ktoré prinieslo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 2019/515 z 19. marca 2019 o vzájomnom uznávaní tovaru, ktorý je v súlade s právnymi predpismi uvedený na trh v inom členskom štáte a o zrušení nariadenia Európskeho spoločenstva č. 764/2008. Zároveň zmena § 10 vyplýva z potreby aplikačnej praxe doplniť orgány štátnej správy, ako aj iné subjekty súkromného sektora medzi oznamovacie subjekty, ktoré rovnako ovplyvňujú a rozhodujú o vzniku prekážok voľného pohybu tovaru na území Slovenskej republiky a ktoré môžu viesť k vážnemu narušeniu voľného pohybu tovaru. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť. | Štefan Holý | SME_RODINA | 2020-09-17 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje novelu zákona, ktorej cieľom je implementácia nariadenia EÚ o voľnom pohybe tovaru, čím vyjadruje súhlas s európskou legislatívou a jej prenesením do národného rámca."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má technokratický, vecný tón bez emocionálnych alebo hodnotiacich výrazov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 152 |
train_120 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400936 | 2025-05-01T09:13:53.697432 | 46c46847-1bfd-4253-ac37-5318ad93fde1 | hľadiska viaczdrojového financovania. Konkrétne spresnenia, áno, spresnenia, mám záujem v maximálnej miere vložiť do veľkej novely zákona o sociálnych službách. A z tohto miesta hovorím a je to úplne jasná tá odpoveď, v prvom rade budú uprednostnené matky, ktoré idú pracovať alebo pracujú, ale to neznamená, že do tých zariadení, ak kapacity dovolia, nemôžu byť prijaté ostatné deti od ostatných matiek. Všetky tieto výklady jednotlivých ustanovení zákona dnes môžem kedykoľvek nájsť na našej internetovej stránke ministerstva, kde trpezlivo moji kolegovia odpovedajú na množstvo otázok, ktoré s tým súvisí, aj pre odbornú, aj pre laickú verejnosť. Rozumiem, že zneistenie ľudí je nástrojom vášho politického boja vo vláde. Ale keďže komunikujeme aj so samotnými samosprávnymi krajmi, nikto sa masového zániku detských jaslí obávať nemusí. Ak niekto má zariadenie podľa iného zákona, napríklad školského zákona, dvestoštyridsaťpäťky, no tak sa ho jednoducho zákon o sociálnych službách nedotýka. Sociálne služby sú osobitnou kapitolou návrhu na moje odvolanie. Aj tu ste, dámy a páni z opozície, použili osvedčený prístup. Ničím nedokázané obvinenia okorenené silnými slovami a zamlčovaním podstatných faktov. Napríklad takého, že za môjho pôsobenia sa bezprecedentne zrýchlil nárast výdavkov štátu na sociálne služby. Zdôvodňujem to preto, lebo sociálne služby patria do pôsobnosti krajských a miestnych samospráv a štát ich má len spolufinancovať. Lenže napriek tomu sa vynaložené prostriedky nášho ministerstva na sociálne služby zvýšili. Keď som preberal rezort s 33,5 mil. eur v dvanástom roku na 86 mil. v minulom roku. Pre tento rok je to viac jak 90 miliónov. Kým v roku 2013 sme v toľko kritizovaných zariadeniach pre seniorov financovali 9 445 miest, v tomto roku ich financujeme už vyše 16-tisíc. Nemôžem vylúčiť, že sa niekde môže dlhšie meškať alebo že sa čaká, ale veľakrát je to aj subjektívny záujem konkrétnych klientov na konkrétne zariadenia. Zamlčovať to a hádzať celú zodpovednosť na mňa pokladám za veľmi zákerné. Úplným klamstvom je tvrdenie, že sme štyri roky nič nerobili, nekonali vo vzťahu k denným stacionárom. Dôvodom mojich slov je vlaňajšia novela, ktorá bola práve výsledkom našich opakovaných kontrol a zistení niekoľkoročných. Státisíce eur sme nevyplatili a ďalšie sme si vyžiadali vrátiť pre hrubé pochybenia a porušenia zákona. A o tom, že nové pravidlá v žiadnom prípade nie sú likvidačné, svedčí fakt, že v tomto roku sme zaznamenali nárast oproti vlaňajšku o 2 700 miest a iba v denných stacionároch ich počet už dosiahol takmer 9,5-tisíca. Ale zároveň zopakujem, čo som už na tomto mieste hovoril vlani. Nové pravidlá musia zabrániť špekulantom, aby zarábali na sociálnej službe len preto, lebo ju poskytujú nekvalitne a redukujú ju na posedenie pri novinách s obedom. Upozorňujem, že sprísnenie priniesol nielen náš zákon, ale aj vyhláška ministerstva zdravotníctva, ale ak niekto nie je schopný splniť si ani len hygienické a zdravotné štandardy, ten skutočne nemá právo na dotáciu od štátu. Ani koniec koncom poskytovanie sociálnych služieb. Celkom na smiech vyznieva tvrdenie, že chcem zákon o sociálnych službách meniť potichu, v úvodzovkách potichu. Vážené poslankyne a poslanci, na našom ministerstve je zriadená veľká pracovná skupina. Začal ju viesť bývalý štátny tajomník pán Burian, dnes pokračuje vo vedení tej komisie pán štátny tajomník Ondruš. O každej jednej pripomienke sa podrobne diskutuje, od začiatku len tohto roku sa tá skupina už štyrikrát zišla, v priebehu niekoľkých dní predstavíme kľúčový návrh na štátne spolufinancovanie sociálnych služieb. Prvý základ – stupeň odkázanosti, druhý základ – rovnaké financovanie bez ohľadu na zriaďovateľa, či je ním obec, mesto, samosprávny kraj alebo súkromník, to znamená neverejný. Dnes ešte neviem ani ja, pretože urobím všetko preto, aby riešenie bolo vo všetkých istým prijateľným kompromisom. A ak si myslíte, že všetci v oblasti sociálnych služieb majú úplne rovnaký pohľad na vec, no tak môžem vám len odkázať, že sa veľmi mýlite. Diskusie na komisii sú neraz veľmi búrlivé, opäť si uvedomujeme, že kľúčovým partnerom sú samosprávy, ktoré majú zákonné kompetencie. A bol by som rád, keby sme našli dlhodobejšie udržateľné riešenie, ktoré sa prejaví na rastúcich platoch zamestnancov v sociálnych službách, ktoré, bohužiaľ, aj s veľkým znepokojením, možno čiastočne aj mojím prispetím, pretože som málo bojoval, sú najhoršie platené z celého verejného sektora. Preto jednou zo zásad nového systému financovania bude, že štátny príspevok bude určený výlučne na mzdy zamestnancov, aby to zvyšovanie štátnych výdavkov pocítili práve títo ľudia. Je to základný predpoklad zvyšovania kvality sociálnych služieb aj personálneho riešenia do budúcna, pretože ten nedostatok tých pracovníkov sa aj v tejto oblasti začína prejavovať. A keď sa už vyjadrujem k službám pre odkázaných ľudí, musím sa dotknúť aj kritiky v oblasti kompenzácie zdravotného postihnutia. Mrzí ma, že tu nie je pani podpredsedníčka. Pán Mihál a pani Ďuriš Nicholsonová, pani Blahová, ale aj pani Jurinová, čo tak pozrieť sa do vlastného zrkadla? Alebo aspoň nezamlčovať štatistiky, ktoré dokazujú, že dnes dávame na kompenzácie viac, ako keď ste vy na tomto rezorte vládli a mali ste svoju vlastnú koaličnú vládu? (Potlesk.) Konkrétne, konkrétne oproti roku 2011 narástli do roku ´16 výdavky na kompenzačné príspevky o 20 mil. eur, čo predstavuje 17-percentný nárast, a dosiahli 132,5 milióna. To je moja odpoveď na tú kritiku, na tie onkologické deti, kto tu má záujem vťahovať do takejto zložitej problematiky. Ja viem, že je to stále málo. Po tom, čo sme prijali isté opatrenia vlani ohľadom 12-ročnej hranice pri platení dôchodkového poistenia z hľadiska opatrovateľov a hlavne opatrovateľov ťažko zdravotne postihnutých detí, hovorím ešte raz a dávam ďalší verejný prísľub, že do konca tohto volebného obdobia máme záujem dosiahnuť, aby ich príjem z hľadiska príspevku dosahoval úroveň minimálnej mzdy v čistom vyjadrení. Tým si myslím, že v značnej miere pomôžeme tejto problematike. Rád by som vám ešte pripomenul, že v roku 2011 ste ten istý zákon novelizovali aj vy. A opatrovateľov vrátane matiek, ktoré sa starajú o ťažko choré deti, ste nechali úplne bez povšimnutia. Porovnávajte a vráťte sa a pozrite sa do zrkadla, aj pani bývalá štátna tajomníčka na ministerstve práce a sociálnych vecí. Navyše veľmi dobre poznáte môj zámer, ktorý som tu už bol povedal, že do konca ´20. roku musia byť opatrovatelia riešení, ako keby pracovali na úrovni aspoň minimálnej mzdy. Nehnevajte sa na mňa, ale za prejav úplného politického zúfalstva považujem fakt, že ma navrhujete zbaviť postu ministra za výsledky v oblasti zamestnanosti, resp. nezamestnanosti. Ak už nemôžete poprieť pozitívny vývoj v oboch ukazovateľoch, tak aspoň detinsky a malicherne upierate podiel našich opatrení na ňom. Rád by som vám preto pripomenul, že môj predchodca vymyslel za 42 mil. euro projekt, prostredníctvom ktorého získalo 15-tisíc ľudí manuálnu prácu v lesoch. Účel nebol zlý. Bez ohľadu na ich kvalifikáciu, bez zohľadnenia ich možnosti trvalo sa umiestniť na trhu práce. Po šiestich mesiacoch sa takmer všetci vrátili do evidencie nezamestnaných. Chvíľu pracovali, chvíľu zarábali, ale nešlo o žiadne opatrenie, ktoré by bolo udržateľné. Aj preto napriek hospodárskemu rastu, ktoré bolo vtedy takmer 3 % HDP, nezamestnanosť v roku 2011 narástla o pol percenta na 14,59 percenta. A keď odchádzal z funkcie, počet ľudí bez práce bol vyšší o 21-tisíc než v čase, keď preberal rezort pán Mihál. Napokon, mojím prvým projektom vo funkcii ministra bolo opatrenie na podporu mladých nezamestnaných. Využili sme naň 72 mil. z eurofondov, ktoré by inak prepadli, lebo ich vláda pani Ivety Radičovej nedokázala efektívne využiť, a zamestnali sme 13-tisíc mladých ľudí. Ja si uvedomujem, že to bolo viac peňazí a o niečo menej ľudí, lenže zamestnanie každého jedného trvalo trojnásobne dlhšie, teda 1,5 roka, a až 86 % z nich zostalo pracovať aj po skončení tohto obdobia, to znamená, štandardne získali zmluvu na dobu neurčitú. A tak kým v apríli 2012 evidovali úrady práce 85 793 mladých nezamestnaných do 25 rokov, vo februári tohto roka ich bolo 36 237. Ide o pokles takmer o 58 percent. Za päť rokov sme sa zlepšili aj v medzinárodnom porovnaní, dokonca sme s mierou 19,1 hlboko pod priemerom eurozóny a pre mňa je veľmi potešiteľné, že mieru nezamestnaných mladých do 25 rokov máme ďaleko, ďaleko lepšiu ako napríklad Francúzi alebo Fíni, ktorí nám v istom čase boli skôr príkladom. Opäť verný pravidlu, že keď nemáme argumenty, nahradíte ich aspoň silnými a dehonestujúcimi slovami, ste na môj; ste sa za môj; prekvapujúce veci označili armádu dlhodobo evidovaných nezamestnaných. No, skúsme nejaké štatistiky konkrétne toho. Tak naozaj neviem, čo je škandalózne na tom, že dlhodobá nezamestnanosť klesá. A s jedinou výnimkou každý mesiac od januára 2015 za posledný rok od februára ´16 do februára ´17 nastúpilo do práce 36 705 dlhodobo nezamestnaných. Z nich 11-tisíc extrémne dlho nezamestnaných, evidovaných nad štyri roky. Od apríla 2012 je dlhodobo nezamestnaných menej o takmer 59-tisíc. Napokon, počas úradovania môjho predchodcu pribudlo do evidencie takmer 17 800 dlhodobo nezamestnaných. A to sú dva roky necelé. Pritom riešenie dlhodobej nezamestnanosti nespočíva v rýchlych receptoch. Ide o kombináciu sociálnej inklúzie, služieb zamestnanosti, ale inak povedané, najskôr týchto ľudí treba začleniť do spoločnosti a potom je možné im nájsť prácu. Preto sme sa najskôr sústredili na tých, u ktorých je tento proces jednoduchší. Zavedením súbehu a mzdy, hmotnej núdze a osobitného príspevku sme začiatkom roku 2015 motivovali viacej ako 30-tisíc dlhodobo evidovaných, ktorí dnes sú už zamestnaní. Vďaka projektu Cesta z kruhu nezamestnanosti | Ján Richter | SMER | 2017-04-06 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník opakovane poukazuje na využitie eurofondov, zosúladenie národnej politiky s európskymi štandardmi (napr. v oblasti sociálnych služieb) a pozitívne porovnáva výsledky Slovenska s inými členskými štátmi EÚ, čo vyjadruje súhlasný postoj voči EÚ ako politickému a ekonomickému rámcu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Napriek vecným argumentom je tón prejavu výrazne polemický, obranný a konfrontačný voči opozícii, pričom rečník používa expresívne a obviňujúce formulácie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 1,500 |
train_121 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400945 | 2025-05-01T07:58:05.144421 | e94e5e00-b5da-4de3-a4b7-24c8bc011f0f | preverovanie o tejto informa... o operatívnej informácii. Návraty. Pán minister, viem, že ste krátko na vašej stoličke, ale ako to nejde o návratoch, sme už počuli v septembri od riaditeľa hraničnej a cudzineckej polície a od ministra vnútra. Ja viem, že je tu problém reťazovej migrácie alebo, respektíve, pardon, reťazovej readmisie a že to neni úplne dobré riešenie. Ale máme iné riešenie? No nemáme iné riešenie. A presne, keď chceme my efekt odradenia pre všetkých prevádzačov, aby nevstupovali s migrantami na naše územie, to je naša základná úloha, ktorú teraz operatívne v rámci ochrany majetku, zdravia obyvateľov Slovenskej republiky chceme spraviť, tak musíme pristúpiť aj k reťazovej reakcii, readmisii. A robme to teraz. Veď ja viem, že Maďarsko odmieta brať týchto utečencov. Áno, to odmieta už roky, ale treba s nimi rokovať. Veď Maďarsko má famóznu dohodu so Srbskom, kde veľmi veľa krokov na dokazovanie odpadlo. A keď sa bude rokovať s Maďarskom, ja som si istá, že Maďarsko nám v niečom vyhovie. Ešte raz, my potrebujeme odradzujúci efekt. Odradzujúci efekt, aby migrácia, migračný tok nešiel cez Slovenskú republiku. My všetci vieme, že nelegálni migranti majú napísané, kam majú ísť, kam sa chcú dostať, oni už keď štartujú zo svojej krajiny, tak presne vedia svoju adresu, kde chcú nakoniec skončiť, pretože tam majú svojich rodinných príslušníkov v daných krajinách, majú tam svoje komunity, majú tam svoje kultúrne a etnické zázemie. Čo sa týka aj vízovej politiky EÚ, to, že bude Európska únia riešiť veci v oblasti vízovej politiky Srbska a Čiernej Hory, to nám už povedal pán minister vnútra niekedy v októbri, keď nám Češi zavreli hranice a prišiel z ministeriálskeho stretnutia, že toto teraz bude Európska únia robiť. No, dúfajme, že áno, len skutočne zefektívniť vízovú politiku so Srbskom a Čiernou Horou a Srbska a Čiernej Hory voči iným krajinám asi je na dlhé lakte, keďže to stále hovoríme ako jedno z riešení, ktoré možno ešte nie je funkčné. Dá sa zaviesť tzv. temporárna vízová politika. No a na záver, ja by som to znova len zhrnula. Ešte sa, pardon, áno, odtlačky prstov v Eurodacu, v Migre, v systéme, ktorý funguje od roku 2010. Moja otázka je, ak zistíme, že daný cudzinec je v informačnom systéme Migra, už bol niekoľkokrát zaevidovaný, čo sa s ním deje? Zaistíme ho? Stíhame ho za marenie výkonu úradného rozhodnutia? To je moja otázka na ministerstvo vnútra. Alebo mu dáme doklad o zotrvaní? A on je zase voľný, pohybuje sa na slobode a, samozrejme, on odíde z našej republiky. No len keď takýchto odídencov bude veľa, tak sa môže stať, že Českej republike prejde trpezlivosť, že dôjde trpezlivosť Rakúskej republike, lebo dôjde trpezlivosť aj Nemeckej republike a budeme nie svedkami reťazových readmisií, ale reťazových zatváraní hraníc. Sumár toho všetkého, nie, ako sa to všetko nedá, ale prosím, operatívne, rýchle riešenia pre Slovensko, aby sme tu nemuseli sedieť o mesiac, o dva a riešiť to, že máme utečenecké tábory a že občania sú nervózni a že nám naši susedia znova zatvárajú hranice. Zadržme nelegálnych migrantov, zaistime ich, obmedzme ich na osobnej slobode, kým nepreveríme skutočne, odkiaľ pochádzajú, pretože oni doklady nemajú. Nikto nechce hraničné kontroly, opakujem, ale robme kompenzačné opatrenia na to, aby sme znechutili prevádzačov, aby sme ich odradili. Ďakujem veľmi pekne. | Denisa Saková | SMER | 2023-06-15 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"\"Čo sa týka aj vízovej politiky EÚ, to, že bude Európska únia riešiť veci v oblasti vízovej politiky Srbska a Čiernej Hory, to nám už povedal pán minister vnútra niekedy v októbri, keď nám Češi zavreli hranice a prišiel z ministeriálskeho stretnutia, že toto teraz bude Európska únia robiť. No, dúfajme, že áno, len skutočne zefektívniť vízovú politiku so Srbskom a Čiernou Horou a Srbska a Čiernej Hory voči iným krajinám asi je na dlhé lakte, keďže to stále hovoríme ako jedno z riešení, ktoré možno ešte nie je funkčné.\" Podpora snáh EÚ. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má naliehavý a kritický tón, vyjadruje obavy zo situácie, frustráciu z neefektívnosti a apeluje na urgentné opatrenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 538 |
train_122 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400954 | 2025-04-30T14:32:05.441336 | 9023be39-69d7-4000-9468-885473ec167b | Áno, ja by som si dovolil, ďakujem vám veľmi, pán predseda, že mi dovolíte teda vystúpiť ešte v rámci rozpravy. Ja sa pokúsim zareagovať na niekoľko, niekoľko postrehov, v zásade máme za sebou zase asi, každý rok je to rekord z hľadiska, čoraz, tá rozprava je čoraz kratšia a kratšia, ale ono je to tak, proste zodpovedá to číslam, ktoré máte pred sebou, a chcem poďakovať za korektnú atmosféru, za to, že proste absolútna väčšina príspevkov bola k veci a že sme si všetci v podstate odpustili nejaký populizmus alebo nejakú takú proste veľmi nízku argumentáciu. Tie príspevky smerovali presne tam, kam majú, to znamená po jednotlivých kapitolách, potom k čomu sa vy, páni poslanci, páni a panie poslankyne, venujete, čomu rozumiete. Z tohto pohľadu, samozrejme, opäť aj tento siedmy rok vnímam to, že najviac príspevkov smerovalo k tomu, kde všade chýbajú peniaze, a ono je to tak, je to proste prirodzené a do veľkej miery aj očakávané. Pre nás je, samozrejme, dôležité to, že návrh rozpočtu, ktorý máte pred sebou a ktorý, predpokladám, prejde vaším hlasovaním, vašimi rukami zajtra, je výsledkom, výsledkom rokovaní s jednotlivými správcami kapitol, s jednotlivými ministrami, sú s ním stotožnené a politické strany, ktoré stoja za touto vládnou väčšinou, a z tohto pohľadu je to nástroj, pretože rozpočet je plán a nástroj na realizáciu politík, som veľmi rád, že aj otázka jednotlivých legislatívnych zmien, ktoré prechádzajú vlastne súbežne s návrhom rozpočtu, do veľkej miery sedí s našimi odhadmi, ktoré, ktoré boli zaznamenané práve v niektorých rezervách, ktoré niektorých puristov a ajatolláhov aj v tejto miestnosti neustále dráždia. Ale musím, musím povedať, že iný spôsob predpovedania (povedané so smiechom) budúcnosti legislatívy, ktorá nie je jasná, je živá - to, že je legislatíva živá, ste mohli vidieť pri poslednom hlasovaní, pri úplne inom síce zákone, ktorý nemá rozpočtový dopad, ale je to proste tak - tak aj tu sa postupne plnia plány, a či už proste pred pár hodinami schválený zákon, ktorý zdvojnásobí daňový bonus pre rodičov, ktorí sú zamestnaní a majú deti v predškolskom veku, alebo príspevok na obedy zadarmo, ktorý začne fungovať od 1. septembra na základných školách, pre deti posledného ročníka materských škôl od 1. januára budúceho roku, pri tomto opatrení hneď vidíme, že máme oproti rezerve 50-miliónovú úsporu, pretože pôvodne sme rátali so zavedením tohto opatrenia od 1. januára budúceho roku, ale vzhľadom na organizačné problémy, ktoré avizujú naše samosprávy, došlo ku dohode a spúšťa sa tento projekt od 1. septembra na základných školách, takže to, to osamote, aby som vám plasticky vysvetlil, ako to proste v živote chodí, toto jedno rozhodnutie znamená v tom-danom prípade pozitívny, pozitívne riziko, ako to voláme my na rezorte financií, pozitívne riziko vo výške 50 mil. eur, čo neznamená nič iné, len to, že je to je proste odpoveď na, na mnohé kritiky, obavy, kuvikania, ktoré sprevádzajú asi každý rozpočtový plán zrejme v každej krajine. Chcem sa vrátiť možno k cieľom a ciele sú, opakujem, realistické, opakujem, sú založené na nezávislých hodnoteniach makroekonomického vývoja na najbližšie roky a sú založené na tzv. opečiatkovaných príjmoch výborom pre daňové a odvodové prognózy a z tohto pohľadu sú naozaj na príjmovej stránke veľmi, veľmi realistické a naplniteľné. Na, vo výdavkovej oblasti je riziko legislatívnych zmien, ktoré sa, predpokladám, nie som veštec, ale aj vzhľadom na blížiaci sa volebný, volebný rok, legislatívna aktivita sa na základe mojich skúseností, ktoré nie sú krátke, bude zrejme utlmovať, takže tých rizík bude ubúdať. Hovorím to zdvorilo a opatrne a myslím, že tomu (povedané so smiechom), tomu rozumiete. A snáď k celkovej atmosfére a k nálade, áno, ozývajú sa, hlavne z hľadiska tretieho sveta, tretích krajín mimo Európskej únie sa, sa nám kumulujú, kumuluje zlá nálada spôsobená hlavne hroziacou možnou colnou obchodnou vojnou, ale aj mnohými ďalšími malými konfliktami aj bezprostredne v podstate na našich hraniciach v prípade ukrajinsko-ruského konfliktu, takže toto sú všetko momenty, ktoré môžu skomplikovať tento plán, ale upozorňujem, tento plán je postavený na troch nulách na najbližšie roky. A to, to je to proste unikum, to je to unikátne, rok 2019 nulový deficit v aktuálnom vyjadrení, 2020 nulový deficit, tak ako to hovorí programové vyhlásenie vlády, a potom zatiaľ plánovaný prebytok 0,2 % hrubého domáceho produktu, všetko sú to proste nevídané veci na slovenských pomeroch, pretože naša krajina nikdy ani len s vyrovnaným hospodárením neplánovala, nežila, takže toto je všetko svedectvo o tom, bez toho, aby si tu niekto pridával nejaké zásluhy, svedectvo o tom, že krajina z hľadiska verejných, kvality verejných financií sa nachádza v dobrom stave, v dobrom z pohľadu veľkých verejných financií, do ktorých, vás ale upozorňujem, vstupujú aj výsledky hospodárenia samospráv, to znamená, tak ako ste to tu spomínali, skoro 3-tisíc miest a obcí, vyšších územných celkov, ale aj mnohých stoviek, niekoľko stoviek firiem alebo subjektov verejnej správy, ktoré na základe Eurostatu boli za posledné roky na základe meniacej sa metodiky zapojené do, do verejnej správy. Opakujem, skoro nikto z vás netuší a verejnosť vôbec nemá šancu tušiť, že do výsledkov a deficitného alebo prebytkového hospodárenia štátu, za ktorý zodpovedná človek, ktorý je v pozícii ministra financií, vstupuje napríklad aj výsledok hospodárenia Dopravného podniku Bratislava alebo Dopravného podniku Košice, pretože tieto subjekty sa z hľadiska počtu zamestnancov, výsledok hospodárenia, zadlžovania sú súčasťou verejného sektora. Bodka. Takže bez toho, aby sme hovorili o nejakom, nehovorím to preto, aby som hovoril o nejakom alibizme, hovorím o tom, že je to komplikovanejšia a zložitejšia téma, ako sa, ako sa, ako sa zdá. A je to možno na, ako odpoveď na prísne súdy o plánoch a výsledkoch a tu musím povedať, že rok ’17 a ’18 dopadnú, ’17 dopadol a ’18 dopadne lepší, ako bol rozpočtovaný cieľ, a som absolútne presvedčený, že rozpočet na rok ’19 a ’20 je založený na číslach a trendoch, ktoré každému, kto bude môcť realizovať rozpočet, či už z tejto, alebo z inej vládnej väčšiny, v roku ’20 umožní vyrovnané hospodárenie, ak sa nerozhodne inak. Ak sa nerozhodne inak, je dodatok, ktorý proste patrí ku každej manažérskej činnosti, a realizácia rozpočtu je tiež druh, druh, druh manažovania. Takže snáď veľmi, veľmi telegraficky a bez nejakých emócií v prípade obrany. Ten raketový nástup, ktorý mnohých dráždi, je spôsobený naozaj plánovaním hotovostných výdavkov v budúcom roku na jednu zo splátok na nákup súčastí stíhacieho letectva, veľa sa o tom píše, viem, je to proste, v priamom prenose sa to proste odohráva, ak sa podarí uzavrieť kontrakt, tak v budúcom roku rátame s 500-miliónovou splátkou, s prvou zo splátok, možno len povedať, že v podstate sa, sme sa rozhodli na základe aj porady s odborníkmi na riadenie dlhu minimalizovať riziko hlavne kurzového, kurzových rozdielov, pretože cena je v USD dolári a naša fišká..., hotovostná pozícia je dobrá, to znamená, aby sme sa, nezopakovali si zahanbujúce cvičenie jedného z mojich predchodcov s kurzovou stratou vo výške 700 mil. korún, tak potrebujeme to proste fixovať tak, aby sme neprerábali v..., na swapovaní tej operácie, čo je drahé, samozrejme, vieme zaistiť tú splátku bez, bez kurzových rizík, ale je to drahšie. Kto chce takúto sumu si zaisťovať na trhoch, tak to, samozrejme, platí aj nejaké prirážky, takže my chceme vzhľadom na kondíciu, v ktorej sme, takýto typ nákupu na modernizáciu vojenskej techniky splatiť čo najskôr, v danom prípade to pôjde asi o tri roky. Nič viac za tým nie je. To znamená modernizácia slovenskej armády. Všetko ostatné si vyriešte alebo musíme vyriešiť s kolegami za to, ktorí za to vecne zodpovedajú. V oblasti..., hneď prejdem, školstva, ešte raz opakujem, oproti peniaz..., oproti peniazom, ktoré sú priamo rozpočtované je v..., je v rezerve ešte 10 mil. eur na zvýšenie odmeňovania nastupujúcich mladých učiteľov, čo považujem naozaj za, za, z hľadiska kvality za jedno z najlepších opatrení, z ktorého, z ktorého možno nemusia mať radosť odborári, ale musia mať radosť všetci tí, ktorí sú klientami školstva, to znamená my rodičia, pretože je to, to je ten postup k tomu, aby, aby v školstve boli čoraz lepší, lepší ľudia. Z pohľadu, ešte sme sa dotkli možno financovania alebo zábezpeky peňazí pre rekonštrukciu internátov, takže v minulom, v tomto roku sme využili rezervu 20 mil. eur, ktorá bola poskytnutá jednotlivým školám na základe kľúča, ktoré si rozhodli samotní lektori, a dávame jasne garanciu, že v budúcom roku budeme dočerpávať ďalších 30 mil. plus, pretože chceme, chceme iniciovať aj aktivizáciu tzv. EPC projektov, to znamená znižovať energetickú náročnosť na internátoch, čo je asi, ak ste niekto žili na internáte, ja teda áno, tak vieme, o čom hovoríme, že tam je priestor nekonečný. Medziročné..., pokles výdavkov je v oblasti športu, aby sme tu nedezinterpretovali, ako to už tu, samozrejme, niekto využil, je spôsobený tým, že už nie je rozpočtovaná položka na projekty Národného futbalového štadiónu, preto ten pokles inak z hľadiska prerozdelenia peňazí z lotériových hier, tak ten náv..., tam pokračujeme vlastne v cestovnej mape a navyšovaní toho objemu. Asistenti učiteľov, to je téma, ktorá vznikla v tejto miestnosti pred mnohými rokmi, na druhej strane bola Jana Žitňanská, terajšia europoslankyňa. Sú plnené síce nie stopercentne, ale z 8 mil. sme navýšil výdavky pre asistentov učiteľov na 24 mil. | Peter Kažimír | SMER | 2018-12-04 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Zmienky EÚ neobsahujú konkrétne stanovisko, ku ktorému rečník zaujal postoj. Napr. tretie krajiny mimo EÚ resp. štatistika Eurostatu. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je prevažne pochvaľný a pozitívny v kontexte schvalovaného rozpočtu. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 1,500 |
train_123 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400963 | 2025-04-29T09:52:33.508402 | 7824a6cc-9edf-465f-b182-c1b8ae0848c8 | Ďakujem kolegom za reakcie. Pán poslanec Goga, ja som neriešil, že kto to zavinil, či je to vina Borisa Kollára, keď vyhlásil ten termín na taký dušičkový víkend, alebo koaličná rada sa dohodla, alebo ktorá strana, ja som len reagoval na to, že ak je niečo dôvodom o tej o niečo nižšej účasti v komunálnych voľbách v porovnaní so situáciou pred štyrmi rokmi, tak skôr je to nevhodne zvolený termín, ktorý ale aj z objektívnych dôvodov bol nevhodne zvolený, lebo ani ten nasledujúci termín by nebol úplne ideálny, keďže niektorí ľudia, ľudia by do miesta svojho trvalého bydliska cestovali na Dušičky, a potom by tam nešli druhýkrát. Nevieme, ako by to bolo, ja len tvrdím, že ten termín zohral v tej nižšej účasti väčšiu rolu ako samotný fakt spojenia, lebo na to, že spojením volieb došlo k zníženiu účasti, neexistuje vôbec žiadny vecný argument. To som tým chcel povedať. A navyše, navyše, čo sa týka, čo sa týka volieb do Európskeho parlamentu, o tom hovoril pán poslanec Kočiš, veď nie je cieľom nafukovať účasť, aby sa zúčastnili tí, ktorí sa nechcú zúčastniť, ale aby tí slovenskí občania, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, mali možnosť voliť, ak im legislatíva umožňuje voliť do Európskeho parlamentu, aj bez toho, aby tu fyzicky boli v tom čase, keď sa voľby, voľby konajú. A tá účasť v komunálnych voľbách zasa nebola tak dramaticky nižšia, tá bola nižšia o 2 %. Aj pokiaľ ide o tú chybovosť, tak tam sa spočítavala chybovosť za obidve voľby, ale súhlasím s tým, že bolo by dobré k tomu poznať aj nejaké konkrétnejšie dáta. | Ondrej Dostál | SAS | 2022-11-29 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje, aby slovenskí občania žijúci v zahraničí mali možnosť voliť do Európskeho parlamentu. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je vecný a analytický, bez výraznej emocionálnej polarity."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 264 |
train_124 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400972 | 2025-04-30T13:40:25.309139 | 3d605e63-40db-417f-9803-5dfb562134ba | však ani jedna z káuz podstate nedostala. A snahou tejto vlády a tejto vládnej koalície je, aby sa ani na súd nedostala, pretože by ju nebolo možné medializovať a neustále pertraktovať medzi občanmi. Všetkým, ktorí trochu rozumejú tejto problematike, je jasné, že práca špecializovaných tímov sa skončila fiaskom. Vedia to aj ich vedúci pracovníci, preto je zrejmá snaha infiltrovať sa, pokiaľ je ešte dosť času, do štruktúr Policajného zboru a zo svojej následnej pozície si zabezpečiť aj pre budúcnosť pohodlný život a beztrestnosť i v prípade odchodu zo služieb Policajného zboru. Veď sme prijali zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, ktorý zabezpečuje policajtom veľmi dobré právne a sociálne istoty. Z toho, čo som tu prečítal na úvod, mi dovoľte, aby som povedal jednu myšlienku na záver. Táto vláda je vláda farizejov, ktorí sa tvária, že chcú konať v mene spravodlivosti. Ale už Platon povedal, že „najväčším stupňom nespravodlivosti je predstieraná spravodlivosť“. To je skutočná tvár tejto vlády a predstaviteľov tejto vládnej koalície. Ďalej mi dovoľte, aby som prešiel na konkrétne veci súvisiace s predloženým návrhom, ktorý sme dali na odvolanie Ivana Šimka. V 1. bode hovoríme, že po nástupe do funkcie ministra vnútra síce započal, ale neukončil personálne a organizačné zmeny, ktoré by viedli k zlepšeniu imidžu Policajného zboru a k zlepšeniu práce Policajného zboru. Z toho, čo som vám tu na úvod povedal, je zrejmé, že Ivan Šimko po príchode na ministerstvo vnútra musel likvidovať určitú skupinu vysokých policajných dôstojníkov, ktorí začali byť nepríjemní a poukazovať na chyby a nedostatky v práci špecializovaného tímu pod vedením pána Šáteka. To sa stalo nepohodlným súčasnej vládnej koalícii, a preto museli z Policajného zboru odísť. My sme s týmito krokmi súhlasili a čakali sme, že minister vnútra Ivan Šimko bude pokračovať ďalej a že do týchto uvoľnených funkcií donesie čestných nových policajtov, ktorí budú zohľadňovať zákon, ktorí budú konať v mene zákona a nebudú politicky usmerňovaní. Opak sa stal skutočnosťou. Po odchode jedného policajného prezidenta, ktorý bol dôvodne podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, nastúpil iný policajný prezident, ktorý je takisto dôvodne podozrivý z takýchto činností. Okrem toho uprednostňuje otázku klientelizmu. Do Policajného zboru ako prvé priviedol svojho syna, ktorého prednostne umiestnil v policajnej funkcii, na ktorú nemal odborné vzdelanie. Nehovorím už o ďalších veciach, ktoré vyskakujú v súčasnosti, že neoprávnene zneužíva služobné motorové vozidlo. Pán minister, overte si, prečo bol na Štrbskom Plese a s kým tam bol, akým služobným motorovým vozidlom. Preto sme veľmi nespokojní s tým, čo sa deje v Policajnom zbore. O tom reťazci dokonanej, o ktorej som hovoril, je aj Molnár, súčasný riaditeľ Úradu finančnej polície, ktorý tiež v predchádzajúcom období mal problémy so zákonom. Pravdepodobne v podnapitom stave v istom reštauračnom zariadení požiadal o zásah voči občanom, ktorí sedeli v tomto zariadení, dal ich predviesť na obvodné riaditeľstvo Policajného zboru, za čo musel odísť do civilu. Z civilu bol vytiahnutý. A zrejme takíto ľudia vyhovujú súčasnému vedeniu, aby mohli byť aj vydieraní. A takto by som mohol pokračovať aj v ďalších funkciách, kde sa vracajú ľudia skorumpovaní z predchádzajúceho obdobia, ktorí sa vydávajú za politických martýrov, vracajú sa do Policajného zboru, aby využili všetky výhody zo zákona o Policajnom zbore, aby na základe týchto výhod potom po voľbách v roku 2002 v tichosti odišli aj s tučnými a naplnenými vreckami. Toto sme nečakali, pán minister, od vás, že takto budete postupovať. A myslím si, že bolo vo vašich rukách, aby ste tento proces aspoň čiastočne ustrážili. Ďalší bod, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery Ivanovi Šimkovi, je, že počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra pokračuje tzv. vojna policajtov, čo považujeme za nezvládnutie riadiacej funkcie ministra vnútra. Spomínal som, ako vznikla táto situácia. Isteže, Ivan Šimko tam vtedy nebol, keď boli kladené zárodky tajnej polície vo vnútri štátnej polície. Bolo to dielo a decko Ladislava Pittnera, ktorý tu sedí, alebo nesedí dnes, ale Ivan Šimko sa mal s týmto problémom vysporiadať a jednoducho mal zastaviť tento proces. Situácia je znovu opačná. Namiesto toho, aby tých ľudí, ktorí tento mechanizmus spustili, prepustil, prepúšťa ľudí, ktorí v Policajnom zbore vykonávajú čestnú a statočnú prácu. Ďalší bod, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery, je obsadzovanie vysokých funkcionárov v Policajnom zbore a je v rozpore s vlastným nariadením ministerstva vnútra v Policajnom zbore, kde sa rozmáha klientelizmus a korupcia. Na ministerstve vnútra bol prijatý materiál pod názvom Koncepcia zvyšovania dôveryhodnosti občanov Slovenskej republiky k Policajnému zboru Slovenskej republiky, číslo popisné T-PZ24-32V/000-2000, a jedným z bodov je, aby vysokí policajní dôstojníci neuprednostňovali do svojich radov rodinných príslušníkov. Skutočnosť je však iná. Po nástupe do svojej funkcie prezident Policajného zboru pán Zajac bez akýchkoľvek škrupúľ porušil toto ustanovenie, prijal do Policajného zboru svojho syna bez príslušného policajného vzdelania, nasadil ho do funkcie, na ktorú nespĺňal kritériá. Obdobne to bolo aj v prípade krajského riaditeľa Vojdulu, ktorý už v súčasnosti nie je krajským riaditeľom. A tu treba pána ministra pochváliť, že takto pokračoval, ale aj to bolo po niekoľkých interpeláciách a upozorňovaniach na takúto skutočnosť. Obdobne sa pokračuje napríklad aj pri ďalších vysokých funkcionároch. Nechcem tu všetkých vymenovať, pretože ich je dostatok. Ale môžem spomenúť napríklad generála Michalka, ktorého syn bol plavčíkom na Akadémii Policajného zboru, dnes je zástupcom riaditeľa rekreačného zariadenia v Liptovskom Jáne. A takých je mnoho, ktorí si urobili z Policajného zboru súkromnú firmu, a keďže ju dosiaľ nemôžu privatizovať, tak si do nej nasadzujú svojich príbuzných a známych. Posledným prípadom je vymenovanie človeka za krajského riaditeľa do Trenčína, pán minister iste vie, o čom hovorím, nech si preverí tieto súvislosti. Ďalším bodom, ktorý je dôvodom na vyslovenie nedôvery, je ten, že pán minister je plne zodpovedný za stav v Policajnom zbore, kde sa neriešia dramatické prípady v súvislosti s poklesom disciplíny príslušníkov Policajného zboru. Ide predovšetkým o používanie alkoholických nápojov, krádeže áut či prevádzačstvo, ako aj zákroky proti predstaviteľom súčasnej politickej opozície. V tejto súvislosti by som chcel upozorniť predovšetkým na prijaté opatrenia s dychovými skúškami, ktoré považujeme za kontraproduktívne. Zoberme si len napríklad výsledky nového krajského riaditeľa v Nitre, ktorý sa síce hrdí tým, že dal policajtom 4 000-krát fúkať, ale jeho výsledky v objasňovaní trestnej činnosti klesli o 15 %. Myslím si, že toto nie je dôstojné a nie je to opatrenie, ktoré by malo zlepšiť disciplínu a morálku v Policajnom zbore. Čo sa týka riešenia alkoholu, treba sa zaoberať tým, či naozaj tí policajti, ktorí spáchali trestnú činnosť alebo sú dôvodne podozriví zo spáchania trestnej činnosti v súvislosti s alkoholom, sú stíhaní a či sa tieto prípady neututlávajú. Mám informácie, môžem ich tu povedať, vyšetrovateľ s Trnavy, autonehoda dodnes nevyšetrená. Snaží sa to ututlať Úrad inšpekčnej služby a všetky ďalšie orgány tak, aby tieto prípady nevyšli najavo. Čo sa týka krádeže automobilov, motorových vozidiel, je nepríjemná skutočnosť, že až minister Rakúskej republiky musí upozorniť Slovensko na to, že skupina, v ktorej sa zaoberajú krádežou motorových vozidiel, participujú aj príslušníci Policajného zboru. Preto sa pýtam pána ministra, aké opatrenia urobil v tejto súvislosti. Viem, že dostal operatívne informácie o tom, ktoré skupiny pôsobia, kde pôsobia, dokonca sú tam aj mená policajtov, ktorí sú dôvodne podozriví, a či sa v tejto skutočnosti aj niečo deje. V ďalšom bode, alebo ešte k tomu bodu, chcem sa vrátiť k ochrane východnej hranice, kde sa hovorí o prevádzačstve. O tomto probléme hovoríme už niekoľko rokov. Bolo zrejmé a jasné, že ochrana východnej hranice je prioritou z hľadiska prístupového procesu k Európskej únii. Bolo jasné, že je potrebné vytvoriť policajtom na tejto hranici zvláštne podmienky na to, aby sa takéto veci diali čo v minimálnej miere. Vieme, že zabrániť sa tomu nedá. Žiaľbohu, až do tragickej udalosti, ktorá sa udiala na východnej hranici, neboli prijaté žiadne opatrenia na zlepšenie situácie na hranici a je tragické, že minister vnútra si nenašiel čas a nešiel ani na pohreb obetí, ktoré sa stali v dôsledku, dá sa povedať, zanedbania povinností či už zo strany dnes nebohých, alebo zo strany ministerstva vnútra. Ďalej v našom návrhu sa zaoberáme aj otázkou, pre ktorú vyslovujeme ministrovi nedôveru, že je zodpovedný za neriešenie dôvodných podozrení zo spáchania trestnej činnosti svojich podriadených, kde nepresadzuje zásadu rovnosti pred zákonom. Chcel by som spomenúť len niekoľko prípadov. Minister vnútra odvolal krajského riaditeľa v Trenčíne na základe toho, že jeho podriadený v čase osobného voľna spôsobil dopravnú nehodu. Keď už takéto kritérium prijal, tak potom treba pokračovať aj vo všetkých ostatných prípadoch. Keď prijal zásadu, že majora Belanca z okresnej kriminálky krajského riaditeľstva Policajného zboru postavil mimo výkonu služby preto, že bol podozrivý zo spáchania trestnej činnosti, obdobný postup očakávame aj vo vzťahu k pánu Šátekovi, ktorý je tiež dôvodne podozrivý. Namiesto toho pán minister pánu Šátekovi každý polrok nadeľuje tučné odmeny. Aká je tu rovnosť pred zákonom? Ako máme postupovať potom? A ako si máme myslieť, či to myslí vážne, alebo si tu pestuje určitú skupinu ľudí, ktorí mu vychádzajú v ústrety? Ja budem dnes v ďalšom vystúpení ešte hovoriť konkrétne, teraz budem hovoriť všeobecne. V ďalšom bode upozorňujeme na situáciu, ktorá sa udiala a je skutočne poľutovaniahodná z pohľadu toho, že táto Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona o štátnej službe | Gustáv Krajči | HZDS | 2002-04-11 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"\"Bolo zrejmé a jasné, že ochrana východnej hranice je prioritou z hľadiska prístupového procesu k Európskej únii. Bolo jasné, že je potrebné vytvoriť policajtom na tejto hranici zvláštne podmienky na to, aby sa takéto veci diali čo v minimálnej miere. Vieme, že zabrániť sa tomu nedá. Žiaľbohu, až do tragickej udalosti, ktorá sa udiala na východnej hranici, neboli prijaté žiadne opatrenia na zlepšenie situácie na hranici a je tragické, že minister vnútra si nenašiel čas a nešiel ani na pohreb obetí, ktoré sa stali v dôsledku, dá sa povedať, zanedbania povinností či už zo strany dnes nebohých, alebo zo strany ministerstva vnútra.\" Spochybnenie plnenia záväzkov EÚ v dôsledky určitého kroku, činov politika/političky na národnej úrovni \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celý prejav je ladený silnou kritikou a nespokojnosťou so súčasnou vládou a ministrom vnútra."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 1,500 |
train_125 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400981 | 2025-05-01T19:27:24.333786 | 18ff53d6-3466-4c13-8375-501e0c0d7f12 | Faktúry za logá sú podozrivé a naznačujú, že ide o podvod aj z iných dôvodov. Zamedia, firma blízka predsedovi SNS, ich dodala najprv tri dni po ich objednaní, o dva mesiace však dodala za tú istú službu novú faktúru s dvojnásobne vyššou sumou. Pôvodnú faktúru ministerstvo neskôr stornovalo. Nová cena okolo 2 mil. korún, teda viac ako 2 mil. korún, takmer 2,5 mil. korún, za jednoduché logo bola vypočítaná z množstva hodín „reklamnej kreativity“, ktoré reklamní mágovia Zamedie nad logom strávili, čo vychádza 12 hodín denne počas 50 dní nad jedným jednoduchým logom. Igor Štefanov zavádzal a nehovoril pravdu, keď tvrdil po nástupe do funkcie ministra, že, citujem jeho slová, „do tendra pripravoval iba nejaké podklady a že nenesie zaň žiadnu zodpovednosť“. Jeho vlastné podpisy na zlodejsky predražených faktúrach ho usvedčujú. Je preto pochopiteľné, že aj Európska komisia po oboznámení sa so situáciou oznámila slovenskej vláde, že všetky peniaze, ktoré doteraz štát zaplatil na základe zmluvy v nástenkovom tendri, považuje za neoprávnené na úhradu z eurofondov. To znamená, že Komisia nepreplatí minimálne 350 mil. korún, ktoré štát vyplatil do konca roka 2008 konzorciu firiem blízkych predsedovi SNS. Je smutné, že na to, aby vláda Roberta Fica vyzvala ministra Štefanova zrušiť škandalózny tender, musel prísť list z Európskej komisie z Bruselu, ktorý konštatoval aj porušenie právnych predpisov Európskeho spoločenstva. Dámy a páni, Igor Štefanov sa podieľal na príprave, realizácii aj obhajobe škandalózneho nástenkového tendra, o ktorom Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že boli pri ňom porušené štyri zákony a po liste z Európskej komisie evidentne vznikla Slovenskej republike škoda značného rozsahu. Igor Štefanov aj svojou obhajobou nezákonnosti a do oči bijúcej netransparentnosti nie je pre skupinu poslancov do budúcna zárukou presadzovania verejného záujmu vo funkcii ministra slovenskej vlády. Dámy a páni, toto sú dôvody, pre ktoré nemôže Igor Štefanov zastávať funkciu člena vlády Slovenskej republiky, a preto skupina poslancov navrhuje Národnej rade vysloviť mu nedôveru. Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.) | Július Brocka | KDH | 2009-05-20 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník ostro kritizuje narábanie s eurofondmi, označuje projekt za podvodný, poukazuje na porušenie pravidiel EÚ a schvaľuje rozhodnutie Európskej komisie nepreplatiť peniaze z eurofondov"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Prejav je silne kritický, používa výrazne negatívne hodnotenia ako „zavádzal“, „zlodejsky predražené“, „škandalózny tender“ a obviňuje konkrétnu osobu z poškodzovania verejného záujmu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 318 |
train_126 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400990 | 2025-04-29T06:36:35.201184 | fd45d9d3-72ca-41c6-b8fe-f814cebd9c05 | Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, v dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik, sa uvádza, že účelom návrhu zákona je vytvoriť podmienky na transformáciu Slovenskej pošty, štátny podnik, na Slovenskú poštu, akciovú spoločnosť, so 100-percentnou účasťou štátu, čo je podľa mňa v poriadku. Avšak dôvodová správa o následnej privatizácii „taktne“ mlčí (taktne myslím v úvodzovkách) a toto je hlavný problém predkladaného zákona. Keď zacitujem komentár k § 14: „Predmetné ustanovenie upravuje postup pri prípadnej následnej privatizácii akciovej spoločnosti, resp. pri predaji akcií spoločnosti vo vlastníctve štátu. V takomto prípade zavádza opäť pôsobnosť zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších právnych predpisov, nakoľko sa už bude jednať o prevod vlastníctva štátu na inú fyzickú alebo právnickú osobu.“ Čiže toľko citácia z predkladaného návrhu zákona z jeho dôvodovej správy a komentára k nej. V prípade, že by bol takýto právny predpis schválený, môže byť Slovenská pošta, akciová spoločnosť, podľa § 14 privatizovaná na slovenský spôsob, t. j. určite sa nájde „spriaznený“ záujemca, ktorý po privatizácii rozpredá lukratívny majetok Slovenskej pošty a pod rúškom optimalizácie a ekonomického prístupu ho označí za prebytočný a podľa jednoduchej matematiky získa predajom najmä nehnuteľností za trhové ceny kapitál vložený do privatizácie späť. Takto zdecimovaná Slovenská pošta stratí svoju marketingovú, ale aj komerčnú hodnotu a tou je široká sieť pôšt. Nechcem, aby privatizácia bola strašiak. Nechcem reagovať tak, že vy ostatní si budete myslieť, že slovo privatizácia je pre nášho predsedu, pre mňa alebo pre Smer to, čo je červené súkno pre býka v aréne, ale faktom ostáva, že privatizácia na slovenský spôsob ani zďaleka nespĺňa svoj základný cieľ a tým je zlepšenie funkčnosti hospodárenia a zefektívnenie činnosti, vytvorenie konkurencieschopnosti podniku a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Základným problémom tohto zákona je, že je účelovým nástrojom na získanie majetku a že nezavádza dostatočné kontrolné mechanizmy štátu a v prípade jeho aplikácie rozbije dosiaľ funkčný systém poskytovania poštových služieb na Slovensku. Za skreslené považujem aj vyjadrenia, ktoré dosiaľ odzneli, že v Európe silnie trend prevádzky poštových služieb prostredníctvom prenájmu súkromným firmám. Iba Holandsko a Nemecko totiž majú v nich súkromný podiel. Všetky ostatné krajiny v Európe majú 100-percentný podiel štátu. Za nevyhnutné najskôr z úrovne Slovenskej pošty a samozrejme v spolupráci s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií je potrebné vypracovať a schváliť solídnu koncepciu a stratégiu Slovenskej pošty do budúcnosti s cieľom zavádzania nových produktov a činností, aby sa zachovala súčasná sieť pôšt, ktorých je cca 1 600, a zamestnanosť, v ktorej je cca 17-tisíc zamestnancov. Nie je problém, keď niečo nejde optimálne, prepustiť zamestnancov, avízované prepúšťanie je cca 10 %, to znamená cca 1 700 pracovníkov. Nie je problém, keď niečo nejde optimálne, zdecimovať sieť pôšt, spustiť predaj lukratívneho majetku. Ale oveľa vyšší rating by si u mňa Slovenská pošta získala, ak by hľadala a našla nové produkty a činnosti, ďalšie zdroje aktivít s cieľom udržania zamestnanosti, ale aj siete pôšt. Ďalší problém súvisiaci s privatizáciou Slovenskej pošty vidím aj v tom, že vo svete je bežný štandard pripájania sa konkurencie na existujúcu poštovú sieť. Veď aj Slovenská republika sa zaviazala po vstupe do Európskej únie postupne liberalizovať svoj poštový trh. Tým, že sa štát zbaví svojho majetku, svojej poštovej siete, stratí svoj dôležitý nástroj na rozumné diktovanie poštovej politiky, svoj dôležitý nástroj na reguláciu trhu poštových služieb a taktiež záväzky Slovenska voči Európskej únii, súvisiace s liberalizáciou poštového trhu, sa stanú nesplniteľnými, resp. noví poštoví operátori si budú musieť vytvoriť svoje nové poštové siete, čím sa poštové služby viacnásobne predražia. Vážení kolegovia, na základe tých skutočností a problémov, ktoré som uviedol, a v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že vráti vládny návrh zákona o transformácii Slovenskej pošty, štátny podnik (tlač 550), navrhovateľovi zákona na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | Ľubomír Vážny | SMER | 2004-03-03 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"\"záväzky Slovenska voči Európskej únii, súvisiace s liberalizáciou poštového trhu, sa stanú nesplniteľnými\". Určitý krok bude viesť k spochybneniu záväzkov Slovenska voči EÚ, čo implicitne naznačuje kladný postoj rečníka/rečníčky k EÚ a kritiku národného riešenia. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Tón prejavu je kritický voči navrhovanej transformácii a varuje pred jej nežiaducimi dôsledkami."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 645 |
