id
stringlengths 7
9
| status
stringclasses 2
values | inserted_at
timestamp[us]date 2025-04-29 06:17:05
2025-04-29 06:17:30
| updated_at
timestamp[us]date 2025-04-29 06:25:55
2025-05-02 09:11:26
| _server_id
stringlengths 36
36
| Transcript
stringlengths 74
10.5k
| Name
stringlengths 9
24
| Party
stringclasses 21
values | Date
stringdate 1994-12-13 00:00:00
2023-06-15 00:00:00
| label_0.responses
sequencelengths 1
1
| label_0.responses.users
sequencelengths 1
1
| label_0.responses.status
sequencelengths 1
1
| text_1.responses
sequencelengths 1
1
| text_1.responses.users
sequencelengths 1
1
| text_1.responses.status
sequencelengths 1
1
| label_2.responses
sequencelengths 1
1
| label_2.responses.users
sequencelengths 1
1
| label_2.responses.status
sequencelengths 1
1
| text_3.responses
sequencelengths 1
1
| text_3.responses.users
sequencelengths 1
1
| text_3.responses.status
sequencelengths 1
1
| metadata.Term
int64 1
8
| metadata.Tokens
int64 11
1.5k
|
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
train_0 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926086 | 2025-05-01T19:53:50.150014 | b21fe81e-dd7f-49b7-9d3a-4383713155bb | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Len nechápem predrečníka, prečo tu pleduje za národnostné práva v takej veľkej miere, keď na druhej strane tvrdí, že ústava o európskom superštáte bude ústavou pre Európanov. Teda budeme všetci Európania. Dosť dobre nechápem, prečo rovno maďarská národnostná, nie národná, podotýkam, menšina má mať v Európskej únii nejaké výsadné postavenie. Ďakujem. | Ján Cuper | HZDS | 2005-05-11 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník poukazuje na ústavu o európskom superštátate so zrejmou negatívnou konotáciou"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vyjadrenie má konfrontačný a polemický tón"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 55 |
train_1 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926105 | 2025-04-29T20:30:29.202189 | 99b43c00-5bfc-46cf-8cdf-0fc9585c1089 | Vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rád by som povedal desať vecí, ktoré v súvislosti s novou vládou a jej programovým vyhlásením a rokovaním o dôvere k nej považujem za dôležité. Tie prvé tri veci, ktoré chcem povedať, sú úplne kľúčové a myslím si, že sú kľúčové v celom vládnom programe. Prvá. Vymožiteľnosť práva. Zásadné zlepšenie vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike je snáď najdôležitejšou vecou a najdôležitejšou výzvou, ktorá stojí pred nami. Týka sa to samozrejme justície, týka sa to prokuratúry, polície, ale týka sa to aj fungovania verejných inštitúcií vôbec. Ak sa zásadným spôsobom nezlepší vymožiteľnosť práva, tak sa nepohneme v žiadnej z iných oblastí. Darmo bude polícia stíhať páchateľov trestnej činnosti, vrátane korupcie, keď prokuratúra bude jej konanie sabotovať a darmo bude prokuratúra žalovať korupčníkov a iných kriminálnikov, keď súdy budú fungovať tak, ako sme sa dozvedeli z Kočnerovej komunikácie. Ale netýka sa to, samozrejme, iba trestného konania, týka sa to uplatňovania zákonov, týka sa to toho, že zákony nemôžu ostať iba na papieri. Druhý bod. Boj proti korupcii. Boj proti korupcii sa tiahne celým programovým vyhlásením a je zjavné, že nastupujúca vládna garnitúra myslí boj proti korupcii vážne. Doteraz sme tu mali dva typy vládnych garnitúr. Jeden typ sa snažil priestor pre korupciu obmedzovať, zavádzať pravidlá, zvyšovať transparentnosť, nastavovať politickú kultúru. Ten druhý postupoval skôr opačne, korupcia bola pre niektorých vládnucich politikov podstatnou črtou ich vládnutia, častokrát to vyzeralo, akoby to bol skutočný zmysel, prečo sa uchádzajú o moc. Ale v jednom aj v druhom prípade sa však korupcia diala. To sa bude zrejme diať vždy, nebudeme žiť v dokonalej spoločnosti, kde ľudia nezlyhávajú, ale čo je problém, že sa diala s vedomím a v podstate aj s tichou alebo hlasnou toleranciou časti tých vládnych garnitúr. To skončilo. Verím, že teraz to bude iné, verím, že nastavenie novej vládnej garnitúry je také, že korupciu považuje za zlo, ktoré treba vykoreniť, s ktorým treba bojovať, ktoré nemožno tolerovať. To vidím ako jeden z najdôležitejších spoločných menovateľov celej nastupujúcej vládnej garnitúry a verím, že aj keď sa objavia problémy, keď, keď príde k nejakým zlyhaniam, to nastavenie ostane zachované a budeme sa podľa toho všetci aj správať. Tretia vec. Západ. Európska únia a NATO. Sme v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, sme súčasťou demokratického západu, uvedomujeme si to a považujeme to za dôležité. Je dôležité to povedať, aj keď časť parlamentnej opozície s tým má opakovane problém. Sme v Európskej únii preto, lebo je to pre nás ekonomicky výhodné, ale nielen preto. Sme v Európskej únii preto, lebo tam civilizačne a hodnotovo patríme, lebo nás Európska únia a členstvo v nej ukotvuje ako súčasť západných demokracií. Sme v NATO, lebo je garanciou našej bezpečnosti, ale nie sme tam len preto. V NATO sme aj preto, lebo sme súčasťou západu, súčasťou slobodného sveta a chceme sa podieľať na jeho obrane v spolupráci so štátmi, ktoré sú založené na podobnom hodnotovom základe. A teraz by som prešiel k ďalším siedmim veciam, o ktorých chcem hovoriť a ktoré možno nie sú také kľúčové, majú v mnohom menšinový rozmer, ale myslím si, že sú tiež dôležité a budú dôležité v tom, čo budeme ďalej robiť. A keď hovoríme o menšinových témach, tak na Slovensku často ide práve o národnostné menšiny a prvýkrát v novodobej histórii Slovenska po novembri ´89 sme v situácii, že v slovenskom parlamente chýba politická sila, ktorá by zastupovala a reprezentovala maďarskú menšinu. Považujem to za škodu, ale už sa stalo a o to dôležitejšie je teraz, ako sa my, ktorí nesieme zodpovednosť za činy budúcej vlády a budúcej parlamentnej väčšiny, budeme správať voči menšinám, voči príslušníkom národnostných menšín a etnických skupín, či vo svojej činnosti budeme si uvedomovať, že sú prirodzenou súčasťou a dôležitou súčasťou slovenskej spoločnosti, že budeme citliví voči ich právam a potrebám. Mám nádej, že naša vládna koalícia si toho vedomá je a vidím to aj v texte programového vyhlásenia vlády. Vo vzťahu k národnostným menšinám je pomerne ambiciózny, obsahuje zmienku o zákone o postavení národnostných menšín, obsahuje zmienku o možnosti vytvorenia úradu pre národnostné menšiny, ktorý nemá byť len nejakým ďalším úradom, nejakou pobočkou vlády, ale malo by ísť o prejav napĺňania ústavou garantovaného práva príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín podieľať sa na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Toto máme zakotvené v ústave od samého začiatku, ale zatiaľ je to riešené iba veľmi parciálne. Zákon o, alebo programové vyhlásenie vlády obsahuje zámer novelizovať zákon o štátnom občianstve. Tu sa domnievam, a keď hovoríme o národnostných menšinách a ľudských právach, že by sme mohli a mali byť ambicióznejší, pretože zákon, ktorý v roku 2010 za prvej Ficovej vlády schválila parlamentná väčšina, spôsobil to, že občania Slovenskej republiky prichádzajú o vlastné občianstvo proti svojej vôli, hoci ústava hovorí, že nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli. A môžeme sa na to pozrieť optikou, že naozaj je to praktický problém, keď niekto v zahraničí príde o občianstvo slovenské, lebo nadobudne občianstvo štátu, v ktorom žije, a toto zrejme, zrejme bude vôľa riešiť, ale z hľadiska ústavy, či to občianstvo proti svojej vôli stratí niekto, kto žije na južnom Slovensku ako príslušník maďarskej menšiny alebo Slovák žijúci v Spojenom kráľovstve, z hľadiska ústavy to nie je rozdiel. Verím, že na túto tému budeme ešte diskutovať, keď sa ten zákon bude pripravovať a meniť. A v rámci národnostných menšín a etnických skupín veľmi dôležitá vec - postavenie Rómov, najmä Rómov žijúcich v segregovaných osadách. Je to veľká téma, je to možno jedna z najdôležitejších tém, ktoré stoja pred našou krajinou a mám nádej, že vláda, vládna väčšina si to uvedomuje a je pripravená robiť rozhodné a razantné kroky na zlepšenie postavenia ľudí žijúcich v podmienkach častokrát nehodných 21. storočia. Piata vec. Okrem národnostných menšín tu máme aj iné menšiny. Spomenul by som sexuálne menšiny. Menšiny ľudí s inou sexuálnou orientáciou. Už tu na to upozorňovali niektorí poslanci z fašistickej strany, ktorí mali problém s vetou """"Vláda Slovenskej republiky zlepší legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti."""". Táto veta môže mať rôzne interpretácie. Za seba môžem povedať, že by som bol rád, keby sme mali v programovom vyhlásení vlády zmienku o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, ale máme širokospektrálnu koalíciu, musíme, musíme hľadať kompromisy, musíme hľadať prieniky a aj čiastkové zmeny k lepšiemu, čiastkové kroky k lepšiemu sú lepšie ako žiadne. A mám jednu prosbu, s ktorou sa obraciam teda na poslancov vládnej koalície, ale možno aj demokratickej opozície. Môžu mať, samozrejme, na tieto témy že úplne odlišné názory. Nie je nikoho povinnosť byť za registrované partnerstvá, každý sa môže rozhodnúť slobodne, ale veďme tú debatu, keď na ňu príde, kultivovane, vecne, s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti tých ľudí, ktorých sa to týka, neurážajme, nedehonestujme, bavme sa normálne. Ako ste si všimli, neobrátil som sa na poslancov fašistickej strany, lebo tam, tam to neočakávam. Šiesta vec. Ľudské práva. Verím, že táto vládna koalícia si je dobre vedomá dôležitosti ľudských práv, toho, že ľudské práva sú jednou z podstatných čŕt liberálnej demokracie a v tejto súvislosti by som ale spomenul vetu, ktorá paradoxne pôsobí ako, akoby to bolo skôr naopak a ktorá sa tam objavila v programovom vyhlásení v súvislosti so zámerom zriadiť úrad pre národnostné menšiny a tá veta znie: """"Zriadenie tohto úradu by viedlo k zrušeniu Úradu splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny ako aj Rady vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť."""". Tak toto by som považoval za nejakého tlačiarenského škriatka, lebo teda predpokladám, že takto to úplne nebolo myslené, keďže Rada vlády pre ľudské práva, národnostne menšiny a rodovú rovnosť sa nezaoberá iba národnostnými menšinami, zaoberá sa ľudskými právami, ktoré sa netýkajú iba národnostných menšín, zaoberá sa aj rodovou rovnosťou. Takže ak sa podarí ten zámer a vznikne Úrad pre národnostné menšiny, tak by to nemalo viesť k likvidácii alebo k zrušeniu Rady pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ale maximálne k nejakej transformácii jej pôsobnosti. V tomto, v tomto smere sme prijali na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesenie, v ktorom sme toto odporučili vláde, ale tu sa ukazuje, ako dôležité bolo, že konečne máme funkčný výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Siedma vec. Rodová rovnosť a boj proti násiliu páchanému na ženách. Som rád, že vláda si uvedomuje dôležitosť týchto problémov. Zacitujem: """"Vláda Slovenskej republiky bude s najväčšou prioritou pokračovať v budovaní systémových riešení na ochranu a podporu obetí domáceho násilia, sexuálneho násilia a násilia páchaného na ženách, a to v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou. Vláda Slovenskej republiky bude realizovať politiky zamerané na znižovanie nerovnosti medzi mužmi a ženami a odstraňovanie diskriminácie žien."""". V minulom volebnom období tu, žiaľ, parlamentná väčšina mala potrebu hodiť do koša Istanbulský dohovor, na tretíkrát sa jej to podarilo, ale táto téma nezmizne a vláda, verím tomu, bude pokračovať v tom, že bude venovať téme násilia páchaného na ženách a ochrane jeho obetí rovnakú pozornosť, ako keby sme ten Istanbulský dohovor ratifikovali. Ôsma vec. Občianska spoločnosť. Opäť zareagujem na, na rozpravu a faktické poznámky niektorých opozičných poslancov, ktorí | Ondrej Dostál | SAS | 2020-04-23 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Západ. Európska únia a NATO. Sme v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii, sme súčasťou demokratického západu, uvedomujeme si to a považujeme to za dôležité. Je dôležité to povedať, aj keď časť parlamentnej opozície s tým má opakovane problém. Sme v Európskej únii preto, lebo je to pre nás ekonomicky výhodné, ale nielen preto. Sme v Európskej únii preto, lebo tam civilizačne a hodnotovo patríme, lebo nás Európska únia a členstvo v nej ukotvuje ako súčasť západných demokracií."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny a povzbudzujúci, zdôrazňuje vieru v reformy, zlepšenie vymožiteľnosti práva a boj proti korupcii."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 1,500 |
train_2 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926115 | 2025-04-30T21:49:38.038756 | 7f978c17-c60b-45a9-b8df-9d9da72e5184 | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja sa budem snažiť byť trošku vecnejší, menej emotívny, ale ten záver, žiaľ, je podobný. Podľa mojej mienky tiež nie sú splnené podmienky skráteného legislatívneho konania, ako ich vymedzuje § 89. Nie sú splnené. Nie sú splnené aj preto, že ani schválením zákona Európsky súdny dvor konanie nezastaví. My sme prešvihli dosť výrazne transpozičnú lehotu a nám sankcia uložená bude. Ja som predložil, ak som predkladal v skrátenom konaní, jedenkrát novelu Ústavy, ktorá sa týkala volieb do Európskeho parlamentu, pán poslanec Vavrík, to nebol môj rezort, ale som pokladal za povinnosť to predložiť a vtedy boli splnené podmienky, lebo by mohlo dôjsť k ohrozeniu základných práv. Ja som inokedy nepredkladal návrhy zákonov. Tak si to, prosím vás, pán poslanec, pozrite predtým, ako budete z pléna vykrikovať. Takže podľa mojej mienky, celkom stručne a vecne, nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. My sme dlho diskutovali o transpozičných lehotách, iste, ministerstvo dopravy má veľa smerníc na transponovanie aj v podobe podzákonných právnych predpisov, aj zákonných, ale mali by sme vždy mať na pamäti zákon, v tomto prípade o rokovacom poriadku a v tomto prípade celkom evidentne podmienky na skrátené legislatívne konanie, podľa môjho presvedčenia, splnené nie sú. Ani schválenie zákona, opakujem ešte raz, nás neuchráni pred uložením sankcie Európskym súdnym dvorom. Ďakujem, pán podpredseda. (Potlesk.) | Daniel Lipšic | KDH | 2006-04-19 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník nehodnotí Európsku úniu ani jej inštitúcie pozitívne či negatívne; spomína Európsky súdny dvor výlučne v právno-procedurálnom kontexte bez vyjadrenia postoja k EÚ ako takej."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má technokratický tón, je vecný, neobsahuje emocionálne zafarbené hodnotenia ani voči EÚ, ani voči iným aktérom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 224 |
train_3 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926123 | 2025-05-01T09:02:41.808487 | 0c717d4f-5bc7-491c-ae7f-f31570be3145 | ... 130 rokov platný zákon. A niektoré zákony v demokratických krajinách sú platné aj dlhšie ako 130 rokov. To znamená, že to niečo svedčí o kvalite spracovaného návrhu a jeho predloženia a o dobrom úmysle predkladateľa dosiahnuť alebo prijať normu, ktorá bude naozaj demokratická a v demokratickej spoločnosti prijateľná. Pred zákonom by sme mali mať všetci rovnaké šance, lebo všetci to dobre poznáme. V politike je človek raz hore, raz dole a taká vec ako tlačový zákon aj preto nebol novelizovaný novým zákonom po revolúcii, pretože to nie je také jednoduché, čo uznávam. Preto hovorím, že v prípade, ak nepríde k dohode, ktorá bude na európskej úrovni prijateľná, teda že nebude v treťom čítaní schválený text chrániaci demokraciu namiesto jej búrania, nebudem hlasovať za prijatie Lisabonskej zmluvy. Nechcem, aby sme sa zaradili medzi nedemokratické krajiny, ktoré nemajú miesto v Európskej únii. Občania Slovenskej republiky si to nezaslúžia po tom všetkom, čo už od roku 1989 zažili. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk). | Alexander Slafkovský | SDKU | 2008-02-07 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka podmieňuje podporu Lisabonskej zmluvy ochranou demokracie, pričom vyjadruje záujem, aby Slovensko zostalo súčasťou demokratických krajín v EÚ, čo naznačuje pozitívny postoj k Únii ako celku."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celkový tón prejavu je konštruktívny a vyjadruje dôveru v demokratické hodnoty a v EÚ ako rámec, do ktorého Slovensko patrí."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 160 |
train_4 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926132 | 2025-04-30T15:22:46.543292 | 23861a5b-1637-478e-b023-17f006b41b9e | Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, správa o menovom vývoji za I. polrok 1996 je podľa môjho súdu veľmi realistická, ale trošku nekorešponduje s ružovým tónom prednesenia tejto správy pánom guvernérom Národnej banky Slovenska. Je pravdou, že Národná banka Slovenska si vo svojej dlhodobej stratégii postavila dva základné body, a to otázku znižovania miery inflácie s cieľom jej priblíženia k úrovni inflácie vo vyspelých ekonomikách a stabilitu kurzového prostredia. Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na vývoj za I. polrok 1996, musíme povedať, že túto stratégiu Národnej banky Slovenska sa darí plniť. Na druhej strane, ak posudzujeme trendy, ktoré sa vytvárajú v hospodárstve Slovenskej republiky, musíme začať pochybovať, či táto dlhodobá stratégia Národnej banky Slovenska bude v budúcom období zabezpečená. Ukazuje sa tu veľký nesúlad medzi menovou politikou, ktorej reprezentantom je Národná banka Slovenska, a hospodárskou politikou štátu, ktorú predovšetkým reprezentuje vláda Slovenskej republiky. Tento nesúlad, ktorý tu existuje, vytvára trendove, vývojove zlé tendencie, ktoré túto dlhodobú stratégiu, ktorú si Národná banka Slovenska postavila, vážne ohrozujú. V prvom rade je to otázka nekontrolovaného rastu menového agregátu M2, a o čo je to závažnejšie, že vlastne tento menový agregát predovšetkým rástol zahraničnými úvermi, ktorými sa kryl dovoz zvýšenej dopytovej stránky domáceho dopytu. To je jeden z vážnych bodov. A druhý, že deficit obchodnej bilancie, ktorého významnosť a stúpajúci trend sa vláda snaží do značnej miery stále potláčať, má výrazný dosah už do platobnej bilancie. A ak posúdime vývoj, že v komerčných bankách výrazne poklesli devízové rezervy, je tu jasná tendencia, ktorá sa zakladá v tejto krajine, pre nestabilný menový vývoj v Slovenskej republike. Treba oceniť krok Národnej banky Slovenska, ktorá relatívne pružne reagovala na otázku vývoja menového agregátu M2 a prijala, dá sa povedať, štandardné opatrenia, ktoré sú zamerané na sťahovanie prebytočnej likvidity bánk, ale vlastne založila ešte tvrdšiu, reštrikčnú, monetárnu situáciu v tejto krajine. Dostávame sa temer do anomálnej situácie, keď je 5-percentná inflácia, a úroky v bankách sú 15 %. V Európe zrejme asi niet takejto krajiny, kde je diferencia medzi úrokmi a infláciou taká veľká. V Českej republike je 9-percentná inflácia a úvery sa pohybujú okolo 14 %. To znamená, že vytvárame pre hospodárske prostredie oveľa tvrdšiu reštrikčnú politiku, čo môže zabrzdiť ďalší rast hospodárstva Slovenskej republiky. Dovolím si povedať, že kľúčom je otázka problematiky obchodnej bilancie, ktorá sa, znovu opakujem, zo strany vlády značne zjednodušuje a skôr je výsledkom nekoncepčnej hospodárskej politiky. Totiž ukazuje sa, že udržať deficit bežného účtu vo vzťahu k hrubému domácemu produktu sa nám nepodarí tak, ako v niektorých iných krajinách, kryť kapitálovým účtom. A táto tendencia je tu za posledné dva roky jednoznačná. Myslím si, že deficit obchodnej bilancie, ktorý by zároveň mal aj podnecovať otvorenosť našej ekonomiky, je vážnym zlým trendovým znakom vývoja Slovenska. Je zarážajúce, že vlastne nárast exportu bol z jednej tretiny zabezpečený rastom nákupu osobných a nákladných automobilov, čo bolo výrazne spôsobené rozhodnutím vlády Slovenskej republiky o bezcolnom dovoze áut do 1 500 cm3. To vlastne vytvorilo situáciu, že sme v roku 1996 patrili medzi krajiny s najväčším rastom osobných a nákladných automobilov v Európe, pričom treba povedať, že sme predovšetkým otvorili cestu ázijským výrobcom a Slovenská republika túto otvorenosť voči ázijským krajinám nedostatočne využila predovšetkým spätne, obrátene v prieniku na ázijské trhy. Ak napríklad Daewoo malo u nás rozhodujúci rast a ak Daewoo v Južnej Kórei je silne ovládaná aj štátom, vláda Slovenskej republiky nepodnikla žiadne kroky na to, aby ekvivalentne využila výhody pre slovenský export do Južnej Kórey. Nehovoriac o tom, že postavenie áut do 1 500 cm3 výrazne zvýhodnilo určitú podnikateľskú skupinu ľudí, pretože dnes autá do 1 500 cm3 sú autá, ktoré sú pomerne veľmi komfortné, majú veľký výkon a napríklad to, že vo veľkej miere tieto autá sú kupované na lízing, znížilo aj efektívnosť a výnosnosť týchto podnikateľských spoločností. Ďalej, že vlastne okrem jedného predajcu osobných automobilov na Slovensku všetky ostatné sú dcérske spoločnosti z Českej republiky a vlastne tento boom znamenal odliatie zisku do Českej republiky. Nehovoriac o tom, že zrušením 18-percentného cla u nás ako v asociovanej krajine k Európskej únii sme narušili aj niektoré vzťahové otázky ku krajinám Európskej únie. Takže dovolím si povedať, že jedným z vážnych problémov rastu pasívneho salda obchodnej bilancie je nekoncepčná zahraničnoobchodná politika vlády Slovenskej republiky. Argumentácia, že prostriedky idú do reštrukturalizácie a modernizácie, je nepravdivá. Vychádza to zo stagnácie úverov do investícií, ktorá za I. polrok 1996 existovala a že rozhodujúci rast úverov, to znamená 31,6 %, 1,2 miliardy korún išiel do privatizácie, v ktorej neznamenali žiaden reštrukturalizačný a modernizačný prvok v ekonomike Slovenskej republiky. To znamená, že vlastne úvery na dovozy, ktoré napríklad boli použité zo zahraničia, predovšetkým smerovali na rast dovozov zo zahraničia a na zvýšenie pasívneho salda obchodnej bilancie, ktoré v Slovenskej republike je. Chcel by som sa dotknúť ešte jednej otázky. Podnikateľská sféra v podstate od roku 1991 zápasí s otázkou zamrznutia finančných tokov. A jeden z kľúčových bodov je problematika klasifikovaných pohľadávok. Treba oceniť Národnú banku Slovenska, že svojím opatrením v marci minulého roku vytvorila metodické podmienky, aby sa jasne definovala klasifikácia pohľadávok. Ale nevyriešil sa jeden kritický bod, o ktorom sa rozprávalo, ak si pamätám, už v marci 1993 v Starej Turej a potom postupne vo všetkých rekreačných zariadeniach v Slovenskej republike, kde sa v polročných intervaloch rokovalo o koncepcii slovenskej ekonomiky. Je to otázka zmeny metodiky účtovníctva, aby výnosy neboli fiktívne z nezinkasovaných úrokov a úrokov z omeškania ako značnej čiastky klasifikovaných pohľadávok. Myslím si, že v tomto práve vláda neurobila dostatok krokov, aby bola zladená hospodárska politika s menovou politikou Slovenskej republiky. Osobne správu oceňujem, pretože je oveľa realistickejšia, je oveľa kvalifikovanejšia ako materiály, ktoré mnohokrát dostávame zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky alebo Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.) | Peter Magvaši | SV | 1996-09-12 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník hodnotí makroekonomickú politiku Slovenskej republiky bez explicitného alebo implicitného hodnotenia Európskej únie ako politického subjektu; zmienka o EÚ slúži len ako referenčný rámec pri hodnotení colnej politiky."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"ón prejavu je prevažne kritický voči vláde SR, najmä vo veci nesúladu hospodárskej a menovej politiky, zlej zahraničnoobchodnej stratégie a ekonomickej nekoncepčnosti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 955 |
train_5 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926140 | 2025-05-01T21:03:26.460817 | 3587db66-ac4e-431b-a6a6-fe2faa4e3eba | Ďakujem veľmi pekne. Tak, žiada sa na úvod povedať, áno alebo nie, a potom rozviesť, tak možno prekvapujúco na úvod poviem, že nie. Neplánujeme a máme na to viacero dobrých dôvodov. Ale nemyslím si, že pôjdeme mimo cieľa, ktorý sleduje otázka. Neplánujeme to preto, lebo po prvé, to stojí peniaze a kolega je dnes na nás prísnejší ako kedykoľvek predtým, ale po druhé, myslíme si, že sú aj efektívne možnosti ako dosiahnuť cieľ bez toho, že by sme otvárali nové úrady. Ono sa to volá Schengenský vízový kódex, čl. 8 tohto predpisu, ktorý sa uplatňuje od apríla 2010, umožňuje členským krajinám Európskej únie, aby sme sa vzájomne zastupovali pri udeľovaní víz. Už sme si to vyskúšali, nie je to konkrétne záležitosť Ukrajiny a Ruska, ja sa potom k tomu vrátim. Podpísali sme medzištátnu dohodu s Maďarskou republikou, kde v Moldavsku existuje na ambasáde Maďarskej republiky konzulárne oddelenie, ktoré poskytuje víza pre Moldavcov. Sme štrnásty štát, ktorý sme sa do tohto domu pripísali. Doteraz Moldavci museli cestovať šesť hodín, sedem hodín, osem hodín do Bukurešti, keď chceli slovenské víza. Teraz si to na konzuláte, ľudovo povedané Maďarskej republiky vybavia priamo v Kišiňove. Takto sme rozposlali listy vlastne všetkým ambasádam, špeciálne v rámci Vyšegrádskej štvorky a hľadáme tie konzuláty generálne, tie misie, ktoré máme roztrúsené po svete, vrátane teda Ruska a Ukrajiny, k čomu sa potom ešte krátko vrátim a hľadáme možnosti, kde by sme sa vzájomne takto zastupovali, aby sme vytvárali pre obyvateľov v tomto prípade Ukrajiny a Ruska, čo najväčší komfort na to, aby mohli rýchlo a dobre prísť k vízam a navštíviť našu krajinu. A teraz celkom konkrétne. My pokrývame Rusko z dvoch miest, z ambasády v Moskve a z Generálneho konzulátu v Peterburgu. No, ale hodláme využiť skutočnosť, že v Ruskej federácii sú vzhľadom na význam a veľkosť teritória zastúpené všetky krajiny Európskej únie a všetky aj vydávajú víza. Len, aby sme, ale mali pocit, že či niekde príliš nezaostávame, tak by som chcel uviesť, že dve miesta v Rusku, iba dve miesta v Rusku majú aj také krajiny ako je Rakúsko, Taliansko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko. Aj taká veľká krajina ako je, povedzme Taliansko, má iba dve miesta. Čiže, myslím si, že aj z toho je vidieť, že v nejakom takom negatívnom postavení alebo nedostatočnom v Rusku nie sme. Pokiaľ ide o krajiny V4, tak je pravdou, že Česi majú naviac ešte konzulárne pracovisko v Jekaterinburgu, podobne Maďarská republika a Poľsko má v Kaliningrade a Irkutsku. Rokujeme so všetkými krajinami, aby povedzme v tom Kaliningrade sme mohli aj my alebo mohla ambasáda Poľska vydávať víza pre občanov Ruskej federácie, ktorí chcú ísť na Slovensko. Toľko k Rusku. Čo sa týka Ukrajiny, tam máme ambasádu v Kyjeve a generálny konzulát v Užhorode. Analýzy naše hovoria, že v zásade stíhame. Stíhame vybavovať žiadosti o víza a k aplikácii dohôd o zastupovaní členských krajín EÚ vo vízovom procese reálne dochádza iba v jednom prípade, keď konzulát Českej republiky v Donecku od novembra 2010 začal zastupovať pri vydávaní víz Francúzsko. Aj to svedčí o tom, že zrejme naozaj tie zastúpenia stíhajú potrebám. Ešte mám tu údaj, že v Donecku Ukrajinci urobili pre Francúzov doposiaľ od novembra 2010 len 51 víz. Nie je až taký obrovský záujem ako na prvý pohľad by sa mohlo zdať. Pre 51 víz na dva mesiace asi by nebolo naozaj efektívne stavať budovu alebo prenajímať budovu. No, chcel by som ešte doplniť tú odpoveď, že v januári 2011 sa uskutočnilo prvé pracovné rokovanie riaditeľov konzulárnych odborov ministerstiev zahraničných vecí krajín V4 v Bratislave za účelom dosiahnuť čo najužšiu spoluprácu pri poskytovaní pomoci občanom krajín V4 v tretích krajinách a tiež pokračovať pri hľadaní efektívnejšieho, ale aj spoločného využívania priestorov a budov vo vlastníctve v niektorej z krajín V4 na konzulárne a diplomatické účely. | Mikuláš Dzurinda | SDKU | 2011-02-03 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"rečník podporuje spoločné využívanie konzulárnych kapacít v súlade so Schengenským vízovým kódexom EÚ a pozitívne hodnotí spoluprácu medzi členskými krajinami v tejto oblasti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má informačný a pragmatický tón bez výrazného emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 625 |
train_6 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926148 | 2025-04-29T06:38:31.908324 | acc48e37-c49c-405b-ad99-053d1ef8d8cd | Ďakujem, pán predseda. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Laukovi, že nás ubezpečil o orientácii KDH, pretože po vyjadreniach ich predsedu mohli vzniknúť takisto isté pochybnosti, kam vlastne KDH smeruje vo vzťahu k NATO. To len ako poznámka k tomu, že stále sa snaží nájsť vo vyjadreniach koaličných partnerov inú interpretáciu, než ktorá skutočne prislúcha týmto našim vyjadreniam. Rád by som ho upozornil na to, že pokiaľ mi je známe, tak nórska vláda štyrikrát požiadala o vstup do Európskej únie a v štyroch referendách bolo toto vlastne zamietnuté. A nespôsobilo to ani pád vlády, a dokonca ani zmenu vládnej strany. Jednoducho, ľudia na to mali iný názor. Čo sa týka vyjadrenia pána premiéra Mečiara, keď povedal, že NATO je jediná fungujúca vojensko-politická bezpečnostná organizácia, myslím si, že nepovedal nič iné ako holú skutočnosť. Ale že je snaha vytvoriť OBSE ako platformu na dialóg o predchádzaní konfliktov, myslím si, že to je len pozitívne. Pán Lauko, vaše vystúpenie pripomínalo isté vystúpenia alebo referáty, ktoré sme počúvali v minulosti, keď sa nesmelo uvažovať a mohlo sa hovoriť len konkrétne: Hurá, týmto smerom! a nič iné. O tom, či budeme, alebo nebudeme členmi NATO, viete veľmi dobre, že vôbec nerozhoduje vnútorná situácia na Slovensku, ale strategické záujmy dnešných členov NATO. Je úplne samozrejmé, že každý zodpovedný politik sa obzerá aj po iných možnostiach, ak táto jedna nevyjde. Viem si veľmi dobre predstaviť, že práve v záujme stability medzi krajinami NATO a Ruskou federáciou mohli by obe strany garantovať Slovenskej republike neutralitu. (Zaznel zvuk časomiery.) | Jozef Prokeš | SNS | 1997-03-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník uvádza príklady nórskych referendumov o vstupe do Európskej únie čisto fakticky, bez podpory alebo odmietnutia členstva."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický voči vystúpeniu pána Lauka a vyjadreniam KDH."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 250 |
train_7 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926156 | 2025-04-30T19:18:11.400856 | 30590e64-8a80-410c-9f5c-f533ca2daff6 | Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si vyjadriť sa k jednotlivým vystúpeniam. Ja som na úvod môjho vystúpenia naschvál spomenula niektoré veci. Za prvé, čo tento zákon nerieši, pretože jednoducho nemôže riešiť. A povedala som slovo """"naschvál"""", pretože sú výhrady, ktoré som, samozrejme, očakávala, a dôsledné naplnenie princípu rovnosti pred zákonom je, samozrejme, to, čo vyrieši veľa toho, s čím sme dnes nespokojní. A nepopieram aj to, že tá nespokojnosť aj prameniaca z tohto dôvodu môže viesť až k podpore extrémizmu. Ja ale som presvedčená, že aj cez túto právnu normu k rovnosti pred zákonom sa môžte priblížiť a je to proste ďalší krok. Dovolím si možno povedať v tomto vystúpení najskôr pár slov k niektorým tým technickým otázkam, možno nielen úplne technickým, ale ktoré otvoril pán poslanec Lipšic, a potom asi k dvom zásadným otázkam, ktoré tu najviac rezonovali, a to je téma slobody slova a potom by som sa ešte tých hliadok dotkla. V prvom rade, áno, ja si uvedomujem, že v novele trestných kódexov riešime viac otázok, aj otázky, ktoré nesúvisia úplne bezprostredne s tým, čo je predmetom článku I tohto zákona. Na druhej strane v dôsledku článku I sme museli novelizovať aj Trestný zákon, Trestný poriadok a v tomto balíku alebo v tejto novele zároveň implementujeme niekoľko noriem Európskej únie, v dôsledku čoho Trestný zákon a Trestný poriadok otvorené jednoducho boli. A časť z toho, čo implementuje, sa týka aj témy extrémizmu, tak priznám sa, vyhodnotili sme to tak, že proste je tu jedna hodnota, naozaj v nasledujúcich článkoch riešiť len tie bezprostredné otázky, ktoré bezprostredne nadväzujú na to, čo riešime v článku I, alebo aj druhá hodnota, aby sme trestné kódexy neotvárali naozaj každý mesiac alebo každé dva mesiace. Čiže snažili sme sa aj nejakú legislatívnu efektívnosť do toho vniesť, ale nemyslím si, že to bola základná výhrada. Áno, pokiaľ ide o rozhodovanie trestných činov extrémizmu, navrhujem, aby túto kompetenciu výlučne mal Špecializovaný trestný súd. Ja som naozaj presvedčená, že je to agenda, ktorá vyžaduje špecializáciu, pretože síce ten počet prípadov je relatívne malý, ale na druhej strane tie rozhodnutia, kvalita týchto rozhodnutí ovplyvňuje spätne alebo má veľký spoločenský dopad a zároveň to, akým spôsobom dokážu sa súdy vysporiadať s rozhodovaním týchto vecí, má preto pre celú spoločnosť veľký význam. Čiže špecializácia, možnože sa na tom zhodneme, na túto oblasť význam má. Tá úvaha, prečo Špecializovaný trestný súd. Nie som si istá, že či aj pri rozhodovaní v týchto veciach nejaké väzby nenájdeme, ale tá úvaha bola hlavne vedená tým, že ja som dnes naozaj presvedčená o tom, že Špecializovaný trestný súd má najlepšiu kapacitu posilniť, najlepšiu kapacitu posilniť svoju kapacitu aj v tejto oblasti takým spôsobom, aby tie rozhodnutia boli kvalitné a dobré. Čiže týmto bola vedená táto úvaha, ja to mám odkonzultované s predsedom Špecializovaného trestného súdu, ten to akceptoval a myslím si, že je to vhodné riešenie. Viem, že vyzerá ako keby v kontradikcii s týmto to riešenie, ktoré prinášam pre Bratislavu a Košice, pokiaľ ide o okresné súdy v sídle kraja. A týka sa to naozaj len Bratislavy a Košíc a je to praktická otázka alebo praktické riešenie súčasnej situácie. Hovorím to otvorene. Je to v tejto časti veľmi praktické riešenie existujúcej situácie, čo nič nemení na tom, že aj Bratislava I, aj košické súdy treba riešiť aj inak, kapacitne, a posilniť trestné grémiá a že sú to proste súdy, či už bratislavské a košické, ktoré si zaslúžia špeciálnu pozornosť. A teda nielen v oblasti rozhodovania v trestných veciach. Čiže áno, je to praktické a pragmatické riešenie, ktoré vychádza z komunikácie s týmito súdmi. Pokiaľ prinesie riešenie alebo prinesie výsledky toto riešenie, tak ja budem naozaj rada. A som rada, že sa zhodneme v tom, že rozšíriť trestnú zodpovednosť právnických osôb treba. K otázke slobody prejavu. Ja som aj na túto vec reagovala vlastne vopred vo svojom úvodnom slove, pretože som očakávala túto diskusiu a hlavne považujem túto diskusiu za absolútne legitímnu diskusiu na pôdu parlamentu. Priznám sa, že ja zdieľam trošičku iný pohľad a pri tej navrhovanej právnej úprave sme vychádzali aj z toho, ako dnes vyzerá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, kde z tejto judikatúry už dnes vyplýva test primeranosti zásahu do slobody prejavu. A ja vidím ten test v štyroch bodoch. V prvom rade, že k tomu zásahu do slobody prejavu musí dôjsť, samozrejme, na základe zákona a v jeho medziach, to je zrejmé. Musí existovať nejaký legitímny cieľ tohto obmedzenia. Cieľom v tomto prípade je ochrana dôstojnosti a základných práv a slobôd iných osôb, ktoré takéto prejavy narúšajú, a ohrozenie základov demokratického ústavného štátu. To som hovorila aj v mojom úvodnom slove. Že proste tu niekde vidíme tú hranicu, kedy už dochádza k ohrozeniu základného demokratického ústavného štátu. Samozrejme, to obmedzenie musí byť primerané sledovanému cieľu. To znamená, k obmedzeniu dôjde, iba ak dôjde k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a zároveň bude spoločenská nebezpečnosť tohto konania väčšia ako nepatrná. Hovorím stále o teste primeranosti zásahu do slobody prejavu, ktorý sa dá vyčítať z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. No a po štvrté je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Vychádzame z toho, že extrémizmus aj formálne delikty extrémizmu za určitých okolností útočia na samotné základy demokratického právneho štátu a majú za cieľ odstrániť alebo obmedziť výkon základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva. Za týchto podmienok potom aj obmedzenie prejavu možno považovať za legitímne. Je to otázka konceptu, je to otázka prístupu, je to otázka legitímnej debaty. Ja som sa snažila naznačiť, z čoho sme vychádzali, keď sme predkladali túto novelu. A aj si naozaj myslím, že tá hranica, a síce ohrozenie demokratických základov tohto štátu, proste je niekde tou hranicou, ktorá nemôže byť prekročiteľná. Možno malú poznámku k tomu, čo povedal vo svojej faktickej poznámke pán poslanec Budaj. No, ja by som nehlasovala spolu s kolegami Kotlebovej strany a nehlasoval ani MOST – HÍD. Pani poslankyňa Jurinová, ale ja to spojím aj s pani poslankyňou Verešovou. V prvom rade, my sme sa už na tú tému bavili, pani poslankyňa Jurinová. Áno, tá téma novej právnej úpravy, pokiaľ ide o obete trestných činov, je na stole. Čiže teraz predpokladám, už sme si rozdávali úlohu, že sa aktivizuje pracovná skupina, ktorá má túto novelu pripraviť, pokiaľ viem, aj vaša asistentka je členkou, takže teraz v septembri počítam s tým, že začne tá pracovná skupina pracovať. Tak ja verím, že v priebehu nasledujúceho roka budeme mať tú právnu úpravu v parlamente. Pokiaľ ide o hliadky, ja som presvedčená, že všetko musí mať svoje pravidlá a nikdy by som si nedovolila obmedzovať občianske aktivity. Poznáme rôzne hliadky, nielen rómske hliadky, poznáme rôzne zelené hliadky a tieto občianske aktivity určite prinášajú všeobecný verejný prospech. Spravidla tie, ktoré ja poznám, pracujú presne tak, ako ste to pomenovali, pani poslankyňa Verešová, v spolupráci so samosprávou alebo v spolupráci s políciou alebo s inštitúciami štátu cielene. Je na otázku, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Doteraz sme proste tomuto problému nečelili a naozaj je na úvahu, či by to nemalo mať nejaký právny rámec. Ja si myslím, že tam, kde ide naozaj o ochranu verejného záujmu, tak je úplne normálne a prirodzené, že dochádza k takejto symbióze – štát, občianska spoločnosť, alebo samospráva a občianska spoločnosť. A má to naozaj dobré výsledky. Ale tváriť sa, že nahrádzam štát, a cez to si zbieram politické body, to je už o inom a ja si myslím, že toto jednoducho štát opustiť nemôže. Preto súčasťou tohto balíka je aj tá novela, ktorá sa týka hliadok vo vlakoch. A samozrejme, že odpoveď štátu, odpovedám, pani poslankyňa Jurinová, musí byť, že proste musí dokázať vlastnými kapacitami proste bezpečnosť a poriadok aj vo vlakoch zariadiť, a očakávam, že sa tak aj stane. Máme kompetentných ministrov, musia sa o to postarať. Takže toľko k tejto právnej úprave. Ja ďakujem veľmi pekne za diskusiu a v druhom čítaní – tak ako pri iných zákonoch – som otvorená ďalšej diskusii a prípadným vylepšeniam. Ďakujem pekne. | Lucia Žitňanská | MOST_HID | 2016-09-07 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Konštatovanie o implementácii noriem EÚ pri novelizácii trestných kódexov. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má vecný, právnický a legislatívne orientovaný tón, bez výrazných emocionálnych prejavov pozitívneho alebo negatívneho charakteru."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 1,322 |
train_8 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926163 | 2025-05-01T20:06:46.780489 | 3ca0e794-86d8-4800-a059-102ed94c0e11 | Navrhujem vypustiť z programu body 8 a 9, teda skrátené legislatívne konanie o novele zákona o službách zamestnanosti a samotnú novelu. Odôvodnenie: V Trnave práve agentúra dočasného zamestnávania nevyplatila mzdu niekoľko mesiacov sedemsto Srbom. Nielenže Slováci prišli o dobré platy, pretože sme doviezli lacnú pracovnú silu z krajín mimo EÚ, ale navyše ešte vláda chce tieto problémy aj prehlbovať tým, že predkladá novelu zákona o zamestnanosti, ktorá dovoz lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ uľahčuje. Toto nesmieme dopustiť. | Milan Krajniak | SME_RODINA | 2018-11-27 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ použítá iba v zmysle krajiny mimo EÚ \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vyjadrenia sú kritické voči vláde a jej politike, používajú silný jazyk (\"nesmieme dopustiť\", \"problémy prehlbovať\"), čo odráža negatívny emočný tón."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 79 |