train_127 | completed | 2025-04-29T06:17:19.400999 | 2025-05-01T09:53:20.368209 | 970fee4f-83fc-49bf-b250-651e3c71eae3 | Vážený pán kolega, vy ste vystúpili aj ako poslanec Národnej rady, ale, samozrejme, aj ako župan jedného konkrétneho kraja. Nejdem s vami polemizovať vecne, myslím, že to robia iní, a navyše mnohé veci, ktoré ste povedali, sú úplne zmysluplné, skôr vám dám do pozornosti možno to, či ste celkom zvážili dlhodobé a širšie dôsledky všetkých týchto krokov vo vzťahu aj k rozvoju krajov aj vo vzťahu k rozvoju samosprávy, lebo jedna vec, ktorú vieme aj z histórie z iných krajín, je, že rozvoj území sa veľmi ťažko dá dosiahnuť len na výdavkovej strane. Ak obce alebo aj kraje nemajú svoje možnosti ovplyvniť aj svoju príjmovú politiku, svoju daňovú skladbu, ak môžu len rozdávať „cudzie peniaze“, ktoré niekto odovzdá, tak sa stávajú klientmi, stávajú sa niekým, kto nerozhoduje o svojom osude, nemá možnosť vytvárať vlastnú ekonomicko-sociálnu stratégiu, čo je napríklad dôvod, prečo ja odmietam ako poslanec Národnej rady harmonizáciu daní na úrovni Európskej únie, lebo nemôžeme byť len tí, čo rozhodujú o našich výdavkoch, musíme byť schopní rozhodovať aj o svojich príjmoch. Ak vyššie územné celky stratia reálne významné autonómie pri tejto dani, moja otázka nie je, či je to dobré alebo zlé, ale čo to nahradí. Vybojovali ste si s ministerstvom financií a s centrálnym štátom nejakú inú možnosť, ktorú by ste mohli ovplyvňovať, rozvoj svojich území a mať samostatnosť a dokazovať, uplatňovať moc nielen na úrovni rozdávania výdavkov, ale aj na úrovni vyberania daní. Vieme, že výber daní je aj to, čo vytvára zodpovednosť verejných predstaviteľov voči svojim voličom. To znamená, verejný predstaviteľ, ktorý len prerozdeľuje prostriedky, v skutočnosti tie účty až tak skladať nemusí. A možno pragmaticky na záver. Zvážili ste, či tým nedláždite cestu k tomu, čo, myslím, aj váš predseda, samozrejme, občas ohlasuje? A neviem, či vy ste sa s tým úplne stotožnili, a to je v podstate zrušenie krajskej samosprávy v jej dnešnej podobe. Ďakujem veľmi pekne. | Miroslav Beblavý | SDKU | 2014-09-16 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje odmietavý postoj k harmonizácii daní na úrovni Európskej únie, čo znamená nesúhlas s ďalšou centralizáciou fiškálnych kompetencií v prospech EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je premyslený, vecný a reflektujúci, bez silného emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 312 |
train_128 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401008 | 2025-05-02T07:13:10.156661 | df90e6e2-9bd3-44fd-81f7-f68de8d2b972 | Ďakujem pekne. Predovšetkým sa chcem poďakovať pánovi poslancovi za pripomienky a chcel by som na niektoré reagovať, na niektoré sa, samozrejme, nedá. Znovu by som zopakoval, prečo sme pripravili tento návrh zákona ako nový zákon. Preto, lebo keby sme to urobili len legislatívnotechnickými vsuvkami a najrôznejšími inými technikami, tento zákon by bol nečitateľný. Čiže naozaj je to tak, pán poslanec, že sa niektoré kapitoly prehodili oproti pôvodnému zákonu preto, aby ten zákon bol čitateľný. Takže preto je to takto. Druhá vec. Kritizovali ste, že ako je to v porovnaní s európskymi normami. Na to boli povolaní právnici na Úrade vlády, Legislatívna rada vlády a všetci ostatní skonštatovali úplnú zhodu tohto zákona s príslušnými nariadeniami Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Takže, keď skutočne budete mať konkrétne veci, ktoré sa vám zdajú, že nie sú v zhode, tak, samozrejme, sme ochotní prerokovať každý jeden paragraf, čo podľa vás nie je v zhode. Čo sa týka tých konkrétnych vecí, to si tiež myslím, tam, čo ste spomínali o čipovaní, tak, samozrejme, je možné prerokúvať počas legislatívneho procesu tu v parlamente a neuzatvárajme sa pred akýmikoľvek vylepšeniami a zracionálnením tohto zákona. Čiže to je v poriadku. V tomto momente na to neviem reagovať, ale na to budú rokovania vo výboroch. No ale to, čo ste potom nakoniec povedali vo všeobecnosti, že je to zákon likvidačný a že považuje každého obchodníka za priekupníka a tak ďalej, tak to musím odmietnuť. Ten zákon je ale naozaj na to, aby upravoval obchod s chránenými druhmi živočíchov a rastlín, pretože ten obchod existuje a ten, kto dodržiava zásady tohto obchodu, ktorý je zameraný práve na to, aby sa nevyberali z prírody živočíchy a rastliny, tak ten sa nemusí tohto zákona obávať. Isteže, každá regulácia prináša so sebou ťažkosti a naozaj je to zamerané na reguláciu obchodu. Ja aj to viem prežiť, že tí, ktorí obchodujú, tak to považujú z hľadiska svojho biznisu, teda zo svojho obchodu ako obmedzenie, ale v žiadnom prípade nejde o likvidáciu. No a ešte ste povedali niekoľko slov o spolužití ľudí, živočíchov a rastlín. No, musím povedať, že najideálnejšie spolužitie je, keď tie rastliny a živočíchy sú vo voľnej prírode, a nie v izbách, hoci nemám absolútne žiadne problémy s tým, že sú chovatelia, zberatelia a tak ďalej a tak ďalej, s tým ja nemám žiadne problémy, len toto je môj názor a celkom iste tí, ktorí chcú mať tieto zvieratá a rastliny pre potešenie, že si to chcú kúpiť a kúpia to legálne, tak nebudú mať s tým žiadne problémy. Znovu hovorím, zákon je práve preto, lebo ho uznáva celá Európska únia, je preto, aby sa obchodu a najmä nelegálnemu obchodu týmto zákonom zabránilo a aby sa obchod reguloval. Znovu na záver ale chcem povedať, že keď budete mať konkrétne podnety a konkrétne pripomienky ku konkrétnym ustanoveniam zákona tak, samozrejme, sme otvorení ich prerokúvať. Ďakujem pekne. | László Miklós | SMK | 2004-09-08 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"opakovane zdôrazňuje zhodu návrhu zákona s nariadeniami Európskej únie a odôvodňuje jeho prijatie práve existenciou jednotných európskych pravidiel, čo signalizuje podporu regulačnej úlohe EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný, vysvetľujúci a zameraný na odbúranie nedorozumení bez emocionálne zafarbeného jazyka alebo hodnotenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 473 |
train_129 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401017 | 2025-04-30T13:45:09.461660 | 9781f2bc-db47-4313-a5bf-2a5a52fcb1ac | Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi uviesť odôvodnenie návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách. Tento návrh prekladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. Zároveň ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Dohoda bola podpísaná v Jerevane 18. marca tohto roku. Účelom dohody je vytvoriť právne podmienky na vykonávanie leteckých dopravných služieb medzi Slovenskou republikou a Arménskou republikou a zároveň na prevádzku lietadiel v obchodnej leteckej doprave. Záujem otvoriť pravidelnú leteckú linku medzi Bratislavou a Jerevanom oznámila letecká spoločnosť Armavia v marci 2008. Ustanovenia dohody sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky a s tzv. horizontálnou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a Arménskou republikou o určitých aspektoch vykonávania leteckých dopravných služieb podpísanou 8. decembra 2008. Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky schválila materiál 10. novembra 2009. Vláda návrh prerokovala v januári a prijala k nemu uznesenie č. 16. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. | Ján Figeľ | KDH | 2010-10-21 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba konštatuje súlad Slovensko–Arménskej dohody s horizontálnou dohodou EÚ bez hodnotiaceho stanoviska k EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je formálny a informačný, bez emočného zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 235 |
train_130 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401026 | 2025-04-30T13:48:46.376686 | 00fac939-dce1-4c29-a752-8202f5d562ea | ... na plynofikáciu kotolní, odstraňovanie suchých WC a rekonštrukciu striech, ktoré boli budované pred 15 až 20 rokmi a v súčasnosti majú ďaleko po životnosti a je nevyhnutné ich opravu riešiť progresívnejšími metódami, čo si však, samozrejme, vyžaduje aj viacej peňazí. Ak si zoberieme, že napríklad v porovnaní s týmto rokom majú dostať školy iba o 300 mil. viacej na kapitálové výdavky, tak takýmto tempom sa kapitálový dlh nezmenší, nakoľko rozostavané školy stoja z roka na rok viac peňazí, koľko chátrajúcich objektov sa opraví, toľko pribudne. Obzvlášť hodná povšimnutia je aj tá skutočnosť, že vstupom platnosti zákona 230/2000 Z. z. o školských zariadeniach sú zvýšené nároky na vyplácanie vreckového učňom v špeciálnych školách, deťom v zariadeniach náhradnej výchovy, príspevku na výbavu a opakovaných vecných dávok pre deti s nariadenou ústavnou výchovou. Na tieto zvýšené nároky sa v rozpočte absolútne nepočíta. Chýbajú tiež finančné prostriedky na vyplácanie štipendia v rozpočtových organizáciách pre siroty alebo deti zo sociálne slabších rodín. Čiže, na sociálnu stránku detí, ktoré sú na tom najhoršie, sa celkom pozabudlo. Ak by som mala zhrnúť vzdelávanie, čiže 09 v jednotlivých krajoch, tak dohromady pre tieto kraje chýba na mzdy 227 mil., na tovary a ďalšie služby 630 mil., na bežné transfery 346 mil. a na kapitálové výdavky 360 mil. Posledná kapitola je kapitola Slovenskej akadémie vied. Samotná Slovenská akadémia vied konštatuje, že vládou deklarovaný postupný nárast celkových výdavkov na vedu a techniku sa nerealizuje, ale naopak, v posledných rokoch došlo k poklesu celkových výdavkov na vedu. Oproti roku 1998 podľa predbežných výpočtov poklesol celkový podiel výdavkov z 1,18 % na 0,80 %. Výška podpory výskumu a vývoja zo štátnych zdrojov poklesla z 0,42 % HDP na cca 0,31 % HDP v roku 2002. V posledných rokoch trvalo klesajúci trend podpory na vedu a techniku nielen spochybňuje schopnosť Slovenskej republiky približovať sa štandardom Európskej únie na vstup Slovenskej republiky do spoločenstva, ale v skutočnosti pôsobí i proti vlastným záujmom prekonať súčasné ekonomické a spoločenské problémy a núti k odchodu vedy do zahraničia a nemá žiadnu perspektívu pre mladú generáciu vedcov. Návrh rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied na rok 2002 spracovaný na základe listu ministerky financií č. 3038/2001, v ktorom je oznámený návrh limitov výdavkov na rok 2002 pre rozpočtovú kapitolu, nezohľadňuje, absolútne nezohľadňuje koncepciu štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005, ktorú schválila vláda svojím uznesením č. 724/2000 a uznesením Národnej rady č. 1228/2000, podľa ktorej by sa podiel výdavkov štátneho rozpočtu na vedu a techniku do rozpočtovej kapitoly SAV mal zvýšiť o 0,12 % HDP od roku 2002, čo pri predkladanom vytvorení HDP predstavuje objem 369 mil. 650 tisíc. Čiže tu som znovu pri tom, čo som hovorila na začiatku, že vláda sa zaoberá sústavne vytváraním nejakých koncepcií, prijímaním týchto koncepcií a v záverečnom kroku neplnením týchto koncepcií. V súlade s uvedeným by mala mať kapitola SAV zabezpečený medziročný nárast už na rok 2002 vo vzťahu k roku 2000 v objeme 80 mil., čo samozrejme nebolo, na rok 2001 bol tento nárast len 20 mil., na rok 2002 je opäť deklarovaný nárast o 80 mil. Táto suma by aspoň čiastočne zmiernila situáciu v rozpočte SAV v porovnaní s prideleným limitom, ktorý dostala Slovenská akadémia vied 7,5 mil. Čiže znovu je tu deficit 76 mil. Za povšimnutie stojí iba to, že vzhľadom na takýto deficit, Slovenská akadémia vied sa vôbec nemôže zapájať do medzinárodných projektov, kde vlastne dáva iba 50 % zo svojho rozpočtu a 50 % dostávame z projektov Európskej únie, ale ani tých 50 % Slovenská akadémia vied nemôže vykryť. Slovenská akadémia vied nemôže plniť ani uznesenia vlády, ktoré ju zaväzujú, napríklad koncepcia starostlivosti o štátny jazyk vôbec nie je vyfinancovaná, chýba im tam 681 tisíc. Ďalšie uznesenie vlády č. 448, je to úloha a prínos kultúrneho dedičstva a Slovenska v kontexte Európy, kde nedodali pre Slovenskú akadémiu vied 545 mil. Potom je to ďalšie uznesenie vlády č. 705, je to účasť Slovenska na medzinárodnej výstave Stred Európy okolo roku 1000, znovu tam chýba 1 milión 200 tisíc. Takže všetky uznesenia vlády nasmerované na Slovenskú akadémiu vied zabudla vláda v rozpočte vyfinancovať. Z tohto vyplýva, znovu zopakujem už po tretíkrát, že vláda vytvára iba koncepcie a uznesenia, ale o ich financovanie sa už vôbec nestará. Ďakujem za pozornosť. | Eva Slavkovská | SNS | 2001-12-06 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje podporu harmonizácii s normami Európskej únie a kritizuje vládu za nesplnenie záväzkov priblížiť sa štandardom EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je prevažne kritický a nespokojný, keďže rečník zdôrazňuje nedostatočné financovanie a neplnenie vládnych koncepcií."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 701 |
train_131 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401035 | 2025-05-02T07:33:30.692718 | ee701426-8474-4189-ac68-a3d4ffb9eab7 | Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, začnem tiež tak trošku odviazane a v úvode poviem, že kto nemyslí na vzdelanie a vedu, nemyslí na budúcnosť tohto štátu, našich občanov, zabúda, že budúcnosť má predovšetkým formovanie znalostného, sociálneho modelu. Takým je aj návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a verejnej správy na roky 2011 až 2013. Jan Amos Komenský nadčasovo odkázal aj súčasnej vládnej koalícii, tentoraz s väzbou navrhovaný štátny rozpočet: „Ničme nevedomosť, aby nevedomosť nezničila nás.“ Žiaľ, neúcta k vzdelaniu a vede naďalej pretrváva a novou stredopravou vládou sa ešte viac prehlbuje. Aj súčasnej vládnej koalícii patrí táto otázka, ktorú predložil alebo uviedol Jan Amos Komenský, otázka celoeurópskeho rozmeru, otázka, ktorá nás ťaží a ktorá ťažila aj predchádzajúcu vládu, lebo aj v minulosti sa nie vždy podarilo práve v tejto oblasti urobiť zásadné zmeny. To si treba aj z tohto fóra a na tomto fóre priznať. Sú tu, samozrejme, aj ďalšie otázky, ktoré si treba položiť: Zachránime banky alebo zabezpečíme rozumný, rozvážny, ekonomický, sociálny rozvoj vrátane vzdelávania a vedy? Budeme do zahraničia vysielať po zuby ozbrojených vojakov a vyháňať mladých vzdelaných ľudí za primeranou prácou k ich vzdelaniu a ich ambíciám alebo budeme podporovať vzdelanie, vedu, výskum, vývoj, inováciu a informačné technológie v našom štáte? Budeme drancovať životné prostredie, ničiť kultúrne dedičstvo alebo investujeme peniaze do vzdelávania, vedy, do formovania vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov a aj do environmentálnej a kultúrnej oblasti? Odpovede by mali byť jasné. Žiaľ, nie sú vždy, sú v konečnom, samozrejme, dôsledku často smutné, tak ako napísal James Galbraith v publikácii The Predator State, ktorá vyšla v roku 2008. Citujem: „Ekologická udržateľnosť, vedomostný rozvoj, učiaca sa zdravá spoločnosť, ako aj sociálna spravodlivosť, resp. sociálna nespravodlivosť sú oblasti, v ktorých trh zlyháva.“ Žiaľ, aj súčasná vláda je v tejto oblasti nepoučiteľná. A tieto oblasti, samozrejme, sa nevymykajú z toho názoru, ktorý tu bol, či už predvolebnými trikmi, ktoré sa tu urobili v súvislosti s volebnými programami súčasných politických strán, ktoré sa nachádzajú v koalícii. Aj na Slovensku vďaka vám, a svedčí tomu aj navrhovaný zákon o štátnom rozpočte na rok 2011, ako aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, zostáva vedomostný, poznatkový, ale aj kultúrny, ekologický, sociálny a, prirodzene, aj zdravotný rozmer na okraji vášho záujmu, stále viac a viac je prakticky vytláčaný z definovaných prioritných cieľov, teda v konkrétnych krokoch, v konkrétnom napĺňaní týchto priorít. Nepomohla tomu ani, pán podpredseda vlády, vaša Minerva, ani náš Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, keď tam vstúpila realitná, finančná, hospodárska a sociálna a, samozrejme, aj morálna globálna kríza. A nepomôže tomu, samozrejme, aj vami uvažovaná, pokiaľ viem, a signalizovaná nová Minerva II. Svedčia o tom navrhované rozpočty na roky 2011 až 2013. Nebojme sa to povedať, aj sebakriticky, čo však vy, vážený pán podpredseda vlády pre vedomostnú spoločnosť, nedokážete povedať, a predkladáte len nereálne a klamlivé rozprávky. Ja často pripomínam, že najmä v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu sme aj my mnohé merateľné ciele niektorých ukazovateľov nezrealizovali. Ale treba si tiež priznať, práve dnes, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, že vy oveľa viac zlyhávate aj pri príprave tohto štátneho rozpočtu. A teraz je jasné, že sa z vašej strany budú ozývať veci, že však tu nie je dostatok financií, je nedostatok financií, ale česká vláda sa nachádzala v podobnom probléme ako slovenská vláda a zadefinovala priority, vedu, výskum a vzdelávanie. A vo všetkých rezortoch škrtala prostriedky. Jedine do rezortu školstva, do oblasti vedy, výskumu, do Akadémie vied Českej republiky tieto prostriedky oproti minulým rokom výrazne v návrhu rozpočtu navýšila. Vážení prítomní, vážený pán podpredseda vlády, uvedomujem si, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2011 a rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je zostavený a prezentovaný tak, aby sa sťažilo porovnávanie, aby sa mohlo žonglovať s číslami. Údaje sú uvádzané v plánovaných výdavkoch v ekonomickom a programovom členení, samozrejme, aj vo vzťahu k týmto výdavkom na ďalšie dva roky, 2012 a 2013. Žiaľ, nie je dobré, a to povedali aj vaši experti z M. E. S. A. 10, pretože sa neuvádzajú údaje aj za minulé roky, aby sa dalo jasne poznať, ako sa výdavky v jednotlivých rozpočtových kapitolách rezortov a ďalších ústredných orgánov štátnej správy, aj v programovom členení, medziročne vyvíjajú. Preto si musíme spolu s expertmi tieto údaje prácne vyhľadávať. A potom sa porovnávajú skutočné výdavky s plánovanými, ako aj opačne. Môže sa to zneužívať tak na jednej, ako aj na druhej strane. Ubezpečujem vás, že som sa snažil dopracovať k relevantným údajom bez klamlivého bonusu eurofondov, ktoré považujem len ako pridanú hodnotu slovenským verejným zdrojom. Jednoznačne je možné konštatovať, že štátny rozpočet je rozpočtom zdražovania a pochybného vzťahu či neúcty k vzdelávaniu, vede, výskumu a vývoju v Slovenskej republike. Deje sa to napriek veľkolepému prísľubu ku vzdelaniu a vede v schválenom Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Myslím, že to bolo koncom júla a na prelome augusta tohto roku. Dovolím si uviesť, vážený pán podpredseda vlády a pán minister financií, ďalší z konkrétnych údajov, ktoré nebezpečne ohrozujú našu vedu, výskum a vývoj. Týka sa to konkrétne rezortu dopravy, do ktorého ste uvažovali a možnože aj uvažujete alokovať 100 mil. eur z európskych zdrojov, a to z operačného programu Výskum a vývoj do operačného programu Doprava. Ako to hodnotím? Kým vo vzťahu k prednovembrovej totalite môžeme hovoriť o papierových hlavách, tak ako skvele a výstižne to prezentoval režisér Dušan Hanák vo svojom filme, už v roku 2011 budeme môcť hovoriť o betónových hlavách, lebo zdroje z výskumu a vývoja zabetónujeme do výstavby ciest, pre ktoré ste neracionálne zrušili výhodné zdroje z pripravovaných PPP projektov. Slovensko nemá ucelenú koncepciu nepretržitého financovania vedy. Nepodarilo sa to presadiť ani vám, ako podpredsedovi vlády, a, samozrejme, nepodarilo sa to presadiť ani mne, či už ide o projekt Minerva z rokov 2005 a 2006, do ktorého sa zodpovedajúce zdroje nedostali, alebo Modernizačný program – Slovensko 21 z roku 2008, do ktorého sa zdroje nedostali, najmä kvôli finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze, keď prednosť dostali oblasti dôležité pre zamestnanosť a sociálnu aktívnu politiku. Samozrejme, ako som už uviedol, najväčším problémom je to, že štát nemá systém podpory vedy, ktorého súčasťou musí byť jasné, zreteľné zadefinovanie menšieho počtu priorít vo vede, na ktoré budú aj dostatočné zdroje. Nám sa podarilo znížiť 22 priorít z rokov 2005 a 2006, definovaných druhou vládou Mikuláša Dzurindu, na 12. A sám som sa snažil ich znížiť až na 4 až 5, čo by bolo dostačujúce a pre rozvoj nášho štátu nesmierne výhodné. Treba priznať, že sa mi to cez odpor rezortov a niektorých lobistov z výskumu a vývoja nepodarilo a nepodarilo sa to ani terajšiemu ministrovi školstva a podpredsedovi vlády. Musím tiež konštatovať, použijúc stanovisko Stanislava Sipka zo Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA): „Donedávna aspoň špičkové ústavy mali projekty, ale teraz všetko vyschlo alebo vysychá, už aj tam. Slovenská veda viac a viac živorí, ako žije.“ A dodávam, po navrhovanom rozpočte pre Agentúru pre výskum a vývoj, teda ďalej pre vysoké školy a vysokoškolskú vedu, ale aj pre Slovenskú akadémiu vied, to bude ešte horšie. Veľmi ťažko sa nám bude revitalizovať to, čo sa najmä vďaka nízkemu rozpočtu v tejto oblasti bude ničiť. Veď sa nám rozbíjajú vedecké a budú rozbíjať vedecké tímy. Naďalej sa bude znižovať úroveň vedeckých laboratórií, okrem niektorých excelentných pracovísk, kde boli dané a dodané finančné zdroje, európske zdroje. A mladí vedeckí pracovníci budú ešte výraznejšie, celkom prirodzene, odchádzať na kvalitnejšie a lepšie laboratóriá a vedeckovýskumné pracoviská do zahraničia. Konkrétne sa tiež vaše kroky dotýkajú aj Slovenskej akadémie vied, ktorá má vedeckých pracovníkov z celkového počtu vedeckých pracovníkov na Slovensku 16 %. Napriek tomu produkujú až 36 % textov v karentovaných časopisoch a majú až 36-percentné merateľné vedecké výsledky prostredníctvom meraného ukazovateľa citácií z vedy na Slovensku. Treba povedať, že sa výrazne zapájajú nielen do špičkového základného výskumu, ale aj do aplikovaného výskumu v technických, prírodných alebo lekárskych vedách, vrátane, na Slovensku náročnej a nedocenenej, samozrejme, veľmi dôležitej, patentovanej činnosti. Chýba mi preto racionálne vysvetlenie, prečo práve podiel výdavkov na vedu a výskum nielen v Slovenskej akadémii vied, ale aj na vysokých školách reálne klesá v prepočte na vedeckých pracovníkov, na úspešné projekty a programy, ktoré musia byť kofinancované aj zo strany partnerov, či už Slovenskej akadémie vied alebo jednotlivých vysokých škôl, najmä čo sa týka napr. úspešných projektov zo 7. rámcového programu pre výskum a vývoj Európskej únie, samozrejme, mimo zdrojov, ktoré idú do výskumu a vývoja zo štrukturálnych fondov z operačného programu Výskum a vývoj z Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013. Podobná situácia je aj pri slovenských špičkových univerzitách. Boli tu spomínané dve z nich mojím predrečníkom pánom doktorom poslancom Osuským. Kým v susednej Českej republike naliali napr. do Masarykovej univerzity v Brne jednorazovo 210 mil. eur, a majú vážne problémy tiež s finančným rozpočtom, ale sa rozhodli touto cestou ísť, takže tam majú nový univerzitný kampus, oveľa lepšie vzdelávacie a vedeckovýskumné podmienky, na Slovensku šetríme aj v tomto rozpočte na vysoké školy a | Dušan Čaplovič | SMER | 2010-12-07 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník opakovane kritizuje nedostatočné financovanie vzdelávania, vedy a výskumu a pozitívne sa odvoláva na rámcové programy EÚ "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má kritický tón voči súčasnej vláde a jej rozpočtovej politike, ktorú viní z podceňovania významu vzdelávania a vedy, čo ohrozuje budúcnosť krajiny."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 1,500 |
train_132 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401044 | 2025-05-01T15:49:36.518593 | 2a380ae3-49e1-4508-94be-e08e08c64c76 | by rasizmus zo strany migrantov a nenávistné prejavy voči domácemu obyvateľstvu, ako by vôbec neexistovali. Je neuveriteľné, že vláda by sa zaviazala podporovať médiá, ktoré propagujú migráciu, a na druhej strane nepodporovať, resp. likvidovať médiá, ktoré sú k migrácii kritické. Hovoriť o nezávislosti médií, slobode prejavu, a pritom diskriminovať finančne a inak tie médiá, ktoré vyjadrujú obavy a iné názory, je veľmi jasným a hrubým porušovaním našej ústavy, medzinárodného..., a medzinárodného práva, ako aj demokracie. V čísle, v cieli č. 19 sa, by sa, sa opätovne potvrdzuje, že migráciu pova..., je, migrácia je považovaná za prospešnú pre trvalý rozvoj krajín pôvodu, pre tranzitné krajiny a rovnako aj pre cieľové krajiny. Za týmto účelom by vláda migráciu plánovala, bude ju plánovať a začlení plány migrácie do miestnych, štátnych a regionálnych programov rozvoja spoločnosti. Vláda prijala na seba záväzok vykonať množstvo ďalších legislatívnych a iných opatrení. Napríklad aj v otázkach finančných príjmov migrantov, vytvorenia programov a nástrojov na podporu investícií z príjmov migrantov do krajiny ich pôvodu a iné. Dnes žije na svete asi 7,7 mld. ľudí a ich počet sa rýchlo zvyšuje, z toho je 260 mil. tzv. migrantov, teda ľudí, ktorí nežijú vo vlastnej krajine. Niektoré štatistiky do počtu migrantov zahŕňajú dokonca aj ľudí, ktorí migrujú vo vlastnom štáte z jedného miesta do druhého, mesta, do druhého. Spolu je takýchto tiežmigrantov asi 750 mil. na celom svete. Teda vraj spolu s ostatnými migrantami, ktorí žijú mimo svojej krajiny, je to až 1 mld., teda asi jedna sedmina ľudstva. Na tomto príklade jasne vidno obrovskú snahu vnímať migráciu ako niečo ozrutné, kde údajne jednotlivé štáty sú bezmocné. Niečo s tým jednoducho musíme. Je to niečo, s čím musíme počítať, chopiť sa toho, pracovať spolu, migráciu riadiť a prejavovať tzv. solidaritu. Ak si však rozoberieme tieto čísla, tak vlastne skutočných migrantov, ktorí sú v medzinárodnom práve odôvodnene a považovaní za utečencov, je podstatne oveľa menej. Potom odrazu tie štatistiky vyzerajú úplne inak. Ak by sme predpokladali, že skutočných utečencov, ktorí sú nútení sa uchýliť v iných krajinách, je dovedna približne iba niekoľko desiatok miliónov, tak to tvorí na základe verejne prístupných medzinárodných údajov približne iba 0,26 % z celkovej populácie ľudstva, a nie 1 mld., jednu sedminu. O akú akútnu celosvetovú otázku teda ide? Pomáhať ľuďom treba, ale vedome zveličovať tieto údaje s cieľom zmiešanú migráciu podporovať a považovať ju za akúsi pozitívnu súčasť ľudského vývoja je scestné a účelové. Tí ostatní nie sú žiadni utečenci. Sú to napríklad ekonomickí migranti, ľudia, ktorí sa nemienia prispôsobovať novému prostrediu, chcú pomoc len využívať, alebo ľudia, ktorí sú možno aj kriminálnici utekajúci pred spravodlivosťou, alebo ľudia jednoducho už zamestnaní v zahraničí, študenti, menšiny v zahraničí a podobne. Iné štatistiky hovoria, že najväčší nápor utečencov pred násilnými konfliktami je v rámci Afriky, teda z jedného štátu do druhého. Európa im v tom má výdatne pomáhať, pretože Európa je údajne akýmsi ostrovom ľudských práv vo svete. Ale nikto už ľuďom nepovie, že vzájomná pomoc afrických štátov je už od roku 1974 dohodnutá v ich spoločnej zmluve. Riešia to medzi sebou, 41 štátov Afriky, vtedajšia Organizácia africkej jednoty v roku 2002 nahradená dnešnou Africkou úniou. Podpísali tieto štáty v roku 1974 dohodu, že si budú pomáhať a vzájomne prijímať migrantov a budú ich prijímať aj späť, čo sa volá readmisia. Išlo o riadenie špecifických aspektov problémov utečencov a migrácie v Afrike. Preto Európska únia vie, že nemôže hovoriť o tom, že s nimi sa nedá dohodnúť na vrátení migrantov. Európska únia účelovo tvrdí iba preto, že sa nedá dohodnúť na vytváraní zberných táboroch na ich území predtým, ako sa vydajú na cestu do Európy. Ale práve tu je podstata problému. Európska únia sa nesnaží riešiť otázku definitívneho zastavenia migrácie a navrátenia migrantov, ale pravdepodobne chce iba ich uskladnenie v zberných táboroch v Afrike, aby si ich potom organizovane a disciplinovane brala do Európy. Obhajcovia masovej migrácie na základe medzinárodného práva v otázkach utečencov tvrdia, že migrantov nie je možné v žiadnom prípade vrátiť na územia, kde by im hrozilo prenasledovanie. Z toho pravidla však existuje jedna, jedna dnes veľmi aktuálna výnimka. V deklarácii Valného zhromaždenia OSN o územnom azyle zo 14. decembra 1967 sa v čl. 1 bod 3 hovorí, že udelenie azylu je výlučnou kompetenciou štátov. V čl. 3 bod 2 sa hovorí, že zásada nenavrátenia osôb od hraníc alebo tých, ktorí už sú na území štátu, späť do štátu, kde im môže hroziť prenasledovanie, sa nepoužije v prípade zabezpečenia ochrany národnej bezpečnosti alebo v záujme ochrany vlastnej populácie. Napríklad v čase masového príchodu, prílevu osôb. Ale ak Nemecko... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.) | Natália Grausová | LSNS | 2018-11-28 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka kritizuje migračnú politiku Európskej únie a obviňuje ju z účelového zveličovania štatistík, manipulácie verejnosti a nedostatočného riešenia návratovej politiky, čím vyjadruje odmietavý postoj k politike EÚ v oblasti migrácie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Prejav má ostrý, konfrontačný tón s výrazným podozrievaním a kritizovaním EÚ a jej inštitúcií, čo naznačuje prevládajúci negatívny sentiment."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 756 |
train_133 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401053 | 2025-05-01T07:45:22.370540 | 4e6acfb3-55bc-4a78-ac7b-3155c2fdba21 | Ďakujem za slovo. Tak, Rasťo, ja by som ťa ešte doplnil jednou vecou. Nechcel som to povedať vo svojej rozprave, pretože viem si predstaviť, ako by tu takíto nejakí pandrláci ako tento Žiak vyskakovali 2,20 a musel by som ho uzemniť. Ale treba si povedať jasne, ja už len čakám na ten papier, kedy mi príde, potom to tu všetkým týmto propagátorom vakcín ukážem a potom som zvedavý, čo im povedia, pretože v jednom štáte, ktorý nie je v Európskej únii, ale je označovaný za top krajinu Európy a možno aj sveta, tak je zázrak, že takýmto ľuďom, ktorí sa zaočkujú, dávajú úvery maximálne na dva roky. Veď predsa, keď im žiadny COVID nehrozí, sú zaočkovaní, sú fit, sú v pohode, tak by predsa úvery mohli splácať aj 10-20 rokov. Ale dajú im, ak sú zaočkovaní, iba na dva roky. Takže aj toto nám môže niečo hovoriť, že kto kde akých odborníkov má. Ale verím, že aj ten papier, keď donesiem, tak tuto špecialisti na zdravie spochybnia takéto rozhodnutia bánk. A si myslím, že banka asi bude mať prostriedky na to, aby si spravila svoj výskum a výskum na vysokej úrovni. | Marián Kotleba | LSNS | 2021-07-24 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"\"Ale treba si povedať jasne, ja už len čakám na ten papier, kedy mi príde, potom to tu všetkým týmto propagátorom vakcín ukážem a potom som zvedavý, čo im povedia, pretože v jednom štáte, ktorý nie je v Európskej únii, ale je označovaný za top krajinu Európy a možno aj sveta, tak je zázrak, že takýmto ľuďom, ktorí sa zaočkujú, dávajú úvery maximálne na dva roky. \" Poukazovanie na lepšie praktiky mimo EÚ s implicitným postojom, že riešenia v rámci EÚ nie sú správne "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má silne konfrontačný, ironický a útočný tón voči očkovacej politike a jej podporovateľom, pričom využíva expresívne výrazy a dehonestujúce označenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 191 |
train_134 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401062 | 2025-04-30T13:46:43.229531 | 2ca11394-3431-461c-ac96-6a9f07949835 | Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, chcel by som upozorniť na to, že pani Garaj Éva, ktorá tu mala výhrady proti našej kandidátke Edit Bauer, tie výhrady vyslovila preto, lebo Edit Bauer má určité názory. Teraz tu nebudeme skúmať obsah tých názorov. Veľmi dobre vieme, ako pani Garaj Éva rozoštváva Maďarov a Slovákov tam, kde žije. Napriek tomu nemáme výhrady proti tomu, aby bola menovaná, delegovaná za Národnú radu Slovenskej republiky do Európskeho parlamentu. Totiž poslanec, poslankyňa má výsostné právo mať svoj názor, a podľa tých názorov, ktoré vyslovuje, nemôže byť rozhodnuté o tom, či má byť alebo nemá byť zaradený do takejto delegácie. Ďakujem vám, že ste ma vypočuli. Ďakujem, že za to, čo som povedal, ma nechcete zatiaľ vylúčiť z Národnej rady Slovenskej republiky. | Miklós Duray | SMK | 1994-12-16 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa vyjadruje k procedurálnemu právu poslancov byť delegovaní do Európskeho parlamentu bez ohľadu na ich názory, bez hodnotenia EÚ ako takej."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Veľmi dobre vieme, ako pani Garaj Éva rozoštváva Maďarov a Slovákov tam, kde žije. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 126 |
train_135 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401071 | 2025-04-29T20:32:40.300659 | 1a45d8c4-b4d0-422e-ae57-42e7bc94f25c | Ďakujem pekne. Nechcem zbytočne reagovať na všetko, ale, ale predsa len musím na niektoré veci upozorniť, ktoré spomínal kolega Poliačik. Začnem odzadu. Pán kolega Poliačik, máme otvorený zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky. V tomto zákone nie sú a ani nemôžu byť riešené platové a iné náležitosti poslancov Európskeho parlamentu. Môžte mať pravdu vecne, ale, ale to je na asi úplne inú právnu normu, musím na to poukázať. Alebo potom treba túto právnu normu celú prebrať a na to som teraz nemal ambíciu. A zákon, zákon sa vzťahuje teda na funkcie, ktoré sú tu vymenované. To sú tie ústavné funkcie, žiaľ, Slovenskej republiky, nie Európskeho parlamentu, nie NATO, nie iných inštitúcií, kde ja tiež dúfam, že sa môžu dostať niektorí bývalí slovenskí prezidenti v budúcnosti, budem držať palce, ale, ale to nie je vec tejto, žiaľ, nie je vec tejto právnej úpravy. Spomínali ste tie dôvody, ak bude ochrana potrebná pre bývalého prezidenta. Určite, to platí rovnako. To znamená, že aj keby sa bývalý prezident stal poslancom a vznikli by dôvody, tak akože, samozrejme, to si neviem predstaviť ináč. Čiže tam tá diskusia je úplne, myslím si, že zbytočná, lebo, lebo pokladám to za jasnú vec. A opätovne boli zmienené tie súbehy povolaní. Ja iba musím upozorniť na to, že, páni, myslime aj na to, že v prípade súbehu povolania hovoríme o tom, čo človek vykonáva. Akože poslanec je zároveň, a keď je tak šikovný a dokáže byť aj, aj primátorom, alebo, robí to. Len toto je, je, je, ako by som povedal, benefit finančný pre niečo, čo už človek nerobí. Takže to by som do jedného vreca nikdy nehádzal. Iba toľko, ďakujem pekne. | Peter Kresák | MOST_HID | 2019-10-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník konštatuje, že navrhovaná právna úprava sa vzťahuje len na vnútroštátne ústavné funkcie a nevzťahuje sa na poslancov Európskeho parlamentu, bez vyjadrenia podpory či odporu voči EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Bez negatívneho alebo pozitívneho tónu"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 277 |
train_136 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401080 | 2025-05-01T19:18:24.825850 | 91bdf51a-52dd-444f-b1a4-cfbe280894e7 | Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť za skupinu poslancov návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh zákona sa týka zmeny v § 108a, kde návrh je vypustiť tento § 108a. V dôvodovej správe sú jednoznačne uvedené dva dôvody, prečo tento paragraf sa navrhuje vypustiť. Zákonom č. 5/2005 Z. z. bola novelizovaná účinnosť 2005 zákona 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Touto novelou sa okrem iného vložil nový § 108a s názvom sankcie, podľa ktorého ministerstvo školstva uloží pokutu do výšky 5 miliónov korún súkromnej vysokej škole alebo právnickej osobe, ktorá poskytuje, organizuje alebo zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky, a nie je vysokou školou podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona. Toto ustanovenie, ktoré bolo schválené 1. februára s účinnosťou, je kontradiktórne voči viacerým ustanoveniam zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v jeho aplikácii v praxi. Znemožňuje poskytnutie vysokoškolského vzdelávania. Ďalšia časť tejto dôvodovej správy hovorí o tom, že k tomuto paragrafu bola v Európskom parlamente vyslovená námietka, požiadali poslanci Európskeho parlamentu o stanovisko Európsku komisiu, či vložením tohto paragrafu do nášho zákona o vysokých školách neporušujeme zmluvu Európskeho spoločenstva týkajúcu sa poskytovania vzdelávacích služieb na území našej republiky. 30. 3. 2005 prišiel list z Európskej komisie podpísaný pánom McCrevinom, ktorý jednoznačne informuje, že dostal tento podnet poslancov Európskeho parlamentu a má za úlohu zhodnotiť a analyzovať túto námietku a sú tu jasne formulované stanoviská Európskej komisie, ktorá hovorí, že tento § 108, táto časť spadá pod slobodu poskytovania služieb a je vykonaná štátnym príslušníkom jedného členského štátu a je zameraná na iný členský štát, a to je prostredníctvom prevádzkovania zriadeného v tomto členskom štáte. To znamená, že ak má niektorá univerzita členského štátu Európskej únie záujem poskytovať vzdelávanie rôznymi formami, to znamená, že zriadi si pobočky, alebo najme si právnickú osobu, alebo zriadi súkromnú školu, ktorá bude poskytovať vzdelávanie tej danej univerzity na našom území a bude udeľovať diplomy danej univerzity, ktorá si vytvorila podmienky na našom území, má právo poskytovať vzdelávacie služby. Ak sa jej v tom bráni, tak sa porušuje článok 43 a 49 Zmluvy o Európskom spoločenstve. Čo sa týka špecifikácie situácie predloženého členmi komisie, dôkladne sa prešetruje táto správa, ktorá je na Slovensku, vzniká touto zmenou novely tohto zákona o vysokoškolskom vzdelaní a ak bude potrebné, začne sa proti Slovensku proces proti čl. 226 Zmluvy o Európskom spoločenstve. To znamená, jasne bolo formulované, že § 108a, ktorý bol vložený do tohto vysokoškolského zákona, porušuje zmluvu 226 Európskeho spoločenstva a na základe toho hrozia pokuty a aj škody a sankcie voči Slovenskej republike. Preto sme si dovolili, podpísaní navrhovatelia, ktorí sme tu, štyria, pod zákonom, predložiť tento návrh, aby sme riešili situáciu, ktorá nastáva podaním tejto sťažnosti v Európskom parlamente, a myslíme si, že na ministerstve školstva nájdeme riešenie, nájdu sa veľmi dobré riešenia, vecné riešenia ako inak zosúladiť s Európskym spoločenstvom a s európskym právom možnosť poskytovania vzdelávania a zároveň ošetriť, čo rozumieme tomu, že obava bola. Vecná stránka toho zákona nebola zle myslená, tej novely, lebo snažila sa ošetriť, aby nemohol na našom území ktokoľvek a akokoľvek poskytovať vzdelávanie. Ale dopad je, práve naopak, vyznelo to proti nám, že vlastne tie krajiny, ktoré majú akreditované vzdelávanie svoje, univerzitné, v Európskej únii a chcú pôsobiť, poviem ako príklad, záujem má pôsobiť Univerzita Karlova na Slovensku, francúzske univerzity a belgické univerzity. A náš školský výbor bol priamo na Karlovej Univerzite a povedali nám, že viete, máme problém, máme veľa slovenských študentov. Chceli by sme vytvoriť tu podmienky, aby mohli na Slovensku získať diplom Karlovej Univerzity, lekárske vedy, alebo sociálne vedy, alebo právnické a tak ďalej a my musíme získať akreditáciu Slovenskej republiky. Naša univerzita má európsku akreditáciu a my musíme žiadať o slovenskú akreditáciu. Takže to sú naozaj vážne rozpory a tým jednoznačne bránime, myslím si, vstupu kvalitného vzdelávanie na naše územie a umožniť aj slovenským študentom, ktorí momentálne cestujú a veľmi radi cestujú za vzdelaním do Čiech a stojí to aj finančne dosť, náročné je to, aj by som povedala, úniky mozgov sú to. Tento zákon práve spôsobuje to, že tie univerzity váhajú vstúpiť na náš trh vzdelávania a cítia sa naozaj diskriminované. Myslím si, že ak by sme nechali tento paragraf, tak naozaj môže to mať veľmi negatívny dopad na Slovensko a prehrali by sme súdne spory, ktoré by sem prišli, keby niektoré tieto univerzity podali. Takže prosím vás, vážené dámy a páni, páni kolegovia, o podporu zákona, jednoznačne, ktorým sa chceme otvoriť Európskej únii, ktorým chceme skvalitniť vzdelávanie a pomôcť, aby sme aj mohli vzdelávanie vzájomne skvalitniť tým, že budeme tu mať partnerov, ktorí donesú aj novú kvalitu, a zároveň rozumiem tomu, na ministerstve školstva ošetriť potom prípadne inými spôsobmi vecne ináč riešenými tie inštitúcie, ktoré by chceli vzdelávať aj slovenské inštitúcie bez akreditácie, ktoré na to nemajú ani povolenie a ani nemajú vzdelávanie akreditované, rôzne kurzy, tie, samozrejme, môžeme iným spôsobom ošetriť. Ďakujem pekne. | Beáta Brestenská | ANO | 2005-05-19 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka jednoznačne obhajuje vypustenie § 108a ako krok smerom k zosúladeniu s právom EÚ a otvoreniu slovenského trhu pre európske univerzity, čím vyjadruje podporu európskej integrácii v oblasti vzdelávania."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celý prejav má prointegračný a konštruktívny tón, zdôrazňuje kvalitu vzdelávania, spoluprácu a pozitívne zmeny v prospech slovenských študentov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 839 |
train_137 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401089 | 2025-05-01T20:02:46.424488 | 5aa64c02-d809-44fc-b428-a7fa3cf1f263 | Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci. Ako predstaviteľ poslaneckého klubu Aliancie nového občana, samozrejme, zástupca vládnej koalície by som v nasledujúcich minútach rád zhodnotil základné ekonomické parametre a podmienky, ktoré ovplyvnili zostavenie predkladaného návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2003. Štátny rozpočet je jedným z najdôležitejších zákonov, ktoré prerokúvame. Jeho dôležitosť je najmä v tom, že zohľadňuje vývoj národného hospodárstva v minulých rokoch a zároveň predstavuje program na rok nasledujúci. Rozpočet, o ktorom dnes diskutujeme, sa tak, a to úprimne verím, stane pilierom ekonomiky v roku 2003. Na úvod by som rád zdôraznil, že v minulom volebnom období som v záverečnom roku nepodporil zákon o štátnom rozpočte na rok 2002. Vláda a ministerstvo financií pri jeho zostavovaní použili metodiku, ktorá podľa môjho názoru nebola adekvátna vzhľadom na neustále prebiehajúcu transformáciu slovenskej ekonomiky. Hlavnou chybou bolo, že privatizačné príjmy, ktoré majú jednorazovú povahu, a preto skresľujú pohľad na štátny rozpočet, boli súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a taktiež náklady, ktoré boli spojené s reštrukturalizáciou bánk, neboli zaradené medzi výdavky štátneho rozpočtu, hoci v konečnom dôsledku boli financované práve z jeho prostriedkov. Podľa posledných zverejnených údajov k vývoju rozpočtu v roku 2002 sa ukazuje, že snaha príslušných rezortov zabezpečiť najmä nedaňové príjmy ako i neprekročiť rozpočtové výdavky nebude v plnej miere dosiahnutá. Realizácia zamýšľaných opatrení sa oneskoruje a naopak, prijali sa ďalšie rozhodnutia s výraznými rozpočtovými dôsledkami, napríklad v mzdovej, respektíve v sociálnej oblasti. Reálne nám teda vznikol deficit, ktorý je viac ako dvojnásobný proti plánovanému, ktorý mal dosiahnuť 3,5% hrubého domáceho produktu. Predkladaný návrh tieto nedostatky dosť zásadne odstraňuje. Štátny rozpočet na rok 2003 je pripravovaný v metodike ESA 95, ktorú nielenže považujem za korektnejšiu, ale vyžaduje si ju aj prístupový proces Slovenskej republiky do Európskej únie. Mimoriadne, respektíve náhodné príjmy ako napríklad príjmy z privatizácie či deblokácie ruského dlhu a skryté výdavky súvisiace so splácaním dlhu zdravotných poisťovní, nemocníc či škôl v tomto návrh nie sú započítané a tak tento rozpočet môžeme považovať za reálnu kvantifikáciu príjmov a výdavkov štátu v roku 2003. Štátny rozpočet na rok 2003 vychádza z analýzy jednotlivých odvetví národného hospodárstva. Uvedomujeme si, že ani tento rozpočet nie je ideálny vzhľadom na reformy, ktoré neboli realizované v minulých rokoch. Napriek relatívne krátkej dobe po voľbách sa nám však podarilo pripraviť štátny rozpočet, ktorý považujeme za najvhodnejší súčasný variant a zároveň jeho schválenie eliminuje prípadné rozpočtové provizórium, čo by som rád zdôraznil. Samotný obsah rozpočtu na rok 2003 zohľadňuje súčasnú hospodárskopolitickú situáciu, keď je potrebné uskutočniť významné reformy, naštartovať reformy na strane príjmov ako i výdavkov. V návrhu sú tak premietnuté zmeny v príjmovej a výdavkovej časti, ktoré odrážajú priority súčasnej vlády. Pri odhadovanej úrovni hrubého domáceho produktu na rok 2003 vo výške 1 bilión 155 miliárd predstavuje schodok verejného rozpočtu 3,87 % hrubého domáceho produktu. Je to aj dôsledok faktu, že v roku 2003 sa v štátnom rozpočte kumulujú viaceré negatívne faktory, vyplývajúce najmä z nerealizácie reforiem, vyúsťujúcich do rizík rozpočtu v roku 2002 a z realizácie rozhodnutí, ktorých účinnosť sa posunula za horizont roku 2002 a to sú všetko momenty, na ktoré sme v posledných dvoch rokoch v rámci Aliancie nového občana veľmi intenzívne poukazovali a upozorňovali sme, že takéto riziká tu v Slovenskej republike vznikajú. Príjmy štátneho rozpočtu pre rok 2003 sa kvantifikujú na úrovni 235 mld. Sk. V porovnaní s rokom 2002 sa teda rozpočtujú naviac o 15,1 mld. Sk. V uvedenom výnose sú už však zohľadnené prínosy navrhovaných legislatívnych opatrení v objeme 11 mld. Sk, ktoré vzniknú v dôsledku zmien napríklad v DPH a spotrebných daniach. Tento nárast v nepriamych daniach spolu s rastom inflácie, ktorá je rozpočtovaná na 8,8 % a v porovnaní s týmto rokom narastie až o 5 %, predstavuje hlavné riziko pre budúci rok. Rast cenovej hladiny v tejto výške je však nevyhnutný vzhľadom na nárast regulovaných cien, hlavne elektriky, plynu a vody. Uvedomujeme si, že toto zvyšovanie vyvolá určitú kritiku tejto vlády a tejto vládnej koalície v očiach verejnosti. Tento krok je však potrebný, štát nemôže donekonečna dotovať tieto ekonomické statky. Napríklad deformované ceny vodného a stočného, ktoré v súčasnosti pokrývajú len 70 % reálnych ekonomických nákladov potrebných na ich výrobu a dosahujú len v porovnaní polovicu fakturovaných cien v Českej republike. Plánované výdavky štátneho rozpočtu predstavujú 291,8 mld. Sk. Na medziročnom raste o 18, 4 mld. sa budú podieľať najmä výdavky na mzdy a sociálne účely. I keď sa nám pre rok 2003 čiastočne podarilo napraviť často neadekvátne použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, ešte stále vidíme priestor na úpravy vo výdavkovej časti. Pri každej výdavkovej kapitole štátneho rozpočtu sa preto v nasledujúcich rokoch musí vykonať detailný krížový audit oprávnených nákladov súvisiaci s jednotlivými činnosťami, zhodnotiť jeho výsledky a následne v prípade potreby okamžite vykonať požadované úpravy. Navrhovaný rozpočet je prvým krokom ku konsolidácii verejných financií. Je pravdou, že má reštriktívny charakter, tento však vyplýva z aktuálnej situácie o verejných financiách, ktoré je potrebné naštartovať, a práve tento povolebný čas nám dovoľuje nevyhnutné reformy uskutočniť razantným spôsobom. Pri ich realizácii musíme byť však vzhľadom na citlivosť ich dopadu na spoločnosť dôslední a zodpovední. Zodpovednosť chápeme na jednej strane ako dôslednosť voči občanom pri záväzkoch, ktoré nám vyplývajú z titulu ich preferencií, a na druhej strane zodpovednosť musí byť premenená do praxe i voči štátnym úradom pri plnení ich funkcií. Rozpočty pre jednotlivé orgány štátnej správy musia byť dodržané a táto vláda nemôže dovoliť a poskytnúť ústupky v priebehu roka, tak ako to bývalo zvykom v rokoch minulých. Jedine nekompromisné dodržanie takejto rozpočtovej disciplíny povedie k želaným úspechom. Rozpočet musí byť pre každú participujúcu stranu záväzný, len tak môžeme v nasledujúcich rokoch stabilizovať hospodárstvo a zabezpečiť zdroje pre nasledujúce roky. Štátny rozpočet na rok 2003 síce nevytvára zdroje v celom požadovanom rozsahu, obmedzuje však neustále rastúcu štátnu spotrebu a vytvára dobrý odrazový mostík pre nasledujúce rozpočty. Taktiež vytvára predpoklady pre udržanie stability vývoja verejných financií. Takto vzniknuté zdroje budú nadobúdať ešte väčší význam v kontexte očakávanej integrácie do štruktúr Európskej únie. Rozvojové projekty, ktoré financujú fondy Európskej únie, totiž vyžadujú spolufinancovanie krajinou, do ktorej prostriedky z podporných programov smerujú. Práve tento dôvod bol kľúčový pri nedostatočnom čerpaní práve týchto prostriedkov z Európskej únie. Tieto neustále naberajú na dôležitosti a s určitosťou môžeme povedať, že v nasledujúcich rokoch budú potrebné neustále väčšie objemy na pokrytie plánovaných investičných spoločných projektov. Rozpočet na rok 2003 svojím charakterom zohľadňuje tieto potreby hlavne tým, že vytvára operačný priestor pre budúce roky, keď budú spomínané potreby bezpochyby vyššie. Okrem dlhých diskusií medzi vládou a jednotlivými ministerstvami štátny rozpočet citlivo vníma aj zahraničie. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2003 podrobne študovali experti z misie Medzinárodného menového fondu, ktorí viedli v dňoch 6. a 19. novembra diskusie o fiskálnej a menovej politike najmä s výhľadom na rok 2003. Vo svojej správe konštatujú, že rozpočet na rok 2003 primerane stanovuje cieľ podstatne sprísniť fiskálnu pozíciu. Fiskálna reštrikcia spolu s dôsledným dodržiavaním rozpočtu ich pravidiel sú nevyhnutnou súčasťou predkladaného návrhu. Len týmto spôsobom môžeme byť úspešní pri dosiahnutí primeraného pokroku v strednodobej konsolidácii verejných financií a zmiernení tlaku na menovú politiku tak, aby sa schodok vonkajšieho bežného účtu platobnej bilancie dostal na trajektóriu udržateľného rozvoja. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rozpočet na rok 2003 predostrel prvý krok na plnenie reštrukturalizácie a konsolidácie verejných financií. Ja som osobne presvedčený, že tento rozpočet je v súčasnosti optimálnym variantom, rovnako ako aj celý poslanecký klub Aliancie nového občana, ktorý stabilizuje verejný sektor a na jeho základe vzniknú v nasledujúcich rokoch ďalšie rozpočty, ktoré podporia napredovanie ekonomiky. Z týchto dôvodov chcem deklarovať našu podporu pre rozpočet v roku 2003 naším hlasovaním. Ďakujem pekne za pozornosť. | Jirko Malchárek | ANO | 2002-12-10 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Rečník jednoznačne podporuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2003, pričom vyzdvihuje jeho transparentnosť, súlad s metodikou EÚ a význam pre budúce čerpanie eurofondov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celý prejav je ladený optimisticky, oceňuje reformné úsilie vlády a zdôrazňuje rozpočet ako kľúčový nástroj pre stabilizáciu ekonomiky a vstup do EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 1,254 |
train_138 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401098 | 2025-05-02T08:07:41.180715 | 3a270593-23f9-48ad-8b56-cc491320f5c0 | Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Ďakujem zároveň za otázku pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skutočne ide o odbornú otázku zo strany pána poslanca Gála. Úloha vypracovať kódex všeobecného súkromného práva, teda Občiansky zákonník, vyplýva z Programového vyhlásenia vlády a z Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010. Ide v podmienkach v Slovenskej republiky už o tretí pokus. Doterajšie dva legislatívne projekty z roku 1998 a 2002 neboli ukončené. Ministerstvo spravodlivosti, ktorému táto úloha nominálne pripadla, pristúpilo od samého začiatku k jej zodpovednému plneniu. Po vyhodnotení všetkých doterajších skúseností z minulosti, vrátane negatívnych, sústredilo ministerstvo svoju pozornosť k vytvoreniu potrebných personálnych, organizačných a materiálnych podmienok, ktoré sú základným predpokladom pre prípravu kódexu. Primerane tomu bola 24. januára 2007 vymenovaná 19-členná rekodifikačná komisia zložená z popredných odborníkov z oblasti teórie legislatívy i aplikačnej praxe. Komisia od samého začiatku pracuje veľmi intenzívne a systematicky, postupuje podľa časového a obsahového harmonogramu. V prvej fáze vypracovala návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva v máji 2008. Ešte pred zaradením do medzirezortného pripomienkového konania bol tento návrh predložený na posúdenie a diskusiu odbornej verejnosti, a to na konferencii usporiadanej ministerstvom spravodlivosti v dňoch 5. až 6. júna 2006 v Trenčianskych Tepliciach, na ktorej sa zúčastnilo okolo 100 predstaviteľov právnej vedy, odborníkov zo všetkých oblastí aplikačnej praxe i pracovníkov legislatívy. Konferencia pozitívne prijala predložený návrh legislatívneho zámeru. Všetky materiály z konferencie boli v krátkom čase sprístupnené širokej odbornej i občianskej verejnosti v podobe samostatnej knižnej publikácie v septembri 2008. Medzitým si Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky dvakrát vyžiadal osobitnú informáciu o stave prác na novom kódexe. Tretia informácia ústavnoprávnemu výboru o zapracovaní pripomienok do návrhu legislatívneho zámeru sa pripravuje. V nadväznosti na to bol návrh po určitých úpravách postúpený do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré skončilo 16. septembra 2008. V súčasnosti prebieha vyhodnotenie pripomienok, vrátane rozporového konania o zásadných pripomienkach s tým, že do konca októbra 2008 budú všetky akceptované pripomienky zapracované a takto upravený návrh legislatívneho zámeru bude v novembri 2008 postúpený Legislatívnej rade a následne vláde Slovenskej republiky. Po jeho schválení nastane druhá fáza spočívajúca vo vypracovaní paragrafového normatívneho znenia nového Občianskeho zákonníka. Poznamenávam, že v každom štádiu legislatívnych prác chce rekodifikačná komisia postupovať tak, že je otvorená každej odbornej diskusii a aj pripravená prijať námety, pripomienky i návrhy prinášajúce lepšie riešenia čiastkových i koncepčných otázok v snahe, aby v konečnom dôsledku nový kódex bol vo svojej podobe všeobecne akceptovaný širokou odbornou i občianskou verejnosťou. Vedení snahou vytvoriť čo najkvalitnejšie legislatívne dielo s európskymi dimenziami, pripisujeme veľký význam kontaktom, porovnávaniu, výmene skúseností a poznatkov so zahraničnými ustanovizňami a odborníkmi. Osobitne to platí o susedných krajinách, ktoré sa rovnako snažia o transformáciu tohto kódexu. Ide o Česko, Maďarsko, Poľsko, ktoré v podstate v tých istých podmienkach pripravujú nové občianske zákonníky. Lepšie povedané, nachádzajú sa po ôsmich až desiatich rokoch nepretržitých legislatívnych prác už v záverečnom štádiu legislatívneho procesu. Ako som spomínal, u nás už dvakrát boli práce prerušené bez akéhokoľvek záveru, vyslovene len z politických dôvodov. Pokiaľ ide o procesný kódex, ministerstvo spravodlivosti nad rámec Plánu legislatívnych úloh vlády zhromažďuje podnety z aplikačnej praxe a v primeranej dobe plánuje vyhodnotiť aj ostatnú rozsiahlejšiu novelu Občianskeho súdneho poriadku, a tým aj vyhodnotiť efektívnosť jednotlivých procesnoprávnych inštitútov. Ministerstvo spravodlivosti nepredpokladá, že počas tohto volebného obdobia predloží návrh nového procesného kódexu a nepovažovalo by to ani za správne, pretože stále sa zefektívňujú niektoré inštitúty a do platného kódexu sa zasahuje aj v spojitosti s návrhmi iných zákonov, napr. novelizáciou zákona o Policajnom zbore v súvislosti s domácim násilím, ktorý predpokladá rozhodnutie sudcu do 48 hodín, vrátane víkendov. Ďalej napríklad so vstupom do eurozóny je nevyhnutná ďalšia novela Exekučného poriadku a s transpozíciou smerníc súviseli aj tri ostatné novely Občianskeho súdneho poriadku. Na porovnanie možno uviesť, že Česká republika za obdobie od roku 1989 prijala spolu 97 noviel Občianskeho súdneho poriadku. Ministerstvo by rovnako nepovažovalo za správne, ak by nový procesný kódex bol prijatý pred prijatím nového hmotnoprávneho kódexu Občianskeho zákonníka. K tomu, aby sa náležite upravilo uplatňovanie práv a povinností na súde, je vhodné poznať, kto a aké práva má. Pokiaľ ide o kódex pre správne súdnictvo, ministerstvo spravodlivosti má ambíciu predložiť do medzirezortného pripomienkového konania na budúci rok samostatný súdny poriadok pre správne súdnictvo. Vážená pani predsedajúca, skončil som. | Štefan Harabin | HZDS | 2008-10-23 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne hodnotí legislatívne úsilie zamerané na rekodifikáciu občianskeho práva v súlade s európskymi štandardmi a požiadavkami pred vstupom do Eurozóny "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má odborný, vecný a informatívny charakter bez výrazného emocionálneho zafarbenia, sústreďuje sa na opis legislatívneho procesu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 710 |
train_139 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401107 | 2025-05-01T09:08:58.613220 | a0d2ae39-8dee-4511-957b-7180b97b436c | Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Cieľom vládneho návrhu novely Devízového zákona je upraviť pravidlá vykonávania zostávajúcich regulovaných podnikateľských činností a upraviť postavenie podnikateľských subjektov, ktoré pôsobia na finančnom trhu. V tejto súvislosti sa navrhuje nová definícia obchodov s devízovými hodnotami a nová definícia devízových peňažných služieb ako aj úprava podmienok na udeľovanie devízových licencií Národnou bankou Slovenska na vykonávanie obchodov s cudzou menou a na poskytovanie peňažných služieb. Zároveň sa vo vládnom návrhu zákona spresňuje okruh povinných subjektov a predmet ohlasovania v rámci plnenia devízovej ohlasovacej povinnosti na účely zostavenia platobnej bilancie. Pritom sa vypúšťa ohlasovacia povinnosť pri dovoze a vývoze peňažných prostriedkov v hotovosti vzhľadom na začlenenie tejto ohlasovacej povinnosti do colného zákona. V návrhu zákona sa spresňujú a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia zákona, ktoré nemajú charakter obmedzenia pohybu kapitálu, nakoľko liberalizácia pohybu kapitálu bola ukončená novelou devízového zákona z roku 2002. Vládnou novelou sa zároveň zabezpečí zosúladenie zákona so zmluvou o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Súčasťou návrhu novely zákona sú aj niektoré úpravy zákona o Národnej banke Slovenska a Živnostenského zákona, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie výkonu pôsobnosti Národnej banky Slovenska v devízovej oblasti a na realizáciu návrhu tejto novely devízového zákona. Ďakujem za pozornosť. | Ivan Mikloš | SDKU | 2003-10-21 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje novelu zákona, ktorej cieľom je zosúladenie slovenskej legislatívy so zmluvou o pristúpení k EÚ, čo odráža pozitívny postoj k európskej integrácii a regulačnému rámcu Únie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má technokratický a legislatívny charakter bez emocionálne zafarbených hodnotení či vyjadrení."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 205 |
train_140 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401116 | 2025-05-02T08:09:36.036620 | 332bd71a-0a7b-4eb9-9782-cb56c27e7c57 | Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (stavebný zákon), tlač č. 995. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o tom, že návrh zákona bude mať dopad na rozpočty obcí pri výkone ich originálnej pôsobnosti ako orgánov územného plánovania. Nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb a ani na životné prostredie a na zamestnanosť. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1032 z 30. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009. Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim. | György Juhász | SMK | 2009-04-16 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa striktne drží spravodajskej povinnosti a procedurálne hodnotí formálnu a obsahovú stránku návrhu zákona bez hodnotiaceho alebo postojového komentára k EÚ ako politickému celku."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celý prejav je technický, legislatívny a bez emocionálneho alebo hodnotiaceho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 447 |
train_141 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401124 | 2025-05-02T08:22:48.837551 | 039ef3a6-5856-4c42-b01a-956f69c3c07b | Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci. Pán poslanec Fico začal tým, ako ma má rád a ako ma vyzýva k zodpovednosti. Pán poslanec Fico, ja vás možno až tak rád ako vy mňa nemám, ale o to viac sa k tej zodpovednosti hlásim. A ak dovolíte, práve touto zodpovednosťou by som teda začal. Lebo naozaj sa domnievam, že človek vo verejnej službe by mal práve zodpovednosťou disponovať najviac. A tak sa teda pozrime na problém, alebo na dnešnú tému mimoriadnej schôdze Národnej rady, ktorým je návrh na moje odvolanie, najprv z tohto základného uhľa pohľadu. A to jen nepochybne vecný a politický rozmer takejto aktivity. Myslím, že môžem pokojne vyhlásiť, že základným záujmom každého zodpovedného politika by malo byť, aby krajina mala v každom čase vládu. Vládu kredibilnú, vládu s náležitým mandátom. Ak je táto téza pravdivá, tak si myslím, že hneď na úvod schôdze musí každému udrieť do očí, že pán poslanec Fico nám pripravil pomerne trápnu avantúru. Avantúru! Navrhuje, aby ma Národná rada Slovenskej republiky odvolala, teda aby padla vláda, ale pritom pán Fico žiadnu inú vládu pripravenú nemá. A neexistuje ani dohoda o predčasných voľbách. Ak by bol teda návrh pána poslanca Fica úspešný, ponúkal by Slovensku chaos a neistotu. Toto je dôkaz o miere vašej zodpovednosti, pán poslanec Fico. Teda prvý záver, ktorý vyplýva z návrhu na moje odvolanie, je ten, že predseda Smeru nie je zodpovedný líder, ktorému ide o krajinu, ale že je nezodpovedný hazardér, ktorému je milšia a drahšia vlastná reklama ako objektívny záujem štátu. Iný pohľad na návrh na moje odvolanie ponúka odôvodnenie tohto návrhu. Namiesto toho, aby navrhovatelia v odôvodnení uviedli, že sa vytvorila iná parlamentná väčšina, ktorá zostavila inú vládu, čo je v parlamentnej demokracii obvyklé a aj normálne, navrhovatelia ponúkajú vlastné, teda subjektívne hodnotenie toho, ako asi vláda plní svoj vlastný program. A trápi ich aj financovanie SDKÚ. Odvolávať vládu na základe pohľadu opozície na to, ako si vláda plní svoj vlastný program, je úplne nenáležité. Vláda a opozícia nemôžu mať už od prvého dňa po voľbách zhodný pohľad na plnenie vládneho programu už z povahy veci ako takej. Zrejme preto máme vládu aj opozíciu, že jestvujú rôzne programy strán, s ktorými sa uchádzame vo voľbách, programy ako rozvíjať spoločnosť. Ľudia z týchto programov vyberú a rozhodnú, ktoré programy sa stanú vládnymi a ktoré programy prejdú do opozície. Vláda získala mandát na plnenie svojho programu od voličov na štyri roky a iba voliči zhodnotia, ako vláda s týmto mandátom naložila. Financovanie politických strán rieši konkrétny zákon a konkrétne inštitúcie. Pán poslanec, týmito inštitúciami je v prvom rade vyžrebovaný, nezávislý audítor a potom príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, kde ste to nikdy neotvorili. Zákon presne stanovuje, aké informácie strany zverejňujú. Slovenská demokratická a kresťanská únia všetky povinné informácie doteraz zverejnila a zverejňuje. Každý rok v stanovenom čase posielame audítorom overenú správu do Národnej rady Slovenskej republiky zmienenému výboru. Ak si subjekt, ktorý s SDKÚ spolupracuje, neželá, aby sme údaje o ňom uverejnili, a ak nám to zákon neukladá, tak želaniu spolupracujúceho subjektu vyhovieme. A to je aj prípad uvádzaný v návrhu na moje odvolanie. Iný osobitný pohľad na moje odvolávanie ponúka prezenčná listina poslancov navrhujúcich moje odvolanie. Je evidentné, že hlavným spojencom Smeru sa stala Komunistická strana Slovenska, pokračovateľka totalitnej komunistickej strany. Bez hlasov za Komunistickú stranu Slovenska by počet poslancov žiadajúcich moje odvolanie dostatočný nebol. Pán poslanec, z vášho vystúpenia som, myslím, pomerne dobre pochopil, prečo sa najmä v poslednom období spájate s komunistami a prečo ste sa najmä o komunistoch opreli pri návrhu na moje odvolanie. Naplno som si to uvedomil, keď som počúval pasáže zo správy Slovenskej informačnej služby. Veľmi ma to prekvapilo, o to viac, že vy ste predsa právnik, pán poslanec. To, čo ste predviedli, svedčí o dvoch veciach, po prvé o tom, že Slovenská informačná služba je naozaj na vláde nezávislá - chvalabohu – a, po druhé, ste zamlčali, že zistenia Slovenskej informačnej služby, ktoré by mohli viesť alebo naznačujú spáchanie trestnej činnosti, slúžia a predovšetkým - ak nie výlučne - orgánom činným v trestnom konaní. Pán poslanec, veď vy ste docent práva. Vy predsa musíte vedieť, že orgány činné v trestnom konaní sú nezávislé na vláde! Vy predsa musíte vedieť, že povinnosťou každého štátneho orgánu, ak zistí informácie svedčiace o tom, že mohol byť spáchaný trestný čin, je tieto informácie odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. Šéfa SIS som sa viackrát pýtal, či si túto zákonnú povinnosť nezanedbáva. Prečo sa neopýtate pána generálneho prokurátora, či tieto informácie nemá, prečo sa neopýtate prezidenta Policajného zboru, či tieto informácie nemá. Prečo tu šírite takúto nezmyselnú hmlu? Zistenia Slovenskej informačnej služby môžu, ale aj nemusia byť pravdivé. Nie ja, pán poslanec, ani vy, ale orgány činné v trestnom konaní, nezávislé na vláde, sú tou jedinou silou v každom demokratickom štáte, ktorá má takéto informácie preverovať. To, čo ste tu predviedli, ma veľmi, veľmi prekvapilo. Aj vzhľadom na to, že ste dlho v politike, aj vzhľadom na to, že ste právnik. Pán poslanec, v tej dojímavej pasáži ste hovorili o dvoch veciach, kde máte jedinečnú príležitosť ukázať, aký ste vy zodpovedný. Hovorili ste o úplatkárstve a hovorili ste, že som v rukách finančných skupín. Veľmi pekne vás prosím, vy odpovedzte Národnej rade, vy odpovedzte tomuto národu na dve otázky. Po prvé, koľko trestných oznámení ste podali na to úplatkárstvo a, po druhé, povedzte už konečne Národnej rade, v rukách akých finančných skupín sa ja sám nachádzam. Povedzte to už konečne. Ak to nepoviete, iste z toho je úplne jasné, že ste klamár. Ja vám chcem oznámiť len jedno, že sme nikdy nekryli žiadny trestný čin, práve naopak. A ak sa niektoré zistenia dostávajú na povrch, tak to svedčí o tom, že máme záujem na potieraní klientelizmu a korupcie, že máme záujem na boji s kriminalitou, nie na tom, aby sme ich zastierali, nebodaj podporovali. Pripomínam, panie poslankyne, páni poslanci, že pán poslanec Fico jeden jedinýkrát, keď bol konkrétnejší, prehral na súde civilnoprávne konanie s mojím vicepremiérom. Dnes máte fantastickú príležitosť byť opäť konkrétny. V rukách ktorých finančných skupín je predseda vlády v tejto krajine. Dámy a páni, dovoľte mi teda, aby som zhrnul východiskovú pozíciu dnešnej debaty, a to v troch bodoch. Po prvé, navrhovatelia chcú dosiahnuť pád vlády, ale žiadna iná vláda pripravená nie je a neexistuje ani dohoda o predčasných voľbách. Po druhé, v návrhu na moje odvolanie nie je uvedené ani jedno moje osobné pochybenie alebo porušenie zákona. A po tretie, podstata návrhu na moje odvolanie spočíva v kritike toho, že vláda vykonala reformy a prijímala rozhodnutia v súlade s vlastným vládnym programom. Myslím, že tento základný pohľad na problém svedčí o tom, že Ficovi vôbec nejde o to, aby padla vláda, ale o to, aby si aj prostredníctvom inštitútu odvolávania člena vlády robil reklamu. Predseda Smeru sa zubami-nechtami snaží víriť vzduch, šíriť demagógiu, vyvolávať fámy a umelé škandály v nádeji, že preferencie porastú ďalej a že sa konečne dočká. A takto sa treba pozrieť aj na jeho dnešné vystúpenie. Pán poslanec sa snaží vykresliť Slovensko ako spustošenú krajinu, ako dielo zlej pravice a arogantných reformátorov. Tak sa teda pozrime, ako to vlastne v skutočnosti vyzerá. Ak chceme hodnotiť ktorúkoľvek krajinu, ak chceme hodnotiť stav, do ktorého sa dostala, mali by sme vždy opierať predovšetkým o vývoj. A tak teda uvádzam, že v roku 1995 dosahovala životná úroveň na Slovensku iba 39,6 % úrovne európskej pätnástky. Pritom po druhej svetovej vojne bola životná úroveň vo vtedajšom Česko-Slovensku vyššia ako v Rakúsku. Kto teda spôsobil za roky 1946 - 95 takýto ťažký prepad? Boli to azda ponovembrové vlády, pán poslanec, alebo moja vláda, súčasná vláda Slovenskej republiky? Myslím, že dnes každý súdny človek, aj malé dieťa vie, že to bol komunistický režim a že to bola komunistická strana, ktorá zbedačila ľudí aj ekonomiku. Vďaka rýchlemu ekonomickému rastu, ku ktorému výrazne prispievajú uskutočnené reformy, dosiahne naša životná úroveň v tomto roku 52,3 % úrovne priemeru Európskej únie. Teda z 39,6 v roku 95 na 52,3 v roku 2005. To, čo komunisti desaťročia ničili, sa snažíme napraviť, a je evidentné, že Slovensko napreduje. Aj keď v bolestiach a s ťažkosťami. A iste aj s chybami! Ale je úplne jasné, že dobiehame to, čo sme za komunistov stratili. V roku 2004, teda minulého roku slovenská ekonomika rástla tempom 5,5 %, čím sa v Európskej únii, v európskej dvadsaťpäťke zaradila na štvrté miesto. To sme na tom obraze spálenej zeme nenašli. V prvom štvrťroku tohto roku naša ekonomika rástla tempom 5,1 %, čím si v európskej dvadsaťpäťke toto štvrté miesto udržala. Pripomínam, že hrubý domáci produkt rástol v európskej dvadsaťpäťke v prvom kvartáli v priemere tempom 1,3 %. V Európe v priemere 1,3, na Slovensku 5,1. Temer presne štvornásobne rýchly hospodársky rast na Slovensku. Kolegovi Ficovi sa nepáčia naše reformy. Vraj zbedačili národ, ako som pred chvíľou počul. Nuž vďaka čomu máme dnes taký rýchly hospodársky rast? Vďaka čomu už vlani rástli reálne mzdy 2,5 %, reálne mzdy za minulý rok. A v prvom štvrťroku tohto roku reálne mzdy rástli už tempom 7,2 %. Pán | Mikuláš Dzurinda | SDKU | 2005-06-28 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník porovnáva vývoj v SR s EÚ benchmarkom indikujúc, že ho považuje za pozitívny príklad "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník je kritický a negatívny smerom k opozícii a najmä jej lídrovi "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 1,500 |
train_142 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401133 | 2025-05-01T19:05:32.320569 | 57c861dd-ddde-4f33-935b-819f82cd6d89 | že prijatím tohto zákona vykoná Slovenská republika ďalší krok k splneniu podmienok na odporúčanie začatia rokovaní o vstupe do Európskej únie. Svojimi ustanoveniami rešpektuje aj problematiku vnútorného trhu a je v súlade s druhým stupňom aproximácie smernice Európskej únie. Očakávam, že po zapracovaní vašich pripomienok sa tento zákon stane právnou normou, aplikáciou ktorej sa zvýši transparentnosť obstarávania a vytvoria sa predpoklady na efektívne a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov pre všetky subjekty, ktoré ho budú uplatňovať. Ďakujem za pozornosť. | István Harna | SMK | 1999-07-07 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne hodnotí návrh zákona ako krok k splneniu podmienok pre vstup do EÚ a ako prostriedok na zlepšenie transparentnosti a efektivity obstarávania, čím vyjadruje podporu politike EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má optimistický a schvaľujúci tón voči navrhovanej legislatíve a jej cieľom v kontexte európskej integrácie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 78 |
train_143 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401142 | 2025-04-30T20:10:15.871599 | 8c28bc97-ed8b-4a13-a332-243d70c7cb84 | Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom novely Občianskeho súdneho poriadku je najmä jeho harmonizácia s právom Európskej únie a doplnenie tých ustanovení zákona, ktoré môžu pomôcť zefektívniť občianske súdne konanie. Doplnenie ustanovenia § 109 ods. 1 o dôvod prerušenia konania v prípadoch, keď je potrebné vyriešiť predbežnú otázku, je nevyhnutnou požiadavkou potrebnou pre postup národných súdov. Do tohto ustanovenia sa premieta čl. 234 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v znení zmluvy z Nice a čl. 105 Zmluvy o založení EURATOM v znení zmluvy z Nice. Do ustanovenia § 275a navrhovaného znenia novely sa zapracovalo výslovné použitie ustanovení o výkone rozhodnutia aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Súdu prvého stupňa, rozhodnutia Komisie a Rady, čím sa do Občianskeho súdneho poriadku premieta čl. 244 a čl. 256 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Ďalšie nové inštitúty procesného práva, ktoré sú upravené v návrhu OSP, spomeniem len telegraficky. Ide o rozšírenie autoremedúry, úpravu verejného vyhlásenia rozsudku v sporoch, v ktorých nie je potrebné určiť termín ústneho pojednávania, a úpravu určenia lehôt, v ktorých je súd povinný určiť termín pojednávania alebo oznámiť účastníkom predpokladaný termín pojednávania. Tieto návrhy majú za cieľ predísť zbytočným prieťahom v konaní a občiansky súdny proces zrýchliť. Návrh novely obsahuje zmenu úpravy správneho súdnictva, ktorá je reakciou na problémy vyskytujúce sa v aplikačnej praxi. V súlade s koncepciou optimalizácie súdnej sústavy sa na základe navrhovanej novely presúva ďalšia agenda z vecnej príslušnosti Najvyššieho súdu na krajské súdy tak, aby Najvyšší súd bol postupne odbremenený od rozhodovania v prvej inštancii a rozhodoval spravidla ako súd kasačný. Ďakujem, pán predsedajúci. | Daniel Lipšic | KDH | 2004-06-24 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník opakovane a pozitívne zdôrazňuje harmonizáciu Občianskeho súdneho poriadku s právom Európskej únie. Konkrétne odkazuje na implementáciu článkov z primárneho práva EÚ (napr. článok 234 Zmluvy o založení ES, článok 244 a 256) a rozhodnutí európskych inštitúcií. Poukazuje na súlad s právom EÚ ako na legitímny a žiaduci cieľ legislatívnej úpravy."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Jazyk prejavu je prevažne technický a vecný"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 263 |
train_144 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401151 | 2025-04-30T15:01:05.264711 | 7f371321-9378-420e-834e-894440288e7b | Že pätnásťročia, a nie desaťročia, aj to ešte trošku dlhšie. Pozrite sa, ja poviem iba toľkoto, čo som povedal v piatok. Malým beriete, veľkému jednému chcete dať. Tí, ktorí to mysleli vážne, išli do produkcie obnoviteľnej energie, išli do svojich záväzkov, zobrali si úvery, išli cez eurofondy a tak ďalej, tí podľa tohto zákona skrachujú a bola by plnila ten záväzok voči Bruselu iba jedna spoločnosť. A to je v tomto prípade Penta cez Paroplynový cyklus. Naozaj to, čo tu povedali aj moji kolegovia. Či ide o lúpež, alebo nejde o lúpež, ja to takto nehodnotím. Ja hovorím, že ide tzv. """"správne prerozdelenie peňazí."""" A to prerozdelenie práve peňazí ide od tých malých k tomu jednému veľkému. Takže záväzky si splníte, aj zarobíte. | Peter Muránsky | KDH | 2012-12-19 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Kritika, že podľa zákona by voči Bruseli plnila záväzky iba veľká spoločnosť. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má kritický a znepokojený tón, upozorňuje na hrozbu bankrotu menších subjektov a nespravodlivé zvýhodňovanie veľkého hráča, čo vytvára prevažne negatívnu emocionálnu atmosféru."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 123 |
train_145 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401159 | 2025-04-30T15:25:33.775673 | 1034103d-b8df-4ece-8bbb-0f4fa8edef12 | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odporúčania OECD vo vzťahu k Slovenskej republike a k jeho agrorezortu sú zvýšiť poľnohospodársku a potravinársku produkciu, a to za účelom udržania potravinovej bezpečnosti a lepšej konkurencieschopnejšej pripravenosti na vstup do Európskej únie. To znamená, že naše poľnohospodárstvo nie je na odpis, s naším poľnohospodárstvom sa počíta a o jeho výkonnosti či o jeho možnostiach sa vie. Kto to nechce vidieť a chápať, tak potom podporuje tú biedu, ktorá sa po slovenskom vidieku v súčasnom období rozmáha. Takže je to druhá koncepcia, ktorá je pripravená v období transformácie. Tá prvá zohrala svoju úlohu, dá sa povedať, že bola dostatočne kvalitná, bola dostatočne motivujúca, aj keď už vo svojej záverečnej fáze nemala dostatok síl, ale to bolo pochopiteľné už aj preto, že sa mnohé podmienky, vlastnícke alebo aj ekonomické, zmenili na to, aby dotiahla do konca všetky zámery. Preto bolo potrebné pripraviť druhú koncepciu a táto koncepcia bola pripravená tímom tých najlepších odborníkov Slovenskej republiky, ktorí pôsobia vo Výskumnom ústave ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ktorí pôsobia vo Výskumnom ústave lesníckom, ktorí pôsobia na našich troch pôdohospodársky orientovaných univerzitách, ale ktorí zároveň pôsobia aj na mnohých ďalších vzdelávacích či iných podporných inštitúciách. Títo experti sú uznávaní, sú pozývaní do zahraničných výborov a vlastne vedia presne, ako svet kráča, ako kráča Európa v oblasti poľnohospodárstva. Takže to, čo je tu predložené a čo je pripravené, dá sa povedať, že je aj progresívne. Totiž táto koncepcia vychádza z globálnych súvislostí, rešpektuje moderné trendy a regulácie, ako aj progresívne prístupy. Vo svojich východiskách je spracovaná s nadhľadom a zahŕňa všetky rozhodujúce oblasti. Piliere agrárnej politiky sú definované strategicky vyvážene, progresívny je multifunkčný prístup k poľnohospodárstvu, a to je celkom určite nóvum v tejto koncepcii, ako aj snaha o udržanie a rozvinutie produkčne výkonného poľnohospodárstva. Prívlastok koncepcie revitalizačno-adaptačná je primeraný. Súčasné problémy poľnohospodárstva sú výsledkom nevýkonnej a nedokonalej inštitucionálnej výstavby. Odrážajú nestabilitu podnikateľského prostredia, nerozvinutosť a neprehľadnosť kapitálových a finančných tokov. Neboli vytvorené stimuly na to, aby po právnej transformácii nastala ekonomická transformácia podnikateľských subjektov. Zatiaľ ide skôr o proces živelný, ktorý spôsobuje odliv kapitálu z odvetvia. Poľnohospodárstvo treba chápať z hľadiska jeho poslania na ostatnú, ale najmä na vidiecku zamestnanosť. Jedno pracovné miesto v poľnohospodárstve vytvára v spracovateľskom priemysle a v službách 1,3 pracovného miesta, a to teda mimo samotného rezortu. V koncepcii je správne navodený smer na výrobu obnoviteľných zdrojov energie. Aj to je európsky trend. V krajine, akou je Slovensko, tieto môžu nadobudnúť značný význam. V koncepcii sa viackrát spomína podpora exportu. Táto sa však bude znižovať, o čom svedčí napríklad už dnes uplatňovaného systému dvojitej nuly medzi Slovenskou republikou a Európskou úniou. Exportné dotácie by preto nemali mať výsadné postavenie v tejto koncepcii. Koncepcia vo svojich základných cieľoch hovorí o európskom modeli multifunkčného poľnohospodárstva a o zabezpečení cenovo dostupných a zdravotne neškodlivých potravinách. A to je silná stránka tejto krajiny. Takže nie podporovať dovoz, ale predovšetkým domácu výrobu, ako aj dosiahnutie plošného využívania disponibilných výrobných zdrojov, dosiahnutie dôchodkovosti v poľnohospodárstve a potravinárstve, ako aj primeraných príjmov pre ľudí. Predmetom koncepcie sú aj modernizácia poľnohospodárskej a potravinárskej výroby, ako aj prijatie opatrení na nápravu viaznucích finančných tokov. Podstatným cieľom je posilnenie konkurencieschopnosti na domácom a zahraničnom trhu, pričom silnou stránkou má byť využívanie komparatívnych výhod z koncentrovanej výroby, ktorá sa považuje práve aj z hľadiska OECD, ale aj agropotravinárskych podnikateľov v krajinách Európskej únie za silnú stránku, a preto je Slovenská republika zaujímavá, a preto pri prijímaní do Európskej únie nebude mať naša republika problémy, tak ako napríklad Poľská republika práve pri samotnom poľnohospodárstve. Reštrukturalizácia potravinárskeho priemyslu zdôrazňuje infraštruktúru obchodu, ako aj exportnú podporu. Zdôrazňovanie potreby posilniť marketingovú infraštruktúru agropotravinárskeho sektora je správne. Rovnako racionálny je aj podnet zaviesť cieľovo orientované programy na žiaducu produkciu, investičnú výstavbu a reštrukturalizáciu poľnohospodárstva. Medzi piliere agrárnej a potravinovej politiky sa zaraďujú aj trhové režimy na rozhodujúce komodity. Ide o záležitosť, ktorá je plne kompatibilná s krajinami Európskej únie. Avšak chcela by som poznamenať, že niektoré ekonomické nástroje sú limitované a mechanicky sa opakujú. Pritom treba zdôrazniť, že práve ich diverzifikovanosť a nápaditosť či vynaliezavosť nám môže významne pomôcť v časoch liberalizácie trhu a pred vstupom do Európskej únie. V koncepcii sa spomína aj orientácia na dojnice bez trhovej produkcie mlieka. Čo nás k tomu vedie, pýtam sa, pán minister, keď vlastne nevieme domácou výrobou mlieka v niektorých oblastiach Slovenska pokryť požiadavky spracovateľov mlieka? Naozaj to už začína pracovať trhová ekonomika a predpokladám, že postupne sa budú zvyšovať trhové ceny mlieka. Takže ak máme na produkciu, prečo by sme sa mali obmedzovať a byť skromní práve v tejto koncepcii. Ďalšia otázka, ktorú by som chcela podporiť, je zavedenie rizikového fondu škôd a hlavne teda sa aj spýtať, z akých zdrojov by takýto fond mal vznikať. Opakujem, ide opäť o kompatibilný nástroj, ktorý s krajinami Európskej únie je zhodný a ktorý vlastne umožňuje bez problémov riešiť problémy, ako je sucho, resp. teda iné závažné či už klimatické, alebo ďalšie poruchy napríklad aj trhových vzťahov. Odporúčam, aby medzi priority exportu bol zaradený aj odchov mladého dobytka, resp. teda export mladého dobytka, pretože o tento najmä v krajinách južnej Európy začína byť veľký záujem, považuje sa za jednu z našich najsilnejších stránok. Oceňujem komplexne pripravený legislatívny návrh úprav lesníckej politiky, aj keď tieto prešli mnohými vývojmi. Viem, že to nie je výsledok práce len tejto vládnej koalície, že na týchto otázkach sa pracovalo v predchádzajúcom období, a oceňujem aj úmysel zalesňovania pôdy, menej úrodnej pôdy, ktorý je tu práve zdôraznený, a s tým súvisí aj ekologizácia našej krajiny. Ale zároveň je to aj odpoveď na otázku zdravého životného prostredia, ale k tomu treba pridať, že aj ochrany života občanov, pretože to nie je len o zalesňovaní, ale je to zároveň aj o udržiavaní lesníckeho prostredia a vodných tokov. Lenže na to je potrebné potom patrične zvýšiť aj rozpočet. Čo sa, samozrejme, nestalo, pretože na lesnícku politiku opäť sa dostalo menej prostriedkov, ale Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo pripravuje do rozpočtu určité pozmeňujúce návrhy. Vážené dámy, vážení páni, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím a som presvedčená, že obidve koncepcie pomôžu mobilizovať zladené postupy všetkých zúčastnených a umožnia nám hovoriť o evidentnom, presvedčivom a dlhodobom rozvoji v nadchádzajúcich rokoch aj v rezorte pôdohospodárstva, pretože rezort pôdohospodárstva na to má. S mojimi kolegami zo Strany občianskeho porozumenia túto koncepciu podporíme. Ďakujem za pozornosť. | Mária Kadlečíková | SOP | 2000-11-28 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka opakovane vyjadruje podporu koncepcii, ktorá je podľa nej plne kompatibilná s politikami a normami Európskej únie, pričom Slovensko opisuje ako pripravené na vstup do EÚ v oblasti poľnohospodárstva, čo predstavuje jednoznačný pozitívny postoj k EÚ ako politickému a regulačnému rámcu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má optimistický, konštruktívny a podporný tón voči predloženej politike, sprevádzaný ocenením odbornosti, kompatibility s EÚ a potenciálu rozvoja rezortu pôdohospodárstva."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 1,054 |
train_146 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401168 | 2025-04-30T19:59:59.359085 | a2fdb234-91cc-4355-ae9a-8a160d680b3d | Ďakujem pekne. Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte, aby som stručne zhrnula závery, ktoré ste mali možnosť si podrobne prečítať v návrhu štátneho záverečného účtu. Štátny rozpočet na rok 2000 bol zostavený so zámerom, aby sa jeho schodok vo vzťahu k HDP udržal pod úrovňou 2 % a schodok verejných rozpočtov neprekročil 3 %. Tento zámer bol zasadený do makroekonomického rámca charakterizovaného predpokladaným rastom HDP o 2,5 %, priemernou mierou inflácie 10 %, priemernou mierou nezamestnanosti 16,7 %. Prioritami vlády boli reštrukturalizácia finančného a podnikového sektora, rozvoj bytovej výstavby, pokračovanie výstavby diaľnic a podpora konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva. Keď to porovnávame s dosiahnutými výsledkami, zisťujeme určité rozdiely. Skutočný vývoj hospodárstva sa mierne od predpokladov odchýlil, reálny rast hrubého domáceho produktu bol o 0,3 % pomalší, inflácia bola o 2 percentuálne body vyššia, čo bol dôsledok nevyhnutných zmien, ktoré sa dotýkali regulovaných cien v prvých mesiacoch roka, najmä ceny elektrickej a tepelnej energie, zemného plynu, vodného a stočného, poštových služieb a niektorých dopravných cien. Bez toho, keby sme to vylúčili, jadrová inflácia dosiahla iba 5,7 %. Nespokojní sme, samozrejme, s vývojom nezamestnanosti, pretože má aj negatívne dôsledky, samozrejme, na vývoj rozpočtu, ale má predovšetkým vážne sociálne dôsledky. Možno však povedať, že prakticky od roku 1996 sa nezamestnanosť aj napriek opatreniam, či už vlády, resp. neskôr aktívnej politiky Národného úradu práce nepodarilo nejako výrazne znížiť nezamestnanosť, skôr naopak, čo ukazuje na niektoré závažné a dosť chronické nedostatky slovenského hospodárstva. Ale napokon Národná rada sa týmto veľmi podrobne zaoberala. Za pozitívne možno pokladať to, že sa ďalej zvyšovala ziskovosť podnikateľskej sféry a zisk bol vyšší o 16 % v porovnaní s rokom 1999. Keby sme však brali do úvahy a oddelili by sme ziskové a stratové podniky, zisk zo ziskových podnikov bol vyšší takmer o 60 %. Je to aj výsledok toho, že sa nám podarili realizovať niektoré veľmi pozitívne kroky. Napokon podľa odhadu ministerstva financií v dôsledku zníženia daňového zaťaženia koniec koncov podnikateľské osoby získali okolo 8 mld. korún. Ďalej, určite mali významný zisk aj z toho, že sa nám podarilo celkove znížiť úrokové sadzby, a to nielen z nových, ale aj starých úverov, takže ich finančné náklady výrazne poklesli. V uplynulom roku sme dosiahli určité pozitívne výsledky, ktoré sa týkali zahraničných investorov, kde sme dosiahli vôbec historicky najvyšší vstup zahraničných investorov v jednom jedinom roku. Vrátim sa k štátnemu rozpočtu. Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu predstavovali 213,5 mld. korún, čo bolo zhruba o 30 mld. korún vyššie, než sa pôvodne rozpočtovalo, a takmer o 11 % vyššie vo vzťahu k upravenému rozpočtu. Z toho boli daňové príjmy o 13,4 mld. korún vyššie. Ja chcem len povedať, že, samozrejme, sa v tom odrazil aj rast HDP, ale aj niektoré zmeny, ktoré, najmä v poslednom štvrťroku kúpyschopnosť v odbyte, môžeme hodnotiť ako pozitívne. Výdavky sa v úhrnnom objeme uskutočnili vo výške 241,1 mld. korún, čo bolo rovnako viac, ako sa pôvodne predpokladalo. A zhruba to bolo viac o 8 % v porovnaní s upraveným rozpočtom výdavkov, celkove v absolútnych číslach voči pôvodnému rozpočtu o 39,3 mld. korún. Ďalej by som chcela uviesť, že v dôsledku fiškálnej politiky štátu sa nám skutočne podarilo postupne znižovať cenu peňazí. Takže dnes sme sa dostali do situácie, keď priemerná úroková sadzba z emisií štátnych pokladničných poukážok dosiahla 7,361 %, čo je výrazné zlepšenie oproti roku 1999, ale násobne zlepšenie oproti roku 1998. To sa priaznivo prejavilo aj v nárokoch na financovanie nákladov dlhovej služby. A chcem povedať, že len z tohto titulu sme na nákladoch dlhovej služby ušetrili 2,3 mld. korún. Do roku 2001 neprešli žiadne neuhradené záväzky z titulu nedostatku finančných prostriedkov. Naopak, nový rozpočtový rok sme začínali so stavom 5,6 mld. korún na súhrnnom účte štátu. To, samozrejme, keď porovnávame s rokom predchádzajúcim, je výrazné zlepšenie. A pokiaľ to porovnávam s rokom ešte rok dozadu, to je zlepšenie, ktoré je až, by som povedala, neporovnateľné. Hospodárenie verejnej správy Slovenskej republiky, ktorá zahrnuje aj okrem štátneho rozpočtu rozpočty Fondu národného majetku, Slovenského pozemkového fondu, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, zdravotných poisťovní a obcí, skončilo s konsolidovaným schodkom 30,2 mld. korún. Vo vzťahu k hrubému domácemu produktu to predstavuje 3,4 %. Myslím, že je dôležité uviesť toto číslo a zdôrazniť ho, pretože, žiaľbohu, v médiách sa často máme možnosť dozvedieť rôzne iné čísla a je ťažké povedať, ako k nim jednotliví autori dospeli. Na záver by som chcela povedať, že zatiaľ sú tieto čísla vyčíslené ešte v metodike Medzinárodného menového fondu. To znamená, je to metodika GFS 86. Pravdaže, postupne bude Slovenská republika prechádzať na vyčísľovanie schodku v inej metodike, v metodike Európskej únie. Po prvýkrát sme takýto pokus urobili v tomto roku, keď sme poslali výsledky za minulý rok už prepočítané podľa novej metodiky ESA 95. Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte, aby som vám v mene vlády Slovenskej republiky odporučila, aby parlament schválil návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2000 vrátane navrhovaného krytia rozpočtového schodku emisiou štátnych dlhopisov Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť. | Brigita Schmögnerová | SDL | 2001-06-21 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Konštatovanie prechodu na novú metodiku vykazovania verejných financií po vstupe do EÚ "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má prevažne pozitívny tón – vyzdvihuje úspechy vlády v oblasti rozpočtového hospodárenia, fiškálnej disciplíny, poklesu úrokových sadzieb a zvýšeného prílevu zahraničných investícií."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 815 |