train_9 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926171 | 2025-05-02T09:10:45.577392 | d7499e79-c897-4bc3-9c43-f1c2b360b0da | Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, kolegyne a kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa stručne faktograficky vyjadril k prerokúvanej problematike, teda k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 1996. Svoj prístup k tomuto rozpočtu by som charakterizoval otázkou. Keď som si ho študoval, porovnával s rozpočtom minulého roka, prípadne uvažoval o jeho obsahu, tak sa mi vynorila pred očami otázka: Aké konkrétne rozvojové programy podporuje navrhovaný štátny rozpočet, ako sú tieto programy pripravené? Nebudem teraz hľadať odpoveď na túto otázku, možno potom v odpovedi pána podpredsedu vlády zaznie, ako sú konkrétne rozvojové programy pripravené. Ja som odpoveď na ňu dostal od mnohých diskutujúcich nielen z radov opozície, keď použijem toto delenie, ale aj z radov koalície vo forme ich otázok a ich vyjadrení nespokojnosti s tým, že nie všetky rozvojové programy, na ktoré má byť akože nasmerovaný tento program, sú pripravené tak, aby parlament mohol veľmi spokojne povedať, áno, tie peniaze tam môžu zostať, pretože ja ako člen parlamentu, a teda ako zástupca občanov z hľadiska svojej kontrolnej funkcie viem, ako sa tieto peniaze použijú. Ja som si však túto otázku položil najmä vo vzťahu ku kapitole školstvo. A spýtal som sa sám seba aj pani ministerky, aké rozvojové programy v školstve podporuje kapitola, aké koncepčné zámery rozvoja vzdelávania sú nadviazané na štátny rozpočet v kapitole školstva. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Dámy a páni, žiadne. Tak, ako som nedostal odpoveď od pani ministerky, tak som ani ja v návrhu rozpočtu kapitoly školstva odpoveď na túto, podľa mňa dôležitú otázku vzťahu rozpočtu a rozvoja vzdelávania, nenašiel. Naopak, kapitola na mňa zapôsobila, keď budem jemný, ako slabo udržiavajúca chod školstva, keď to poviem na rovinu, ako značne reštriktívna. Keď už o tom hovorím, tak ktoré koncepčné zámery sa ponúkajú, bez ohľadu na to, aká je vláda, bez ohľadu na to, aké je politické rozloženie síl, a teda bez ohľadu na to, ktoré koncepčné rozvojové zámery by mal rozpočet nejakým spôsobom atakovať, ktoré sú to? No, dotknem sa ich z troch rovín. Po prvé dobrý obsah vzdelávania. Keď mám dobrý obsah vzdelávania, tak chcem fungujúci pedagogický zbor, kvalifikovaný, dobre pripravený. Keď mám tie prvé dva parametre splnené, tak chcem primerané, všimnite si, že používam slovo """"primerané"""", mohol by som povedať optimálne, ale ja používam slovo primerané, materiálne zabezpečenie tak práce žiaka, študenta, ako aj učiteľa. Tak ako je to z pohľadu vlastne takýchto troch rozhodujúcich, navzájom prepojených úrovní, s tými koncepčnými zámermi, ktoré by rozpočet vo svojej kapitole školstvo mal istým spôsobom podporovať, naznačovať atď.? Dovolím si uviesť príklady, aby som bol konkrétny. Deviata trieda, deväťročná školská dochádzka. Bude? Nebude? Ak bude, zakladá kapitola školstvo, tento rozpočet, aspoň základné východiská na jej zavedenie? Všetky merania, ktoré robili pedagógovia, didaktici, hovoria o tom, že by sme sa mali vrátiť k deväťročnej školskej dochádzke z hľadiska veku, keď sa deti u nás priskoro rozhodujú pre svoje budúce povolanie, zamestnanie atď., alebo rodiny s nimi rozhodujú a podobne. Ďalší príklad. Už tu bola spomenutá aj mojím predrečníkom pánom Ľuptákom reforma odborného vzdelávania. Ja to zasadím do širšieho kontextu. To nie je len oddlženie stredných odborných učilíšť, to je riešenie celej vertikály odborného vzdelávania od odborných predmetov v základnej škole, cez dve línie stredné odborné učilištia, stredné odborné školy, ktoré, prosím, v každej vyspelej i menej vyspelej krajine dnes prechádzajú integračnými tendenciami. Zakladá kapitola školstvo tohto rozpočtu nejaké východiská na riešenie tohto problému, štandardizácia tohto vzdelávania atď.? Ďalší príklad celoživotné vzdelávanie, aby som trošku odišiel aj bokom z rezortu školstva a nemohli by ste mi vytýkať, že sa úzko zameriavam na rezort školstva. Na začiatku som povedal o vzdelávaní, že to je predsa len širší pojem. Do celoživotného vzdelávania, takzvaného vzdelávania na diaľku, sa Slovenská republika či chce, alebo nechce, bude musieť zapojiť, pretože ono má z hľadiska technických, technologických zariadení nadnárodný charakter a presahuje územia jednotlivých štátov a je efektívne. Ďalší konkrétny príklad: nadaní a talentovaní žiaci a študenti, nielen v oblasti športu, to už tu zmienka bola, ale aj v oblasti stredných škôl, vysokých škôl. To je veľmi vážny moment. Zakladá kapitola školstva východiská na riešenie tejto systémovej koncepčnej otázky? Ďalšia veľmi dôležitá otázka, dotýka sa tak školstva, ako obcí, to je prenos kompetencií, o ktorom sa stále hovorí v riadení škôl, mám na mysli v materiálnom koordinovaní a zabezpečovaní prevádzky škôl zo sféry školstva na samosprávu miest a obcí. Počúvame úvahy, kedy by to asi malo byť. Rok 1997? Zakladá rozpočet isté východiská na toto? Nezakladá. Na žiadnu z týchto úloh, ktoré som tu menoval. Kolegyne a kolegovia, zaujímavé na tom je to, že tieto úlohy som nehľadal nikde inde len v programovom vyhlásení vlády. Osobitnú pozornosť by som chcel venovať rozvojovým zámerom v oblasti materiálneho zabezpečenia vzdelávania. Tento rozpočet, tak ako je postavený, bude môcť veľmi obťažne zabezpečiť produkciu učebníc a produkciu nových učebných pomôcok. Ak si prejdete dneska základné, stredné školy aj vysoké školy, ale to budem osobitne o tom hovoriť, ale najmä základné a stredné školy, tak zistíte, že deti pracujú s učebnými pomôckami, ja som ich mnohé prešiel, s ktorými som sa ako žiak základnej či strednej školy učil ešte aj ja. To je zle. Chýba nám národný program informatizácie, chýbajú nám iné rozvojové programy, pre ktorých základy už boli položené. Viem, že sú finančne veľmi náročné, nemyslím si, že táto vláda alebo iná by dokázala na ne teraz vyčleniť veľké sumy, ale aspoň v základe, štartovacie body je potrebné vytvoriť i v tomto rozpočte. Oblasť miezd. Priemerná mzda v rezorte je aj napriek skromnému prídavku v tomto roku pod celoštátnym priemerom. Tento rozdiel osciluje v rozpätí od 500 do 700 korún. Dovoľte mi uviesť jeden príklad na dokreslenie situácie. Urobil som si také porovnávanie, v ktorom som zobral 12 rezortov a hodnotil som ich podľa vzdelanosti v rezorte a podľa mzdového ohodnotenia. Podľa vzdelanosti je rezort školstva na druhom mieste. Podľa mzdového ohodnotenia je tretí od konca. Jediný rezort školstva má taký veľký rozdiel v rozpätí alebo v akomsi tabuľkovom umiestnení v týchto dvoch tabuľkách. Všetky ostatné rezorty sú tiež posunuté, ale ten rozdiel je predsa len iný. O čom to svedčí? To svedčí o tom, že vzdelanie a vzdelanie dokonca v tom rezorte, ktoré vytvára to vzdelanie, je ohodnotené dneska už pod mieru únosnosti. Plánovaná priemerná mzda, a to vyberám z návrhu kapitoly, je 6856 korún. Ministerstvo školstva, prosím, môžem potom odcitovať, predpokladá v súvislosti s navrhovaným rozpočtom jej pokles na 6 600 korún. Ministerstvo školstva nemá koncepciu mzdovej politiky, čo vidieť na obsahu predkladanej kapitoly a naopak. Z obsahu predkladanej kapitoly vyplýva, že takúto koncepciu ani nebude možno také jednoduché ministerstvom postaviť a realizovať. Riešenie vidím v zákone o štátnej, resp. verejnej službe. Preto ma veľmi nemilo prekvapilo tvrdenie pani ministerky o tom, že tento zákon, hoc bol v pláne ministerstva školstva, sa nebude realizovať, že sa prekladá na budúci finančný rok. Ale, vážení, a tam sa bude z čoho realizovať? Pýtam sa, je v rezerve vlády? Sú v rezerve vlády určené prostriedky na riešenie tohto problému? Ak áno, vážení, potom mi nič iné nezostáva, len konštatovať, že vláda takto postaveným rozpočtom a vzhľadom na to, čo ešte poviem, vlastne vyslovila pani ministerke nedôveru. Ja to neviem ináč pochopiť. Pretože ak mám koncepčné rozvojové zámery pripravené a dostanem takýto rozpočet, tak ich jednoducho nemôžem realizovať. Ak ich nemám pripravené a v rozpočte sa niekde viažu, tak asi ten rezort zle funguje. Prosil by som, ak je to možné, na to nejakým spôsobom dostať odpoveď. Rozpočet je slabo udržiavací až reštriktívny. V čom? V celom rozpočte sa konštatuje, že ledva vystačí na havarijné situácie, dovolím si citovať: """"nevyhnutné rekonštrukcie energetických zariadení, ako sú kotolne"""". Reštrikcie sa prejavia a prejavujú najmä v zastaranom prístrojovom a laboratórnom vybavení, v chátraní školských budov a objektov, vedomom náraste nákladov v budúcnosti. Ale čo je najhoršie pre nás, dámy a páni, že naši žiaci, nová generácia pracuje v podmienkach vysoko neadekvátnych. My si dneska neuvedomujeme, že pripravujeme generáciu, ktorá vo svojom dospelom veku bude musieť produkovať a vytvárať také hodnoty, aby sme my ako ľudia v postproduktívnom veku žili na istej a primeranej úrovni. Koľko investujeme my teraz do nej, toľko nám ona bude môcť a bude vracať. Vážené dámy a páni, chcem celkom zodpovedne konštatovať, že na školách a v rezorte školstva sa začína jednoznačne prejavovať vážne nebezpečenstvo znižovania úrovne vzdelávania. Ak sme mnohokrát donedávna i ja i moji predchodcovania i ďalší konštatovali, že môžeme byť do istej miery hrdí na náš vzdelávací systém, na výsledky našej školskej sústavy, obávam sa, že pri takomto zabezpečovaní potrieb rozvoja vzdelávania z hľadiska štátneho rozpočtu, na takéto konštatovanie budeme musieť v krátkom čase, žiaľbohu, zabudnúť. Ako to konkrétne vyzerá napríklad v predškolských zariadeniach? V samotnej správe sa konštatuje, že sa očakáva rast poplatkov od rodičov. Nie je vyriešený problém odvádzania poplatkov. Ako to vyzerá na základných a stredných školách? Je pripravená vyhláška o základnej škole, na ktorú veľmi, veľmi školská aj rodičovská verejnosť čaká, pretože jej cieľom, a hlavným cieľom je riešiť počet detí v triedach. Urobiť pre žiakov, pre deti v triedach lepšie pracovné podmienky. Táto vyhláška je aj finančne primerane | Ľubomír Harach | DU | 1995-12-12 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 1 | 1,500 |
train_10 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926179 | 2025-04-30T07:04:34.689323 | eb8151af-2b05-4ffa-8865-adfb073b1b2b | Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. Dôvodom, ktorý je veľmi jednoduchý a transparentný, je zvýšiť počet členov Rady pozemkového fondu ako jedného z orgánov Slovenského pozemkového fondu o ďalších dvoch členov, a to jedného na základe návrhov organizácii združujúcich mestá a obce a druhého na návrh Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Len pre informáciu, v súčasnosti Rada pozemkového fondu pozostáva z 11 členov, pričom vzhľadom na zrýchlenie rozhodovacích procesov si skutočne prax vyžiadala, aby členom rady boli aj títo zástupcovia, o ktorých som hovorila. Predkladaný návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu vzniku nároku na odmeny týchto nových členov rady a návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani na životné prostredie. Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na služby verejnej správy. Hlavne teda, ako som uviedla, na zrýchlenie rozhodovacích procesov rady a riešenie rozličných spomenutých aplikačných problémov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami a je v súlade s právom Európskej únie. Vážení kolegovia, kolegyne, kolegovia, ja verím, že tento zákon bude podporený naprieč politickým spektrom, a verím aj tomu, že hlavne zo strany opozície nám navrhovateľom nebude vytýkané, nejaká účelovosť alebo marketingové ťahy, ako to v poslednom čase počujeme, ale naopak, ocenia aj opoziční kolegovia naše úsilie o zväčšenie, zvýšenie transparentnosti v Slovenskom pozemkovom fonde. Ďakujem za pozornosť zatiaľ. | Eva Antošová | SNS | 2019-01-31 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Suché konštatovania o súlade návrhu zákona s právom EÚ ako generická formulka, ktorú zväčša konštatuje každý navrhovateľ"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"ón vystúpenia je konštruktívny a povzbudzujúci, keď oceňuje transparentnosť a efektívnosť rozhodovacích procesov "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 285 |
train_11 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926187 | 2025-05-02T09:10:50.251108 | 4db3e47b-db92-4fa2-9aa6-a6cf197ba02f | Ďakujem, pán predseda. Vytriezvenie prišlo hneď po voľbách. Prvým prekvapením pre verejnosť bolo, že za sociálne reformy bude zodpovedný človek, ktorý bol predmetom hlbokej koaličnej krízy a za dramatických okolností opúšťal miesto prezidenta Fondu národného majetku Slovenskej republiky, keď Mikuláš Dzurinda rozprával o korupcii a o trestných podaniach. Dnes je tento človek ministrom sociálnych vecí. To, že podvod na obyvateľstve sa vydarí v takom rozsahu, zaskočil nielen opozíciu, ale najmä SDKÚ. Stratégovia v tejto strane si uvedomili, že rozpočtová pasca v podobe veľkorysých sociálnych zákonov, ktoré nachystali budúcej vláde, ako Damoklov meč visí nad nimi samými. A tak tí istí ľudia pri moci opäť nezaváhali a sociálne sľuby, ktoré veľkoryso dali v mene budúcej vlády a ktoré sami nedokážu naplniť, teraz znovu v zrýchlenom legislatívnom procese rušia. V slovenských dejinách pravdepodobne neexistuje porovnateľný stupeň vypočítavosti, pokrytectva a perfídnosti. Pritom ide o ľudí, ktorí na každom kroku nezabudnú zdôrazniť kresťanský rozmer svojho pohľadu na svet ako i to, že vládnutie chápu ako službu, ba niekedy má človek dojem, že ju chápu snáď aj ako rehoľu. Vláda Slovenska tak ako po iné roky, tak i teraz pri zostavovaní rozpočtu na rok 2003 improvizuje. Štruktúra i konštrukcia samotného rozpočtu na rok 2003 usvedčujú vládu z toho, že počas bývalých 4 rokov verejné hospodárenie nezaznamenalo žiadnu zásadnú zmenu, ak do toho nerátame deformu verejnej správy. Tá totiž priniesla nielen administratívny chaos, ale i rast úradníkov, a teda i rast nákladov na správu vecí verejných. Ľudia pri moci trvalo drancujúci štátny rozpočet majú, zdá sa, opäť čas. V inej situácii je však rozsiahlou chudobou postihnuté obyvateľstvo. Tento rozpočet je i svedkom toho, že minulé verejné rozpočty tak nonšalantne obhajované súčasným ministrom financií len kamuflovali skutočný stav verejných financií a ich zdanlivo nízky deficit mal pôvod v nie zodpovednom hospodárení vlády, ale v metodickej ekvilibristike. Ani bleskové rušenie sociálnych zákonov však tejto štátnymi prostriedkami plytvajúcej vláde nestačilo na udržanie deficitu verejných financií v primeranom rámci, a preto sa rozhodla pre ňu o jedinom možnom kroku. Nie, táto vláda, ktorá si hovorí pravicová, nebude šetriť. Veď nakoniec aj prečo by šetrila, podvod na obyvateľstve jej už raz vyšiel, azda vyjde ešte raz. Táto vláda, ktorá nikdy nezabudne zdôrazniť, ako znížila daňové zaťaženie právnickým osobám, pod pláštikom znižovania sadzieb DPH daňové zaťaženie zvyšuje. Za nezodpovedný prístup k verejným financiám táto vláda opäť vystavila účet obyvateľstvu. I napriek barličke v oblasti očakávaného rastu daňových príjmov súvisiaceho s rastom dane z pridanej hodnoty o 8,3 mld. korún a s rastom spotrebnej dane z minerálnych olejov a z tabaku a tabakových výrobkov o 2,7 mld. korún vláda zadlží občanov Slovenska o ďalších 56,8 mld. Týmto rozpočtom vláda oficiálne nielen ukázala svoj nadradený prístup k občanom, ale i priznala, že verejné financie vykazuje evidentné znaky krízy a, čo je ešte pre občanov Slovenska dôležitejšie, že deformátori slovenskej ekonomiky o reformách za posledné 4 roky iba hovorili, ale v podstate nezačali ani jednu z nich. Ekonomický kormidelníci a premiér 4 roky vytrvalo a dookola hovorili o svetlých zajtrajškoch, o tom, ako sú naštartované systémové zmeny, ako sú reformy pripravené a podrobne rozpracované a aký blahodarný účinok to bude mať nielen na celú ekonomiku, ale najmä na verejné financie, ktoré budú definitívne ozdravené. Dnes zisťujeme, že vláda nás stále viac zadlžuje i napriek tomu, že od nás pýta stále viac peňazí. Vláda ani v tomto roku nie je schopná prijať také opatrenia v rámci štátneho rozpočtu, ktoré by podstatne zlacnili správu štátu a zabezpečili vyrovnané rozpočty v oblastiach, ktoré sú hlavným zdrojom deficitov. To, že vláda nie je schopná riešiť hlbokú spoločenskú krízu, v ktorej sa nachádzame, dokumentuje i strednodobý finančný výhľad na roky 2002 až 2005, podľa ktorého sa ráta s nezmenenou mierou nezamestnanosti na úrovni cirka 18,5 %. Ak do tejto skutočnosti zahrnieme značnú prezamestnanosť vo verejnom sektore, vyjde nám reálna nezamestnanosť cez 20 %. Zostavenie strednodobého finančného výhľadu na roky 2002 až 2005 charakterizuje veta na strane 8 v bode 3: „Postup na dosiahnutie znižovania úrovne deficitu verejných financií vyjadruje vývoj základných parametrov v cielene stanovenom scenári.“ Podčiarkujem tu slovo „cielene“. Naplnenie scenára však nie je podložené konkrétnymi opatreniami a nenachádzam tu žiaden prínos z rastu našej ekonomiky. V uplynulých rokoch totiž tento rast nebol založený, a preto sa vláda spolieha na kvázi reštrikciu a očakávania, ako sú zlepšenie globálnej ekonomiky, ako je stálosť kurzu slovenskej koruny, ako je priaznivý vývoj cien ropy, energií, ako sú vyššie príjmy z daní, zníženie nezamestnanosti, efekty z hospodárenia štátnych fondov a pod. a podobné ničím nepodložené očakávania. Pán Farkas včera vo svojom príspevku spomenul, že v návrhu rozpočtu na rok 2003 naďalej pretrváva tzv. spotrebný charakter tvorby návrhu rozpočtu, že nízky podiel kapitálových výdavkov nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre našu ekonomiku a takým spôsobom návrh rozpočtu iba v minimálnej miere dokáže ovplyvniť ďalší rozvoj na trhu investícií u nás. Na základe tu povedaného môžeme mať názor, že v roku 2003 výdavky štátneho rozpočtu budú pôsobiť iba stabilizačne, a nie rozvojovo, veľmi jemne povedané to, čo si myslíme my ako opozícia. Pán poslanec Farkas vo svojom príspevku takisto uviedol, že návrh štátneho rozpočtu je potrebné tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre ďalší rozvoj hospodárstva krajiny. S tým sa dá súhlasiť. Tento rozpočet je však koncipovaný s nemalými rizikami tak na príjmovej, ako i na výdavkovej strane. V prvom rade tu treba súhlasiť so stanoviskom Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého zmeny v sadzbe DPH a rast spotrebnej dane bez väčšej efektívnosti v oblasti daňovej správy a prepojenia daňového a colného informačného systému nenaplnia túto zložku rozpočtu v očakávanej miere. Neefektívna správa, kontrola daní môže byť o. i. príčinou nenaplnenia daní z príjmov právnických osôb. Otázny je i príjem dane z príjmov podnikajúcich fyzických osôb, ktorý môže byť nižší ako v roku 2002, hoci vláda očakáva jeho nárast o 500 mil. korún. Hlavným dôvodom nižšieho príjmu bude rast DPH z 10 % na 14 %. Tento fakt sa, samozrejme, negatívne odrazí i na výbere daní u predtým spomínaných právnických osôb. Ďalšie optimistické očakávanie ministra financií je v oblasti daní vyberaných zrážkou, ktorej výška je nadhodnotená o cirka 1 mld. korún. Výber tejto dane sa už dlhodobo pohybuje tesne pod 10 mld. na úrovni asi 9,7 mld. korún, ale v štátnom rozpočte sa očakáva jej prínos do štátneho rozpočtu na úrovni 10,7 mld. korún. Najväčšou rizikovou položkou na strane príjmov je však najväčší daňový príjem a tým je daň z pridanej hodnoty. Rast 10-percentnej DPH na 14%, ktorý je hlavným zdrojom optimizmu vlády v tejto časti príjmov, spôsobí skôr jej stagnáciu, resp. menší ako očakávaný rast a bude zásadným spôsobom popri rastúcich cenách energií pôsobiť proti rastu hrubého domáceho produktu v roku 2003. A preto už samotný rast na úrovni 3,7 % z HDP ako jedno z východísk rozpočtu sa môže ukázať ako nadhodnotený. Okrem toho sa môže ukázať, že zmena DPH neprinesie žiaden významný príjem do pokladnice štátu a v skutočnosti len spôsobí na konci roku značné administratívne problémy aj správcovi dane, ale najmä drobnej podnikateľskej sfére. Takýmto nesystémovým opatrením vláda nakoniec nedosiahne splnenie žiadneho zo svojich cieľov, ale len spôsobí pokles produktivity práce tak v súkromnom, ako i verejnom sektore. Preto som toho názoru, že riziká na strane príjmov navrhovaného rozpočtu na rok 2003 sú na úrovni cirka 7 mld. až 8 mld. korún, a teda asi o túto sumu sú príjmy rozpočtu nadhodnotené. Aj výdavková časť rozpočtu je účelovo vybilancovaná tak, aby zostavený štátny rozpočet nepredpokladal deficit väčší ako pre vládu magických 5 % z HDP. Do výdavkovej časti rozpočtu zrejme nie sú v plnej miere zakomponované zvýšené náklady za tovary a služby vzhľadom na rastúcu DPH a rast energií, čo znovu len poukazuje na to, že najmä zmena DPH a pre naše vlády ešte z dôb socializmu tak typická nekoncepčná rozostavanosť môže spôsobiť, že účelové a nesystémové čarovanie s úrovňou DPH bolo úplne zbytočné. Ďalším zarážajúcim prvkom pri zostavovaní rozpočtu je to, že i napriek stálemu konštatovaniu Najvyššieho kontrolného úradu, že všeobecnou a typickou črtou pre kapitoly jednotlivých rezortov je nenaplnenosť limitov zamestnancov a na druhej strane prekračovanie limitov pre mzdy, platy a služobné príjmy, tento rozpočet vytvára vo svojej výdavkovej časti ministrom znovu priestor na takéto plytvanie. Navyše, podľa zistení NKÚ sa tieto limity obchádzajú a rôzne druhy prác sú uhrádzané z kapitoly Bežné výdavky. Ide najmä o právne služby a čistiace práce. Rukolapnejší dôkaz o skresľovaní spotreby a jej štruktúry, ako i nehospodárnosti vlády azda ani nemôže existovať. Táto vláda dlhodobo obchádza aj limity zamestnanosti a určenie mzdových prostriedkov. O rozšafnosti vlády svedčí i register investícii ministerstva financií Slovenskej republiky. Tento dokazuje, že vláda stavia veľa a pomaly a, to znamená, neefektívne. Dokončenie stavieb sa neúmerne predlžuje, a tým i predražuje. Navyše je často otázna ich spoločenská nevyhnutnosť. Na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií vláda vyčlenila necelých 8,5 mld. korún a na rekonštrukciu a modernizáciu železničných ciest 410 mil. korún. Pritom vo svojich uzneseniach č. 544 z roku 1999, č. 162 z roku 2001 a č. 904 z roku 2002 predpokladá na tento účel výdavky vyššie o cirka 8,3 mld. korún, ako sama teraz | Maroš Kondrót | SMER | 2002-12-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 3 | 1,500 |
train_12 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926196 | 2025-05-01T19:25:16.952845 | 25c05a89-5596-456b-9280-4e29b17a41a6 | Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte mi, aby som vás ako spravodajca poverený gestorským výborom oboznámil so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predbežným vykonávaním Dohody vo forme výmenného listu o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, tlač 397. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k predmetnému návrhu podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 405 z 27. septembra 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledkoch prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 15. októbra 2007. Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 10. októbra 2007 a uznesením č. 248, zároveň spojím, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval 11. októbra 2007 a uznesením č. 221 obidva tieto výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 16. októbra 2007 uznesením č. 234 a súčasne ma poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločnú správu ste dostali ako tlač 497a a návrh uznesenia tvorí prílohu tejto správy. Zároveň gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou vo forme výmeny listov o dohodnutých zásadách modernizácie existujúceho systému využívania transsibírskych trás medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. | Stanislav Kahanec | KDH | 2007-10-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Legislatívno-technický prejav "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Jazyk prejavu je striktne vecný, administratívny a informatívny, bez emocionálne zafarbených hodnotení alebo osobných názorov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 437 |
train_13 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926203 | 2025-05-01T19:13:25.180739 | 7c50d4f3-52be-4c6e-b2c5-dcffcc097e8b | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je upraviť schvaľovacie postupy pri aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy, výkon štátnej kontroly a podávanie správy o plnení smernice Rady č. 86/278 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o ochrane životného prostredia, najmä pôdy pri použití splaškových kalov v poľnohospodárstve. Kal z čistiarne odpadových vôd a dnové sedimenty vodných stavieb a vodných tokov obsahujú organické látky a živiny vhodné pre výživu rastlín, čo je dôvodom pre ich využitie aplikáciou do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Súčasne však môžu obsahovať škodlivé látky vrátane patogénnych mikroorganizmov a ťažkých kovov, ktoré môžu znečisťovať pôdu, poľnohospodársku produkciu a vodné zdroje. Riadenou aplikáciou čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy je zabezpečená zvýšená ochrana životného prostredia, najmä pôdy povrchových vôd a podzemných vôd. Prijatie navrhovaného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočty vyšších územných celkov ani na rozpočty obcí. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky 14. januára 2009. Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne zvýšená ochrana pôdy, povrchových a podzemných vôd pri aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a odporúčanie návrhu zákona do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo. | Stanislav Becík | HZDS | 2009-02-04 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prednes"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má vecný, odborný a informatívny charakter bez zreteľných emocionálnych výkyvov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 222 |
train_14 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926211 | 2025-05-01T19:29:27.957753 | 08705e07-2ccf-420c-8343-94a7939c8736 | Ďakujem veľmi pekne. Ja skúsim zhrnúť tú reakciu s ohľadom na všetky faktické poznámky, ktoré zazneli. No najprv k pánovi poslancovi Svrčekovi. Ja som úplne nepochopila teraz, čo vám mám k tomu povedať, že teraz však nejde o to, aké rozhodnutia kde boli prijímané na úrovni ústavných súdov, ale hádam dôležitý je výsledok. Akú právnu úpravu si v tých krajinách zaviedli. A ako som povedala, referendum alebo teda nejaký spôsob vracať sa späť k zdroju moci počas funkčného obdobia majú len v tých dvoch krajinách v rámci Európy. A teraz nie iba priestor Európskej únie, ale členské štáty Rady Európy. Tak hádam asi to by mohlo byť nejakým upozornením. A opätovne hovorím, zaiste je to aj kvôli tomu, že ten parlament musí v nejakom čase normálne fungovať a voľby sú tu na to, aby sme si pýtali od nich mandát. A vtedy sa spovedáme ľuďom. Proste tak je nastavená ústava. Tak máme brzdy vyváženej moci nastavené. A vložiť, keby sme aj o tom uvažovali, referendum, no tak hádam nebudeme spúšťať referendum krátko po voľbách. Ako to je naozaj len o tom mať permanentnú volebnú kampaň, že nemáme úprimne záujem na tom, aby tu normálne fungoval štát. Ako však isteže my máme zdroj moci. Na základe zdroja moci od ľudí my sme tu. Veď samozrejme, máme od toho odvodený mandát. Ale máme tu preto štvorročné funkčné obdobie, aby sme niečo urobili. Tak nemôžme byť v nonstopkampani. A tak ako je postavené, postavený vlastne celý návrh, je o tom, že máme byť nonstop v kampani. A keď by sme už o tom uvažovali, tak potom by to mal byť naozaj potom nejaký vymedzený priestor, keď dôjde teda k patovej situácii. Ale podľa mňa potom tú patovú situáciu máme my vyriešiť ako tí, čo ten mandát máme. | Mária Kolíková | ZA_LUDI | 2022-12-07 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ spomenutá iba ako geografický priestor. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má argumentačný, vecný tón, bez výrazne pozitívnych alebo negatívnych emócií, sústredí sa na ústavnoprávne argumenty a funkčnosť systému."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 294 |
train_15 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926219 | 2025-05-01T08:02:52.517494 | 752d3a7a-4c80-4721-93b7-a739f18eacda | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán Burian, vážení kolegovia, predo mnou už mnohí moji kolegovia pomenovali úskalia a pre nás nepochopiteľné posuny, ktoré obsahuje váš zákon, pán minister, ktorý predkladáte. Už dostatočne zdôvodnili, prečo ho považujú za zákon, ktorý zakladá nové nespravodlivosti a prečo je z nášho pohľadu antihumánny, antireformný. Nepochopiteľný z pohľadu racionálneho, ale účinný nepochybne pre všetky druhy populistickej politiky. Dovoľte mi, aby som ako človek, ktorý pracoval aktívne 17 rokov v mimovládnom sektore, 7 rokov som viedla jednu organizáciu mimovládneho sektora, založila som dve, zdvihla hlas na ich obranu a položila vám pár otázok. Vám, pán minister, a aj pánu spravodajcovi. O opatreniach, ktoré navrhujete v snahe, ako povedali moji predrečníci, nájsť za každú cenu finančné prostriedky tam, kde vám to vo vašej politike nepodkope vašu pozíciu. V snahe nájsť financie na darček pod stromček. Tie peniaze, napríklad, a o tom sa tu ešte nehovorilo a dovoľte, aby som to spomenula, zoberiete našim paraolympionikom. Pracovala som pre nich aktívne 9 rokov. Dovoľte, aby som ich spomenula. Tým obdivuhodným reprezentantom Slovenskej republiky, ktorí, hoci sú postihnutí, nesedia doma so založenými rukami, nečakajú na milodary, ale aktívne sa snažia zapojiť do života spoločnosti. Zoberiete ich tým reprezentantom, ktorí zbierajú oveľa viacej medailí a oveľa viacej slávy vo svete ako naši olympijskí reprezentanti. Neviete si ani predstaviť, ako vylepšujú povesť našej krajiny po celom svete. Keď ich treba vyznamenávať a keď sa treba s nimi fotografovať, aby sme ukázali, že sme tí sociálni a že spolucítime, tak hneď sa všetci k nim postavia, ale vtedy, keď im treba pomáhať, keď treba bojovať za nich, vtedy som nikoho z vás, ktorí sedíte v týchto laviciach, tam nevidela. Ale dnes siahate na prostriedky, ktoré pomáhajú výchove nových mladých paraolympijských reprezentantov. Keď im treba umožniť, aby spolupracovali s veľkými firmami, aby veľké firmy presvedčili, čo je ich občianskou povinnosťou, vtedy vás tam nevidíme. Neviete si predstaviť, aké sú to sumy, aby sa mohli zúčastňovať na majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta, koľko stoja športové náradia a koľko stojí rehabilitácia. Vy položíte, pán minister, ruku na kohútik a zavriete im tieto finančné prostriedky. Pre paraolympionikov a veľa postihnutých, pre ktorých sú paraolympionici ako žiarivý príklad, pre tých, ktorí sú na vozíčkoch, ktorí sa pohybujú len s barlami, ale aj tí, ktorí sú hluchonemí alebo slepí, vy ste človekom, ktorý týmito posunmi má možnosť ich posielať znovu medzi štyri steny ich bytu. Nikde som sa totiž nedočítala vo vašom zákone, ako im nahradíte ten finančný výpadok, o ktorom sa mi zmieňovali v liste, ktorý ste určite dostali aj vy všetci, a ako im to mienite nahradiť. A najhoršie je, že peniaze, ktoré im beriete, rozdáte nie iným, ktorí sú na tom horšie, ale pošlete 1 500 korún môjmu mužovi, dôchodcovi, ktorý išiel do dôchodku skôr, pretože už má 66 rokov a čo on s tými 1 500 korunami má poradiť. Vy pošlete Milanovi Lasicovi 1 500 korún, čakáte od toho, že vám bude vďačný, alebo že vás bude voliť, alebo čo od neho očakávate? Veď on každé Vianoce posiela sestričkám, ktoré sa starajú o týrané a opustené matky oveľa viacej korún ako tých 1 500. Čo to sú za zákony, čo sú toto za spôsoby? Veď je to smiešne! Ale nechcem len hovoriť o mimovládnych organizáciách, ktoré sa venujú humanitárnym cieľom a pomáhajú iným. Zatiaľ sa tu ešte nehovorilo o inom druhu mimovládnych organizácií a dnes, zdá sa mi, musíme znovu hovoriť o obrane občianskej spoločnosti a o obrane slobody. Tej občianskej spoločnosti, ktorá je taká účinná a ktorá je taká viditeľná pri kultivovaní nášho občianskeho povedomia pri zahraničnopolitických aktivitách, napríklad pri monitorovaní volieb, ale aj pri obnove Afganistanu, pri voľbách v Bielorusku, pri aktivitách v Kosove a v Sarajeve. Bránime dnes, bohužiaľ, nie možnosť, aby sa ďalej rozvíjali, ale snažíme sa pred trochu ľahostajným obecenstvom vysvetliť zmysel ich existencie. Vystupujeme dnes akoby v obrane ich práva na existenciu, lebo nám ide o slobodu a oni sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Položme si teda otázku, načo vôbec potrebujeme mimovládne organizácie v našej spoločnosti, veď 40 rokov v komunizme sme mali akurát poľovnícky zväz, aj to kontrolovaný súdruhmi a prežili sme. Nie? Jeden z prítomných pánov mi povedal, nebudem ho menovať, pred niekoľkými dňami túto argumentáciu. Veď predtým neboli. No a čo? A ja som si uvedomila, že je nás tu ešte veľmi veľa, ktorí podobným spôsobom rozmýšľajú a stále vidia mimovládne organizácie len cez prizmu tých báječných poľovačiek so súdruhmi. Musíme znovu pred vami hovoriť o slobode, znovu po toľkých rokoch? Lebo sa pred nami vytvára znovu ideologický obraz sveta akoby zo záhrobia. Niekedy mám pocit, ako keby sme sa prezerali znovu v zrkadle spred roku 1989, ale to zrkadlo už dávno skorodovalo. V demokratických krajinách sú dva typy organizácií, ktoré sú nutné, potrebné pre zdravý život demokratickej spoločnosti. Jedny, ktoré kontrolujú aktívne a denne vládu i parlament, ako aj samosprávu ako nezávislé orgány štátu. Sú to súdy, súdnictvo, sú to napríklad Najvyšší kontrolný úrad, je to úrad ombudsmana a mnohé iné rady, napríklad aj Rada Slovenskej televízie a podobne. A druhou skupinou organizácií, ktoré kontrolujú štát a aj parlament, aj nás, sú organizácie založené občanmi, tzv. mimovládne organizácie, alebo ako im hovoríme NGO. Okrem tých humanitárnych, ako som už povedala, sú to aj tie, ktoré sú „watch dogs“ demokracie. Tie, ktoré chránia demokraciu a právny štát pred našou vlastnou nadutosťou a necitlivosťou. Ich fungovanie a kvalita boli práve aj preto neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou nášho vstupu do Európskej únie a iných euroatlantických štruktúr. Neviem, či viete, ale dokonca naše mimovládne organizácie môžu podať žalobu na svoj vlastný štát alebo na našich štátnych úradníkov na Európsky súd a Európska únia dokonca vytvorila špeciálny fond pre všetky mimovládne organizácie Európskej únie, z ktorých môžu čerpať finančné prostriedky na tieto účely. Pôjdeme teda proti európskemu trendu znovu? Budeme trvať na návrate späť k väčšej závislosti občana od štátu? V tomto na pohľad malom kroku ide, ako včera argumentoval jeden z mojich kolegov, o útok proti rozvíjajúcej sa občianskej spoločnosti na Slovensku. Stretla som sa aj v týchto dňoch s argumentom z vašich radov, „ale veď tak málo ľudí poukázalo svoje dane, tie svoje 2 % nejakým mimovládnym organizáciám“. Áno. Ešte málo, ale bolo ich stále viacej a viacej, lebo v tomto zmysle ešte možno stále tkvieme svojimi koreňmi v komunistickom totalitnom režime, ktorý sa bál aktivít svojich vlastných občanov. Ale znamená to, že teraz jednoducho takýmto krokom zastavíme ten postup uvedomovania si občianskej svojej sily našich občanov a budeme sa radšej venovať rôznym druhom manipulácie a marketingu s ľuďmi? Ja si uvedomujem, že môžete odhlasovať všetko, máte väčšinu. Nakoniec aténska agora odsúdila aj Sokrata na smrť a mala väčšinu, ale už americký prezident James Madison pred 200 rokmi upozornil, že väčšina sa môže riadiť aj svojimi úzkymi záujmami alebo jednoducho emóciami, alebo jednoducho tým, že nevie dostatočne posúdiť niektoré veci. Dvadsiate storočie nám ukázalo, že väčšina môže demokratickým spôsobom vystúpiť proti menšine netolerantne a zaviesť nespravodlivosť a zlovôľu. Ale v tomto vašom kroku, pán minister a pán navrhovateľ, vidím jedno pozitívum. Keď začala v roku 1994 tretia vláda pána Mečiara, ním ovládaný parlament si veľmi potrpel na útoky na mimovládne organizácie, viem to, pretože som si toho osobne užila v tom deväťdesiatom štvrtom a deväťdesiatom piatom roku dosť. Ale občianska spoločnosť na Slovensku začala mimoriadne silnieť. Ľudia sa začali organizovať aj v iných mimovládnych organizáciách, a nielen v humanitárne orientovaných, a výsledok tohto neuveriteľného posilnenia občianskej spoločnosti boli voľby v roku 1998 a vyše 80-percentná účasť mladých ľudí vo voľbách a možnosť vytvoriť nástup pre demokratické sily tejto krajiny. Činnosť mimovládnych organizácií potom výraznou mierou pomohla pri vstupe Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie. Máme teda nádej, že pokiaľ nenájdeme so svojimi varovaniami ohlas a vaša hlasovacia mašina bude fungovať aj teraz, odpoveď príde v posilnení občianskej spoločnosti na Slovensku, a ja som o tom hlboko presvedčená. Mnoho ľudí, aj inteligentných, si aj dnes myslí, že keď niečo nerobí štát, tak to neurobí nik a že to vlastne ani nemá nik iný urobiť. Teda, aby som citovala jednu sovietsku myšlienku: „keď štát neriadi distribúciu limonád, nebudú limonády“. Máme mať pocit, pán minister, že dnes stojíme pred zrodom spoločnosti klientov vlády? Brecht povedal, Bertolt Brecht, veľký socialista a ľavicovo zmýšľajúci človek: „Človek sa vždy radšej prikloní k dobru ako k zlu, ak mu to okolnosti neznemožnia. Človeku v dobrej atmosfére rastú krídla,“ koniec citátu. V mimovládnych organizáciách rastú občanom Slovenskej republiky krídla, demokratické povedomie a občianske sebavedomie. A nám o toto ide, pán minister, a vám? Ďakujem. (Potlesk.) | Magdaléna Vášáryová | SDKU | 2006-10-18 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka opakovane a dôrazne zdôrazňuje význam a hodnotu občianskej spoločnosti a mimovládnych organizácií, pričom sa výslovne odvoláva na podporu zo strany EÚ, ich dôležitosť pre demokratické inštitúcie a euroatlantickú integráciu Slovenska."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má celkovo rozhorčený, kritický a obviňujúci tón voči navrhovanému zákonu a jeho predkladateľom, vyjadruje znepokojenie nad spätným vývojom a ohrozením slobody a demokracie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 1,410 |
train_16 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926227 | 2025-04-30T20:20:31.557411 | c280b393-e0aa-4d0d-b096-b1ec0b1562b4 | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Dohovor o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine bol prijatý v rámci Haagskej konferencie medzinárodného práva súkromného 25. októbra 1980. Dohovor je súčasťou tzv. širšieho acquis communautaire Európskej únie. Tento dohovor je posledným z trojice dohovorov, ktoré nahrádzajú a modernizujú Dohovor o civilnom konaní z 1. marca 1954. Túto trojicu dohovorov okrem predmetného dohovoru tvoria Dohovor o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 15. novembra 1965 a Dohovor o vykonávaní dôkazov v cudzine v občianskych a obchodných veciach z 18. marca 1970. Dohovor o uľahčení prístupu k justičným orgánom v cudzine nahrádza články 17 až 26 Dohovoru o civilnom konaní z roku 1954, a to vo vzťahu medzi zmluvnými stranami neskoršieho dohovoru, a prehlbuje ochranu účastníkov konania v ňom obsiahnutú a rozširuje jeho pôsobnosť. Hlavným predmetom úpravy dohovoru je úprava právneho postavenia štátnych občanov zmluvných strán dohovoru a osôb s obvyklým pobytom na území zmluvných strán, ako aj právnických osôb so sídlom na území zmluvných strán v konaní v občianskych a obchodných veciach pred súdmi ostatných zmluvných strán dohovoru. Dôležitým prínosom pre občanov Slovenskej republiky bude nový mechanizmus spolupráce vytvorený dohovorom, ktorý umožňuje osobám, ktoré chcú uplatniť svoje právo či pohľadávku pred súdom v inom zmluvnom štáte, aby požiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov, prípadne trov konania prostredníctvom príslušného orgánu svojho domovského štátu, ktorý sprostredkuje zaslanie tejto žiadosti do cudziny spôsobom upraveným v dohovore. Vzhľadom na charakter svojej úpravy ide o medzinárodnú zmluvu priamo vykonateľnú, ktorá nevyžaduje na svoje bezprostredné vykonávanie žiadne legislatívne opatrenia. Ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom prednosť pred ustanoveniami tohto zákona. Medzinárodná zmluva obsahuje priamu úpravu práv alebo povinností fyzických osôb alebo právnických osôb a ide preto o zmluvu, ktorá pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 7 ods. 4 ústavy. Súčasne ide o medzinárodnú zmluvu, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a podľa čl. 7 ods. 5 ústavy má prednosť pred zákonom. Ďakujem. | Daniel Lipšic | KDH | 2002-12-12 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník priamo označuje predmetný dohovor ako súčasť širšieho acquis communautaire Európskej únie, čím explicitne potvrdzuje jeho previazanosť s právnym rámcom EÚ. Podporuje ratifikáciu tohto dohovoru a prezentuje ju ako prínos pre občanov Slovenskej republiky v oblasti prístupu k spravodlivosti v zahraničí."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Dohovory ako súčasť práva EÚ sú prezentované ako prospešné a funkčné nástroje na zlepšenie právneho postavenia občanov SR. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 345 |
train_17 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926234 | 2025-04-29T15:03:31.222018 | 69f09ee2-9b54-4bdc-88be-4856cc289c86 | Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa sústredím skôr iba na časť, ktorá sa týka poľnohospodárstva. Je to tretia časť vládneho zákona, ktorý sa týka podpory z fondov Európskej únie, ktorými sa financuje spoločná poľnohospodárska politika vrátane rozvoja pre vidiek. Ide o Európsky poľnohospodársky záručný fond, z ktorého sa financujú priame platby a podpory a intervencie a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, ktorým sa financuje viac-menej rozvoj vidieka. Oba tieto fondy sú súčasťou všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev a v zmysle nariadenia Rady 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Predkladateľ navrhuje, aby sa prostriedky Európskej únie viedli v rozsahu dohodnutom, opakujem, v rozsahu dohodnutom s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na osobitných účtoch, ale nikde nie je definovaný rozsah a forma danej dohody. Pôdohospodárska platobná agentúra zabezpečuje v zmysle zákona č. 543/2007 Z. z. všetky administratívne činnosti súvisiace s vyplácaním podpôr poskytovaných zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov Európskej únie z uvedených dvoch zdrojov Európskej únie. S vyplácaním podpôr súvisia aj činnosti, ktoré je potrebné zabezpečovať ako príslušný orgán Európskej únie. Zákon č. 543/2007 Z. z. o podpore pôdohospodárstva a rozvoji vidieka v § 8 a 9 uvádza, že platobná agentúra sústreďuje finančné prostriedky z týchto dvoch fondov na samotných mimorozpočtových účtoch. Argumentácia predkladateľa na výbore pre pôdohospodárstvo, že by išlo o nepriamu novelu zákona o rozpočtových pravidlách, považujem za zavádzanie. Keďže v prípade zákona č. 543/2007 bolo riešenie prostredníctvom mimorozpočtových účtov možné, v tomto návrhu zákona už predkladateľ hovorí, že to možné nie je. Kde je tu podstata problému? Podstatu problému pri tomto návrhu vnímam práve v tom, že ministerstvo financií, kde si chce obmedzovať príjem zo zdrojov Európskej únie, ktoré schválili na Ekofine, kde sa minister financií vyjadril. Prijímanie prostriedkov sa deje prostredníctvom dvoch takých základných agentúr. Jedna je Platobná agentúra, ktorá má osobitné postavenie nielen v Slovenskej republike, ale v každej členskej krajine Európskej únie, a druhá je, ktorá sa deje prostredníctvom ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a riadiacich orgánov ako jednotlivých ministerstiev. Toto sa na ministerstvo pôdohospodárstva nevzťahuje. Pokiaľ ministerstvo financií by obmedzilo rozsah zdrojov Európskej únie, neviem, akým spôsobom, neviem, na základe akého právneho aktu, a pokiaľ by sa tak stalo, obávam sa, že Slovenská republika by hrubo porušila pravidlá Európskej únie na prijímanie prostriedkov z Európskej únie. Samotný premiér tejto vlády Robert Fico uznal v tomto roku, že systémy ministerstva pôdohospodárstva a platobnej agentúry sú správne nastavené a zabezpečujú najvyššie čerpanie finančných prostriedkov z Európskej únie za obdobie 2004 – 2006. Toto vyjadrenie chápem ako uznanie práce vykonanej v roku 2004 – 2006. Pre zachovanie tohto stavu a zosúladenie oboch zákonov predkladám pozmeňujúci návrh, a to ako prvý pozmeňujúci návrh, prvý bod, v § 32 ods. 2 písmeno c) znie: „c) prijíma a vedie prostriedky Európskej únie na samotných mimorozpočtových účtoch zriadených v Štátnej pokladnici“. Ďalšie moje pozmeňujúce návrhy majú za cieľ zachovanie transparentnosti prideľovania finančných prostriedkov z Európskej únie. Vládny návrh zákona v takejto podobe umožňuje meniť podmienky výzvy na predkladanie žiadostí v čase trvania tejto výzvy. Som toho názoru, že pravidlá majú byť vopred všetkých žiadateľom známe, aby sa mohli zodpovedne pripraviť na dané podmienky, zvážiť svoje možnosti a meniť podmienky počas výzvy alebo počas trvania zmluvy nie je transparentný postup, a preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh: § 34 ods. 6 slová v prvej vete, citujem, „meniť alebo ju“ navrhujem vypustiť, taktiež slová v druhej vete „zmenou alebo“ vypustiť. V § 36 ods. 6 navrhujem vypustiť slová „alebo počas jej platnosti a účinnosti“. Z akého dôvodu? Na výbore sme sa dopočuli argumentácie, že meniť podmienky počas výzvy je potrebné preto, lebo môžu nastať nepredvídateľné okolnosti. Jeden z tých argumentov bol, po výzve v tomto roku muselo dôjsť k zmene podmienok, nakoľko Slovenský pozemkový fond nemohol vydať potvrdenie pre žiadateľov alebo predĺžiť nájomnú zmluvu s beneficientmi na reštrukturalizáciu alebo na iné opatrenia, pretože Slovenský pozemkový fond bol nečinný. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, ale tento fakt bol známy v čase vypisovania výzvy. Keby samotné ministerstvo pôdohospodárstva nedávalo za podmienku vyžadovať takéto potvrdenie zo strany Slovenského pozemkového fondu, pretože Slovenský pozemkový fond dva roky je nečinný, tak by podmienky výzvy nemuseli meniť. Je to trošku len predvídavosti, pretože je to otázka dvoch mesiacov. Alebo by som poukázal na prípad priamych platieb a vyplácania tabaku v minulom roku. Bola podaná výzva, boli podané žiadosti a následne sa menili podmienky tak, aby to vyhovovalo zainteresovaným osobám na politickú objednávku? Ako objednávku vtedajšieho štátneho tajomníka Záhumenského? Toto sú dodatočne zmenené podmienky? Ale však samotné nariadenie Európskej komisie jednoznačne definuje, každý žiadateľ musí dopredu poznať podmienky posudzovania jeho žiadosti. Tak potom ako je možné naplniť túto dikciu nariadenia Rady, pokiaľ meníme podmienky počas výzvy. Asi to nie je tým správnym spôsobom. Vládny návrh zákona ďalej uvádza, že podpora sa poskytne na základe zmluvy uzatvorenej v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý ale uvádza, citujem: „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je platná.“ Toto je dikcia § 269 ods. 2. Pýtam sa: Táto dikcia v plnej miere postačí na uzatvorenie zmluvy, na vyplácanie prostriedkov z Európskej únie? Táto dikcia v plnej miere zohľadňuje povinnosti zakotvené v prístupovej zmluve a zmluve o poskytovaní prostriedkov z Európskej únie? Jednoznačná odpoveď je nie. Z uvedeného dôvodu predkladám ďalší návrh, ktorý znie: v § 36 odsek 1 navrhujem znenie: „(1) Podpora sa poskytne prenajímateľovi na základe písomnej zmluvy.“ V písomnej zmluve, v povinnosti písomnej zmluvy si platobná agentúra uspôsobí túto písomnú zmluvu do tej podoby, v akej podobe si ju sám bude považovať za potrebné tak, aby napĺňala všetky podmienky a požiadavky, ktoré sú kladené na Slovenskú republiku v procese prijímania prostriedkov Európskej únie. Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si požiadať o podporu pozmeňujúcich návrhov. Tieto pozmeňujúce návrhy naozaj majú za cieľ zachovať transparentnosť v systéme prideľovania prostriedkov z Európskej únie v oblasti pôdohospodárstva a taktiež v jeho vykonateľnosti prijímania týchto prostriedkov tak, aby vysoké čerpanie európskych zdrojov v rámci pôdohospodárstva bolo zachované tak, ako to bolo v roku 2004 – 2006. Ďalej si dovoľujem požiadať o bodoch 1 a 3 hlasovať osobitne a o bodoch 2 a 4 spoločne. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | Zsolt Simon | SMK | 2008-11-04 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník jasne obhajuje zachovanie a transparentné čerpanie prostriedkov z fondov EÚ v pôdohospodárstve podľa existujúcich pravidiel, odmieta akékoľvek neodôvodnené obmedzenia či zmeny."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je ostrý a kritický voči návrhu ministerstva financií, ktorý by obmedzil čerpanie európskych zdrojov a umožňoval meniť podmienky výziev počas ich trvania."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 1,027 |