train_147 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401177 | 2025-05-01T19:04:39.588586 | bb921da7-c532-4925-a065-ac95cb824075 | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, teraz nás čakajú dva zákony takého technického charakteru. Je to transpozícia smernice. Sme v druhom čítaní. Myslím, že tá problematika je vám dobre známa. Tou pozitívnou správou je, že po, vlastne na rokovaní vo výbore sa vlastne urobila tá úprava aj vďaka vám, že pálenice, súkromné pálenice vlastne ostávajú v platnosti aj budúci rok napriek tomu, že inak by to bolo predmetom infringementu, ale keďže európska smernica, vlastne Európska komisia rozhodla, že od 1. 1. 2022 bude tento zákon už opäť platný, tak svojím spôsobom môžme toto nechať v platnosti a počkať na tú novelu 1. 1. 2022. Takže toľko za mňa, v prípade akýchkoľvek otázok sme k dispozícii. Ďakujem pekne. | Eduard Heger | OLANO | 2020-11-24 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Podpora transpozície smernice "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prejav \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 118 |
train_148 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401186 | 2025-04-30T15:02:26.225465 | 2e71f954-9071-450c-895e-6881739fa388 | pozmeňujúci návrh. V kapitole školstva je viazaných 300 miliónov korún ako dotácia pre VÚC na dokončenie základných škôl na Slovensku. Podľa predloženého materiálu na dokončenie všetkých základných škôl je potrebná zhruba miliarda slovenských korún. Rozdiel 700 miliónov navrhujem presunúť z kapitoly ministerstva obrany zo sumy určenej na účasť Slovenska v misiách, osobitne v Iraku. Návrhom chcem podporiť vládny program znalostnej ekonomiky, ktorá má Slovensku zabezpečiť trvalý rast a rozvoj. Po decentralizácii prešlo niekoľko desiatok rozostavaných škôl do pôsobnosti samospráv, no vláda nezabezpečila aj finančnú decentralizáciu na tento účel. Preto dodnes tieto stavby v drvivej väčšine prípadov nie sú dokončené. Vzhľadom na finančnú situáciu obcí je vysoko nepravdepodobné, že by tieto rozostavané objekty boli obce schopné dokončiť z vlastných zdrojov. Vážené kolegyne, kolegovia, uvedené argumenty mi neumožňujú podporiť návrh rozpočtu na rok 2006, preto budem hlasovať proti jeho prijatiu. Ďakujem za pozornosť. | Karol Fajnor | KSS | 2005-12-09 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav neobsahuje žiadne explicitné ani implicitné hodnotenie Európskej únie ako inštitúcie, politického rámca či aktéra; EÚ nie je predmetom hodnotenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Konštatovanie bez pozitívneho alebo negatívneho tónu. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 141 |
train_149 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401194 | 2025-05-01T20:19:02.316518 | c98a1a06-075a-469c-8d84-6db0ece31bc3 | Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil do druhého čítania návrh zákona o ochrane topografií polovodičových výrobkov, ktorý ste dostali, ako už bolo oznámené, pod tlačou číslo 470. Právne vzťahy v oblasti topografie polovodičových výrobkov sú vzťahmi patriacimi do skupiny práv priemyselného vlastníctva. Ich hlavnou funkciou je úprava vzniku, dĺžky trvania a zániku účinkov v oblasti ochrany topografií polovodičových výrobkov. Patria sem tiež otázky, ktoré upravujú vlastnícke a spoluvlastnícke vzťahy, konanie v oblasti ich ochrany, náležitosti jednotlivých druhov podania, ako aj otázky trov konania a s nimi spojené ďalšie otázky. Doterajšia úprava ochrany topografií polovodičových výrobkov je obsiahnutá v zákone číslo 529/1991 Zb., ktorý do určitej miery prispôsobil vtedajšie česko-slovenské zákonodarstvo medzinárodnému vývoju v oblasti priemyselného vlastníctva. Základným zámerom predloženého návrhu zákona bolo vytvoriť podmienky, ktoré zodpovedajú vyspelej trhovej ekonomike a sú v plnej miere harmonizované s úpravou platnou v Európskej únii. Novonavrhovaná úprava má za cieľ posilniť právne postavenie majiteľa topografie, ako aj iných držiteľov práv viaznucich na topografii. Návrhom sa rozširuje oblasť ustanovení zakotvujúcich konanie o prihláške, zápise a výmaze topografie s tým, že vymedzuje všetky potrebné náležitosti podaní súvisiacich s konaním o topografiách. Musím povedať, že tento prístup znamená, že nebude potrebné vydávať ďalší vykonávací predpis. Prijatím navrhovaného zákona nevzniknú nároky na štátny rozpočet a jeho uplatnenie si nevyžiada žiadne inštitucionálne opatrenia, čo je v súčasnom období veľmi vzácne. Ako vyplýva z tabuľky zhody k návrhu zákona Smernice Európskej únie číslo 87/54 z roku 1986, znenie návrhu zákona predovšetkým v jeho hmotnoprávnej časti plne rešpektuje smernicu. Z tohto hľadiska bol návrh zákona posúdený aj expertmi Európskej únie, pričom bola po vykonaní nimi navrhnutých úprav konštatovaná kompatibilita návrhu s príslušnou smernicou. Zásadný cieľ, a to posilnenie ochrany majiteľa topografie, držiteľa práva na ochranu či tretej osoby disponujúcej právom vo vzťahu k topografii sa v dikcii návrhu prejavil tak, že tento upravuje v širšom rozsahu vzťahy medzi pôvodcom, spolupôvodcami a tretími osobami. Bližšie charakterizuje pojem obchodné využívanie a predovšetkým presne vymedzuje procesný postup úradu v jednotlivých druhoch konaní. Oboznámil som sa, samozrejme, aj so spoločnou správou. Chcem sa poďakovať výboru za prerokovanie tohto návrhu zákona po prvom čítaní. Chcem vyjadriť presvedčenie, že zmeny, ktoré sa navrhujú a ktoré zrejme prednesie pán spravodajca, budú spieť k tomu, že tento návrh sa ešte zlepší a že tieto zmeny budú znamenať prijatie právneho predpisu, ktorý nás bude reprezentovať. Ďakujem pekne. | Ľubomír Fogaš | SDL | 2000-03-16 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník jednoznačne podporuje návrh zákona o ochrane topografií, chváli jeho súlad s právom EÚ a vyzdvihuje jeho výhody pre právne postavenie držiteľov práv, čím deklaruje súhlas s harmonizáciou slovenského práva s právom EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je konštruktívny, vecný a optimistický"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 393 |
train_150 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401202 | 2025-04-30T07:16:44.533393 | a810ea9b-7013-437b-b9c7-4bc8caca5863 | Marian, hovoril si o tom a plne súhlasím s tým pohľadom na slovenskú klobásku vyrobenú alebo teda klobásku vyrobenú zo slovenskej svine vo farme s dánskym majiteľom na Slovensku. Takisto si myslím, že to jednoducho je slovenská klobáska, ale o to viac naozaj vítam snahu ministerstva jednoznačne konečne určiť, čo slovenský výrobok, aby sa tu niekto na tom nepriživoval a na druhej strane, aby sme niekedy možno nepozerali na niečo ako zahraničné a v skutočnosti je to vyrobené na Slovensku, len teda možno sa to tak tvári, že je to zahraničné. Nebojím sa ináč toho, že na základe toho pozmeňováku by sme nejakým spôsobom porušovali obchodné tajomstvo, lebo my nechceme od tých dodávateľov, aby nám prezrádzali presne od koho kupujú, za aké ceny kupujú, ale iba jedno číselko, 1 % na celkovom predaji a to si myslím, že obchodné tajomstvo nebude a chcel by som to aj podporiť tým, že vypracovať ten pozmeňovák mi pomáhali ľudia na ministerstve pôdohospodárstva a myslím, že tí ľudia sa vyznajú a robili to tak, aby to bolo dobré. A čo sa týka potenciálnej hrozby, že by nám niekto mohol vyčítať, že preferujeme takýmto spôsobom predaj slovenských výrobkov, preto sme sa to snažili aj napísať ten pozmeňovák tak, aby toto nám nikto nemohol vyčítať, lebo ako je napísaný pozmeňovák, je to čisto iba o informácii a pre človeka, ktorý chce informáciu, aký podiel zahraničných výrobkov tam je v tej danej predajni, tak vlastne tú informáciu tam dostane pri vstupe do predajne, a ten, kto chce hľadať percento slovenských výrobkov, tak tú informáciu tam dostane. A každý nech sa slobodne rozhodne, čo preferuje. Či zahraničnú, alebo viacej zahraničných výrobkov, alebo viacej slovenských, takže toto sme tam veľmi citlivo práve zvažovali, aby nás z tohto nikto nemohol obviniť a nemohli nám to napadnúť niekde, a potom ešte rýchlo, nebuďme možno z toho Bruselu takí predpokakaní, a keď do situácie takejto sme sa dostali, my musíme naozaj tvrdo chrániť záujem Slovenska. A toto je tvrdé chránenie záujmov Slovenska. | Igor Matovič | OLANO | 2012-10-25 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Či zahraničnú, alebo viacej zahraničných výrobkov, alebo viacej slovenských, takže toto sme tam veľmi citlivo práve zvažovali, aby nás z tohto nikto nemohol obviniť a nemohli nám to napadnúť niekde, a potom ešte rýchlo, nebuďme možno z toho Bruselu takí predpokakaní, a keď do situácie takejto sme sa dostali, my musíme naozaj tvrdo chrániť záujem Slovenska. Rečník vyzýva, aby sme sa nebáli „Bruselu“ a aktívne chránili slovenské záujmy pred európskymi tlaky, čím zaujíma odmietavý postoj k možnému bruselskému presadzovaniu regulácií. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón je odhodlaný a sebavedomý, keď vyjadruje dôveru v schopnosť Slovenska chrániť vlastné záujmy."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 330 |
train_151 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401211 | 2025-04-29T20:33:46.670925 | 01e3ef64-af9a-4fed-b71d-60d35b8a2424 | Ďakujem, pán predsedajúci, za udelenie slova. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, chcela by som opätovne zdôrazniť, že aj táto rozprava potvrdzuje, že problémy pôdohospodárstva sú zložité, ale je záujem ich riešiť, že správa predložená zo všetkých troch oblastí vytvorila veľký priestor na rozpravu, a takisto aj návrh opatrení. A najmä čo bolo hodnotné, to bola snaha všetkých poslancov a poslankýň vlastne pomôcť riešiť problémy rezortu, aj keď sa hovorilo možno rôznymi politickými jazykmi, rétorikou, ale v každom prípade to bol rovnaký prístup k tomu, aby bola zachovaná konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva, potravinárstva, lesného a vodného hospodárstva. V rozprave sa menej hovorilo o potravinárstve, väčšia pozornosť sa venovala prvovýrobe a takisto aj lesnému a vodnému hospodárstvu. Chcela by som zdôrazniť, že pozitívnym výsledkom je snaha zharmonizovať inštitucionálne, legislatívne, ale aj ekonomickými nástrojmi rezort pôdohospodárstva s krajinami Európskej únie najneskôr do roku 2005. Vo vzťahu k návrhu, ktorý tu bol od pána poslanca Brocku a potom od pána poslanca Farkasa, že by zelená správa mala vypadnúť z rokovania Národnej rady, chcem povedať len toľko, že naozaj by sme boli jedinou krajinou z krajín OECD alebo aj z krajín Európskej únie, ktorí by o tom nerokovali. No a hlavne čo by som chcela povedať, keď sme boli na jeseň tohto roku vo Washingtone, tak napríklad len o poľnohospodárskych minimálnych cenách sa v Kongrese USA rokovalo najmenej dva dni. Takže bolo by to vyjadrenie značnej neúcty. Vážený pán predsedajúci, toľko k vystúpeniam v rozprave. | Mária Kadlečíková | SOP | 1999-11-11 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka jednoznačne podporuje harmonizáciu slovenského poľnohospodárstva s politikami a inštitúciami Európskej únie do roku 2005, čím vyjadruje svoj súhlas s európskou integráciou rezortu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny a oceňujúci spoločné úsilie naprieč politickým spektrom pri riešení problémov v súlade s európskymi štandardmi."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 243 |
train_152 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401219 | 2025-05-01T17:19:14.556984 | 16c3d211-3302-4daa-9ff8-0b55b40dfef2 | Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o elektronických komunikáciách. Vláda vypracovala tento návrh zákona vzhľadom na potrebu implementovať novelizované smernice regulačného rámca Európskej únie pre elektronické komunikácie do slovenského právneho poriadku. Hlavné zmeny spočívajú v prenesení a v upresnení regulačných právomocí Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, v zjednodušovaní prístupu na trh a v spresňovaní alebo precizovaní zmluvných vzťahov medzi účastníkom a podnikom. Pozitívny prínos tohto návrhu je najmä vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorý používa služby elektronických komunikácií, zvyšuje sa transparentnosť zmluvných vzťahov a informovanosť spotrebiteľa o možnostiach spotrebiteľa z hľadiska rôznych služieb na existujúcom trhu, obmedzuje sa časová viazanosť využívania služby zákazníkom zo strany podniku a zabezpečuje sa lepšia ochrana údajov v sieťach. Vzhľadom na skutočnosť, že potrebné zmeny predstavovali rozsiahlu novelizáciu zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a spolu s doterajšími novelami by sa stal zákon málo prehľadným a ťažko čitateľným, pristúpili sme k príprave nového zákona o elektronických komunikáciách. Okrem implementácie spomínaných smerníc regulačného rámca tento návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktoré vyplynuli z doterajšej praxe telekomunikačného úradu ako regulačného orgánu. Predložený návrh zákona vláda schválila svojím uznesením č. 345 dňa 1. júna tohto roku. Ctená snemovňa, dovoľujem si vás požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona v prvom čítaní a následné ďalšie legislatívne konanie. Ďakujem pekne. | Ján Figeľ | KDH | 2011-06-30 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník jednoznačne podporuje harmonizáciu slovenskej legislatívy s regulačným rámcom Európskej únie v oblasti elektronických komunikácií a prezentuje návrh ako prospešný krok v súlade s požiadavkami EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Prejav je formálny, ale nesie pozitívny tón, vyzdvihuje prínosy pre spotrebiteľa, transparentnosť a lepšiu ochranu údajov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 234 |
train_153 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401228 | 2025-05-01T20:05:53.796594 | 10fc7a5e-b66d-43b8-9c6d-d5739760ef9e | Vážený predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, neviem, odkiaľ vzišiel tento kategorický návrh nesúhlasiť s návrhom generálneho prokurátora na odmietnutie návrhu na mimoriadny opravný prostriedok. Spolupracujem s rekodifikačnou komisiou. Sú jednotlivci, ktorí sú proti, skutočne, ale nie je tento názor jednotný. Každá spoločnosť budovaná na princípoch právneho štátu si chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, ale aj právnických osôb, samozrejme. Je v záujme spoločnosti, aby si takéto prostriedky sama zvolila. U nás boli dlhodobo známe už tradične mimoriadne opravné prostriedky aj v bývalom režime. Súhlasím s tým, že v niektorých prípadoch zasahovali aj do takýchto chránených práv a boli formulované príliš široko. Ale ak chceme túto problematiku pokryť právnymi mechanizmami, musíme konštatovať, že často dochádza u nás v justícii k takmer neriešiteľným stavom, keď zákonný stav nie je možné existujúcimi právnymi prostriedkami odstrániť. To si musíme jednoznačne uvedomiť. Ten, kto má akú-takú prax zo súdnictva, ten, kto mal možnosť zúčastňovať sa na rozhodovacej činnosti na našich súdoch, musí jednoznačne potvrdiť názor, že nie všetky rozhodnutia prvostupňových súdov sú v tej prvej etape, v prvom momente v súlade so zákonom. Kto mi v tomto bude oponovať, rozhodne s ním súhlasiť nebudem. Prečo inak, samozrejme, existuje riadny opravný prostriedok. Pochopiteľne, ďalšie mimoriadne opravné prostriedky, ktoré by bránili alebo chránili práva a zákonom chránené záujmy, si každá spoločnosť formuje sama. Návrh zákona vychádza zo záverov spomínaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia skutočne, tak ako to konštatoval pán poslanec, uzavrel otázku oprávnenia ministra spravodlivosti alebo predsedu Najvyššieho súdu, a nesúhlasím s tým, že ich uzavrel u generálneho prokurátora. Nie. Naopak, dovolím si tvrdiť, že je to práve on podľa tohto nálezu, ktorý by takýto mimoriadny opravný prostriedok asi podať mohol. Nesúhlasím ani s tým, že prijatie takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku by bolo v rozpore s predstavami Európskej komisie pre ľudské práva, Európskeho súdu pre ľudské práva, v rozpore s predstavami právneho poriadku Európskej únie. Naopak, v rámci tohto kontrolného mechanizmu si myslím, ako to vyplýva aj z Výboru ministrov Rady Európy, z rezolúcie číslo 33 atď., že sa môžu občania svojimi sťažnosťami, ak sa pokladajú za poškodených, v dôsledku porušenia práv garantovaných dohovorom, domáhať takýmto spôsobom svojich práv, a to cez zavedenie mimoriadneho dovolania, tak ako sa to pokúša teraz pán generálny prokurátor, keďže nemá zákonodarnú iniciáciu, cez ministra spravodlivosti. Tiež nechcem dlho rozprávať a nechcem byť až príliš všeobecný. Upozorňujem na to, že skúsenosti z mimoriadnych opravných prostriedkov na ministerstve spravodlivosti sú také, a to sme pociťovali v praxi v roku 1996, po prijatí novely Občianskeho súdneho poriadku v roku 1995, keď ministerstvo spravodlivosti muselo zriadiť osobitný útvar na vybavovanie týchto sťažností, že týchto sťažností, týchto mimoriadnych opravných prostriedkov nakoniec na základe sťažností bolo veľmi veľa. A nechcem tu hľadať štatistiku, ale pán poslanec Fogaš určite veľmi dobre vie, a to aj z návštev na ministerstve spravodlivosti, že mnoho týchto sťažností vybavovaných cez ministra spravodlivosti a Najvyšším súdom bolo oprávnených. Neviem, či nie vyše polovica. (Poznámka z pléna.) Ďakujem za uznanie. Teda podobná situácia, ako je dnes, nastala vlastne v parlamente už v roku 1995. Vtedy ste schválili novelu Občianskeho súdneho poriadku aj v časti o mimoriadnych opravných prostriedkoch, ktoré mohol predkladať aj minister spravodlivosti, a tým subjektom, ktorý mohol podať mimoriadny opravný prostriedok, teda som bol aj ja a viem, že sa v tomto smere urobilo veľa pozitívneho. Záväznosť rozhodnutia a stabilita právnych vzťahov sa nemôže merať len tým, že budeme rešpektovať rozhodnutia, ktoré sú v súlade so zákonom, ale stabilita vzťahov a odstránenie nezákonnosti rozhodnutí sa musí merať aj tým hľadiskom, o ktorom rozprávam. Možno, že sa dopúšťame niektorých procesných nedostatkov, formálno-teoretických chýb, o ktorých tu hovoril pán poslanec Fogaš. Uznávam, ale v každom prípade, ak chceme riešiť otázku nezákonných rozhodnutí, situácia je aktuálna a stále aktuálna, pretože máme množstvo mladých sudcov na okresných súdoch. A ak sa pozrieme na obdobu mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania, s ktorým som osobne pracoval, tak si dovolím tvrdiť, že dovolanie podľa § 237 umožnené na úrovni krajského súdu urobilo veľa pozitívneho. Nemyslím si, že predložený návrh by bol práve ten, ktorý by bol v hrubom, zdôrazňujem, v hrubom rozpore s procesným právom. Naopak, dovolím si tvrdiť, že je tu užitočný inštitút, len musíme rešpektovať skutočne všetko, čo hovorí teória procesného práva civilného. Ďakujem. (Potlesk.) | Jozef Liščák | ZRS | 1998-05-13 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník obhajuje užitočnosť mimoriadneho opravného prostriedku aj vo svetle ópskeho práva, poukazuje na skúsenosti z praxe a potrebu nástrojov na nápravu nezákonných rozhodnutí, čím implicitne podporuje legislatívne riešenia v súlade s EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vystupuje vecne, argumentačne a odborne, bez výrazného emocionálneho zafarbenia, prevažne sa sústredí na právne a technické aspekty."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 712 |
train_154 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401237 | 2025-05-01T17:18:00.324715 | 9c00647f-154c-4940-9e50-bf3e0d9548cd | Pani poslankyňa, vláda nesťažuje obciam využívanie eurofondov, práve naopak. Obce majú možnosť využívať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov s výhodnou mierou spolufinancovania, a to iba 5 % v porovnaní so súkromným sektorom, kde je táto miera nepochybne vyššia. Hneď na úvod chcem povedať, že nepochybne mi v doplňujúcej otázke poviete, čo vás trápi a iste v každej ľudskej činnosti sa nájdu problémy, ale na takto meritórne postavenú otázku chcem vám ponúknuť niekoľko argumentov, ktoré to meritum, že by vláda nebodaj sťažovala obciam prístup k eurofondom, podľa mňa jednoznačne vyvrátia. Jeden som už ponúkol. Systém poskytovania pomoci je nastavený tak, aby bol efektívny a zároveň transparentný, čo nevyhnutne so sebou prináša aj istú dávku administratívy pravidiel a postupov. Všetci vieme, že je vyžadovaná predpísaná žiadosť o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, overovanie kompletnosti spisu, stanovenie presných výberových kritérií a výberových postupov atď. Táto administratíva, pravidlá a postupy sú však nevyhnutné, keď uvážime, že ide o čerpanie čiastky 1,041 mld. eúr zo štrukturálnych fondov Európskej únie a Slovenská republika chce túto čiastku využiť čo najefektívnejšie a, samozrejme, aj transparentne. Efektívnosť využitia finančných prostriedkov, t. j. financovanie tých najlepších projektov v súlade s cieľmi programových dokumentov a rámca podpory spoločenstva je premietnutá do stanovenia presných a vhodných výberových kritérií a výberových postupov. Uvedené kritériá a postupy musia byť, samozrejme, aj transparentné. O samotnej funkčnosti systému svedčí však najmä reálne čerpanie finančných prostriedkov. Možno konštatovať, že Slovensko je prvou krajinou spomedzi nových členov Európskej únie, ktorá spustila mechanizmus čerpania zdrojov z eurofondov, a teda sa nepotvrdili obavy niektorých politikov, že v tomto roku Slovensko nevyčerpá zo štrukturálnych fondov z Európskej únie ani korunu. Prvý prevod prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie očakáva rezort financií ako centrálny platobný orgán v júli tohto roku. Koneční prijímatelia pomoci získajú na financovaní už rozbehnutých projektov v oblasti sociálnej politiky zdroje v objeme 190 mil. korún. V neposlednom rade je uľahčené čerpanie prostriedkov z fondov aj vďaka publicite a informovanosti konečným prijímateľom pomoci. Táto publicita a informovanosť je zastrešená centrálne na odbore riadenia pre príslušné fondy v rámci ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, s cieľom priblížiť problematiku čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov bližšie ku konečným prijímateľom pomoci. Bolo v rámci uvedeného odboru zriadené na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Informačné centrum. Bola vytvorená stránka internetová. Vznikla pracovná skupina pre publicitu, tvorená aj zo zástupcov Združenia miest a obcí a vyšších územnosprávnych celkov. Budúca spolupráca bude fungovať priamo cez manažérov publicity, ktorí budú delegovať tieto samosprávne inštitúcie. Avšak VÚC, obce, mestá a regionálne rozvojové agentúry sú pravidelne informované aj prostredníctvom elektronickej pošty, klasickej, fyzickej pošty. Pravidelne dostávajú najčerstvejšie informácie. Sú im distribuované letáky, brožúry. V budúcnosti sa pripravuje aj spravodaj o aktuálnom dianí v oblasti štrukturálnych fondov. Chcem vás informovať, pani poslankyňa, že sám som spoluorganizoval niektoré podujatia, stretnutia so starostami, primátormi, aby im získavanie prostriedkov bolo čo najviac uľahčené. Ale myslím si, že najdôležitejší je vždy výsledok. To, čo vy budete považovať za zložité, komplikované, možno také zložité, komplikované nie je. Práve včera napríklad sme vo vláde rozhodli o schválení dvoch veľmi významných projektov zo štrukturálnych fondov pre mestá a obce. V prvom prípade ide o povodie Torysy. V druhom prípade ide o povodie Tople. Chcem vás informovať, pani poslankyňa, že v tom prvom projekte, kde očakávame nenávratný finančný príspevok z Kohézneho fondu až 1,75 mld. korún, sú zainteresované 4 mestá – Prešov, Sabinov, Lipany, Veľký Šariš a 34 obcí od Brezovičky cez Vysokú, Olšov, Kamenicu, Uzovský Šalgov, Uzovské Peklany, nebudem ich všetky menovať, aby som neťahal čas, možno až po Krivany a Kendice. Dohromady do tohto projektu je zainteresovaných vyše 200 tisíc obyvateľov Šariša. Teda 4 mestá a 34 obcí pochopili a boli schopné pripraviť podklady tak, že vláda projekt schválila. Dáme 10 % zo štátneho rozpočtu k tým 85 nenávratným, z európskych fondov iba 5 % budú financovať príslušné mestá a obce. Ide o projekt kanalizácie týchto obcí a miest, ide o projekt zabezpečenia pitnej vody. Myslím, že podobne významný je aj druhý, povodie Torysy, do ktorého sú zainteresované 2 mestá – Vranov nad Topľou, Hanušovce nad Topľou a 14 obcí. Tu je dotknutých asi 40 tisíc obyvateľov tohto zemplínskeho regiónu. Investícia je to nenávratne z Fondu kohézneho 1,47 mld., opäť zvyšok väčšinovo štátny rozpočet a iba časť samospráva. Na tom teda chcem dokumentovať len na včerajšom príklade, ktorý sa týkal 6 miest a 48 našich obcí, kde starostovia boli schopní pripraviť dokumenty tak, že môžeme oficiálne požiadať a myslím, že tento projekt, tieto projekty majú šance na schválenie a pridelenie týchto významných prostriedkov pre mestá a obce regiónu východného Slovenska. Ale tak ako som povedal na úvod, predpokladám, že vy vo svojej poslaneckej práci, praxi ste sa stretli s problémami, rád si ich vypočujem, a tak ako pri svojich častých stretnutiach s primátormi a starostami našich miest a obcí, ak budeme schopní jestvujúci systém vylepšiť aj vďaka vášmu príspevku, tak to radi urobíme. | Mikuláš Dzurinda | SDKU | 2004-06-24 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje podporu európskej politike regionálneho rozvoja, pozitívne hodnotí čerpanie eurofondov, zdôrazňuje ich transparentnosť, efektivitu a prínos pre slovenské obce."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má prevažne konštruktívny a optimistický tón, vyzdvihuje úspešné príklady využitia eurofondov a vyjadruje ochotu na ďalšiu spoluprácu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 807 |
train_155 | pending | 2025-04-29T06:17:19.401245 | 2025-05-02T09:10:52.820640 | 40aec869-35e7-4dac-922b-45462b1cceb8 | ďalej, ale to nie je cieľ. Namiesto toho, aby sme počuli od vás, že čo ideme robiť a možno aj trošičku do vlastných radov si povedať, áno, okrem toho slabého, čo povedala pani Drábiková, že ste to naozaj pokazili, tak ste útočili a hovorili ste úplne o niečom inom, čo s týmto nesúviselo. Vy ste tu už dvanásť mesiacov a máte plnú zodpovednosť za to, čo sa na Slovensku deje. A preto ešte raz vás chcem vyzvať, parlament Slovenskej republiky je nadriadený vláde Slovenskej republiky v zmysle ústavy. A ak vláda je v totálnom chaose a hovoria to vaši koaliční partneri, nehovoríme to my. My len používame jej slová, ktoré o sebe hovoria. Hovoria to vaši poslanci koalície, ktorí jeden po druhom odskakujú alebo ešte vyčkávajú, ale už povedali nahlas, že to jednoducho nefunguje. Tak je potrebné, aby ste zobrali zodpovednosť do rúk a podporili toto uznesenie a tým dali jasne vláde najavo, že parlament je ten, ktorý o tom rozhoduje, a podporili ho tak, aby traja ústavní činitelia v tomto chaose, ktorý v súčasnosti je spôsobený vládnou koalíciou, predstúpili pred obyvateľov, pred obyvateľmi Slovenskej republiky a povedali im, v akom stave sa nachádzame, pretože ľudia to od nich očakávajú. A nie že sa tu budeme na skrývačky hrať, ako to robí pán premiér, na dobrých zmierovačov, ako to robí predseda parlamentu, a na takých, ja neviem to nazvať, zmierovateľov ako pani prezidentka, ktorá mimochodom ešte potrebuje v tejto situácii konzultácie niekoho iného. Toto ľudia nepotrebujú. Potrebujú mať jasnú víziu a pomenovanie toho, čo sa na Slovensku deje. Takže ešte raz vás chcem všetkých poprosiť, aby ste podporili tento návrh uznesenia, pretože je to jasným signálom, že parlamentná demokracia v čase zlyhania vlády na Slovensku funguje. A ak ani to neurobíte, tak môžeme povedať, že je tu aj chaos na parlamentnej úrovni. Ďakujem za pozornosť. | Juraj Blanár | SMER | 2021-03-19 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 8 | 305 |
train_156 | pending | 2025-04-29T06:17:19.401254 | 2025-05-02T09:09:00.162901 | f92075d4-bc08-4527-8fe5-57cc05ca44fa | Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, určite úvodom musím povedať, že veľmi vítam túto iniciatívu pána poslanca Osuského, ktorý vo svojej úvodnej reči aj dobre postrehol, že bolo tu niekoľko návrhov zmien tej poslednej novely zákona o štátnom občianstve, ktorá bola prijatá pred necelými štyrmi rokmi v tejto snemovni, a to presne 26. mája 2010, ako nejaký antizákon k tomu maďarskému, ktorý bol prijatý v ten deň tiež v maďarskom parlamente. Zaujímavosťou celej tej novely je, že sami predkladatelia ako opoziční poslanci, Robert Fico & Company, sa snažili tento zákon zmeniť. Neprešiel ten ich návrh na opravu vlastného hlúpeho bezcitného zákona, lebo tá oprava bola len čiastočná. Vždy boli nejaké podmienky, ktoré boli podmienkami nesplniteľnými, nerozumnými a hlavne zbytočnými, lebo zákon by naďalej bol protiústavný, zákon by naďalej bol diskriminačný, zákon by naďalej bol nevykonateľný. Preto ten návrh ani nebol schválený. Takisto aj návrhy, ktoré predložili Obyčajní ľudia v minulom volebnom období, lebo tie nedostatky zákona, na ktoré sme poukázali pred ústavným súdom teraz, aj pri tom písomnom podaní, ktoré sme podali v roku 2011, ale aj teraz na verejnom pojednávaní, sa neodstraňujú. Odstráni ich jedine ten spôsob, ako to navrhol pán poslanec Osuský v tomto svojom návrhu, ako sme to navrhovali my v tom zmienenom návrhu, ktorý som predložil s pánom vtedajším poslancom Kubovičom a Somogyim. Už to bolo poukázané, že aký je to nezmyselný zákon. Bol to nejaký antizákon rýchlo na kolene spracovaný, ktorý prejednala Národná rada v jeden deň. Samozrejme porušením všetkých pravidiel rokovacieho poriadku, lebo schôdza, mimoriadna schôdza bola zvolaná v utorok 24. mája 2010, s jedným s bodom programu mimoriadnej schôdze bolo, schôdze bolo aj skrátené legislatívne konanie, ako aj návrh na zmenu zákona o štátnom občianstve. Ale ani návrh na skrátené konanie, ani návrh novely zákona o štátnom občianstve z dvadsiateho štvrtého neexistoval, neexistoval ani z dvadsiateho piateho, kedy sme začali rokovať, vtedy sme prijali uznesenie, že Národná rada vyslovuje znepokojenie, znepokojenie nad iniciatívou maďarskej vlády, lebo ten zákon bol prijatý, návrh zákona bol prijatý vo vláde až dvadsiateho šiesteho. A hneď v ten deň ten návrh zákona prišiel do Národnej rady, kde v skrátenom legislatívnom konaní začali o tom rokovať okolo pol dvanástej alebo o jedenástej. Cez obed prebehli výbory, o pol tretej začalo druhé čítanie a o piatej už zákon bol na svete. Už vtedy sme poukázali na to, že nedá sa takto prchko reagovať na zákon, ktorý ešte sme nevideli, nedá sa prijať zákon, ktorý, ktorého dopad nevieme dopredu. Nemáme vedomosti o tom, že aké konkrétne situácie nastanú a presne ten zákon aj tak dopadol. Ten zákon je v rozpore s ústavou, je nevykonateľný a v rozpore s medzinárodnými zmluvami a samozrejme na to už aj pán poslanec Osuský poukázal. A absolútne minul cieľ. Cieľom bolo, aby sa eliminoval zákon, ktorý prijala Maďarská republika. Viete, koľko občanov je dotknutých s týmto zákonom, ktorí nadobudli občianstvo maďarskej, Maďarska, už bývalej Maďarskej republiky? Štyridsať sedem. Nezmysel, celý. Ale v Čechách k 2. januáru to bolo 701 osôb. K 2. januáru z toho bolo 284 českých, 137 nemeckých, 80 rakúske, 60 britské, až potom je maďarské. Čiže celý zákon je absolútnym nezmyslom, len sme mali pred sebou volebnú kampaň. Mečiar, Slota, Fico potrebovali nejakým ráznym, rázny argument, ktorým išli do volieb, ako sme tým Maďarom ukázali a nedovolím, aby si tuto niečo nárokovali iba, aby mali štátne občianstvo Maďarskej republiky naši občania. Pritom pozabudli na to, že od roku 1993, od nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom občianstve do roku 2005 Slovenská republika mala taký istý inštitút, taký istý. V tom zákone sa hovorilo, že osoba, ktorá má štatút zahraničného Slováka, bez splnenia akejkoľvek podmienky mohla nadobudnúť slovenské štátne občianstvo. Stačilo získať štatút zahraničného Slováka. K tomu nebolo nič iné, len prehlásiť, že mám slovenských predkov. Keď o to osoba so štatútom zahraničného Slováka požiadala, o slovenské štátne občianstvo, automaticky to dostala. Čiže my sme dvanásť rokov mali inštitút bez problémov, ktorý v 2010 sme tak ostro kritizovali a kritizovali sme všeobecne nielen to, že niekto nadobudne nejaký, bez nejakej faktickej väzby, toto také bolo, také módne slovo, nadobudne cudzie štátne občianstvo, ale však my sami sme to dovolili a jednak na druhej strane sme kritizovali všeobecne dvojaké alebo trojaké, alebo mnohoraké štátne občianstva. Pritom sme neevidovali vôbec, že koľko našich občanov má cudzie štátne občianstvo. Načo by to aj bolo? Pri prijatí zákona sa argumentovalo aj s tým, že to je bezpečnostné riziko. Najznámejším prípadom straty slovenského štátneho občianstva je 102-ročná pani Ilonka Tamásová. Má 102 rokov. Ona je aké bezpečnostné riziko pre túto Slovenskú republiku? Mimochodom, je vyznamenaná za svoje celoživotné pedagogické dielo, celý život sa venovala deťom na škole. Dostala za to vyznamenanie a pred štyrmi rokmi ešte jeden darček, že keď nadobudla občianstvo cudzieho štátu, tak sme ho my zo svojho štátneho zväzku síce formou zákona, ale proti jej vôli, vyhodili. Prečo je práve treba ísť touto formou novely, nie nejakej čiastkovej, nejakej faktickej väzby, ale spraviť nápravu, aby sme sa dostali naspäť do toho obdobia pred 17. júla 2010. Lebo ten zákon je nevykonateľný. Keď niekto sám od seba dobrovoľne neohlási slovenským štátnym orgánom, že nadobudol cudzie štátne občianstvo, tak naše orgány v živote oficiálnou cestou sa túto informáciu ako nedozvedia, čiže ani sankcia nenastúpi, ani nič nenastúpi. My tu môžeme mať desiatky, stovky občanov, ktorí nadobudli štátne občianstvo cudzieho štátu, ale ich neevidujeme. Síce oni zo zákona stratili štátne občianstvo, ale keď ich neevidujeme ako cudzích štátnych občanov, tak ich stále evidujeme ako slovenských štátnych občanov. A pôjdu voliť? A budú vykonávať svoje všetky občianske práva. A načo je nám potom taký zákon? Trestáme samozrejme tých poctivých, ktorí to nahlásia. A potom je ďalšia vec, ďalšia vykonateľnosť zákona, keď ten občan, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky, dobrovoľne neodovzdá svoj občiansky preukaz, tak slovenské štátne orgány nie sú schopné tomuto občanovi tento občiansky preukaz zobrať. Štátne orgány tvrdia, že to je priestupok. Ale v zákone o občianskom preukaze je, že občan, občan, ktorý neodovzdal neplatný občiansky preukaz, sa dopustí priestupku. Ale toto už nie sú občania, toto nie sú občania, to sú občania cudzieho štátu. Občan v ponímaní zákona o štátnom občianstve je občan Slovenskej republiky. Čiže ten cudzinec sa žiadneho priestupku nedopúšťa, lebo zákon hovorí o občanoch Slovenskej republiky. Však on je podľa zákona už cudzinec. A rad radom môžem vymenovať tieto anomálie, ktoré vyvolal ten zákon, tá novela zákona o štátnom občianstve. Ale poďme na úplne racionálne prípady, kde ľudia z rôznych dôvodov musia, alebo sú donútení, prinútení okolnosťami nadobudnúť cudzie štátne občianstvo. Či to je zamestnanie, či to je sobáš, či to je iná okolnosť a poviem konkrétny príklad. S týmto som argumentoval aj pred Ústavným súdom na prvom pojednávaní. Basketbalista Anton Gavel. Bol to kľúčový hráč slovenskej reprezentácie v basketbale. Bol. Je tu pán poslanec Kolesík. Venuje sa basketbalu, vie, kto je pán Anton Gavel. Najlepší náš hráč v reprezentácii. V nemeckom klube, kde hráva, bol donútený, aby si zobral nemecké štátne občianstvo, lebo ten nemecký klub naplnil kvótu, ktorou mu dovolil, dovolila tá dohoda, že koľko cudzích štátnych príslušníkov môže hrať za ten daný nemecký klub. Čiže on nadobudol štátne občianstvo, ale to slovenské nechcel stratiť. Ale tento, táto novela z roku 2010 mu ho zobrala. Čiže bol reprezentantom, už nemôže byť. Je to absolútny nezmysel a hovorím, že ten zákon je bezzubý, lebo keď to niekto neohlási, že nadobudol štátne občianstvo, tak ani Fico, ani Slota, ani Mečiar s tým nič nespravia. Ani naše orgány. Čiže budeme tu evidovať ľudí, ako štátnych občanov, ktorí ale na základe zákona stratili štátne občianstvo. A čo potom taká legitimita volieb? Títo občania, neobčania, keďže majú občiansky preukaz, nikto o tom nevie, že sú cudzími štátnymi príslušníkmi, čiže a tým pádom nie sú slovenskými štátnymi občanmi, pôjdu voliť a v prípade, keď pôjdu voliť hromadne, tak to má absolútny vplyv aj na legitimitu volieb. Ale idem k veci a to je protiústavnosť tej novely a rozpor s medzinárodnými právnymi dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predovšetkým to je Európsky dohovor o štátnom občianstve, občianstve. Naša ústava v čl. 5 hovorí, že o nadobudnutí a strate štátneho občianstva to bude, bude detailnejšie upravovať zákon. Článok 2 hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo proti jeho vôli. Tak čo spravil zákonodarca, keď vedel, že čo je v čl. 5 ods. 2? Nepoužil pojem odňatie, ale použil pojem strata. Ale aj keď gramaticky, logicky ideme na to, tak zákonodarca nepoužil pojem strata náhodou. Presne sa chcel vyhnúť tomu, aby sa nedostal do zjavného rozporu s čl. 5 ods. 2. Ale v tomto ponímaní, ako to je fakticky, nejde o žiadnu stratu, ale o odňatie, o odňatie proti vôli. Ja to, ako zbytočne to nazvali v 2010 stratou, keď fakticky to je odňatie. Samozrejme vytvorili takú právnu fikciu, že keď niekto chce nadobudnúť dobrovoľne cudzie štátne občianstvo a nastupuje tá fikcia, tak určite sa chce vzdávať toho slovenského. Čiže on to môže stratiť. Ale to nie je tak. Ústava takéto právne fikcie nedovoľuje. My sa musíme striktne držať litery ústavy a takáto fikcia nie je možná. A vonkoncom | Gábor Gál | MOST_HID | 2014-02-07 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 6 | 1,500 |
train_157 | pending | 2025-04-29T06:17:19.401263 | 2025-05-02T09:10:05.257377 | afccb99a-9621-4e49-a9e0-cbc0b2668240 | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážený pán minister zahraničných vecí, keď ste prítomný, takisto, samozrejme, kolegyne a kolegovia, vážená Národná rada, pozorne som si prečítal predloženú, resp. doplnenú správu, najmä časti, ktoré v zmysle uznesenia na novembrovej schôdzi vrátili sa na dopracovanie, osobitne tie časti, ktoré sa týkajú Strednodobej stratégie rozvoja športu, zvlášť financovania športu, komplexnej informácie o stave kauzy súdneho sporu Športka verzus Tipos, ktorej vyriešenie je, žiaľ, stále v nedohľadne, návrhy na komplexný finančný model športu a na sprehľadnenie finančných tokov v oblasti športu a ich krokov k objektivizácii systému financovania športu v Slovenskej republike. Treba povedať, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky doplnilo požadované materiály, a tak vytvorilo podmienky pre hlbšie poznanie prítomného stavu o budúcnosti športu Slovenskej republiky najmä s očakávaním predloženia nového zákona o športe, o ktorom sme boli aj v našom výbore gestorskom informovaní. Ale tak je to, ako je to vede, keď poznanie posúva, niečo nové objavíme, tak, samozrejme, kladieme si ďalšie a ďalšie otázky, pretože aj v tejto oblasti na základe poznatkov, ktoré pripravilo ministerstvo školstva, ďalšie otázky z tohto materiálu pre mňa osobne, ale, myslím si, aj pre poslancov vyplývajú. Samozrejme, rešpektujem ten rôzny uhol pohľadu na riešenie súčasných problémov v športe v Slovenskej republike. Iste by som podporoval výraznejšie inovovaný pohľad, a nie doterajší, ktorý sa snaží bojovať s minulosťou. Ale mnohé navrhované prvky sú stále ukotvené, poviem to v úvodzovkách, ale cítim to tam, „v centralistickom ponímaní organizovania športu v našej republike“. Nebudem sa opakovať, keďže náš pohľad na organizáciu, metodické usmerňovanie a, samozrejme, aj na decentralizáciu a financovanie športu som už vyslovil v novembrovej rozprave minulého roku. Naďalej však v správe dominuje len pohľad a úlohy ministerstva školstva na šport. Všetka česť, ministerstvo školstva sa zhostilo svojej úlohy. A je to, samozrejme, v silnom duchu teda, nazvem to, istom športového rezortizmu, ako by sa nechceli vidieť interferencie športu a iných sektorov spoločnosti. Ale to už nie je vina ministerstva školstva, to je vina už ďalších ministerstiev, ktoré v tejto oblasti by mali v podstate zapracovať a urobiť isté úlohy, ktoré spoločnosť v oblasti športu od týchto ministerstiev očakáva. Či je to kultúra, či je to cestovný ruch, či je to priemysel, zdravotníctvo, zamestnanosť a iné veci, tie vlastne v značnej miere sú previazané medzi istými športovými aktivitami v Slovenskej republike. Pripomínam, ak šport nebude agendou celej vlády, teda aj ďalších rezortov, regionálnych a mestských a obecných samospráv, ktoré už teraz naberajú, poviem to rovno, už nový dych v tejto oblasti, zlepšenie súčasného stavu nenastane len prijatím nového zákona o športe či vytvorením, samozrejme, pozitívne hodnoteného Národného športového centra či krajských, či regionálnych športových centier. V správe, samozrejme, ctené dámy, vážení páni, chýba v doplnených materiáloch ekonomické vyhodnotenie športu s dopadom na, teraz to poviem, je tu aj prítomný pán minister zdravotníctva, prevenciu v zdravotníckej oblasti, prevenciu proti nespoločenským javom (drogy), prepojenie na cestovný ruch, ktorý som už spomínal, na zamestnanosť, športový obchod, priemysel zábavy, konkrétne aj vo vzťahu, čo mi tam veľmi chýba, ale tu musí zapracovať predovšetkým verejnoprávna televízia, k verejnoprávnej televízii, Slovenskej televízii, najmä jej druhému programu, aby viacej vychovávala a vplývala na myslenie našich občanov, čo sa týka športových aktivít a športových problémov našej spoločnosti. Väčšiu pozornosť by si zaslúžili vzťahy štátnych orgánov a občianskych združení, nový zákon o športe a najmä ekonomika aj manažment športu, i keď hovorím a podčiarkujem to, že to, že sa na ministerstve veľmi vážne v poslednom roku pripravuje nový návrh zákona o športe, je veľmi pozitívne. A, myslím si, že od tohto zákona, od jeho prijatia budeme môcť ďalej postupovať v oblasti športových a telovýchovných aktivít Slovenskej republiky. Čo sa týka vzťahov štátnych orgánov a občianskych združení. Vzťahy štátnych orgánov, najmä ministerstva školstva a občianskych združení sa mi nezdajú tie najlepšie. Nepovedal by som, že sú až také zlé, ale videl by som v nich rád v podstate trošku viacej obojstranných aktivít vo vzťahu k sebe navzájom, viacej vzájomného sa vnímania ako hľadania toho negatívneho na jednej a na druhej strane. Nemôžu sa však vyvíjať na základe osobných antipatií, animozít medzi vedúcimi pracovníkmi, či už zo strany Sekcie pre šport na ministerstve školstva, alebo funkcionármi, ktorí boli zvolení v rámci občianskych združení. Viete veľmi dobre, že túto problematiku dostatočne ovládam, lebo som sa zúčastnil niekoľkých zasadnutí, valných zhromaždení aj Slovenského zväzu telesnej kultúry aj ďalších podujatí. A, samozrejme, zdá sa mi tam, ako keby boli naozaj problémové tie rôzne animozity, ktoré tuná vznikajú, tá neexistencia dialógu, a to aj na jednej, aj na druhej strane, nikoho nevyzdvihujem, u nikoho nič nepopieram, ktorý je veľmi dôležitý pre skvalitnenie tých komunikatívnych možností a zlepšenie činnosti v tejto oblasti. Nie vždy sa dodržiava zákon o združovaní občanov, a to v tom, že štátne orgány môžu vstupovať do vzťahov s občianskymi združeniami len v zmysle zákona, nie nad rámec zákona, niekedy doslovne direktívne. To sa objavilo predovšetkým v priebehu minulého roka. Našťastie zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa k tomu prijalo isté opatrenie. A myslím si, že rezort ministerstva vnútra v tom nesklamal a nedovolil tieto zásahy. A rešpektoval teda skutočne občianske združenia a ich evidenciu v zmysle toho, ako hovorí nielen zákon, ale aj naše predpisy. Prežívajú tu, samozrejme, stále silné prvky u niektorých funkcionárov centralizmu bez rešpektovania zásadných spoločenských zmien v našom štáte. Stále som presvedčený o tom, že slovenský šport nevyhnutne potrebuje silnú strešnú organizáciu, a nazvem to, európskeho typu, ktorá musí, samozrejme, nie vznikať z vrchu, ale, samozrejme, odspodu, čo považujem za správny prístup, v ktorej naplno sa uplatnia samosprávne prvky, a nie akúsi vábnu a manipulovateľnú Komoru športu zriadenú zákonom cez jej tvorcov či predstaviteľov tzv. tretieho sektora, ktorí nevymyslia nič nového, len ako dostať finančné zdroje na doterajšiu činnosť len pre seba. V demokratických krajinách nie je obvyklé, aby regionálne články športu vytvárali štátne orgány a priamo ich financovali. To je, samozrejme, otázka do diskusie, keď budeme hovoriť aj o zákone. Oceňujem, že vznikli, a to som podčiarkol, krajské a oblastné športové centrá s volenými orgánmi, ale nechápem, že stoja mimo existujúcich športových organizácií. Tá komunikácia, žiaľ, nie je najlepšia. Pri ich vytváraní Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nepochopiteľne uprednostňovalo vyššie územné celky pred centrálnymi športovými organizáciami, pre ktoré majú pracovať. Takýto systém nemôže, samozrejme, vytvárať stabilitu. Ale tu sa očakáva naozaj dialóg, vzájomné vysvetľovanie, a nie vzájomná tá existujúca animozita medzi niektorými predstaviteľmi či už štátu alebo organizácií športu. Pre šport je dôležité, aby boli vybudované životaschopné štruktúry, v ktorých štát vytvorí podmienky umožňujúce prevziať zodpovednosť za jeho rozvoj. Šport je dynamicky sa rozvíjajúcim odvetvím, čo kladie vysoké nároky aj na tie športové štruktúry, ktoré ho usmerňujú, metodicky usmerňujú. A, samozrejme, má to veľké veľmi významné impulzy aj do kvality práce, povedzme, v Sekcii športu, ktorá funguje pri ministerstve školstva. Mám stále pocit, že súčasné športové organizácie sa nedostatočne prispôsobujú meniacim sa podmienkam a nechávajú sa unášať tým, čo každodenný život prináša. Často sa pracuje tým systémom ad hoc. Teda hovorím o rôznych športových organizáciách, ktoré vlastne nemôžu potom, samozrejme, priniesť ten výsledok, o ktorý sa snažíme. Oslabuje sa úloha občianskych združení v športe na centrálnej, regionálnej i miestnej úrovni, samozrejme, v niektorých oblastiach. Štát by mal zaujať stanovisko, akým spôsobom bude vykonávať svoje úlohy, tento vzťah či bude liberálny alebo bude intervenčný alebo, nazvem to, kombinovaný. Bez vyriešenia tohto vzťahu sa nedá pripraviť ani dobrý zákon o športe. História ukazuje, že v slovenských podmienkach všetky zásahy štátu do športu boli neúspešné, priniesli oslabenie aktivity dobrovoľných pracovníkov a po čase ustúpili iným riešeniam. Naozaj by som poprosil vás a, pán minister, vás osobne, vážiť si tých ľudí, ktorí robia v oblasti športu, lebo máme čoraz menej takých aktívnych, ktorí to často robia, tá staršia generácia, ale, samozrejme, aj mladá generácia sa objavuje, ktorí to robia bez nároku často na finančné prostriedky, lebo ich to baví aj vo vzťahu k školám, aj vo vzťahu k tej mladej generácii, ale, samozrejme, aj v tom regionálnom či komunálnom športe. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, šport je stále vnímaný súčasnými športovými funkcionármi po stránke ekonomickej výhradne ako predmet spotreby, subjekt dotačnej politiky a financovanie sa zužuje len na rezort školstva. Stále chýba, a preto sa v budúcnosti bude potrebné na danú vec sústrediť. Analýzu dopadu, a to je dôležité a to som ani nemohol požadovať od pána ministra, resp. od rezortu ministerstva školstva, transformačných zmien, ktoré súčasná vláda postupne aplikuje konkrétne na šport a na jeho rozvoj, musíme, samozrejme, v priebehu zhruba dvoch rokov takisto urobiť, aby nám vytvorila pohľad, akým spôsobom sa, povedzme, môžeme pohybovať a ktorým spôsobom treba tie veci nasmerovať. Daňová reforma, reforma verejnej správy, decentralizácia, zdravotnícka reforma, sociálna reforma a podobne vymedzujú, žiaľ, ja to tak niekedy cítim, čoraz menší manévrovací priestor pre kvalitnú reformu športu Slovenskej republiky. Môžeme sa v tejto oblasti zhodnúť alebo nezhodnúť, ale myslím si, že často tieto zákony ako keby neakceptovali, že tu máme šport na Slovensku a že by sme mali v tejto oblasti vytvoriť isté podporné mechanizmy preto, aby sa ten šport hlavne v tých regiónoch, v obciach, v mestách, ale, samozrejme, aj na tej | Dušan Čaplovič | SMER | 2005-02-08 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 3 | 1,500 |