train_18 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926242 | 2025-05-01T15:44:10.510039 | 1e25c537-eed3-4d1e-ad4b-7b462063c174 | Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma svojím uznesením zo 6. októbra 2004 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledovnú spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa obsahuje vyjadrenie súladu návrhu ústavného zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Tiež z nej vyplýva, že navrhovaná právna úprava nebude mať vplyv na výdavky štátneho rozpočtu. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a svojou problematikou nepatrí ani medzi odporúčania uvedené v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného trhu Európskej únie. Problematika návrhu ústavného zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Pán predsedajúci, to je všetko, prosím, aby ste otvorili k návrhu rozpravu. | Stanislav Husár | HZDS | 2004-10-22 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba informuje o legislatívnom návrhu bez vyjadrenia hodnotiaceho stanoviska k Európskej únii; zmienka o EÚ je čisto technická a konštatujúca."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je formálny, procedurálny a bez akéhokoľvek emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 229 |
train_19 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926250 | 2025-04-30T19:06:49.185501 | 79cd002c-c2d8-4994-9102-441a06b4b590 | Panie poslankyne, páni poslanci, pre tých z vás, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, pripomínam, že náš návrh zákona, ktorý zdobrovoľňuje súčasné povinné očkovanie, v žiadnom prípade neruší možnosť lekárov vykonávať očkovanie ani možnosť občanov podstúpiť toto očkovanie v prípade, ak sú presvedčení o jeho účinnosti a význame. Zároveň ale nenúti ani podstupovať očkovanie tých občanov, resp. ich detí, ktorí očkovanie odmietajú, a to nie z nejakej nezodpovednosti, ale len preto, že s ním majú v rodinách veľmi negatívne skúsenosti, alebo len preto, že sa rozhodli riadiť názormi tej skupiny lekárov, vedcov a iných odborníkov, ktorí navzdory obrovskému tlaku zo strany médií, politikov či svojich kolegov poukazujú na nebezpečnosť a neefektívnosť súčasného systému očkovania. Inými slovami, náš návrh ruší sankcie za odmietnutie očkovania, teda peňažnú pokutu, ktorá je v súčasnosti vo výške do 331 eur. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Grendel, Gábor, podpredseda NR SR 174. Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím, ak máte dôležité témy na diskusiu, tak mimo rokovacej sály, lebo to ruší vystupujúceho.Schlosár, Rastislav, poslanec NR SR 175. Ďakujem. Je teda len na vás, či sa očkovaniu podrobíte, alebo nie. Nechceme nič viac a nič menej ako právo na slobodnú voľbu, to právo, ktoré majú občania mnohých štátov Európskej únie, kde nie je očkovanie povinné, a ja ich vymenujem. V súčasnosti je to v Španielsku, v Rumunsku, v Holandsku, Grécku, Portugalsku, Švédsku, Rakúsku, Dánsku, Fínsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Cypre a na Malte, a nielen tam, ale aj inde vo svete, vo Veľkej Británii, Švajčiarsku, Nórsku, Rusku, Islande, Kanade, Austrálii, Novom Zélande, Japonsku, či dokonca v Spojených štátoch, ktoré si mnohí z vás tak nekriticky berú za vzor, všade tam sa dá očkovanie odmietnuť bez hrozby nejakej finančnej pokuty či inej sankcie. A myslím si, že nikto z vás nechce tvrdiť, že vo všetkých týchto štátoch je kvôli tomu, že tam je dobrovoľné očkovanie permanentne nejaká veľká epidémia, že obyvatelia týchto štátov sú chorí nejako výraznejšie, viac ako naši obyvatelia alebo že tieto štáty z hľadiska šírenia nákazlivých chorôb predstavujú pre nás nejakú vážnu hrozbu. Ale ak je to tak, ak sa mýlim, ak naozaj nejaký neočkovaní Američania, Briti, Rakúšania či Fíni predstavujú skutočne taký problém, tak potom je na mieste otázka, prečo rovno neuzatvoríme hranice s týmito štátmi až dovtedy, dokým nezavedú povinné očkovanie. Alebo prečo od občanov týchto štátov nevyžadujeme pre vstup na naše územie potvrdenie o tom, že sú dobrovoľne zaočkovaní, resp. neinfekční na choroby, proti ktorým sa u nás povinne očkuje? Ak teda v týchto štátoch, ktoré sú považované za mimoriadne vyspelé, môže byť očkovanie dobrovoľné, nevidím naozaj dôvod potom, prečo by nemohlo byť dobrovoľné aj u nás, obzvlášť ak je skupina ľudí odmietajúca očkovanie v týchto štátoch, ako aj u nás relatívne malá. Rozdiel je len v tom, že v týchto všetkých štátoch rešpektujú skutočnosť, že čl. 5 Dohovoru o ľudských právach v biomedicíne výslovne uvádza, citujem: „Zásah v oblasti zdravia sa môže vykonávať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas.“ A ďalej v čl. 2 ods. 2 sa píše: „Na maloletom, ktorý podľa zákona nie je spôsobilý vyjadriť súhlas so zákrokom, sa môže zákrok vykonať jedine so súhlasom jeho zástupcu, inštitúcie alebo osoby, či orgánu ustanoveného zákonom.“ Jednoducho rozdiel je len v tom, že u nás ešte stále pretrváva taká mentalita zákazov, príkazov a nariadení aj tam, kde nie sú na mieste, aj tam, kde si demokracia a ochrana ľudských práv vyslovene pýtajú, aby mali občania právo na slobodné rozhodnutie. Ja nebudem na tomto mieste nikoho presviedčať o tom, že očkovanie je škodlivé či jednoducho nefunguje tak, ako sa oficiálne hlása. Na to si urobte všetci názor sami. Ak vám stačí to, čo hlása väčšina lekárov a vedcov, väčšina médií a politikov, že očkovanie je v poriadku, ja vám to nebudem vyvracať. Ale myslite na to, že keď aj v demokracii rozhoduje väčšina, neznamená to, že táto väčšina má vždy pravdu a nemôže sa mýliť. A to zvlášť v otázkach vedy či medicíny, resp. v otázkach toho, čo človeku škodí. Napokon tak to bolo už mnohokrát v ľudských dejinách. Spomeniem len dva také príklady. Postrek DDT, veľmi známy azbest. Kedysi voľne rozšírené a považované väčšinou odborníkov za bezpečné látky, dnes uznané za mimoriadne škodlivé a nebezpečné. Jednoducho si treba uvedomiť, že doba sa mení a jedného dňa sa môže aj menšinový názor o škodlivosti a neefektívnosti očkovania zmeniť na väčšinový. Ja ale opakujem, nechcem nikomu vnucovať svoj názor, ak veríte, že očkovanie je správne, nech sa páči, dajte sa zaočkovať seba a svoje deti, celé rodiny, nikto vám v tom nebude brániť, no nenúťte, aby rovnako konali aj tí, čo majú na celú vec iný názor. Nenúťte do očkovania dokonca aj rodiny, ktorých deti na očkovanie už reálne doplatili, hoci im to, samozrejme, žiaden lekár na papieri nepriznal už len zo strachu pred možnou zodpovednosťou, čiže zo strachu za celý tento systém založený na bezbrehej dôvere k tomu, čo hlása väčšina, môže veľmi ľahko zrútiť ako domček z karát. Napokon všetci dobre vieme, že kto sa nechce dať zaočkovať, ten sa zaočkovať aj tak nedá. Aj keby ste mu mali dať akúkoľvek pokutu, aj keby ste mu deti mali vyhodiť zo škôlok, ako to navrhovali niektorí poslanci bývalej vládnej koalície, pretože pre odporcov očkovania peniaze a iné sankcie nehrajú žiadnu úlohu v situácii, keď ide o život a zdravie ich detí, o čom som pevne presvedčený, preto je akékoľvek trestanie v tejto veci celkom zbytočné. No je tu ešte jedna vec, o ktorej sme nehovorili, keď sme v minulom volebnom období dvakrát predkladali náš návrh na zdobrovoľnenie očkovania, netušili sme, že sa tu objaví akýsi COVID a spolu s ním aj snaha niektorých politikov o presadenie povinného očkovania proti tejto chorobe. Netušili sme, že bude niekto schopný vôbec uvažovať o povinnom očkovaní vakcínami, ktorých vedľajšie účinky a bezpečnosť sú prakticky nepreskúmané vzhľadom na veľmi krátku dobu ich vývoja či testovania. A keď tak, tak určite nie natoľko, aby mohli byť považované za bezpečné, hoci aj stúpencami očkovania. A preto chcem pripomenúť každému, kto váha s podporou nášho návrhu zákona, že ak tento náš návrh zákona neprejde, ak očkovanie nezdobrovoľníme, tak sa už čoskoro môže stať, že pochybnou vakcínou proti COVID-u zaočkujú aj vás, vašich rodičov, starých rodičov a deti a vy s tým nebude môcť jednoducho nič urobiť, ak nebude chcieť poruť zákon a dostať pokutu niekoľko stoviek eur. A pripomínam tiež to, že o zaradení vakcíny proti COVID-u do očkovacieho kalendára, teda o povinnom očkovaní proti tejto chorobe, v tomto prípade nebudeme rozhodovať my tu v Národnej rade, ale rozhodnú o tom na ministerstve zdravotníctva jednoduchou vyhláškou, tak ako to robia aj v súčasnosti pri ostatných vakcínach. A práve tu sa dostávame k jadru celej veci, a síce ústavnosti nielen očkovania proti COVID-u, ale preventívneho plošného očkovania vôbec. V predchádzajúcich rozpravách k nášmu návrhu zákona som o týchto veciach nehovoril , ale aby som vniesol aj nejaké nové svetlo do tejto problematiky, tak to poviem na tomto mieste. Všetci totiž vieme, že základné ľudské práva a slobody, a medzi nich patrí aj právo na súkromie, právo rozhodnúť sa, aké lekárske zákroky postúpime, možno obmedzovať len vo výnimočných prípadoch a aj to len na základe zákona, pretože čl. 16 ods. 11 Ústavy Slovenskej republiky jasne hovorí, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. No súčasný stav je taký, že zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia síce ustanovuje, že sme povinní podrobiť sa povinnému očkovaniu, no v samotnom texte tohto zákona ani v jeho prílohe nenájdete uvedenú ani jednu konkrétnu chorobu, na ktorú sa toto povinné očkovanie vzťahuje. O tom, voči akým chorobám sa u nás povinne očkuje, o tom, či to je proti 10 chorobám ako v súčasnosti, alebo hoci aj proti 30 chorobám vrátane rôznych exotických, ako je malária či žltá zimnica, o tom, kedy sa vykoná očkovanie a ako často, teda o tom, či vás zaočkujú už prvý deň po narodení a v prvom roku trikrát alebo desaťkrát, rozhoduje nie Národná rada Slovenskej republiky, rozhoduje o tom výlučne ministerstvo zdravotníctva vyhláškou, teda pod zákonným predpisom. A práve v tomto vidia mnohí protiústavnosť. Môžte mi síce oponovať, že Ústavný súd v 2014 rozhodol o tom, že povinné očkovanie nie je protiústavné. Na druhej strane ale treba vedieť a treba povedať, že toto rozhodnutie ešte nemusí byť definitívne, keďže ho v budúcnosti môže zvrátiť napríklad Európsky súd pre ľudské práva, ktorý do dnešného dňa ešte neposudzoval tzv. plošné preventívne očkovanie proti chorobám na území, kde nebola vyhlásená epidémia. Navyše, a tým by som skončil, o protiústavnosti tu nehovorím len ja, ale aj také významné právnické kapacity, ako napr. ústavný právnik a bývalý ústavný sudca doc. JUDr. Ján Drgonec, ktorý má na ústavnosť povinného očkovania celkom iný právny názor, ktorý nemožno len tak ľahko spochybniť. Možno len pre zaujímavosť JUDr. Drgonec je aj členom tzv. komisie pre tvorbu práva, ktorú sme v tomto volebnom období zriadili ústavnoprávnym výborom. Dovoľte mi preto na záver, aby som odcitoval niekoľko jeho vyjadrení na tému očkovania z | Rastislav Schlosár | LSNS | 2020-09-22 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Príklad pozitívneho benchmarkingu, snaha o priblíženie sa štandardom vybraných krajín EÚ a to aj napriek zjavnému utilitarizmu argumentu "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má silne kritický tón voči povinnému očkovaniu, právnemu rámcu a štátnej moci, s odkazmi na strach, škodlivosť a nedôveru v autority."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 1,500 |
train_20 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926258 | 2025-04-29T09:18:54.284778 | 28a3637a-c20e-4a45-84cb-1ba881787ce8 | Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poslankyne, poslanci, slovenský právny poriadok doposiaľ nemá komplexne upravenú problematiku používania genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov. Navrhovaný zákon vychádza zo smerníc Európskej únie v znení ich neskorších novelizácií o narábaní s geneticky modifikovanými mikroorganizmami pri ich kontrolovanom používaní a nových smerníc týkajúcich sa zámerného uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov do voľného životného prostredia. Navrhovaný zákon upravuje právo a povinnosti právnických a fyzických osôb pri používaní genetických technológií a modifikovaných organizmov, pôsobnosť orgánov štátnej správy a konanie pri posudzovaní ohlásení a pri rozhodovaní o súhlasoch. Ústredným orgánom štátnej správy vo veciach týkajúcich sa používania genetických technológií a modifikovaných organizmov je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Uvedená problematika sa však dotýka aj iných rezortov, najmä ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva zdravotníctva aj ďalších. Aby sa dosiahla zhoda, nariadením vlády sa vytvorí komisia pre biologickú bezpečnosť, ktorá bude zriadená za účasti dotknutých rezortov a bude pripravovať odborné podklady pre rozhodnutia o vydávaní jednotlivých súhlasov. Realizácia navrhovanej právnej úpravy bude po prijatí zákona a jeho vykonávacích predpisov spojená s nárokmi na štátny rozpočet. Požiadavka počtu zamestnancov a finančných prostriedkov je premietnutá do budúcoročného rozpočtu, ktorý Národná rada Slovenskej republiky odsúhlasila. Prijatie tohto zákona bolo stanovené ako strednodobá priorita v Národnom programe na prijatie acquis communautaire v Slovenskej republike. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím preto, aby ste súhlasili s posunutím tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne. | László Miklós | SMK | 2001-12-17 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Neutrálne konštatovanie, že legislatívny zámer vychádza zo smerníc EÚ \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Popísanie dôvodovej správy s neutrálnym tónom \n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 227 |
train_21 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926265 | 2025-04-30T06:40:26.804691 | 24ec3590-568e-4a27-a217-0b5a1c06d066 | Pani ministerka, začali ste svoj, svoju reč tým, že ste spomenuli, že extrémistov je ťažko naháňať, ťažko nejakým spôsobom dolapiť, odsúdiť. a treba to zmeniť. Inými slovami, extrémistov je na Slovensku zrejme málo, tabuľka alebo nejaký diktát Európskej únie hovorí, že ich treba mať viac, treba ich naháňať viac, a tak sa snažíte zmeniť paragrafové znenia tak, aby extrémistov jednoducho naozaj aj viac bolo. Chcem len povedať, že ja som naozaj zvedavý, čo si od toho sľubujete, čo ako normálna kauzálne rozmýšľajúca bytosť od tohto návrhu zákona očakávate. Musím vám byť predsa jasné, že tento návrh zákona sa skôr či neskôr obráti proti vám. Dokazuje to história, cenzúra, snaha o potláčanie slobody slova, snaha o reguláciu myslenia sa vždy, ale vždy obrátila proti tým, ktorí sa to snažili zaviesť. Vy ste kritikom aj vaši kolegovia, kritikom istých historických období a mali by ste to vedieť najlepšie, že to naozaj tak funguje a v histórii neexistujú žiadne výnimky. Vždy sa to obráti proti vám. Preto by ma zaujímalo, čo si od toho sľubujete, či naozaj si myslíte, že tí ľudia teraz začnú všetci mať váš názor. Jednoducho nie. Nebude to tak. Obráti sa to proti vám. A ešte na záver. Extrémisti vo vašom ponímaní nie sú príčinou problémov na Slovensku, pretože neboli to extrémisti, kto tu 25 rokov, neboli to extrémisti vo vašom ponímaní, kto tu 25 rokov tvorili zákony, kto tu 25 rokov vládol. Boli tu vo vláde iní extrémisti, proti ktorým ale naozaj, ako kolegovia povedali, nerobíte vôbec nič. A ja si myslím, že v prvom rade naozaj sa máte sústrediť na boj proti skutočným extrémistom, a nie naháňať nejaké fiktívne duše a trestať ľudí za to, čo si myslia a čo chcú povedať. Ďakujem. (Potlesk.) | Milan Uhrík | LSNS | 2016-10-20 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník odmieta myšlienku, že Európska únia by mala diktovať počet či prenasledovanie „extrémistov“, a varuje pred návratom cenzúry, čím vyjadruje nesúhlas s európskymi odporúčaniami v tejto oblasti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický a varovný voči snahám o presadzovanie regulácie prejavu na základe vonkajších (ešte k tomu európskych) tlakov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 287 |
train_22 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926272 | 2025-05-01T19:18:59.288922 | 4e3babf8-4504-4a5a-985e-423fb45b29be | Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či má niekto záujem v tejto rozprave aktívne vystupovať, alebo aspoň pasívne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A posledný z tejto série je druhé a tretie čítanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Protokolu vypracovanému na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o výklade Dohovoru o používaní informačných technológií na colné účely prostredníctvom rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (tlač 1391). Pán podpredseda vlády, nech sa páči. | Béla Bugár | SMK | 2005-12-14 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prejav"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálny prejav"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 88 |
train_23 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926280 | 2025-05-02T08:15:11.381407 | d78d9ce7-6f58-4382-bb94-271ef84b3356 | Takže teraz tá otázka od pána poslanca Martina Klusa, ktorý sa pýta ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka: """"Vážený pán minister, ako hodnotíte Aachenskú zmluvu medzi Francúzskom a Nemeckom z konca januára tohto roku? Mohlo by v prípade posilňovania spolupráce v takomto menšom formáte a v prostredí post brexit dôjsť k vylúčeniu niektorých členských krajín Európskej únie z debaty o závažných celoeurópskych témach? Sú podľa vás takéto obavy niektorých predstaviteľov Európskej únie opodstatnené?"""" | Andrej Hrnčiar | SIET | 2019-02-14 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Ide o interpelačnú otázku bez postoja rečníka"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"technicko-procedurálny jazyk "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 77 |
train_24 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926287 | 2025-04-30T21:32:01.926016 | d9790a57-9cea-40ee-8616-831f8e1c4b4c | Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa chcem vyjadriť jednak k samotnej zelenej správe, ďalej k niektorým všeobecným problémom poľnohospodárstva a na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov. Prerokúvaná správa je na veľmi dobrej úrovni po formálnej i vecnej stránke. Je zhromaždené a spracované veľké množstvo informácií o štruktúre a postavení agropotravinárskeho komplexu vrátane medzinárodného postavenia, o hlavných výrobných faktoroch, ekonomických parametroch, rozvoji vidieka, výživy obyvateľstva a o agrárnej politike na rok 1997. Za spracovanie tejto správy treba vysloviť plné uznanie. Správa zaznamenáva niektoré ukazovatele, ktoré sa zlepšili v porovnaní s minulým rokom. Uviedol ich pán minister. Pri porovnaní tohtoročnej zelenej správy so správou z roku 1995 sú nápadné dva rozdiely. Prvým rozdielom je značná pozornosť, ktorá sa venuje príprave vstupu do Európskej únie. Nielen z tejto správy, ale najmä z ďalších materiálov, ktoré vypracovalo ministerstvo, vidieť, že toto ministerstvo venuje príprave na vstup Slovenska do Európskej únie už teraz značnú pozornosť. V analyzovaní vplyvu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa už teraz vykonalo pre náš agropotravinársky komplex mnoho práce. Tu mi dovoľte malé odbočenie od poľnohospodárstva viac do Európskej únie. S potešením môžem konštatovať, že ministerstvo pôdohospodárstva na rozdiel od zoskupenia, ktoré vedie Slovenskú republiku, neobvinilo opozíciu, nehovorí o nedostatku času, nehovorí, že máme rok-dva času, ale s plnou vážnosťou sa venuje príprave nášho poľnohospodárstva svojho sektora na vstup do Európskej únie. Toto je príjemné a potešujúce konštatovanie. Druhým rozdielom v porovnaní so zelenou správou z minulého roku je to, že máme pred sebou správu, ktorá neprikrášľuje situáciu v agropotravinárskom komplexe, ktorá otvorene konštatuje viaceré nepriaznivé tendencie a nepriaznivé skutočnosti. Toto nazývanie vecí pravým menom vyústilo do konštatovania, že za určitých okolností môže byť ohrozená potravinová bezpečnosť Slovenska, ak sa nezastavia niektoré nepriaznivé trendy. S označením vyskytujúcich sa nedostatkov je možné plne súhlasiť bez akýchkoľvek pochybností. Zelená správa správne diagnostikovala viaceré poruchy v agropotravinárskom komplexe. Mám tu prvú otázku pre pána ministra. Vymenoval príčiny problémov, tzv. cenové nožnice, nedostatok prevádzkového i investičného kapitálu, zadlženosť, platobnú neschopnosť, nízku dôchodkovosť. Pýtam sa, či okrem týchto faktorov pripisuje určitú úlohu aj neukončeniu skutočnej transformácie nemyslím na formálnu transformáciu -, či pripisuje určitú úlohu aj nevysporiadaným vzťahom, resp. stavu vysporiadania vlastníckych vzťahov a premene poľnohospodárskych družstiev na skutočné družstvá vlastníkov. Dovolím si teraz niekoľko poznámok k časti C správy, ktorá sa nazýva Aktualizácia nástrojov agrárnej politiky na realizáciu koncepčných zámerov v roku 1997. Názov časti C hovorí o koncepčných zámeroch, zdôrazňujem koncepčných, ale niektoré uvedené nástroje agrárnej politiky sú operatívne. Sú potrebné, správne, ale nie sú koncepčné, ako napríklad ikry alebo kančia sperma. Možno by bolo do budúcnosti správnejšie oddeliť operatívne nástroje od koncepčných. Ďalšia poznámka. Dovolím si pochybovať, že len uvedené ekonomické nástroje, zdôrazňujem len tie, ktoré sú uvedené v správe na rok 1997, sú dostatočným východiskom trvalého zlepšenia ekonomickej situácie poľnohospodárskych družstiev a súkromne hospodáriacich roľníkov, skrátka celej poľnohospodárskej prvovýroby. Domnievam sa, že len predkladané nástroje nepostačia na tri úlohy, ktoré sú vymenované v časti C, na oživenie peňažných tokov, odstránenie nedostatku finančných zdrojov, na oživenie odbytu poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov a na zlepšenie salda zahraničného obchodu. Ďalšia otázka pre pána ministra znie, aké iné opatrenia, či ministerstvo uvažuje s inými opatreniami na dosiahnutie spomenutých cieľov. Napríklad, ako sa použijú 3 miliardy korún, o ktorých prenikli správy, že sa majú použiť v agropotravinárskom komplexe. Domnievam sa, že okrem iného bude nutné skutočné a nielen formálne pretransformovanie poľnohospodárskych družstiev na družstvá vlastníkov. A som tiež presvedčený, že bude potrebné úplne odstrániť rozdiel v ponímaní súkromného roľníka a družstevného roľníka. Jeden aj druhý majú úplne totožný cieľ ekonomickú prosperitu. Obaja sú na jednej lodi a pre oboch sú dôležité ekonomické ukazovatele ako efektívnosť, intenzita, rentabilita. Tu sa chcem opýtať pána ministra, aký je jeho názor na poľnohospodárske družstvá, ktoré sú stratové, aký je názor ministerstva na ďalší osud stratových poľnohospodárskych družstiev. Ďalšia otázka je, či by v tejto súvislosti nebolo vhodnejšie viazať časť dotácií na produkciu družstiev tak, aby kvalitné dobré družstvá dostávali väčší podiel z dotácií a aby sa zamedzil únik dotácií tam, kde sú vlastne stratené. Ďalšia otázka, o ktorej treba hovoriť, ak máme na mysli koncepčné riešenie, a nie operatívu, je téza, že transformácia ekonomiky Slovenskej republiky sa robí na úkor poľnohospodárskej prvovýroby. Všetky rezorty liberalizovali svoje ceny, čím niekoľkonásobne zdraželi vstupy do poľnohospodárstva. Podnikateľské podmienky v poľnohospodárstve sa značne zhoršili, pretože ceny poľnohospodárskych výrobkov sa nezvýšili úmerne cenám vstupov. Ceny produktov súčasne nekryjú zvýšenie cien vstupov do poľnohospodárstva, a takto poľnohospodárstvo znáša ťarchu zlej situácie obyvateľstva Slovenska. Na ilustráciu uvediem, že ceny potravín v Rakúsku sú dva až trikrát vyššie ako na Slovensku, a pritom obyvateľstvo Rakúska vydáva len 23 % zo svojich celkových príjmov na potraviny. Na Slovensku pri nižších cenách vydávame 36 % svojich výdavkov na potraviny. Problém je v nízkych príjmoch na Slovensku. Tretia poznámka sa týka skutočnosti, že na Slovensku sa hospodári v značne rozdielnych pôdno-klimatických podmienkach, sčasti aj v relatívne horších podmienkach. Štátna agrárna politika by mala preto umožniť poľnohospodársku výrobu dobrým, zdôrazňujem, dobrým subjektom aj v horších podmienkach spravodlivým vyvážením, vyrovnávaním podnikateľských podmienok formou dotácií, dostatočne obsiahlych, rozsiahlych, v potrebnom rozsahu a dotácií zohľadňujúcich nákladovosť a úrodnosť pôd. Za ďalší dotačný titul by som navrhol aj hospodárenie na pôde kontaminovanej priemyselnými exhalátmi. Mám na mysli región Spiša, kde niektoré dobré poľnohospodárske družstvá sú značne znevýhodňované tým, že pôsobia v regióne silne kontaminovanom. Na záver si dovolím predniesť niekoľko námetov. V časti C 2 Ekonomické nástroje sa pri cenách navrhuje regulácia cien mliekárenských výrobkov. Domnievam sa, že toto opatrenie nie je vhodné, pretože neplatí regulácia cien vstupov. Nie sú regulované ceny obalov, surovín, energie. Nie sú regulované ceny vstupov, a preto by regulácia cien znevýhodnila spracovateľský priemysel. A regulovaná cena mliekárenských výrobkov tiež znevýhodní tých spracovateľov, ktorí aj v ťažkom predchádzajúcom období realizovali v značnom rozsahu nové technológie na skvalitnenie svojich výrobkov. Ďalším námetom sú dotačné tituly pre potravinárstvo, použitie podporného fondu aj pre spracovateľský potravinársky priemysel. Tu sú žiaduce aj úvery, nielen záruky, ako sa to v súčasnosti predpokladá. V potravinárskom priemysle je nevyhnutné prispôsobiť technológie normám Európskej únie a toto prispôsobenie môžeme považovať za proexportné opatrenie v súčasnosti. Ďalšia poznámka sa týka celkovej výšky dotácií. Navrhuje sa 9,1 mld. Domnievam sa, že dotácie by mali dosiahnuť minimálnu výšku 10 mld, čím som v súlade s pánom poslancom Kleinom. Ďalej si dovolím dve poznámky k predchádzajúcim vystupujúcim k pánom Pokornému a Baránikovi. Podporujem návrh pána poslanca Pokorného, že je potrebné primeraným spôsobom podporiť vedeckovýskumnú základňu z dôvodu, na ktorý poukázal. K vystúpeniu pána poslanca Baránika chcem dodať, že veľkovýrobné formy, ktoré propagoval a na podporu ktorých naliehal, sa mi zdajú byť reliktom minulosti zo socialistického poľnohospodárstva a v súčasnosti sa spoliehať len na tieto výrobné formy je, myslím, prekonané. Chcel by som ho upozorniť na stranu 67 zelenej správy, kde v časti 3.4, ktorá má titul Vplyv organizačno-právnych a podnikateľských foriem na výsledky hospodárenia, sú tabuľky, ktoré hovoria o tom, že v porovnaní poľnohospodárskych družstiev, štátnych majetkov a obchodných spoločností jedine obchodné spoločnosti dosiahli kladný hospodársky výsledok. Poľnohospodárske družstvá aj štátne majetky vyprodukovali stratu na 1 ha buď 1 000 alebo 2 700 až 2 900 Sk. Jedinou ziskovou kategóriou sú obchodné spoločnosti. Ďalej na tej istej strane je ďalšie konštatovanie, že obchodné spoločnosti zaznamenali nárast a takmer vo väčšine ukazovateľov vykazujú pozitívny vývoj na rozdiel od družstiev a štátnych majetkov. A potom na strane 68 je tiež veľmi informatívna tabuľka, ktorá hovorí o ekonomických ukazovateľoch vo vzťahu na 1 ha. Ekonomické ukazovatele sú najlepšie v malých podnikoch. Toto nehovorím preto, aby som propagoval orientáciu nášho pôdohospodárstva na malé podniky, menšie ako 100 ha, hovorím to preto, lebo názor, že veľkovýrobné formy a jedine veľkovýrobné formy nás zachránia, považujem za nesprávny. Na záver si dovolím vyjadriť to, že sa pripojím k tým poslancom, ktorí budú hlasovať za schválenie prerokúvanej správy. Ďakujem za pozornosť. | Ivan Rosival | DU | 1996-09-13 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník opakovane a výslovne chváli ministerstvo pôdohospodárstva za to, že venuje príprave na vstup do EÚ veľkú pozornosť, a považuje prispôsobenie sa normám EÚ v potravinárstve za nevyhnutné a žiaduce."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celkový tón prejavu je hodnotiaci s prevahou uznania za odborné spracovanie správy, pozitívne hodnotenie prístupu ministerstva a konštruktívne návrhy na zlepšenie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 1,299 |
train_25 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926295 | 2025-04-30T22:05:13.046710 | 2e5f5b5f-057c-4f03-a848-559163ff1a02 | Ďakujem. Pán podpredseda vlády, samozrejme, tá druhá otázka je obyčajne vždy dôležitejšia ako tá prvá. A preto ja som toho názoru, že je rovnako cenné pracovné miesto, ktoré stratíme, ako to, ktoré získame. Myslím tým, keď sa rozpadajú naše firmy a keď sa vytvárajú nezamestnaní. Možnože je to ešte dôležitejšie z toho dôvodu, že obyčajne sa to týka rodín, kde veľa razy ten človek, ktorý stratí zamestnanie, je živiteľom tej rodiny. A preto ja sa pýtam, či vláda zvážila ten problém, ktorý na Slovensku je. Porovnala si 19 mil. eur investovaných v Prešove pre získavanie pracovných miest s Nováckymi chemickými závodmi, ktoré zamestnávajú 1 600 zamestnancov. A práve tým, že je nekorektné jednanie niektorých firiem v Európskej únii, mám teraz na mysli firmu Akzo Nobel, ktorá dohodla jednanie s Nováckymi chemickými závodmi. Ja vidím to tak, že je to len preto, aby ich potom mohla udať, že mali kartelové dohody. Novácke chemické závody majú zaplatiť 20 mil. eur pokutu. My máme morálne právo alebo morálnu povinnosť práve Nováckym chemickým závodom pomôcť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Dušan Švantner | SNS | 2011-05-19 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník kritizuje konanie firmy z EÚ (Akzo Nobel) ako nekorektné voči slovenskému podniku, čím vyjadruje odmietavý postoj k praxi v rámci EÚ trhu a implikuje nespravodlivosť vychádzajúcu z jej pôsobenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický, upozorňuje na stratu pracovných miest, nespravodlivosť a neetické správanie zahraničnej firmy, čo vyvoláva emocionálne naladenie na obranu národného záujmu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 174 |
train_26 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926302 | 2025-04-30T07:17:52.681771 | b1277ccf-c404-4ec9-a448-2dd7dc388053 | Chcel by som stručne pánu kolegovi Prokešovi povedať, že demokracia je aj dohoda potvrdená väčšinou, a nie iba mechanické uplatňovanie sily väčšiny. A po druhé, prosím vás pekne, nepoužívajme také veci, že Brusel je ako Moskva. Preboha, veď sme sa sami dobrovoľne do týchto organizácii prihlásili, dokonca, keď sme išli do Rady Európy, museli sme za to na medzinárodnom poli bojovať, a prečo nám teraz padne ťažko dodržiavať pravidlá hry, aj nepísané, ktoré sa tam uplatňujú? Dodržiavať ich tu, doma. Ďakujem za pozornosť. | Peter Weiss | SV | 1995-12-15 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník zdôrazňuje, že Slovensko sa dobrovoľne prihlásilo do EÚ (a Rady Európy) a preto je prirodzené a povinné dodržiavať jej pravidlá, čím vyjadruje podporný postoj k európskej integrácii. Zároveň odsudzuje prirovnávanie Bruselu k Moskve. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"ón je povzbudzujúci a konštruktívny, apeluje na rešpektovanie demokratických princípov a medzinárodných záväzkov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 83 |
train_27 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926310 | 2025-04-30T21:34:14.756902 | 36e7a8a0-3b19-47f3-8701-4a8ef8eca4b0 | Teším sa, že do tejto diskusie prispel aj exminister kultúry, a napriek možno nesúhlasnému postoju k tomu, čo budeme volať anachronizmom, tak rozhodne sa pripájam k tomu, čo si spomínal, že áno, tá základná bazálna otázka je, kde by sme boli bez Československa, a preto viacerí z nás deklarovali pri možnom, ja to ani nevidím ako spor, ale myslím si, že anachronizmom nie je to, že nie sme vysporiadaní v určitom momente s našou vlastnou históriou. Máme veľmi málo vecí, ktoré sa pred, obdobím pred 2. svetovou vojnou zaoberajú, je tu veľký pád z medzivojnovej republiky, ale osobnosti, ktoré, ktoré prichádzali následne a nejakým spôsobom sa museli vysporiadať s politickou situáciou nástupu fašizmu a podobne, nám chýbajú, a preto doteraz máme v spoločnosti prítomné minimálne tri-štyri prúdy, ktoré interpretujú dejiny zo svojho uhľa pohľadu, a mohli by sme pri symbolickom hľadaní vyjadrenia jedného zásadného dátumu, lebo takisto súhlasím a dlhodobo to presadzujeme, aby prišlo k redukcii štátnych sviatkov, lebo sme tuším so Španielmi lídri v tejto oblasti. Myslím, že ich máme, štátnych sviatkov a dní pokoja, 16, čo je v rámci Európskej únie najviac spolu so Španielmi. Čiže aby sme mali jeden dátum, ku ktorému by sme mali všetci nejakým spôsobom blízko a veľmi dobre, ja som to iba teda tiež spomenul, že existuje politická strana, ktorá jako keby z druhého tábora, a to je ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Jozef Viskupič | OLANO | 2014-10-29 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ je spomenutá iba okrajovo v súvislosti s počtom štátnych sviatkov a Slovensko je porovnávané so Španielskom, bez hodnotiaceho postoja voči EÚ ako inštitúcii či politickému projektu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je prevažne analytický a úvahový, bez silného emocionálneho zafarbenia v pozitívnom alebo negatívnom smere."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 229 |
train_28 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926318 | 2025-04-29T14:51:40.056584 | e7c8e311-5a3b-4b57-b606-ea2366588148 | Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, musím povedať, že kolegyňa Mezenská celkom presne zadefinovala, kde je skutočný problém tohto návrhu zákona. Po štyroch rokoch vláda nepomoci slabým, zaostávajúcim regiónom ide teraz sľúbiť, že ide im pomôcť. Chápal som, keď vláda pripravila tento návrh, že vláda ide pomôcť štyrom okresom, ktoré sú na tom najhoršie. Musím povedať, že ja som to vnímal z pohľadu, že je to pre okres Rimavská Sobota, kde bývam aj ja, aj pán spravodajca, je miera nezamestnanosti nad 25 %. Treba otvorene povedať, že tam máme vysokú mieru rómskej populácie, ktorá je problematická z hľadiska zamestnanosti. keď má investor prísť do tohto regiónu, tak ho pritom musíme setsakra nejako pozitívne motivovať. Keď tu okruh oprávnených extra rozšírime, tak investor, ktorý má prísť a povie, že to isté dostane aj v okrese, kde nemá takú rómsku komunitu ako v Rimavskej Sobote alebo v Revúcej, alebo v Kežmarku, čo urobí? No pôjde tam, kde má lepšie kvalifikovanú pracovnú silu. Preto musím povedať, že v tejto podobe, ako to sem prišlo po tej úprave v spoločnej správe, ktorá je navrhnutá, pre mňa tento zákon je veľmi nesystémový. Chápal som, že ideme pozitívne diskriminovať niečo, na druhej strane musím povedať, že zároveň vláda nezakázala poskytovať investičný stimul v regiónoch, ktoré sú vysoko rozvinuté. A by som ako príklad uviedol Jaguar v Nitre. Dnes otvorene už každý hovorí, že do Jaguara, do závodu pre výrobu Jaguara budeme musieť dovážať pracovníkov, či už zo Slovenska z iných regiónov, či z iných členských štátov Európskej únie, možnože aj migrantov, aby tam mal kto robiť. Načo je investičný stimul poskytnutý v týchto regiónoch? Keby sme mali v zákone systémovo povedané, že v regiónoch pod 15 % nie je možné poskytnúť investičný stimul, by som to chápal. Vláda Slovenskej republiky dala tak vysokú ponuku pre Jaguar, akú ju dala. A chcem zdôrazniť, že nespochybňujem potrebu takýchto investičných subjektov na území Slovenskej republiky. Ale tak si vláda mohla povedať, že ich chce vo Zvolene alebo pri Banskej Bystrici, lebo je tam tá istá diaľnica ako pri Nitre, je tam tá istá železnica ako pri Nitre, len majú dosah na regióny, kde miera nezamestnanosti je 20 % a viac. Zasiahla by okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Brezno. Nie, vláda to podporila megainvestičným stimulom. Dámy a páni, darmo je možnosť poskytnúť investičný stimul, na ktorý nie je nárok, keď to vláda dá v najrozvinutejšom regióne. Čo nám to pomôže? Dali sme to pre Jaguar, pričom pre ostatných nezostalo. Je to ako s tou kapelou, keď príde kapelník za šéfom s otázkou: „Ja z toho nedostanem?“ A odpoveď potom je: „Aj tebe z toho patrí, ale už sa ti z toho neušlo.“ To je ten istý prípad. To znamená, že môžete to rozširovať koľko len chcete, ja súhlasím s tým, že pokiaľ to nemá byť systémové riešenie, tak to potom naozaj rozšírme maximálne. Najlepšie riešenie by tu bolo podľa mňa, pán minister, keby ste do zákona dali, že pre rozvinuté regióny štát nebude poskytovať žiadny investičný stimul. Jaguar je pre mňa krásnym príkladom, ako ste prehĺbili rozdiel medzi západnou časťou Slovenska a stredom a východom Slovenska. Ten prepad v životnej úrovni medzi stredom Slovenska, Rimavskou Sobotou smerom na východ a od Nitry smerom na západ bude tak extrémny. Tým vy ste ho neznížili, ale zvýšili. Oveľa lepšie riešenie by bolo, pokiaľ by ste do zákona uviedli nárokovateľnosť investičného stimulu pri vytvorení pracovných miest, za akých podmienok to je. To znamená, že živnostník, podnikateľ vytvorí dve pracovné miesta nad rámec priemeru, ktorý tu mal minulý rok. A na toto mu patrí takáto podpora, pokiaľ udrží pracovné miesta budúcich 5 rokov. Je to vymožiteľné, je to kontrolovateľné aj ten najmenší živnostník sa do toho môže prihlásiť, a nebojte sa, by sa vytvorili pracovné miesta. Ale toto je len alibizmus, alibizmus v tom zmysle, že: „Keď urobíš investíciu do 200-tisíc, teda 100-tisíc musíš mať z toho svojich, požiadaj si o to, minister o tom rozhodne a vláda, keď máš dobrú legitimáciu, tak ti to priklepne.“ Pán minister, úprimne treba povedať, s touto snahou vlády, ja si ju cením, s takýmto návrhom alebo niečím podobným mali ste prísť v čase, keď ste nastúpili do vlády, a vtedy to riešiť, a nie hovoriť teraz o tom, že vytvoríte akýsi projekt na rozvoj, ktorý sa začne tvoriť od budúceho roku, a reálne sa to vytvorí až v septembri budúceho roku, dávno v čase, keď vy už možnože v kresle ministra, ktorý za to zodpovedá, už nebudete mať žiadny vplyv a nebudete vedieť pomôcť ovplyvniť ani jeden jediný investičný stimul, ani jedno jediné pracovné miesto, pričom ale na tú tabuľku, aby Robert Fico na nej to vedel odfajknúť, je to dobré, ale len z toho odfajknutia ľudia lepší plat ani pracovné miesta mať nebudú. Ďakujem pekne. | Zsolt Simon | MOST_HID | 2015-11-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa sústreďuje na vnútroštátne rozdelenie investičných stimulov a nerieši priamy vzťah k Európskej únii. EÚ je spomínaná iba v kontexte členských krajín EÚ, z ktorých bude chodiť pracovná sila namiesto domácej. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický a odsudzujúci voči nesystémovosti a nespravodlivému rozdeľovaniu investičných stimulov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 797 |