train_158 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401272 | 2025-04-30T12:50:25.282531 | c58167f9-6add-450c-8c96-a8045cdaccb8 | Budem rýchly alebo skúsim byť. Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. Záväzok životného prostredia bol z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie identifikovaný ako hlavná prioritná téma zmena klímy. Najmenej prijateľnou alternatívou by bol tvrdý brexit, kedy by bolo potrebné prepočítanie celého klimatického cieľa a záväzkov Európskej únie pre zvyšných 27 členských štátov, pretože Veľká Británia má v rámci navrhovaných legislatív výrazný vplyv na splnenie redukčného cieľa. Vzhľadom na ambície Európskej únie byť svetovým lídrom v klimatickej politike aj vo formáte EÚ 27, Slovensko odporúča udržať ambicióznosť európskych cieľov, avšak metódami a postupmi, ktoré nepovedú k zvýšeniu klimatických cieľov Slovenska bez možnosti mobilizácie a dodatočných nástrojov a finančných prostriedkov na ich dosiahnutie. Najoptimálnejšie by teda bolo, aby Veľká Británia po brexite zostala súčasťou európskych klimatických cieľov a záväzkov. Dovolím si upozorniť aj na konkrétny dopad vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, ktorým je výpadok príjmov z Európskej únie. Z dôvodu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie a potreby financovania nových priorít Európska komisia navrhuje vo viacročnom finančnom rámci ´21 až ´27 nové príjmy od členských štátov formou ekologickej dane ako zdroja rozpočtu Európskej únie. Rozpočet by mal byť navýšený o 20 % výnosu európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami, ETS-ky, v každej členskej krajine a z novej dane z nerecyklovaných plastových obalov vo výške 80 centov za kilogram. Inštitút environmentálnej politiky na ministerstve odhaduje, že obe položky by v roku 2021 pre Slovensko predstavovali približne 88 mil. eur. Príjem z výnosu z aukcií kvót v rámci európskej schémy obchodovania s emisnými kvótami však nemá podporu ani našu, to znamená, ani Slovenska, ani ostatných členských štátov. To znamená, nechcú brať odtiaľ peniaze do spoločnej kasy. Zavedenie novej dane z nerecyklovaných plastových obalov je pre Slovensko akceptovateľné. Jej zavedenie by síce nemohlo mať pozitívny vplyv na životné prostredie priamo, no jej uplatnenie môže nepriamo viesť k ďalším snahám členských štátov o vyššiu recykláciu plastových obalov. Vo všeobecnosti môžme konštatovať, že z hľadiska environmentálnej politiky a politiky zmeny klímy nepredpokladáme dopady brexitu v rozsahu, ktorý by vyžadoval aj prijatie konkrétnych nejakých opatrení na tejto úrovni... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | László Sólymos | MOST_HID | 2018-12-06 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník jasne podporuje ambície EÚ byť svetovým lídrom v oblasti klímy, vyzýva na zachovanie európskych cieľov aj po brexite a akceptuje navrhované ekologické dane, ktoré posilnia spoločnú rozpočtovú politiku."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón je konštruktívny a zameraný na riešenia, keď oceňuje potrebu pokračovať v spoločných klimatických záväzkoch a ponúka konkrétne finančné mechanizmy na ich dosiahnutie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 349 |
train_159 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401281 | 2025-04-30T20:18:07.348610 | bd6b406f-5927-4721-8648-349f2d00adea | Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám zaželal príjemné odpoludnie. Predkladaná právna úprava vytvára legislatívne podmienky na rozvoj sociálnych služieb, na podporu rodiny s nezaopatrenými deťmi do troch rokov veku v záujme zosúlaďovania jej rodinného života a pracovného života, čím napĺňa záväzok z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2016 – ´20. Prijatím tejto právnej úpravy sa tiež umožní realizovať spoločenskú potrebu rozvoja zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku v rámci zosúlaďovania rodinného života a pracovného života, a to s využitím finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. V rokoch 2017 – ´20 sa zo štrukturálnych fondov predpokladá vybudovanie 90 zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa s kapacitou 1 800 miest a s alokovaným objemom finančných prostriedkov na túto investičnú výstavbu viac ako 40 miliónov eur. V záujme ochrany dieťaťa navrhovaná právna úprava znamená, že fyzická alebo právnická osoba, ktorá bude mať záujem ako zárobkovú činnosť poskytovať starostlivosť o dieťa do troch rokov veku s rozsahom podľa zákona v rámci podpory zosúlaďovania rodinného života alebo pracovného života, bude môcť túto starostlivosť o dieťa poskytovať len v špeciálne regulovanom právnom prostredí. Zabezpečenie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v čase vykonávania zárobkovej činnosti rodiča môže byť realizované v domácnosti rodiča, v rodinnom prostredí opatrovateľa detí, v priestoroch zamestnávateľa rodiča alebo v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Predkladaná právna úprava ustanovuje vznik oprávnenia poskytovať službu na podporu zosúlaďovania rodinného života a pracovného života len na základe zápisu do registra poskytovateľov sociálnych služieb na príslušnom vyššom územnom celku, a to po preukázaní priestorových, personálnych, materiálnych, hygienických a finančných podmienok na poskytovanie tejto sociálnej služby. Zákonná právna úprava reguluje kvalifikačné predpoklady, personálne štandardy, ustanovuje vecný rozsah poskytovaných odborných činností, obslužných činností a ďalšie činnosti v rámci poskytovanej sociálnej služby a spôsob jej vykonávania, a to v súvislosti so zabezpečením kvality poskytovanej starostlivosti a dohľadu nad jej poskytovaním zo strany príslušných orgánov. Predkladaná právna úprava ustanovuje aj zmeny a doplnenia vykonané v záujme odstránenia problémov interpretačnej a aplikačnej praxe, pokiaľ ide o zabezpečenie účelovosti a efektívnosti spolufinancovania sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto smere ide najmä o novoustanovenú povinnosť pre poskytovateľov sociálnych služieb v dennom stacionári dodržiavať minimálny personálny štandard podľa príslušnej prílohy k zákonu o sociálnych službách, precizovanie právnej úpravy neobsadeného miesta v zariadení na účely zúčtovania a vrátenia finančných prostriedkov a doplnenie právnej úpravy o vymedzenie prevádzkového času ambulantnej sociálnej služby vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb a týždennej pobytovej sociálnej služby. Ďakujem pekne. Pán podpredseda Národnej rady, skončil som. | Ján Richter | SMER | 2016-10-14 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Sociálne ciele v súlade s programovým vyhlásením vlády dosahované prostredníctvom eurofondov. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Predstavovanie navrhovanej právnej úpravy v najlepšom svetle "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 441 |
train_160 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401290 | 2025-04-30T20:15:33.779894 | 084e6447-9308-40d0-ba16-b2e452710393 | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2003. Predložený návrh zákona upravuje problematiku systému rýchlej výmeny informácií, oblasť vývozu a dovozu potravín, požiadavky na bezpečnosť potravín, problematiku vysledovateľnosti potravín, ktorou sa sleduje čo najrýchlejšie zistenie výrobkov ohrozujúcich zdravie spotrebiteľov a problematiku označovania pôvodu, zemepisného označovania a špecifického charakteru poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Pri príprave predkladaného vládneho návrhu zákona sa vychádzalo z nariadenia č. 178/2002 Európskeho parlamentu a nariadenia rady č. 2081/1992, čím sa dosiahla v upravených oblastiach zhoda s Európskou úniou... (Ruch v sále.) | Zsolt Simon | SMK | 2003-09-10 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník výslovne uvádza, že návrh zákona bol pripravený v zhode s právom Európskej únie, konkrétne sa odvoláva na nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (č. 178/2002 a 2081/1992). "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Procedurálno-technický tón "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 133 |
train_161 | pending | 2025-04-29T06:17:19.401299 | 2025-05-02T09:08:48.501045 | 2efec884-78a2-4770-a94e-bf3edf172815 | narušíme filozofiu delenia nerastov na vyhradené a nevyhradené. Každý surovinový typ má totiž rôzne, veľmi pestré možnosti využitia. Ak by sme v tomto duchu napríklad medzi vyhradené nerasty zaradili len magnezit vhodný na výrobu tehliarenského slinku alebo mastenec vhodný na výrobu elektrokeramických výrobkov, či kaolín na výrobu porcelánu, obmedzili by sme nielen ich možnosti využitia, ale spôsobili by sme aj zmätok pri zaraďovaní nerastov, ktoré majú širšie využitie medzi vyhradené a nevyhradené. Nemenej dôležitým a podľa môjho názoru rozhodujúcim poznatkom je fakt, že pre bituminózne horniny vhodné na energetické využitie nemáme kondície, nemáme teda ukazovatele a neviem, kto bude rozhodovať o tom, ktoré bituminózne bridlice sú a ktoré nie sú vhodné na využitie v energetike. Tu si dovolím trošku odbočiť, o tejto navrhovanej zmene som diskutoval s bývalými kolegami geológmi a baníkmi a môžem povedať, že som nenašiel pochopenie pre to, aby súhlasili s touto navrhovanou zmenou. Nakoniec, pán minister, môžem povedať, že mňa osobne veľmi mrzí, že nie je tu uplatnené stanovisko odborníkov, ale uplatňuje sa tu jednoúčelová požiadavka človeka, inžiniera architekta, ktorý nemá jasno ani v pojme, v takom základnom pojme, ako sú silikátové suroviny. Ak by ste chceli počuť meno, to vám poviem potom. Po druhé. V bode 6 vládneho návrhu zákona, § 14 ods. 3, odporúčam nový návrh dotýkajúci sa výpočtov zásob vypustiť a ponechať pôvodné znenie. Odôvodnenie: Organizácie, ktoré budú robiť ložiskový geologický prieskum, takisto aj organizácie, ktoré budú ťažiť ložiská nerastných surovín, nebudú mať dostatok odborných ani personálnych možností na vypracovanie kvalitných výpočtov zásob. Po tretie. Zmeny treba urobiť aj v odsekoch 4, 5, 6 a 7 tohto paragrafu, je to § 14, kde sa hovorí ešte stále o Česko-slovenskej socialistickej republike, štátnej expertíze vykonávanej Komisiou pre klasifikáciu zásob ložísk nerastných surovín, ktorá je odborným orgánom vlády Česko-slovenskej socialistickej republiky. Poznamenávam, že návrhy na zmeny v týchto odsekoch, prípadne na ich vypustenie som v predloženom texte návrhu novely zákona nikde nenašiel. Po štvrté. § 32a označený ako Úhrady, ods. 2 je podľa môjho názoru nejasný. Citujem: """"Organizácia, ktorá má určený dobývací priestor, platí úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, pre ktoré bol dobývací priestor určený."""" Potiaľto by to bolo v poriadku. Ďalej sa však píše: """"Sadzba úhrady je najviac 10 % z trhovej ceny výrobkov zhotovených z vydobytých nerastov."""" Tu môže nastať prinajmenšom problém, pretože ťažobné organizácie často predávajú surovinu ako takú, a nie výrobky. Uvediem príklady: Ťažobná organizácia predáva surovú ropu, a nie naftu alebo benzín. Podobne je to aj s vyťaženým plynom či uhlím, ale aj s predajom železnej rudy bez úpravy, takisto aj medenej rudy, rudy zlata, magnezitu, vápenca, sadrovca, soli, kaolinitu či iných surovín. Aby nedošlo k rôznemu výkladu pojmov, zrejme by bolo vhodné ods. 2 § 32 preformulovať. Úhrady za dobývací priestor sa platia obci a štátu. Ale úhrady za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch, takisto aj úhrady za vyťažené nerasty sú príjmom štátneho rozpočtu. Je to v ods. 6 § 32a. Najväčšie dosahy z ťažby nerastných surovín sú však na obce. Jedinou výhodou je azda len možnosť vytvorenia vhodných pracovných príležitostí, ale nevýhod je omnoho viac. Výrazne sa poškodzuje najmä životné prostredie, vytvárajú sa odvaly na povrchu, zvyšuje sa prašnosť a hlučnosť, poškodzujú sa povrchové toky, poškodzujú sa lesy a poľnohospodárska pôda, často dochádza k poškodeniu alebo až k stratám podzemných vôd, vplyvom poddolovania prichádza k terénnym deformáciám. Takýchto prejavov je v centrách baníctva na Gemeri, Spiši, v okolí Banskej Bystrice a Banskej Štiavnice, na Hornej Nitre, ale napríklad aj v Modrokamenskej uhoľnej panve a na Záhorí dosť. Preto navrhujem, aby tieto negatívne prejavy, ktoré musia znášať v prvom rade a najviac občania obcí a miest, boli kompenzované aj určitým podielom z uvádzaných poplatkov. Dá sa to vyriešiť jednoducho. A to je môj návrh. Do ods. 5 § 32a za číslicu 1 doplniť čísla 2 a 3, vypustiť ods. 6 a ostatné odseky prečíslovať. Ja som presvedčený o tom, že štátny rozpočet ani veľmi nepocíti 50-percentný podiel, ktorý by sa vyplácal obciam. Naopak, obce budú vedieť riešiť problémy, ktoré u nich vznikli napríklad stratou vody, ale napríklad aj poškodením a zničením podzemných vôd, ako to bolo a je na Záhorí v okolí Gajár. Po piate. V § 40 v ods. d) doplniť bod nasledujúceho znenia: """"Na vody vytekajúce zo zlikvidovaných banských diel a z opustených lomov sa v plnom rozsahu vzťahujú predpisy zákona o vodách (zákon číslo 138/1973 Zb.) a zákona o životnom prostredí (zákon číslo 17/1994 Z. z.)."""" Bod 25, ktorým sa k § 43 navrhuje doplniť odsek 6, navrhujem vypustiť. Odôvodnenie: Najskôr treba vyriešiť otázky vlastníctva pôdy nad ložiskami nevyhradených nerastov, ktoré sa podľa predpisov platných do 31. 12. 1991 považovali za výhradné ložiská, ale od nadobudnutia účinnosti tejto novely budú ložiskami nevyhradených nerastov. Ďalšie problémy, ktoré bude treba najskôr vyriešiť, sú tieto: Či bude odovzdávanie ložísk odplatné alebo neodplatné, či sa bude požadovať náhrada za vynaložené náklady pri prieskume a ťažbe a kto bude spravovať ložiská nevyhradených nerastov, ktoré sa nachádzajú pod pôdou patriacou štátu. To je všetko. Ďakujem za pozornosť. | Jozef Zlocha | HZDS | 2000-10-30 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 2 | 833 |
train_162 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401307 | 2025-05-02T08:05:13.832506 | a413ce40-d03c-4d95-8050-30f84a3f4082 | Vážený pán predseda Národnej rady, vážení podpredsedovia, vážení poslanci, dámy a páni, dnes prerokúvame návrh Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k opakovaným nacionalistickým výrokom Viktora Orbána, predsedu FIDESZ-u, a ďalších politických predstaviteľov počas volebnej kampane do Európskeho parlamentu, ktoré smerujú k etnickej separácii, popieraniu suverenity susedských krajín, ale aj k spochybňovaniu územnej celistvosti Slovenskej republiky a podnecovaniu nestability v strednej Európe. Viktor Orbán vyhlásil, že europoslanci maďarskej národnosti majú v Európskom parlamente reprezentovať Maďarov z Karpatskej kotliny. Ide o absurdné vyjadrenie predstaviteľa susedného štátu, ktorý má dokonca šancu stať sa budúcim maďarským premiérom, ktorým sa pokúša zasiahnuť aj do suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Je to neprijateľné. Neprekvapuje ma však, že sa od tohto závažného vyjadrenia nedištancovala SMK. Potvrdzuje tým cieľ svojich aktivít, o ktorých hovorí Slovenská národná strana a ich predstavitelia už minimálne 15 rokov. Absurdná existencia Fóra Karpatskej kotliny, ku ktorému prijala uznesenie aj Národná rada Slovenskej republiky. Nič sa však nezmenilo, Fórum pokojne pôsobí ďalej v rámci štruktúr maďarského parlamentu a členmi Fóra sú naďalej aj poslanci maďarskej národnosti z okolitých štátov, Slovenska nevynímajúc. Budapešť si vytvorila koordinačnú štruktúru, ktorá združuje politikov z rôznych krajín s cieľom získať čo najväčší politický vplyv v Európe. Slovenská národná strana pred niekoľkými mesiacmi avizovala, že pri eurovoľbách bude toto Fórum koordinovať volebné kampane v okolitých štátoch, aby sa do Európskeho parlamentu dostalo čo najviac poslancov a tam ich budú koordinovať znova. Nedávne výroky Viktora Orbána, o ktorých dnes diskutujeme, to jednoznačne potvrdzujú. Som presvedčený, že všetky tieto provokácie našich južných susedov sú súčasťou širšej stratégie, ktorú vyjadril predseda FIDESZ-u Orbán, keď nedávno hovoril o maďarských autonómiách susedných štátov a uviedol, že cieľom je vytvoriť z autonomistických oblastí reťaz, ktorá by sa pripútala k Maďarsku. Stojíme pred bránami volieb do Európskeho parlamentu a všetky témy, ktoré sme dnes otvorili, sú nanajvýš aktuálne a vyžadujú si razantné riešenie. Sme suverénny, úspešný štát a toto jasné posolstvo musia sebavedome prezentovať v Európskom parlamente aj poslanci za Slovenskú republiku. Nadstavbou práce europoslancov za SNS bude jasná komunikácia národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky s akcentom na postavenie silných národných štátov v Európe. Takisto sa musíme pripraviť na situáciu, že v Európskej únii nastanú historické traumy. Problémom sú a budú pre nás najmä vzťahy a súčinnosť istých organizácií a politických subjektov Maďarov žijúcich mimo územia Maďarskej republiky v priestore celej Karpatskej kotliny a na Balkáne, pritom činnosť týchto štruktúr je priamo ovplyvňovaná vládou maďarskej republiky. V tomto kontexte je dôležité sledovať názory a činnosť predstaviteľov jednotlivých menšín a budapeštianskej vlády v otázke postavenia Maďarov žijúcich za hranicami Maďarska po vstupe Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do Európskej únie. Očakávam, že maďarská vláda a predstavitelia jednotlivých menšín otvoria na pôde Európskeho parlamentu otázky súvisiace s nárokmi na kolektívne práva menšín a územnú autonómiu. Naši zástupcovia teda budú musieť na základe priamych skúseností Slovenska s takýmito aktivitami razantne a jednoznačne reagovať. Základné trendy maďarskej politiky sa dlhodobo menia iba v detailoch. Pre vlády Maďarskej republiky je charakteristické využívanie rozhodujúcich zmien. Patrí k nim proces globalizácie, členstvo v NATO a v Európskej únii. Všetky maďarské vlády sa budú vždy usilovať a maximálne ťažiť z relatívnej politickej stability v najbližšom geopolitickom priestore, kde žije maďarská menšina. Nepôjde iba o hospodárske záujmy. Ich hlavnou prioritou bude presadzovanie maďarských národným záujmov. Dámy a páni, Slovenská národná strana dlhodobo registruje, poukazuje a upozorňuje na komplexnú maďarskú strategickú ofenzívu voči Slovensku, ktorá sa neprejavuje len v ekonomickej oblasti, ale najmä v politike, školstve, kultúre a všestrannom vplyve na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Priamym a účinným nástrojom presadzovania spomenutých záujmov sú cielené kontakty a spolupráca so subjektmi maďarskej menšiny a jej spoločenskými, resp. účelovými organizáciami. S aktivitami maďarskej iredenty a ich cielených postupov sa spájajú značné riziká pre Slovenskú republiku. Naša súčasná vláda i parlament registrujú tieto riziká a musia ich vnímať ako politicky relevantné. Bývalá vláda Slovenskej republiky predkladala našim občanom lákavo stráviteľnú ideu, že je všetko v poriadku, vstúpili sme do NATO a Európskej únie a že len to sú naše priority. Nie je to pravda. Prijatím Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie sa predsa nemôže končiť zahraničná politika Slovenska. Aktuálna je preto aj otázka, čo bude v budúcnosti, pod akú zahraničnopolitickú víziu sa v budúcnosti podpíšu relevantné politické subjekty v Slovenskej republike a súčasná vládna koalícia. Budú mať politickú vôľu a odvahu hľadať a presadzovať strategické priority v Európskej únii v prospech občanov Slovenska? Dokážeme uchrániť Slovenskú republiku od vonkajších zásahov krajiny, ktorá neuznáva Trianon? To sú otázky, na ktoré očakávame jasné postoje. Maďarský nacionalizmus a extrémizmus totiž nie je len problémom Slovenska, je problémom celého nášho regiónu. Maďari provokujú všetky okolité štáty – Rumunsko, Chorvátsko, Srbsko či Ukrajinu. Som presvedčený, že dnes sa z Budapešti znovu na všetky strany šíri národnostná neznášanlivosť spojená s víziou obnovy veľkého Maďarska a je potrebné, aby sme v spolupráci krajín dotknutých takouto hazardnou politikou hľadali cesty k ochrane pokoja, mieru a pred neznášanlivým susedom, ktorý sa nedokáže zmestiť do svojich medzinárodne uznaných hraníc. Maďarské gardy, Národná stráž a ďalšie extrémistické, militantné organizácie v Maďarsku nevznikli z dôvodu, aby organizovali humanitárne podujatia a detské letné tábory. Ich demonštratívne pochody, prísahy a reminiscencie pri pomníkoch majú svoj scenár, cieľ a sponzora. Majú prioritnú úlohu, a to resuscitovať veľkomaďarstvo v povedomí občanov maďarskej národnosti v strednej Európe, ktorí síce vedia, akú majú národnosť, ale ich zatiaľ viac interesujú iné, elementárnejšie ľudské činnosti. Z pôsobenia týchto polovojenských organizácií evidentne cítiť sebavedomie, silu a istotu, ktoré pramenia z tichého súhlasu štátnej moci v Maďarsku. Štátna moc v Maďarsku nechce registrovať, že Maďarské gardy, Národná stráž a ďalšie militantné organizácie evidentne vykazujú znaky obdobných organizácií, ktoré pôsobili v minulom storočí v českom pohraničí. Ich podpora v maďarskej verejnosti začína byť hrozivá, čo je veľmi zlý signál pred parlamentnými voľbami v Maďarsku v roku 2010. Tieto signály by mali vziať na vedomie všetky susedské štáty Maďarskej republiky, ale aj kompetentné orgány Európskej únie a NATO. Som presvedčený, že Európa, rovnako ako my Slováci, si už neželá ďalšie Kosovo. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) | Rudolf Pučík | SNS | 2009-06-03 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje silnú kritiku voči spôsobu, akým Európska únia (a konkrétne jej inštitúcie) podľa neho toleruje a umožňuje maďarské iredentistické aktivity resp. ako Madarsko využíva európsku integráciu na iredentistické postoje "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je plný varovaní, obáv, obvinení a nepriateľskej rétoriky voči susednému štátu a jeho politikám, čo vyjadruje silne negatívny a konfrontačný emocionálny tón."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 993 |
train_163 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401316 | 2025-04-30T19:12:43.080775 | 9c2f26a8-f21b-4267-99b7-29e6406541bd | Áno. Vážená Národná rada, návrh na uznesenie. Národná rada Slovenskej republiky odporúča predsedníčke vlády Slovenskej republiky pre Európsku integráciu iniciovať rokovanie zástupcov vlády Slovenskej republiky zodpovedných za konkurencieschopnosť poľnohospodárstva a potravinárstva na Slovensku s predstaviteľmi Združenia poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností v zmysle ich požiadaviek. Termín do 10 dní od schválenia uznesenia. | Árpád Duka-Zólyomi | SMK | 2002-02-15 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prejav"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prejav"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 52 |
train_164 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401325 | 2025-05-01T07:32:39.304248 | 5fa82ab2-7839-49c9-8adc-a3920b44b762 | Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa, vy ste spomenula v tom, v tej úvodnej reči, okrem iného, teda že Slovensko podporuje ľudské práva, najmä teda ohrozenie skupín. Veľmi s tým nesúhlasím, pretože okrem iného aj tento štát, nielen spoločnosť, ale aj tento štát dlhodobo vytvára atmosféru netolerancie voči ohrozeným skupinám, napríklad sexuálnym menšinám, pod nejakou hlavičkou nejakých kresťanských tradícií, tzv. kresťanských tradícií, nakoniec aj vami predkladaný zákon tejto schôdze, o rodných číslach je toho úplne jasným príkladom. A ak teda na takéto konanie poukážu europoslanci v Európskej únii, v Europarlamente, považujem to len za správne, pretože majú odstup. Problém Slovenska je, že teda dlhodobo tento parlament napríklad vystupuje proti modernite, modernému rozmýšľaniu a ak teda nie je schopný slovenský parlament nejakej sebareflexie, pokladám za úplne správne, ak na niečo také upozornia europoslanci. | Tomáš Lehotský | ZA_LUDI | 2023-03-23 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje podporu zásahu europoslancov a vníma ich upozornenia ako oprávnené a prospešné vzhľadom na nedostatok sebareflexie v slovenskom parlamente."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník kritizuje slovenský parlament a štát za netoleranciu a odmietanie modernity, čím prejavuje negatívny postoj k domácim pomerom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 131 |
train_165 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401334 | 2025-04-30T15:15:07.056612 | dd435b62-6920-42c1-a0c4-d467f18f1c68 | Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som len chcela pozvať členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu na spoločné zasadnutie výboru, ktoré sa bude konať zajtra o 12.00 hodine v miestnosti č. 30a. Ďakujem pekne. | Monika Flašíková-Beňová | SMER | 2003-09-17 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálne vystúpenie. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálne vystúpenie. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 38 |
train_166 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401343 | 2025-04-29T06:42:33.564648 | 91f5c08a-8a88-4782-b29a-beb2093273f3 | Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, milé kolegynky, milí kolegovia, predkladám vám spoločne s ďalšími poslancami Národnej rady Slovenskej republiky návrh novely zákona k hazardným hrám. Budeme hovoriť viac technicky o tom, že kde sme a ako to funguje v tých jednotlivých samosprávach. Cieľom tohto návrhu je vypustenie podmienky petície, ktorá je spojená s tým, aby samospráva mohla zakázať hazard na svojom území. Ten súčasný stav je nasledujúci a to, že na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým samospráva zakáže hazard na svojom území, musí predchádzať petícia občanov, ktorí sa sťažujú na narúšanie verejného poriadku, ktoré je v súvislosti s hraním hazardných hier. V prípade Bratislavy a Košíc je nutné, aby sa pod takúto petíciu podpísalo minimálne 15 % voličov, ktorí majú trvalý pobyt v danom meste. Pri ostatných mestách alebo obciach je to dokonca až 30 % oprávnených voličov v danom území. To znamená, že naozaj to číslo je veľmi vysoké. Zároveň treba povedať, že takýto postup, takéto petície, nie je štandardom ani v Európskej únii a v praxi je tam niekoľko problémov, ktoré so sebou nesie takáto petícia. Pamätáme si alebo teda vieme, že naozaj v praxi máme, máme s týmto problém. Máme tu niekoľko súdnych sporov. Pamätáme si Bratislavu. To znamená, že máme tu teda problém, ktorý bol v Bratislave. Zároveň aj u nás v Nitre je v podstate toto všeobecne záväzné nariadenie napadnuté a bude, bude pojednávané na súde. Je tu naozaj veľmi problematické vybavenie tejto petície a potom teda prijatie tohto nariadenia v zastupiteľstvách samospráv. A my si myslíme, že poslanci v mestských a obecných zastupiteľstvách majú dostatočne silný mandát, aby dokázali rozhodovať o zákaze alebo regulácii hazardu na svojom území aj bez toho, aby musela tomu predchádzať petícia. To znamená, že navrhujeme túto petíciu odtiaľ vypustiť. Čo by to znamenalo v praxi? Veľmi jednoducho. Mestské či obecné zastupiteľstvo by sa uznieslo na zákaze hazardu na základe všeobecného záväzného nariadenia, tak ako to robí bežne v iných prípadoch. Museli by sa uzniesť minimálne v trojpätinovej väčšine a následne by bolo takéto nariadenie po podpise starostu alebo primátora po štrnástich dňoch v platnosti. Neznamenalo by to, že ten hazard skončí a tie prevádzky a tie kasína a tvrdý hazard skončí v podstate v jeden, v tom dni. Znamenalo by to, že by dobiehali licencie a nové licencie by sa nevydávali. To znamená, že jednotlivé prevádzky by mohli fungovať možno aj dva až päť rokov v závislosti od toho, že kedy im bola práve vydaná licencia. To znamená, že je tam aj dostatočne dlhý čas, aby sa samosprávy možno popasovali s výpadkom, s výpadkom v rozpočte. Čo sa týka vplyvov, táto novela nebude mať priamy vplyv na rozpočet Slovenskej republiky. Bude to mať vplyv až po tom, čo si to v jednotlivých samosprávach, si to v zastupiteľstve odhlasujú. Zároveň to bude mať vplyv, ale hlavne pozitívny, na sociálnu oblasť, na bezpečnosť, na vizuál toho mesta. A my si myslíme, že naozaj, že táto petícia je nepotrebná, a preto navrhujeme túto podmienku odtiaľ vylúčiť. Toľko za mňa na úvod. Ďakujem. | Marek Hattas | ZA_LUDI | 2020-07-10 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník/rečníčka konštatuje, že petičný postup nie je bežný v Európskej únii, ale je zrejmé, že postup na úrovni EÚ je želatelnejší ako ten v domácich podmienkach.\n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je technický a informatívny, bez výraznej emocionálnej polarity."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 506 |
train_167 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401352 | 2025-05-01T18:28:50.597561 | 69d62d22-eaa2-427c-a3ef-d23ba0ed70d5 | K pánovi poslancovi Miklošovi. Samozrejme, ja súhlasím, my vieme, že sa o tom hovorilo, ale nebolo oficiálne nič predložené. Súhlasím s tým aj, že treba rokovať. Ale práve vyzývame k diplomacii všetkých zainteresovaných vrátane vlády, poslancov, ktorí chodia do európskych inštitúcií a robia tam. A zato, že sme malá krajina, prečo nemôžeme mať silnú diplomaciu? Mňa to hnevá, keď sa neozveme, keď nehovoríme o veciach. Ja nás nepokladám za malý národ. Zato, že sme malí geograficky, nemusíme byť malí. Takže nerobme sa malými. Rešpektujem to, že niečo sa hovorilo, ale nič nebolo oficiálne zverejnené, nič neprešlo, preto to pokladám za predčasné. K pánovi Mikloškovi. Vaše politické názory, pán kolega Mikloško, so všetkou úctou, už sú petrifikované a nebudem sa k nim vyjadrovať. Ďakujem. | Milan Urbáni | HZDS | 2007-05-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Z prejavu nie je zrejmé, k čomu má zvýšené diplomatické úsilie v európskych inštitúciách smerovať. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"V prejave prevláda hned a negatívny tón. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 123 |
train_168 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401361 | 2025-04-30T06:59:22.112467 | 883a9ce8-4531-4123-8da9-ed6d6b48eff8 | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vo svojom príspevku ste veľmi kvetnate rozprávali o lojalite. Ja som si zobral výpis a prehľad hlasovania č. 8 a predstavte si, pán poslanec, vy ste nehlasovali za to, aby sa tento zákon dostal do parlamentu. Takže kde je tá lojalita z vašej strany? Ďalej ste spomínali, že tu nehrozia prijatím zákona o dvojitom občianstve žiadne bezpečnostné riziká. Ja si práve myslím, že pre Slovensko prijatím zákona v maďarskom parlamente vzniká obrovské bezpečnostné riziko pre túto krajinu. Musíme sa vrátiť do histórie a spomeňme si, keď vznikol slovenský štát, akou formou prenikali na územie Slovenska maďarské bandy, maďarskí hrdlorezi, ako vraždili nevinných slovenských ľudí. Ako vraždili nevinných slovenských obyvateľov. Vážení, je tu určitá paralela. Teraz si uvedomme, aký stav je v Maďarsku. V Maďarsku obkľúčia tieto bandy rodinný dom, hodia doň dva kokteily, keď si ľudia zachraňujú vlastné životy, strieľajú ich ako psov. Vážení, ja si osobne myslím, že nie je problém pri týchto deravých hraniciach, aby tieto maďarské bandy, videli sme to, už tu boli maďarské gardy na Slovensku bez zbraní, išli na naše územie so zbraňami, spravili provokáciu na území Slovenskej republiky, vyvraždili nejaké tri rodiny a potom bude problém, že sem napochodujú mierové sily a bude sa s tým zaoberať Bezpečnostná rada, bude sa tým zaoberať Európska únia. Vážení, toto je príklad, toto je príklad Kosova. A práve o tento zámer, o tento zámer ide maďarskému štátu, aby takouto formou sem namontovali mierové sily a aby bol obsadený juh Slovenska. A potom je malý krôčik k odtrhnutiu slovenského juhu. | Miroslav Kotian | SNS | 2010-05-26 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Varovanie pred tým, ako „mierové sily“ Európskej únie budú zasahovať po incidentoch so „maďarskými gardami“."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je emotívny, alarmistický a obsahuje dehumanizujúce obrazy („maďarskí bandy“, „hŕstka kokteilov Molotov“) varujúce pred násilím a etnickým konfliktom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 259 |
train_169 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401371 | 2025-04-29T14:23:01.375498 | c89461a6-6149-45c2-9353-febeebb19463 | Včera, v utorok poobede, keď pán premiér predkladal Programové vyhlásenie vlády, tak medzi prvými vetami, ktoré povedal bolo: „Chceme vrátiť parlamentu dôstojnosť.“ Citujem ho, nie prázdnymi slovami o novej politickej kultúre ale konkrétnym správaním. Dnes v ranných hodinách sme boli svedkami tej novej politickej kultúry a nového politického správania. Už to tu odznelo, ale myslím si, že opakovanie je matka múdrosti. Na repliku niektorého kolegu, ktorý povedal, keď vystúpil pán premiér pred tým, nejako mu to vyletel z úst, že: „Ješižmária!“, tak on na to odpovedal, že toto môžete hovoriť v kostole, ale nie v parlamente. Žiaľ, nie je tu pán premiér, ale vďaka politickému prevratu, ktorý tu bol v novembri v roku 1989, a vďaka pánu bohu, v tejto snemovni každý môže povedať to, čo chce. Zatiaľ to aspoň takto bolo a pevne verím, že nová politická kultúra nám to dovolí aj nabudúce. Pretože keď hovoríme o tom, že treba znižovať imunitu poslancov, tak myslím si, že po takýchto výrokoch sa treba nad tým zamyslieť. Vážne. Citujem, ešte z toho, čo povedal pán premiér: „Vláda sa preto chce riadiť podstatou parlamentnej demokracie a byť zodpovedná za svoju činnosť parlamentu.“ Som velice rada, ale aby som bola rada, keby toto pán premiér pripomenul aj členom vlády. Medzi členmi vlády sú väčšinou noví ministri, možnože nevedia, že na Slovensku je parlamentarizmus, to znamená, že na Slovensku vláda je zodpovedná parlamentu. Treba to povedať aj ministrom vtedy, keď predkladajú Programové vyhlásenie vlády vo výbore, pretože ja tieto veci spomínam kvôli tomu, že v utorok po tom, ako pán premiér predniesol Programové vyhlásenie v tejto sále, samozrejme, ako je to zvykom, nasledovali rokovania vo výboroch. Ja som vo výbore pre sociálne veci a bývanie tretie volebné obdobie, takže som mala možnosť počuť a byť svedkami predkladania Programového vyhlásenia vlády. Bola som svedkami vtedy, keď Programové vyhlásenie vlády predkladal ľavicový Peter Magvaši, bola som svedkom toho, keď predkladal Programové vyhlásenie vlády pravicový Kaník a síce pani ministerka Radičová nepredkladala programové vyhlásenie, ale ako odborníčka viackrát predkladala zákony. Bola som svedkami mnohých reforiem, ktoré na pôde nášho výboru sme diskutovali. A je to len irónia osudu, možnože náhody, že teraz vystupujem po pani poslankyni Radičovej a takisto sa to stalo na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie. Ja som bola doteraz zvyknutá na to, že mohla som povedať svoje výhrady aj voči programovému vyhláseniu, ktoré predkladá vláda, predkladali vlády, aj voči tým zákonom, ktoré boli na pôde nášho výboru. Diskusia na pôde výboru pre sociálne veci a bývanie bola vždy iskrivá. Iskrilo sa tam. Kládli sme si aj otázky, pretože nie všetkému rozumieme rovnako a nie sme všetci odborníci na slová vzatí, pretože pani ministerka povedala, že ona tieto veci ovláda, samozrejme, s tým súhlasím, a ona povedala, že veď na tomto ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny robí 35 rokov. Pred 35 rokmi tu bolo ešte iné zriadenie, teraz je tu iné. Preto som nemohla súhlasiť so všetkým, čo ona povedala, to je jedna moja pripomienka, a druhá pripomienka je tá, že som niektorým veciam nerozumela, takže som musela položiť svoje otázky. Vo výbore sú väčšinou noví kolegovia, poniektorí tam boli prvýkrát, ktorí sa ohradili voči tomu, čo si to dovoľujem voči pani ministerke, ako si ja dovoľujem položiť otázku, nedajbože mať iný názor. Ja som to aj tam povedala, že parlament je o tom, že každý si môže povedať svoj názor. Veľký politik Churchill povedal, že demokracia je nedokonalá, ale chvalabohu, žiaľ, nikto lepšie ešte nevymyslel. Pani ministerka asi v druhej svojej vete povedala, citujem: „Neviem, či treba odpovedať na otázky pani poslankyne Radičovej a Sárközyovej“, vlastne nie, opravujem sa: „Neviem, či sú zvedavé na moje odpovede“. No tak keď sme tieto otázky položili, tak asi kvôli tomu, že sme chceli na to odpovedať. A tá irónia osudu a náhody, že vystupovali sme aj vo výbore za sebou a vystupujeme aj teraz po pani ministerke, mi trošičku sťažila prácu, pretože mnohé veci, ktoré tu predo mnou povedala, som chcela povedať aj ja, možnože niekde sa budem opakovať a možnože niektoré pasáže vynechám, ale určite budem reagovať aj ja, pretože nedostala som na to odpoveď vo výbore. Takže ešte raz tú otázku položím, povedala to aj pani ministerka, ale to je taká pasáž, ktorú treba citovať. Možnože po viacerých citáciách tomu porozumieme, pretože ja tomu nerozumiem. Takže ešte raz to prečítam. Prioritou vlády bude cena práce, ktorá musí v európskom rozmere riešiť všetky potrebné dôsledky, ktoré objektívne vzniknú v sociálnej politike. Je nevyhnutné prestať s filozofiou postavenou na konkurenčnej výhode lacnej pracovnej sily. Cieľom vlády bude zmeniť dnešný stav v rozložení príjmov, keď skoro 70 % zamestnancov má príjem pod úrovňou priemernej mzdy. Vláda prijme tiež opatrenia na zmiernenie prehlbujúcich sa a neodôvodnených rozdielov v cene práce medzi regiónmi a odvetviami. Pevne verím, že už sa dočkáme tej odpovede. Ja som aj vo výbore povedala a poviem to aj teraz, že začala som jednak porovnávať volebný program Smeru, ktorý sme mali, dispozície, a začala som porovnávať vyjadrenia politikov zo strany Smeru, či to už bol pán premiér, tí, ktorí sa zaoberajú sociálnou politikou alebo zaoberali v minulosti, a reakciou pani, ešte vtedy ani nie ministerky, ale tieňovej ministerky. Vo volebnom programe strana Smer, citujem dve vety, takže nebudem dlho. Smer - sociálna demokracia navrhuje zmeniť druhý pilier na dobrovoľný, zároveň chce zaviesť minimálny dôchodok. To už len dodávam, financovaný asi zo všeobecných daní. A do tretice, ponechať prvý pilier s kombináciou solidarity a zásluhovosti. Tiež chce stabilizovať financie Sociálnej poisťovne a upraviť starodôchodcov. A začala som sledovať vyjadrenia politikov Smeru po voľbách. Asi po dvoch alebo troch týždňoch sa mi to zunovalo, pretože tie vyjadrenia boli zo dňa na deň iné, alebo sa menili z týždňa na týždeň. Podotýkam, v Programovom vyhlásení vlády, niektoré veci sú iné, ako boli na začiatku, s čím som mierne uspokojená. Pretože, napríklad ešte 22. júna pán premiér citoval, že je úvaha o tom, že 18-percentný príspevok, ktorý sa dáva do fondov, nebude možno delený 9:9, ale možno to bude 11:7, možno to bude 12:6, hovorím o prvom a druhom pilieri. Potom ďalšie vyjadrenie už bolo trošičku iné a je tam množstvo neuralgických bodov v druhom pilieri dôchodkového systému, ktoré je potrebné vyriešiť. Treba si však počkať na Programové vyhlásenie vlády. Určite sa budeme držať programu, ktorý sme proklamovali v predvolebnej kampani. Ďalej. Otázka 10. 7. pre pani ministerku, vtedy už ministerku. Pristúpite aj k znižovaniu príspevku do druhého piliera? Naším prvoradým záujmom bude udržanie stability prvého, priebežného piliera. Vyplácajú sa z neho dávky pre 1,4 milióna ľudí, pre ktorých je základom hmotného zabezpečenia. O znižovaní príspevku do druhého piliera nebudeme hovoriť teraz, musí sa to ešte analyzovať. Preto hovorím, že ešte nie som pokojná a nie som ani uspokojená. Druhá otázka. Bola. Pripúšťate, že by ste pre nedostatok peňazí znížili dnešné 9-percentné odvody do druhého piliera? Ako to chcete modifikovať? Znížiť dôchodky? Určite nie. Môžu to byť práve percentuálne odvody do druhého piliera, ale v tejto chvíli je ťažko hovoriť, ako sa to bude vyvíjať. A mohla by som tieto citácie pokračovať ďalej, ale nebudem. Takže to, čo som povedala, že nevedela som sa celkom dobre vysporiadať s týmito vyhláseniami, ktoré sa z týždňa na týždeň menili, to som doložila týmito citáciami, teraz budem hovoriť o Programovom vyhlásení vlády a už budem krátko, pretože pani poslankyňa Radičová upozornila na mnohé veci, ktoré som mala zhodou okolností poznačené aj ja. V reforme pracovného zákonodarstva vláda pripraví novelizáciu Zákonníka práce s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov. Samozrejmá vec, to vie každý, že vládny program bol koncipovaný aj za účasti odborov. S tým žiaden problém nemám. Pán premiér vyhlásil, že nebude, určite bude meniť Zákonník práce, ktorý podľa niektorých analytikov je proeurópsky, ale nechráni zamestnancov. Myslím si, že vďaka Zákonníku práce sa zvýšila u nás zamestnanosť. Určite sú tam chyby, ktoré treba zmeniť. Ale teraz, keď po štyroch rokoch prídu vlády, jedna vláda bude chrániť zamestnávateľov, príde o štyri roky iná vláda alebo možnože skôr, ktorá bude chrániť zamestnancov, tak to budeme meniť každé volebné obdobie? Už tu pani poslankyňa Radičová upozorňovala na stanovenie maximálneho týždenného pracovného času vrátane nadčasov. Prečo chceme krátiť tých, ktorí si chcú privyrobiť. Však myslím si, že každý človek je súci rozhodnúť sa sám a je zodpovedný, aby sa rozhodnúť, či mu stačia tie peniaze, ktoré zarobí za osem hodín, alebo nedajbože je taký schopný, že ešte by si k nim privyrobil. Ďalej. Citujem: „Vláda sa zasadí o opätovné zavedenie inštitútu dohody o pracovnej činnosti ako aj o zvýšenie ročného rozsahu činností vykonávaných na základe dohody o vykonaní práce“. Pani poslankyňa Radičová upozorňovala, kde je kameň úrazu. To bola jedna vec a druhá, Európska únia toto tiež nám vytýkala pri predvstupových rokovaniach, myslím si, že je tu dosť veľa podnikateľov aj v tejto sále, priznajte sa tí, ktorí ste zamestnávali na dohodu a ktorí ste používali inštitút dohody o pracovnej činnosti, ako sa to dá tam všetko obísť. Hovoríme o tom, a je to aj v programovom vyhlásení, s tým môžeme maximálne súhlasiť, že chceme znížiť čiernu prácu, chceme znížiť šedú ekonomiku. Ďalej som už | Klára Sárközy | SMK | 2006-08-03 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba konštatuje pripomienky Európskej únie k národným pracovnoprávnym inštitútom bez priameho vyjadrenia podpory či odporu voči EÚ. \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický a sklamaný z nejasností a neustálych zmien vo vládnych vyhláseniach."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 1,500 |