train_29 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926326 | 2025-04-30T20:05:01.932669 | 5d1a7075-ba95-4c38-accd-643d7f5d733d | Vážený pán prezident, vážený pán predseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, budem reagovať na pripomienku pána prezidenta uvedenú pod bodom 8. Týka sa vypustenia doterajšej poslednej vety § 6 ods. 2, to znamená zvýhodnenia vysokých škôl v zdaňovaní ich podnikateľskej činnosti. Obchodný zákonník v prvej časti v § 2 vymedzuje pojem podnikanie. Zákon o dani z príjmov číslo 286 z roku 1992 Zb. vymedzuje tiež niektoré pojmy. Z toho jeden pojem je pojem platiteľ dane alebo daňovník a druhý pojem je predmet dane. Platiteľom dane podľa zákona o dani z príjmov nie je školstvo, pretože jeho poslanie je vyvíjať činnosť, ktorá nie je zameraná na dosiahnutie zisku. Podnikateľská činnosť na rozdiel od toho je činnosťou, ktorá je charakterizovaná ako činnosť smerujúca k dosiahnutiu zisku a podľa zákona o dani z príjmov je predmetom dane. V doterajšom zákone o vysokých školách sa prejavil odvetvový prístup neprípustný v právnom systéme každého štátu. Zasahovanie jedného odvetvia do zákonodarstva právne náležiacemu inému odvetviu by mohlo spôsobiť v právnom systéme chaos. Preto nie je dosť dobre prípustné, aby rezort školstva mohol obsahovať zásahy do daňového systému. Daňový systém patrí pod rezort financií štátu. Podobne by sa mohli zachovať iné rezorty zdravotníctvo, verejná správa alebo samospráva prostredníctvom ministerstva vnútra, a podobné tlaky tu už boli. Navyše zákonom o vysokých školách došlo k diskriminovaniu ostatného školstva, lebo iba vysoké školy boli oslobodené od dane z príjmu z prípadnej svojej podnikateľskej činnosti. Chcem pripomenúť váženým pánom kolegom a pani kolegyniam, že nový daňový systém sme prebrali z Európskej únie a každá daň je riadená určitou smernicou Rady Európy. Smernica príslušná k dani z príjmu, podobne ako aj pri iných daniach, nepripúšťa zvýhodňovanie a znevýhodňovanie subjektov, ktoré podliehajú dani. Ďalší argument je, že nič nevyriešime tým, že si budeme či už fondovým, alebo takýmto rezortným prístupom napomáhať ušklbnutiu určitej čiastky zo štátneho rozpočtu, pretože by sa nám nakoniec mohlo stať, že v konečnom dôsledku množstvo ušklbnutí znamená menší zvyšok príjmov štátneho rozpočtu na rozdeľovanie. V konečnom efekte aj podiel na spoločnom príjme pre každý rezort, ktorý sa takto zvýhodnil, by bol menší. Na záver chcem konštatovať, že spôsob, akým sa zvýhodnenie a oslobodenie od dane dostalo zo zákona, kam toto oslobodenie neprináleží, nemôžeme akceptovať. Skutočne čistý právny stav je, pokiaľ štát chce a môže zvýhodniť určité činnosti, musí tak urobiť v daňovom zákone a jediným zákonom, ktorý takto môže urobiť, je zákon o dani z príjmu. Ani vysvetlenie a odôvodnenie, že doterajší právny stav nám to umožňoval, to neospravedlňuje. Skutočne to nebol správny prístup. Je to môj názor a myslím si, že je v súlade so smernicami Rady Európy týkajúcimi sa zdaňovania činností, ktoré sú organizované s cieľom dosahovania zisku. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) | Mária Bartošíková | HZDS | 1996-10-23 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník pozitívne hodnotí prebratie daňového systému z Európskej únie, označuje ho za záväzný rámec a odvoláva sa na smernice Rady EÚ ako na autoritatívne a záväzné zdroje. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Jazyk prejavu je odborný, vecný a právnicky precízny bez emocionálne zafarbených výrazov. Vystúpenie má racionálny a analytický tón."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 445 |
train_30 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926338 | 2025-05-02T09:08:43.961314 | e1a3de81-e853-4dfc-ba6b-1918a9a5e74b | Pani predsedajúca, po prvé, s ľútosťou konštatujem, že vy neviete odpovedať na otázku, v čom sa tá právna situácia líši od situácie ministrov a štátnych tajomníkov. Ja si myslím, že ako predsedajúca by ste mali mať naštudovaný rokovací poriadok. Po ďalšie. Považujem to za určitú veľkú mieru ignorancie, pretože v piatok o druhej popoludní, keď sme tu boli, s tými, ktorí sme tu boli, aj pani spravodajkyňa tu bola, pán predseda parlamentu sa dohodol, že v utorok sa môže pokračovať v rokovaní za účasti pána generálneho prokurátora. Boli sme tu viacerí. To bolo v piatok o 14.00 hodine. Ak by pán generálny prokurátor povedal, že v utorok o 9.00 hodine nemôže a môže v stredu alebo v iný termín tu byť, fajn, tak je s tým všeobecný súhlas, že sa pokračuje v rokovaní o tomto bode programu v inom termíne. To ja považujem za vec, ktorá sa v Národnej rade v tejto súvislosti ešte nikdy nestala. Je to hrubá neslušnosť a hrubá arogancia vládnej väčšiny, ktorá nevie to ani zdôvodniť, ani právne, ani vecne, ani ľudsky, ani nijako. A ešte raz musím povedať, že to absolútne nie je nič voči prítomnosti pána prvého námestníka Vaneka, on je tu na to, aby tú situáciu riešil a nie je to jeho chyba, je to chyba vedenia parlamentu, akým spôsobom rokujeme. A to, že sa vedenie parlamentu nechá dotlačiť do situácie, keď dehonestuje plénum Národnej rady, tak to je veľmi smutné. My rokujeme o správe Generálnej prokuratúry raz do roka, nie viackrát ani často a musím na úvod povedať, že by som bol rád, keby sme v budúcnosti rokovali o správe prokuratúry za minulý rok skôr ako na prelome októbra a novembra. Je to lepšie ako v minulom roku, keď to bolo v decembri, ale dnes je desať mesiacov po začiatku roku a rokujeme o správe, ktorá už v mnohých veciach nie je úplne aktuálna, lebo prešlo desať mesiacov. Čiže by som navrhoval, aby správy a všeobecne aj táto správa o činnosti Generálnej prokuratúry bola do parlamentu doručovaná skôr ako koncom októbra alebo na prelome októbra a novembra. Mal by som také tri okruhy tém, o ktorých chcem hovoriť. Z nich prvá sa týka vecí, ktoré spomínal pán generálny prokurátor v úvodnom slove, v piatok. Potom by som prešiel na jednotlivé pripomienky, ktoré mám, alebo poznámky k tejto správe. A potom by som sa pristavil pri veci, ktorú považujem za dôležitú. A to je, akým spôsobom dnes, si myslím, Generálna prokuratúra rieši alebo nerieši prípady podozrení alebo trestných stíhaní, kde sú podozrivé aj osoby z vysokých politických kruhov. Začnem teda tým prvým, čo spomenul pán generálny prokurátor nad rámec správy vo svojom úvodnom slove. Po prvé, pán generálny prokurátor spomínal oblasť domáceho násilia a problémy, s ktorými sa stretávajú poškodené osoby, ktoré sú demotivované podávať trestné oznámenia, lebo menia svoje výpovede, pretože nie sú adekvátne chránené. Musím povedať, že to celé má nejakú genézu. A tá genéza vznikla pred možno dvanástimi rokmi, keď sa výrazne sprísnil postih páchateľov domáceho násilia. A to bola jedna z príčin, prečo sa pomerne výrazne v tom čase zvýšil počet väzobne stíhaných osôb, pretože po tragédii v Tušiciach v roku 2002 bola, by som povedal, prevažná väčšina prípadov domáceho násilia riešená väzobne. Vtedy, musím povedať, to vyvolalo veľkú kritiku justície, že prečo tie trestné sadzby sú také prísne a prečo riešime väčšinu prípadov väzobne, keď často ide akoby tvrdenie proti tvrdeniu a následne sa trestné sadzby pre domáce násilie sčasti znižovali, myslím, to bolo za prvej vlády Roberta Fica, z dôvodu aby sa akoby zreteľnejšie odlíšilo fyzické a psychické násilie. Ja si myslím, že v týchto komplikovaných prípadoch domáceho násilia, veľmi citlivých prípadoch domáceho násilia, keď je niekedy aj veľmi zložitá skutková situácia, je vždy z hľadiska prevencie lepšie stáť na strane poškodených ako na strane podozrivých, pretože tie tragédie, ktoré následne nasledujú, sa týkajú nevinných ľudských životov. A by ma zaujímalo asi dnes od Generálnej prokuratúry alebo od ministra spravodlivosti, aké kroky chce prijať pre to, aby ešte výraznejšie buď sa právna oprava vrátila, alebo sa posilnila ochrana poškodených. Druhá vec, ktorú spomenul pán generálny prokurátor, sa týkala prípadov na súdoch, keď nekonaním sudcov, spomínal konkrétny prípad na Okresnom súde Bratislava I, sudca, ktorý mal tieto veci v agende, už sa vzdal funkcie sudcu, keď došlo nekonaním sudcov k premlčaniu niekoľko desiatok prípadov. Tam by som sa ja rád spýtal na konkrétnosti tých vecí, pretože, samozrejme, premlčacia doba sa prerušuje podľa Trestného poriadku vznesením obvinenia a následnými úkonmi aj súdu. To znamená, ak sa preruší úkonom súdu, akýmkoľvek v princípe úkonom súdu smerujúcim k trestnému stíhaniu páchateľa, tak plynie nová premlčacia lehota. Samo osebe skutočnosť, že boli prieťahy v súdnom konaní, neznamená, že trestné činy boli premlčané. Čiže mňa by teda konkrétnejšie zaujímalo, z akých dôvodov boli tieto prípady premlčané a kto teda rozhodol o tom, že sú premlčané, lebo to mi aj z mediálnych správ nejako uniklo. Boli názory svojho času v justícii, ale už sú našťastie prekonané, že prieťahy v súdnom konaní môžu byť jedným z dôvodov pre zastavenie trestného stíhania. Ale tento názor našťastie nezískal nikde väčšinu a aj podľa judikatúry štrasburského súdu prieťahy v konaní nie sú samy osebe dôvodom zastavenia stíhania, môžu byť dôvodom na uloženie nižšieho trestu, ale nie zastavenia trestného stíhania. Preto by ma zaujímalo, čo konkrétne sa udialo v týchto niekoľko desiatok prípadov, keď boli trestné činy premlčané. Zároveň pán generálny prokurátor spomínal v závere svojho úvodného slova, že štatistiky ohľadne trestných stíhaní korupcie síce môžu vyzerať na prvý pohľad zaujímavo, ale v minulom roku nebol odhalený žiaden závažnejší prípad korupcie. Ja sa potom k tomu v závere vrátim, ale považujem to za vyjadrenie, ktoré je jednak pravdivé, ale aj zarážajúce. Ak naozaj jediné prípady korupcie, ktoré na Slovensku riešime, sú prípady lekárov vypisujúcich neprávom potvrdenia o PN, tak máme vážny problém. Aj tých lekárov treba stíhať, s tým súhlasím, a to nie je problém Generálnej prokuratúry, s tým súhlasím, ale ak policajné útvary v dnešnej dobe z rôznych dôvodov zrejme neodhaľujú závažné prípady korupcie, tak si myslím, že je skôr snaha tie závažné prípady podozrenia z korupcie zametať pod koberec, na úrovni útvarov Policajného zboru. Sú možné len totižto dve alternatívy. Z nich jedna je, že žiadna korupcia, tá veľká korupcia sa nedeje. Ak by to niekto v tomto pléne chcel aj verejne povedať, asi to nepovie, lebo ak by to povedal, tak by bol zrelý na vyšetrenie duševného stavu. Tá druhá alternatíva je, že sa to deje a dejú sa prípady veľkej korupcie, ale táto nie je odhaľovaná a nie je stíhaná. A obávam sa, že všetci v tomto pléne vieme, že je to ten druhý prípad, že to je tá druhá alternatíva. Ja keď som nastupoval na ministerstvo vnútra v roku 2010 a mal som stretnutie s policajnými funkcionármi, vtedajšími, tak som sa každého z nich pýtal, v ich agende aké mali najzávažnejšie prípady. A spýtal som sa aj vtedajšieho riaditeľa Úradu boja proti korupcii, dnešného policajného prezidenta generála Gašpara, aký najväčší, najvýznamnejší prípad korupcie riešil jeho úrad za prvej Ficovej vlády. A odpovedal mi, že to bola kauza Wänke. Ak si spomínate na kauzu Wänkeho, to bol prípad futbalového funkcionára, ktorý preraďoval futbalistov z jednotlivých klubov alebo líg za debničky jabĺk. Ak toto bol najväčší prípad odhalenej korupcie prvej Ficovej vlády a za druhej Ficovej vlády nie je zrejmý ani taký prípad korupcie, len sú lekári, ktorí vypisujú neprávom PN, tak to svedčí o tom, že záujem odhaľovať korupciu je nulový, je nulový. Je len verbálny. Teraz možno si pamätáte, keď terajšia vládna väčšina a predchádzajúca opozícia za našej vlády navrhla v tomto pléne odvolať vtedajšiu premiérku Radičovú za to, že sme trestne stíhali korupciu, v ktorej bol zapletený jeden z jej poradcov vo vzťahu k výstavbe biatlonového štadióna Osrblie. Ja si myslím jednu vec, že pokiaľ niekto berie boj proti korupcii ako dôležitý, tak ten lakmusový papierik úprimnosti boja proti korupcii je, či stíhate aj vlastných ľudí. To je to kľúčové. Vtedy vtedajší líder opozície, dnešný premiér vyhlásil, že nikdy nebola korupcia tak blízko premiérovi ako v čase, keď sa stíhala, a dneska je to už aj odsúdené, kauza biatlonového štadióna v Osrblí, za jeho vlády by sa taký prípad nemohol nikdy stať. A to mal pravdu, nemôže sa stať, že by za jeho vlád bol niekto trestne stíhaný za korupciu z okolia vládnej strany SMER, ale nie preto, že tam korupcia nie je, ale preto, že nie je vôľa tieto korupčné prípady stíhať. A ja budem v závere hovoriť o konkrétnych prípadoch, kde sú, žiaľ, zastavujúce rozhodnutia tentoraz prokuratúry vo vážnych veciach, ktoré vzbudzujú pochybnosť aj o tom, či prokuratúra koná tak, aby chránila verejný záujem. Teraz by som prešiel k tej druhej časti, ktorá bude možno trošku technická, za čo sa vopred ospravedlňujem. A týka sa samotnej správy. A potom v tej tretej časti sa budem zaoberať závažnými prípadmi, kde trestné stíhanie bolo zastavené v minulom roku a bolo zastavené na základe aj orgánov prokuratúry. Čiže k tej správe. Pôjdem podľa jednotlivých strán, tam, kde ma niektoré veci zaujali, a by som | Daniel Lipšic | KDH | 2014-10-28 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 6 | 1,500 |
train_31 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926346 | 2025-04-30T13:59:33.226762 | e4ba32ee-8d66-4452-bb70-4afe05a9e669 | No. Ja pripomeniem, pred čím by som chcel varovať a čo sa nemohlo ocitnúť v tomto koncepčnom materiáli. Keď vzniklo povstanie proti Muammarovi Kaddáfimu v Líbyi, keď tam vlastne preskočilo z Tuniska a z Egypta, lebo najprv bolo v Egypte, potom v Tunisku, tak sa všetci potešili, že demokrati povstali proti zlému diktátorovi. No ale to bolo veľké nedorozumenie. Lebo povstanie tam bolo. Otázka je, že či demokratov? Fakt je ten, že v meste Bengházi bolo notoricky známe prostredie, z ktorého sa regrutovali bojovníci Al-Káidy, ktorí si chodili potom zastrieľať počas irackých udalostí do Iraku, ktorí sa podieľali na teroristických útokoch v Iraku. Výsledkom pádu Kaddáfiho režimu v Líbyi a teda angažmán NATO, bezletová zóna a tak ďalej, britských a francúzskych lietadiel a nakoniec aj amerického angažmán je, v Líbyi je toto. Výsledkom je, že zo scény zmizol skutočne odporný politik menom Muammar Kaddáfi, ale nebol nahradený slobodným demokratickým režimom, ale chaosom, vedľajším výsledkom ktorého je, že zbrane z obrovských depozitov v Líbyi putovali jednak do rúk džihádistov, s ktorými sa teraz Francúzi trápia v Mali. To sú líbyjské zbrane, ktoré majú v rukách. A tá druhá, veľká časť zbraní smerovala do pásma Gazy. A tie rakety, ktoré boli toto súčasťou, teraz dopadajú na hlavy civilného obyvateľstva z pásma Gazy. Povedal by som, že vážené NATO, vážená Európska únia, ďakujeme pekne za angažmán v prospech ľudských práv v prípade Líbye. Bolo to ale nedorozumenie. Ja viem, že niektoré zlé vedľajšie dôsledky sú vedené vznešenými úmyslami. Problém v prípade Líbye bol ten, že pri tom rozhodnutí vstúpiť do toho konfliktu buď tí, ktorí sa tak rozhodli, mali zlé informácie, alebo ich viedli veľmi nevznešené záujmy. Konkrétne v prípade Talianska alebo Francúzska. Ja by som vážne chcel, aby sme sa my Európania, my Severoatlantická aliancia týmto spôsobom, napriek tým hrozným obetiam, ku ktorým prichádza v Sýrii, aby sme sa do toho takýmto spôsobom nezamiešali, lebo tie dôsledky nebudú dobré. Ale, samozrejme, že podpíšem opakovane a hrubými písmenami to, čo v tom materiáli stojí ohľadne dôležitosti Severoatlantickej aliancie pre nás, pre bezpečnosť Európy a pre bezpečnosť vlastne celého sveta. Som rád, že Slovensko je členom tohto spolku, a som rád, že je platným členom tohto spolku, a som rád, že to patrí medzi zámery našej zahraničnej politiky. A, samozrejme, že tá požiadavka mať okrem dobrých zámerov a očí upretých zasnene do budúcnosti aj trošku realistický pohľad, sa týka aj ďalších vecí. Už to tu spomenul kolega Droba. Európska únia chronicky zle vyhodnotila udalosti takzvanej Arabskej jari. Jarné na tých udalostiach skutočne nebolo nič, len ten začiatok. Začalo to fakt tým, že povstali tu i tam, najprv v Tunisku, potom v Egypte, potom v iných krajinách ľudia. Povstali, protestovali, ktorí sa chceli zbaviť diktatúry a chceli viacej slobody. Ale okamžite všetky tie hnutia, ktoré, bohužiaľ, predstavovali iba názory lokálnych menšín, proste boli unesené, uchmatnuté úplne inými silami, islamistickými silami. A výsledok napríklad Arabskej jari v Egypte je ten, že 8 až 10 miliónov egyptských kresťanov, koptov je ohrozenejších ako kedykoľvek predtým, že ľudské práva sú ohrozenejšie ako za Mubarakovho režimu. Áno, Mubarak bol škaredý diktátor! A ešte aj skorumpovaný! A, samozrejme, že v Egypte bolo plno politických väzňov a že tá celá krajina bola všetko, len nie demokracia. Veď to bola vojenská diktatúra. No ale fakt je ten, že ak sa opýtate na ich práva egyptských žien, tak momentálne to vyzerá s ich budúcnosťou, s budúcnosťou ich práv a s ich rovnoprávnosťou omnoho černejšie, ako to vyzeralo pred tromi rokmi. Naozaj. A vyzerá to omnoho černejšie nielen s právami ľudskými, so správami teda s ľudskou rovnosťou v Egypte, ale vyzerá to omnoho černejšie aj s geopolitickou budúcnosťou regiónu, pretože jediný dôvod, pre ktorý sa ešte naplnili túžobné slová Moslimského bratstva o odstúpení od mierovej zmluvy s Izraelom, je to, že Egypt je v danom okamihu krajina, ktorá je príliš vojensky slabá na to, aby urobila čokoľvek iného. No ale, mierový postoj, ktorý vyplýva z vlastnej slabosti, teda je niečo úplne iného ako mierový postoj vyplývajúci z dobrých úmyslov, však áno. Takže ja by som bol napríklad rád, keď zase egyptský prezident navštívi Európu a bude si potriasať s každým ruku a proste budú sa na seba usmievať s lady Ashtonovou, keby aspoň niekto sa našiel z Európskej únii, ktorý by mu povedal: """"No, milý pán prezident, ale ako je to teda s tými ľudskými právami a s tou demokraciou vo vašej krajine, už keď sa bavíme o týchto témach?"""" Ale Egypt, samozrejme, čelí omnoho horším veciam. Egypt čelí perspektíve ekonomického kolapsu. O tom sa nie veľmi hovorí. A nie je to ani veľmi vina terajšej vlády. Fakt je ten, že jeden zo zdrojov egyptských príjmov dôležitý, ktorým bol turistický ruch, sa zredukoval natoľko, že už nie je významným príspevkom v egyptskej ekonomike. Egypt je krajina, kde za posledných 60 rokov sa zoštvornásobil počet obyvateľstva. Mali nejakých 20 miliónov začiatkom 50. rokov, keď padla tá monarchia a zvíťazili, zvíťazila dôstojnícka revolta pod vedením Gamála Abdala Násira, tak mali okolo 25 miliónov obyvateľov. Teraz majú okolo 85 miliónov obyvateľov. Tá krajina už nie je veľmi schopná ich uživiť. A nie je to len výsledkom Arabskej jari. Ale tá Arabská jar teda fakt nepomohla. Bol by som rád, keby aj k týmto témam Európska únia pristupovala realistickejšie a keby Slovensko dalo k tomu podnet. Lebo opakujem opätovne: sme v úžasne výhodnej situácii krajiny, ktorá je síce malá, ale nie je zaťažená vlastnou koloniálnou minulosťou. Ani inou históriou. A toho sa tak trošičku týka aj téma rozširovania Európskej únie. Naozaj som oceňoval misiu nášho ministra zahraničných vecí na Balkáne. Oceňujem to, že je stálou prioritou slovenskej zahraničnej politiky západný Balkán a jeho integrácia do Európskej únie. Oceňujem, že slovenská zahraničná politika si je vedomá aj bezpečnostných rozmerov tohoto, tohoto trendu, nuž ale veci majú svoje limity. Už tu bolo spomenuté, že boli tuná na návšteve kosovskí poslanci. Myslím, že nie som jediný, na ktorého oni urobili ako ľudia, ako ľudia vybavení jazykovo, vzdelaní atď. ten najlepší dojem. Stretol sa s nimi aj pán minister, stretli sme sa s nimi aj my, ale z tej návštevy vyplynul ešte jeden poznatok. V podstate tlačia na pílu veľmi a ja tiež by som chcel v tejto veci oceniť postoj slovenskej diplomacie, že sa nenechá dotlačiť k nejakým príliš rýchlym rozhodnutiam v tejto veci, pri všetkom pochopení pre ich ambície. Je jasné, že kosovská samostatnosť je fait accompli, s ktorou sa nič veľmi nedá urobiť, a nedokážu to ani Srbi urobiť, ale zdá sa, že naša zdržanlivosť je úplne namieste. Chcel by som podporiť našu zahraničnú politiku v tomto s tým, samozrejme, že príde určite istý okamih, keď to už nebude mať zmysel. Práve dnes prebehla médiami správa, že Ivica Dačič a Hashim Thaci, teda srbský prezident a kosovský sú blízko k dohode. Oni to tak nevyhodnocujú, lady Ashton povedala, že sú blízko k dohode, ale lady Ashton netreba brať až tak príliš vážne, ale dobre. (Ruch v sále.) Radi by sme tú dohodu videli. A ak tá dohoda bude na svete, nebude žiadna prekážka, aby sme sa k tým krajinám, ktoré status Kosova uznali, pridali, ale vtedy a len vtedy. No ale čo sa týka rozširovania Európskej únie, tu je jeden ďalší problém. Krajina s ktorou Európska únia dlhodobo rokuje bez toho, aby sa čo i len na obzore črtala perspektíva ukončenia tých rokovaní, je Turecko. Ja by som napríklad rád videl, keby Turecko dostalo jasnejšiu reč. Ja som nie diplomat, nie som viazaný ani obmedzeniami, ktoré má výkonná moc, čiže môžem povedať, čo len chcem. Ja si osobne myslím, že Turecko do Európskej únie pri súčasnej vláde nepatrí a že v istom okamihu mu to bude potrebné povedať. (Ruch v sále.) Ja viem, že sa na tomto nedohodneme, ale Turecko je krajina, ktorá začína byť vzhľadom na to, že postupne sa stáva viac a viac islamistickou pod vládou súčasného premiéra Erdogana a jeho strany. Postupne sa stáva menej a menej demokratickou, hoci je ekonomicky dosť úspešná, a postupne sa stáva stále viac a viac hostilnou, nepriateľskou voči Západu a Aliancii, voči Amerike, voči Izraelu a nakoniec aj voči Európe. Turecký premiér Erdogan sa napríklad nechal počuť, že islamofóbia má byť považovaná za trestný čin. To znamená kritický postoj k islamu. No dobre, ale my tu v Európskej únii máme akúsi slobodu slova a kandidátska krajina nám ide povedať, že si ju máme obmedziť? A tu už prečo? Turecký premiér sa netajil tým, že Turecko sa prihlásilo o stále členstvo v Šanghajskej organizácii spolupráce. Pre tých, ktorí to neviete... (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.) | František Šebej | MOST_HID | 2013-03-21 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Kritika nejednoznačného postoja EÚ v konflike v Líbyi, počas Arabskej jari, rozšírenia a vzťahov s Tureckom. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vystúpenie nesie prevažne ostrú kritiku konkrétnych rozhodnutí EÚ a NATO (Líbya, Arabská jar), pričom tón je varovný a skôr pesimistický."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 1,415 |
train_32 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926354 | 2025-04-29T15:09:46.246967 | f9da9165-10b4-4a10-9acd-b62916bcc9ac | Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister Šimko, dovoľte mi, aby som vám predložila návrh na odvolanie pána Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Pán Béla Bugár, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, svojimi aktivitami v prospech cudzieho štátu Maďarskej republiky pri presadzovaní uplatňovania maďarského Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch na zvrchovanom území Slovenskej republiky konal v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Zákon o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý maďarský parlament prijal 19. júna 2001, je pre Slovenskú republiku neprijateľný, pretože odporuje základným zásadám medzinárodného práva, Charte OSN, právam Európskej únie, zásadám o dobrých susedských vzťahoch medzi štátmi, základom v slovensko-maďarskej zmluve z roku 1995 a, samozrejme, aj Ústave Slovenskej republiky. Maďarsko chce zaviesť zákonom o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch mechanizmus zasahovania do zvrchovaných práv Slovenskej republiky tým, že presadzuje uplatňovanie tohto zákona na občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti na zvrchovanom území Slovenskej republiky bez súhlasu predstaviteľov Slovenskej republiky. Tento tzv. krajanský zákon sa opiera o Ústavu Maďarskej republiky čl. 6 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že Maďarská republika sa cíti zodpovedná za osud Maďarov žijúcich v zahraničí a že podporuje spojenia medzi nimi a Maďarskom. Táto ústavnoprávna konštrukcia je neštandardná a medzinárodné spoločenstvo ju neuznáva. Aj na Maďarov sa vzťahuje všeobecne uznávaná zásada, že pokiaľ žijú na území iných štátov, majú ako občania týchto štátov postavenie príslušníkov národnostných menšín a primerane tomu príslušný štát je v prvom rade zodpovedný za ich osud. Sú jeho štátnymi príslušníkmi v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorými je tento štát vo vzťahu k národnostným menšinám viazaný. V nijakom prípade nemôže a nesmie túto zodpovednosť a naplnenie ich práv prebrať iný štát. Uplatňovanie, nárokovanie si zodpovednosti za občanov iného štátu je východiskom na zasahovanie do vnútorných záležitostí iného štátu, čo je podľa Charty OSN neprípustné. Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch je zjavným nástrojom maďarizácie na územiach štátov susediacich s Maďarskou republikou, a teda aj maďarizácie na území južného Slovenska. Je to zjavné z dikcie § 1 ods. 2, podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje nielen na osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti, ale aj na manželského partnera a na maloleté deti žijúce a vychovávané v spoločnej domácnosti, ktoré nie sú maďarskej národnosti. Manželský partner s maďarskou národnosťou môže získať podľa § 19 maďarský preukaz a príslušníci domácnosti, ktorí nie sú maďarskej národnosti, môžu získať podľa § 20 maďarský príbuzenský preukaz. Podľa § 14, ak v rodine minimálne dve deti navštevujú školu s maďarským jazykom, každé dieťa má nárok na finančnú podporu. V tomto prípade nejde len o maďarizáciu, ale aj o diskrimináciu. Rôzne maďarské organizácie majú vykonávať na území cudzieho štátu niektoré administratívne funkcie maďarského štátu. Celý mechanizmus prerozdeľovania finančných prostriedkov z rozpočtu Maďarskej republiky medzi zahraničných Maďarov žijúcich v susedných štátoch bude fungovať v záujme uplatňovania veľkomaďarského povedomia. Každá vláda, každý parlament je povinný odstraňovať a obhajovať záujmy vlastného štátu. A toto právo a túto povinnosť v plnej miere uplatnil i slovenský parlament proti zákonu Maďarskej republiky, ktorý má exteritoriálny charakter, z dôvodu snahy presadiť svoju právnu normu na zvrchovanom území cudzieho štátu. Národná rada Slovenskej republiky prerokovala tento tzv. krajanský maďarský zákon a svojím uznesením č. 1879 zo dňa 7. 2. 2002 dala jednoznačné nesúhlasné stanovisko Národnej rady Slovenskej republiky k uplatňovaniu tohto zákona na našom zvrchovanom území. Vo vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky sa so znepokojením konštatuje, že Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, prijatý parlamentom Maďarskej republiky dňa 19. júna 2001, je v rozpore so Zmluvou o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. 3. 1995. Zákon svojím zámerom exteritoriality a presadzovaním princípu jednostrannosti pri podpore občanov maďarskej národnosti žijúcich v susedných štátoch zasahuje do výlučnej územnej a personálnej jurisdikcie Slovenskej republiky a snaží sa vytvoriť precedens vo sfére výlučnej pôsobnosti suverénneho štátu. Národná rada Slovenskej republiky to považuje za porušenie medzinárodného práva a zásah do integrity vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky, berúc do úvahy stanoviská relevantných európskych inštitúcií, ako aj obavu z možného narušenia stability v strednej a východnej Európe, vyhlasuje, že s uplatňovaním účinkov uvedeného zákona na území Slovenskej republiky nesúhlasí. Národná rada konštatuje, že maďarská strana doteraz nepodnikla také kroky, ktoré by rozptýlili obavy a výhrady Slovenskej republiky. Národná rada preto vyzýva parlament Maďarskej republiky, aby uviedol predmetný zákon do súladu so základnými zásadami medzinárodného práva, ako aj európskymi štandardmi ochrany národnostných menšín. Pán Béla Bugár ako poslanec a podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky uznesenie č. 1879 a Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch nerešpektoval a v sobotu 16. februára 2002 na kongrese FIDESZ-u v Budapešti prevzal maďarský preukaz, čím jednoznačne deklaroval nerešpektovanie rozhodnutia najvyššieho zákonodarného zboru, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky. Toto uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nerešpektoval nielen ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ale dokonca ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Pýtam sa vás, kolegyne, kolegovia, má právo stáť na čele Národnej rady Slovenskej republiky človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky? Svojím postojom pán Béla Bugár porušil sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky čl. 75, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“ Pán Béla Bugár porušil i Ústavu Slovenskej republiky čl. 34 ods. 3, ktorý znie: „Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v Ústave Slovenskej republiky nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.“ Pán Béla Bugár ako štatutárny zástupca Strany maďarskej koalície je jedným zo zakladateľov Združenia za spoločné ciele so sídlom v Komárne, ktorého hlavnou náplňou je bez povolenia vlády Slovenskej republiky na zvrchovanom území Slovenskej republiky rozvíjať nepovolenú činnosť na podporu uplatňovania maďarského zákona. Vo vedení najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky, by nemal pracovať človek, ktorý nerešpektuje rozhodnutie a uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý porušil poslanecký sľub, porušil Ústavu Slovenskej republiky, svojím konaním akceptoval uplatnenie diskriminačného Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý má exteritoriálny charakter, zasahuje do zvrchovanosti Slovenskej republiky a je v rozpore s medzinárodnými právnymi normami, Chartou OSN, právom Európskej únie a zásadami dobrých susedských vzťahov medzi štátmi, ako i základnou slovensko-maďarskou zmluvou z roku 1995. Po uvedenom zdôvodnení predkladám návrh na odvolanie pána Bélu Bugára z funkcie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, pán predseda. | Melánia Kolláriková | SNS | 2002-03-14 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka zdôrazňuje, že maďarský „krajanský“ zákon je v rozpore s právom Európskej únie a ďalšími medzinárodnými normami, a preto podporuje jeho odmietnutie v prospech európskej legislatívy."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je ostro kritický a odsudzujúci voči možnému porušovaniu ústavných a európskych pravidiel p. poslancom Bugárom. Prejav má jasne negatívny tón a slúži na kritiku opozičného poslanca. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 1,078 |
train_33 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926362 | 2025-04-29T14:48:54.876782 | ff8a75ab-4fa6-4854-be85-67ece196b069 | Navrhovanou úpravou sa v žiadnom prípade nenarúšajú akademické práva a slobody, nezasahuje sa do kompetencie samosprávnych orgánov a akademických funkcionárov vysokých škôl, ale na druhej strane sa zabezpečuje právna ochrana občanov domáhajúcich sa svojich práv, zaručená Ústavou Slovenskej republiky. Rozšírenie uvedených právomocí ministerstva a ministra je v súlade s § 13 zákona Slovenskej národnej rady číslo 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 74/1995 Z. z., v ktorom sa jasne uvádza, že ministerstvo školstva je ústredným orgánom štátnej správy pre vysoké školy. Navrhované znenie § 21 zohľadňuje priznávanie titulov a akademických titulov podľa druhu absolvovaného vysokoškolského štúdia a možnosť získania titulu doktor v príslušnej skupine študijných odborov po vykonaní rigoróznej skúšky a obhajoby rigoróznej práce. Návrh udeľovania akademických titulov zohľadňuje tradície vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a je kompatibilnejší s prístupmi udeľovania titulov v Európe. Navrhované ustanovenie § 22b ods. 1 až 4 má za úlohu riešiť v súčasnosti nie veľmi dobré sociálne a nemocenské zabezpečenie doktorandov. Z hľadiska zdravotného a nemocenského poistenia, ako aj dôchodkového zabezpečenia doktoranda a pracovno-právnych vzťahov medzi doktorandom a vysokou školou alebo externo-vzdelávacou inštitúciou je dôležité znenie tých odsekov § 22b, ktoré upravujú v týchto vzťahoch jeho postavenie ako zamestnanca a jeho štipendium ako plat. Podľa pripraveného vykonávacieho predpisu k tomuto zákonu bude výška štipendia doktoranda do vykonania dizertačnej skúšky na úrovni platu asistenta a výška štipendia doktoranda po vykonaní dizertačnej skúšky bude na úrovni platu odborného asistenta vysokej školy. Uvedené úpravy vytvárajú legislatívne podmienky na stimuláciu záujmu talentovaných absolventov vysokých škôl o doktorandské štúdium a následne aj o prácu vysokoškolského učiteľa alebo vedeckého pracovníka, ktorá je viazaná na získanie vedeckej kvalifikácie PhD. Vychádzajúc z § 5 Zákonníka práce, ktorý umožňuje upraviť pracovnoprávne vzťahy učiteľov vysokých škôl osobitným predpisom, veľmi závažným opatrením v novele je § 27, ktorý hovorí o zmene pracovných pomerov pre asistentov, odborných asistentov, lektorov, umeleckých pracovníkov a vedeckých pracovníkov, ktorí nemajú priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I alebo IIa z neurčitého času na určitý čas. K tomuto opatreniu je potrebné pristúpiť v záujme postupného zvýšenia kvality učiteľských zborov na vysokých školách a tým dovŕšenia ich postupnej transformácie. Týmto návrhom sa sleduje utvorenie právnych možností pre dekana obsadiť miesta napríklad odborných asistentov najúspešnejšími absolventmi doktorandského štúdia. V § 33a sa upravuje možnosť vzniku neštátnych vysokých škôl, na ktorých vysokoškolské vzdelávanie bude rovnocenné s vysokoškolským vzdelávaním na štátnych vysokých školách. Súčasne sa ustanovujú povinnosti zriaďovateľa najmä v otázkach finančného zabezpečenia, študijných programov, kvalifikácie učiteľov a podobne. Zároveň sa zvýrazňuje, že na území Slovenskej republiky nemôžu pôsobiť neštátne vysoké školy, ak nie sú zriadené podľa tohto zákona. Ustanovenie § 37a zabraňuje pôsobeniu pobočky zahraničnej univerzity alebo podobnej vzdelávacej ustanovizni, ktorá nie je neštátnou vysokou školou podľa tohto zákona, a zneužívaniu označenia vysoká škola alebo univerzita ustanovizňami, ktoré nevznikli podľa tohto zákona. Navrhovanými zmenami názvov niektorých vysokých škôl sa sleduje cieľ vystihnúť v novom názve vysokej školy charakter školy, resp. vyjadriť garanciu za výchovu odborníkov pre jednotlivé odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky alebo zosúladiť názov vysokej školy s príslušným zákonom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podkladom všetkých doterajších návrhov na legislatívne úpravy jednotlivých otázok vysokých škôl v rokoch 1992-1996 bol veľmi progresívny zákon o vysokých školách z roku 1990, ktorý vytvoril predpoklady na demokratizáciu a humanizáciu života na vysokých školách. V priebehu celého doterajšieho obdobia prípravy novej vysokoškolskej legislatívy vzniklo mnoho návrhov opätovne nastolených a v mnohých prípadoch zamietnutých z rôznych dôvodov. Z tohto dôvodu vládny návrh novely zákona o vysokých školách rieši naozaj pálčivé problémy vysokých škôl. Napríklad neriešenie otázky doktorandov na vysokých školách by znamenalo úplnú deštrukciu výchovy nových vedeckých pracovníkov na pôde vysokých škôl. V tejto novele sa nerieši otázka systému financovania vysokých škôl. V pripravovaných návrhoch sa niekoľkokrát predkladali riešenia, ktoré by mohli vysokým školám pomôcť riešiť ich nepriaznivú finančnú situáciu. Tieto návrhy sa týkali predovšetkým oslobodenia vysokých škôl od daní z príjmov z podnikateľskej činnosti. Napriek mnohým rokovaniam sa tieto návrhy na medzirezortných rokovaniach nepodarilo presadiť. Podobne návrh novely zákona nerieši aktuálnu problematiku úhrady časti nákladov za štúdium, samozrejme, v primeranej výške. Predložený vládny návrh zákona o vysokých školách vychádza, tak ako zákon každej krajiny, z historických, kultúrnych, politických, sociálnych a ekonomických vzťahov, ktoré Slovenská republika má, ale pri zachovaní základných princípov demokracie, ponechaní plných akademických slobôd a práv. Je plne v súlade s normatívmi schválenými rezolúciou číslo 945/1990 prijatou zasadnutím Európskeho parlamentu pri Rade Európy v Štrasburgu dňa 11. mája 1990. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás poprosiť o podporenie návrhu novely tohto zákona. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | Eva Slavkovská | SNS | 1996-09-18 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka oceňuje kompatibilitu navrhovanej novely so štandardmi udeľovania titulov v Európe a citáciou rezolúcie Európskeho parlamentu zdôrazňuje podporu európskym normám."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny a kladne hodnotí legislatívne opatrenia na zlepšenie podmienok doktorandov a kvality vysokého školstva."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 755 |
train_34 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926370 | 2025-04-29T14:46:40.888688 | 6a051456-e286-4802-86b1-f116b4743560 | Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, moje vystúpenie bude krátke, ale budem sa opakovať a pán minister asi už tuší, v čom to bude. Pokladám za dôležité, a tu by som to znova rád zdôraznil, aby Slovensko malo vytvorenú zahraničnopolitickú doktrínu, na ktorej by sa zhodla relevantná časť politických síl a aj spoločnosti. A o tom, že tá myšlienka nie je celkom prázdna, svedčí maličký krôčik, ktorý sa udial. A to je to spoločné stanovisko, ktoré podpísali predsedovia strán k budúcemu slovenskému predsedníctvu Európskej únie. Ja si myslím, že to je malý krok. A o tom, že ten obsah tej doktríny by nebol prázdny, svedčí aj to, o čom dnes bola už u mojich predrečníkov reč. A to je otázka harmonizácie priamych daní. Ja to často na výbore hovorím, že sme proti tomu, aby to bolo. Kolega Štefanec to tu spomínal. Pán minister, v správe je to takisto uvedené. Ja si myslím, že sú veci, na ktorých by sa relevantné politické sily a spoločnosť dokázali dohodnúť. A pokladám to za dôležité z toho dôvodu, aby sa to v budúcnosti potom nestalo predmetom zbytočného vnútropolitického boja, nič viac a nič menej. Druhá moja poznámka sa týka fungovania Európskej únie. Ja si myslím, že často Európska únia mnohé veci deklaruje, ale málo pre to robí. Európska únia deklarovala, že chce byť ekonomikou založenou na vedomostiach. Ale okrem deklarácií tých krokov som videl veľmi málo, miesto toho, aby sa zvyšoval podiel z hrubého domáceho produktu, ktoré krajiny dávajú na vedu a výskum, ktoré krajiny dávajú do vzdelania, skôr klesá. A Európska únia, pokiaľ viem, má tiež taký postoj, že všetci mladší ľudia, ktorí už prejdú vzdelaním v školských systémoch, kde sme už členskou krajinou, do roku 2020 by mali ovládať dva jazyky okrem rodného jazyka, ktorými sa hovorí v Európskej únii. Ale preto nič neurobila. Ja nevidím dôvod, prečo by napríklad, keď dávame také obrovské financie na dotovanie pôdohospodárstva, nemohla vytvoriť jeden program pre podporu výučby jazykov a jednoducho vyslanie takzvaných native speakers do tých jednotlivých členských krajín, aby tie jazyky naozaj sa učili živo. Tých krokov je veľa. Preto pokladám za dôležité to, čo v jednom bode uvádza na doplnenie uznesenia pán kolega Dzurinda. A musím povedať, že to celkom iste podporím. Je tu tretia poznámka. A je tu aj otázka. Každý dobre vie, že vplyv sa dosahuje aj tým, že máme nie na tých špičkových miestach, ale jednoducho na nižších miestach ľudí, ktorí pôsobia priamo v Európskej únii. Chcem sa opýtať, ako to momentálne vyzerá, lebo dlhodobo nielen Slovenská republika, ale aj iné nové členské krajiny zaostávali podielom tých ľudí v štruktúrach Európskej únie. Myslím si, že tento problém je dlhodobý. A bol by som rád, keby pán minister povedal, čo sa v tom robí a čo sa dá v tejto veci dosiahnuť. A posledná moja poznámka sa vzťahuje na pána spravodajcu Kolesíka. Hovoril o energetike a o jadrovej elektrárni. Pán kolega, ja si nemyslím, že to neviete. Vy ste to len nepovedali. A povedali ste len časť z toho, pretože veľmi dobre viete, ako sme dobiehali, aby sme sa stali členom Európskej únie, aby sme boli v tom balíku, a keby sme neboli súčasťou toho balíka, tak by sa to oddialilo. Netvrdím, že by to bolo definitívne preč, ale na akú dlhú dobu by sa oddialil vstup Slovenska do Európskej únie, to by bolo veľké. A viete dobre takisto, že plné členstvo je podmienené ratifikáciou každej členskej krajiny. A teda viete aj to, že bol náš sused členská krajina, ktorá sa zasekla, a dala to ako podmienku, sine qua non, nevyhnutnú podmienku. Teda Slovensko v tej chvíli nemalo na výber. Ja uznávam to, že jednoducho čímsi sme zaplatili, nebola to lacná platba, ale som stále presvedčený, že tá platba stála za to, aby sme boli v tom čase čím prv členskou krajinou Európskej únie. A toto by sa patrilo, pán kolega, dopovedať. To je všetko. Ďakujem pekne za pozornosť. | Martin Fronc | KDH | 2013-05-29 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník síce oceňuje spoločné stanovisko predsedov strán k predsedníctvu EÚ avšak odmieta harmonizáciu priamych daní, kritizuje prístup EÚ v podpore znalostnej ekonomiky etc. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický voči nedostatočnej implementácii deklarovaných priorít EÚ v oblastiach vedy, vzdelávania a jazykovej výučby."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 653 |
train_35 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926378 | 2025-04-30T07:20:35.136437 | 95f73a10-582b-46ad-a8ac-1f13e3d09a74 | Vážený pán poslanec, je pravdou, že ste tu podali fundovaný výklad o daniach, o videní daní z európskeho pohľadu a aj uplatňovania daní jednotlivých štátov, ale problém je v niečom inom, je v otázke suverenity. A Slovenská republika túto suverenitu má. Ešte raz opakujem, Slovenská republika daňovú suverenitu má a v Európskej únii v súčasnosti nie je tento problém otvorený, ba práve naopak, u tých, ktorí začali o ňom hovoriť, tieto názory utíchli. Čiže vlastne my chceme kopať do otvorených dverí a potvrdzovať suverenitu v tom, v čom suverenitu máme? Takto stojí otázka, nie tak, že o aké daňové systémy ide. Dnes to máme doriešené v našom platnom práve. Ale opakujem, otázka stojí, či chceme potvrdzovať suverenitu v tom, v čom suverenitu máme. Ďakujem za pozornosť. | Katarína Tóthová | HZDS | 2006-10-24 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka zdôrazňuje, že daňová suverenita Slovenskej republiky nie je predmetom európskej diskusie a nemá byť tým pádom predmetom ďalšej harmonizácie na úrovni EÚ, čím odmieta návrhy na zasahovanie európskych inštitúcií do tejto oblasti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je kritický a odmietavý voči nápadom na daňovú harmonizáciu iniciovanej v Bruseli, pričom háji nezávislé rozhodovanie Slovenska."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 126 |
train_36 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926387 | 2025-05-02T07:39:32.016381 | 0a946aea-01be-49e1-ae57-d373c72ee8dc | Vážený pán kolega, problém Slovenska nie sú ekonomickí migranti. My všetci sme odmietli kvóty, väčšina z nás tu na Slovensku je presvedčená, že ekonomických migrantov nepotrebujeme. Ak ich chcú Nemci, Švédi, Dáni, to je naozaj ich vec. My náš azylový proces môžme nastaviť tak, že prijmeme tých, ktorí vyhovujú nami stanoveným podmienkam. Ja a mnohí iní kolegovia sme odmietli kvóty naozaj preto, že solidaritu, súcit a lásku k blížnym naozaj nemožno vymôcť nariadením. Zobrať, resp. ponúknuť pomoc stovke utečencov zo 40-tisíc nie je ani ľudské, ani veľkorysé, ani kresťanské. Je to jednoducho hanba. Na stránke SMER-u po 10. 4. možno nájsť stanovisko k hlasovaniu o Lisabonskej zmluve, kde sa píše, že hlasmi 103 poslancov sa schválila Lisabonská zmluva, a to je stanovisko SMER-u, ktorá prispeje k sprehľadneniu demokratizácie a k zefektívneniu fungovania inštitúcií EÚ. A pán premiér vtedy zdôraznil, že zmluvu neodhlasovali protinárodní a protieurópski politici. A uviedol, že ak by nebola prešla, že by podal demisiu. Nemal by teda podať demisiu teraz, keď jednoducho tá zmluva prináša svoje následky? Ak nás teda naozaj prehlasujú v Európskej únii, tak za to môže SMER, SNS a HZDS! Hovoríte o tom, že riešme príčinu a nie aktuálny stav. Ale tá príčina, prečo nemáme právo veta, je jednoducho tá Lisabonská zmluva, za ktorú zahlasoval alebo odsúhlasil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Alojz Přidal | KDH | 2015-09-16 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník kritizuje dôsledky Lisabonskej zmluvy v súvislosti s mechanizmom rozhodovania v EÚ, obviňuje slovenské vlády zo straty práva veta a opakovane sa vymedzuje voči povinným kvótam na migrantov ako dôsledku politiky EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konfrontačný a kritický, najmä voči EÚ politikám týkajúcim sa migrácie a rozhodovaniu v rámci EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 216 |
train_37 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926395 | 2025-05-02T08:12:01.416648 | 513b9f68-36ef-4385-8905-966ffe5aaa48 | Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj pekne za vystúpenie pánovi predsedovi parlamentu. Možno sa to na jednej strane zdá, že je to len úradnícka vláda, ale, samozrejme, ja som to už aj sčasti povedal, že bude mať pred sebou veľmi dôležitú vec, a to je doriešenie, procesné doriešenie prípravy volieb. Ja som napríklad členom stálej delegácie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a medzi nami aj sekretariátom tohto parlamentného zhromaždenia je úzka komunikácia a viem, že sa aj chystajú na Slovensko zástupcovia parlamentného zhromaždenia OBSE, konkrétne výboru ODIHR, ktorý skúma priebeh volieb, a my 21. januára ako zástupcovia strán, nie som len ja SME RODINA, ale všetky parlamentné strany, máme stretnutie s týmito zástupcami a oni veľmi pozorne budú sledovať prípravu volieb. Čiže toto je veľmi kompetentná, zodpovedná robota na ministra vnútra a konkrétne na sekciu verejnej správy, ktorá pripravuje voľby. Čiže na druhej strane chápem aj beriem, že táto vláda by mala mať na to mandát a možnosti, aby pripravila tieto voľby. Čo sa týka ďalších kompetencií, sú tu veľmi dôležité veci ako napríklad čerpanie eurofondov, ako sme otvárali otázku aj Martina a Banskej Bystrice, aby nám neprepadli tie peniaze z plánu obnovy. Je to veľmi dobré, aby tu bola tá kontinuita a možno aj pokračovanie do ďalších mesiacov pre ďalšie volebné obdobie, pretože sú to veľmi dôležité otázky, aby nám neprepadli finančné zdroje a potom sme sa nechytali za hlavu, že o koľko peňazí sme prišli. Ale sú tu aj ďalšie otázky, ktoré táto vláda môže riešiť, a to je legislatívny proces pre dôležité veci, ako som aj spomenul, pre pani ministerku spravodlivosti, a to je rekodifikácia súkromného práva na Slovensku po 60 rokoch. Ten materiál je pripravený, ešte na začiatku volebného, tohto volebného obdobia pani Kolíková hovorila... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Miloš Svrček | SME_RODINA | 2023-06-14 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník poukazuje na potrebnú pozornosť eurofondom a plánu obnovy, čím implicitne vyjadruje kladný postoj k európskym zdrojom "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník bez emócií vymenuváva oblasti, ktorým sa bude musieť nová vláda venovať"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 294 |
train_38 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926403 | 2025-04-30T19:36:20.453574 | bfe62547-a82a-4c80-89d7-375e18590501 | Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Chcem poďakovať za tú diskusiu aj napriek tomu, že jej obsah išiel značne nad rámec toho zákona, ktorý predkladáme, to znamená riešenie materského ako takého. Pokúsim sa zaujať stanovisko aj k tým návrhom, ktoré tu odzneli. K pánovi Kaníkovi. Ani tu nie je z úcty, už keď ma sedem razy vyzval, mohol ostať a reagovať a čakať nejakú odpoveď, veď v konečnej miere aj to, čo riešime dnes po jedenástich rokoch (vdovy a vdovci) je jeho maslo na hlave. Jedenásť rokov to tu takto bolo. (Potlesk.) Starodôchodcovia, novodôchodcovia, to je jeho maslo na hlave, preto tvrdý populizmus. V tomto období my sme prijali dôchodkovú reformu systémovo, veď sme len v nejakom prechodnom období, čo sa týka formy prechodu z takzvaného švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoj miezd a vývoj cien na novú takzvanú dôchodcovskú infláciu. Prognózy Inštitútu finančnej politiky hovoria úplne jasne. Už o dva roky sa predpokladá, že tá dôchodcovská inflácia má narásť niečo cez 2-percentá. To znamená, to je vo vývoji, to sa nedá zákonom upravovať podľa toho, ako v ktorom kalendárnom roku vychádzajú isté čísla, ktoré s tým súvisia, nehovoriac o tom, že tie najslabšie príjmové skupiny dôchodcov my riešime. Navýšili sme vianočný dôchodok a pre budúci rok je po prvý raz v praxi realizovaný minimálny dôchodok, ktorý znova rieši vážne kategórie, kategórie ľudí z hľadiska tých najnižších dôchodcov. To znamená, že z jeho strany to vyznieva možno skôr ako irónia. Opakujem ešte raz. Je záujem riešiť, máme záujem riešiť aj budeme riešiť toto. Ja sa netajím s tým, že nejaká vízia pre budúcnosť, pre to budúce obdobie z pohľadu nášho je možno trinásty dôchodok, ktorým by sa mali v nejakom období začať aj isté veci riešiť. Ale tu sa diskutuje napríklad o ústavnom riešení I. aj II. dôchodkového piliera. A vlastne spochybňuje tie veci, lebo však chceme zakotviť niečo to, čo sme prijali. Ale, ešte raz, nechcem riešiť tento problém. Meritum tej veci je niekde úplne inde. K pánovi Mihálovi, čo sa týka tej odvodovej úľavy zákona ohľadom hladových dolín. Rozumiem tomu. My tie návrhy a opatrenia sme prijali. Ja nemôžem tvrdiť, že sú plne štandardné. Vôbec pozitívna diskriminácia je neštandardné riešenie, pretože my máme záujem zvýhodniť ľudí, ktorí žijú v tých regiónoch, kde tá nezamestnanosť je najvyššia, aby sme im pomohli v tej sociálno-ekonomickej situácii, v prvom rade sa zamestnať a vôbec dvihnúť tú životnú úroveň. To nie sú štandardné veci a sú asi prechodné. Iste to nebude trvať donekonečna, ak sa nám podarí ľudí v ďaleko väčšej miere zamestnať a jednoducho zvýšiť tú ich životnú úroveň, asi sa potom tie opatrenia budú postupne meniť. Konzultoval som aj s kolegami tú otázku, áno, je tu dvanásť mesiacov, šesť mesiacov, ale znova to je tá pozitívna diskriminácia. Priznám sa, že konzultácie bežali predtým aj so zamestnávateľmi, aj so Sociálnou poisťovňou. Čo sa týka tej praktickej realizácie, nenarazili sme tam na nejaký problém. Ono všeobecne platí, že vznik a zánik toho poistenia môže nastať aj v priebehu mesiaca. Ale ja vôbec nevylučujem, že tejto k problematike sa eventuálne vrátime a budeme hľadať nejaké riešenie, ktoré by mohlo pomôcť tým účtovníčkam, ktoré sa touto problematikou reálne zaoberajú. V tejto chvíli k tomu návrhu snáď len toľko. Ale teraz k tomu zákonu, ktorý je predmetom rokovania. Je tu obdobie a situácia, keď aj v rámci Európskej únie sa veľmi vážne o tejto problematike diskutuje. Ja sa priznám, že viackrát som odpovedal aj na upozornenia a listy z OECD, ktorá žiadala Slovenskú republiku, aby sme znížili ten počet týždňov, v ktorom ženy matky poberajú materské. To tvrdo odmietam. Nevidím na to dôvod a osobne si myslím, že by bolo veľmi zlé, aby sa unifikovala takáto právna norma a rovnako pristupovalo k tomu v Nemecku, Francúzsku, na Slovensku. Máme svoje vlastné špecifiká a podmienky, tu jednoducho treba vychádzať z toho. A ja som osobne rád, že sme v prvej trojke v rámci Európskej únie z hľadiska tej pomoci. A tá perspektíva aj z hľadiska budúceho roku je z môjho pohľadu úplne jasná. Treba to, ešte raz, zvýšiť o tých 5 %, aby sme dosiahli plnú náhradu straty príjmu tej matky, ktorá na tú materskú jednoducho odišla. Veď riešime problémy aj demografie, ďalších vecí. A toto všetko je potrebné jednoducho pri takýchto skutočnostiach zvážiť, a preto si myslím, že aj projekty, ktoré sme ponúkli, zosúladenie rodiny a práce, to všetko smeruje k mladým rodinám. Je veľa matiek, ktoré majú záujem udržať istý kontakt aj v priebehu výchovy detí, dajme tomu, v tých prvých troch rokoch so svojim pracoviskom a zamestnaním. No tak vytvárame na to podmienky. Opakujem, nevyháňame ženy z materskej do práce, ale tam, kde je vytvorený ten predpoklad a podmienka, tak tam dávame tú šancu. Myslím si, že toto je veľmi dôležité. A, opakujem ešte raz, to nie je nič populistické, som presvedčený, že dnes pri navýšení na tých 70 % toho príjmu dosiahne tá žena matka 91,2 % čistého príjmu z toho predchádzajúceho obdobia. Už to je relatívne veľmi pozitívne. A ak sa nám podarí po tom budúcom období v tomto trende pokračovať, som presvedčený, že nielen to bude pozitívne prijaté, ale aj bude to mať priaznivú odozvu aj vo viacerých oblastiach, ktoré ja som sa tu už snažil jednoducho naznačiť. Treba vidieť aj tú skutočnosť, že ženy, ako postupuje tá doba, kedy rodia prvé deti, sa posúva do ich vyššieho veku. Treba reagovať aj na to. To znamená, je prirodzené, že predtým pracujú, majú sa záujem niekde pracovne uchytiť. No aj na to je potrebné v súvislosti tým materským reagovať a jednoducho pozitívne riešiť tie ženy matky, ktoré predtým pracovali, aby na tom materskom sa to adekvátne prejavilo. A, samozrejmá vec, v maximálnej miere podporujem aj odstránenie tej diskriminácie, ktorá tu jedenásť rokov trvala, keď pán Kaník svojím rozhodnutím zaviedol dve skupiny, nerovnaké skupiny (vdovy, vdovci), a preto v plnej miere podporujem ten návrh, ktorý sme tu predložili. Ja som ho sľúbil predložiť, prebehlo k nemu aj medzirezortné pripomienkové konanie, len bolo potrebné si niektoré tie veci ešte zanalyzovať a vyjasniť hlavne so Sociálnou poisťovňou. Tu treba vidieť, že sa vraciame niekde jedenásť rokov dozadu. To nie je jednoduché aj z hľadiska analýzy a všetkých ostatných vecí, ktoré s tým úzko súvisia, ale som osobne presvedčený, že odstráni sa skrivodlivosť a nastane spravodlivosť a objektívnosť aj v tejto oblasti, že nebudú riešené dve kategórie vdov a vdovcov, či už to bolo pred rokom 2004 alebo v tomto období.Uchádzam sa o podporu tohto zákona. Ďakujem. (Potlesk.) | Ján Richter | SMER | 2015-11-24 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"\"Ale teraz k tomu zákonu, ktorý je predmetom rokovania. Je tu obdobie a situácia, keď aj v rámci Európskej únie sa veľmi vážne o tejto problematike diskutuje. Ja sa priznám, že viackrát som odpovedal aj na upozornenia a listy z OECD, ktorá žiadala Slovenskú republiku, aby sme znížili ten počet týždňov, v ktorom ženy matky poberajú materské. To tvrdo odmietam. Nevidím na to dôvod a osobne si myslím, že by bolo veľmi zlé, aby sa unifikovala takáto právna norma a rovnako pristupovalo k tomu v Nemecku, Francúzsku, na Slovensku. Máme svoje vlastné špecifiká a podmienky, tu jednoducho treba vychádzať z toho. A ja som osobne rád, že sme v prvej trojke v rámci Európskej únie z hľadiska tej pomoci.\" Postoj voči unifikácii materskej na úrovni EÚ - negatívny benchmarking a znižovanie štandardu. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má prevažne konštruktívny a obhajujúci tón, sústredený na prezentáciu reformných a sociálnych opatrení s pozitívnym dopadom, sprevádzaný ocenením vlastných výsledkov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 1,074 |
train_39 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926412 | 2025-05-01T19:15:01.958611 | 627ea414-5b92-46ab-bd7e-7a717222a490 | Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, musím povedať, že som potešený z reakcie, ktorú vyvolalo moje vystúpenie a vystúpenie pána poslanca Maxona vo včerajšej rozprave na túto tému. Strana občianskeho porozumenia je presvedčená o tom, že príjmovú stránku rozpočtu treba riešiť opatreniami, ktoré vytvárajú širší a kvalitnejší priestor na rozvoj malého a stredného podnikania. Súčasný návrh gestorského výboru rozširuje pôvodnú dohodu vyjadrenú v návrhu poslancov o kompromise vo veci skvalitnenia textu zákona predkladaného vládou Slovenskej republiky. Rozšírenie je v pozitívnom smere, a preto s ním súhlasím. Súhlasím tiež s tým, že vláda by sa mala zaoberať komplexnejším dopracovaním tohto zákona v priebehu svojho volebného obdobia a neskôr vypustiť limity, ktoré hovoria o odpisoch motorových vozidiel. Ale dnes treba dať vláde určitý legislatívny priestor na riešenie neutešenej situácie štátnej pokladnice. Len pripomeniem a doplním môjho predrečníka. Nie ekonomický rozmer pôvodného návrhu, ale je to reálny tlak na nákup vozidiel v nižších cenách na úrovni malých a vozidiel strednej nižšej triedy, čím by vážne utrpela výbava vozidiel v oblasti pasívnej bezpečnosti. A musím povedať, že dramaticky nesúhlasím, že v tých cenových kategóriách, ktoré boli navrhnuté alebo sú navrhnuté inými poslancami, sú vozidlá, ktoré by skutočne spĺňali európske štandardy v oblasti zabezpečovania pasívnej bezpečnosti. Myslím si, že by nám malo všetkým záležať na zdraví a ochrane životov občanov Slovenskej republiky. Žiadam a prosím schváliť návrh gestorského výboru a neskôr zákon ako celok. Pripájam sa aj k názoru pána poslanca Šimka a sťahujem náš pozmeňujúci návrh. | Jirko Malchárek | SOP | 1998-12-18 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník je za európsky štandardy ochrany a bezpečnosti "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje spokojnosť s diskusiou, návrhom aj jeho smerovaním, pričom oceňuje pozitívne zmeny a apeluje na ochranu zdravia občanov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 245 |
train_40 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926420 | 2025-05-01T09:10:13.980732 | ebd552af-abde-41fb-9896-808fea5c4e05 | Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Teraz na poslednú chvíľu sme sa rozhodli, že vystúpia aj predsedovia poslaneckých klubov Maďarskej koalície, pretože aj keď sme povedali naše stanovisko na spoločnom zasadnutí výborov a taktiež sme sa niekoľkokrát aj politickými a inými spôsobmi vyjadrili k tejto veľmi vážnej otázke, ale vzhľadom na to, že sa to prerokuje teraz takýmto spôsobom na pôde slovenského parlamentu, cítime potrebu ešte raz úplne jednoznačne prezentovať naše stanovisko. Takže za MKDH chcem povedať nasledujúce: MKDH vždy podporovalo a podporuje členstvo Slovenskej republiky aj v NATO, aj v Európskej únii. Chcem úplne verejne deklarovať, že iné možné smerovanie Slovenskej republiky pre nás je neprijateľné a ani nevidíme reálnu šancu na reaizovanie inej možnej cesty. Ďalej chcem povedať, že nie z dôvodu, že to chce niekto od nás na Západe, nie z tohto dôvodu, že to chce Európska únia, nie z tohto dôvodu, že to chce vláda Spojených štátov amerických, chceme demokraciu v tejto krajine, ale z toho dôvodu, že sme občania Slovenskej republiky a my tu chceme žiť v demokratických pomeroch. Ide o náš záujem a ide o záujem občanov tohto štátu a tejto spoločnosti, aby tu boli ľudské a znesiteľné pomery, a preto sme kritizovali a kritizujeme politiku súčasnej vlády Slovenskej republiky, pretože táto vláda nedodržuje všeobecné demokratické princípy vo svojej praktickej politike a obávam sa, že to môžem povedať aj o parlamentnej väčšine tu v slovenskom parlamente aj slovenský parlament prijíma také rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s demokratickými zvyklosťami vo svete. A tie pripomienky alebo ten štandard, ktorý sa od nás vyžaduje, nie je špecificky vyžadovaný len od Slovenskej republiky, ale od každého demokratického štátu vo svete. Takže, dámy a páni, dnes pravdepodobne dôjde aj k tomu, že budeme mať mimoriadnu schôdzu. Ak na mimoriadnej schôdzi zase budete hlasovať proti tomu, aby bol vrátený pánu Gauliederovi mandát, tak prijať takýto dokument nemá zmysel, a prepáčte, zosmiešňujeme sa. (Šum v sále.) Dovoľte mi, aby som vzhľadom na to, že pán Augustín Marián Húska tu tuším predvčerom vystúpil s určitou interpretáciou, aký má názor Európska únia na dianie v slovenskom parlamente, chcem prečítať oficiálne stanovisko... (Šum v sále.) Nie, prosím, nie sme... (Hlasy z pléna.) | Pál Csáky | SMK | 1997-10-10 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník explicitne a jednoznačne vyjadruje podporu členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii, pričom odmieta akékoľvek iné smerovanie ako neprijateľné."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav obsahuje silnú kritiku domácej vlády a parlamentnej väčšiny za nedodržiavanie demokratických princípov, čo vytvára celkovo negatívne emocionálne zafarbenie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 359 |
train_41 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926428 | 2025-05-02T08:37:16.781024 | a00a9d1b-258a-4db3-a461-c880857ab6a1 | Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správny poriadok, reaguje na súčasné ustanovenie v prípade fikcie doručenia do vlastných rúk pre občanov, ktoré je voči občanom svojou právnou úpravou nespravodlivé, nakoľko nezohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti na pošte počas úložnej lehoty vo všeobecnom správnom konaní podľa správneho poriadku. V zmysle platného a účinného ustanovenia § 24 odsek 2 správneho poriadku ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa o nej adresát, resp. aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Máme za to, že súčasná právna úprava fikcie doručenia do vlastných rúk je voči občanom Slovenskej republiky ako adresátom písomností správnych orgánov nespravodlivá a nekorektná najmä z dôvodu, že v prípade, ak si občan vyzdvihne na pošte písomnosť napríklad v 18. deň lehoty od uloženia, má sa právne za to, že mu bola písomnosť doručená už v tretí deň lehoty a teda napríklad v prípade všeobecnej odvolacej lehoty podľa správneho poriadku, ktorá je v dĺžke 15 dní, mu vlastne plynie v správnom konaní posledný deň lehoty na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Súčasne ale v prípade doručovania písomností právnickým osobám a podnikateľom fyzickým osobám, platí iná fikcia doručenia, a to taká, že písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa právnická osoba alebo podnikateľ fyzická osoba o tom nedozvie. Predkladaná novela správneho poriadku zavádza novú fikciu doručenia do vlastných rúk pre občanov, v zmysle ktorej ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 18 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V zmysle predkladanej novely bude teda zmena fikcie doručenia v tom, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte, sa bude považovať za deň doručenia deň reálneho prevzania tejto písomnosti na pošte, čo sa dnes po troch dňoch od uloženia u občanov nezohľadňuje, a to aj v prípade, ak si zásielku počas uloženia na pošte prevzal. A len v prípade, ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, bude sa považovať 18. deň lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Takáto platná úprava je plne v súlade aj s princípmi, na ktorých sú založené fikcie doručenia písomností napríklad v daňovom konaní podľa daňového poriadku, v trestnom konaní podľa Trestného poriadku alebo v civilnom súdnom konaní, kde sa podobná nespravodlivá fikcia doručenia ako v súčasnom správnom poriadku, v dnes už neplatnom Občianskom súdnom poriadku po pár rokoch zmenila na fikciu plne zohľadňujúcu skutočný deň prevzatia písomnosti. To je, v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa považuje za deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte. Taktiež máme za to, že žiadnym spôsobom predkladaná novela neruší samotnú fikciu doručenia, ale ju upravuje tak, aby bola spravodlivá voči občanom Slovenskej republiky aj vo všeobecnom správnom konaní podľa správneho poriadku. Tento návrh zákona je plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ako aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ako aj s právom Európskej únie. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vás poprosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem. | Tibor Bernaťák | SNS | 2017-03-24 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ je v prejave spomenutá iba okrajovo ako súčasť formálneho uistenia o súlade legislatívneho návrhu s právom Únie, bez hodnotenia jej inštitúcií alebo politík."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je odborný, vecný a legislatívne zameraný, bez emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 538 |
train_42 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926436 | 2025-05-02T09:10:19.300768 | 3e77ec62-a838-483a-9f81-48d1a782a852 | že ako by sa mohli dostať do tých skupín, lebo žiadne pozvánky, žiadne nejaké výzvy, nič proste, oni nemajú šajnu. Takže ja by som bol veľmi rád, môžte sa, budeme mať aj mimoriadny výbor, keby ste náhodou mali chuť a čas, môžme aj vás prizvať, aby ste videli, ktorí tí odborníci sa hlásia ku tej, ku tomu Vodnému dielu Gabčíkovo - Nagymaros. (Reakcia z pléna.) Prosím? Ja viem, ale predsa, tak by som povedal, že keď raz máme nejaké inštitúcie, ktoré sú štátom etablované, niektorí nie sú nejakí treťo-sektoroví, to sú normálne ľudia, ktorí pracujú, viete ako, a chcú dať. A sú mnohí aj v štátnej správe, tak ich dajme tam, nech oni sa vyjadria k tomuto. My, žiaľ, toho roku nemáme v našom výbore, nemáme poradné zbory. My sme niekedy mali poradné zbory, však možnože aj registrujete, že mali sme nejaké ako poradné komisie. Prioritne mali sme poľnohospodárstvo, mali sme poľovníctvo, mali sme lesníctvo v inom volebnom období. Teraz nemáme, takže prakticky, keby bolo na vodu. Teraz napríklad včelári, viem, že včelári chcú, aby vznikla komisia takáto pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Takže na vodu sme nemali ešte podnet, že by vznikla taká komisia, nie sú teraz komisie pri našom výbore pre pôdohospodárstvo a rozvoj, teda a životné prostredie. Takže, pán minister, ja by som bol veľmi rád, keby aj hlas týchto ľudí sa nejakým spôsobom našiel v tých konečných výstupoch, ktoré pôjdu, pretože to sú praktici. To nie sú teoretici, ktorí, hovorím, iba z kníh, z kníh sú múdri. Takže aj toto bude v interpelácii, že by ste sa mi vyjadrili, či bude alebo nebude. Lebo má vzniknúť nejaký výbor, resp. komisia, ktorá bude, či si zaslúžia, hej (povedané so smiechom)? No, ale to už by som povedal, že zásluhovosť je o odbornosti, nie o politike. Takže asi tak, lebo chceme riešiť nie politický problém, ale odborný problém, a ten odborný problém hovorí o území, ktoré má neskutočne veľkú rozlohu a na tejto rozlohe by sme, myslím, že mali ten hydrologický režim udržať, tak aby to bolo udržateľné. No jeden veľký problém, vážení, a teraz interpelujem pani ministerku pôdohospodárstva pani Matečnú, je s pozemkovými spoločenstvami. No, ľudia boží, nehnevajte sa, ale bol som na jednom takomto stretnutí pred dvoma týždňami u nás na východe, áno, a keď som si, bol som ako inkognito, ja nemám na čele, že som poslanec Národnej rady, tak idem normálne tam. Zastupoval som jednu takú našu známu, ktorá hovorila, že ona už sa na to nemôže pozerať, jak ten, to pozemkové spoločenstvo tam šafári s drevom, s pozemkami, s peniazmi, aj so všetkým možným, čo sa dá v urbariáte alebo spoločenskom spoločenstve nejakým spôsobom ovplyvňovať, tak som ju išiel zastupovať. A keď som tam prišiel, teda musí povedať, že koniec sveta. Nie geograficky, ani prírodne, ale ľudsky. Ľudsky koniec sveta, pretože urbár si tam robí a hlavne vedenie si robí, čo chce, kde chce, koľko chce, za čo chce, komu chce. Tristo kubíkov? Päťsto kubíkov, 25-tisíc, 40-tisíc? Tri áčko? Tri béčko? Dvojka kategória dreva? Vybaveno. Viete, aká bola najčastejšia otázka, resp. otázka, najčastejšia veta pána predsedu? Bolo tam zhruba 80 ľudí. Viete, aká bola? Vy ste už povedali dosť, vy už mlčte, vy už nemáte čo hovoriť na urbárskej schôdzi. Vážení, veď to je absurdum na piatu! A sa pýtam, jak je to na iných takýchto urbárskych schôdzach a preto sa, pani ministerka, pýtam vás a interpelujem vás, povedzte mi, aký je dosah lesných odborov okresných úradov, ako kontrolujú priebeh týchto schôdzí? Ako často tam je aj zástupca Slovenského pozemkového fondu? Na tomto urbariáte nebol nikto za Slovenský pozemkový fond a možnože by vniesol do toho rozhodovacieho procesu na tom urbariáte možnože trošku svetla. Ja som, samozrejme, nakoniec zareagoval, lebo to sa už nedalo, to sa proste, ja som myslel, že prídem po dvoch hodinách domov a som prišiel po štyroch hodinách, však to je to dobré, a si predstavte, že som bol zhrozený, keď takto fungujú pozemkové spoločenstvá. Takže, pani ministerka, chcem a budem vás interpelovať, ktoré bude to podané aj v podateľni Národnej rady, povedzte mi, ako školíte pracovníkov lesných odborov? Koľko ste už dali zlikvidovať pozemkových spoločenstiev na základe § 97? Pretože lesný odbor by mal mať toho pracovníka, ktorý príde a povie, že stačilo, končíme. Chcem vedieť, akým spôsob naďalej chcete odovzdávať lesné pozemky urbariátom, lebo v lesnom zákone, ktorý sme teraz odsúhlasili, hovoríte, že budeme dávať obchôdzkou? Obchôdzkou v teréne na lesný dielec. Veď to je katastrofa. Toto predsa nemôžte, odovzdať cudzí majetok cudziemu. Veď predsa v lesoch hovoríme o storočnom procese. Nie o ročnom, ako v poľnohospodárskej pôde. Tak predsa obchôdzka v teréne a nejakým spôsobom vyznačenie hraníc iba odsúhlasením nejakého lesníka, že tu je lesný dielec, že som na inej parcele, že tu vyrúbem lesy, je katastrofa. Ešte jedno, pani ministerka, by som chcel, a síce upozorniť vás na to, lebo my to zdedíme, alebo niekto, čo príde po vás, to zdedí a tých petícií bude veľa, vážení, to vám garantujem, že tu budú také sťažnosti, že to bude hučať. Už nehovorím o Štrasburgu, koľko tam pôjde žiadostí a žalôb, lebo je tam ďalší problém, kde prakticky ten kontrolný mechanizmus vôbec nefunguje, ale vôbec. A mnoho tých pozemkových spoločenstiev ani sa nevie, kde sa obrátiť. Vaši pracovníci im nedajú ani úplné informácie, ako môžu. Napríklad oni vôbec nevedia, že keď sa nezaregistrujú do 1. 7. 2019 podľa nového zákona, že ich zrušíte. Oni toto vôbec nevedia, si predstavte, tie pozemkové spoločenstvá. A kardinálna otázka, ktorú teda na záver ešte poviem, povedzte mi, čo sa stane s tými pozemkovými spoločenstvami, ktoré budú zlikvidované cez lesný odbor? Povedzte mi, na čo prejdú? Prejdú na štát, obec, VÚC-ku? Či prejdú do spoluvlastníctva tých vlastníkov, čiže už to nebude nedeliteľný majetok, ale bude to spoluvlastnícky nejaký majetok, ktorý si každý bude môcť vyčleniť, ako bude potrebné. Toto, vám garantujem, že nevie nik na tých pozemkových odboroch a nevedia, lesných, a nevedia, ako sa majú zachovať. A jedna z posledných otázok, čo sa týka poľnohospodárstva, pani ministerka, chcem sa vás opýtať, na akú výmeru, koľko, v ktorých katastrálnych územiach, v ktorých okresoch, v ktorých krajoch ste zamietli vyňatie z pôdneho fondu na rôzne stavby, ktoré možno vôbec tam nemali byť postavené? Koľko bolo záporných stanovísk? Lebo dostáva sa mi do uší, že pracovníci pozemkových odborov sú iba držitelia pečiatok a pečiatkuje sa všetko, čo príde na odbor. Hlava-nehlava. Pani ministerka, takto si nepredstavujem ochranu pôdneho fondu, ktorá v súčasnej demokracii nemá, by som povedal, že to som proste ešte nezažil, aby sa hocikto, hocikde mohol postaviť. Veď to je blud. Veď predsa my musíme poľnohospodársku pôdu v prvom rade chrániť, na čo? Aby sme na nej dorobili obživu pre 5,5 milióna slovenského národa. Nie aby sme to zastavali. Takže, pani ministerka, interpelujem vás, aby ste mi tieto charakteristiky poslali, aby sme vedeli, na aký veľký záber sa ešte môžme tešiť a že koľko vlastne tej pôdy, a ja budem možnože to chcieť za päťročnicu alebo aspoň za vaše volebné obdobie, aby ste mi to napísali, že koľko nám ubudlo poľnohospodárskej pôdy. Ďalší veľký problém, ktorý nikto nechce riešiť, lebo načo riešiť, však samozrejme, však už sme v demokracii, neviem, kde sme, a už ideme na veľké európske projekty a všetko možné. Sa pýtam, prečo hospodárske dvory, ktoré boli bývalých družstiev a v štátnych majetkoch, nám momentálne zívajú? Ja tomu hovorím, že zívajú prázdnotou a tieto sa vôbec nerekultivujú. Mnoho starostov sa ma pýta, pán poslanec, to ministerstvo má na to nejaký badžet, aby sa mohla rekultivovať takáto pôda? Pani ministerka, aj to budem chcieť od vás, aby ste mi odpovedali, či prakticky vieme pomôcť tejto pôde, na ktorej niekedy v socializme stáli štátne družstvá, hospodárske dvory družstiev a štátnych majetkov a musím vám povedať, že v súčasnosti niektoré už ani nenájdete, lebo tak sú rozobraté našimi spoluobčanmi, ktorí rozobrali všetko, aj panely, ešte aj tie železá a kadejaké iné stavebné materiály, ktoré tam boli, a je to, prakticky nikoho to nezaujíma. Ostáva to tak. Dokonca ani obec nevie, komu má dať platiť daň za to. Tieto dvory vôbec neboli vysporiadané majetko-právne. Aj to by malo byť. Je to jedno z dôvodov jednoduchej pozemkovej úpravy, ktoré sa nejako vehementne neriešia a musím povedať, že keď si to takto my predstavujeme, ochranu pôdneho fondu, tak ja prvý budem kričať, že nie, že stačilo. Takže budem sa pýtať aj na tieto opustené plochy, ktoré predstavujú niekoľko stoviek hektárov a my zaberáme kvalitnú ornú pôdu, či už na Jaguar, či na iné automobilky a iné, Lidly, Kaufllandy a neviem, na čo všetko možné. Takže tieto všetky otázky budú, samozrejme, aj písomne dané do podateľne Národnej rady a chcem veriť, že poľnohospodárstvo, pani ministerka, necháte svojmu ďalšiemu nástupcovi, alebo keď tu budete aj vy, tak, aby to bolo udržateľné. Žime tak, aby bolo aj chleba aj neba. Ďakujem pekne. | Martin Fecko | OLANO | 2019-05-22 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 7 | 1,466 |
train_43 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926444 | 2025-05-02T07:41:38.964560 | 840134ea-4366-4ce7-979f-4ad2c732d66b | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpelujem v mene poslaneckého klubu Komunistickej strany Slovenska predsedu vlády Mikuláša Dzurindu. Vážený pán predseda vlády, dnešný deň si pripomíname výročie vzniku Česko-slovenskej republiky. Keď som si prečítal vaše vyhlásenie k 86. výročiu vzniku Česko-slovenskej republiky, bol som sklamaný. Tejto kľúčovej udalosti našej štátnosti ste nevenovali viac pozornosti ako ktorejkoľvek bežnej udalosti nášho politického, spoločenského a kultúrneho života. Stručne spomínate odkaz, ktorý nám zanechali naši veľkí predkovia, a roky spolužitia v Česko-slovenskej republike. Podstatná časť vyhlásenia je venovaná členstvu Slovenska v Európskej únii. Samozrejme, uvedomujem si súvislosti, napriek tomu som presvedčený, že význam výročia vzniku Česko-slovenskej republiky ako spoločného štátu slovenského národa s českým národom ste ako predseda vlády Slovenskej republiky vôbec nedocenili. Nespomenuli ste ani, že 27. október 1968 bol základom pre vznik federatívneho usporiadania republiky, keď vznikla Slovenská socialistická republika ako jej integrálna časť. Vytvorením jej vládnych orgánov, posilnením ďalších demokratických inštitúcií, ako slovenského zákonodarného zboru a samosprávnych orgánov, prejavila svoju životaschopnosť zabezpečovať vyrovnanie životnej úrovne medzi českými a slovenskými krajinami, vysokú úroveň školstva, vedy, zdravotníctva. A poľnohospodárstvo sme mali na takom stupni rozvoja, že sa k nám chodili učiť aj takzvaní renomovaní farmári, od ktorých dnes dovážame prebytky dotované ich štátom. Bol zabezpečený vysoký stupeň industrializácie a rozvoja priemyslu hlavne v oblasti strojárstva a mnohé výrobky dosahovali európsku, ako aj svetovú úroveň. Nebyť federatívneho usporiadania republiky v roku 1968, oveľa ťažšie by sme v roku 1993 vytvárali samostatnú Slovenskú republiku. Žiaľ, pozitívny trend rozvoja spoločnosti a republiky vo všetkých oblastiach bol po roku 1989 zastavený a nastala degradácia Slovenska, hoci protagonisti roku ´89 sľubovali zvýšenie životnej úrovne ľudí, kvalitnú demokraciu, rozvoj práv občana, ale ukázalo sa, že to boli len prázdne sľuby. Na rozdiel od Českej republiky, kde 28. október je štátnym sviatkom, v Slovenskej republike sa stal, a to až po niekoľkých rokoch, iba pamätným dňom. Nemá postavenie iných štátnych sviatkov, ktoré sú dňom pracovného voľna. Viem, že ich počet je determinovaný viacerými kritériami, ale som presvedčený, že 28. október medzi takéto štátom najviac vážené a uznávané sviatky patrí. Po dlhých storočiach dejín slovenského národa znamenal základný krok k slovenskej štátnosti. Preto vás interpelujem, vážený pán predseda vlády, aby ste prehodnotili súčasný, pre národné cítenie našich občanov ponižujúci stav a navrhli, aby vznik Česko-slovenskej republiky bol štátnym sviatkom. Môžete argumentovať, že ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky i ja mám možnosť takýto návrh predložiť. Ja som však presvedčený, že takýto návrh je prejavom najvyššej úcty k histórii vlastného národa, a preto by malo byť cťou vlády predložiť ho ako vládny návrh zákona. Bol by to aj prejav úcty voči tým občanom, ktorí si hlboko vážia desaťročia v spoločnom štátnom útvare s českým národom a sú hrdí na jeho existenciu, a voči tým, ktorí nemali možnosť vyjadriť sa k ďalšiemu kroku našej štátnosti v demokraticky najvyššej forme prejavu, to znamená v referende. Bol by to tiež prejav hrdosti na činy velikánov v našej histórii, ktorí sa o vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov zaslúžili. Očakávam, pán predseda vlády, že váš návrh zákona bude zodpovedať vážnosti historického dátumu spred 86 rokov. Ďakujem pekne za pozornosť. | Karol Fajnor | KSS | 2004-10-28 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Nezaujatý postoj k EÚ"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celý prejav je formulovaný v kritickom a nostalgickom tóne, poukazuje na degradáciu Slovenska po roku 1989 a znevažovanie historických udalostí, čo vytvára celkovo negatívnu náladu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 538 |
train_44 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926453 | 2025-05-01T07:37:11.264255 | e4002caf-e818-420a-b1ef-fe6440deffdf | Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, úplne na začiatok pár slov ku samotnému návrhu zákona tak ako ho predložili kolegovia či už Richard Nemec, alebo Karol Kučera. Som presvedčený, že tak ako aj kolega Karol Kučera povedal, tento návrh zákona by mohol, nebude to veľa, ale nejaký pozitívny vplyv na štátny rozpočet priniesť. To je super, to je jedna vec. Ďalšia pozitívna vec, určite, a to je, myslím, že úplne jasné, zruší to nejakú časť byrokracie, bude to jednoduchšie, bude to zmysluplnejšie. Je to koniec-koncov overené vlastne už z tých, z tej umeleckej časti, takže teraz, teraz takúto možnosť zrážkovej dane dostanú aj športoví odborníci. A tretia vec je, ono by to malo aj čiastočne, to čo bolo teraz v nejakej šedej ekonomike, by sa malo preniesť do bielej. Takže celé dobre, podpora. Plus, keď už máme teda otvorený zákon o dani z príjmu, tak sa vláde, to myslím vtedy bol vládny návrh alebo teda pozmeňujúci návrh, nedávno podarilo vlastne jedna vec, akože nazvime ju že pokaziť. A teraz teda v pozmeňujúcom návrhu zase spoločne aj teda s ministerstvom financií, aj s kolegom Peťom Kremským dáme pozmeňujúci návrh, ktorý túto vec opraví. Samozrejme, vysvetlím bližšie a na záver môjho vystúpenie prečítam samotný pozmeňujúci návrh. Týka sa to, týka sa to slovenských korporátnych dlhopisov, ktoré keď kupujú vlastne zahraniční investori, tak tam sa im teraz vyrobilo zdanenie. Bohužiaľ, nejaké teda tri mesiace už to je platné, už to nejaké komplikácie prinieslo. To sa, samozrejme, vyriešiť nedá, retroaktívne sa ten systém zrušiť nedá, ale teda prinášame, povedzme to takým tým kybernetickým spôsobom, záplatu, ktorý tento problém vyrieši. Vyrieši ju v momente teda publikovania zákona v Zbierke zákonov. Ale teda o čo, o čo konkrétne ide. Takže v roku alebo v čase od roku 2014 až do konca roku 2022 sa výnosy z komerčných dlhopisov nezdaňovali. Úpravou vykonanou, zmenou návrhu zákona o dani z príjmu z roku 2013 boli vyňaté zo zdroja príjmu na území Slovenskej republiky. Prečo? Tým dôvodom bolo zvýšiť atraktivitu slovenských komerčných dlhopisov pre zahraničných veriteľov. Nakoľko kapacita slovenských investorov nezodpovedala a nezodpovedá potrebám na úverové krytie. Vyňatie výnosov plynúcich nerezidentom, teda zahraničným, zahraničným občanom alebo investorom z komerčných dlhopisov zo zdanenia odvtedy zaviedli rovnako aj iné štáty Európskej únie. Jednak ako podporu získavania dlhového kapitálu, ale aj z dôvodu nejednotného systému výberu zrážkovej dane a problémov zo zisťovaním konečného príjemcu úrokového príjmu. S účinnosťou od 1. 1. 2023 na základe novely zákona o dani z príjmov č. 496/2022 Z. z. sa výnosy z dlhopisov plynúce nerezidentom, zahraničným investorom, majú zdaňovať daňou vymeranou zrážkou, pokiaľ investori nepodliehajú osobitným výnimkám, predovšetkým z príslušných medzištátnych dohôd o zavedení dvojitého zdanenia. Podľa výhrad, ktoré k tejto zmene znášajú slovenskí emitenti dlhopisov, sa touto zmenou sťažilo umiestňovanie dlhopisov na zahraničných trhoch s nepriamym vplyvom aj na umiestňovanie štátnych dlhopisov. Čo teda pri založení Slovenska je veľký problém. Vzniká im tak výrazná administratívna záťaž spojená so zisťovaním každého zahraničného investora, nakoľko od presného poznania konečného príjemcu, úrokového príjmu závisí posúdenie zdanenia v správnej výške. Okrem toho, a to je veľmi dôležité, mnohé emisie dlhopisov na zahraničných trhoch obsahujú tzv. gross-up klauzulu, na základe ktorej má emitent zahraničným investorom doplatiť takú výšku výnosu, ako keby sa na nich daň vyberaná zrážkou zavedená novelou zákona o dani z príjmov nevzťahovala. Čím sa slovenským emitentom predražuje ich dlhové financovanie. No veľmi jednoducho, táto zavedená zrážková daň jednoducho zaťažila vlastne slovenské firmy, proste priniesla im ďalšie daňové zaťaženie, pretože tie dlhopisy takto boli väčšinou vydávané. Realita je teda, že ako SaS-ka sme na toto upozorňovali už pri prijímaní zákona. Ja som tu o tom tiež v pléne rozprával, ani sme teda nezahlasovali na zavedenie tejto dane. Ale budiš, teda stalo sa, bola prijatá a dnes teda máme možnosť spoločne opraviť túto chybu a toto zdanenie zrušiť. Tento poslanecký pozmeňujúci návrh mňa a Petra Kremského prináša návrh na úpravu zákona o dani z príjmov, obsahuje teda opätovné vyňatie výnosov z komerčných dlhopisov zo zdroja na území Slovenskej republiky, čím sa zabezpečí ich definitívne nezdanenie. V tomto návrhu je zahrnutá alebo obsiahnutá aj úprava účinnosti dňom vyhlásenia, ako som už povedal. Takýmto nastavením sa zabezpečí, že výnosy plynúce nerezidentom z komerčných dlhopisov, ktoré budú splatné počnúc dňom vyhlásenia tejto úpravy, budú spadať pod príjmy vyňaté, vyňaté zo zdroja na území Slovenskej republiky, a teda nebudú už podliehať zdaneniu. Prijatie zmeny so spätnou účinnosťou od 1. 1. 2023 nie je možné z dôvodu retroaktivity a vytvárania nerovnakého postavenia medzi rôznymi daňovníkmi. Čiže už toto obdobie, už bohužiaľ, už sa stalo, takže už to budú musieť proste dotknuté spoločnosti zvládnuť, ale od momentu vyhlásenia sa vraciame k tej dobrej praxi, ktorá bola. No, čiže retroaktívne to nejde urobiť, a teda ten dôvod je aj, aj to, že správca dane nevie automaticky vrátiť emitentom alebo obchodníkom s cennými papiermi, ktorí tiež môžu nadobúdať postavenie platiteľa dane vyberanej zrážkou, už vybratú daň zrážkou. Dôvodom je, že daň vybraná zrážkou sa vyberá a odvádza platiteľom tejto dane v úhrne za všetkých daňovníkov a za všetky príjmy v úhrne z predkladaného oznámenia o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou, správca dane nevie automaticky vyčísliť len daň vybratú z úrokového výnosu z toho komerčného dlhopisu. Musela by sa zaviesť masívna legislatívna úprava procesu preukázania výšky vracania dane a následne vrátenia, s čím súvisí ďalšia administratívna záťaž na strane emitentov aj finančnej správy s požiadavkou na nákladnú úpravu informačného systému finančnej správy. Okrem toho by mohla vzniknúť aj situácia, kedy daň vybratú zrážkou odvádzal obchodník s cennými papiermi v postavení platiteľa dane, ktorému, ak by sa táto daň vrátila, zákonom nie je možné zabezpečiť jej poukázanie emitentovi, nakoľko ide o súkromnoprávny vzťah. Vznikla by tak možnosť obohatenia platiteľom dane. Obohatenie by mohlo vzniknúť aj v situácii, ak by emitent vybral daň správne výške, lebo poznal konečného príjemcu úrokového príjmu, správca dane by daň vrátil emitentovi, ale opätovne zákon nemôže zabezpečiť poukázanie výnosu dane vo výške vrátaní dane od emitenta investorovi, ktorý je nerezidentom. Tu je potrebné upozorniť, že zákon o dani z príjmov umožňuje za súčasného znenia považovať daň vybratú zrážkou z úrokového výnosu za preddavok, o ktorý môže nerezident – právnická osoba požiadať, a ak by prišlo k vráteniu dane nerezidentovi – právnickej osobe a súčasne aj emitentovi, potom by mohla vzniknúť škoda na strane štátneho rozpočtu v podobe dvojnásobného vrátania už vybratej dane. V neposlednom dane, umožnením vrátenia už vybratej dane zrážkou by sa vytvoril nebezpečný precedens do budúcnosti. No čo z toho proste vyplýva? Že jednoducho za chyby sa platí, toto sa už stalo, život sa na tie tri mesiace týmto investorom skomplikoval, vyriešiť sa to už spätne nedá, ale teda od momentu, kedy schválime tento pozmeňujúci návrh, tento zákon a vyjde v zbierke, tak sa to už vráti na tú pôvodnú, pôvodnú úroveň, kedy sa to nezdaňovalo, a teda už ďalšie problémy nebudú vznikať. A teda daň vybratá zrážkou z výnosov z dlhopisov plynúcich nerezidentom v čase od 1. 1. 2023 do dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmeny zákona tak zostane príjmom štátneho rozpočtu bez spätného vrátenia. Čiže ešte raz, týmto vlastne vyriešime problém, ktorý vznikol teda tou, povedzme, nešťastnou predchádzajúcou právnou úpravou a takto to, verím, vyriešime a určite je to niečo, čo pomôže a zabezpečí vlastne znovu rozumný stav a aj rozumnú možnosť financovania slovenských subjektov pomocou teda investorov zo zahraničia. Teraz si dovolím prečítať samotný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča a Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1385. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Kučeru, Mareka Šefčíka a Petra Vonsa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. V poslaneckom návrhu zákona navrhujem túto zmenu a doplnenie: 1. K čl. I, nové body Za doterajší bod 1 sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú: „2. V člá... pardon, V § 16 ods. 1 písm. e) treťom bode sa vypúšťajú slová: „z výnosov z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,"""", za slovami „depozitných certifikátov"""" sa vypúšťa čiarka a slová „pokladničných poukážok"""" a na konci sa pripájajú tieto slová: „okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok,"""" 3. V § 43 ods. 2 sa za slovom „pôžičiek"""" vypúšťa čiarka a slová „výnosy z dlhopisov, ak plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,""""."""" Doterajšie body 2 až 4 sa primerane prečíslujú. Nové body 2 a 3 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona. 2. K čl. I, nový bod Za | Marián Viskupič | SAS | 2023-03-29 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vyňatie výnosov plynúcich nerezidentom, teda zahraničným, zahraničným občanom alebo investorom z komerčných dlhopisov zo zdanenia odvtedy zaviedli rovnako aj iné štáty Európskej únie. Príklad pozitívneho benchmarkingu. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má vecný, pragmatický a riešeniami orientovaný tón, pričom vyzdvihuje pozitívne dopady navrhovaných zmien pre štátny rozpočet a podnikateľské prostredie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 1,500 |