train_170 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401380 | 2025-04-30T19:12:08.272455 | fa75ead2-303a-4369-aef0-26618b56be56 | Vážený pán komisár, vážený pán predseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte v úvode, predtým ako predložím túto správu a tento materiál, ktorý bol schvaľovaný aj vo výbore pre európske záležitosti, povedať niekoľko slovo vo vzťahu k tomu, čo predo mnou tu vyslovil môj predrečník pán eurokomisár, pán Figeľ. Hovoril o mnohých aktivitách a aj by som vás chcel len informovať, že vo vzťahu k 50. výročiu Rímskych zmlúv sme výrazne zvýšili finančné zdroje pre Euroinfo v súvislosti so senzibilizáciou našej spoločnosti aj vo vzťahu k vzdelávaniu na školách s tým, že k 50. výročiu Rímskych zmlúv o týchto aktivitách by sme chceli rozvinúť výraznejšiu aktivitu o informácii o Európskej únii, Európskej komisii a o úlohách, ktoré plní aj v prospech Slovenskej republiky a čo to znamená pre Slovenskú republiku. Súčasne hovoril aj o tom, že sa začína budúci rok Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých vyhlásením a stretnutím 30. a 31. januára v Berlíne. A súčasne sme už dnes odoslali do Bruselu deväť projektov, ktoré boli vybrané, na posúdenie, na ktorých sa budeme podieľať financovaním nielen z našich verejných zdrojov, ktoré schválil tento parlament, ale aj súčasne zo zdrojov Európskej únie. A chceli by sme výraznejšie otvoriť diskusiu o mnohých problémoch, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky. A potešilo ma aj to, že sa pripravujú aktivity vo vzťahu dialógu kultúr vo vnútri Európskej únie, ale vnímam to, aj o dialógu kultúr Európy s inými kultúrami, pretože odmietam tézu boja kultúr, ale, naopak, presadzujem tiež tézu dialógu kultúr. A práve v tejto oblasti, aj v tej oblasti, tých deviatich projektov je jeden alebo dva projekty, ktoré budú hovoriť, resp. budú sa zaoberať týmito problémami. A teraz by som uviedol, resp. povedal niekoľko úvodných slov k predkladanému materiálu, ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá prostredníctvom predsedu výboru pre európske záležitosti pána Urbániho, za čo mu veľmi pekne ďakujem, požiadala listom mňa, aby som prostredníctvom cez vládu v súlade s čl. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie predložil a prerokoval aj vo vláde a potom v samotnom parlamente Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007 – to bola tá prvá úvodná časť (po jej zverejnení Európskou komisiou) – a súčasne na to reagoval so stanoviskom k nemu, čo sa v tejto oblasti bude realizovať v Slovenskej republike na decembrovej schôdzi, teda na dnešnej schôdzi Národnej rady. Správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2007 pre Slovenskú republiku sa skladá z dvoch častí. V tej prvej časti to je to, čo máte aj v materiáloch, o ktorých hovoril aj pán eurokomisár, a v druhej časti sa dotýka presne toho, čo budeme my ako vláda a, samozrejme, aj s väzbou na parlament v tejto oblasti prerokúvať, pripravovať a na legislatívny proces Európskej komisie aj reagovať. Samotný materiál podáva stručnú informáciu o zámeroch Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok 2007 a zároveň dáva základný prehľad o tom, ako korešpondujú zo zámermi vlády Slovenskej republiky a ako sa návrhy Komisie odrazia na ekonomickom, sociálnom a legislatívnom prostredí Slovenskej republiky, to je v tej časti Prílohy. K tomu sa, samozrejme, vyjadrili jednotlivé ministerstvá a tieto jednotlivé ministerstvá aj dodali materiály, aby sme tak reagovali na tento materiál. Prílohu k materiálu tvorí tabuľka prioritných úloh Európskej komisie stanovených v Legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2007 a z toho vyplývajúce priority pre Slovenskú republiku. Každá úloha Komisie je „ohodnotená“ stupňom priority, pričom stupeň jeden predstavuje najvyššiu prioritu a stupeň tri najnižšiu. Hodnotenie bolo vykonané na základe materiálu k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 1120/2004. Zároveň ku každej úlohe s najvyššou prioritou je pripojené krátke odôvodnenie, navyše úlohy legislatívneho charakteru s najvyššou prioritou, ktoré sú pre Národnú radu Slovenskej republiky ako zákonodarný orgán smerodajné a sú v tabuľke zvýraznené. Dovolím si vás tiež informovať, že tento materiál bol schválený na 22. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 29. novembra 2006 a súčasne bol prerokovaný a zobratý na vedomie aj vo Výbore pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť. | Dušan Čaplovič | SMER | 2006-12-15 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník prejavuje jednoznačne pozitívny postoj k aktivitám Európskej únie, zdôrazňuje význam informovania o EÚ, financovania projektov z fondov EÚ a koordinácie s legislatívnym programom Európskej komisie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny, oceňujúci a podporujúci spoluprácu s EÚ, vrátane zmienok o dialógu kultúr a pozitívnych aktivitách Európskej komisie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 679 |
train_171 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401389 | 2025-05-01T08:56:37.837566 | ca29259f-ec56-4d93-b3a4-cae30e32db1b | Ďakujem. Ja som na tento problém, ktorý pán Kollár naniesol, upozorňoval viackrát, ja som tu prichádzal aj pri kauze Váhostav s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré práve toto riešili. To schovávanie sa za smernicu je neopodstatnené, pretože konkrétne smernica č. 112/2006, aby sme vedeli presne, o čom sa bavíme, umožňuje každej krajine, aby sama bez akýchkoľvek ďalších konzultácií alebo nejakého procesu zaviedla tento limit na úrovni 500-tisíc. To dáva smernica okamžite možnosť a zvýšiť tento limit do 2 mil. po konzultáciíis výborom pre DPH. A v našom prípade naozaj sa pripájam k tomu, čo som už v predchádzajúcich, na iných schôdzach hovoril, jednoznačne treba zvýšiť tento limit podľa môjho názoru, nie je dôvod to nerobiť a určite nie je objektívne schovávať sa za tú smernicu, že je harmonizovaný. Sme. Ale nič, v ničom nás nezväzuje. Je to, až sa zavedie na úrovni 100-tisíc, tak treba otvorene povedať, že ten názor tejto vlády, že to nie je smernica EÚ, ale je to názor tejto vlády, že nechce tam pustiť podnikateľov, ktorí majú väčší obrat. A tým pádom to nepriamo alebo priamo znamená, že napríklad tie negatíva, ktoré sa pri kauze Váhostav naplno prejavili, že Váhostav neplatil, ale vyťahoval zo štátneho rozpočtu vratky v objeme desiatok miliónov eur, bude pokračovať naďalej. To je ďalšie sprievodné negatívum, že toto neodstraňuje túto vec, takže je to príliš málo na to, čo je možné. A vláda, jej názor je jej názorom, ja môžem mať iný názor, ale je to čisto jej názor, že sa takto rozhodla, a ja si myslím, že keď chceme podporiť a pomôcť podnikateľskému prostrediu, treba ísť ďalej a netreba zostať na hranici ani 75-tisíc, ani 100-tisíc, ako sa avizuje už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Ľudovít Kaník | SDKU | 2015-06-23 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník kritizuje, že protistrana obviňuje za jej problémy smernicu, ktorá ju nijako nelimituje."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vystúpenie je ostro kritické voči vláde, poukazuje na jej nečinnosť a pripisuje jej zodpovednosť za pokračovanie problémov ako v kauze Váhostav."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 280 |
train_172 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401398 | 2025-05-01T09:48:42.400086 | ab7681e6-a56e-4c1f-8be3-70cd049509e4 | Dobre, ďakujem. Pán poslanec Rafaj, vy ste tu dali pozmeňujúci návrh, kde hovoríte, že vydavatelia a agentúry sú povinní zachovávať mlčanlivosť o zdroji informácií získaných na zverejnenie a tak ďalej tak, aby sa odhalením obsahu informácií neporušili práva tretích osôb. Nuž teda toto by som rád pochopil. Toto by som rád pochopil, pretože toto je tak filištínska formulácia. Viem si predstaviť, že by sa to mohlo týkať eurofondov a ich rozdeľovania. V tom prípade si viem predstaviť, že by som vás podporil ako poslanca SNS, pretože aj ja rovnako ako vy cítim národne, myslím národne a cítim sociálne. Čiže viem si predstaviť, že v tomto prípade rozdeľovania fondov to má nejaký zmysel, a ináč tomu nerozumiem. A druhá vec. Myslím si, že ste skôr, ako to pani poslankyňa Tóthová povedala, mohli povedať, keď ona hovorila, že o tom, čo je pravda a nepravda, rozhoduje súd, my sme čakali takúto erudovanú výpoveď právnika vtedy, keď sa hlasovalo o uznesení o privatizácii SPP. Tam nám trošku chýbala takáto formulácia. Ale veď, isteže, každý sa učí aj univerzitní profesori majú svoje slabé chvíle. Ďakujem. | František Mikloško | KDH | 2008-04-08 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník si vie zmenu predstaviť, ak by sa týkala eurofondov, čim vyjadruje kladný postoj k ich ochrane. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Ironizovanie politického oponenta. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 181 |
train_173 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401406 | 2025-05-01T17:07:44.848497 | 59f23cd0-2b62-4718-90b9-242d558c61ec | Ďakujem pekne. Tak naozaj rekapitulácia. V zásade to, čo sme tam poslali, to možno, keď všetko dobre pôjde, dostaneme naspäť. A veľa z toho, čo sa postavilo, každý nech si urobí svoj obraz. Ja som teda niektoré tie kvázi projekty spomenul, ktorí poznáte iné, si ich prípadne doplňte. Otázka stojí, či toto sme chceli, hej? Či toto sme chceli, či toto je efektívne vynakladanie, či toto malo byť zmyslom. Takže naozaj ľuďom treba povedať, že to nie sú eurofondy, iné peniaze, to sú v zásade vaše peniaze, len idú trošku zložitejšie, idú, ako sa hovorí, cez Košice, v tomto prípade cez Brusel. Ale stále sú to peniaze, ktoré vlastne vyrobia a vyrobili a ešte stále nejakí ľudia, chvalabohu, aj idú do roboty, hej, okrem iných, ktorí sa ráno zobudia s tým, že rozmýšľajú, že čo ešte vyšpekulovať, odšpekulovať, prešpekulovať, tak z tých peňazí to je. No len teraz idú cez Brusel, čiže trvá to o niečo dlhšie, je s tým viacej papierov, a to by možno až tak nevadilo, ako vadí to, že je s tým spojené strašné množstvo korupcie, proste takéhoto, by som povedal, úplne excesívnych projektov, nad ktorými zdravý rozum musí jednoznačne stáť. To je s tým celé spojené. Ďakujem. | Alojz Hlina | OLANO | 2015-05-21 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník spochybňuje zmysluplnosť využívania eurofondov, ich efektívnosť a poukazuje na systémovú korupciu s nimi spojenú"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má silne kritický tón, používa expresívne výrazy a poukazuje na neefektivitu a korupciu spojenú s eurofondmi."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 202 |
train_174 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401415 | 2025-05-01T09:36:27.292206 | 42fa5964-ff25-48ba-b182-fb6d6e11785c | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom si vláda kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky na činnosť v zdravotníctve zastavovať rast dlhu, sa predkladá návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a úhradách za služby z poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť je v súčasnosti rýchlejšie, ako je schopnosť našej ekonomiky zvyšovať potrebné zdroje na ich pokrytie. Treba však konštatovať, že tento fakt platí prakticky v každej krajine na svete, kde náklady predháňajú schopnosti ekonomického krytia. Tento stav vedie k výraznému zadlžovaniu a je trvalo neudržateľný. Preto pred riešením tohto neľahkého problému stoja prakticky všetky krajiny, Slovenskú republiku, samozrejme, nevynímajúc. Treba tiež vedieť, že výška zadlženosti zdravotníctva napriek rôznym oddlžovacím procedúram bola na začiatku roku 2003 30 mld. korún. Na udržateľnosť financovania slovenského zdravotníctva, proti tomu pôsobí niekoľko faktorov: V prvom rade faktor, ktorý je úplne prirodzený a na ktorý môžeme byť trochu hrdí, a to je postupná zmena štruktúry ochorenia, a to vzhľadom na zvyšujúci sa vek obyvateľstva z prechodu od akútnych, povedzme kontaktných ochorení k ochoreniam chronickým. Čím sa zlepšuje zdravotná starostlivosť, tým nám stúpa populácia, ktorá má vyšší vek, kde sa nám tieto choroby objavujú a ktorých liečenie, samozrejme, nepochybne musíme financovať. Nemalú mieru zohráva technologický pokrok napríklad vo farmakológii, kde však nie vždy miera pridanej hodnoty je vyvážená mierou pridanej ceny, hoci vo väčšine prípadov moderné molekuly pri prepočítaní farmako-ekonomického účinku v podstate liečia výhodnejšie ako staré molekuly. Napriek tomu asi 25 % molekúl nemá túto funkciu, hoci má výrazne vyššiu cenu. Nepochybným faktorom, ktorý je pri spotrebe zdravotnej starostlivosti, sú aj vysoké očakávania občanov, ktorí, samozrejme, zlepšovaním zdravotných služieb automaticky ich zvyšujú. A obmedzujúcim faktorom je dostupnosť reálnych zdrojov. Ak teda chceme mať udržateľný systém solidárneho zdravotného poistenia, nemôže každý jeho klient dostávať bezplatnú zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu. Vzhľadom na to, že objem disponibilných zdrojov v zdravotníctve, a to platí pre každý systém, je konečný, nazvime ho uzatvorený, je nevyhnuté k tomu prispôsobiť aj rozsah plne hradenej a čiastočne hradenej zdravotnej starostlivosti. Zákon obsahuje univerzálny mechanizmus, ktorý umožňuje rôzne nastavenia rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov. Dôležitým prvkom je stanovenie priorít. Stanovenie priorít prebieha podľa navrhovaného zákona na dvoch úrovniach. Prvá úroveň priorít je bezprostrednou súčasťou zákona, je v jeho prílohe. Druhou je potom následne proces kategorizácie, ktorého pravidlá sú určené v zákone. Novým prvkom je príloha vymedzujúca priority v liečbe diagnóz prostredníctvom zdravotných výkonov. Teda vzniknutý zoznam prioritných diagnóz. Proces kategorizácie umožňuje rozpracovať priority na ďalšej úrovni. Hlavným cieľom zadefinovania kritérií pri kategorizácii zdravotných výkonov, liekov a zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín je poskytnúť čo najväčší benefit za čo najefektívnejších podmienok. V procese kategorizácie na rozdiel od procesu kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a potravín sa neurčuje cena výkonov, keďže táto je predmetom zmlúv medzi poskytovateľmi a poisťovňami. Podľa zákona majú všetci poistenci nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia za rovnakých podmienok. Explicit verbis je to v zákone takto, čo vyvraciam všetky iné obvinenia z preferovania nejakých vekových skupín proti iným. Zdravotná poisťovňa získava nástroj na obmedzované používanie malusov a bonusov pri nedodržiavaní liečebného režimu alebo pri preventívnom správaní sa poistenca, klienta, občana. Takýto mechanizmus je v súčasnosti bežný už aj v krajinách Európskej únie. To, čo chcem podčiarknuť, najvýraznejšou prednosťou tohto zákona je jeho politická neutralita a univerzálnosť, pretože obsahuje inštrumentárium, ktoré každej vláde, každému politickému zoskupeniu umožňuje realizovať z pohľadu financií a rozsahu zdravotnej starostlivosti jeho zdravotnú politiku bez toho, že by bolo potrebné zákon meniť. V rámci úvodnej správy mi prichodí veľmi detailne reagovať, nie dlho, ale detailne reagovať na včerajšie vystúpenie pána poslanca Bódyho, pretože sa vlastne týkalo v prvom rade tohto zákona. Zákon má päť príloh, ktoré jasne hovoria – a príloha zákona je jeho neoddeliteľnou súčasťou –, čo všetko bude plne hradené v oblasti liekov, kde sú zadefinované ATC skupiny, teda anatomicko-terapeutické cieľové skupiny, v oblasti chorôb, kde sú zadefinované v zmysle prílohy Svetovej zdravotníckej organizácie kategorizácie chorôb verzia 10. Všetky tie choroby, ktoré sú plne hradené a o ktorých nikto nepochybuje, kde nie sú žiadne iné obmedzenia, ani vekové, ani rasové, ani pohlavie, ani sexuálna orientácia, ani neviem čo. A ďalej definuje možnosť z toho zvyšku, ktorá bude vznikať možno rok, možno dva, aby sa vytvorilo inštrumentárium, ktoré umožní ktorejkoľvek vláde, aby eventuálne zvážila, ale za prísne zákonom definovaných podmienok v súlade s ústavou, s tým, že rozhodujúcu mieru pri vytváraní tejto možnosti v tej menšej časti, nazvime to úplne otvorene, jednoduchých, často ani nie diagnóz a chorôb, ale len výkonov, spoluúčasť pacienta, ak také politické rozhodnutie vláda bude ochotná prijať a postúpiť. Je tiež pravda – a vyhlasujem to teraz pri uvádzaní tohto zákona –, že v prípade, že zákony prejdú do druhého čítania, budeme akceptovať pripomienky prinajmenšom Strany maďarskej koalície, ktorá chce, aby takéto rozhodnutie bežalo na vyššej úrovni ako len vo forme vyhlášky, aby o takomto rozhodnutí rozhodol kolektívny orgán v zbore a to bude vláda, a teda budeme to hodlať len tú malú časť robiť v nariadení. Sme schopní tiež pripraviť istý vzor toho nariadenia vlády, ale nie je dosť dobre možné ho urobiť v tejto chvíli, keď nemáme ani len určené podmienky kategorizácie, pretože tie stanovuje zákon. Súčasne tento zákon reaguje na neustále informovanie zdravotných poisťovní, že musíme zúžiť Liečebný poriadok. Len nikdy doteraz nepovedali ako. A treba tiež otvorene povedať, že neboli schopní ani v tejto fáze zákona dať konkrétne návrhy. Chcem tiež povedať, že prílohu a jej delenie na tú povinnú časť, o ktorej nikto nebude uvažovať a ktorá je prílohou zákona, robili odborníci, ako som už včera spomínal, aj včítane napríklad profesora Payera, ktorý to bol včera citovaný pani poslankyňou Belohorskou a bol zodpovedný za celú kategóriu endokrinológie, pretože je to ozaj jeden zo šikovných a renomovaných a mladých univerzitných profesorov. Chcem povedať, že pri pohľade na tento zákon zas máme len jeho čiastkovú časť a to je to, čo budeme hradiť, čo sme schopní hradiť z verejného zdravotného poistenia. Pri detailnom skúmaní týchto diagnóz, tých 6 000 chorôb, ktoré máte k dispozícii, nikde nie je nič, čo sa nazýva vekové obmedzenie, ale naopak, každý z lekárov alebo znalcov systému, ktorí vedia, viete, že sú to choroby, ktoré sa v drvivej väčšine vyskytujú, samozrejme, vo vyššom veku. Nie je tiež pravda, že by sme neodkladnú starostlivosť spoplatňovali, pretože je tam vidieť v tom zozname, len treba tých 6 000 chorôb prezrieť. Neodkladná starostlivosť nemôže byť nikdy ani v budúcnosti spoplatňovaná. A nie je tiež pravda, že by sme nejakým spôsobom chceli odoberať benefity niektorej alebo preferovať niektoré menej významné diagnózy. Naozaj tento zákon pokrýva plne finančné riziko, kritické riziko, ktoré hrozí našim občanom, choroby, ktoré vyplývajú práve z istých vekových štruktúr. Takisto sú tam všetky chronické ochorenia. A my sme v podstate nenavrhli do tohto zákona, pričom parlament má právo, samozrejme, to zmeniť a v zákone o zdravotnej starostlivosti, ktorý sme práve rozpravou ukončili, je zoznam všetkých chorôb. Tu je zoznam tých, ktoré hodláme plne hradiť, ten rozdiel je potom zoznam tých, kde by sme mohli v budúcnosti cez tie komisie uvažovať. Myslím, že bude okolo toho diskusia. Ja som potom schopný pri záverečnej rozprave predniesť niekoľko malých „slidov“, aby sme si ujasnili, o čom tento zákon je. Ďakujem veľmi pekne. | Rudolf Zajac | ANO | 2004-05-20 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne odkazuje na európsky benchmark "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vysoko odborný, vecný a konštruktívny, bez výrazných emocionálnych výkyvov či hodnotiacich výrokov voči politickým aktérom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 1,204 |
train_175 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401424 | 2025-05-01T07:54:28.768325 | b91226f6-e62b-448c-906e-39447fbfe1e3 | Ďakujem pekne. Mne sa ten príspevok v podstate páčil, nebol zlý, bol konštruktívny. Hovoril ho skôr predseda VÚC-ky ako poslanec, ktorý má teda školstvo v tej kompetencii. Nepáčilo sa mi to, že pán Blanár opakoval slová premiéra Fica v tom, že mali sme tu aj lepší zákon, ktorý nebol by prešiel, keby sme dali aj my k tomu zákon, v podstate by nič aj tak neprešlo. Čiže toto pripomínam. Nie je to celkom férové tvrdenie. Otázka znie, ako to, čo predo mnou povedal niekto. Mne sa zdá, že tých peňazí bolo nemálo v jeho VÚC-ke. V podstate z nich koľko percent bolo z eurofondov a je už odsúhlasených na eurofondy, lebo oni sa investujú, sa rozostavia a tak ďalej a potom naraz príde kontrola a stopne to. A starosta a primátor a ďalší príslušní musia potom naháňať peniaze, aby to nejako vyrovnali. Školstvo, peniaze. Vašečka tu hovoril pred chvíľou, že keby sa teraz dal on so svojou kvalifikáciou do školstva, dostane 600 čistého plat. Čiže to nie sú veľké peniaze keď chcem proste nových mladých učiteľov tam dostať, tak tých 600 je málo. No ja si myslím, že táto debata nebola zlá, aj strane SMER pomohla v tom, že ukázal, že má o to záujem. Na to premiér ani minister nemali čas, len cez médiá odovzdávali všelikomu všeličo o tom, sa s učiteľmi poriadne stretnúť a podebatovať si s nimi. Tak proste sa potom vypustí ten plyn z tej nádoby vyrovnávacej. A proste sa tu predebatovalo a niečo sa tu predsa a najmä pre budúcu vládu dalo. Posledná vec, vysoké školy. Fakt ich máme 36, je to veľmi veľa, s tými filiálkami po mestách a dedinách (lietajúci profesori, absolútne produkovanie docentov, profesorov a tak ďalej). Skutočne to školstvo je v tomto smere aj vysoké veľmi na úrovni zvláštnej. Slovensko nemôže mať 36 univerzít. Musí ich mať podstatne menej. A keď to tak bude, budeme mať aj lepšie vysoké školy. Ale to je už tiež pre budúcu vládu a jej programové prehlásenie úloha. Ďakujem. | Jozef Mikloško | KDH | 2016-02-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník spomína eurofondy len v súvislosti s ich praktickým využívaním vo VÚC, nezaujíma však žiadne hodnotiace stanovisko voči EÚ ani jej politikám."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný a kriticko-konstruktívny, hodnotí aspekty školstva a politického procesu bez výrazne emocionálne zafarbeného tónu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 333 |
train_176 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401433 | 2025-04-29T09:53:37.489471 | 2a319cba-7bab-4f45-8b08-620172e60fa5 | Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi aby som predniesol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytnutí pomoci v poľnohospodárskej prvovýrobe. Návrh prednášam za skupinu poslancov. Dovoľte aby som v dôvodovej správe uviedol tieto skutočnosti: Na rokovanie Národnej rady predkladáme návrh tohto zákona o poskytnutí pomoci poľnohospodárskej prvovýroby. V minulosti bol tento zákon známy ako podpora zelenej nafty, bolo to už v roku 2002, 2012 a vlastne toto opätovne predkladáme, túto podporu 2002, áno. Táto podpora je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády na roky 2018 – 2020 a vlastne je to podpora v poľnohospodárskej prvovýrobe, kde podporujeme nielen poľnohospodárske podniky ale aj fyzické osoby, podnikateľov, právnické osoby, ktorí podnikajú v tomto agrorezorte. A je to vlastne dlho očakávaná podpora našim poľnohospodárom, kde čiastočne kompenzujeme všetky tie straty, ktoré prvovýroby poľnohospodárske majú. Týmto nástrojom pomoci reagujeme aj na faktory ekonomických výsledkov slovenských poľnohospodárov. A podstata spočíva v tom stave vo vývoji na trhu, vstupmi, výstupmi, v štruktúre poľnohospodárskych subjektov. Táto podpora by mala byť v objeme 30 mil. euro z rozpočtu a mala by, je naplánovaná na roky 2019, 2020, 2021. Malo by sa vychádzať z údajov, z predchádzajúceho roku, to znamená, v roku 2019 z údajov z roku 2018. Mechanizmus poskytovania pomoci je založený na systéme vyzvania na predkladanie žiadosti, pričom žiadosti sa budú predkladať na poľnohospodársku platobnú agentúru v termíne a za podmienok, ktoré budú uvedené vo výzve. Platná agentúra vykoná v ďalšom kroku kontrolu žiadosti, v rámci ktorej overí splnenie podmienok stanovených v zákone a vo výzve, a po splnení týchto podmienok uzavrie s oprávnenými žiadateľmi zmluvu o poskytnutí pomoci. Následne platobná agentúra uhradí príjemcovi pomoci kompenzáciu v sume verifikovanej výšky pomoci. Tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu a zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie. Preto by som vás, vážení kolegovia, kolegyne, poprosil o podporu naprieč celého politického spektra, lebo je to naozaj dlho očakávaná pomoc nášmu agrosektoru. Ďakujem, pani predsedajúca. | Juraj Soboňa | SNS | 2018-12-03 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník spomína záväzné akty EÚ len v kontexte súladu legislatívy bez vyjadrenia podpory či odmietnutia európskej integrácie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je konštruktívny a povzbudzujúci, rečník zdôrazňuje dôležitosť a očakávaný prínos navrhovanej pomoci pre poľnohospodárov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 349 |
train_177 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401441 | 2025-05-02T07:52:00.876598 | 89f892ca-d7e5-4b88-9f17-b6c3ae6d125d | Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci diskusie o návrhu na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky zaujal toto stanovisko. Vrátil som sa možno iba pred hodinou zo zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, kde mi jeden zle nainštruovaný poslanec postavil túto otázku: „Prečo ste prijali v roku 2007 Benešove dekréty?“ Takúto hodnotu má asi to, čo bolo povedané na adresu vlády Slovenskej republiky v návrhu na odvolanie predsedu vlády, pretože opozícia si veľmi dobre uvedomuje, že návrh, pokiaľ smeruje proti predsedovi vlády, smeruje proti celej vláde Slovenskej republiky. Budem v tejto diskusii vystupovať len jeden jedinýkrát, a to je teraz, a odpoviem na všetky otázky, ktoré boli postavené v návrhu na vyslovenie nedôvery, pretože mám záujem, aby sa verejnosť dozvedela tieto odpovede, nehovoriac o tom, že tieto odpovede boli prezentované možno už stokrát, možno viackrát pri viacerých príležitostiach. Nedá mi však predtým, hoci sa to nebude páčiť predkladateľom tohto návrhu, povedať niekoľko slov, niekoľko úvah a potom sa dostanem aj k otázkam, ktoré boli postavené v samotnom návrhu. Prečo dnes napriek tomu, že v decembri najskôr Národná rada Slovenskej republiky takmer ústavnou väčšinou vyslovila dôveru vláde pri schvaľovaní rozpočtu a o pár dní na to vyslovila dôveru aj predsedovi vlády Slovenskej republiky, prečo dnes po niekoľkých týždňoch znovu na začiatku roku 2008 je podaný návrh na odvolanie predsedu vlády, keď je tu určitá matematika, je tu určitá stabilita vládnej koalície a je zrejmé, že zo strany opozície ide iba o slohové cvičenie? Dôvod takéhoto postupu z hľadiska politológie je veľmi jednoduchý a veľmi priezračný. Možno s tým nesúhlasí opozícia, ale takto to vidíme my. Vláda a vládna koalícia sú za 18 mesiacov pôsobenia vo vláde Slovenskej republiky úspešné, určujú tému vládne strany, stavajú si výzvy a s plnou energiou sa týmto výzvam aj venujú. (Potlesk.) Samozrejme, že vláda Slovenskej republiky robí aj chyby, no ale kto by v takom tempe rozhodnutí a zásadných riešení, ktoré prijímame za posledných 18 mesiacov, nespochybil? A znovu zopakujem charakteristiku tých, ktorí dnes podali návrh na vyslovenie nedôvery niekoľko týždňov po tom, čo Národná rada dvakrát za sebou úspešne potvrdila vládu vo svojej funkcii. V skupine ľudí, ktorá dnes podáva tento návrh, sedia ľudia z politických strán, ktoré osem rokov riadili Slovensko bez toho, aby niektorá z nich vyhrala voľby. To je prvá (potlesk) charakteristika ľudí, ktorí podávajú návrh proti úspešnej vláde. (Potlesk.) Sú to ľudia z politických strán, ktoré verejnosť vo voľbách v roku 2006 právom poslala do opozície, pretože zlyhali aj morálne, aj sociálne. Vážené dámy a páni, a my sme kupovali poslancov Národnej rady alebo vy ste kupovali poslancov Národnej rady? (Potlesk.) My sme kupovali pána Džupu?... (Potlesk.) My sme kupovali pána Džupu, pána Kolesára v čase, keď bolo evidentné, že už neexistuje parlamentná väčšina, tak sa používali akékoľvek metódy na to, len aby sa moc udržala? Urobili ste zo Slovenska krajinu, kde z hospodárskeho rastu začala profitovať iba úzka skupina ľudí, kde reformy boli jednoznačne iba na prospech najmajetnejších. Pán poslanec Mikloš pred chvíľkou vystúpil s faktickou poznámkou a povedal, že my len profitujeme z nejakých reforiem, ktoré sme my inak nazvali správne ako antisociálne opatrenia, a máme z čoho rozdávať. Pán poslanec, v Českej republike také nezmysly zatiaľ ešte neporobili, ako ste porobili vy za osem rokov vládnutia, a majú taký istý hospodársky rast, majú také isté hospodárske výsledky ako Slovenská republika. Nie reformy určujú, či je hospodársky rast, ale je to vôľa ľudí pracovať tvrdo za nízke mzdy. Toto je úspech Slovenska, že na Slovensku je obrovský počet ľudí, ktorý dokáže pomerne pri vysokej produktivite práce podávať veľké výkony za mzdy, ktoré patria medzi najnižšie v celej Európskej únii. (Potlesk.) V tomto je základ hospodárskeho úspechu Slovenskej republiky. (Potlesk.) A musím povedať, že toto začínajú uznávať mnohí, pretože porovnávajú krajiny, ktoré podobné antisociálne reformy neurobili, s krajinami, ktoré takéto reformy urobili, a ukazuje sa, že hospodársky rast je úplne rovnaký. Čiže zbytočne ste trápili a týrali ľudí na Slovensku, hospodársky rast by bol na tej istej úrovni teraz, ako by bol aj bez vašich reforiem. A títo ľudia, ktorí podávajú dnes návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky, dnes sedia v opozícii a tvária sa, že my sme tie morálne autority, ktoré nemajú žiadnu históriu, my sme nič neurobili, my sme „svätí za dedinou“ a my tu môžeme povedať na novú vládu, čo chceme, pretože u nás neexistuje žiadna história. Tak si ešte o tej histórii možno budeme aj chvíľku rozdávať. A naviac ešte musia čeliť aj faktu, že vláde a vládnej koalícii sa darí, čo pravdepodobne ich vzrušuje najviac, a preto prichádzajú aj s takýmito návrhmi. V poslednom období sa, vážené dámy a páni, nahromadilo niekoľko mimoriadne dôležitých udalostí, ktoré ešte viac deklasujú týchto pánov, ktorí podali návrh na odvolanie, a doslova knokautujú túto skupinu politikov v kúte politického ringu. A potom robia až tak neuveriteľné gestá, že niektorí z nich verejne vyhlasujú, že treba k dôvodom na odvolanie predsedu vlády pripísať aj jeho výrok na adresu Jura Jánošíka. Veď to už je niečo, vážené dámy a páni, nad čím by ste sa mali vážne zamyslieť, pretože Pán Boh ochraňuj národ, ktorý si svoje symboly začína takýmto spôsobom likvidovať! Jednoducho ste v kúte, ste demoralizovaní a nemáte inú alternatívu len tú, ktorú nám ukazujete za posledných sedem alebo osem týždňov v Národnej rade Slovenskej republiky. Nemáte žiadnu alternatívu, a aby ste zahmlili dobré správy, ktoré o Slovensku určite idú, organizujete mediálne poľovačky, organizujete mimoriadne schôdze, raz je to na odvolanie predsedu parlamentu, potom je to dvakrát na predsedu vlády a bohvie, čo príde zajtra, možno pozajtra. Nepochybujem o tom, že v krátkom čase pôjde pomerne veľa návrhov na jednotlivých ministrov vlády Slovenskej republiky, lebo nemáte čo iné momentálne ponúknuť. Ide o priehľadnú taktiku urobiť všetko pre to, aby dobré výsledky vládnutia nemali v žiadnom prípade priestor. Aby sa radšej viedli diskusie o 800 metroch štvorcových môjho vinohradu – aj k tomu sa, samozrejme, vrátim – alebo o tom, či predseda parlamentu postupoval správne pri predkladaní zmätočne schváleného zákona vďaka vám prezidentovi Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky takúto zákernú politiku odmieta a nikdy sa neznížime na jej úroveň. Prišli sme sem, budeme tu kľudne sedieť, budeme odpovedať na vaše otázky, budeme jednoducho viesť štandardný vládno-opozičný súboj, ale neznížime sa na metódy, ktoré používate proti vláde. Toto sme my v opozícii nikdy nerobili. A plne súhlasím so slovami podpredsedu vlády pána Kaliňáka, ktorý porovnal opozičné pôsobenie v čase, keď bola Mečiarova vláda, a opozičné pôsobenie, keď bola Dzurindova vláda. Neporovnateľné, absolútne neporovnateľné! Znovu sa vraciate k taktikám a metódam, ktoré ste používali voči Mečiarovej vláde. Tie isté metódy, tie isté taktiky. Aké to boli teda udalosti v poslednom období, ktoré tak znervóznili pánov a dámy, ktorí podpísali tento návrh na vyslovenie nedôvery? Prvá udalosť, ktorá ich mimoriadne znervóznila, bolo to, ako vládna koalícia zvládla kauzu Slovenského pozemkového fondu. Áno, pripustili sme, že v Slovenskom pozemkovom fonde sa stala chyba. Ja si nepamätám na veľa príkladov z politiky na Slovensku – a som v nej od roku 1992 –, kedy si vládna koalícia pripustila chybu, že sa niečo stalo a je s tým treba niečo robiť. A nepamätám sa v histórii slovenského politického systému ani na to, kedy by sa vládna koalícia tak do dôsledkov a s takým rizikom pre svoju vlastnú existenciu, keď disponuje veľkou podporou verejnosti, rozhodla riešiť konkrétnu kauzu. Myslím si, že ste len slepo závideli kroky, ktoré vláda Slovenskej republiky postupne prijímala a prijíma. (Potlesk.) Dovoľte mi preto, aby som povedal iba pár slov a doplnil to, čo povedal aj pán podpredseda vlády, a súčasne odpovedal na otázky pánovi predkladateľovi. Predovšetkým najpodstatnejšia vec je, že bola vyvodená politická zodpovednosť voči konkrétnemu ministrovi. Z funkcie námestníka bol odvolaný človek, u ktorého bolo podozrenie, že spôsobil najväčšie problémy na Slovenskom pozemkovom fonde. Dali sme všetky návrh na zápis pozemkov do katastra na Generálnu prokuratúru a Generálna prokuratúra konala a niektoré veci boli kompletne zastavené. Budem pokračovať ďalej. Prijali sme uznesenie a zastavili sme akékoľvek prevody pozemkov, ktoré sa týkajú reštitúcií, a naviac padla celá Správna a Dozorná rada. Na Slovenskom pozemkovom fonde zostali iba štatutárni zástupcovia kvôli chodu inštitúcie, ale nemôžu robiť nič, pretože je tu uznesenie vlády Slovenskej republiky, ktoré zakazuje nakladanie s pozemkami pri reštitúciách, a čaká sa na kompletnú rekonštrukciu tohto orgánu. Prosím vám, povedzte mi jeden prípad z histórie, jeden prípad z vášho osemročného vládnutia, kedy ste takto ďaleko zašli pri vyvodzovaní zodpovednosti pri konkrétnej kauze? Takýto prípad jednoducho neexistuje. A toto vás znervózňuje, toto spôsobuje, že robíte takéto kŕčovité reakcie, akých sme dnes svedkami. Áno, bol to minister pôdohospodárstva, voči ktorému bola vyvodená zodpovednosť za to, že od januára 2007, kedy vláda Slovenskej republiky menovala členov Dozornej a Správnej rady, mu trvalo až do mája, kedy týchto ľudí ustanovil do funkcie. Naviac treba dodať aj to, že generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu pán Šebek sa stal riaditeľom až v máji, teda po podpisoch kontroverzných zmlúv z 10. apríla 2007. Ďalšia otázka sa týkala konfliktu záujmov. Ja sa ale s vami nehádam, samozrejme, že | Róbert Fico | SMER | 2008-01-21 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ nie je zmienená v politickom kontexte "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je pretkaný kritikou opozície v rámci odvolávania vlády "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 1,500 |
train_178 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401448 | 2025-04-29T09:36:03.655627 | 1581e8c6-f684-4bef-9f04-1137fff89913 | Vážené dámy a páni, pán poslanec Pamula hovoril vo svojej faktickej poznámke o tom, že nie je odborník na zbrane, nevie sa k tejto téme vyjadriť nejako odborne, vie sa vyjadriť aj politicky. Ja tiež neviem detailne porovnať hrúbku pancierov a rážu kanónov, ale myslím si, že sme poslanci a musíme vedieť počúvať, musíme si vedieť vytvoriť, vytvoriť názor na rôzne veci, vyhodnocovať ich. A napokon tak je to vo väčšine vecí, o ktorých rokujeme, väčšina z nás nie je odborníkom na zdravotníctvo, napriek tomu hlasujeme aj sa vyjadrujeme, aj k veciam, ktoré sa týkajú zdravotníctva. Ale teda dobre, nebudem sa vyjadrovať k veciam, ktorým nerozumiem, skúsim sa vyjadriť k tomu, o čom mám trochu tušenia. Takže rád by som sa vyjadril ku korektnosti toho procesu, akým sa tie obrnené vozidlá majú obstarávať. A aby som teda nefabuloval, tu sa zase odrazím od toho, čo pred chvíľou vo vystúpení povedal aj pán poslanec Farkašovský, že keď politici nemajú informácie, tak začínajú fabulovať, nebudem hovoriť o niečom, o čom nemám informácie, ale budem hovoriť o niečom, o čom mám informácie, lebo som sa na to pýtal pána ministra. Sedemnásteho mája minulého roku som sa v interpelácii pýtal pána ministra na to, akým spôsobom sa idú obstarávať bojové vozidlá, lebo už sa vtedy o tom začalo hovoriť. Pán minister mi v odpovedi 15. júna 2017 uviedol, že ministerstvo obrany zatiaľ nerozhodlo ani o dodávateľovi tejto vojenskej techniky, ani o spôsobe jej obstarania. Pán minister v odpovedi uviedol, že ministerstvo zvažuje niekoľko spôsobov obstarania uvedenej techniky, ale aj ich vymenoval, verejné obstarávanie formou súťaže podľa zákona o verejnom obstarávaní, obstarávanie spoločným projektom v rámci európskej obrannej agentúry, teda agentúry Európskej únie, obstarávanie spoluprácou krajín v rámci V-4, realizáciou spoločného projektu, obstarávanie prostredníctvom agentúry NATO pre podporu a obstarávanie alebo realizáciu obstarávania formou governmentu – government, teda vláda – vláda. Prečo sa ministerstvo obrany rozhodlo nevyužiť pri tomto nákupe jednu z foriem obstarávania bojových obrnených vozidiel, pri ktorej by prebehla reálna súťaž viacerých ponúk a nie iba skúšky jedného konkrétneho vozidla? A najmä, prečo ministerstvo obrany pri nákupe týchto vozidiel nevyužilo napr. tú spomínanú agentúru Európskej únie alebo agentúru NATO? Veď sa Slovenská republika a my všetci, s výnimkou tam skupinky poslancov, hlásime k členstvu Slovenskej republiky v NATO a k posilňovaniu európskej obrany a spolupráce v rámci Európskej únie. Pán poslanec Farkašovský tu pred chvíľou hovoril o tom, čo podľa neho znamená transparentnosť. Rovnaké podmienky pre všetkých, nepochybne, ale skúsim dodať aj môj pohľad na to, ako by transparentnosť mala vyzerať v tomto prípade. Litva, ktorá je rovnako ako Slovensko členskou krajinou Európskej únie a NATO, si koncom roku 2015 objednala podobný počet transportérov, aký dnes požaduje slovenská armáda. Litovčania posudzovali desať rôznych typov vozidiel. Aj Slovensko teda mohlo siahnuť po transparentnejšej forme obstarávania, pričom je veľmi pravdepodobné, že firmy by pod tlakom konkurencie šli s pôvodnými ponukami dole. A len tak mimochodom k tej transparentnosti, litovské ministerstvo obrany na svojej webovej stránke, a teraz tie dátumy, 21. júla 2014 zverejnilo informáciu, že 17. júla 2014 ministerstvo národnej obrany požiadalo oficiálnymi listami o obsiahlu informáciu od deviatich zahraničných výrobcov kolesových bojových vozidiel pechoty o ich výrobkoch. Firmy boli požiadané, aby doručili svoje odpovede do polovice októbra, pričom samotný kontrakt na zakúpenie vozidiel by mal byť podpísaný až v roku 2015. To len na vysvetlenie, čo v tomto prípade znamená transparentnosť, ak o nej hovoria opoziční politici, experti alebo médiá. Nespochybňujem, že vy môžete mať inú predstavu o transparentnosti, ale uznajte, že tento spôsob by bol rozhodne transparentnejší. A keď sme už pri tých dátumoch, tak dôležité sú aj iné dátumy. Ja som vás, pán minister, interpeloval 17. mája 2017, teda podal som, podal som svoju interpeláciu. Vaša odpoveď mi bola odoslaná 15. júna 2017 a v nej ste uvádzali, že ministerstvo zvažuje niekoľko spôsobov obstarania uvedenej vojenskej techniky. V skutočnosti však ministerstvo podpísalo memorandum o porozumení s fínskymi partnermi už 18. až 19. mája 2017. Teda skoro mesiac pred tým, ako ste mi odpovedali, že zatiaľ ste sa ešte nerozhodli a zvažujete viaceré možnosti. Existenciu takéhoto dokumentu pritom ministerstvo prvýkrát priznalo až 10. novembra, teda o ďalších pár mesiacov, na tlačovej konferencii. Zacitujem vášho generálneho tajomníka služobného úradu, pána Jána Hoľka: """"Máme podpísané memorandum medzi ministerstvom obrany Slovenska a Fínska, na jeho základe je podpísaná aj technická dohoda. Výsledkom bude prototyp vozidla, ktoré bude hotové možno už o mesiac."""" Takže vaša odpoveď, pán minister, na moju interpeláciu bola, použijem eufemizmus, mierne zavádzajúca, pričom keď ste hovorili, že máte päť možností ako postupovať, tak ministerstvo už mesiac predtým rozhodlo, že si vyberie jednu, a to najmenej transparentnú a najmenej súťažnú. Tak ja teda neviem, že či ste nevedeli, čo ste mi uviedli v odpovedi na interpeláciu a iba to niekto iný pripravil, alebo ten, kto pripravoval odpoveď na interpeláciu, nemal vedomosť o tom, že už je o tejto veci rozhodnuté, ale predpokladám, že vy ste mali vedieť o oboch týchto veciach. Záverom, keď sa člena vlády, ale aj širšie akéhokoľvek úradu alebo politika na niečo pýtate a on zatĺka a nepovie vám celú pravdu o tom, čo urobil alebo čo sa chystá urobiť, alebo dokonca klame, tak je to indícia, že čosi v tej veci alebo s tým postupom nie je v poriadku. Nie je to dôkaz, samozrejme, ale je to veľmi silná indícia. Takže spôsob, akým mi pán minister v júni odpovedal, ktorý bol, dobre, vrátim sa k tomu eufemizmu, jemne zavádzajúci, je pre mňa veľmi silnou indíciou, že ste sa snažili niečo zatĺkať a že váš postup nie je v poriadku. A určite váš postup nie je tak transparentný, ako byť mohol a ako keby ste sa snažili postupovať naozaj transparentne, aj byť mal. Ďakujem za pozornosť. | Ondrej Dostál | SAS | 2018-02-09 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Veď sa Slovenská republika a my všetci, s výnimkou tam skupinky poslancov, hlásime k členstvu Slovenskej republiky v NATO a k posilňovaniu európskej obrany a spolupráce v rámci Európskej únie. Rečník podporuje využitie nástrojov Európskej únie pri transparentnom obstarávaní obrnených vozidiel ako súčasť posilňovania európskej obrany."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický voči nedostatočnej transparentnosti a zavádzajúcim postupom ministerstva obrany."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 945 |
train_179 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401457 | 2025-04-30T15:11:12.076441 | 8fcc029a-25c4-4806-8201-0eb8bf897cb0 | Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, predkladajú, ako tu už bolo spomenuté, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci, okrem mňa, Boris Kollár, Milan Krajniak, Peter Pčolinský a Adriana Pčolinská. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zefektívnenie práce poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a umožnenie rýchlej orientácie v predkladaných návrhoch zákonov tak samotným poslancom, ako aj širokej verejnosti v prípade novelizácie zákonov, ktoré v Národnej rade Slovenskej republiky predkladajú poslanci alebo výbory, zavedením povinnosti prikladať k návrhu novelizovaného právneho predpisu aj tzv. informatívne konsolidované znenie. Tento pojem už pozná slovenský právny poriadok od roku 2015, keďže obdobnú povinnosť majú aj vládne návrhy novelizácií právnych predpisov predkladané do pripomienkového konania v zmysle zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, taktiež aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a rovnako v súlade s právom Európskej únie. Daný návrh zákona nemá žiadny vplyv či už na rozpočet verejnej správy, teda negatívny tým myslím, nevyvoláva ani sociálne vplyvy, nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti, tam má skôr priaznivý, taktiež nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Toto je v úvode všetko a rovno sa hlásim do rozpravy. | Peter Štarchoň | SME_RODINA | 2019-06-26 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa explicitne ani implicitne nevyjadruje hodnotiaco k Európskej únii; zmienka o súlade návrhu zákona s právom EÚ je technicko-legislatívneho charakteru bez prejavu postoja."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Prejav má vecný a formálny charakter bez hodnotiacich alebo emocionálne zafarbených prvkov, orientuje sa výlučne na legislatívno-procesné aspekty návrhu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 266 |