train_45 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926461 | 2025-05-01T20:23:26.106034 | 22b2c98b-843f-4f27-bdd9-726800a680f9 | Ďakujem za slovo. Tak ešte raz. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna, v ktorom si rodiny môžu spolu zasadnúť k spoločnému stolu, v ktorý sa rodičia, mamy a otcovia, budú môcť venovať svojim deťom a budú mať možnosť prejaviť im a sebe navzájom svoju lásku a svoju spolupatričnosť, budú sa môcť venovať spoločným aktivitám, na ktoré cez týždeň nemajú čas, pretože deti chodia do školy a rodičia do zamestnania. Zlepší sa tým plnohodnotné fungovanie rodín i jednotlivcov v našej spoločnosti. Pracujúci budú môcť využiť voľný deň a zotaviť sa pred novým pracovným týždňom, čo prispeje k lepším pracovným výsledkom. V súčasne platnej legislatíve je v Slovenskej republike umožnený maloobchodný predaj spotrebiteľom počas nedieľ napriek širokej dostupnosti obchodov cez pracovný týždeň a cez, a v sobotu. Tým prichádzajú mnohé matky a otcovia pracujúci v nedeľu o možnosť tráviť čas so svojimi deťmi a rodinou. Práca v nedeľu nemôže byť povýšená nad zdravé fungovanie rodiny. Život človeka nemôže byť určovaný iba trhom a obchodom. Podľa čl. 41. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Rozmáha sa nezdravý, konzumný spôsob života. Jednotlivci, dokonca i celé rodiny s deťmi trávia voľný čas v nedeľu potulovaním sa a nakupovaním v prevádzkach nákupných stredísk, v tzv. shopping parkoch, čo je tiež jednou z príčin sociálneho i kultúrneho úpadku a tým aj oslabenia našej spoločnosti. Problém pre rodinu, ktorej člen, spravidla matka, pracuje vo sfére obchodu, komplikuje aj skutočnosť, že v Zákonníku práce je nedeľa ako bežný pracovný deň. V Zákonníku práce sú riešené len sviatky, kde podľa § 122 zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona sú výsledky prieskumu Európskej únie v podnikoch, ktoré nútia svojich zamestnancov pracovať počas nedieľ. Bolo zistené, že u týchto zamestnancov je pravdepodobnosť ochorení o tretinu vyššia ako v podnikoch, kde zamestnanci v nedeľu nepracujú. Podľa najnovších analýz európskeho štatistického úradu Eurostat v roku 2014 z 27 štátov Európskej únie najviac pracujú v nedeľu Slováci. A pritom patríme medzi najchudobnejších, s najnižšími mzdami a s úbohými žobračenkami, nazývanými dôchodky. Predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu pán Jozef Zadňan sa okrem iného vyjadril, že od roku 2008 sa odborový zväz aktívne zasadzuje za zatvorenie obchodov aj počas nedieľ najmä preto, že v obchode je zamestnaných viac ako 80 % žien, ktoré sú aj matkami a starajú sa o rodinu. Spotrebiteľ tým, že obchody budú zatvorené jeden deň v týždni a cez sviatky, neutrpí. V roku 2014 podľa výsledkov prieskumu agentúry Polis sa 58 % respondentov vyjadrilo, že zatvorenie obchodov cez sviatky a v nedeľu nevnímajú ako problém. A v podstate neutrpí ani obchodník, pretože ľudia si tovar, ktorý potrebujú, môžu nakúpiť v iný deň pracovného týždňa. Dokonca obchodník ešte ušetrí na nákladoch spojených s prevádzkou, napr. na elektrine i na platoch zamestnancov. Čo sa týka tých miezd a prípadných príplatkov za prácu v nedeľu, my sme skôr zástancami toho, aby mali zamestnanci, a to nielen v obchodoch, aby mali také mzdy, z ktorých by sa dalo dôstojne žiť, a aby neboli by odkázaní na prácu v nedeľu na úkor svojich rodín, na úkor svojich vzťahov a na úkor svojich svojho zdravia. Slovenská republika sa vo svojej ústave hlási k cyrilo-metodskej tradícii. Sv. Cyril a Metod na slovenské územie priniesli v reči ľudu vieru v Ježiša Krista ako Božieho Syna a požiadavku podľa tejto viery aj žiť. K tomu patrí aj zachovávanie nedele ako sviatočného dňa. Svätiť siedmy deň Boh žiada od človeka už v Starom zákone. Jeden deň v týždni oddychovať, v kresťanskej kultúre je to nedeľa, sa dostal aj do civilných zákonov v celej Európe. Ešte aj v predchádzajúcom režime bývali obchody počas nedieľ zatvorené. Ani pre agnostika, ani pre ateistu nebola voľná nedeľa problémom, ale pomocou, aby si uvedomil potrebu oddychu od povinností všedných dní a venoval svoj čas rodine. Po roku 1989 nastal vo východných postkomunistických štátoch boom západných investorov v obchodnej sfére. Pritom tie firmy v svojich materských krajinách západnej Európy majú v nedeľu prácu obmedzenú. U našich najbližších západných susedov, napr. v Rakúsku a v Nemecku, ale aj v iných vyspelých štátoch je voľná nedeľa garantovaná zákonmi, dokonca niekde aj ústavou. Žiaľ, v našej republike je skupina bezohľadných, ziskuchtivých ľudí, ktorí by pracujúcich vyžmýkali do posledných síl a najradšej z nich zodrali aj kožu. Spojenie kresťanskej nedele a dňa odpočinku má v občianskej spoločnosti dôležitosť a význam, ktorý presahuje kresťanský pohľad. Kto tvrdí opak, je novodobý otrokár. Nedeľný odpočinok musí byť právom pracujúceho a tento odpočinok má zabezpečiť štát, najmä keď vláda Slovenskej republiky deklaruje, že je sociálna, a dokonca aj vo svojom programovom vyhlásení hovorí, citujem: """"Vláda bude naďalej podporovať zosúlaďovanie pracovného a rodinného života."""" Predložený legislatívny návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Má pozitívny sociálny vplyv a nemá dopad na rozpočet verejnej správy. Ďakujem. | Natália Grausová | LSNS | 2017-04-05 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Rečník sa jednoznačne stavia za legislatívny návrh obmedzujúci nedeľnú prácu, pričom opakovane argumentuje praxou v EÚ, výsledkami europrieskumov, ústavným rámcom a hodnotami, ktoré EÚ chráni, ako napríklad ochrana zdravia a rodinného života."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vystúpenie má hodnotový a pozitívny tón, apeluje na ochranu rodiny, zdravia a dôstojnosti pracujúcich, s optimistickým záverom o zhode návrhu s ústavnými a európskymi štandardmi."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 827 |
train_46 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926469 | 2025-04-30T13:19:05.340607 | 7ee3d1f7-16a7-43fb-ba94-b1fd9c256801 | my musíme aj takzvane prerolovať existujúci dlh. Len tento rok, ak si pamätám správne, je to 8 mld. eur, ktoré by sme museli prerolovať, aj keby sme rovno dneska hospodárili vyrovnane. Ak by nám ich niekto nepožičal, znamenalo by to, že by sme museli znížiť veľkosť tohto štátu, rádovo povedané, niekde na polovicu. To jednoducho, je to určite možné, ale je to určite aj krok, proti ktorému by ešte aj to, čo sa dnes deje v Grécku, bola úplná polahoda. Dovoľte mi ale ísť k tomu rozhodovaniu, k eurovalu, čo je ďalší bod. Rozhodovať o eurovale síce má v princípe jednohlasne, ale vo výnimočných prípadoch stačí 85-percentná väčšina. A v tom má pán Sulík úplnú pravdu, že výnimočné situácie sa v Európe stávajú nie až tak výnimočne, najmä počas takejto krízy. Takže musíme sa zmieriť s tým a zobrať do úvahy to, že bude rozhodovať 85-percentná väčšina. To je, myslím si, treba férovo povedať, 85-percentná väčšina, na jej zablokovanie nestačí Slovensko. Slovensko má, ako vieme, jedno percento. Dokonca nestačia na to ani ostatné malé štáty. Keby sme rovno spočítali Holandsko, Fínsko, Rakúsko, Slovensko, tak stále je to menej ako 10 percent. Si to z hlavy pamätám. To znamená, jediný z tých, nazvime to z tej severskej koalície, kto by na to stačil, sú Nemci. Bez Nemcov nie je možné aktivovať Európsky mechanizmus pre stabilitu, s Nemcami je možné ho aktivovať, ak sa na tom dohodne s ostatnými, nazvime to južanskými krajinami a Francúzskom. To vedie, samozrejme, aj k rizikám. Dnes sa Nemci chovajú veľmi zodpovedne. Posledné roky možno niekedy až príliš tvrdo a obava počas tejto vlády, že by súhlasili s niečím, čo by bolo vrcholne nezodpovedné, je nižšia. Ale, samozrejme, vlády sa menia. Nevieme, kto bude vládnuť Nemecku po roku 2013, nevieme, kto bude vládnuť o 5 rokov, o 10 rokov. Takže toto riziko tu je. Priznám sa však, že toto riziko dnes nepovažujem za najzávažnejšie. Za závažnejšie považujem riziko, že ani schválený a fungujúci Európsky stabilizačný mechanizmus nemusí stačiť. A to, ak sa Európa nevzchopí a nedotiahne reformy. Predstavte si situáciu, ak budeme ďalej, naozaj vznikne ESM, bude sa dokonca aj škrtať. Bude sa škrtať veľmi razantne, tak ako sa dnes v mnohých krajinách škrtá, a nedokážeme oživiť ekonomiku, Španieli nedokážu zreformovať svoj trh práce, Gréci nedokážu vytvoriť situáciu, kde sa podnikateľom oplatí podnikať a zamestnávať ľudí. Portugalci nedokážu zvýšiť kvalifikovanosť svojej pracovnej sily a jej konkurencieschopnosť. A takto by sa dalo ísť ďalej a ďalej, tak naozaj, ani Európsky mechanizmus pre stabilitu nedokáže zabezpečiť rast. Nedokáže zabezpečiť to, že sa z tej dlhovej pasce vymaníme. A to je niečo, čo, čo tu je prítomné a to je riziko, ktorého si musíme byť vedomí a s ním pracovať. Otázka však je, aké sú dnes reálne alternatívy, ktoré sú na, na stole a k nim, s nimi by som chcel skončiť. V skutočnosti máme dnes len dve alternatívy. Jedna je Európa centralizovaná, s jedným rozhodovacím miestom, niekto ju nazýva superštát, môžme ju nazvať aj inak. Ale je to alternatíva, kde Európa sa riadi väčšinovým rozhodovaním a väčšinovým rozhodovaním v Bruseli. Druhou alternatívou je Európa národných štátov a zároveň Európa jasných pravidiel a obmedzení. Hovoríme tu aj o tretej Európe, Európe, kde si každý robí, čo chce, a nesie za to plné dôsledky. Táto Európa však už dnes možná nie je a neexistuje. To znamená, ak niekto si myslí, že môže zastaviť tento vlak a z neho vystúpiť, tak môže, ale potom vystupuje aj z eurozóny a vystupuje z celkovo, z nášho, z našej účasti na európskom projekte. To si treba povedať. Z tohto pohľadu si osobne myslím, že najväčšia tragédia našej diskusie o Európskom stabilizačnom mechanizme je tá, že tábor, ktorý chce budovať proti, alebo nie je nadšený superštátom, ale chce bojovať za Európu národných štátov jasných pravidiel, sa vnútorne rozštiepuje a trávi viac času vzájomným nadávaním alebo kritikou, ako tomu, aby jasne povedal, že si takúto Európu praje. A prečo to tak je, je naozaj pre mňa jedna z veľkých otázok, o ktorých by som rád s rôznymi kolegami aj debatoval. Dovoľte mi, možno ešte ku koncu spomenúť, prečo si myslím, že európsky superštát by nebol pre Slovensko najlepšie riešenie, napriek tomu, že osobne mám k Európskej únii veľmi pozitívny postoj. Prečo si myslím, že Európa pravidiel je lepšia? Pán predseda Figeľ to tu spomenul, nie je tu momentálne, že Európa pravidiel, Európa funguje vtedy, keď je to Európa pravidiel. Keď je to Európa diktátu väčšiny, tak nefunguje a hrozí jej rozpad, čo je pohľad, s ktorým sa stotožňujem. Navyše, Európa za nás nevie vyriešiť naše základné problémy. Európa nevie vyriešiť korupciu na Slovensku, Európa nevie zabezpečiť Slovensku ekonomickú prosperitu. Európa nám v tom vie pomôcť. Európa vie možno vyčistiť najväčšie excesy, ako sme videli aj v minulosti, ale prosperitu a slušný štát si musí každý vybudovať sám. O tom sa dnes aj denne presviedčajú aj občania bývalých východonemeckých štátov, do ktorých západní Nemci naliali sumu, proti ktorej tento euroval je smiešna suma. O tom sa presviedčajú aj Gréci, do ktorých Európa naliala veľa peňazí v minulosti zo štrukturálnych fondov a naozaj postavila veľmi pekné diaľnice. Ale zistilo sa, že dokonca ani to nestačí na fungovanie slušného prosperujúceho štátu. Preto euroval, tento euroval nie je dostatočnou, ale nevyhnutnou podmienkou cesty vpred. Ak naozaj nebudeme reformovať, nebudú aj ostatní reformovať, skončíme. To, čo sa dnes deje v Európe, a to si tu treba povedať, to tu nezaznelo, však nie je nejaká nekontrolovateľná kríza. Je to v skutočnosti poker medzi dvoma stranami, v ktorom sa hrá o budúcnosť Európy. A ten poker spočíva v tom, že jedna časť Európy hovorí druhej, musíte reformovať a my vám pomôžeme, ak budete reformovať, a druhá časť Európy hovorí, že dobre, tak reformujme, ale radšej pošlite tie peniaze najprv. A tento poker medzi tými, čo majú platiť, ale chcú reformy, a tými, čo potrebujú peniaze a k reformám majú rôznorodý postoj, je to, čoho sme svedkami posledných troch rokov. Ten poker môže dopadnúť aj veľmi tragicky, ale nemyslím si, že k nemu dnes máme alternatívu. Pretože len s peniazmi, alebo len bez peňazí sa nezaobídeme. Musíme naozaj Európu hospodársky zreformovať. A z pohľadu Slovenska, a tým by som naozaj skončil, si myslím, že nie je alternatíva k Európe a nie je alternatíva k Európskej únii. A tu si myslím, že dochádza tiež k jednému nedorozumeniu. My nie sme Veľká Británia, my nie sme dokonca ani Holandsko, ani Švédsko. My nie sme krajiny s históriou neutrality alebo svetovej dominancie, krajiny, ktoré nikdy neokupovali cudzie armády, ktoré nikdy nezažili, čo je to bankrot, alebo aspoň byť na jeho okraji. My sme krajina s inou históriou, v inom bode a s inými podmienkami. A pre takúto krajinu Európa je nielen viac prosperity, ale aj viac slobody. A preto si myslím, že alternatívou k tomu, čo tu dnes schvaľujeme, nie je silný národný štát, ktorý bude zodpovedný, ale je to nestabilita, prispôsobenie sa vždy veľkým, ale bez pravidiel, a oveľa menšia kontrola nad vlastným osudom. Preto ja si rozhodne volím Európu pravidiel, ktorú bude môcť Slovensko spoluutvárať. A takúto Európu dnes predstavuje aj Európsky stabilizačný mechanizmus vrátane všetkých svojich rizík. Ďakujem. (Potlesk.) | Miroslav Beblavý | SDKU | 2012-06-21 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník obhajuje účasť Slovenska v spoločných európskych štruktúrach (vrátane eurovalu), zdôrazňuje nevyhnutnosť reforiem i solidarity v rámci EÚ a odmieta možnosť úplného návratu k izolovanému národnému štátu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je optimistický a konštruktívny, kladie dôraz na spoluprácu, riešenia a vieru v európsku cestu založenú na jasných pravidlách."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 1,184 |
train_47 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926477 | 2025-05-01T19:07:12.388360 | f053d6dc-b552-449a-be65-7b3c99499ff5 | Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, pani ministerka, dámy a páni, ja by som v úvode svojho vystúpenia chcel požiadať tu prítomných členov vlády, ktorým slúži ku cti, že nás poctili svojou návštevou, aby v budúcnosti, aby v budúcnosti oslovili aj ďalších kolegov a aby bolo lepšie zastúpenie vlády, členov vlády na bode interpelácie, nakoľko interpelácie sú v podstate jeden z mála nástrojov, kedy poslanci Národnej rady môžu priamo konfrontovať ministrov, členov vlády s problémami, s otázkami, s návrhmi, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Je to klasický nástroj kontroly vlády zo strany parlamentu a myslím si, že prospelo by k vzájomnej úcte aj k základným demokratickým pravidlám, aby tu boli prítomní viacerí ministri, pretože v mojom prípade sa idem obrátiť na pána ministra životného prostredia Jána Budaja, no a privítal by som, keby tu bol priamo, mohol hneď zareagovať na moju interpeláciu, ktorú prednášam. Ale zoberte to teda ako podnet na dobrú prax do budúcnosti. Ja sa teda obraciam na pána ministra Budaja vo veci podnetu na rezortnej zelenej linke zo dňa 15. 3. 2022 (pod č. P210/2022-O). Ide o podnet, ktorý podali na tejto zelenej linke občania Kysuckého Nového Mesta vo veci prešetrenia fungovania spaľovne nebezpečných odpadov A.S.A, v súčasnosti FCC Kysucké Nové Mesto. Ja by som si dovolil časť toho podnetu, ktorý bol adresovaný zelenej linke, prečítať a požiadal by som pána ministra, aby mi podal komplexnú odpoveď, ako sa s týmto podnetom naložilo, či boli zodpovedané všetky otázky, či bola vypracovaná komplexná odpoveď, a rovnako by som požiadal, keby táto odpoveď a tieto materiály mi boli doručené v rámci písomnej odpovede na interpeláciu. Takže podnet, ktorý bol podaný na zelenej linke dňa 15. 3. 2022. Zastupujúci pán Peter Janík, ktorý zastupuje občiansku iniciatívu občianskeho združenia v Kysuckom Novom Meste, zastupujúci roky poškodzovaných občanov Kysuckého Nového Mesta, podal podnet na prešetrenie fungovania spaľovne nebezpečných odpadov A.S.A, teraz FCC, v Kysuckom Novom Meste v súvislosti s nakladaním s infekčným a nebezpečným toxickým odpadom. 1. Viac ako 20 rokov zastaralý (vyradený) kotol zlikvidovaných skladových zásob, už vtedy nespĺňajúci technologické a emisné parametre Hoval GG 24, ktorý používajú, bol naprojektovaný na likvidáciu bežného komunálneho odpadu spaľovacími horákmi do 850 °C. Dnešné normy Európskej únie požadujú teploty spaľovacej komory 1 200 °C. 2. Spoločnosť FCC verejne deklarovala, že spaliny v kotli pri 850 °C dopaľujú horákom v komíne, resp. kotli pri vyšších teplotách, avšak po komunikácii s odborníkmi dopaľovací horák, ktorý nefunguje, už nezlikviduje dioxíny, furany, ortuť zo žiariviek, chemické zlúčeniny vzájomne interagujúcich spaľovaných vyradených liekov, PCR testovacích súprav a iné nebezpečné, nebezpečné karcinogénne a toxické plyny vzniknuté pri nedokonalej technológii spaľovania dopaľovacím horákom. 3. Spoločnosť podľa podávateľa podnetu urobila zásah do originálnej technológie švajčiarskej výroby, za ktorej značkou skrýva svoje pofidérne praktiky, takto sa to píše v podnete, odstavením vodnej práčky spalín za suchý filter s aktívnym uhlím, čím znížila efektívnosť čistenia spalín. Pravidelne tu cítime zápach chrómu, hovoria alebo píšu občania Kysuckého Nového Mesta, zápach z plastov, likvidujú PCR testy z biologicky nebezpečného infekčného odpadu, starých olejov, chlóru, vyradených liekov, automobily s odpadom. Má spoločnosť FCC schválenú homologizačnú kontrolu technológie, keď svojvoľne vymieňa technológie filtrácie a dopaľovania (vlastnými zásahmi), spĺňajúce prísne kritériá smerníc Európskej únie? 4. Posledným schválením FCC Kysucké Nové Mesto dostala schválenie štátnych orgánov na desaťročnú prevádzku sedem dní v týždni. Ako postihnutí občania požadujeme, aby spaľovňa nebezpečných odpadov mala úplne pozastavenie prevádzky počas dní so zlými rozptylovými podmienkami, hlavne v noci a počas víkendov, do obdobia, kým sa nepotvrdí jej parametrom Európskej únie nevyhovujúci zastaralý technický stav. Spomínaný kotol nebol nikdy projektovaný na likvidáciu nebezpečných odpadov a neodbornými zásahmi slabo vyškoleného personálu nedokáže trvalo zabezpečiť optimálne tepelné podmienky na bezpečnú likvidáciu nebezpečného odpadu. V nočných hodinách znečisťuje ovzdušie aj spoločnosť INA Kysucké Nové Mesto (tvrdia to zadávatelia podnetu, ja sa preto pýtam, či sa toto obvinenie alebo podozrenie potvrdilo), ktorá vypúšťa extrémne množstvá vody a odpadového dusíka z kaliacich procesov v ochrannej dusíkovej atmosfére, ktorá takisto prekračuje podľa podávateľov podnetu trikrát oficiálne schválené limity používania dusíka vo výrobných procesoch. Pod vodnou parou zmiešanou s odpadovým dusíkom a spaľovaním priemyselných olejov v spoločnosti INA vzniká v našej kotline nepreniknuteľná prikrývka, pod ktorou sa plus-mínus desaťkrát, hlavne v noci po 23. hodine až do štvrtej hodiny ráno, koncentrujú aj spaliny zo spomínanej spaľovne nebezpečných odpadov FCC. Chceli by sme, aby sa v Kysuckom Novom Meste konečne po viac ako dvadsaťročnom pôsobení konečne zrealizovala dopadová štúdia pôdy, spodných vôd a zdravia obyvateľov Kysuckého Nového Mesta, spaľovne, predtým A.S.A, dnes FCC, a priemyselnej prevádzky INA Kysucké Nové Mesto, KLF Kysucké Nové Mesto na znehodnotenie životného prostredia a zdravia obyvateľov v Kysuckom Novom Meste so zvýšeným výskytom rakoviny a srdcovocievnych chorôb z prízemného ozónu z rozkladajúceho sa dusíka a spalín spomínaných firiem v nočnom smogu pri pôsobení slnečného žiarenia počas dňa. Ja vidím, že je tu prítomný pán minister zdravotníctva a možno by som ho takto neformálne požiadal, keby sa aj on pozrel na uvedenú situáciu, nakoľko uvedené obvinenia teda môžu mať dopad naozaj na zhoršenie zdravotného stavu obyvateľov Kysuckého Nového Mesta a okolia a naozaj by bolo načase takúto štúdiu spracovať a pozrieť sa na to, ako to teda naozaj je. Na záver chcem povedať, že k podnetu boli priložené zo strany oznamovateľov fotografie a ďalšie prílohy s označením dátumov a časov v záhlaví. Veľmi pekne ďakujem za kvalifikovanú odpoveď a riešenie uvedenej situácie. Skončil som, pán podpredseda. | Ján Podmanický | SMER | 2022-03-24 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Rečník podporuje implementáciu environmentálnych a zdravotných štandardov vyplývajúcich z európskych smerníc, čím implicitne vyjadruje podporu pôsobeniu EÚ ako rámca na ochranu zdravia a životného prostredia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný a formuluje konkrétnu interpeláciu, bez výrazných emocionálnych hodnotení alebo polarizujúceho tónu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 890 |
train_48 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926485 | 2025-05-01T09:30:17.610849 | 22fdf0e5-425f-4573-b417-ec0f50f34e4a | Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dámy a páni, dovoľte, aby som pred prednesením môjho pozmeňujúceho návrhu v krátkosti zhrnul, prečo sme sa dostali do tohto nepríjemného stavu, kedy Národná rada Slovenskej republiky na poslednú chvíľu zachraňuje používanie značky Tokaj. To, čo je jedinečné na svete a nenájdete nikde, len na tomto území, ktoré sa rozprestiera na území Slovenskej republiky a na území Maďarskej republiky, nie je úplne správne ochraňované. Je to problém označovania regiónu a výrobku ako takého, problém ochrannej známky, je to problémom ochrannej známky. Keď máte značku Volvo, tak to nemôžte používať v žiadnom inom gramatickom tvare. Nemôžte k tomu pridať nič viac ani z neho ubrať, pretože to nebude to isté. Dnes je faktom, že v E-Bacchuse, v elektronickom registri Európskej únie pre chránené zemepisné označovanie vín, Maďarská republika má slovo Tokaj, opakujem Tokaj, nič viac. Pre Slovenskú republiku je tam zapísané Vinohradnícka oblasť Tokaj. V E-Bacchuse. Vinohradnícka oblasť Tokaj, nie Tokaj, ale Vinohradnícka oblasť Tokaj. Pán minister, aby ste si to ozrejmili. Je tam citát Vinohradnícka oblasť Tokaj, nie je to to isté a nie je to totožné. Naviac v tomto elektronickom registri máme túto ochranu na základe neplatného zákona a neplatnej vyhlášky. Pretože aj keď ministerstvo požiadalo o ochranu a Európska komisia nevykonala, ale v čase, keď ho registrovala, tak my sme už platný zákon nemali. Áno, aj ja v roku 2004, aj moja kolegyňa za mnou pani ministerka Kramplová s ministrom Gráfom sa dohodli, že spoločne Slovenská republika aj Maďarská republika bude pristupovať k ochrane značky Tokaj a k ochrane regiónu Tokaj. My sme mali v zákone slovo, podstatné slovo Tokaj, Maďari mali vo svojom vlastnom zákone región Tokaji, teda iný gramatický tvar a nie podstatné meno. Lenže Maďari zmenili gramatický tvar Tokaji na Tokaj a my sme Tokaj zmenili na Tokajská, išli sme presne v protismere, presne opačným smerom, kým Maďari postupovali na základe dohody, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky a vláda Maďarskej republiky a potom ministri pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Maďarskej republiky v roku 2007, my sme išli presne naopak voči týmto dohodám. Nie je to to isté, keď chceme predávať, tak musíme mať rovnakú ochranu. Buď bude ochrana rovnako, alebo nebude vôbec. Prečo si to dovoľujem vysloviť? Ich ochrana v zmysle legislatívy Európskej únie je tá istá. Preto nemôže byť rozdielna v rámci členských krajín ani v podobe, ani v spôsobe označovania, ani zápisu. Slovenská republika zmenou zákona v roku 2009 ale zmenila viacero ustanovení zákona, ako aj usporiadanie vinohradníctva, vinárstva na území Slovenskej republiky. Pri prijímaní zákona č. 313/2009 začiatkom roku 2009 som upozornil vás, kolegyne a kolegovia, že to bude problém, keď prijmeme vládny návrh zákona, ktorý obhajoval vtedy za vládu Slovenskej republiky minister Becík. Zákon bol ale prijatý a my dnes v skrátenom konaní ho musíme opravovať, pretože upozornenia, ktoré som vtedy vyslovil, neboli zobraté asi vážne. Chrániť alebo mať ochranu v rámci európskeho registra na základe vyhlášky č. 237/2005 a zákona č. 182/2005, ktoré neexistujú, je ľahko napadnuteľné a v zmysle európskej legislatívy aj možné. A Európska komisia môže pristúpiť k prehodnoteniu registrácie, pokiaľ členská krajina nespĺňa ochranu v rámci vnútroštátnej legislatívy. Z tohto dôvodu je potrebná táto novela zákona, aby sme mali svoju vnútroštátnu legislatívu uspôsobenú a v súlade aj s tým, čo deklarujeme v rámci Európskej únie, resp. v súlade s ochranou a požiadavkou, ktorú Slovenská republika ako členská krajina oprávnene má vo vzťahu k územiu Tokaj a k tokajským vinohradníckym honom, ktoré má na území svojej krajiny. Nemôžme mať ochranu na základe neexistujúceho zákona ani na základe neexistujúcej vyhlášky. Chcel by som upozorniť na ďalší fenomén, na ktorý vládny zákon v tejto podobe neregistruje alebo sa nesnaží ho napraviť. Chcel by som upozorniť, že v Maďarsku poznajú v prvom rade vinohradnícke regióny, je to región Tokaj, je to región Badacsony, Balaton, Eger a mohol by som ísť ďalej. Nie je to žiadny iný gramatický tvar, od augusta minulého roku je to podstatné meno v každom prípade, ktoré je viazané za zemepisné označenie. Slovenská republika od prvého septembra minulého roku má Slovenský vinohradnícky región ako región, ktoré je označené, ktoré je totožné s územím, ktoré je vysadené na území Slovenskej republiky viničom. A tu je problém. Pretože pokiaľ sa pozrieme na príslušné ďalšie nariadenia tohto súčasne platného zákona, na § 14 ods. 1 písm. c), tak zistíme, že máme obrovský problém. Dovoľte, aby som zacitoval: „§ 14 Výnos chráneným zemepisným označením (1) Víno možno označiť ako víno s chráneným zemepisným označením, iba ak“ „c) zber hrozna, výroba vína, ako aj jeho fľašovanie sa uskutočnilo v Slovenskom vinohradníckom regióne.“ To znamená, že zoberieme úrodu v Tokaji a môžme ho zobrať v rámci Slovenského vinohradníckeho regiónu do Malých Karpát a môžme ho tu spracovať a môžme z neho urobiť tokajské víno. Ale aké to tokajské víno bude bez tokajských pivníc, bez tých plesní, ktoré tam je? Kým európska legislatíva jednoznačne neumožňuje z regiónu do regiónu prevážať hrozno, vyrábať a fľašovať v inom regióne, dovtedy Slovenská republika to umožňuje. Pán minister, návrh zákona, ktorý predkladáte, hovorí o tom, že my budeme mať Slovenský vinohradnícky región a v rámci toho budeme mať vinohradnícke oblasti, z ktorých jedna je Tokaj. Dodnes v platnej legislatíve, ako aj v nariadení, ako aj vyhláške, ktorá bola vydaná v minulom roku, č. 230/2009, jednoznačne nie je zadefinované, že tokajské víno sa môže vyrobiť len na území Tokaja. A to je vskutku problém, pretože pokiaľ pôjdeme do dôsledkov, tak to je ďalšie potenciálne ohrozenie, prečo môžme prísť o Tokaj. Výnos chráneným označením pôvodu § 15 tiež sa vzťahuje k tomuto istému nariadeniu 497, nariadenie rady z roku 2008. Citujem, víno možno označiť ako výnos chráneným označením pôvodu, iba ak zber hrozna, výroba vína, ako aj jeho fľašovanie sa uskutočnili v tej istej alebo bezprostredne susediacej zemepisnej jednotke na územie Slovenskej republiky. Pán minister, skúste mi zadefinovať, ktorá je bezprostredne susediaca zemepisná jednotka k Tokaju na území Slovenskej republiky? Pretože tam je možné vyrábať Tokaj a potom to Tokaj nie je. Teda pokiaľ by som to zhrnul, keď súčasne platný zákon budeme vnímať v súvislostiach, tak § 2 ods. 2 písm. o), § 7, § 14 ods. 1 písm. c) a § 15 ods. 1 písm. c) umožňuje vyrábať víno s chráneným označením pôvodu, resp. s chráneným zemepisným označením v prípade Tokaja aj mimo územia Tokaj. Čo európska legislatíva a čo asi zdravý rozum nepripúšťa. Pretože tokajské víno bez tokajskej pivnice neexistuje. A tento problém nerieši ani vyhláška z minulého roku, pán minister. Nehovoriac o tom, že vyhláška nemôže zakazovať to, čo zákon umožňuje. Stručne a jednoducho: Maďarská republika bude mať Tokaj ako región, Slovenská republika bude mať Tokaj v rámci oblasti ako podoblasť alebo podskupina regiónu. Čo nie je a ani nikdy totožné nebude. Keď nebudeme mať región, tak úroveň ochrany by sme mali mať aspoň postavený na úroveň regiónu. Kým zákon, podľa ktorého dnes máme ochranu zapísanú v elektronickej databáze Európskej únie E-Bacchuse, nepočítal a ani nikdy predtým slovenská legislatíva nepočítala so Slovenským vinohradníckym regiónom, tento fenomén zaviedla táto vláda, táto snemovňa v minulom roku, keď prijala novelu zákona. Do tej doby oblasti, naše oblasti na území Slovenskej republiky boli postavené na úroveň regiónov Maďarskej republiky, preto ich ochrana, ich stupeň a priblíženie boli zhodné, resp. porovnateľné. Dnes to tak nie je. Podľa nariadenia Rady č. 479/2008 presne definujem pojmy: Označenie pôvodu je názov regiónu, určitého miesta alebo vo výnimočných prípadoch krajiny. Zemepisné označenie je označenie odkazujúce na región, určité miesto alebo vo výnimočných prípadoch krajinu. Pokiaľ budeme pristupovať z hľadiska zákona v tomto poradí, tak Slovenská republika na úrovni regiónu bude mať Slovenský vinohradnícky región, pretože toto máme zadefinované v našom zákone, a v žiadnom prípade nie je to územie Tokaj ako také. Nehovoriac o tom, že v žiadnom katastrálnom území, v žiadnom katastrálnom zákone a v žiadnej inej legislatíve Tokaj ako podstatné meno alebo územie ohraničené na územie Slovenskej republiky, na čo by bolo možné sa zo strany Slovenskej republiky odvolať, neexistuje. To je v každom prípade komisia a legislatíva v prvom rade ochranu ako takú vzťahuje k regiónu, my ten región nemáme, pán minister. Podľa toho, čo navrhujete, ani mať nebudeme. Budeme mať oblasť, čo nie je totožná. Upozorňujem vládu, že hazarduje s jedinečným dedičstvom, ktorým Tokaj je. Pán minister, môžte sa usmievať, určite ste sa usmievali aj 10. decembra, keď som vás vyzval, aby v skrátenom konaní reagovali na danú situáciu v oblasti Tokaj. Aj vtedy viacerí sa usmievali, ale dnes je realita. Zákon v skrátenom konaní máme na stole a prerokúvame ho. Ďalším usmievaním alebo ľahostajnosťou zo strany vlády môžme prísť skutočne o ten Tokaj. A teraz trošku viac. Ďalší problém, na ktorý som upozornil, je fakt, že v tomto prípade, kedy sa musíme vyrovnať s legislatívou Európskej únie, ako aj Maďarskou republikou, resp. jeho územím, je aj skutočnosť, že Tokaj sa rozprestiera na území dvoch členských štátov. Aj z uvedeného dôvodu potrebujeme akési pripustenie existencie života aj za hranicami Slovenskej republiky, teda v tomto konkrétnom prípade je to územie Tokaja na území Maďarskej republiky. Potrebujeme nadhľad nad teritórium Tokaja, ktorý z 90 | Zsolt Simon | SMK | 2010-04-27 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Rečník dôrazne obhajuje zachovanie a posilnenie ochrany značky Tokaj v súlade s legislatívou EÚ, pričom upozorňuje na nutnosť zosúladenia slovenskej legislatívy s európskym právom a databázami, čím vyjadruje podporu pravidlám EÚ v oblasti chránených označení pôvodu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Hoci je prejav vecný a odborný, jeho tón je kritický, varovný a adresuje vážne pochybenia vlády, čím vyjadruje rozhorčenie a obavy z možných dôsledkov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 1,500 |
train_49 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926493 | 2025-05-01T20:57:43.719958 | 9eed81c9-9865-4873-a2bc-7f16e62e9092 | Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovolím si na úvod vyjadriť určité sklamanie, že tento návrh predkladá pani podpredsedníčka, čo nemá nič spoločné s pani podpredsedníčkou, ale teda radšej by som bol, keby tu bol prítomný pán podpredseda vlády Peter Pellegrini. Nie preto, že by som ho chcel kritizovať, práve naopak, idem ho trochu pochváliť. Asi sa všetci zhodneme, že doterajšia úroveň transparentnosti zazmluvňovania a čerpania eurofondov nie je dostatočná. Keď sa v apríli 2016 narýchlo v skrátenom konaní schvaľoval v parlamente nový úrad pre pána podpredsedu vlády Pellegriniho, pán podpredseda vlády odmietol pozmeňujúci návrh, ktorý sme predložili spoločne s kolegom Martinom Poliačikom v snahe mať na Slovensku transparentnejšie eurofondy. Pán podpredseda vlády vtedy verejne sľúbil, že sa k danému návrhu vráti v rámci ďalšej väčšej novelizácie zákona o eurofondoch, ktorá bude predložená ešte v priebehu roku 2016. Návrh novely zákona o eurofondoch bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania, no pán podpredseda vlády na tento svoj sľub akosi pozabudol. Tak sme mu ho pripomenuli formou hromadnej pripomienky za transparentnejšie eurofondy, v ktorej sme žiadali, aby sa stransparentnili informácie o čerpaní eurofondov, a to prostredníctvom verejne dostupnej časti informačných systémov slúžiacich na monitorovanie eurofondov spôsobom umožňujúcim hromadný prístup verejnosti a zmenou zastúpenia v monitorovacích výboroch tak, aby zástupcovia štátu mali v týchto kontrolných výboroch väčšinu, ako je to aj dnes obvyklé. Hromadnú pripomienku opäť iniciovali zástupcovia viacerých mimovládnych organizácií, Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika, Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, Nadácie Zastavme korupciu, Centra pre filantropiu, Aliancie fair play, Združenia občanov miest a obcí Slovenska, nového školstva, Transparency international, resp. spolupracovník Transparency international bol tiež medzi iniciátormi. Boli tam aj viacerí poslanci Národnej rady, Veronika Remišová, Martin Poliačik, Miroslav Beblavý, vtedy ešte neposlankyňa, dnes poslankyňa Zuzana Zimenová. Zozbierali sme potrebný počet podpisov a to, čo chcem oceniť, že na rozporovom konaní, ktoré sa následne konalo, pracovníci Úradu vlády postupovali podobne korektným a dôkladným spôsobom, ako už som tu spomínal pri bode novela zákona o sťažnostiach. Pracovníci Úradu vlády. Podrobne sme prerokovali oba body našej hromadnej pripomienky, vysvetlili sme si svoje pozície a naše pripomienky boli v podstate prijaté. Opäť nie presne v tej forme, ako sme ich navrhovali, ale s tými formuláciami, ktoré vyšli z rozporového konania. Zmysel tých pripomienok a dopad, ktorý očakávame, zostal zachovaný. Ba čo viac, úrad podpredsedu vlády sa s ním stotožnil natoľko, že jedným z dvoch leitmotívov, ktoré úrad v čase prerokovania návrhu novely zákona na vláde zdôrazňoval, bol fakt, že návrh posilní kontrolu verejnosti nad eurofondmi. Čiže v každom z monitorovacích výborov po novom by mal mať štát menšinu. Tým sa zvýši dohľad nad prácou riadiacich orgánov zo strany partnerov a verejnosti. Pripomeňme si, že keby takáto možnosť bola už v čase prvej Ficovej vlády, napríklad taká kauza nástenkový tender, za ktorú dosiaľ nik neniesol trestnoprávnu zodpovednosť, mohla mať úplne iný priebeh. Rozkrádanie eurofondov mohlo byť včas odhalené a to napríklad v rámci práce monitorovacieho výboru. Druhá z našich pripomienok sa týkala povinného zverejňovania údajov o čerpaní eurofondov prostredníctvom informačných monitorovacích systémov a aj v tomto bode nám Úrad vlády vyšiel v ústrety a zadefinoval možnosť prístupu verejnosti k údajom zhromažďovaným v rámci tohto systému. Treba povedať, že my sme to žiadali pre všetky informačné systémy, teda aj pre Informačný systém pre riadenie, kontrolu a monitorovanie Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a Informačný systém pre riadenie a kontrolu monitorovacieho Operačného programu Interact, a vo vzťahu k tomuto sme neuspeli, ale teda ten hlavný informačný monitorovací systém ITMS by mal fungovať takýmto spôsobom. A doplnila sa tam formulácia na žiadosť zástupcov tohto systému, že to bude v rozsahu dostupnej funkcionality. Ale boli sme uistení, že tá dostupná funkcionalita nebude mať charakter, že ako si práve úrad zmyslí, že toto budeme ešte zverejňovať a toto už nie, ale budú tieto slová zo zákona interpretované tak, že pokiaľ dostupná funkcionalita umožňuje zverejňovať dostupné, teda určité informácie, tak tie informácie zverejňované budú a pokiaľ raz budú zverejňované, tak by už mali ostať zverejňované. Samozrejme, že sa to nebude vzťahovať na informácie, ktoré sú chránené nejakými osobitnými záujmami, ako sú osobné údaje alebo obchodné tajomstvo alebo podobne. Účinnosť týchto dvoch bodov bude odložená. Kým celý zákon má nadobudnúť účinnosť 1. mája 2017, tieto dva body až 1. januára 2018. To opäť vyplynulo z rokovaní na rozporovom konaní, kde sme uznali, že žiadame zmeny, ktoré povedú k väčšej transparentnosti, a je potrebné sa na to nejakým spôsobom pripraviť, či už technicky vo vzťahu k informačnému systému alebo zmenou zloženia niektorých monitorovacích výborov. Boli by sme radi, keby to bolo skôr, ale aj tak 1. január 2018 nie je zasa tak ďaleko, aby sme tieto dve veci nehodnotili pozitívne. Nevyjadrujem sa k zvyšku tej novely, ale z hľadiska stransparentnenia čerpania eurofondov v týchto dvoch bodoch nepochybne návrh novely prináša pozitívne zmeny. Kľúčové však bude to, ako sa to naozaj bude realizovať a ubezpečujem, že budeme pozorne sledovať, ako sa bude postupovať pri zverejňovaní informácií dostupných v rámci ITMS systému, najmä vzhľadom na tú formulku o dostupnej funkcionalite. Ale tak to už je úloha opozície, médií a verejnosti, aby kontrolovali činnosť vlády. Ďakujem za pozornosť. | Ondrej Dostál | SAS | 2017-02-01 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje transparentnejšie a efektívnejšie čerpanie eurofondov a oceňuje snahy v súlade s pravidlami a hodnotami Európskej únie."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má konštruktívny a hodnotiaci tón, oceňuje pozitívny posun smerom k verejnej kontrole a transparentnosti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 847 |
train_50 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926502 | 2025-05-01T18:23:10.084668 | 541a339c-3dd4-4ed8-aa9c-397098f6e184 | Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som prispela konštruktívnym stanoviskom k obom materiálom, ktoré tu boli predložené. A dovolím si povedať, že nepotrebujem žiadnu povinnú jazdu, ale mám úprimný záujem upozorniť na niektoré dôležité body zahraničnej politiky, ktoré budú naozaj hýbať zahraničnou politikou v budúcnosti. Pán minister, v materiáli ma zaujala časť, ktorá hovorí o vyváženej zahraničnej politike. Som jednoznačne presvedčená, že vyvážená zahraničná politika je základom zahraničnej politiky, a tak ako som sa vyjadrila viackrát, som rada, že zahraničná politika vo väčšine nie je jablkom sváru v tomto parlamente ani medzi politickými stranami. Napriek tomu v zahraničnej politike je veľmi dôležitá oblasť ekonomickej diplomacie, hoci pani poslankyňa Vášáryová má iný názor. Ja jej ho neberiem. Ja budem prezentovať svoj názor, pretože mám informácie aj z iných štátov, nielen Európskej únie, ale aj celého sveta, kde práve v súvislosti aj s hospodárskou krízou sa upriamuje pozornosť na ekonomický rozmer diplomacie. Nie je to žiadny výmysel. Je to prirodzená časť diplomacie. A v tejto oblasti jej treba venovať náležitú pozornosť, hlavne z toho dôvodu, že v rámci Európskej únie sa pripravuje Európska zahraničná služba, ktorá bude orientovaná na služby občanom, ale obchodné aktivity ako také budú realizované jednotlivými štátmi. Stereotypy, ktoré prevládajú u nás, možno primäli aj pána premiéra k tomu, že inicioval prípravu materiálov, ako postupovať v rámci obchodných oddelení, ktoré by mali byť podriadené ministerstvu zahraničných vecí. Mali sme to už tu. Bola som pri tom, keď v roku 1997 sa podpisoval delimitačný protokol. A táto časť bola oddelimitovaná na ministerstvo hospodárstva. Určite k tomu bude jedna veľká a veľmi významná diskusia tak, aby tento spôsob nepriniesol negatíva pre zahraničnú politiku a pre obchod Slovenskej republiky, ale aby priniesol pozitíva. Myslím si, že nie je zámerom znovu to urobiť, tak ako to bolo pred rokom 1997, ale mali by tu byť už nové postupy, pretože žijeme trošku, by som povedala, dynamickejším životom a poznačili nás mnohé skúsenosti, ktoré sme získali za posledných 13 rokov. Z toho dôvodu je nám, myslím si, mnohým jasné, že salónna diplomacia viac-menej končí a dostáva sa do popredia pragmatické riešenie diplomacie ako takej. Samozrejme, v materiáli sú jasne zdôraznené dôležité aktivity v rámci OECD, Medzinárodného menového fondu, WTO a iných medzinárodných organizácií, ale podľa môjho názoru je veľmi dôležité, aby v rámci ekonomickej diplomacie sa začala uplatňovať jedna nová forma, ktorá je už známa hlavne v štátoch, ktoré majú veľký podiel na svetovom obchode. A to je komerčná diplomacia. Predpokladám, pán minister, že už ste sa s týmto stretli. Je to nový trend v rámci diplomacie ako takej. Je rôzne riešený v jednotlivých štátoch či už Európskej únie, ale aj v jednotlivých štátoch sveta, ktoré sú naozaj veľkými exportérmi a významnými hráčmi vo svetovom obchode. Táto komerčná diplomacia, je to vlastne služba obchodnej komunite. A táto diplomacia je v podstate veľmi významná tak pre obchodné spoločnosti, ako aj pre zahraničnú politiku. Nie je tu toľko času, aby som teraz rozvádzala celý systém, ako to funguje a čo by sme si mohli z tohto systému prevziať do našej praxe. Máme dostatok schopných diplomatov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú. A verím, že aj túto oblasť zmapujú, pretože, len pre vašu informáciu, napr. Nemecko, ktoré má podiel 10 % na svetovom obchode, má v súčasnosti 220 komerčných diplomatických jednotiek v zahraničí. To je aj o ekonomickej dimenzii v diplomacii. Okrem toho napr., pre informáciu, Čína, ktorá ide teraz veľkým boomom v rámci svetového obchodu, tvorila 5,8 % v minulom roku na svetovom obchode. Má 50 takýchto komerčných jednotiek a cez tisíc pracovníkov, ktorí sa zúčastňujú práve takýchto aktivít. Ešte možno spomeniem Veľkú Britániu, ktorá tvorí 4,1 % na svetovom obchode. Má 200 takýchto komerčných jednotiek v rámci misií a pracuje tam 1 500 pracovníkov. Práve tu sa ukazuje, že je to jedna nevyhnutnosť aj v súvislosti s riešením hospodárskej krízy. Možno si poviete, že menovala som len veľké štáty. Ale napr. už aj Poľsko sa prispôsobuje tomuto trendu. Má podiel na svetovom obchode 0,7 %, ale už má 77 komerčných jednotiek v zahraničí, čo už pokladám takisto za veľmi dôležitý krok dopredu. Alebo napr. Švajčiarsko má 140 takýchto jednotiek v zahraničí. Celkovo v zahraničí pôsobí asi dvadsaťtisíc takýchto pracovníkov, ktorí sú prikrytí komerčnou diplomaciou a ktorí sú veľmi významnými jednotkami pre ekonomickú dimenziu diplomacie. Z tohto dôvodu je nutné sa zaoberať touto otázkou a nie je možné riešiť len klasickú diplomaciu ako takú, ktorá tu fungovala pred 20, 30 alebo 50 rokmi. Existuje viac typov tejto komerčnej diplomacie, a preto verím, že v rámci diskusií, ktoré sa ešte budú viesť skôr, ako bude materiál pripravený, bude to riešené aj tu v parlamente tak, aby tieto diskusie prispeli k tomu, že naštartujeme nový proces riešenia možností participácie na svetovom obchode, ale aj získavania investícií na Slovensko. Aj to je jedna z úloh komerčnej diplomacie, získavať investorov na Slovensko, realizovať finančné zdroje v rámci inovácií, vedy, výskumu a vzdelávania. Snáď ešte jedna poznámka, pokiaľ ide o ambasády, ktoré boli zatvorené počas obdobia Dzurindovej vlády. A pokladám to za veľmi veľkú škodu, pretože, práve preto obchod sa znížil. A preto ten obchod nemôže fungovať aj na Slovensku tak, ako funguje, pretože nefungujú v dostatočnej miere práve tí naši vyslanci, ktorí plnia veľmi dôležitú úlohu obchodných zastúpení a musia byť zodpovední za sprostredkovanie obchodu. Podobne ako to bolo zatvorené vo Vietname, podobne bola zatvorená ambasáda a zrušené obchodné oddelenie v Chile. V Chile máme pomerne bohatý obchod. Ale aj tam prichádza momentálne k problémom. Ja nechápem, ako je možné, aby niekto hazardoval s obchodom ako takým, aby pre Latinskú Ameriku sme mali jedného obchodného zástupcu. Tam sme stratili takmer všetky trhy. Ja si dovolím tvrdiť, že toto je naozaj veľké mínus, ktoré sa tu udialo v rámci zahraničnej politiky, lebo tie trhy nám už nikto nevráti. Budeme musieť tvrdo bojovať za to, aby sme opätovne sa mohli vrátiť na naše trhy v Latinskej Amerike, aby sme sa mohli vrátiť na naše trhy v rámci Ázie, pretože tie trhy sú tam, ale ich obsadil niekto iný. My sme sami poskytli náš priestor, ktorý sme tam mali. A aj toto je o riešení hospodárskej krízy, pretože keď my nebudeme diverzifikovať náš obchod, keď sa budeme upriamovať len na Európsku úniu, kde máme 82 alebo 85 % nášho exportu, budeme sa dostávať naozaj do problémov, ktoré v súčasnosti sú tu. Takže musíme si pozrieť trošku ďalej ako len v rámci nášho Slovenska, ako to funguje inde, aké majú skúsenosti v iných štátoch v rámci zahraničnej služby aj ekonomickej dimenzie diplomacie, a skutočne začať rozmýšľať trošku hlavou a upustiť od byrokracie, upustiť od stereotypov, lebo východisko z hospodárskej krízy, východisko pre oživenie Slovenska je v nás a je v nových myšlienkach. A ja som za to, aby aj v rámci ministerstva hospodárstva, ministerstva zahraničných vecí, ale aj tohto parlamentu sme prichádzali s myšlienkami a prichádzali sme s myšlienkami, ktoré posunú Slovensko ďalej a ktoré sú akceptovateľné. V materiáli je dôležitá otázka rozvojovej pomoci. Tá veľmi úzko súvisí s naštartovaním alebo, by som povedala, silnejším ekonomickým rozvojom. Pani poslankyňa, vy ste povedali vo svojom vystúpení jednu takú peknú vetu, že najprv treba zabezpečiť ekonomiku. Áno, treba ju zabezpečiť. A ja som presvedčená, že treba ju zabezpečiť aj cez obchodné aktivity v zahraničí, aj cez vyššiu participáciu Slovenska na svetovom obchode. A od toho sa odvíja aj to, či budeme mať možnosť participovať vyšším percentom na rozvojovej pomoci, pretože len vtedy budeme môcť participovať, keď sa ekonomika naštartuje, keď naši ľudia, ktorí sú v zahraničí, budú vedieť vytypovávať investorov, kvalitných investorov a budú vedieť robiť kvalitnú službu pre našich výrobcov tak, aby im sprostredkovávali príležitosti v rámci svetového obchodu. Rozvojová pomoc je sociálny rozmer zahraničnej politiky. Ja ho chápem ako veľmi silný moment v zahraničnej politike, nielen na Slovensku, lebo u nás, by som povedala, zatiaľ je v takom začiatku, v iných štátoch Európskej únie je to veľmi dôležitý moment. Z toho dôvodu si myslím, že aj v rámci rozvojovej pomoci treba prísť s novými myšlienkami, treba prísť s novým pohľadom na rozvojovú pomoc ako takú a nebrať ju ako niečo, čo musíme robiť, ale čo je našou povinnosťou, aby sme na tom participovali, pretože aj my sme rozvojovú pomoc využívali. A práve cez rozvojovú pomoc vieme dať novú tvár zahraničnej politike a vieme sa prezentovať ako štát, ktorý je kredibilný, a ako štát, ktorý má záujem pomôcť tam, kde je to nutné, aj v súvislosti s rozvojom hospodárstva, s rozvojom ekonomiky a s rozvojom zahraničnej politiky. Pokiaľ ide o Rusko, je tu v materiáli uvedené, sú naštartované kroky, ktoré sú veľmi správne a ktoré ja schvaľujem. Nemôžeme sa tváriť, že Rusko tu nie je, že Rusko je pre nás nie partnerom. Opäť sme sa dostali do situácie, keď v rámci obchodných príležitostí bol priestor, prenechali sme priestor svojím partnerom, iným štátom a teraz sa znovu usilujeme dostať na tie trhy. S Ruskom treba byť partnerom preto, aby bol mier, preto, aby sme vedeli realizovať naše dôležité momenty v rámci zahraničnej politiky, pretože Rusko nemôžeme z tohto procesu | Zdenka Kramplová | HZDS | 2010-03-09 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka opakovane vyjadruje podporu vyváženej zahraničnej politike Slovenska v rámci Európskej únie, súhlasí s vytváraním Európskej zahraničnej služby a zdôrazňuje význam európskej ekonomickej a rozvojovej spolupráce. Zároveň však varuje pred príliš veľkou ekonomickou závislosťou na EÚ. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je konštruktívny, vecný a ladený pozitívne, podporuje zlepšenia a nové prístupy v diplomacii a ekonomickej politike v medzinárodnom kontexte."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 1,500 |
train_51 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926510 | 2025-05-02T09:10:32.925163 | cfff0694-78a7-4ed7-9f1c-0c96a82fccec | plniť náhradný pozemok, alebo môžte, alebo iba tak, že dostanete tento a vopred určenému záujemcovi potom predáte, vážení. O tom si čvirikajú už aj vrabce na streche, ako je to na Slovenskom pozemkovom fonde. Mi povedzte, ešte aké väčšie zneužitie právomoci verejného funkcionára mi môžte ukázať. Ukážte aké. Veď to je nonsens, aby som si ja ako obyčajný človek s malým o, reštitučný, reštitučne oprávnená osoba, na fonde sa nedomôžem svojho práva iba kvôli tomu, lebo nejdem poruke kšeftárom. Veď to je koniec, vážení, to je koniec demokracie u mňa. A toto my prehliadame? Nič sa nedeje? Všecko je v poriadku? Za ďalšie. Pána Bugára musím trošku opraviť, neviem, kto mi teraz tu predsedá, pán Bugár, áno, dostalo sa mi do uší, že Slovenský pozemkový fond vraj nepredáva pôdu, že vraj ste to tlmočili... (Reakcia z pléna.) No predáva, no predáva. Ukážem vám správu Slovenského pozemkového fondu, mám ju tu pred sebou. Slovenský pozemkový fond za rok 2017 predal 138 hektárov poľnohospodárskej pôdy alebo pôdy, ktorú spravuje. Väčšinou, samozrejme, vlastnícku, nie neznámych vlastníkov, tam je problém s tým trošku, dobre. Ja sa pýtam a budem sa pýtať stále, ak nemáme poriešené reštitučné nároky, Slovenský pozemkový fond vznikol v prvom rade na riešenie reštitučných nárokov. To znamená, z tej štátnej pôdy dáva náhradnú tým, ktorým nemôže vydať ich pôvodný pozemok. Dúfam, že aj rozumiete, o čom hovorím. Sa pýtam, ako môže predávať v iných okresoch dneska okrem Bardejova, Galanty a Nových Zámkov, kde už nemajú nič, ako môže predávať pôdu, keď tam ešte reštitúcie čakajú na náhradnú pôdu? Mi to povedzte. Áno, beriem, keď sa stavia diaľnica, tunely, áno, okej, ale nie en block. To som žiadal aj pani ministerku terajšiu, ktorá bola šéfkou fondu, aby toto udržala na minimálnej teda výmere, lebo my dlhujeme našim občanom odškodnenie krivdy, vážení. Dlhujeme. Takže to je ďalší problém, ktorý musí tu zaznieť, lebo v tomto pani ministerka zlyhala, a to je tiež dôvod na to, aby možnože si urobila sebareflexiu. Vážení, mali sme tu pred dvoma dňami akú konferenciu? Všetkých som na ňu vás pozval. O Vojenskom obvode Javorina. Päťdesiatšesť ľudí tu bolo v kinosále. Koľko prišlo z poslancov? Kto sa o to zaujíma? Piati sme tam boli, aj to opoziční. A vy mi idete hovoriť, že my máme na pôdohospodárstve všecko vybavené? Všecko funguje? Občania priniesli petíciu. Petíciu priniesli, lebo už nevedia, kam z konopí. To nebola debata o analýzach, syntézach a prognózach. To bola debata takto z očí do očí a ďakujem, že ministerskí pracovníci, ktorí tam boli pozvaní z rezortu pôdohospodárstva a životného prostredia, tam ostali až do konca, lebo to bolo dosť, by som povedal, že živé. A títo ľudia, ktorí sú z 26 obcí Levočských vrchov, už nevedia ako ďalej. Pred ich očami z ich majetku uniká drevná hmota a oni nemajú priznané vlastnícke právo, lebo. Lebo sme vytvorili vojenský kataster v roku 1997, 1996, ktorý povedal, že civilný kataster nás nezaujíma, listy vlastníctva nás nezaujímajú, nás zaujímajú užívacie vzťahy. A urobili z toho taký guľáš, ktorý sme pred dvoma rokmi museli opravovať. A znovu sme ho zrušili a ideme na civilný kataster. Tak vás netrafí?! Čo si má o tom pomyslieť obyčajný, normálny človek, mi povedzte, reštituent? Veď to je katastrofa! A boli tu. Boli tu a žiadali pomoc. Som zvedavý, kedy tá pomoc príde. Takže to je ďalších 15-tisíc ľudí, vážená, ktorých zastupujem, a muselo to tu zaznieť. A idem ďalej, lebo ďalšia veľká skupina ľudí sa volá záhradkári. Ďalších 60-tisíc, ktorí do dnešného dňa nevedia sa dočkať ukončenia konaní podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Máme judikáty súdov, ktoré ukazujú, ako majú postupovať. Nie sú ukončení. Chodím na schôdze a oni hovoria: """"Pán Fecko, veď ste v parlamente, čo nič nerobíte?"""" No robím, dávam aj interpelácie, otázky, pýtam sa, ako sa to rieši. Nič sa tu nerieši, nič sa tu nerieši. A sa pýtam prečo? To, že sme tam urobili chybu, že sme išli na vlastnícke práva, nie na užívacie, to už nebudem rozoberať, zákon je tu. Ale my sme ich neporiešili, vážení. A ja som aj hlas záhradkárov aj tých vlastníkov v tých záhradkárskych osadách, ktorí hovoria, že dokedy? Dokedy? Dvadsať rokov? Sto rokov? Päťsto rokov? Vážení, z pozemkových problémov sme za 27 rokov skoro nič neodfajkli. Ešte ani tie ROEP-y, ešte posledných 27 katastrálnych území nám tam chýba, ktoré treba urobiť. Takže, vážení, to sú dôvody, pre ktoré náš rezort zlyháva a občania hovoria, že stačilo a dávajú to aj v uliciach, dávajú to aj v petíciách. Takže dobre, ďalšie po rozprave ústnej a budem hovoriť stále a končiť, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | Martin Fecko | OLANO | 2018-05-24 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 7 | 768 |
train_52 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926518 | 2025-04-30T21:57:39.524647 | 00d33680-cb9f-407b-bbd7-46763a966e38 | Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o doplnení zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám z dôvodu potreby transpozície Smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy alebo ropných výrobkov. Smernica Rady 2009/119/ES bola prijatá predovšetkým s cieľom zosúladiť systém núdzových zásob ropy a ropných výrobkov, ďalej nazývajme len """"núdzové zásoby"""", podľa predpisov Európskej únie so systémom núdzových zásob uplatňovaným na základe medzinárodného energetického programu, ktorým sú viazané členské štáty medzinárodnej energetickej agentúry. Členské štáty Európskej únie sú povinné predmetnú smernicu implementovať do svojich národných legislatív najneskôr do 31. decembra tohto roku. Núdzové zásoby a riešenie stavu ropnej núdze boli doteraz upravené zákonom č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov. Z dôvodu rozsiahlosti úprav v dôsledku transpozície Smernice Rady 2009/119/ES je potrebné predložiť nový zákon o núdzových zásobách, ktorý ruší a nahrádza zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a riešení, o riešení stavu ropnej núdze. Predloženým návrhom zákona sa mení najmä spôsob a metodika výpočtu a vykazovania núdzových zásob. Ruší sa rozdelenie núdzových zásob do troch kategórií, stanovuje sa režim a spôsob vykazovania núdzových zásob a osobitných zásob, upravujú sa postupy v núdzovom režime v súlade s núdzovými postupmi podľa predpisov Európskej únie a upravujú sa povinnosti Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre správu zásob v oblasti kontroly a vykazovania núdzových zásob. Tieto zmeny spôsobia nárast úrovne núdzových zásob, ktoré je správa rezerv povinná v nasledujúcich rokoch udržiavať. Článkom II predloženého návrhu zákona sa novelizuje zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zavedením výnimky z povinnosti minimálneho obsahu biopaliva pre núdzové zásoby. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Vzhľadom na náročné diskusie ohľadom budúcej formy zabezpečenia núdzových zásob - to je buď štátny model, uloženie povinnosti podnikateľským subjektom - agentúrny model, správa rezerv navrhla zmeny, ktoré umožnia na zmluvnom základe na účely núdzových zásob na prechodné obdobie, to jest do času definitívneho vyriešenia zabezpečenia núdzových zásob, použiť aj zásoby vo vlastníctve podnikateľov. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za pozornosť. | Tomáš Borec | SMER | 2012-11-06 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník jednoznačne podporuje transpozíciu smernice EÚ, zdôrazňuje jej záväznosť a predkladá legislatívu v súlade s právom EÚ, čo naznačuje akceptáciu a podporu integračných záväzkov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný, technokratický a informatívny, bez emocionálne zafarbených vyjadrení."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 445 |
train_53 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926526 | 2025-04-29T20:31:33.101270 | 74a857c7-35ec-4bf9-8fa4-900d9de046cb | Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona o veterinárnej starostlivosti. Ten dôvod, prečo vlastne ho predkladám, je fakt, že Slovensko patrí medzi najväčších množiteľov a najväčších vývozcov zvierat do zahraničia, absolútne v rozpore so všetkým vrátane veterinárneho zákona. Návrh zákona vychádza z dlhodobo pretrvávajúceho a rozsiahleho problému nadmerného rozmnožovania zvierat, najmä psov a mačiek, ktoré sú častokrát chované v nevhodných podmienkach v neregistrovaných zariadeniach, v tzv. množiarňach. Hlavnou činnosťou týchto nelegálnych množiarní je nekontrolované rozmnožovanie budúcich spoločenských zvierat, najmä psov a mačiek s cieľom čo najvyššieho zisku z predaja mláďat, ktoré sú mnohokrát mladšieho veku, ako je vek stanovený legislatívou. Za účelom maximalizovania zisku prevádzkovatelia množiarní chovajú zvieratá v nevyhovujúcich podmienkach, nezabezpečujú zvieratám ani základnú veterinárnu starostlivosť a nerešpektujú povinnosti, týkajúce sa či už povinnej identifikácie a registrácie zvierat, alebo povinnej registrácie zariadení, v ktorých sú zvieratá držané. Prevádzkovatelia využívajú zvieratá len na párenie za flagrantného porušovania akýchkoľvek vedeckých poznatkov o rozmnožovaní zvierat, potrebách gravidných zvierat, časových cykloch gravidity tak, aby bola zabezpečená starostlivosť o zdravie zvieraťa, a dĺžka obdobia, ktoré by mláďatá mali stráviť pri rodičoch. Následne sú mláďatá buď priamo z chovných zariadení, alebo prostredníctvom zhromažďovacích stredísk (ruch v sále a zaznievanie gongu) nelegálne predávané do iných krajín, pričom nespĺňajú veterinárne požiadavky na premiestňovanie zvierat do iných členských krajín alebo na vývoz do tretích krajín, týkajúce sa najmä povinnej identifikácie zvierat, vakcinácie zvierat, sprievodných dokladov, ako sú pasy zvierat, vysledovanosti zvierat a tak ďalej. V súčasnosti je problém tak veľký a tak zásadný, že je potrebné prijať rázne opatrenia, ktoré zvýšia ochranu chovaných zvierat, ich vysledovanosť a v čo najväčšej možnej miere zamedzeniu nedodržiavania zákona a jeho obchádzaniu. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Návrh zákona bude mať pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie a negatívne sociálne vplyvy. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu, informatizáciu spoločnosti a ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorý je Slovenská republika viazaná, ak aj s práv... aj s právne záväznými aktami Európskej únie. Tento návrh zákona sa pripravoval dlhodobo. Vychádzal z našich, z nášho návrhu a po dlhodobej komunikácii s ministerstvom pôdohospodárstva, teda s právnym oddelením ministerstva pôdohospodárstva, ktoré v konečnom dôsledku po konzultácii aj s RVPS-kami a s chovateľmi samotnými pripravilo konečné znenie tohto návrhu, takže ho predkladám tak, ako bolo odsúhlasené legislatívnym odborom ministerstva pôdohospodárstva. Viac by som povedala potom v... v... (reakcia predsedajúceho: „v rozprave“), v rozprave, kde sa hlásim ako prvá. | Monika Kozelová | OLANO | 2023-05-24 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka konštatuje zosúladenie veterinárnych predpisov so záväznými aktmi Európskej únie\n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je vecný a faktický, zameraný na popis legislatívnych potrieb bez výrazných emocionálnych prejavov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 435 |
train_54 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926534 | 2025-04-30T07:09:26.773885 | 44d985e3-ff55-4dbd-b485-1541b89db535 | Ja by som k tejto politickej reakcii chcel pridať aj istú faktografiu. Pripomínam, že správa, ktorej sme sa toľko dožadovali, až nakoniec ste nám ju rozmnožili, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý, ako vieme, je nezávislým kontrolným orgánom štátu, hovorí vo svojom závere po konkrétnych zisteniach, na ktoré napríklad na moje upozornenia pán štátny tajomník nereagoval, ani na jedno jediné, táto správa vo svojom závere hovorí krátky citát: """"Kontrola preukázala nespoľahlivosť súčasného systému ochrany vnútorného trhu pred nežiaducim vývozom strategických druhov tovarov. Závažným porušením všeobecne záväzných právnych predpisov a interných noriem upravujúcich reguláciu vývozu tovaru bolo nestanovenie ročného limitu na vývoz kontrolovaných komodít ministerstvom pôdohospodárstva a nerešpektovanie odporúčaní licenčnej komisie ministerstva pôdohospodárstva zodpovednými pracovníkmi ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva hospodárstva."""" To je, prosím, vážení kolegovia, kolegyne, faktografia. K tomu sa nedopracovala opozícia, ale Najvyšší kontrolný úrad. A naše celodenné rokovanie nás usvedčilo v tom, že sa kontrolný úrad nemýlil. | Mikuláš Dzurinda | KDH | 1996-09-19 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba cituje zistenia nezávislého kontrolného orgánu štátu bez hodnotenia Európskej únie alebo jej politík."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je kritický voči zisteným pochybeniam v regulácii vývozu strategických komodít."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 148 |
train_55 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926542 | 2025-05-01T09:32:28.816358 | 53ee10d4-fc10-4a1a-b489-bf687fac34be | Ďakujem. Časť tej mojej poznámky mi zobral Béla Bugár, ktorá sa tu týkala potreby konsolidácie v roku 2011. Naozaj predtým za prvej vlády Roberta Fica rástli výdavky verejných financií na Slovensku rekordne v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie, a preto potom hovoríme aj o tej konsolidácii smerom ku školstvu alebo k obciam, napríklad. Ale musím súčasne povedať, že málokedy tu odznie, a to najmä v takej emocionálne vypätej atmosfére, číslami podložený prejav tak, ako odznel od pána Petráka. A má bod za to aj za tie grafy, ktoré si urobil, aj dokonca za tú myšlienku, že treba strážiť efektívnosť v celej verejnej správe. Len upozorňujem, že škoda, že to prišlo teraz, pár týždňov pred voľbami, nie v prvých dvoch rokoch volebného obdobia, keď dokonca vtedy vláda niektoré posuny smerom k príslušnému meraniu ukončila. A ešte chcem na záver povedať, že ono sa tu veľa hovorí, že veľa dobiehame. A myslím, že, pán poslanec, ste niečo také spomenuli aj vy vo svojom vystúpení, že už dobiehame z hľadiska výdavkov na HDP priemer Európskej únie alebo OECD. Chcem povedať, že mali by sme sa my pozerať na to, koľko na vzdelávanie dávajú takzvané tie smart countries, tie najvyspelejšie krajiny, krajiny, ktoré vedia s peniazmi narábať a ktoré podľa OECD majú najvyššiu kvalitu života. A v tomto porovnaní kým Slovensko dáva na vzdelanie 5 % z HDP, tak tieto smart countries dávajú naň 6,4 % z HDP. Ďakujem. | Eugen Jurzyca | SDKU | 2016-02-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Pozitívny benchmarking prítomný ale rečník iba referuje na predrečníka, nejde o jeho vlastný postoj. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je vecný, analytický a nekonfliktný, bez silnej emocionálnej nábojnosti či výrazu pozitívnych alebo negatívnych emócií."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 236 |
train_56 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926549 | 2025-05-02T07:17:18.950919 | 4d0550c1-9828-49cb-8f02-9367cc1bf7e7 | Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády. Vážená opozícia využívajúc svoje legitímne právo predložila Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde Slovenskej republiky. Obsiahly materiál pozostávajúci z 15 kapitol je tvrdou kritikou doterajšieho spôsobu vládnutia vlády Slovenskej republiky. Na to má však ctená opozícia plné právo. Kritika však nemôže znamenať, že v nej absentuje objektivita, faktografická pravdivosť a cit pre mieru. Aj v tomto prípade sa ukazuje, ako hovorí slovenský klasik, že záleží na uhle pohľadu. A uhol pohľadu ctenej opozície je veľmi ostrý. Tak ako každá vláda, aj táto určite chcela a treba povedať objektívne, že aj mohla urobiť viac. Strana demokratickej ľavice ako súčasť vládnej koalície iniciovala viackrát a viaceré kroky, ktoré by boli viedli k zvýšeniu účinnosti a efektívnosti práce vládnej koalície. Nie vždy sme však našli pochopenie. Boli to iniciatívy v dobe, keď ešte bol dostatočný časový priestor na určité korekcie, zmeny štýlu práce a zvýšenie efektívnosti. Aktivity opozície dnes však nemožno považovať za úprimnú snahu riešiť problémy pozitívne. Sme pred záverom volebného obdobia, začína sa pomaly zvolebnievať a z tohto pohľadu hodnotí poslanecký klub Strany demokratickej ľavice návrh poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudová strana na odvolanie vlády Slovenskej republiky ako čin presne zapadajúci do scenára predvolebnej kampane, stratégie a taktiky. Návrh odvolávať vládu v čase, keď vrcholia práce na plnení úloh prístupového procesu do európskych štruktúr, nie je dôkazom politickej zodpovednosti za budúcnosť tejto krajiny a jej občanov. Zamestnávať parlament takýmito návrhmi v dobe, keď treba prerokovať celý rad zákonov súvisiacich s európskou integráciou, nie je ničím iným ako snahou o paralizáciu činnosti parlamentu a znemožnenie prerokovania nevyhnutných zákonných noriem. Tieto snahy si všíma aj okolitý svet a otvorene vyjadruje svoje obavy. Posledným príkladom v tomto smere je dnešné vyjadrenie obáv Jana Marinusa Wiersmu, že slovenský parlament možno nestihne prerokovať všetky náležité zákony potrebné na ukončenie prístupového procesu. Sumarizujúc a hodnotiac situáciu, klub poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice vedomý si svojej zodpovednosti za politickú stabilitu v našom štáte, za zahraničnopolitické záujmy krajiny a jej občanov so všetkou zodpovednosťou vyhlasuje, že nepodporí návrh klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudová strana na odvolanie vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | Anton Hoffmann | SDL | 2002-03-21 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyzdvihuje potrebu politickej stability v čase plnenia úloh spojených s prístupovým procesom do európskych štruktúr, čím implicitne podporuje pokračovanie v integrácii do EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má vyvážený, vecný a mierne obranný tón bez výrazného emocionálneho zafarbenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 362 |
train_57 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926557 | 2025-04-30T07:07:18.202623 | ebb31c34-8424-420e-84a3-fdfdcc39ec94 | Ďakujem veľmi pekne. Pán Taraba, hovoríte o tom, že teda slovenská vláda alebo Európska únia segreguje ľudí na dve časti, resp. ich likviduje. Ľudia, ktorí sa dajú zaočkovať, ľudia, ktorí sa nedajú zaočkovať, sa rozhodujú na základe vlastnej vôle. Nie, čiže oni sa rozhodujú, v ktorej skupine sa budú nachádzať. Dávate na jednu rovinu rozhodnutie o tom, či sa človek dá zaočkovať, alebo sa nedá zaočkovať, ale to tak nie je. Očkovanie je rozhodnutie rozumu, ratia a zodpovednosti. Rozhodnutie nezaočkovať sa je, naopak, rozhodnutím nezodpovednosti. A v poriadku, teda zatiaľ, zatiaľ žijeme v krajine, keď sa ľudia môžu rozhodnúť, že sa nedajú zaočkovať, ale ak sa človek rozhodne pre nezodpovednosť, nemôže očakávať, že sa k nemu spoločnosť bude pozerať rovnako ako k zodpovedným ľuďom. To tak jednoducho nie je. Hovorili ste aj o tom, že teda na prvom mieste je ochrana slobody. V tejto súvislosti by som povedal, že na prvom mieste je ochrana ľudského života. To znamená, že ak veda hovorí o tom, že očkovanie je v tejto chvíli jediným garantom alebo jediným dostatočným garantom toho, že ľudia budú imúnni voči tomuto ochoreniu, tak potom je úplne prirodzené, že sa tento štát a Európska únia rozhodnú postupovať tak, že ľudia, ktorí sa zaočkujú, majú viac voľnosti a viac slobody v rámci Európskej únie alebo aj našej krajiny. Ďakujem. | Tomáš Lehotský | ZA_LUDI | 2021-06-22 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník výslovne obhajuje rozdelenie práv a slobôd podľa zaočkovania, ktoré je zavádzané aj na úrovni Európskej únie ako nevyhnutný prostriedok na ochranu verejného zdravia, a vyjadruje súhlas s týmto prístupom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny a podporujúci vedecké a zodpovedné riešenia, ktoré posilňujú ochranu ľudského života."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 219 |
train_58 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926566 | 2025-05-02T08:33:01.922848 | 82b19d71-4963-4318-bcb2-473971f17b91 | Ďakujem pekne. No každopádne musím povedať, že tento príbeh, ktorý dal nám kolega Hlina k lepšiemu, je hoden teda absurdných dramatikov Jeľneskom počínajúc a Havlom pokračujúc, ale každopádne už mi je zhruba jasné, na čo je nám treba 2,5-tisíc nových policajtov. Teda desať pošleme na schengenské hranice akémusi spriatelenému štátu, piati budú zabezpečovať našich dovolenkárov v Chorvátsku a tá zvyšná partia bude obstarávať, dá sa povedať, štafáž k takýmto hrdinským činom. No sme bohatý štát a mali sme tri policajné autá a hŕstku policajtov na to, aby riešili vážny problém - kam s kontajnerom. Kedysi o tom písal Jan Neruda - Kam se slamníkem. Ale musím teda povedať, že predsa prituhuje, lebo keď si, vážený kolega Hlina, robil akciu pred Biľakovým domom, tak vtedy sa tomu nevenovala primeraná pozornosť a predsa len musíme povedať, že kvalita práce bezpečnostných zložiek sa zlepšuje od čias ochrany Biľakovho bydliska. Teraz, pravda, aj príslušné bezpečnostné zložky poctivo pracujú pri ochrane Biľakovho pamätníka, ale predsa len nie s takým nasadením, ako v tejto kauze. | Peter Osuský | SAS | 2015-12-21 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Bez konkrétneho postoja k EÚ. Schengen je inštrumentalizovaný iba ako nástroj na spochybňovanie vlády. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Ironizovanie vlády "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 169 |
train_59 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926592 | 2025-05-02T07:19:41.776678 | 69d3d2f6-dd5b-446b-bd8d-b4526f9241ab | Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, je skutočne zarážajúce, že tu už sedí iba jeden člen vlády. Ešte vďaka mu za to, pretože ináč by sme už ani nevedeli, že máme vládu. Ale myslím si, že by nám to išlo aj bez tej vlády, tak ako nám to ide teraz. Mám viacero interpelácií. Prvá interpelácia je na pána premiéra. Vážený pán premiér, na Slovensku je vyše polmiliónová armáda nezamestnaných a do konca roka prognózy hovoria o 600 000. Darmo úrady práce sa snažia spolupracovať so zamestnávateľmi, očakávajúc, že vytvoria nové pracovné miesta. Miesta sa však nevytvárajú, tendencia je skôr opačná. Mnoho zamestnancov dennodenne prichádza do práce s obavou, či to nie je naposledy. Ďalšie a ďalšie podniky sa totiž ledva držia nad vodou. Zvyšuje sa ich zadlženosť a platobná neschopnosť. Zamestnávatelia nemajú prevádzkový kapitál, nemajú na investície, nemajú odbytištia pre svoje zákazky a tak objem výroby klesá a finančné problémy firiem sa riešia na úkor zamestnancov. Nevyplatia im mzdy, prípadne ich postupne prepúšťajú. Keďže medzi 20 prioritami vlády v roku 2000 nijako zvlášť nerezonuje oživenie ekonomiky, aká je vôľa vlády podporiť nástroje reštrukturalizácie. Moja otázka znie na premiéra, či vláda sa zamýšľa nad týmto problémom, pretože ak nebudú nástroje na reštrukturalizáciu, tak nikto neprinúti zamestnávateľov, aby vytvárali pracovné príležitosti. Ďalšia otázka je na pani ministerku Schmögnerovú. Na sneme Združenia podnikateľov Slovenska ste hovorili, pani ministerka, o tom, že daňové zaťaženia sa pre podnikateľov výrazne znížili, ale napriek tomu žiadny podnikateľský boom sa u nás nekoná. Prvá moja otázka: Vedeli by ste zdôvodniť prečo? Druhá otázka: Každý podnikateľ potrebuje na začiatok vstupný kapitál, potrebuje si vedieť pripraviť svoj podnikateľský zámer. Ako mu v tomto pomáhate? Ktorá banka vôbec poskytne začínajúcemu podnikateľovi úver? Ďalšia vaša zaujímavá myšlienka bola, čo sa týka vonkajšieho dopytu po našich výrobkoch. Podľa vás, citujem, """"zrejme v tomto a v nasledujúcom roku bude situácia v tomto smere priaznivejšia"""". Nechcem vás chytať za slovíčka, ale ako je to teda? Ste o tom presvedčená, že to tak bude, alebo iba si to myslíte? Ak ste o tom presvedčená, vymenujte mi, prosím vás, odvetvia, kde dopyt po ich výrobkoch v zahraničí stúpa a o koľko percent. Ďalšia otázka je na pani ministerku Machovú. Dňa 24. marca 2000 ste spolu s ďalšími našimi ústavnými činiteľmi uzavreli s prezidentom VSŽ, a. s., a so zástupcami US Steelu dohodu o porozumení ako definitívny variant riešenia situácie vo VSŽ, a. s., Košice. Podľa dohody z majetku VSŽ sa vyčlení iba lukratívna časť oceliarska výroba ako vklad do novozaloženej spoločnosti, v ktorej bude mať 100-percentný podiel US Steel. US Steel nie je žiadnym strategickým investorom pre celú VSŽ a nepomáha riešiť jej problém. V starej VSŽ zostali dlhy, zamestnanci, zvyšok majetku. Prvá moja otázka znie: Akým spôsobom bol vyhlásený tender? Bolo v ňom jasné, že nejde v ňom o kapitálový vstup do celej VSŽ, ale iba o odkúpenie lukratívnej časti výrobnej a majetkovej podstaty? Ak by sa vyhlasoval totiž takýto tender, možno aj kupec by bol iný a zaujímavejší. Zdá sa, že postup bol taký, že najprv sa vybral zahraničný subjekt a potom sa dohadovalo, čo bude predmetom predaja. Myslím, že pôsobenie pána Eichlera vo VSŽ jednoznačne dokazuje, načo tu ten pán bol a komu prihráva. Jeho pôsobenie je iba v prospech US Steelu, alebo sa cíti zodpovedný aj za to, aby nám pomohol? Ďalšia interpelácia je na pána ministra Ftáčnika. Vážený pán minister, určite ste informovaný o zvýšení poplatkov za ubytovanie vo vysokoškolských internátoch približne o 70 %. Zo slov vedúcej referátu študentských domovov a jedální Univerzity Komenského je jasné, že k zvýšeniu cien ich viedla novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá platí od začiatku tohto roka a umožňuje študentským domovom, aby si ponechali sumu, ktorou prekročia plánované štátne príjmy, a použili ju na prevádzkové náklady. Riaditeľ študentského domova Družba v Bratislave pripustil ešte aj ďalšie možné zvyšovanie poplatkov v budúcom kalendárnom roku. Keď sa schvaľoval zákon o štátnom rozpočte na rok 2000, kde je zakotvená možnosť pre vysoké školy ponechať si nadpríjmy, upozorňovala som na to, že to bude snaha získavať nadpríjmy iba zvyšovaním poplatkov pre študentov. Ľahko sa totiž hovorí alebo píše, že doterajšia cena za ubytovanie bola iba symbolická, napríklad za 2-lôžkovú izbu to bolo 240 Sk a tá sa teraz zvýšila na 450 Sk mesačne, že to nie je veľa. Pre niekoho 450 Sk možno nie je veľa, ale sú i takí študenti a, žiaľ, stále ich pribúda, ktorí musia počítať s každou korunou. Pre nich je toto zvýšenie naozaj dôvodom na nespokojnosť a o to viac, že je tu reálna hrozba každoročného ďalšieho zvyšovania cien za ubytovanie a stravovanie. Moja otázka na vás, pán minister, ktorý má chrániť aj záujmy študentov, znie: Pripravili ste nejaký koncepčný zámer, aby sa zvyšovanie dotklo iba solventných študentov a aby sociálne odkázaní študenti mohli bývať za nižšie ceny? Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika. Rezort školstva permanentne trpí nedostatkom financií. Súčasné vedenie ministerstva, konkrétne jeho najvyšší šéf, sa snaží ušetriť peniaze aj likvidáciou niektorých škôl, či už ide o základné školy, stredné školy, alebo aj vysoké školy. Najmä vysoké školy vytvorené za predchádzajúcej vlády sú tŕňom v oku. Pamätám sa na tú nenávistnú kampaň, ktorú pri vzniku rozpútali vtedajší opoziční poslanci, medzi nimi i poslanec Ftáčnik. Označovali a označujú ich za Mečiarove školy, ktoré iba odčerpávajú peniaze už existujúcim školám. Priznávam, že peňazí pre školstvo nebol dostatok a ani samozrejme nie je. Situácia sa nezlepšila, práve opačne, peňazí je čím ďalej menej a, čuduj sa, svete, popri likvidačných snahách, ktoré majú peniaze ušetriť, sa pekne potichu zakladajú aj nové školy. Ide napríklad o maďarské Gymnázium v Leviciach, o Katolícku univerzitu v Ružomberku, o Fakultu medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ja na rozdiel od vás, pán minister, otvorenie každej novej školy i tých, ktoré som teraz menovala, vítam. Vychádzajúc však z otvoreného listu dekanov fakúlt vysokých škôl vám i premiérovi, v ktorom upozorňujú na krízovú situáciu na slovenských vysokých školách spojenú s nedostatkom finančných prostriedkov a v ktorom doslova píšu, citujem, že """"dospeli k presvedčeniu, že ide o cieľavedomú likvidáciu vysokoškolského štúdia v Slovenskej republike"""". Kladiem vám, pán minister, otázku: Koľko financií má ministerstvo školstva vyčlenené na založenie týchto škôl v tomto roku a koľko požadujú nové školy na 4 nasledujúce roky? A ešte jedna otázka: Ako budete nazývať tieto nové školy? Dzurindove školy? Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika. V súlade s dobrou filozofiou racionalizácie vzdelávania sa hovorí aj o tzv. združených školách. Napríklad v poľnohospodárstve by išlo o spojenie stredných odborných učilíšť so strednými odbornými školami. Kto však bude zriaďovateľom takýchto združených škôl? Podľa mojich informácií ministerstvo pôdohospodárstva zásadne nesúhlasí s presunom zriaďovateľskej funkcie na krajské úrady, odvolávajúc sa na potrebu osobitných prístupov k týmto školám v dôsledku biologického charakteru výroby. Učilištia v agrorezorte dostávajú kapitálové výdavky z rozpočtu ministerstva školstva a až 40 % si musia zarobiť samy. Iba malou časťou ich financujú krajské úrady. Ako by zvládli celé financovanie združených škôl krajské úrady? Sú na to vyčlenené financie? Ďalšia otázka na pána ministra Ftáčnika. Vo verejnosti veľmi negatívne rezonujú správy o zatváraní niektorých škôl, napríklad troch osemročných gymnázií v Bratislave, ktoré z hľadiska výchovno-vzdelávacích výsledkov patria medzi špičkové školy. Učiteľom, rodičom i žiakom nikto presvedčivo nevysvetlil dôvody ich zrušenia. Jediným dôvodom, ktorý sa neustále opakuje, je nová koncepcia znižovania počtu škôl. Zaujímalo by ma, prečo potom pri presadzovaní tejto kompetencie do praxe dochádza k takým paradoxom, že kým Krajský úrad Bratislava je touto koncepciou tvrdo postihnutý a stavia sa k nej negatívne, tak napríklad Krajský úrad Trnava sa sťažuje, že u nich sa táto koncepcia neuplatňuje, ale presne opačne, školy pribúdajú. V súčasnosti napríklad Cirkevná škola v Šahách a iné školy. Týka sa teda koncepcia znižovania počtu škôl iba niektorých krajských úradov? Ďalšia otázka je na pána ministra Haracha. Je zvláštne počúvať v médiách vyhlásenia a aj z vašich úst, že na ministerstve je pripravený aj projekt rozčlenenia slovenskej elektroenergetiky na množstvo drobných firiem. Sú to vyjadrenia úradníkov alebo vyjadrenia odborníkov? Sekcia energetiky ministerstva hospodárstva totiž nie je vrcholom odbornej kvality. Skôr sa zdá, že tu ide o zákulisné kroky, ktoré presadzujú títo pracovníci ministerstva hospodárstva. Elektroenergetici tvrdo poukazujú na to, že v krajinách Európskej únie je v súčasnosti prebytok výkonov. Inštalované zariadenia elektrární nie sú dostatočne využívané a tak pripraveným rozdrobením slovenskej elektrizačnej sústavy pripravuje piata kolóna západnej konkurencie lacné prevzatie tunajších trhov. Je nad slnko jasné, že táto nadpráca nie je na prospech nášho štátu. A ak k tomu pridáme dlho utajovaný zámer, ktorý sa dostal na verejnosť, že pôjde o predaj 49-percentného podielu majetku slovenskej prenosovej súpravy, a to spolu so slovenským dispečingom, tak toto je zrada skutočne štátu a jeho záujmov, ktorá nemá obdobu a na ktorú naozaj tvrdo elektroenergetici poukazujú. Odborníci ministerstva hospodárstva obracajú logiku na ruby. Najprv treba tajne rozhodnúť, kto bude privatizovať, k tomu sa prispôsobí nová štruktúra elektroenergetiky a potom tomu treba prispôsobiť regulačné prostredie. No a potom už môže nasledovať hoci aj celonárodná diskusia. Tento postup nesie jasnú pečať korupcie. Takto myslí vláda svoj protikorupčný program? Moja otázka na pána ministra znie, ako sa on stavia | Eva Slavkovská | SNS | 2000-05-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"EÚ nespomenutá v politickom kontexte "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má výrazne kritický tón voči vláde a ministrom, poukazuje na zanedbané oblasti, nesplnené sľuby a ohrozenia sociálnej stability."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 1,500 |
train_60 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926601 | 2025-05-01T08:36:24.780459 | b7495e9d-79eb-466a-9d78-1b00b7bad13d | štátnych podnikov, posudzovať privatizačné projekty, kontrolovať a sankcionovať nedodržanie kúpnopredajnej zmluvy a podobne. Hovorí sa aj o vypracovaní mechanizmu realizácie vlastníckych práv štátu v štátnych účastinných spoločnostiach. Myšlienka je to iste zaujímavá. Preto mi dovoľte, pán prezident, aby som sa vás verejne opýtal, či návrh nového postavenia Fondu národného majetku vypracovaný pracovníkmi vašej kancelácie pod vašou gesciou v máji minulého roku nebol protiústavný, a ten istý v podstate návrh podaný poslancom Národnej rady vo forme zákona v novembri 1994 je už protiústavný? Som presvedčený, že schválená novela zákona o veľkej privatizácii nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky v tom zmysle, že odoberá rozhodovacie kompetencie vláde Slovenskej republiky za hospodársku a sociálnu politiku v zmysle citovaného článku 119 ods. d/ Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko nik iný ako vláda Slovenskej republiky nebude naďalej zodpovedná za celú prípravu a smerovania ekonomickej transformácie, a to spôsobom, akým sa zaviaže nám, poslancom Národnej rady v programovom vyhlásení. Samotný proces privatizácie bezprostredne riadi ako koncepčne, vecne, inštitucionálne i legislatívne a o všetkom v podstate rozhoduje ona, ale niektoré kompetencie má plné právo preniesť na Fond národného majetku, ktorý je zriadený, ako som už povedal, zákonom. Len jedna kratučká poznámka, že aj podľa zákona o veľkej privatizácii v § 31 ods. 2 môže vláda navrhnúť menovanie a odvolanie prezidenta, viceprezidenta, aj členov Prezídia Fondu národného majetku. Potrebné posilnenie kompetencie Fondu národného majetku a nutnosť personálneho prepojenia vlády s orgánmi Fondu národného majetku, ako aj nutnosť zmeny jeho postavenia v tejto etape privatizácie jasne ukázala už tu spomínaná novela zákona číslo 92/1991 Zb., ako aj zákona číslo 253, ktorá bola v Národnej rade Slovenskej republiky na 26. schôdzi 3. februára prerokovaná. Tam všetci vtedy opoziční poslanci jasne vystupovali za to, že treba posilniť Fond národného majetku, že bezpodmienečne je nutné oddeliť personálne prepojenie členov vlády a Fondu národného majetku. Všetci sa dobre na to pamätáme. Mohol by som citovať, ale dúfam, že netreba. Vážení páni poslanci, len jednou jedinou vetou chcem odpovedať na pripomienky v diskusii. Pán poslanec Benčík ako predrečník už povedal, že zákon nebol prerokovávaný v zmysle rokovacieho poriadku. Zákon bol riadne pridelený vo výboroch, bola jasne urobená rozprava, bol v ústavnoprávnom výbore za prítomnosti pána kolegu Ficu a pána docenta Fogaša. Bol prerokovaný v gesčnom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, bol prerokovaný vo výbore pre rozpočet, financie a menu. To platí aj pre to, čo spomínal pán poslanec Nagy. Pán poslanec Volf, súhlasím, že o podnikoch, kde bude definovaný štátnopolitický záujem, nebude rozhodovať fond, ale, samozrejme, vláda a schvaľovať to bude Národná rada Slovenskej republiky. Vaše vystúpenie bolo skôr také politicko-deklaratórne. Pani poslankyňa Schmögnerová, nebojte sa, nedôjde k žiadnemu zastaveniu procesu privatizácie, ani predprivatizačná agónia sa nebude rozširovať. Žiaľ, je nezodpovednosťou predchádzajúcich vlád, budem teda objektívny, že absolútne sa prestali starať o fungovanie štátnych podnikov. Nesmejte sa, pán poslanec, je to tak. O nekompatibilite so zákonmi Európskej únie sa vyjadrím v závere. A pán Palacka vyjadril len súhlas so stanoviskom pána prezidenta. Mohol by som v podstate pokračovať, ale už končím. Nechcete, aby som skončil? Budem pokračovať. Slovenská republika stojí skutočne pred dvoma naliehavými úlohami, ako tu už bolo povedané, vypracovať a dôsledne realizovať stratégiu oživenie rozvoja hospodárstva, koncepčne dotvoriť či vylepšiť ďalší postup ekonomickej transformácie. Viem, že proces privatizácie je neoddeliteľnou súčasťou ekonomickej reformy a transformácie centrálne plánovanej ekonomiky na sociálne a ekologicky orientovanú trhovú ekonomiku. Hlavnými zásadami tohto procesu sú naďalej koncepčnosť, rýchlosť, priehľadnosť, ale aj politická a sociálna únosnosť. Jej hlavným cieľom je vytvorenie efektívne fungujúcich súkromných podnikateľských subjektov schopných pružne sa prispôsobovať podmienkam trhu. Keď chceme, aby po ukončení druhej vlny privatizácie bol neštátny podnikateľský sektor v ekonomike Slovenska dominantný a dokázal uniesť ekonomické bremeno aj sociálnej transformácie našej spoločnosti pri politickej stabilite Slovenskej republiky, potom tento proces nesmie byť sprevádzaný takýmito škandalóznymi prípadmi, aké sa v súčasnosti vyskytujú. Aj keď som si vedomý, ako tu už bolo povedané, že schválená novela zákona o veľkej privatizácii zo 4. novembra tohto roku môže mať legislatívne nedostatky, rozhodne však duch tejto novely je správny, ako o tom píše vo svojom diele Duch zákona významný francúzsky osvietenský filozof a politický mysliteľ Charles Montesquieu, ktorý v ňom uvádza voľne citujem: """"Správny je len ten zákon, ktorý vyjadruje ducha zákona"""", t. j. žiadny zákon v demokratickej spoločnosti, na ktorú sa odvolávame, nesmie byť namierený proti espritu národa. Vážené dámy a vážení páni, túto základnú podmienku táto novela spĺňa, preto budem hlasovať za to, aby už schválená novela zákona o veľkej privatizácii bola opätovne Národnou radou potvrdená a dôvody na jej vrátenie odmietnuté, pretože nie sú opodstatnené. Ďakujem za trpezlivosť a pozornosť, ale aj za opätovnú podporu už schválenej novely. Rád by som poprosil pána predsedajúceho, aby dal hlasovať o uznesení Národnej rady. /Potlesk./ | Ján Michelko | HZDS | 1994-12-21 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba naznačuje, že k nekompatibilite s právom EÚ sa vyjadrí v neskoršom výstupe "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má presvedčivo obhajobný tón, je konštruktívny a vyjadruje dôveru v legislatívu a smerovanie štátu, napriek zmienke o legislatívnych nedostatkoch."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 780 |