train_180 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401464 | 2025-04-30T21:52:10.960655 | 1c8e071b-61b4-4a2a-b3e9-6d618d0837f9 | Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja v prvom rade ďakujem za podporu tomuto zákonu, v druhom by som chcel možno aj tie obavy, ktoré tu sú, rozptýliť. Či už sociálne poradenstvo alebo duchovná služba nebude hradená z verejného zdravotného poistenia, nie je považovaná za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ bude treba niektoré veci v tomto zákone precizovať, sme na to pripravení, samozrejme. A po druhé, čo sa týka problematiky úhrad, väčšina finančných prostriedkov, ktoré v prvých rokoch teda pôjdu do jednotlivých častí poskytovania zdravotnej starostlivosti v týchto kategóriách bude poskytovaná či už z eurofondov, alebo z plánu obnovy, a tie cenové opatrenia a tá regulácia je dočasná. Po uplynutí tejto doby určite sa nájde spôsob taký, aby, aby bol vykonávaný štandardným spôsobom, to jest cestou zdravotných poisťovní, pretože predpokladám, že prínos takto poskytovania zdravotnej starostlivosti bude znamenať ušetrenie počtov akútnych lôžok a určite tie finančné prostriedky sa na to nájdu. Ďakujem pekne. | Vladimír Lengvarský | OLANO | 2022-05-04 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne hovorí o financovaní zo zdrojov EÚ (eurofondy, plán obnovy), považuje ich za prospešné a súčasť riešenia financovania zdravotnej starostlivosti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vďačný, upokojujúci a dôverujúci v budúce riešenia, pričom používa jazyk vyjadrujúci ochotu a optimizmus."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 156 |
train_181 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401472 | 2025-05-01T19:12:08.848728 | d51da025-64e7-44c3-8239-d9d9a7d5efc4 | Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, prosím o ospravedlnenie zdržania. Ale musím povedať, že ma zastavili už tu v parlamente tlač a médiá. Takže prosím o ospravedlnenie. Dovoľte mi uviesť, že vládnym návrhom zákona sa navrhuje nová právna úprava rodičovského príspevku, ktorej cieľom je poskytovať rodičovský príspevok ako štátnu sociálnu dávku rodičom, ktorí sa rozhodnú pre osobnú starostlivosť o dieťa a nevykonávajú žiadnu zárobkovú činnosť. Uvedený návrh poskytovania rodičovského príspevku sa priblížil k právnym úpravám väčšiny členských štátov Európskej únie, kde dávky obdobné rodičovskému príspevku sa poskytujú rodičom, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa nepracujú. V súlade s plnením programového vyhlásenia, podľa ktorého sa rodičovský príspevok zvýši tak, aby saturoval stratu pracovných príjmov rodiča aspoň na minimálnej úrovni, navrhuje sa poskytovať rodičovský príspevok v dvoch výškach. Pre rodičov, ktorí boli pred narodením nezamestnaní alebo pracovali len krátkodobo, sa navrhuje poskytovať rodičovský príspevok na terajšej úrovni, t. j. 164,22 eura, so zachovaním jeho každoročnej valorizácie v závislosti od zmeny životného minima. Pre rodičov, ktorí z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa stratili svoj pracovný príjem, navrhuje sa do dvoch rokov veku dieťaťa poskytovať rodičovský príspevok v sume zodpovedajúcej čistej mesačnej minimálnej mzde, t. j. 256 eur. Vzhľadom na zvyšujúci sa podiel detí narodených v zahraničí navrhuje sa upustiť od podmienky trvalého pobytu dieťaťa na území Slovenskej republiky, čím sa umožní poskytovať rodičovský príspevok aj v období vybavovania slovenského rodného listu dieťaťa, čo je podmienkou pre prihlásenie dieťaťa na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Rodič v takomto prípade preukáže narodenie dieťaťa príslušným dokladom vydaným v štáte jeho narodenia. Vládnym návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku pri starostlivosti o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom sa navrhuje zaviesť pre rodičov nový, jednorazový príspevok rodičovi vo výške 25 % sumy nevyčerpaného rodičovského príspevku, na ktorý by mal rodič nárok, ak by sa staral o dieťa osobne. Jednorazový príspevok je určený pre tých rodičov, ktorí sa rozhodnú vrátiť na trh práce alebo vstúpiť na trh práce pred skončením poberania rodičovského príspevku. Ak rodičovi, ktorému sa vyplatil jednorazový príspevok, vznikne nárok z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa opakovane na rodičovský príspevok, výška rodičovského príspevku bude už iba 75 % zo sumy rodičovského príspevku na príslušné kalendárne mesiace. Tento jednorazový príspevok je určený na uľahčenie návratu rodičov na trh práce. Možnosť poskytnúť jednorazový príspevok rodičovi sa navrhuje len raz v priebehu troch rokov alebo šiestich rokov, ak ide o dieťa so zdravotným postihnutím. V článku III navrhujeme zmenu ustanovenia v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa z dôvodu odstránenia aplikačných problémov v praxi, čím sa odstráni riziko duplicitnej výplaty príspevku pri narodení dieťaťa príslušnou inštitúciou iného štátu a zároveň aj príslušnou inštitúciou na území Slovenskej republiky. V článku IV navrhujeme doplniť povinnosť Sociálnej poisťovne vydávať potvrdenie o období nemocenského poistenia pred narodením dieťaťa pre účely rodičovského príspevku. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. | Viera Tomanová | SMER | 2009-12-02 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka pozitívne hodnotí zosúladenie návrhu zákona o rodičovskom príspevku s úpravami vo väčšine členských štátov EÚ, čím vyjadruje podporu harmonizácii sociálnej politiky v súlade s európskym právom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má konštruktívny a povzbudzujúci tón, oceňuje legislatívny posun a vyzdvihuje prospešné zmeny pre rodičov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 480 |
train_182 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401481 | 2025-05-01T20:40:54.672606 | d119ee20-234c-4c96-a06b-24c38a2337ca | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi reagovať na bohatú, veľmi bohatú diskusiu, v ktorej odznelo veľa rôznych, rôznorodých názorov, preto považujem za svoju povinnosť vyjadriť sa ku všetkým alebo aspoň k dôležitejším veciam, lebo ku všetkým by to zrejme nebolo ani možné. Najskôr mi dovoľte, aby som sa poďakoval za všetky vecné pripomienky a chcem zdôrazniť, že tento materiál je naozaj otvoreným materiálom v tom zmysle, že jeho ďalšie rozpracúvanie bude permanentnou činnosťou. Ale predtým ako začnem hovoriť, chcel by som mať ešte jeden možno procedurálnejší návrh. Často tu zaznievalo aj z úst pani poslankyne, ktorá práve odchádza, pani poslankyne Podhradskej, že sa usmievam, že sa dokonca arogantne usmievam. Chcel by som vysvetliť, že som týmto spôsobom reagoval vždy vtedy, keď som zásadne nesúhlasil s tým, čo najmä opoziční - teda nehovorím, že všetci opoziční poslanci -, ale niektorí poslanci hovorili. A chcel by som vám ako opozičným poslancom ponúknuť ten istý spôsob reakcie, pretože zatiaľ som v parlamente zakúsil len to, že ak vy s niečím nesúhlasíte, tak kričíte, búchate, čo nielenže je menej kultúrny spôsob reakcie a najmä to neumožňuje tým, ktorí takto reagujú, počuť, čo vystupujúci rozpráva. Takže potom vyznieva dosť čudne reakcia, keď sa vlastne reaguje na niečo, čo sa nevníma. Úsmev umožňuje počuť, čo tá druhá strana rozpráva, a umožňuje teda reagovať, myslím si, so znalosťou veci. (Potlesk.) Budem totiž hovoriť určite aj veci, s ktorými nebudete súhlasiť, ktoré sa vám nebudú páčiť. A aby ste ich mohli posúdiť a počuť, veľmi rád by som privítal takýto spôsob reakcie. Najskôr by som sa, ak mi dovolíte, vyjadril k niektorým veciam, ktoré sa viackrát opakovali vo vystúpeniach nielen opozičných, ale aj koaličných poslancov, a preto si myslím, že najskôr sa treba venovať práve tým. Viackrát zaznelo, že materiál prišiel neskoro, čo je iste pravda v tom zmysle, že každá vláda by bola rada, keby mala takýto materiál čo najskôr. Na druhej strane chcem znovu zdôrazniť, že taký materiál slovenská vláda vypracovala po prvýkrát v histórii, že minulá vláda, ktorá tu vládla 4 roky a predtým v podobnom zložení, dlhé obdobie takýto materiál nemala a nikdy nevypracovala. A potom by som chcel povedať aj to, že vypracovanie takéhoto materiálu nie je jednoduchá činnosť ani z časového hľadiska. Možno najlepšie je medzinárodné porovnanie, pretože podobné materiály boli pracované aj v iných krajinách, aj podobný mechanizmus v spolupráci s Európskou komisiou, napríklad v Maďarsku, v Slovinsku, v Českej republike, teraz sa pripravuje v Bulharsku. Vo všetkých týchto krajinách vypracovanie tohto materiálu trvalo okolo dvoch rokov. Takže skutočnosť, že u nás sa vypracoval za pol roka, nepovažujem za nedostatok, ale považujem za prednosť, i keď uznávam, že to krátke obdobie mohlo priniesť so sebou aj niektoré problémy, aj preto sme sa vo vláde zhodli, že materiál sa bude ďalej rozpracúvať. Ďalšou veľmi častou výhradou je, že materiál nie je dostatočne konkrétny. Chcem zdôrazniť, že charakter tohto materiálu je taký, že záber, ktorý vlastne postihuje - ak by sa malo ísť do vysokej miery konkrétnosti -, tak by tento materiál musel mať 600, 700, 800 strán. Teda v tomto materiáli nebolo ani zámerom, ani účelom podrobne rozpracúvať a navrhovať jednotlivé kroky a opatrenia v jednotlivých rezortoch. Tieto veci sú rozpracované v ďalších materiáloch, o ktorých sa už vo vláde diskutuje, ako je priemyselná politika, ako je strednodobá finančná politika, ako je koncepcia zamestnanosti a tak ďalej. Ďalej je tu otázka filozofie tohto materiálu. Zaznelo to, myslím si, aj teraz vo faktickej poznámke pána poslanca Zlochu, ktorý citoval zo záveru materiálu, že nebolo jeho ambíciou hovoriť o odvetviach a napríklad o tom, v akom zmysle by sa mala vyvíjať štruktúra priemyslu. Znovu opakujem, toto je viac rozpracované v priemyselnej politike, ale predovšetkým treba povedať aj to, že charakter hospodárskej politiky a priemyselnej politiky, ktorú chceme robiť, nie je selektívny v tom zmysle, že by vláda určovala, že tieto odvetvia budú prioritne rozvíjané, iné odvetvia budú utlmované. Chcem pripomenúť, že počas minulej vlády sa trikrát schválila taká priemyselná politika vo vláde, ktorá bola do značnej miery stavaná práve na takom selektívnom prístupe, ktorý hovoril, ktoré odvetvia treba prednostne rozvíjať, ktoré utlmovať, a tieto priemyselné politiky si dali ešte v roku 1995 za ambíciu zvýšiť podiel sofistikovanej produkcie z vtedajších 15 - 16 % na 35 - 40 %. Musím povedať, že ma to neprekvapilo. Táto ambícia sa absolútne nezrealizovala. Podiel sofistikovanej produkcie na exporte v roku 1998 bol presne taký istý ako v roku 1995. Aj tieto priemyselné politiky počas minulej vlády ukázali absolútnu neefektínosť a neschopnosť selektívnych priemyselných politík uskutočniť efektívnu reštrukturalizáciu ekonomiky a priemyslu. To sa týka aj výhrad, že chýbajú odvetvové priority a podobne. Veľmi často tu zaznievali isté pravo-ľavé súvislosti - musím povedať, že to považujem za dosť priehľadnú taktiku opozície vniesť rozkol do vládnej koalície -, kde viacerí poslanci tvrdili, že táto koncepcia hospodárskej a sociálnej politiky je pravicovou politikou. Musím povedať, že takéto tvrdenia považujem za absolútny nezmysel. Táto koncepcia hospodárskej politiky je modernou koncepciou hospodárskej politiky, ktorá je založená na princípoch, ktoré sú dnes všeobecne uznávané v oblasti hospodárskej politiky tak stranami napravo od stredu, ako stranami stredovými, či modernými ľavicovými stranami. Myslím si, že veľmi jasným dôkazom je najnovšia deklarácia alebo vízia premiérov Blaira a Schrödera, ktorých, celkom určite so mnou budete súhlasiť, môžeme považovať za lídrov modernej európskej a svetovej ľavice, a táto deklarácia je založená na poznatkoch a skúsenostiach nielen teoretických, ale aj praktických z ekonomickej vedy a hospodárskej politiky. Tieto skúsenosti hovoria o potrebe a nevyhnutnosti znižovania vplyvu štátu, znižovania podielu štátu na verejných výdavkoch, zvyšovania osobnej zodpovednosti, zväčšovania priestoru na konkurenciu, zvyšovania pružnosti trhu práce a tak ďalej. Takže v tomto zmysle naozaj rozprávať o tom, či materiál má pravicový alebo ľavicový charakter, považujem za absolútne neopodstatnené. Ďalej ešte najmä z úst viacerých opozičných poslancov zaznievalo, že tento materiál vychádza z monetaristických a liberálnych doktrín. Nie je to pravda. Je pravdou, že scenár ekonomickej reformy, ktorý spomínal aj poslanec Šimko vo svojom vystúpení, vychádzal z týchto monetaristických princípov, ale už skúsenosti aj po kríze v Rusku, aj v iných krajinách ukázali, že problém je naozaj širší, že je potrebné popri makroekonomickej stabilizácii, ktorú treba robiť aj na princípe monetaristickej ekonómie, je veľmi potrebná a kľúčová premena inštitúcií. Takže tento materiál je založený nie na monetaristickej ekonómii, je založený na inštitucionálnej ekonómii, novej inštitucionálnej ekonómii, ale predovšetkým je založený na teoretických poznatkoch, ale aj praktických z toho, aká hospodárska politika je efektívna aj v trasformujúcich sa krajinách, aj v krajinách rozvinutých. Čo sa týka tripartity, taktiež viackrát zaznelo, že nebol dodržaný alebo dokonca bol porušený zákon tým, že poslanci nemali predložené závery tripartity. Ospravedlňujem sa, že boli predložené neskôr. Tá výhrada bola opodstatnená, lebo mali byť naozaj predložené spolu so zákonom. Ale nesúhlasím s tým, že by závery, ktoré máte k dispozícii, neboli dostatočným naplnením zákona o tripartite. Zákon o tripartite v tomto zmysle hovorí, odcitujem, čo sú závery rokovania plenárneho zasadnutia, že """"sú to dohody, stanoviská, odporúčania, ktoré sú súčasťou materiálu predkladaného na rokovanie orgánu, ktorý materiál ďalej prerokúva alebo o ňom rozhoduje"""". To, čo sa vlastne predkladá Národnej rade, ďalej upresňuje rokovací poriadok tripartity, ktorý v článku 7 ods. 6 hovorí: """"Ak sa materiál po prerokovaní vládou Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky alebo jej orgánom, pripoja sa k stanovisku vlády aj závery z rokovania plenárneho zasadnutia."""" Závery z rokovania plenárneho zasadnutia, to je to, čo ste dostali. Tripartita prerokúvala tento materiál dvakrát, raz v júli a raz v auguste. Závery sú priložené, sú totiž jediné, čo predstavuje naozaj oficiálny záver, pretože len tieto závery sú podpísané aj predstaviteľmi asociácie, konfederácie a vlády. Tripartita sa nezhodla, nie je záverom tripartity, že sa zapracujú podmienky odborových zväzov. Záverom tripartity je, že Konfederácia odborových zväzov súhlasila s pripomienkami alebo súhlasila s podmienkou zapracovania pripomienok, čo som aj oznámil. Keď som tento materiál uvádzal, tak som povedal, že od konfederácie sa nám podarilo získať len podmienečný súhlas s tým, že tento materiál sa bude ďalej dopracúvať a niektoré z požiadaviek tam budú aj zapracované. Preto si dovolím jednoznačne sa ohradiť voči tvrdeniam pána poslanca Maxona, ktorý ma obvinil z klamstva ohľadom záverov tripartity. Klamal pán poslanec Maxon. Čo sa týka toho, či je materiál viac pre Európsku úniu alebo pre našu potrebu, to tiež viackrát zaznelo. Chcem povedať, že to nie je vo vzájomnom rozpore. Vstup do Európskej únie, ale najmä v súčasnosti pričlenenie sa Slovenska k prvej skupine asociovaných krajín je životnou potrebou slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky. Dá sa to veľmi jasne ukázať a veľmi jasne dokázať aj na číslach. Keď dnes takmer 90 % exportu Slovenska ide do krajín, ktoré sú členmi Európskej únie, alebo sú v prvej skupine asociovaných krajín, ak by Slovensko vstúpilo neskôr ako tieto krajiny, ocitlo by sa mimo priestoru alebo v nevýhodnejšom postavení voči priestoru, do ktorého ide dnes takmer 90 % slovenského exportu. Myslím si, že tieto čísla hovoria jasne a hovoria o tom, čo je životným záujmom slovenskej ekonomiky a Slovenskej republiky. Z tohto hľadiska chcem zároveň povedať, že princípy, na ktorých funguje rozvinutá trhová | Ivan Mikloš | SDK | 1999-09-10 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník opakovane obhajuje zbližovanie s Európskou úniou, zdôrazňuje potrebu harmonizácie hospodárskej politiky s jej štandardmi a argumentuje ekonomickým záujmom Slovenska na zaradení medzi krajiny prvej integračnej vlny."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celkový tón prejavu je konštruktívny, vecný a ladený optimisticky, so snahou vysvetliť, upokojiť a podporiť prezentovaný materiál ako súčasť modernizácie a európskej integrácie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 1,500 |
train_183 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401489 | 2025-05-02T08:08:42.656577 | e035b614-29ff-44dd-91b6-40074024174a | Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch programu 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako o prvom bode budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Šulaj a ktorý máte rozdaný všetci v laviciach, k preskúmaniu príjmov z rozpočtov Európskej únie a odvodov do rozpočtov Európskej únie za rok 2004. Poprosím pánov poslancov, aby sa upokojili, zaujali svoje miesta, pristúpime k hlasovaniu o prvom prerokovanom bode programu. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia. (Ruch v sále.) Páni poslanci, hlasujeme. (Hlasovanie o návrhu poslanca Igora Šulaja na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu príjmov z rozpočtov Európskej únie a odvodov do rozpočtov Európskej únie za rok 2004.) (Hlasovanie.) 122 prítomných, 57 za návrh, 1 proti, 43 sa zdržalo, 21 nehlasovalo. Návrh uznesenia sme neschválili. Pristúpime teraz k hlasovaniu o druhom návrhu uznesenia, ktorého predkladateľom bol pán poslanec Šulaj a Malchárek k preskúmaniu všetkých podstatných okolností súvisiacich s prehratým sporom medzi Slovenskou republikou a ČSOB, a. s. Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie o návrhu poslancov Igora Šulaja a Jirka Malchárka na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu všetkých podstatných okolností súvisiacich s prehratým sporom medzi Slovenskou republikou a ČSOB, a. s.) (Hlasovanie.) 136 prítomných, 110 za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval. Návrh uznesenia sme schválili. Teraz pristúpime k hlasovaniu o zákone z 10. decembra 2004 o rodine, ktorý pán prezident vrátil na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Poprosím teraz pána poslanca Madeja, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spoločným spravodajcom pri prerokúvaní tohto bodu programu, aby uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní k pánom prezidentom vrátenému zákonu. Nech sa páči, pán poslanec Madej. (Ruch v sále.) Páni poslanci, prosím o pokoj. (Hlasovanie o zákone z 10. decembra 2004 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 996.) | Pavol Hrušovský | KDH | 2005-01-19 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je technický a procedurálny, bez vyjadrenia postoja "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je technický a procedurálny, bez hodnotiacich výrokov či emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 318 |
train_184 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401498 | 2025-04-30T12:51:39.624661 | 945dc434-a770-4d26-9eb8-815822288003 | Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Komisiou Európskych spoločenstiev o zriadení Zastúpenia Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike a jeho výsadách a imunitách sa predkladá v súlade článkom 86 písm. e/ Ústavy Slovenskej republiky. Citovaný návrh dohody bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Obidva výbory dňa 6. decembra 1994 návrh riadne prerokovali a prijali platné uznesenia, ktorými odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky súhlasiť s uzavretím Dohody medzi Slovenskou republikou a Komisiou Európskych spoločenstiev o zriadení Zastúpenia Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike a jeho výsadách a imunitách. Dohoda je výsledkom krokov vlády nasledujúcich po sukcesii Slovenskej republiky do dohôd uzavretých medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a Európskymi spoločenstvami. Uzavretie dohody umožní urýchliť ďalší rozvoj vzťahov medzi Slovenskou republikou a Európskymi spoločenstvami, čo má veľký význam s ohľadom na ukončenie procesu ratifikácie Európskej dohody o pridružení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám. Preto vám, vážené poslankyne, vážení poslanci, odporúčam s predloženým textom dohody súhlasiť. Ďakujem. | Ľubomír Fogaš | SV | 1994-12-13 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník jednoznačne odporúča schváliť dohodu so zriadením Zastúpenia Európskych spoločenstiev v Slovenskej republike ako krok podporujúci rozvoj vzťahov a integráciu do európskeho právneho rámca."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je formálny a vecný, bez výrazného emocionálneho zafarbenia alebo hodnotiacej lexiky."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 176 |
train_185 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401506 | 2025-05-02T07:44:46.424369 | ff03c00f-59a5-40a3-ad61-8868bdaba9ef | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, zámerom vládneho návrhu zákona je upraviť tri základné okruhy problémov najmä v súvislosti s novými požiadavkami vyplývajúcimi pre Správu štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky z hľadiska prístupového procesu. Návrh zákona vytvára nový druh štátnych hmotných rezerv, pohotovostné zásoby, ktoré sa tvoria na použite v krízových situáciách, na humanitárnu pomoc. Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a vylúčenie nejednotného výkladu je potrebné podrobnejšie upraviť hospodárenie so štátnymi hmotnými rezervami, rešpektujúc osobitosti pri nakladaní s týmto majetkom. S pozmeňujúcimi návrhmi súhlasím, tak ako sú uvedené v spoločnej správe výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. To je všetko z mojej strany. Ďakujem pekne. | Jirko Malchárek | ANO | 2006-03-16 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne hodnotí vládny návrh zákona, ktorý súvisí s požiadavkami prístupového procesu do EÚ,"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný, technický a bez emocionálneho zafarbenia; rečník len informuje o súhlase so zmenami bez hodnotiaceho alebo emocionálneho tónu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 112 |
train_186 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401515 | 2025-04-29T09:47:39.608795 | e4879392-8f7b-45dc-bb87-df833e60a2b1 | Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil uvedenú novelu zákona. Ešte predtým, než sa dostanem k samotnému """"meritu"""" veci, dovoľte, aby som povedal, že uvedenou novelou zákona nám nejde, ako sa to už mnohokrát v minulosti spomínalo, o, nedajbože, nejakú propagáciu požívania alkoholických nápojov pre účastníkov cestnej premávky, práve naopak, sme za prísne postihy tých, ktorí porušujú zákony a sú účastníkmi cestnej premávky a požívajú alkohol v nadmernom množstve. Návrh zákona má za cieľ odstrániť tzv. nulovú toleranciu alkoholu v cestnej premávke, ak ide o cyklistu vedúceho bicykel bez pomocného motorčeka, a to na základe vedeckých poznatkov o koncentrácii alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky bez vplyvu na bezpečnosť cestnej premávky a len minimálne sú ovplyvnené jej psychické, senzorické a motorické funkcie. Všeobecne záväzné právne predpisy platné v Slovenskej republike zakladajú represiu užívania alkoholu v cestnej premávke na takzvanej nulovej tolerancii, teda predpokladajú, že fyzická osoba, ktorá nepožila alkoholické nápoje má vo svojej krvi resp. v dychu nulovú koncentráciu etanolu. Uvedený predpoklad je však zo súdnolekárskeho hľadiska nepravdivý a neprípustný, načo Slovenská súdnolekárska spoločnosť ako aj jednotliví súdní lekári upozorňovali opakovane už od zavedenia uvedenej právnej úpravy. Takzvaná nulová koncentrácia etanolu v ľudskom organizme zistená bežnými analýzami neexistuje z viacerých dôvodov. Etanol je totižto prirodzenou súčasťou ľudského metabolizmu. Ľudský organizmus si určité malé množstvo etanolu, ktorý je potrebný v chemických procesoch nepretržite vytvára a následne odbúrava. V krvi a v dychu ľudského jedinca sa preto môže nachádzať určitá minimálna koncentrácia etanolu, ktorá sa tam nachádza následkom endogénnych procesov a nie exogénnym použitím alkoholického nápoja. Etanol sa tiež môže v ľudskom organizme v minimálnom množstve vytvoriť v tráviacom trakte po vypití väčšieho množstva ovocnej šťavy, nealkoholického nápoja s vysokým obsahom cukru či po zjedení väčšieho množstva sladkého ovocia. Pozitívne vyšetrenie na zistenie požitia alkoholu však môže byť spôsobené napríklad aj z dôvodu tzv. laboratórnej chyby. Zariadenie slúžiace na stanovenie koncentrácie etanolu v ľudskom organizme, ako aj metodika, ktorou sa na danom zariadení predmetná vzorka vyšetruje, podlieha určitej laboratórnej chybe. Prakticky to znamená, že aj u fyzickej osoby, ktorá žiadny alkohol nepožila a v jej krvi sa alkohol v merateľnom množstve nenachádza, môže prístroj namerať pozitívnu koncentráciu etanolu, táto prípustná odchýlka, tzv. laboratórna chyba môže pri súčasných metodikách dosahovať až 0,2 g na kg čiže 0,2 promile pri vyšetrení krvnej vzorky pri plynovou chromatografiou, resp. 0,1 mg na liter pri vyšetrení vydychovaného vzduchu dychovým analyzátorom. Táto skutočnosť je odbornej verejnosti dlhodobo známa a jej riešenie bolo aj predmetom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý bol dňa 20. augusta 2008 schválený vládou Slovenskej republiky. Uvedený návrh zákona určoval koncentráciu alkoholu, zistenie, ktoré je dôležité pre určenie pozitívneho vyšetrenia na alkohol tak, že až namerané hodnoty etanolu viac ako 0,48 mg/l vydýchnutého vzduchu alebo 1 promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou považoval za stav vylučujúci spôsobilosť podľa osobitných predpisov, v dôsledku ktorého fyzická osoba nie je schopná bezpečne vykonávať akúkoľvek činnosť. Uvedený návrh zákona predložený ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky zohľadňoval aj tzv. laboratórnu chybu, pre ktorú ustanovoval podobné hodnoty etanolu v ľudskom organizme ako predkladaný návrh zákona. Na základe vyššie uvedených skutočností zástupcovia medicínskeho vedného odboru súdne lekárstvo už v minulosti namietali zavedenie tzv. nulovej tolerancie do praxe, pričom navrhovali tolerovanie minimálnej koncentrácie etanolu zisteného v krvi, resp. dychu vyšetrovanej osoby. Všeobecne je odbornou verejnosťou prijatý záver, že koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote 0,5 promile, resp. 0,24 mg na liter je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú možno považovať za bezpečnú pre cestnú premávku, pri ktorej už dochádza k určitému ovplyvneniu psychických, senzorických a motorických funkcií ľudského organizmu a toto ovplyvnenie však možno považovať za minimálne a nemajúce vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Zároveň je potrebné uviesť, že určitá pozitívna hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky je tolerovaná vo väčšine členských štátov Európskej únie. Koncentrácia alkoholu v ľudskom organizme v hodnote pol promile, respektíve 0,24 mg/l je koncentrácia etanolu v krvi, ktorú Európska komisia odporúča prijať členským štátom v rámci Stratégie Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní rozsahu škôd súvisiacich s používaním alkoholu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že niektoré štáty Európskej únie pri posudzovaní dovolenej koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme účastníka cestnej premávky rozlišujú medzi vodičmi motorového vozidla a cyklistami, pri ktorých ustanovujú miernejšie limity koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme. Návrh zákona ustanovuje hodnotu koncentrácie etanolu v ľudskom organizme 0,24 mg/l na liter vydychnutého vzduchu alebo nula, pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou. Pri tejto hodnote koncentrácie etanolu v organizme cyklistu nebude vedenie bicykla bez pomocného pomocného motorčeka v cestnej premávke považované za porušovanie všeobecne záväzných predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zároveň sa návrhom zákona jazda pod vplyvom alkoholu v takomto prípade nebude považovať za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Návrh zákona sa dopĺňa, návrhom zákona sa dopĺňa aj zákon Slovenskej Národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, na základe čoho sa vedenie bicykla bez pomocného motorčeka cyklistom, u ktorého množstvo alkoholu v jeho organizme nepresiahne hodnotu 0,24 mg/liter vydýchnutého vzduchu pri vyšetrení dychovou skúškou, prístrojom alebo pol promile pri lekárskom vyšetrení zo vzorky krvi plynovou chromatografiou, nebude považovať za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. K novelizácii uvedeného zákona dochádza z dôvodu že napriek tomu, že porušenie pravidiel cestnej premávky je upravené zákonom o cestnej premávke, zákon o priestupkoch obsahuje sčasti samostatnú úpravu skutkových vymedzení priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Návrh zákona pri stanovení hodnote koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme, pri ktorej je schopnosť fyzickej osoby byť účastníkom cestnej premávky len s minimálnym ovplyvnením jej psychických, senzorických a motorických funkcií, vychádza z vedeckých poznatkov, napr. zo znaleckej expertízy Ústavu súdneho lekárstva a medicínských expertíz Jeseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského vo veci nízkej koncentrácie etanolu v krvi vo vedení jednostopových dopravných prostriedkov. Napriek skutočnosti, že navrhovaná hodnota koncentrácie alkoholu v ľudskom organizme by bola vedecky odôvodniteľná pre všetkých účastníkov cestnej premávky, výnimku z tzv. nulovej tolerancie alkoholu v cestnej premávke návrh zákona ustanovuje len pre cyklistov vedúcich bicykel bez pomocného motorčeka, a to z dôvodu, že akékoľvek prípadné škody spôsobené týmito vodičmi sú neporovnateľne nižšie, ako je tomu v prípade vodičov motorových vozidiel. Zakotvením tejto hladiny alkoholu do právneho poriadku sa predíde aj neodôvodnenému sankcionovaniu cyklistov vedúcich bicykel za vedenie bicykla v takom čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v ich organizme, pričom však hodnota alkoholu v organizme uvedených účastníkov cestnej premávky nebude mať reálny vplyv na bezpečnosť cestnej premávky a ich psychické, senzorické a motorické funkcie môžu byť ovplyvnené len v minimálnej miere. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácie v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. | Andrej Hrnčiar | MOST_HID | 2012-09-20 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje zladenie úpravy s odporúčaniami EÚ týkajúcimi sa bezpečnej hladiny alkoholu pri vedení bicykla."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny a zdôrazňuje vedecké a praktické prínosy navrhovanej novely."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 1,180 |
train_187 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401523 | 2025-05-01T09:45:02.940375 | 1d576d4f-cfb1-4054-8337-a34d201fc4f1 | Ďakujem, pán predseda. Chcem sa pripojiť k argumentácii, ktorú použil môj kolega Eduard Kukan o zahraničnej politike, a nechcem na rozdiel od ďalších kolegov, mojich predrečníkov, odbiehať od merita veci, od argumentov. Chcem sa pridať k argumentácii pána Kukana a povedať, že vláda nesplnila štyri základné priority: 1. Slovensko nebolo prijaté do NATO. 2. Slovensko vypadlo z prvej skupiny Európskej únie. 3. Slovensko nemá dobré vzťahy s najbližšími susedmi. 4. Dostalo sa do absolútnej energetickej závislosti od Ruska. A keď toto považujete, kolegovia, za maľovanie katastrofických scenárov, tak sa spamätajte a povedzte iné argumenty. Argumenty typu akože niekde v Liberálnej únii alebo Demokratickej únii, alebo niekde inde škodia Slovensku, sú vaše demagogické výplody. To isté, čo hovoríte o tom, ako chcú mocnosti so Slovenskom zatočiť, to sú takisto vaše výplody. Na Slovensku sa v prvom rade vláda musí postarať, aby Slovensko malo nejakú svoju váhu. A musím konštatovať na záver, že táto vláda to nedokázala. | Peter Lauko | KDH | 1998-07-15 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Kritika predchádzajúcej vlády za znemožnenie pristúpenia do EÚ, čím rečník implicitne vyjadruje kladný postoj k členstvu SR v EÚ "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je ostrý a obviňujúci, s dôrazom na zlyhania vlády a zhoršenie medzinárodných vzťahov, čo vytvára celkovo negatívny tón."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 155 |
train_188 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401531 | 2025-04-30T19:10:03.068936 | 046cbc90-f4c8-499b-b049-5d612b5b7e0f | Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážená vláda, ctená Národná rada, vo svojom príspevku sa chcem vyjadriť k niektorým súvislostiam cieľových zámerov v hospodárskej a sociálnej politike vlády. Hospodársko-politické ciele uvedené v programovom vyhlásení vlády sú naozaj ambiciózne a úctyhodné. Pán premiér mal pravdu, keď konštatoval, že ťažko namietať proti päťpercentnému medziročnému rastu hrubého domáceho produktu, potlačeniu inflácie pod 10 % a miery nezamestnanosti tiež pod túto hranicu. Nemožno s nimi nesúhlasiť, iba namietať, že sú asi príliš optimistické pre obdobie štyroch rokov. Napriek tomu, že programové vyhlásenie vlády sa rodilo v čase, keď svetovú recesiu máme asi za sebou, pri znalosti váhy, akou len dlhová služba zaťažuje rozpočet, udržanie rozpočtového deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu predpokladá veľmi dynamický rast hrubého domáceho produktu, v každom prípade vyššiu mieru jeho rastu, ako dlhovej služby a postupného vyrovnania vnútornej zadĺženosti jednotlivých sektorov verejnej spotreby. Je síce pravda, že programové vyhlásenie vlády má generovať určité pozitívne očakávania, ako sa vyjadril štátnik susednej krajiny, nemôže sa však uchýliť do ríše zbožných želaní. Nie je to úlohou vládneho programu. V tomto zmysle strategický cieľ vlády formulovaný na strane 10 ods. 2 položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva s vyspelými krajinami Európy na prelome tisícročí, najneskôr do roku 2010, teda za 5 až 15 rokov, je formulované predsavzatie, ktoré je, žiaľ, notoricky známe zo začiatku sedemdesiatych a ďalších rokov, lenže vtedy i teraz sa opomína jednoduchý fakt, že ekonomicky vyspelé krajiny nezastavia svoj rozvoj, kým ich dobehneme. Za vymedzený časový úsek, obávam sa, ťažko dosiahneme úroveň výkonnosti českej ekonomiky. Pri takomto spôsobe vymedzenia zámerov sa vláda nemohla vyhnúť protirečeniam. Hneď v ďalšom odseku na strane 10 odsek 3 vláda spája vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva s úsilím generácií. Ak by vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva malo trvať generácie, nielenže vylučuje cieľ v predchádzajúcom odseku, ale nemohli by sme ani ašpirovať na členstvo v Európskej únii, čo považujem za mimoriadne závažné, a zrútila by sa aj celková ekonomika Slovenska. Zamieňanie fungujúcej trhovej ekonomiky s úrovňou rozvoja, teda s produkčnou schopnosťou ekonomiky, považujem za hrubú koncepčnú chybu. Nie vytvorenie trhovej ekonomiky, ale pravdepodobne občianskej spoločnosti nám zaberie život niekoľkých generácií. Práve v tejto súvislosti by sa žiadalo jasnejšie ohraničiť a krokovať časový úsek prípravy integrácie do Európskej únie. Ďalším závažným problémom je koncepcia rozvoja makroekonomických veličín a ich vzťahu. Predložený program neobsahuje zdôvodnenie predpokladu, že hospodársky rast meraný hrubým domácim produktom zaznamenaný v uplynulom roku sa stáva trvalou resp. udržovateľnou tendenciou. Rast hrubého domáceho produktu v roku 1994 bol podmienený rastom vývozu, čo bolo v podstate dosiahnuté rekonštrukciou odbytových ciest po rozpade federácie, a teda nemožno očakávať opakovanie expanzie vývozu v ďalších rokoch. Tvorba fixného kapitálu však na druhej strane i v uplynulom roku sa vyvíjala negatívne. Bariérou rastu je obmedzenosť celkového agregátneho dopytu, vrátane spotreby obyvateľstva a verejného sektoru. Obidve tieto veličiny sú však regulované resp. obmedzované reštrikciou rozpočtových výdavkov. Za prehnane optimistické, nereálne možno považovať i stlačenie inflácie a nezamestnanosti do koridoru pod 10 %. Ak sa nevyskytuje nadmerný dopyt alebo ponukový šok, ak funguje trhová ekonomika, tieto veličiny sa nepohybujú ľubovoľne, ale určitou zákonitosťou vzájomných súvislostí. Ak budeme vychádzať z overeného poznatku makroekonómie, že existuje prirodzená miera nezamestnanosti, ktorú, žiaľ, u nás zatiaľ nevieme celkom presne určiť, a určitá inertná inflácia, potom požiadavka rovnosmerného poklesu miery nezamestnanosti a inflácie zhruba rovnakou dynamikou, navyše tak výrazného, by sa rovnala takmer ekonomickému zázraku. Samozrejme, nechcem podozrievať vládu, že tieto základné učebnicové súvislosti nepozná, vzniká však oprávnená otázka, ako chce tieto zákonitosti jednoducho prekročiť. V tejto súvislosti ďalšia požiadavka formulovaná na strane 50, že hospodárska sústava musí každému občanovi, ktorý chce pracovať, zabezpečiť možnosť vhodného zamestnania, vyvoláva otázku, či vláda, ktorá deklaruje takéto predsavzatie, je si vedomá svojich možností ovplyvniť trhovú ekonomiku. Pre ekonomiku vôbec neplatí to, čo tvrdil pán poslanec Fekete, že všetko sa môže stať, čo chceme. Dovolím si vás upozorniť len na prízemný problém zemiakov. Vzniká potom ďalšia otázka, či sa chce opustiť cieľ vytvorenia trhovej ekonomiky. Nešlo by totiž o nič menej, ako o vytvorenie zhruba 330 tisíc pracovných miest pri zhruba päťpercentnej nezamestnanosti. Bolo by však potrebné v tomto prípade počítať s výrazným rastom inflácie. V tejto i v ďalšej súvislosti vzniká principiálna otázka, ako definuje vláda úlohu štátu a vlastnú úlohu v trhovom hospodárstve. Z formulácií na strane 15 odsek 3 vyplýva, že vláda počíta s Fondom národného majetku ako trvalým podnikateľským subjektom štátu, pričom napríklad v Nemecku sa Treuhand postupne likviduje. Treba teda konštatovať, že pri konštituovaní tohoto orgánu takýto zámer nebol deklarovaný. Tento orgán je zákonom Národnej rady vyňatý spod kontroly vlády. Potom je oprávnená otázka, čie záujmy bude presadzovať. V tejto súvislosti nie menej závažná je aj ďalšia otázka: Štát si nárokuje byť trvale najväčším podnikateľom? Čo to znamená pre ekonomiku a daňových poplatníkov, sa dostatočne dokázalo v západoeurópskych krajinách, ale aj v našej histórii, nehovoriac o tom, že ak by mal Fond národného majetku plniť úlohu generálneho podnikateľa, musel by byť ináč personálne vybavený. Dovoľujem si upozorniť na protirečivosť deklarovaných zámerov vlády v deregulácii cien. Na druhej strane však legislatívnou úpravou chce zabezpečiť možnosť zasahovania do cenotvorby. Čo je ešte zaujímavejšie, chce osobitne upravovať režim oceňovania verejných investícií a rozhodujúcich vstupov do nich strana 18 odsek 3. Vstupy do verejných investícií sú podobné ako vstupy do súkromných. Chce vláda zaviesť dvojaké ceny? Dodávateľmi vstupov sú totiž aj súkromné firmy. Vzniká oprávnená obava, že takéto zásahy do trhovej ekonomiky by vážne narušili jej samotnú podstatu. Vnútorné protirečenia zabudované do programu vlády v konečnom dôsledku spochybňujú i pozitívne zámery. Je faktom, že rozvoj ekonomiky, nielen kapitálového trhu, na strane 19 potrebuje i politickú stabilitu. Zámery zakotvené najmä v časti 4 však nenaznačujú, že by vláda skutočne chcela dosiahnuť tento stav, keďže táto časť predznačuje celý rad konfliktogenných oblastí rozdelením občanov na tých, ktorí sú v hlbokej morálnej kríze, a na tých, ktorí v kríze nie sú, na tých, ktorých identitu treba chrániť a upevniť, a na tých, ktorých identitu treba spochybniť. Vláda, žiaľ, na druhej strane nemanifestuje vo svojom programovom vyhlásení cieľ, ktorý by bol splniteľný za obdobie 4 rokov, a to zavŕšenie procesu privatizácie a jeho ukončenie, nielen urýchlenie postupov, tak ako je to konštatované na strane 21 odsek 1. Nezavŕšenie procesu privatizácie predlžuje transformačné obdobie so všetkou záťažou na obyvateľstvo, ktoré, ako konštatuje aj predložený program, sa nachádza pod neúnosnou ťarchou. Konzervovanie prechodnosti obdobia bráni stabilizácii trhovej ekonomiky a zvyšuje sociálnu ťarchu transformácie. Navyše, vzbudzuje oprávnené obavy o oživení koncepcie akejsi nedefinovanej a pravdepodobne ani neexistujúcej tretej cesty. O tom svedčia okrem už uvedených aj ďalšie početné časti programového vyhlásenia, z ktorých uvediem ešte jeden uvedený na strane 24 odsek 5. Táto časť deklaruje účasť vlády na štrukturálnych premenách ako princíp. Predpokladá prevzatie podnikateľskej funkcie ministerstvami tiež strana 25, druhý odsek. Vážená vláda, s ľútosťou konštatujem, že programové prehlásenie nezodpovedá čestne, otvorene a jednoznačne na otázku Quo vadis? k trhovej ekonomike alebo k plánovitému riadeniu národného hospodárstva. Návrh uznesení, ktorými by sme chceli spresniť konkretizáciu úloh pre vládu, predloží náš klub spoločne. Ďakujem. | Edit Bauer | SMK | 1995-01-19 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka kriticky analyzuje rozporuplnosť vládneho programu, ktorá znižuje pravdepodobnosť úspechov integrácie do EÚ"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je prevažne kritický, poukazuje na viacero nesúladov, nedostatkov a protirečení v programovom vyhlásení vlády."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 1,161 |
train_189 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401540 | 2025-05-01T17:15:18.748467 | 099727f3-07ae-4661-aaf6-6328d5705519 | Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí ste ešte zostali v pléne, opäť sme sa s kolegami Mirom Beblavým, Zuzkou Zimenovou a Katkou Macháčkovou rozhodli podať návrh zákona, ktorý by každému dieťaťu garantoval predškolskú výchovu od troch rokov v prípade záujmu rodičov o takéto miesto. Stále totiž považujeme vytvorenie takejto garancie za účinný systémový krok v oblasti rodinnej politiky. Politiky, ktorá je dlhodobo na periférii záujmu posledných vlád. V minulom roku bolo opäť zamietnutých vyše 11-tisíc žiadostí o umiestnenie detí do škôlok. To sú tisíce mladých rodín, ktoré musia siahať hlbšie do vrecka a zaplatiť si drahú súkromnú škôlku, na ktorú často ani nemajú peniaze, ale uskromnia sa, lebo nemajú na výber. A to nehovorím o finančnej tiesni matiek a otcov samoživiteľov, ktorí sú na škôlku existenčne odkázaní. A to všetko len preto, že tento štát ich dlhé roky ignoruje a nie je schopný im miesto v škôlke pre ich deti zagarantovať. Je dokázané, že dostupná predškolská starostlivosť je jediným alebo jedným zo zásadných opatrením, ktoré skutočne dokáže mať vplyv na to, aby sa ľudia rozhodli mať viac detí. Ako vyplýva z ekonomických prognóz, Slovensku hrozí najväčší prepad počtu produktívnych ľudí, v roku 2050 na jedného dôchodcu budú pracovať dvaja ľudia v produktívnom veku, zatiaľ čo dnes pracujú piati. Čiže aj nedostatkom miest v škôlkach dávame nebezpečný signál do spoločnosti, že mať deti je riziko, že štát nevie zabezpečiť adekvátnu podporu všetkým rodinám a že rodičovstvo neprebehne hladko. Rozumný trend, ktorý sledujeme v Európskej únii vo viacerých štátoch, ako je napríklad Nemecko, je zavedenie individuálnej garancie pre rodiča, že to miesto pre svoje dieťa mať bude. V Nemecku zaviedli túto garanciu pred niekoľkými rokmi a dokonca ju rozšírili až na jeden rok veku dieťaťa. My navrhujeme začať garanciou pre všetky deti od troch rokov. Rovnako ako v Nemecku zároveň navrhujeme, aby túto garanciu realizovali obce ako subjekt, ktorý je jednak zo zákona zodpovedný za zriaďovanie týchto zariadení a cez ktorého aj dnes už tečú finančné toky na financovanie nákladov spojených so škôlkami. Okrem toho v návrhu zavádzame aj kompenzačný prvok v sume 213,20 eur, čo je aktuálna mesačná výška rodičovského príspevku, ktorý bude obec nútená vyplatiť rodičovi, ak nebude schopná zabezpečiť jeho dieťaťu miesto v škôlke. Robíme to preto, aby sa obce začali aktívne zaujímať o túto situáciu a aby boli motivované hľadať spôsoby, ako deti umiestniť. Tu je, samozrejme, dôležité povedať aj to B, teda nielen dať obciam tú povinnosť garantovať miesta v škôlke, ale dať im aj prostriedky a flexibilné možnosti realizácie tohto návrhu. Preto navrhujeme, aby obec mohla túto zodpovednosť realizovať nielen priamo cez škôlky verejné, ako je to teraz, ale aby tak mohla robiť jednak napríklad cez uhradenie starostlivosti v cirkevných alebo súkromných škôlkach zapísaných v sieti škôl a predškolských zariadení alebo aby to mohla urobiť aj cez tzv. detské skupiny. Pretože jedna situácia, s ktorou sa dnes stretávame, je aj napríklad, že starosta by aj rád vyhovel rodičom, najmä v menšej obci, ale nemá nielenže žiadne peniaze, ale ani počet detí na to, aby naplnil klasickú škôlku alebo triedu do škôlky, a tak na ňu získal prostriedky. Alebo vie, že aj keby ju zriadil, neudrží ju prevádzkovať. Zároveň už máme príklady aj spolupráce obce, resp. mestskej časti so súkromnými škôlkami, už teraz takéto príklady sú, či už napríklad v mestskej časti v Petržalke, ktoré majú bilaterálne dohodnuté, dohodnutú spoluprácu so súkromnými škôlkami, ktorá, ktoré majú voľné kapacity, a tie teraz ponúkajú pre deti, ktoré nedostali miesto v štátnej škôlke, a obec im potom prispieva sumou, ktorá je veľmi blízka normatívu, a tým pádom rodičia nedoplácajú takú veľkú sumu. Čiže tie pozitívne príklady už teraz na Slovensku máme. Je vidieť, že keď samospráva alebo keď obec chce, tak to ide. A tu je koreň problému. Čiže naozaj nie je to o tom, že my chceme samosprávy pokutovať. Nami navrhovanú kompenzáciu vo výške rodičovského príspevku, ako som spomínala, 213,20 eur mesačne, zástupca ZMOS-u v médiách označil za neprijateľnú. Podľa mňa je neprijateľné, že dnes sú všetci rodičia platcami daní, ale len niektorí získajú miesto v škôlke pre svoje dieťa. To je podľa mňa neprijateľné. Naším návrhom by sa odstránila diskriminácia týchto rodičov a ich detí. K udeľovaniu pokút by vôbec nemuselo dochádzať, pretože spoločne so zákonom o garancii miesta v škôlke predkladáme aj zákon o detských skupinách, ktoré som už viackrát spomínala, a ten zaručí, že každá obec bude môcť veľmi jednoducho lacno zriadiť vo svojej obci detské skupiny, ktoré sa budú vedieť samé zafinancovať. Stačí prejaviť dobrú vôľu a samosprávy by sa nemuseli ničoho obávať. Moja kolegyňa a spoluautorka zákona Katka Macháčková je sama primátorkou mesta Prievidza a viete, koľko detí od troch rokov je umiestnených u nich v škôlkach? Všetky. A dokonca nie od troch, ale už od dva a pol roka. Takisto aj v malých obciach sú dostupné riešenia a dôkazom je napríklad starostka pani Erika Cintulová z Kláštora pod Znievom, ktorá veľmi briskne zareagovala a medzi prvými využila vládnu dotáciu, expresne otvorila škôlku, expresne škôlku rozšírila. Viaceré samosprávy na jednej strane majú záujem, ale boli odmietnuté a zas mnohé samosprávy, naopak, sa tie peniaze ani nesnažia získať. Príklad, niektoré mestské časti v Bratislave sa o umiestňovanie svojich detí nezaujímajú a radšej teda to ponechajú na súkromné škôlky, ktoré sú potom, ktoré spadajú potom pod Magistrát mesta Bratislavy, ktorý je za ne zodpovedný, a ten nie je ochotný nejakým spôsobom súkromné škôlky zapísané v sieti podporovať, pretože tie peniaze idú na úkor iných, iných častí Bratislavy. Ja sa teda pýtam, prečo to teda niekde ide a niekde nie? A z tohto dôvodu v rámci nášho návrhu zákona zavádzame aj spomenutú kompenzáciu. Mnohým samosprávam, ja som o tom hovorila s viacerými starostami, primátormi, samozrejme, ten kompenzačný prvok sa im nepáči, to je jasné, ale povedia mi na to, že tak nájdite iný spôsob, ako prinútiť tie samosprávy, aby to urobili. Ale aký je ten iný spôsob? Tak ak máte nejaký nápad, budem rada, ale myslím si, že zaviesť povinnosť kompenzácie je presne ten spôsob, ktorý dotlačí samosprávy k aktívnemu záujmu o vytváranie miest v škôlkach, pretože ono to naozaj možné je. Výstavba či rekonštrukcia existujúcich budov materských škôl z aktuálnych vládnych programov je pomalá a nedostatočne finančne podporená, a preto by nemala byť jediným spôsobom, ako zvýšiť počet miest pre deti. Pretože aj v budúcnosti pri poklese súčasného babyboomu, ktorý máme teraz, keď rodí generácia tzv. Husákových detí, môže opäť dôjsť k tomu, že sa, že zostanú tieto priestory opäť prázdne a nevyužité. Preto opäť zdôrazňujem dôležitosť druhého zákona, ktorý s kolegami poslancami predkladáme, a to je, teda s kolegyňou Zuzkou, a to je zákon o detských skupinách. Na záver chcem ešte dodať, že garancia miesta v škôlke nie je populizmus. Naopak, je to dobrý systémový krok, ktorý tu chýba. Schopnosť a ochota štátu garantovať každému dieťaťu miesto v škôlke by mala byť trendom aj u nás tak ako inde. Skrátka uistiť rodiča, že keď sa mu narodí dieťa, že preňho existuje záruka, že o tri roky nebude ponechaný bez príjmu alebo bez škôlky. To je jediná propopulačná politika, ktorá dnes funguje. Po jej zavedení sa už napríklad v tom spomínanom Nemecku pôrodnosť výrazne zvýšila. Preto prosím vážené plénum, aby zvážilo tento návrh a vopred ďakujem každému, kto ho podporí. Ďakujem. | Simona Petrík | SIET | 2017-04-05 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka pozitívne hodnotí zavedenie individuálnej garancie predškolskej výchovy po vzore štátov Európskej únie (najmä Nemecka), čím jasne podporuje politiky EÚ v oblasti sociálnej politiky a verejných služieb."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celý prejav je konštruktívny, orientovaný na systémové riešenie problému a vyjadruje dôveru v schopnosť štátu a samospráv dosiahnuť zlepšenie, čím vyžaruje pozitívny a motivačný tón."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 1,200 |
train_190 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401549 | 2025-04-29T14:16:14.755071 | dac3c018-90b0-4287-af9c-32f9b6b0c4be | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Cieľom predloženého návrhu zákona sú nasledovné zmeny v zákone o cestnej premávke. Cestná premávka a jej pravidlá, povinnosti účastníkov cestnej premávky a oprávnenia orgánov vykonávajúcich svoju pôsobnosť na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú oblasťami, ktoré výrazným spôsobom zasahujú do života spoločnosti. V súčasnej dobe túto oblasť upravuje zákon o premávke na pozemných komunikáciách 8/2009 a problematika dopravných nehôd je upravená v § 64 a 68 citovaného zákona. V zmysle § 64 ods. 2 písm. b) zákona o premávke je dopravná nehoda udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, pri ktorej sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie. Táto právna úprava deleguje orgán policajného zboru, ktorý je oprávnený objasňovať priestupky proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke, predmetné priestupky, pri ktorých sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, kvalifikovať ako dopravnú nehodu. V praxi to znamená stav, že napriek nízkej spoločenskej nebezpečnosti pri poškodení napríklad zvodidiel, ktoré sú podľa zákona o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona, súčasťou cesty v súvislosti s premávkou vozidla, tieto aj napriek poškodeniu stále plnia svoju funkciu a naďalej zabezpečujú ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a zaisťujú bezpečnú, rýchlu, plynulú a hospodárnu premávku na týchto cestách, je zákonom stanovená povinnosť uvedený priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu a nie ako škodovú udalosť. Ľudia z praxe majú za to, že pri situáciách, kedy je poškodená cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie v súvislosti s premávkou vozidla v takej miere alebo rozsahu, že napriek poškodeniu cesta alebo toto zariadenie naďalej plní svoju funkciu, čiže z hľadiska úplnosti alebo bezpečnosti nie je potreba takýto priestupok kvalifikovať ako dopravnú nehodu, ale ako škodovú udalosť. Preto sa týmto legislatívnym návrhom spolu so spolupredkladateľmi chceme snažiť, aby sa navrhlo to, aby bolo znenie ustanovenia § 64 ods. 1 písm. b) zákona o premávke nasledovné: """"sa znefunkční cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, prípadne sa zníži funkčnosť cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia"""". Ďalej týmto návrhom chceme zmeniť spôsob vykonávania štatistických údajov. Štatistické údaje o dopravných nehodách a ich následkov hodnotia štáty úplne rozdielne. Autonómne neexistuje nejaký medzinárodný právny predpis, ani právny predpis Európskej únie, ktorý by definoval údaje za jednotlivé štatistické údaje. Preto navrhujeme zmenu práve týchto ustanovení. Napríklad aj to, že aby bolo znenie ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) zákona o premávke nasledovné: """"usmrtenú osobu definujeme ako osobu, ktorá zomrela pri dopravnej nehode alebo na jej následky najneskôr do 30 dní po dopravnej nehode"""". Takže týmito, týmito ustanoveniami chceme prijať takú zákonnú úpravu, ktorá bude vo svojom obsahu jasne definovať oblasť jej úpravy tak, aby zodpovedala súčasným požiadavkám a legislatíve Európskej únie a príslušných komisií, ktoré uvedené ukazovatele sledujú a porovnávajú, a touto úpravou bude zabezpečovať korektnosť týchto údajov vo vzťahu k porovnávaniu s ukazovateľmi jednotlivých štátov. Za mňa všetko. Ďakujem pekne v úvodnom slove. | Miloš Svrček | SME_RODINA | 2022-10-20 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje zosúladenie úpravy so smernicami a legislatívou Európskej únie, aby zabezpečil porovnateľnosť štatistických ukazovateľov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je formálne technický a informatívny bez výraznej emocionálnej farby."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 466 |
train_191 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401557 | 2025-04-30T15:26:18.069470 | f00bc69e-4a3e-4fd0-bee3-1f058aef2ce9 | Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcem sa zároveň ospravedlniť cteným kolegyniam a kolegom, že som prišiel neskoro, ale bol som na Mikulášskej bráne na hospodárskom výbore, tak mi to trochu trvalo. Ešte raz sa vám všetkým ospravedlňujem za to malé strpenie, ktoré kvôli mne ste museli absolvovať. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 267 z 13. novembra 2007 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja, Jána Slotu a Jána Chrbeta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov tlač (491). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o tom, že návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nepredpokladá sa negatívny vplyv na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, na životné prostredie ani na nezamestnanosť, resp. zamestnanosť. Nepredpokladá sa negatívny vplyv ani na podnikateľské prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a je upravená v práve Európskej únie. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. 479 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2008 a v gestorskom výbore do 25. januára 2008. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. | Peter Pellegrini | SMER | 2007-12-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vystupuje ako spravodajca návrhu zákona a nevyjadruje žiadne hodnotiace stanovisko k Európskej únii ani k žiadnemu aspektu jej politík či inštitúcií; zmienka o práve EÚ je čisto formálna a technicko-legislatívna."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je striktne vecný, technický a bez emocionálneho či hodnotiaceho tónu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 431 |
train_192 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401565 | 2025-04-30T06:50:15.012608 | 2971af4a-4c7b-4921-8ff3-01e6c625cffd | Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som zareagovať na dve časti vystúpenia pána kolegu Ondruša. V prvej časti, kde hovoril o tom, ako sa Slovensko môže zapájať do tvorby legislatívy na úrovni Európskej únie. Dúfam, že to znamená, pán poslanec Ondruš, že teda podporíte možnosť, aby sa Slovensko mohlo širšie zapájať do tvorby európskej legislatívy a budete hlasovať za tlač 194 - novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady v európskych záležitostiach, kde sa konečne zavádza možnosť podľa čl. 263 Lisabonskej zmluvy obrátiť sa pre slovenský parlament so žalobou na Európsky súdny dvor, ak bola porušená zásada subsidiarity v európskej legislatíve. Pretože ak nepodporíte ako SMER tento zákon, tak to, čo ste tu vy a vaši kolegovia povedali, bolo pokrytectvo. Druhá časť, pán Ondruš, chcem sa spýtať, či ste ochotný v prípade, že aplikácia zákona, o ktorom teraz rokujeme, povedie k nejakým medzinárodným arbitrážam a žalobám na Slovenskú republiku za znemožnenie nezávislej regulácie, či ste ochotný prevziať na seba osobne finančné dôsledky takýchto prípadných súdnych sporov a osobnú hmotnú zodpovednosť z tohto zákona, ktorý presadila vaša vláda. Ďakujem veľmi pekne. | Martin Chren | SAS | 2011-03-25 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Rečník vyzýva na podporu ústavnej novely umožňujúcej Slovensku aktívne zasahovať do európskej legislatívy podľa zásady subsidiarity."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je kritický a konfrontačný"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 179 |
train_193 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401574 | 2025-05-01T20:35:54.800666 | 4eff1bf6-c7cc-4fb3-a399-02c7ecac5956 | Vážený predsedajúci, vážení páni poslanci, včera tu odznelo zo strany predkladateľa, že patrím tiež medzi tých, ktorí podpísali tento návrh zákona. Samozrejme, že bol to čistý list, ja som vtedy ani nevenoval pozornosť tomuto materiálu, čo som podpísal. Bolo takisto povedané, že patrím medzi slušných fajčiarov v tomto parlamente. Chcem povedať, že som asi taký fajčiar ako pán Juriš. On je pasívny fajčiar, ja som trošku aktívny fajčiar, ale fajčím denne 2, 3, 4 cigarety, a keď som doma, tak niekedy vôbec nie. Na úvod svojho diskusného príspevku by som chcel povedať, že neviem, či je dobré, že sa s týmto zákonom veľmi ponáhľame. Už raz tu bol, stiahol sa a je tu opäť. Výsledok vidíme v spoločnej správe, koľko je tam pozmeňujúcich návrhov. Samozrejme, že obdivujem pána poslanca Juriša, ktorý sa skutočne obetoval a snaží sa tento zákon pretlačiť, aby v tomto parlamente prešiel. Som presvedčený, že nielen on, ale je nás tu viac, ktorí potrebu takéhoto zákona vidia. Nie som však celkom presvedčený, či tento zákon v takej podobe, ako je predložený, aj s doplňujúcimi návrhmi, je dobré prijať, pretože už sú skúsenosti v tomto parlamente so zákonmi, ktoré boli dané takouto formou a prešli, či už zákon o ochrane prírody, či novelizovaný zákon o poľovníctve, vieme, že takisto bolo potrebné tieto zákony prijať, ale dnes vidíme, že uplatňovanie týchto zákonov v praxi je dosť ťažké, pretože jednak doba ani spoločnosť nedospeli do takého štádia, aby sa tieto zákony dali v praxi uplatňovať. Mnohé pripomienky z výborov Národnej rady Slovenskej republiky ani z vlády Slovenskej republiky neboli zapracované do textu predkladaného návrhu zákona, a tak sa stretávame znovu s ustanoveniami, ktoré sú v rozpore s existujúcou legislatívou v Slovenskej republike aj v Európskej únii napriek tomu, že sa v dôvodovej správe predkladatelia na ňu odvolávajú. Dovoľte mi upozorniť na jeden závažný rozpor, ktorý by v prípade prijatia návrhu zákona v jeho terajšej podobe mal závažné negatívne dôsledky. Ide konkrétne o označovanie tabakových výrobkov varovnými upozorneniami. § 4 návrhu zákona, týkajúci sa varovných označení, narúša koncepciu zákona číslo 152/1995 Z. z. o potravinách, na základe ktorého sa pripravil ministerstvami pôdohospodárstva a zdravotníctva potravinový kódex, podrobne upravujúci uvedené otázky. Tento kódex je v súčasnosti v štádiu schvaľovania, je legislatívne upravený a v plnom rozsahu prevzal smernicu rady EC číslo 92/41 z roku 1992 a jej novelizáciu z roku 1996. Uvedená smernica presne definuje 2 všeobecné a 15 doplnkových varovných označení platných pre členské štáty Európskej únie. Rovnako je v smernici aj v potravinovom kódexe presne definované aj umiestnenie a veľkosť varovného označenia, ktoré je v Európskej únii 4 %. V navrhovanom zákone je však v § 4 ods. 5 písm. b) určené, že od 1. 1. 1999 musí byť varovné označenie umiestnené na prednej alebo zadnej strane obalu tabakových výrobkov, a v písm. d) sa určuje veľkosť plochy nadpisu najmenej 10 % z povrchu škatuľky. Toto ustanovenie by malo za následok, že varovanie by pokrývalo 30 % čelného alebo zadného povrchu obalu. Toto by sa dalo klasifikovať aj ako zásah do vlastníctva značkového dizajnu tabakových výrobkov. Príslušná norma Európskej únie pritom jasne hovorí o tom, že plocha varovného označenia by mala pokrývať minimálne 4 % z celkového povrchu každej širokej strany škatuľky, vrátane uvedenia autora nápisu, ak to zákon požaduje. Taktiež text varovného označenia, ktorý sa používa v súčasnosti, je plne v súlade s normami Európskej únie. Tabaková hlava potravinového kódexu v § 13 explicitne určuje text všeobecného varovného označenia a 15 možností doplnkového varovného označenia spolu s určením umiestnenia a ich veľkosti takto: všeobecné varovné označenie na širokej čelnej strane a doplnkové varovné označenie na opačnej širokej strane. Každé varovné označenie musí zaberať najmenej 4 % plochy širokej strany spotrebiteľského obalu. Navrhované doplnenie slova """"vážne"""" do textu všeobecného varovného označenia je sporné, nakoľko táto skutočnosť nie je úplne jednoznačne preukázaná a extrémne ladené výrazy môžu skôr oslabiť celkový efekt varovného označenia. Na margo toho chcem povedať, že to vyzerá, ako keby som obhajoval tabakový priemysel. Hovorím, že ku každému podniku, ktorý dnes do štátneho rozpočtu prispieva len 1 korunou, by sme sa mali správať trošku objektívnejšie. Som tiež bývalý profesionálny športovec. Treba za tým vidieť aj to, že dnes, bohužiaľ, sú aj z tohto financované špičkové športy, ktoré nás reprezentujú ako krajinu. A navyše máme tu problém drog. Vieme, že drogy nie sú propagované, ale, bohužiaľ, je to pliaga tejto spoločnosti, vieme, že sú šírené medzi mládežou. Nie som pevne presvedčený, či akýmkoľvek prísnejším zákazom, aj tvrdým zákonom, aj keď pôjdeme nad rámec Európy aj nad rámec sveta, by sme dosiahli efekt, ktorý prijatím tohto zákona, myslím si, dostaneme. Ďalším závažným nedostatkom je požiadavka v § 4 ods. 2 a 3 na zmenu textu doplnkového varovného označenia """"každých 12 mesiacov"""", čo si dosť dobre neviem vysvetliť, ako by sa to malo realizovať, pričom nové texty má schvaľovať ministerstvo zdravotníctva. Návrh zákona však neobsahuje žiadne ďalšie náležitosti schvaľovacieho procesu. Vzhľadom na to, že toto ustanovenie sa má týkať uvádzania cigariet do obehu, bude aj po zmene textu v predaji množstvo cigariet s textom varovného označenia z predošlého roka dosť dlhý čas. Týmto sa očakávaný efekt vyplývajúci z variácie textov doplnkového varovného označenia do značnej miery eliminuje. Záverom by som chcel dodať, že treba zladiť aj terminológiu a jednotne používať termín varovné označenie. Vzhľadom na uvedené nedostatky predkladaného návrhu koncepčného aj vecného charakteru, ktoré nie sú úplným výpočtom slabých miest, odporúčam vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie a zladenie s existujúcou legislatívou Európskej únie a Slovenskej republiky, teda a) vypustiť z návrhu zákona v § 4 ods. 1 v texte všeobecného varovného označenia slovo """"vážne"""", b) vypustiť v § 4 návrhu zákona odsek 2 aj odsek 3, c) odsek 5 zosúladiť s § 13 Potravinového kódexu Slovenskej republiky. Kvôli prehľadnosti zákona zapracovať pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy do predloženého návrhu zákona, čiže niečo podobné, ako predkladal pán poslanec Maxon. Ďakujem za pozornosť. | Ján Čopík | HZDS | 1997-02-12 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník síce uznáva potrebu protifajčiarskeho zákona, no kritizuje jeho technické a legislatívne nedostatky, upozorňuje na nesúlad s právom EÚ "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je analytický a vecný, rečník rozoberá legislatívne a praktické aspekty návrhu bez silných emócií alebo hodnotových súdov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 971 |
train_194 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401581 | 2025-04-29T06:25:55.352283 | 01c13b8c-10b7-424c-af21-bd76efdeaa3b | Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, bavíme sa tu o tom, a to ja chápem ako hlavnú tému, ako zvýšiť platy na Slovensku. Tento návrh zákona pána kolegu Beblavého je takým malým krôčikom k tomu, aby sa to mohlo podariť. To, čo ma prekvapuje a šokuje, je, že tu zo strany SMER-u a SaS počúvam len argumenty, ako sa to nedá. Ako sa to nedá takto urobiť, ale žiadny iný návrh, ako sa to dá urobiť, nepredložili. Tak si povedzme, aký je reálny stav na Slovensku. Mnohí ľudia sú prekvapení, keď taký väčšinový názor, alebo teda veľmi rozšírený je, že za komunizmu bolo ľuďom ekonomicky lepšie. Mnohí sa nad tým pozastavia, že ako je to možné, však ľudia mali doma jeden čiernobiely televízor a jazdili tak maximálne Škodou 105S alebo 120L. Dneska majú ľudia doma laptopy, televízory, mobily, jazdia oveľa lepšími autami, v televízii pred rokom ´89 sme mali dva štátne kanály, dneska ich môžme mať stovky. Ako je to možné, že sú v tomto štáte ešte ľudia, ktorí si myslia, že za komunizmu sa žilo ekonomicky lepšie? No lenže z pohľadu väčšinu ľudí je to pravda. Je to pravda v tom, že miera ekonomickej slobody, ktorú ľudia mali, bola u väčšiny ľudí za komunizmu lepšia. Bohužiaľ, tak to je. Pretože väčšina ľudí netúžila ani pred rokom ´89, ani dnes podnikať, väčšina ľudí netúžila po tom mať vilu na Kanárskych ostrovoch alebo na Seychelách, pretože si to aj tak nikdy nebudú môcť dovoliť. Ale keď si vezmeme rodinný rozpočet, to, čo každá slovenská rodina vydáva a musí míňať každý mesiac, tak ja som si dal tú námahu a spočítal som, že na Slovensku dnes priemerná slovenská rodina, a to upozorňujem priemerná, čiže v skutočnosti väčšina rodín je na tom ešte horšie, vydáva na nevyhnutné výdavky 81 % rodinného rozpočtu; 81 % rodinného rozpočtu dáva priemerná slovenská rodina iba na, ľudovo povedané, šeky a splátky úverov. Pre zaujímavosť 3 % na alkohol a tabak, 6 % na rekreáciu a kultúru. Tak ako sa má cítiť väčšina slovenských domácností a rodín, keď musí každý mesiac žiť iba, ľudovo povedané, z ruky do úst? Keď si vezmeme disponibilný príjem slovenských rodín, disponibilný príjem znamená to, čo ľudia zarobia mínus dane a odvody, veľmi zjednodušene povedané, to znamená to, čo môžu minúť alebo ušetriť, a porovnáme si čistý majetok slovenských rodín v roku 2000 a v roku 2015, tipnite si, o koľko stúpol. Dámy a páni, klesol o 10 %. Pätnásť rokov tu počúvame čísla o zázračnom štatistickom ekonomickom raste, o tom, ako sa naša ekonomika rozvíja, ale slovenské rodiny z toho nič nemajú. Naopak, čistý majetok ich domácností klesol o 10 %. Čo si myslíte, o koľko sa v tom istom čase slovenské rodiny zadlžili? Zatiaľ čo v pomere k ročnému disponibilnému príjmu bola zadlženosť slovenských rodín v roku 2000 15 %, v roku 2015 to bolo 53 %. To, že domácnosti si vôbec uchovávajú tú životnú úroveň, ktorú mali pred pár rokmi, je financované iba neustálym zadlžovaním slovenských domácností. Štatistické čísla sú pekné, ale ľudia nie sú čísla. Ľudia nie sú čísla. Preto som rád, pán kolega Beblavý, že ste otvorili túto problematiku týmto spôsobom, pretože si treba uvedomiť, že na Slovensku existuje vzhľadom na výkonnosť slovenskej ekonomiky a produktivitu práce, ktorú slovenskí zamestnanci majú, mzdový deficit na úrovni približne 200 eur mesačne v čistom; 200 eur mesačne v čistom. Keď si porovnáte štandardnú úroveň Európskej únie a úroveň vyplácaných platov vzhľadom na produktivitu práce a výkonnosť ekonomiky a vezmete si slovenskú ekonomiku, tak naši ľudia sú o 200 eur mesačne v čistom podhodnotení. Preto chápem, že pán poslanec Beblavý sa snaží urobiť aspoň takýto malý krok k tomu, aby jednoducho ľudia mali vyššie platy. Samozrejme, že to nebude stačiť, ale pánboh zaplať aj za takýto malý krok, a zo strany SMER-u a SaS tu počúvam, že to sa nedá. Veď čo by tí chudáci zamestnávatelia robili. Treba sa opýtať tých, ktorí s tým robia, čiže tých personálnych manažérov. No ale predsa je logické, že ten personálny manažér chce čo najnižšie náklady a chce toho človeka najať za čo najnižšiu mzdu. A je predsa logické, že ten zamestnanec chce čo najvyšší plat. No ale koho záujmy by sme mali chrániť my? Ja si myslím, že ekonomika nie je nejaký odtrhnutý systém, ekonomika štátu, ktorá, hodnotíme jej výkonnosť na základe toho, že či má také číslo, alebo onaké číslo, či má taký rast, alebo onaký rast, ekonomika má slúžiť ľuďom. To znamená, ekonomika je prostriedkom k niečomu. Nie je hodnota sama osebe, ani peniaze nie sú hodnota sama osebe, má to slúžiť ľuďom k tomu, aby minimálne sme im vedeli garantovať, aby vzhľadom na našu ekonomickú výkonnosť, tejto krajiny, žili dôstojne a slušne. Preto by sme to mali riešiť. Teraz ako ten mzdový deficit vo výške 200 eur dorovnať? Tí, ktorí veria, že trh všetko vyrieši, tí sa spoliehajú na tzv. Kuznetsovu krivku, ktorá hovorí o tom, že keď v čase krízy uvoľníte podnikateľom a zamestnávateľom dane, odvody, jednoducho štát im uvoľní, tak ony narastú, mzdová nerovnosť sa najskôr zväčší, ale potom úplne prirodzene sa to bohatstvo úplne rozpustí aj do tých nižších sociálnych vrstiev. Bohužiaľ, táto teória platila vo svete tak maximálne do polovice 80. rokov, odvtedy neplatí. Prečo neplatí? Pretože trh v čase globalizácie nie je schopný aspoň primerane spravodlivo distribuovať bohatstvo spoločnosti. Prečo je to tak? Samozrejme, že podnikatelia sú dobrí aj zlí, slušní aj neslušní, tak ako každý človek. A ja som presvedčený, že väčšina podnikateľov je tých slušných a takých, ktorí by radi dopriali svojim zamestnancom čo najvyššie mzdy. Lenže jedna vec sa nám za posledných 30 rokov zásadne zmenila a tá vec spočíva v tom, že zatiaľ čo pred tridsiatimi rokmi väčšina zamestnávateľov žila tam, kde žili aj ich zamestnanci, to znamená, mali nejaký vzťah k tomu sociálnemu prostrediu, k regiónu, kde sa vytvárala tá hodnota, a úplne prirodzene ako napríklad Baťa, to je taký dobrý príklad z nášho priestoru, investoval do toho prostredia, bol hrdý na to, že tam postavil aj plaváreň, aj kultúrny dom, aj kino, proste bol na to hrdý a umožňoval svojim zamestnancom, aby čerpali aj iné benefity, nielen tie finančné v podobe mzdy. Dneska ale máme situáciu úplne inú. Majiteľa penzijného fondu, ktorý vlastní pár percent nejakej nadnárodnej spoločnosti a riadi, jeho figu borovú zaujíma, aké majú benefity zamestnanci na Slovensku. Jeho zaujíma iba jedna jediná vec, aký bol vysoký zisk a tým pádom ako sa okrešú náklady. Aké náklady sa okrešú najlepšie? Mzdové náklady sa okrešú najlepšie. Každý kvartál si pozrie čísla a nezaujíma ho žiadny zamestnanec na Slovensku. Zaujíma ho iba zisk a zníženie nákladov. Ak pán Beblavý hovoril o tom, že nemal by to byť triedny boj medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ja s tým úplne súhlasím, pretože si myslím, že naši slovenskí podnikatelia a domáci zamestnávatelia sú spolu so zamestnancami na jednej lodi. Na jednej lodi v tom, aby sa chránili pred niečím, čo by som nazval nový triedny boj, a to je jednoducho zápas medzi medzinárodným kapitálom, medzinárodnými nadnárodný korporáciami a finančnými inštitúciami a národnými štátmi v tom, ako sa profit vytvorený v národnom štáte prerozdelí medzi ten nadnárodný kapitál a medzinárodný štát. A v tomto zmysle je úplne jedno, či je to vláda, ktorá potrebuje vybrať od toho nadnárodného kapitálu dane, aby mohla financovať bezpečnosť, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie občanov, alebo je to domáci zamestnávateľ, ktorý potrebuje byť chránený pred tým tlakom veľkých konkurentov, alebo je to zamestnanec, ktorý chce mať čo najlepšie platy. Toto je téma, ktorej sa musíme strategicky venovať, pretože inak nebudú mať ľudia u nás vyššie platy nikdy. | Milan Krajniak | SME_RODINA | 2017-05-18 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník používa „štandardnú úroveň Európskej únie“ čisto ako referenčný ráme"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický a naliehavý vzhľadom na ekonomické ťažkosti a nerovnosti, ktorými Slovenské domácnosti trpia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 1,255 |
train_195 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401588 | 2025-04-30T13:32:18.576948 | 2338be8d-5df1-433c-8540-78da1d421604 | Áno. Ďakujem. Preto sa pýtam, kde bol tento návrh zákona sedem mesiacov. Prichádzam teda k záveru, že predkladateľ zákona si vlastne urobil z tohto parlamentu rukojemníkov, ktorí buď schvália to, čo je im na poslednú chvíľu predložené, alebo sú vinní oni, a nie predkladateľ. Po druhé na dodržanie implementácie Bielej knihy nie je dôležitý rok 2000, ale to, aby bol zákon uvedený do života od 1. 1., čiže tento zákon môže byť uvedený aj s účinnosťou napríklad od 1. 1. 2001, bez zbytočného nátlaku na poslancov. Preto by som odporučil, samozrejme, že nemám pätnásť podpisov, ale by som odporučil, keby sa prerušila rozprava a druhé čítanie o tomto návrhu zákona. Ďalej by bolo potrebné, a opäť, bohužiaľ, som nemal pätnásť podpisov, lebo len teraz som toto spracoval, by bolo dobré, keby napríklad v § 20 v bode 2 sa zvýšila suma z 20 miliónov na 30 miliónov, to som hovoril o § 20 ods. 2 bod a). A v bode 2 zvýšiť sumu zo 40 miliónov na 80 miliónov korún. A v bode c) zvýšiť priemerný počet zamestnancov z 20 na 50 pracovníkov. Tým by sa tvrdosť tohto zákona svojím spôsobom čiastočne neutralizovala. Pýtam sa, keď sa snažíme dodržať pravidlá Európskej únie, prečo to nerobíme aj v tomto prípade a posúvame tieto hranice podstatne nižšie, čiže sa stávame kráľovskejší ako kráľ alebo pápežskejší ako pápež. Pripadá mi to, že pracovníci predkladateľa si v budúcnosti zabezpečujú prácu, ktorá bude mať priamy dosah na štátny rozpočet. Upozorňujem na priamy negatívny dosah na štátny rozpočet. Pýtate sa prečo? Odpoveď znie: Keď malí podnikatelia budú musieť predkladať audítorské správy a výročné správy overené audítorom, vznikne náklad, ktorý bude odčítaný od výnosov, a tým bude znížený zisk a zároveň odvod dane, pričom sa daňové úniky neznížia. Dámy a páni, dúfam, že i napriek tomu, že nemám 15 podpisov, že tento zákon bude teda svojím spôsobom vrátený alebo bude prerušené jeho čítanie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. | Marián Andel | SNS | 1999-11-18 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník kritizuje neskoré predkladanie a byrokratické dodržiavanie európskych pravidiel, navrhujúc ich ďalšie zľahčenie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je ladený výhradami a nespokojným, kritickým tónom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 321 |
train_196 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401596 | 2025-04-30T19:20:57.935435 | 8fb47d43-ca6d-47eb-8915-38970756ef7d | Ďakujem veľmi pekne za otázku, pani poslankyňa. Možno najprv by som povedal, že v súvislosti s výrokmi europoslancov na pôde Európskeho parlamentu by som nehovoril o obvineniach. Aj v našom parlamente niekedy z jednej alebo druhej strany padnú tvrdšie slová. Je to prejav parlamentnej demokracie. Nie sme na súde, sme v parlamente, a preto jednoducho takéto individuálne názory do parlamentnej demokracie patria. To, čo je ale podstatné, čo chcem povedať, výroky pani poslankyne Maes sú ojedinelé v Európskom parlamente. Podstata odpovede na vašu otázku spočíva v tom, že ide o názor, ide o výrok vyslovene výrazne menšinový. Chcel by som to dokumentovať na skutočnosti, že zmienená pani poslankyňa v spolupráci s ďalšími dvomi pánmi poslancami predložila v súvislosti so správou Európskeho parlamentu o Slovenskej republike, ktorú máte na mysli, tri návrhy na hlasovanie. Tieto návrhy si ale nezískali dostatočný počet poslancov. Získali si taký nízky počet poslancov, že sa o nich vôbec nehlasovalo. Na tom konkrétnom chcem ukázať, že v Európskom parlamente, kde je 626 poslancov, jednoducho takýto názor dnes už, chvalabohu, nemá nijakú šancu. Ak by sme preexponovali našu reakciu, ak by sme veľmi precitlivelo reagovali na takéto výroky, tak by sme dávali takýmto výrokom iba zbytočne výraznú váhu, váhu, ktorú si nezaslúžia alebo ktorá im neprináleží. Omnoho viac ako výroky pani poslankyne Maes ale dnes v Európskom parlamente rezonujú iné skutočnosti, napr. to, že už tri roky na Slovensku vládne koalícia zostavená aj z predstaviteľov maďarskej menšiny, občanov maďarskej národnosti žijúcich na Slovensku. Veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že v 20-člennom vládnom kabinete sú traja ministri alebo členovia maďarskej národnosti, reprezentanti Strany maďarskej koalície. Omnoho viac dnes zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že sme boli schopní napr. my vo vláde odsúhlasiť a vy ratifikovať Chartu regionálnych a menšinových jazykov. Rovnako veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že sa podarilo prekonať tak zložité obdobie, ako bolo obdobie schvaľovania zákonov o reforme verejnej správy. Málokto na Slovensku veril, že Strana maďarskej koalície zostane vo vládnej koalícii. A to, že sme boli schopní nájsť v konečnom dôsledku dohody aj pri riešení takého ťažkého problému nachádza v Európskom parlamente veľmi pozitívny ohlas. A napokon, veľmi dobre zvučí v Európskom parlamente skutočnosť, že 11. októbra spolu s kolegom Viktorom Orbánom otvoríme nový most, posledný zbúraný most, zbúraný počas II. svetovej vojny medzi Štúrovom a Ostrihomom, most Márie Valérie. To sú hlavné témy, s ktorými sa dnes v súvislosti s menšinovou politikou spája Slovensko. Pripomínam, že v marci bol na návšteve východného Slovenska komisár pre rozšírenie pán Verheugen. Špeciálne sa zaujímal o rómsku problematiku. A pripomínam jeho výrok, keď odchádzal, že odchádza omnoho viac optimistický, ako prichádzal. Minulý týždeň som bol v Bruseli. Bol som prijatý prezidentom Európskej komisie, komisárom pre rozšírenie. Pozval som pána komisára Verheugena, aby po roku zopakoval návštevu východného Slovenska. Pozývame aj euro-poslancov, aby sa prišli pozrieť na riešenie týchto otázok, ktoré v žiadnej krajine sa neriešia jednoducho alebo ľahkým spôsobom. A teda mi dovoľte, aby som toto svoje vyjadrenie, o ktoré ste ma požiadali, uzatvoril konštatovaním, že cesta k začleneniu Slovenska do bezpečného sveta, medzi krajiny Európskej únie vedie cez zásadnú, principiálnu, ale i kultivovanú politiku, kde treba, samozrejme, byť jasný, zrozumiteľný, principiálny, ale veľmi rozlišovať, kde, kto a čo má povedať. Toľko, pani poslankyňa, v odpovedi na vašu otázku. | Mikuláš Dzurinda | SDK | 2001-10-04 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník prezentuje EÚ ako fórum, kde Slovensko nachádza podporu, a zdôrazňuje pozitívne prijatie krokov slovenskej vlády vrátane spolupráce s euroinštitúciami, čo naznačuje podporujúci postoj."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má pozitívny tón voči EÚ a jej inštitúciám, oceňuje dialóg, spoluprácu a hodnotí reakcie EÚ na slovenské aktivity ako priaznivé."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 544 |
train_197 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401604 | 2025-05-01T08:10:16.220435 | d8310874-88ee-4c48-8f50-8dc17debd344 | Reagovať na pána Langoša by bolo zbytočné plytvanie slov. Ale kolega Figeľ tu hovoril o politike dvoch tvárí, čo ma dosť prekvapilo, pretože sme spolu v zahraničnom výbore a v zahraničnom výbore od začiatku dodnes nikdy nebola spochybnená zahraničná politika ani koaličnými, ani opozičnými poslancami. Trochu ma prekvapilo, že práve teraz v pléne hovorí o zahraničnej politike ako o politike dvoch tvárí. Páni, hovoríte tu o demaršoch. Demarše sa netýkajú len vlády Slovenskej republiky. Na vnútropolitickej situácii v Slovenskej republike sa podieľajú všetky politické subjekty a prizrime sa, kto akým spôsobom participuje na štátnych záujmoch a komu ide viac o stranícke a mocenské ciele. Nedávna návšteva prezidenta Slovenskej republiky v Nemecku je príkladom, ako sa obraz o krajine vytvárať nemá. Je dokladom toho, že ani prezidentovi Slovenskej republiky nie je prvoradý štátny záujem Slovenska. Ako sa tu už povedalo a to nikto nespochybňuje zahraničnopolitická orientácia štátu sa od jeho vzniku nemení, je vyjadrená v programovom vyhlásení vlády a vláda ho plní tak, ako to odznelo aj v dnešnej správe. Pán prezident po návšteve Nemecka na otázku novinára, či vnútropolitická situácia u nás bola nemeckou stranou hodnotená, odpovedal: """"Veľmi sa nedotýkali. Viacerí sa odvolávali na rôzne informácie z tlače."""" A čo povedal pán prezident pre nemeckú tlač, pre denník Frankfurter allgemeine Zeitung pred svojou návštevou v Nemecku? Môžem vám to prečítať: Na Slovensku už badať určité obmedzenia demokracie. Mečiar má podľa slov pána prezidenta sklony k autoritatívnemu režimu. Neustále hľadá nepriateľa, proti ktorému chce bojovať. Vytváranie obrazov nepriateľa je typické pre Mečiarov vládny štýl. No táto permanentná konfrontácia je nežiadúcim politickým rozhodnutím, lebo vo vnímaní ľudí predstavuje boj na život a na smrť. Takto sa vyjadruje prezident, ktorý je hovorcom dnešnej opozície v zahraničí. Treba ešte väčšieho hovorcu? A treba škandalóznejšie reči na to, aby si urobilo zahraničie obraz o Slovensku? Pýtam sa, či treba viac spochybniť vládu, či treba novinárov, iných politikov, ak prezident reprezentuje tie najradikálnejšie a protivládne názory. Je poľutovaniahodné, ak bývalý minister zahraničia uprednostní stranícke záujmy pred záujmami štátu a a je ochotný zavádzať verejnosť nepravdivými údajmi. Nechám bokom jeho nekvalifikované tvrdenie v Národnej obrode, že tretí demarš už nepríde a v deň, keď bol tento rozhovor s ním vlastne uverejnený, už bol na Slovensku tretí demarš. No takéto prešľapy si bývalý minister zahraničia nemusí dovoliť, nectí ho to. Môžete sa smiať, pán Hrnko, koľko sa vám páči. Pán poslanec za Demokratickú úniu Eduard Kukan v Národnej obrode nedávno urobil množstvo prešľapov, aby mohol vládu obviniť z toho, že sa pripravujú čistky na zastupiteľských úradoch. Pritom ide o riadnu časovú výmenu tých ambasádorov, ktorí sú dlhšie ako tri roky, tak ako je to bežné všade vo svete. Prečítam to, pretože je to veľmi vážne, takto sa vytvára obraz v médiách a tieto médiá prijímajú cudzie štáty. Takýto obraz o Slovensku si vytvárajú na vašu objednávku a na vašu objednávku potom prichádzajú demarše. Pán poslanec Kukan tvrdí v Národnej obrode budem veľmi konkrétna, tak ako bol aj on -, že Valko je v zahraničí od roku 1992. Bola som pritom, keď prišiel do zahraničia v októbri 1989, takže je súci na výmenu. Teda šesť rokov. Páni Vilikovský, Hykisch, Trávniček a ďalší neodišli tak, ako to tvrdí pán Kukan, do miest svojho pôsobenia v roku 1993, ale z federácie v roku 1992. Milan Resutík do Rumunska dokonca už pred piatimi rokmi. Pán Dravecký nie je v Sofii od roku 1994, ale od roku 1992, aj toho si pamätám. Pán Lipka je vonku šiesty rok, lebo z Belehradu išiel s požehnaním pána Moravčíka priamo do Paríža. Dvojnásobné služobné preloženie sa týka aj pánov Dlhopolčeka z juhu Afriky, Novotnej z Bonnu do Štokholmu, Mitrovej zo Štrasburgu do Budapešti. Páni z opozície, prosím vás, prijmite už tento štát za svoj a nesprávajte sa k nemu ako """"škodná"""". Po štyridsiatich rokoch bezmocnosti máme naozaj možnosť diskutovať o všetkých problémoch, aj o Európskej únii, aj o NATO, o všetkých problémoch, ktoré súvisia predovšetkým s transformáciou štátu. Prečo to koalícii opozícia zazlieva? Prečo naše vnútorné problémy vynáša von ako čosi, čo ohrozuje demokratický vývoj v našej krajine? Nie, páni, tento vývoj ohrozujete vy, ak nás chcete umlčať, ak klamete, ak svoje politické ambície povyšujete nad záujmy tohto štátu. A poznámka k pánu Kukanovi: Výbor mal počas tohto víkendu rokovať v Banskej Štiavnici. Okrem poslancov koalície neprejavil o rokovanie zahraničného výboru záujem ani jeden opozičný poslanec. Pýtam sa vás, prečo tu prezentujete taký veľký záujem o zahraničnú politiku, a vtedy, keď máte možnosť, odmietate sa zúčastňovať na akomkoľvek rokovaní? Ďakujem. (Potlesk.) | Eva Zelenayová | HZDS | 1995-11-10 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka poukazuje na to, že debata o EÚ by mala byť slobodná bez vyjadrenia postoja"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má silne konfrontačný a obviňujúci tón voči opozícii, prezidentovi a médiám, pričom vyjadruje rozhorčenie nad spôsobom, akým je Slovensko zobrazované v zahraničí."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 745 |
train_198 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401612 | 2025-05-01T15:55:01.776558 | 6b2a5385-e3a5-4f40-bb17-c17800bbcfed | Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010. Navrhujem, aby bol doplnený čl. II, ktorý znie: 1. § 7 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak vznikne nesúlad medzi rozpočtovanými príjmami z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy z prostriedkov Európskej únie upraviť.“ 2. V § 8 ods. 7 sa na konci pripája táto veta: „Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.“ 3. V § 8 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: „Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.“ Pokiaľ ide o odôvodnenie, navrhovaným doplnením sa rozširuje v súčasnosti platné oprávnenie prekročiť schodok, resp. povinnosť znížiť schodok štátneho rozpočtu v dôsledku časového nesúladu príjmov štátneho rozpočtu z prostriedkov EÚ a realizáciou výdavkov najmä pri poskytovaní zálohových platieb/predfinancovania. Rovnaká konštrukcia sa preto navrhuje uplatniť aj na príjmovej časti rozpočtu, ako sa v súčasnosti uplatňuje na výdavkoch. Negatívny vplyv v jednom rozpočtovom roku takto znamená pozitívny vplyv v roku nadchádzajúcom, pričom v rámci celého programového obdobia, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Eurostatu č. 22/2005, transfery nemajú dopad na vládny schodok alebo prebytok. Účinnosť novely zákona sa navrhuje dňom vyhlásenia. Doterajší článok II o účinnosti sa označuje ako článok III. Schválením článku II do vládneho návrhu novely zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 je potrebné upraviť aj názov zákona. Prečítam teda návrh uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.“ Ďakujem. | Jozef Kollár | SAS | 2010-11-30 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje legislatívne úpravy, ktoré zlepšujú flexibilitu a efektívnosť nakladania s príjmami z prostriedkov Európskej únie, čím prejavuje pozitívny postoj k ich využívaniu a administrácii v slovenskom rozpočte.\n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má technicko-legislatívny charakter a je vedený vecne bez zreteľnej emocionálnej angažovanosti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 361 |
train_199 | completed | 2025-04-29T06:17:19.401620 | 2025-04-30T13:26:07.686450 | ad992bab-3b03-4f49-b46b-d4d3a4cd4b1f | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zahraničný obchod je jedným z pilierov slovenskej ekonomiky. Výrazne sa podieľa na tvorbe hrubého domáceho produktu i na príjmoch štátneho rozpočtu a je hlavným zdrojom devízových prostriedkov štátu. Preto vláda vo svojom programovom vyhlásení zdôraznila, že medzi strategické ciele rozvoja obchodu a priemyslu zaraďuje zvyšovanie konkurencieschopnosti domácich výrobcov, zvyšovanie objemu exportu skvalitňovaním jeho výrobkovej štruktúry a presadzovaním Slovenska v obchodno-politickom priestore na trhoch krajín vyspelých ekonomík, osobitne krajín Európskej únie, a najmä získavaním nových trhov pre slovenských výrobcov a upevňovaním ich postavenia na doterajších trhoch. V záujme naplnenia tohto cieľa sa vláda v bode 2.1 svojho programového vyhlásenia zaviazala, že bude podporovať združovanie prostriedkov štátu a podnikateľských subjektov na vytváranie zahraničných obchodných zastúpení, na rozširovanie delegátskej siete, na budovanie a rozširovanie informačných databáz v oblasti zahraničného obchodu a na propagáciu slovenských výrobcov a výrobkov v zahraničí. Jedným z konkrétnych systémových opatrení na splnenie strategických cieľov v oblasti zahraničného obchodu je tento vládny návrh zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu. Na príprave zákona, ktorým sa riadi Fond na podporu zahraničného obchodu, sa vláda a zástupcovia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, zástupcovia bankovej sféry, vedy a výskumu, Konfederácie odborových zväzov dohodli už na spoločnom rokovaní v januári 1995 v Šoporni. Konkretizáciu úloh z tohto spoločného rokovania vláda schválila svojím uznesením z 21. marca 1995. Táto koncepcia zákona, osobitne pokiaľ ide o predpoklady založenia fondu, tvorbu zdrojov a použitia prostriedkov fondu, spôsob jeho spravovania a systém hospodárenia, bola odsúhlasená Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky osobným listom jeho generálneho riaditeľa z 29. 5. 1996. Poznamenávam, že asociácia sa na tvorbe tohto zákona zúčastňovala od začiatku až do predloženia vládneho návrhu zákona. Hlavným zámerom navrhovaného zákona je vytvoriť legislatívne podmienky na zabezpečenie zdrojov financovania činností zameraných na podporu zahraničného obchodu, najmä vývozu. Navrhuje sa zákonom zriadiť Fond na podporu zahraničného obchodu ako neštátny účelový fond, ktorý ako právnická osoba bude zapísaný v Obchodnom registri. Hlavnými zdrojmi fondu budú povinné príspevky podnikateľov, tuzemských vývozcov a tuzemských dovozcov vo výške 0,1 % z hodnoty vývozu a dovozu. Ďalším zdrojom fondu bude príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu ako právnickej osoby podľa § 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 3/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Účely, na ktoré bude možné použiť prostriedky fondu, sú v návrhu zákona taxatívne vymedzené v § 7. Prostriedky fondu budú poskytované najmä na podporu činnosti inštitúcií zameraných na zvýšenie vývozu, ale aj na podporu dovozu progresívnych technológií, ktoré následne umožnia zlepšiť výrobkovú štruktúru a tým aj exportnú schopnosť a výkonnosť našich podnikateľov. Na zabezpečenie riadneho hospodárenia s prostriedkami fondu sa zákonom zriaďujú orgány fondu, ktorými sú správna rada, dozorná rada a riaditeľ fondu. Zároveň sa vymedzujú ich práva a povinnosti. Zákon upravuje aj hospodárenie fondu a sankcie za neplnenie príspevkovej povinnosti podnikateľov a za neoprávnené používanie prostriedkov fondu. Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem predložený návrh zákona ako nevyhnutné legislatívne opatrenie na zabezpečenie rozvoja zahraničného obchodu Slovenskej republiky a na zvýšenie konkurencieschopnosti našich podnikateľov na zahraničných trhoch v Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ďakujem. | Peter Bisák | ZRS | 1996-12-11 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyzdvihuje význam trhov EÚ pre slovenský export a opisuje kroky vlády na ich ďalšie rozšírenie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je faktografický a vecný, bez výrazných emocionálnych výkyvov alebo hodnotových odsudkov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 510 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.