train_61 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926609 | 2025-05-01T08:28:57.858861 | b3b738c7-7efc-45e1-b077-96a1b6027b30 | Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, """"krátkym polhodinovým"""" vystúpením by som chcel podporiť návrh, ktorý predložil predkladateľ, týkajúci sa zvýšenia správneho fondu Národného úradu práce o 75 mil. Sk. Predovšetkým okrem tých dôvodov, ktoré boli uvedené v materiáli, ktorý máme predložený, a ktoré hovoria o kapitálovej poddimenzovanosti služieb zamestnanosti, teda úradov práce, ďalej nevykrytí činnosti krajských úradov práce a technickej nedovybavenosti, musím doplniť, že úrady práce majú naozaj také existenčné problémy, ktoré ohrozujú ich existenciu. Ďalej sú to predovšetkým skutočnosti, ktoré nastali zmenou legislatívy v tomto roku oproti stavu, keď sme schvaľovali rozpočet Národného úradu práce. Predovšetkým to bolo vytvorenie garančného fondu, ktorý bol viazaný na nárast počtu pracovníkov, alebo uvoľnenie časti pracovníkov na výkon tohto garančného fondu na každom úrade práce priemerne dvoch ľudí. Ďalej to, čo bolo pozitívne, že sa nám podarilo po komplikovanej príprave a po komplikovanej legislatívnej príprave, uvoľnenie zdrojov zo štátneho rozpočtu na verejnoprospešné práce, čím sa už doteraz vytvorilo, pán minister, mám tu aj podklady, to číslo je 56 tisíc nových pracovných miest, aj keď ide o krátkodobé príležitosti. Rozhodujúci význam nespočíva len v tom, že tieto krátkodobé pracovné miesta vznikli, ale predovšetkým v ich pozitívnych sprievodných javoch. Znamená to napríklad, že sa darí odhaľovať čiernu prácu. A to sú už stovky a stovky ľudí, ktorým boli ponúknuté verejnoprospešné práce a ktorí na tieto verejnoprospešné práce nenastúpili, hoci boli dlhodobo nezamestnaní, prejavili nezáujem o prácu, a tým splnili podmienku na vyradenie z evidencie nezamestnaných. Možno ste si všimli včerajšie údaje, ktoré publikoval Národný úrad práce, ktoré hovoria o historicky najvyššom znížení absolútneho počtu tzv. odtoku alebo úbytku nezamestnaných v evidencii úradov práce, ktorý predstavoval viac ako 81 tisíc. Samozrejme, uvedomujem si tú relatívnosť toho významu, ktorá je spôsobená práve verejnoprospešnými prácami, ale súčasne treba povedať, že časť obcí, predovšetkým však iných zamestnávateľov sa pokúša vytvoriť z týchto krátkodobých pracovných miest trvalé pracovné miesta. Aj keď, samozrejme, ten efekt sa ukáže až v závere roka. Pán minister, chcel by som sa na vás obrátiť, na vaše ministerstvo, ale aj na celú vládu, aby vyhodnotili skúsenosti, ktoré nie sú len dobré. Samozrejme, o pozitívach sme už hovorili a vy ste ich prezentovali aj v médiách, ale, pán minister, treba povedať, že sa ukázala aj nedokonalosť zákona o zamestnanosti v tejto konkrétnej oblasti. Napríklad, že umožňuje aj dlhodobo nezamestnaným špekulatívne využiť tieto verejnoprospešné práce, že môžu nastúpiť na niekoľko týždňov či mesiacov, a tým znova spĺňajú kritériá na poberanie buď podpory v nezamestnanosti, alebo sociálnych dávok. Je zaujímavé, že práve títo ľudia dokážu tak rýchlo nájsť slabosť našich zákonov. V tejto súvislosti, pán minister, sa opätovne obraciam na vládu Slovenskej republiky i na vás osobne, aby sa zintenzívnili práce na novom zákone o zamestnanosti, ktorý po mnohých novelách, ktoré sme tu robili, ktoré, samozrejme, boli potrebné, ale predsa len sa môže stratiť tá vzájomná previazanosť. Nový zákon o zamestnanosti by nám umožnil moderným spôsobom chápať niektoré situácie na trhu práce. Očakávam, že naozaj na začiatku budúceho roka by sme mohli o tom zákone celkom vážne v poslaneckej snemovni diskutovať. Keďže predsedajúci sa zúčastňuje rokovania klubov, tak ja... (Reakcia z pléna.) Nemusím? Nie, práve že budem hovoriť, až pokým nepríde. Takže ukončím svoje vystúpenie konštatovaním, že argumenty, ktoré som uviedol, ako aj ďalšie nároky, ktoré na pracovníkov služieb zamestnanosti vznikali a vznikajú, ako aj celková situácia sprostredkovateľov, teda ľudí prvého kontaktu, v porovnaní nielen s Európskou úniou, ale j s porovnateľnými krajinami vyžadujú ďalšie zdroje. Naši sprostredkovatelia na úradoch práce majú na starosti 320 až 340 nezamestnaných. Ale štandard v Európskej únii, za chvíľku budeme prerokúvať kapitolu sociálne veci a zamestnanosť, tam je štandard 80 až 100 nezamestnaných. Potom tá služba klientovi vyzerá, samozrejme, kvalitatívne úplne odlišne. Som presvedčený, vážení kolegovia, že tieto i ďalšie argumenty prispejú k tomu, aby sme návrh, ktorý je predložený podporili. Ďakujem vám za pozornosť. | František Halmeš | SDK | 2000-09-21 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa opakovane pozitívne odvoláva na štandardy a prax v krajinách Európskej únie (napr. pomer sprostredkovateľov k nezamestnaným) a apeluje na ich zavedenie na Slovensku, čo vyjadruje súhlasný a podporný postoj voči EÚ ako referenčnému rámcu pre sociálnu politiku."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný, konštruktívny a podporuje navrhované opatrenia, pričom vyzdvihuje pozitívne výsledky v zamestnanosti a navrhuje legislatívne zlepšenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 635 |
train_62 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926616 | 2025-04-30T20:03:08.116439 | 5b43258c-f878-44e4-9cfe-6c3cea831957 | Takže dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Vašečku. Žiada zaradiť do programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky bod s názvom Správa ministra spravodlivosti o riešení kolízie rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Coman s Ústavou Slovenskej republiky. Prosím, prezentujte sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 138, za 44, proti 20, zdržalo sa 73, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Miroslava Sopku, ktorý žiada o zaradenie nového bodu do programu rokovania 33. schôdze, prerokovanie vládou schváleného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, Kvalitné a dostupné vzdelávanie pre Slovensko, s implementačným Plánom konkrétnych krokov, ktoré je potrebné realizovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Reakcia z pléna.) O zaradení nového bodu do programu rokovania 33. schôdze prerokovanie vládou schváleného Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, Kvalitné a dostupné vzdelávanie pre Slovensko, s implementačným plánom konkrétnych krokov, ktoré je potrebné realizovať. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 64, proti 3, zdržalo sa 74, nehlasovalo: nikto. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Dávam hlasovať o návrhu pani poslankyne Kataríne Cséfalvayovej, ktorá, ktorá žiada o zaradenie bodu programu Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k eskalácii extrémizmu a násilným prejavom v spoločnosti. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 140, za 132, proti 1, zdržali sa 5, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Marosza, ktorý žiada plénum Národnej rady zaviazať uznesením ministra dopravy Árpáda Érseka, aby poskytol informácie, prečo rezort dopravy nechal vstúpiť do procesu výkupu pozemkov od odpočívadla na R1 v okolí Nitry podnikateľa, v ktorom, o ktorom písal zavraždený novinár Ján Kuciak. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 64, proti 7, zdržalo sa 70. Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. Dávam hlasovať o návrhu, ktorý dala pani poslankyňa Remišová. Podľa medializovaných informácií fínska televízia odvysiela reportáž o firme Patria. Žiada zaradiť nový bod do programu, a síce aby minister obrany obrany Gajdoš reagoval na odznené informácie a predložil vierohodné dôkazy, ktoré vyvrátia akékoľvek podozrenia v súvislosti s tvrdeniami podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Martina Glváča, ktorého slová vnášajú mimoriadne pochybnosti o efektivite celého verejného obstarávania. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 142, za 64, proti 11, zdržalo sa 64, nehlasovali 3. Konštatujem, že tento návrh sme neschválili. Dávam hlasovať o ďalšom procedurálnom, procedurálnom návrhu pani poslankyne Remišovej. Navrhuje doplniť program o uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zaväzuje ministerku vnútra Denisu Sakovú, aby ministerstvo zverejnilo všetky zmluvy uzatvorené na základe 277 verejných obstarávaní z rokov 2007 - 2010, ktorých dokumentácia bola skartovaná. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 66, proti 6, zdržalo sa 69, nehlasovali 2. Konštatujem, že sme tento návrh neschválili. Dávam hlasovať o návrhu pána poslanca Roberta Madeja, ktorý navrhuje vypustiť z programu tejto schôdze bod 20. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 141, za 121, proti 1, zdržali sa 18, nehlasoval 1. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Posledný návrh od pani poslankyne Silvii Shahzad. Žiada Národnú radu, aby zabezpečila tlmočenie do posunkového jazyka tých bodov programu, ktoré sú kľúčové pre nepočujúce osoby. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 143, za 88, proti... (potlesk) nikto, zdržalo sa 50, nehlasovali 5. Konštatujem, že sme tento návrh schválili. Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás ešte informovať, že na základe záverov z poslaneckého grémia dnes o 17. 00 hod. sa nehlasuje. Obedňajšia prestávka, prestávka bude počas rokovacích dní trvať len hodinu, a to od 13.00 hod. do 14.00 hod. Rokovacím dňom bude aj pondelok 18. a 25. júna 2018 od 10.00 hod. s tým, že sa v pondelky hlasovať nebude. Hlasovať sa nebude ani v utorok 19. júna 2018 o 17.00 hod. V ďalších rokovacích dňoch budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o 11.00 hod. a o 17.00 hod., pokiaľ Národná rada nerozhodne inak. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým je návrh... (Reakcie z pléna.) Pardon. Dávam hlasovať o návrhu, teda oprograme ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme. (Hlasovanie.) Prítomných 142, za 133, proti nikto, zdržalo sa 8, nehlasoval 1. Takže schválili sme program, ktorým sa bude riadiť rokovanie tejto schôdze. Takže ako som už spomínal, pristúpime k prvému bodu programu, ktorým jenávrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, návrh, ktorý má tlač 1041, bol vyplacovaný, vypracovaný na základe návrhov poslaneckého klubu za stranu Sloboda a Solidarita a poslancov, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov. Ide o zmeny, na ktorých sa dohodli všetci poslanci, ktorých sa to týka, a tieto zmeny nebudú mať vplyv na pomer zastúpenia poslancov jednotlivých výborov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním ovládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 941. Spoločná správa výborov má tlač 941a. Prosím ministerku vnútra Slovenskej republiky Denisu Sakovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila. | Andrej Hrnčiar | SIET | 2018-06-12 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Text je čisto procedurálny, týka sa organizácie a výsledkov hlasovania o zaradení rôznych bodov do parlamentného programu, bez vyjadrenia hodnotiaceho stanoviska k Európskej únii ako takej. Zmienka o Súdnom dvore EÚ a rozsudku vo veci Coman nie je komentovaná, len konštatuje snahu o zaradenie bodu do programu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Jazyk prejavu je administratívny a formálny, bez emocionálne zafarbeného hodnotenia alebo vyjadrenia subjektívneho postoja."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 853 |
train_63 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926624 | 2025-05-02T07:15:15.286355 | ae0bf26b-c111-466d-b7f2-9eef2aa78856 | Ďakujem pekne za slovo. No, autori Istanbulského dohovoru veľmi, poviem, rafinovane nazvali tento dohovor ako násilie páchané na ženách a kto by už len v spoločnosti mohol mať voči tomu nejakú námietku? Ale zakomponovali práve to hlavné, rodovú ideológiu. Pretože v tom Istanbulskom dohovore, tak ako povedal aj pán Sulík, prečo hlasoval za Istanbulský dohovor v europarlamente, hlasoval preto, že tiež nesúhlasí s tým, aby sa sobášili deti, aby sa robila obriezka na ženách, aby sa robili nútené manželstvá. Ale potom je tam zakomponované práve to, ja budem citovať z vyjadrenia výzvy lekárov, psychológov a iných odborníkov, ktorí o tom urobili také veľké, veľké pojednanie, a teda mali by sme sa naozaj držať asi toho, čo hovoria odborníci, ktorí hovoria, že biologické delenie pohlaví na mužov a ženy vraj človeka obmedzuje alebo údajne vytvára v spoločnosti rodové stereotypy zmýšľania a správania, ktoré neskôr vedú k rôznym formám diskriminácie. Hovoria, že ide o obzvlášť kontroverznú tému, keďže primárnym cieľom rodového scitlivovania sú predovšetkým deti a mládež. Podľa tejto ideológie, ktorá je v Istanbulskom dohovore, dieťa sa má oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si potom mohlo slobodne vybrať svoju rodovú identitu. Rodové scitlivovanie v edukačnom procese znamená konkrétne i to, že pedagógovia majú deti vystavovať rodovo opačným podnetom. Ide o tzv. rodovo citlivý výučbový proces a jeho zástancovia tvrdia, že škola má poskytovať priestor, kde dieťa môže a má slobodne skúmať svoju sexualitu a rôzne formy sexuálneho prejavu bez posudzujúceho a neurotizujúceho vplyvu rodičov. Toto je cieľom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Štefan Zelník | SNS | 2020-02-25 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Europarlament spomenutý iba v kontexte miesta, kde hlasoval poslanec Sulík "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má výrazne varovný, kritický a odmietavý tón voči dohovoru aj jeho údajným dôsledkom pre spoločnosť a deti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 250 |
train_64 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926632 | 2025-05-01T15:47:03.813825 | 89729075-7837-400f-b6f4-92158fe8e590 | Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, vládna novela zákona číslo 273 vychádza z dôvodov, že treba sprísniť podmienky na vznik a činnosť rezortných poisťovní, rozšíriť dôvody na zrušenie rezortných zdravotných poisťovní a doplniť úlohy štátu, štátneho dozoru nad vykonávaním zdravotného poistenia, tiež spresňuje vymedzenie vymeriavacieho základu, rozhodujúce obdobie. V dôvodovej správe vláda argumentuje, že štát musí garantovať plynulé, sústavné a dostupné poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Veľký počet zdravotných poisťovní znižuje disponibilné zdroje finančných prostriedkov poistenia vo všetkých fondoch, čo v danej situácii vytvára na jednej strane tlak na hospodárenie zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení, ale na druhej strane aj na politiku štátu v oblasti vymeriavacích základov na platenie poistného. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že uspokojivé zabezpečenie zdravotnej starostlivosti sa darí poisťovniam s počtom poistencov približne 300 tisíc. Z uvedeného dôvodu sa zvyšuje počet poistencov. Navrhovaná novela umožňuje rezortným poisťovniam získať potrebný počet poistencov v priebehu dvoch rokov. Koniec citátu. Tieto argumenty vlády sa dostávajú do problematickej polohy, lebo chýba dostatočná analýza na takéto rozhodnutie a pre krátkosť fungovania existujúcich poisťovní nebol dostatočný priestor na kvalifikovanú odbornú diskusiu. Súhlasím, že legislatíva v oblasti zdravotného poistenia sa má prehodnocovať. Programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotníctva, zdravotného poistenia, deklaruje, že vláda bude podporovať taký pluralitný systém poistenia, ktorý zabezpečí proporcionálny rozvoj zdravotníctva na celom území štátu. Slovenská republika sa chce približovať ku krajinám Európskej únie aj v oblasti sociálnej sféry. Zdravotnícky systém v Slovenskej republike nastúpil cestu európskeho pluralitného zdravotníctva, ktorý je založený na zákonnom zdravotnom poistení, vykonávanom zdravotnými poisťovňami ako verejnoprávnymi inštitúciami a na zmluvných vzťahoch poisťovní so štátnymi a neštátnymi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V krajinách Európskej únie má štát zo strategického hľadiska funkciu len vo vytváraní legislatívneho rámca a kontrole jeho dodržiavania. Je tu solidarita všetkých klientov v spojení s individuálnou zodpovednosťou každého a realizuje sa podpora neštátnych subjektov v oblasti poistenia. Poisťovne sú v zásade autonómnymi verejnoprávnymi inštitúciami, v ktorých požiadavky a potreby klientov majú prioritu. Poisťovne sa snažia poskytnúť dobré a kvalitné služby, správne náklady sa snažia udržať na úrovni nie viac ako 5 % z vybraného poistného. Všetky krajiny bez výnimky sa stretávajú s rastúcimi nákladmi na zdravotníctvo a zdravotnú starostlivosť. Prakticky žiadna krajina nedokáže úspešne kontrolovať rast týchto nákladov. V Slovenskej republiky je to o to zložitejšie, že prostriedky na zdravotníctvo obsahujú necelých 5 % hrubého domáceho produktu. Krajiny Európskej únie vykazujú priemerne 8 %. Preto treba zvýšiť objem finančných prostriedkov disponibilných zdrojov na zdravotníctvo za efektívneho využitia týchto prostriedkov. Podľa štatistických zistení, a mám tie isté podklady ako pani poslankyňa Aibeková, zo združenia poisťovní, ktoré uvádzajú, že za 3 milióny občanov platí štát približne 6,7 miliardy Sk, čo je 13,7 % z 54 % minimálnej mzdy, a za 2,3 milióna občanov sa vyberie poistné približne 23,8 miliardy Sk. Môj osobný názor je taký, že zdravotníctvo na Slovensku by si zaslúžilo, aby štát platil za osoby nie 54, ale aspoň 75, ak nie 100 % z minimálnej mzdy. Ďalšia možnosť je upraviť vymeriavací základ a percento poistného. Tento zámer však z novely nevyplýva, preto sa ním nebudem zaoberať. Z uvedených súm dostanú poisťovne v Slovenskej republike od platiteľov poistné vo výške približne tridsať a pol miliardy Sk, z čoho na prevádzkové náklady môže byť použitý správny fond, ktorý z tejto sumy tvorí približne 910 miliónov Sk. Táto suma je na správne fondy všetkých poisťovní za jeden rok, a na rozdiel od pána kolegu Magvašiho si myslím, a podporujem stanovisko združenia poisťovní, je jedno, či túto sumu budú obhospodarovať dve poisťovne, alebo dvadsať poisťovní. Vždy sa bude môcť rozdeliť len uvedená suma. Počet poistencov sa na Slovensku veľmi nemení. Novonavrhované znenie § 6 sa predovšetkým dotkne poistencov, a nie až tak poisťovní, čo je závažná skutočnosť o to viac, že doterajšie rozšírenie služieb sa týkalo najmä prevencie. Je preukázané, že na toto rozšírenie služieb pre poistencov nejde viac ako 5 % z celkových prostriedkov základného fondu. Pritom z dlhodobého hľadiska prostriedky na prevenciu dokážu ušetriť finančné prostriedky vynaložené na zdravotnú starostlivosť. Je to aj zasiahnutie do konkurenčného prostredia. Spomínaný prípadný koniec plurality nevyplýva z dôvodu nového znenia § 6, ale skôr z nového znenia § 32, a môže byť spôsobený aj ďalšími legislatívnymi zásahmi, najmä systémovým presadzovaním názorov najväčšej poisťovne. Funkčnosť poisťovne je taká skutočnosť, že uspokojuje požiadavky poistencov, že objem vybraného poistného aj po procese prerozdelenia stačí na pokrytie úhrad za zdravotnú starostlivosť v rámci platných právnych úprav. Zároveň aj to, že objem poistného umožní tvorbu dostatočnej výšky správneho fondu. Konštatovanie o tzv. potrebnom počte poistencov nemá oporu v súčasnej realite. Nevyplynulo zo žiadnej analýzy. Nie je tak dávno, čo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky konštatovalo, že na funkčnosť poisťovne je potrebných 150 tisíc poistencov. Navrhovaných 300 tisíc poistencov je počet, ktorý v tejto etape zlikviduje niektoré poisťovne. Navyše nie je pravda, že väčší počet zdravotných poisťovní, ako sa zvykne nepresne dôvodiť, by viedol zákonite ku ich zániku a neschopnosti plniť si svoje povinnosti. V podobe, v ktorej bol predložený novelizovaný zákon do výborov, by menil prostredie, v ktorom sa jednotlivé poisťovne doteraz nachádzali. Zároveň by konzervoval stav v Slovenskej republike takým spôsobom, že by prakticky znemožňoval vznik ďalších zdravotných poisťovní na trh. Malo by nám ísť všetkým o to, aby sa pluralita a diverzifikácia poisťovní v čo najširšej miere zachovala a podporovala. Teraz budem hovoriť tak ako pani kolegyňa Aibeková a budem sa snažiť, aby sme koalícia a opozícia mali podobné názory. Preto vo vecnej diskusii, tak ako vo výbore, aj tu podporíme návrhy koalície na ďalšie zlepšenie textu zákona, ako ich predkladala kolegyňa Kolesárová. Išlo o zmenu dotýkajúcu sa § 53 Správny fond, kde sa odporúča po dobu dvoch rokov od svojho vzniku vytvárať správny fond vo výške 5 % z príjmov. Rovnako podporíme aj zmenu § 4 ods. 2, kde sa odporúča vypustiť text, citujem: """"S výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia."""" Tiež podporíme pozmeňovacie návrhy, ktoré sa dotýkajú § 51 Rezervný fond, ako ich predložila pani poslankyňa Kolesárová, najmä časť odseku 2 písm. b), citujem: """"Výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec ustanovený Liečebným poriadkom až do výšky 5 % ročných výdavkov základného fondu."""" Koniec citátu. Na záver mi dovoľte uviesť svoje pozmeňovacie návrhy, ktoré odôvodňujem uvedenými argumentmi. Prvý. V § 6 ods. 1 vypustiť vetu: """"Poskytovanie zdravotnej starostlivosti nad rámec Liečebného poriadku nemôže poisťovňa uhrádzať zo základného fondu."""" Druhý pozmeňovací návrh. V § 6 odseky 2 a 3 vypustiť. Úplný zákaz podnikania je popretím pôvodného úmyslu zákonodarcu, dosť zlým zásahom do práve sa rodiaceho pluralitného systému zdravotných poisťovní a predovšetkým ochudobnením občanov Slovenskej republiky o kvalitnejšie zdravotné poistenie, ktorého šance by sa v zdravom konkurenčnom prostredí iste posilnili. Taktiež nie je jasné, pre aký dôvod sa nemôžu takého prostriedky použiť na splácanie úverov a úrokov z úverov, zvlášť ak takéto potenciálne úvery môžu pomôcť zvýšiť stabilitu poisťovne z hľadiska jej likvidity. Tretí pozmeňovací návrh. V § 32 ods. 1, a tým sa líšim trošku od návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Aibeková, v odseku 1 v navrhovanom novom písmene b) nahradiť slová """"do jedného roku"""" slovami """"do dvoch rokov"""", v tom sme zhodní, a slová """"najmenej 300 tisíc"""" nahradiť slovami """"najmenej 150 tisíc"""". V tom sa tie dva návrhy odlišujú. Po štvrté. V § 52 ods. 1 navrhujem ponechanie pôvodného odseku 1 a v odseku 2 nahradiť slová """"správna rada Všeobecnej poisťovne"""" slovami """"správna rada poisťovne"""". Táto úprava je v súlade s navrhovaným článkom II ods. 2, lebo tento paragraf sa má vzťahovať na všetky poisťovne, a nie len na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Piaty pozmeňovací návrh. V § 67 v ods. 3 vypustiť písmeno c), posledné písmeno d) premeniť na c). Aby sa kontrolný orgán mohol kedykoľvek zúčastňovať na rokovaniach samosprávneho orgánu, nie je zaručená ochrana strategických záujmov poisťovne. Kontrolný orgán má dostatok právomoci aj bez tohto. Keďže sme zástancami a podporovateľmi plurality zdravotných poisťovní na Slovensku, podporíme uvedené návrhy kolegyne Kolesárovej. Ak náhodou neboli prednesené, bol som totiž na stretnutí s pánom veľvyslancom Cyperskej republiky, preto som prišiel neskôr, tak vám ich odovzdám písomne a považujte ich, akože som ich podal ja. Vás, vážené kolegyne a kolegovia, prosím o podporu našich pozmeňovacích návrhov, ktoré sa nám javia konštruktívne, nemeniace filozofiu predloženej novely. Z uvedených návrhov vás žiadam najmä o podporu návrhu na zníženie počtu poistencov do dvoch rokov trvania poisťovní na 150 tisíc. Umožníte tým ďalšie fungovanie trhu iných poisťovní. Sme za dodržiavanie zákonov v právnom štáte. Preto chápeme sprísnenie štátneho dozoru poisťovní. Žiadam vás o pochopenie našich doplnkov a zmien aj v tejto oblasti. Bude to na prospech rozvoja poisťovní na Slovensku a, dúfame, aj rastúcej úrovne zdravotníctva u nás. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.) | Peter Lauko | KDH | 1995-09-13 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje podporu smerovaniu slovenského zdravotníctva k pluralitnému systému inšpirovanému modelom Európskej únie, pričom poukazuje na potrebu zvyšovania výdavkov na úroveň krajín EÚ a približovania sa ich štandardom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný, konštruktívny a obsahuje viaceré uznania a návrhy na zlepšenie legislatívy, pričom pôsobí optimisticky vo vzťahu k budúcnosti systému."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 1,416 |
train_65 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926640 | 2025-05-01T09:20:11.240405 | 56d69043-213c-4042-b165-9fb4ac887705 | celkov. Čo sa týka toho objemu, tak v tých objemoch pri zostavovaní rozpočtu tejto kapitoly, kde sú tie peniaze, boli dodržané rovnaké podmienky ako v štátnych subjektoch. Objemy výdavkov sú navrhované s prihliadnutím na možnosti štátneho rozpočtu a vychádzajú z rozpočtovaných výdavkov na rok 2002 pre jednotlivé úseky činnosti a sú tam premietnuté aj isté navyšovania. V prevádzkových výdavkoch je premietnutý 5-percentný nárast oproti roku 2002, to sa týka najmä školstva, sociálneho zabezpečenia. Transfery pre príspevkové organizácie sú rozpočtované na úrovni roku 2002, presne tak je to aj pri štátnych príspevkových inštitúciách. A v kapitole je premietnutý aj nárast výdavkov na mzdy a odvody, ktorý zohľadňuje uplatnenie zákona o verejnej službe. V kapitálových výdavkoch sú rozpočtovo zabezpečené stavebné akcie evidované v registri investícií ministerstva financií, čím sa vytvára priestor na postupné znižovanie modernizačného dlhu. Konkrétne, aby som hovoril teda aj v číslach, tie výdavky, ktoré sú v návrhu rozpočtu 8 krajských úradov na rok 2003, predstavujú 51 mld. korún v bežných výdavkoch. V týchto je zahrnutých 16,4 mld. korún na sociálne dávky, ktoré sa prostredníctvom okresných úradov vyplácajú sociálne odkázaným občanom. Ďalšou výraznou položkou zahrnutou v bežných výdavkoch krajských úradov sú bežné transfery na rôznej úrovni vo výške 24,3 mld. korún. V tomto prípade ide o mzdy a o odvody za školstvo pre obce a vyššie územné celky. Kapitálové výdavky sú v rozsahu 735 mil. korún. Z toho vyplýva, že z rozpočtu 51 mld. korún sa suma takmer 40 mld. korún bezprostredne netýka kapitol krajských úradov, ale prostredníctvom nich sa zabezpečujú činnosti, ktoré už som spomínal. Ešte by som k tomu možno povedal, že ja som rokoval s predstaviteľmi miestnej samosprávy, so ZMOS-om a my sme vyčlenili už oproti pôvodnému prvému návrhu ministerstva financií rezervu 500 mil. korún, ktorá potom bola už po prvej diskusii vo vláde prerozdelená medzi miestnu samosprávu a regionálnu samosprávu. Ak sa dobre pamätám, bolo to 290 mil. pre obce a mestá a 210 mil. pre vyššie územné celky naviac oproti tomu prvému návrhu. Takže uvedomujem si, že tých potrieb je omnoho viac, ako sú možnosti, ale je to rozpočtované teda porovnateľne so štátnymi inštitúciami a toľko je na to rozpočtovaného, koľko by sme na to dávali, aj keby to zostávalo pod štátom. V tejto súvislosti mi dovoľte povedať jeden príklad a týka sa to aj vecí, ktoré boli viacerými z vás otvorené, a to je školstvo. My v školstve, a myslím, že to pán poslanec Brocka vlastne naznačil, budeme potrebovať teda mnohé školy aj zatvárať, pretože fakt je, že demografický vývoj je taký, že klesá počet detí, neklesá počet škôl a neklesá počet učiteľov. Na porovnanie, a myslím, že to číslo vypovedá o mnohom, poviem, že na Slovensku dnes je 2 500 základných škôl, v Slovinsku, ktoré má polovičku obyvateľov oproti Slovensku, je 500 základných škôl, pričom to, samozrejme, svedčí aj o tom, že mnohé školy sú málo využité, málotriedne. Náklady na jedného žiaka v málotriednej škole sú 4-násobne vyššie ako náklady na jedného žiaka vo veľkej škole. Aj z týchto čísiel môžete vidieť, že tie rezervy sú obrovské a že budeme musieť pristúpiť k racionalizácii siete, áno, aj k zatváraniu mnohých škôl, k tomu, že sa bude musieť investovať do možno autobusov, ktoré budú zvážať tie deti do menšieho počtu väčších škôl. A som presvedčený, že toto sa nedá urobiť z Bratislavy. Toto ak vie niekto urobiť, tak to vie urobiť miestna a regionálna samospráva, pretože tá je tam a tá musí byť motivovaná a tlačená a tlačená, áno, aj nedostatkom prostriedkov na to, aby tie prostriedky boli využité, čo najlepšie. Presne to isté sa udialo pri škôlkach a fungovalo to. Kým mal škôlky štát a štátna správa, nedošlo k racionalizácii. Akonáhle sa presunuli na samosprávy, k racionalizácii došlo. Takže som presvedčený, že aj tam to bude fungovať. Je pravdou, čo hovoril pán poslanec Murgaš, že došlo nedôsledným uskutočnením reformy verejnej správy k tomu, že kompetencie školstva ostali sčasti na krajských úradoch a sčasti na miestnej samospráve. A tam súhlasím, že to nie je dobré riešenie a že dotiahnutím reformy verejnej správy by sme mali dôslednejšie presunúť tie kompetencie na samosprávu. Pán poslanec Brocka hovoril najmä o štátnej správe a o platoch vo verejnom sektore. No tu musím povedať, že, áno, ja súhlasím, že ten nárast 11,4 % pri 8,8-percentnej inflácii je možno príliš veľký. My sme vychádzali ale aj pri tom návrhu z kolektívnych dohôd, ktoré boli uzavreté vo verejnej správe a v štátnej správe. Ale keďže súhlasím s tým, že je tam priestor na zníženie, tak súhlasím s tým návrhom, ktorý nakoniec bol predložený teraz pánom poslancom Farkasom, ktorý navrhuje zmrazenie, teda nulovú valorizáciu miezd v budúcom roku aj pre štátnu službu vrátane teda hasičov, colníkov, policajtov a justičnej a väzenskej stráže. Týmto by malo dôjsť k úspore, ak sa nemýlim, okolo 611 mil. korún oproti tomu pôvodnému návrhu. Musím, ale povedať, že to sa teda týka tých sektorov, o ktorých som hovoril, pretože by som nepovažoval za šťastné a dobré, ak by došlo k zníženiu platov v školstve a v zdravotníctve, resp. ak by došlo k zmrazeniu teda tej valorizácie aj v týchto odvetviach. Takže, tak ako je to teraz navrhnuté tými pozmeňujúcimi návrhmi, si myslím, že to akceptovateľné je. Ďalej možno len k tomu, lebo zaznelo to vo viacerých vystúpeniach aj pán poslanec Brocka to hovoril, že je príliš veľký deficit a že málo kapitálových výdavkov. No keď ale on sám pán poslanec to definoval ako ten primárny deficit, teda deficit mimo dlhovej služby, a keď to porovnáme s kapitálovými výdavkami, tak tie sú vyššie. Tie kapitálové výdavky v rozpočte na budúci rok sú 32,7 mld. korún a ten primárny deficit okolo 13,4 mld., ako aj pán poslanec, myslím, vyčíslil. Faktom ale a pravdou je, a to asi treba zdôrazniť, že napriek opatreniam, ktoré sa chystajú, a napriek výraznému rastu platov vo verejnom sektore v tomto roku, v tomto roku reálny rast platov vo verejnom sektore asi 12 % bude, my zabezpečíme týmto rozpočtom, aby neklesli reálne platy do mínusu. Ale zároveň aby nevznikla veľká disproporcia medzi súkromným a verejným sektorom, tak tie doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené, to vyrovnávajú, čiže trošku viac znižujú platy vo verejnom sektore. Ešte možno jednu poznámku. My vo verejnom sektore chystáme, ako som už povedal, zmeny také, aby bol tlak na vyššiu efektívnosť. Zároveň ale máme dnes problém, dnes máme reálny problém získať do štátnej správy kvalifikovaných vzdelaných ľudí pri podmienkach platových, ktoré tam sú, a môže sa to vypomstiť, samozrejme, najmä v tom, že jedným z problémov najvážnejších bude administratívna kapacita na získanie a použitie európskych zdrojov z Európskej únie. Takže to je vec, ktorú netreba podceniť aj preto, aj pre oblasť štátnej správy, si myslím, že aj tie mzdové podmienky musia byť iné. Ďalej, pán poslanec Malchárek za ANO, súhlasím vlastne s tým, čo bolo povedané, aj s tým, čo zdôraznil, najmä potrebou auditu nákladov a permanentného zvyšovania efektívnosti štátnej služby a verejnej správy. K tomu som sa už vlastne vyjadroval. Pán poslanec Hort hovoril aj o tých odporúčaniach Medzinárodného menového fondu. Možno tu by som spomenul len to, že naozaj keď si vezmete analýzy a vyjadrenia medzinárodných inštitúcií, či už je to OECD alebo je to Medzinárodný menový fond, alebo je to Európska komisia, tak všetci oceňujú tie zmeny, resp. to, že ten štátny rozpočet aké východiská zakladá vlastne pre stabilizáciu ekonomiky. A aj keď to porovnáme v medzinárodnom kontexte, teda v kontexte napr. Vyšehradskej štvorky, tak si myslím, že je to ambiciózny, ale reálny projekt a že dosiahneme týmto zníženie deficitu verejných financií takých, o akých neviem, či sa ich podarí dosiahnuť v okolitých krajinách. Pán poslanec Kiňo za klub HZDS tiež vlastne hovoril v tom zmysle potreby znižovania deficitu a tak ďalej, s čím sa ja plne stotožňujem, a hovoril aj o poľnohospodárstve úplne inak, ako hovoril pán poslanec Maxon. A keďže hovoril za klub HZDS, tak predpokladám, že to je názor klubu HZDS, čo veľmi oceňujem, teda ten názor na potrebu väčšej prísnosti a príp. aj znižovania dotácií. K VÚC a k ďalším veciam som sa vyjadroval, takže nebudem to už opakovať. A aby som vás veľmi nezdržiaval, tak, samozrejme, ja som pripravený reagovať aj na ďalšie vystúpenia, ktoré tu odzneli, ale keďže čas dosť pokročil, tak by som asi sa vyjadril len tam, kde bola nejaká explicitná otázka vyslovene, alebo k nejakým tým návrhom ešte potom. Takže pôjdem možno až na záver, kde pán poslanec Burian sa pýtal na tú aktuálnu záležitosť ohľadom hypotekárnych úverov a stavebného sporenia. Návrh, ktorý dal, aby bonifikácia úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch bola viazaná na reálny vývoj úrokových sadzieb, má svoje racionálne jadro, len sa obávam, že, tak ako bol on navrhnutý, ho z technických dôvodov nemôžeme prijať. Ale ani z vecných dôvodov by som ho neodporúčal prijať, a to najmä preto, že ja nepredpokladám, že dôjde k poklesu, resp. k nárastu úrokových sadzieb, skôr tu bude tlak na ich ďalšie znižovanie napriek vyššej inflácii v budúcom roku, a to najmä preto, že pokračovanie v reformách, vstup do EÚ bude vytvárať tlak na prílev špekulatívneho kapitálu a na zhodnocovanie meny. Nástrojom | Ivan Mikloš | SDKU | 2002-12-11 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník opakovane poukazuje na pozitívne hodnotenie rozpočtovej politiky Slovenska zo strany EÚ a iných medzinárodných inštitúcií a vyzdvihuje vstup do EÚ ako faktor priaznivo ovplyvňujúci ekonomické ukazovatele, čo svedčí o podporujúcom postoji k EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je rozsiahly, vecný a analytický, sústredený na technické aspekty rozpočtu a verejných financií, bez výrazných emocionálnych prejavov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 1,500 |
train_66 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926648 | 2025-04-30T07:10:14.888253 | 834e8aba-e14d-4dd9-a07d-4b64205b045a | Ďakujeme veľmi pekne. Pán europoslanec Štefanec, nech sa páči, máte slovo. | Peter Pellegrini | SMER | 2020-07-08 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Bez vyjadrenia postoja, procedurálne posunutie slova. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Procedurálny krok bez emočnej valencie "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 11 |
train_67 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926655 | 2025-04-30T14:37:07.302395 | de0637bd-cd20-4f9d-a729-03c55b62a1b3 | Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, v tejto chvíli prerokúvame dokument, ktorého závažnosť si možno všetci ani neuvedomujeme. Je to jeden z najdôležitejších dokumentov hneď po Deklarácii zvrchovanosti Slovenskej republiky a prijatí Ústavy Slovenskej republiky. Pokladám ho za taký závažný, že sme spolu s pani poslankyňou Belohorskou skončili o dva dni skôr svoju účasť na zasadnutí Západoeurópskej únie a vrátili sme sa, aby sme sa mohli zúčastniť na tomto rokovaní. Škoda, že nás v tomto nenasledovali aj naši dvaja opoziční kolegovia, pán poslanec Lauko a pán poslanec Kukan, ktorí zrejme pokladajú problémy Baltu za dôležitejšie než etablovanie Slovenskej republiky v rámci istej štruktúry a riešenie našich domácich záležitostí, ktoré práve tento dokument jasne deklaruje. Je to dokument, ktorý jasne spája náš rozvoj, rozvoj Slovenskej republiky, s určitými základnými trendmi, názormi a predovšetkým, dalo by sa povedať, myšlienkovými prúdmi v demokratickej Európe. Myslím si, že dokument, ktorý dnes máme pred sebou predložený, jasne ak ho schválime, a dovolím si vás požiadať všetkých, aby ste pozitívne hlasovali za tento návrh deklaruje, že Slovenská republika rešpektuje práva národnostných menšín, jej príslušníkov, berie ich do svojej ochrany, ale na druhej strane, tak ako to hovorí tento dokument, bude si chrániť aj svoju identitu. Pokladám tento dokument, a hovorím teraz za všetkých poslancov Slovenskej národnej strany, za nesmierne vyvážený, za dokument, ktorý garantuje vysokú úroveň práv príslušníkov národnostných menšín, ale súčasne si všíma aj druhú stranu tejto mince, otázky stability štátu, v ktorom tieto menšiny žijú. Dámy a páni, vzhľadom na skúsenosti západnej Európy dovolím si však navrhnúť, aby sme akceptovali tento dokument s jednou všeobecnou výhradou, napriek tomu, že pán minister nás vyzval, aby sme ho akceptovali bez výhrady. A táto výhrada by znela, že budeme tento dokument a z neho odvodené právne predpisy vždy vzťahovať na občanov Slovenskej republiky. Nechcem to deklarovať takým spôsobom ako v Nemeckej republike, že sa to nevzťahuje na cudzincov. Slovenská republika musí brať predovšetkým do ochrany svojich štátnych občanov, pretože by sa nám v budúcnosti, keď budeme členmi Európskej únie a keď bude voľný pohyb pracovných síl, mohlo stať, že budeme zaplavení niekým iným. Z tohto dôvodu a aj v súvislosti s našimi vnútroštátnymi predpismi a zákonmi si vám dovoľujem odporučiť, aby sme súhlasili s ratifikáciou predloženého dokumentu s uvedenou výhradou. Dámy a páni, dovolím si vás nielen vyzvať, ale aj poprosiť, aby ste všetci podporili prijatie tohto dokumentu. Ďakujem. (Potlesk.) | Jozef Prokeš | SNS | 1995-06-21 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník jednoznačne podporuje prijatie dokumentu spájajúceho Slovensko s demokratickou Európou a výslovne apeluje na poslancov, aby hlasovali za jeho schválenie, čo vyjadruje pozitívny postoj k EÚ ako politickému a hodnotovému rámcu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má oslavný a povzbudzujúci tón, sprevádzaný výzvou na podporu závažného medzinárodného dokumentu a uznaním jeho hodnoty, čo vytvára jednoznačne pozitívnu náladu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 400 |
train_68 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926662 | 2025-05-01T09:08:16.676229 | 040544b2-68d3-4d6c-a3b2-da9688d1f5e3 | Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, ho odporučili na schválenie v druhom a treťom čítaní. A musím naozaj zdôrazniť, že atmosféra vo výboroch bola mimoriadne konštruktívna. Vážené dámy a páni, tento návrh zákona o odškodňovaní osôb poškodených následnými trestnými činmi spájam s návrhom zákona, ktorý predkladá vláda v súvislosti s ochranou svedka. Ak prijmeme na tejto schôdzi Národnej rady obidva zákony, vytvoríme dôležitý systém podpory ľudí, na ktorých by nám najviac v trestnom systéme malo záležať. Musíme už konečne obrátiť filozofiu, že stredobodom pozornosti trestného systému je stále iba páchateľ. Stredobodom systému musí byť najmä poškodený, ako aj svedok, pretože bez pomoci týchto osôb nie je možné spolupracovať a lepšie bojovať s organizovaným zločinom. Návrh zákona, tak ako je predložený, vychádza rovnako ako vládny návrh zákona o ochrane svedka predovšetkým zo skúseností krajín Európskej únie v tejto oblasti. V stručnosti chcem povedať, aby neboli žiadne nedorozumenia, že návrh zákona nezakladá právny nárok, teda ten, kto bude žiadať o odškodnenie, nemá právny nárok na finančné prostriedky od štátu. Ďalej chcem povedať, že poškodený môže o odškodnenie žiadať len vtedy, ak nezískal zdroje od samotného páchateľa alebo napríklad z úrazového poistenia, teda ide o podporný systém odškodňovania obetí trestnej činnosti. Dôležitou črtou tohto návrhu je aj to, že sa týka iba násilných trestných činov, netýka sa teda nedbanlivostných trestných činov alebo majetkových trestných činov. Ďalej chcem povedať, že dosah návrhu, ak bude prijatý, na štátny rozpočet sa odhaduje asi na 6 7 miliónov korún ročne, čo je v porovnaní s inými krajinami veľmi zanedbateľné. Len pre ilustráciu uvediem, že v Anglicku v roku 1997 vyplatili ako štátnu kompenzáciu 850 mil. libier. Návrh zákona však v prípade schválenia bude znamenať začiatok podpory obetí trestnej činnosti, ktorá tu dnes zo strany štátu neexistuje. Ak porovnáme tento návrh s inými systémami, ktoré fungujú v krajinách Rady Európy alebo Európskej únie, ide naozaj o veľmi mierny, veľmi obmedzený prístup, ale je to ovplyvnené tým, že prostriedky štátneho rozpočtu naozaj neumožňujú byť veľkorysejší. Ak však návrh prijmeme, bude to dobrý začiatok v tom, na čom nám určite všetkým záleží. Aby nedošlo k určitým nedorozumeniam v súvislosti s časovou pôsobnosťou tohto zákona, bude predložený pozmeňujúci návrh v rozprave, na základe ktorého sa bude môcť o odškodnenie žiadať len vtedy, ak pôjde o trestné činy spáchané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, teda nemôžeme ísť spätne, nemôžeme povedať, že niekto v roku 1990 alebo 1995 bol poškodený násilným trestným činom a teraz bude žiadať, čiže k spáchaniu trestného činu musí dôjsť po 1. januári 1999, aby osoba mohla prípadne žiadať o takéto odškodnenie. Návrh zákona vychádza, pokiaľ ide o európske normy, najmä z Európskeho dohovoru o kompenzácii obetí násilných trestných činov. Je to dohovor, ktorý bol prijatý v roku 1983, ale Slovensko tento dohovor zatiaľ ani nepodpísalo, ani neratifikovalo. Ale chcem vás jednoducho presvedčiť, vážené dámy a páni, že ak tento návrh zákona schválime, budeme už spĺňať kritériá, ktoré predpokladá európsky dohovor, a bez problému sa môžeme k tomuto európskemu dohovoru prihlásiť. Vážené dámy a páni, toľko k návrhu samotného zákona. Opakujem, je to podporný systém, nenárokovateľný, obmedzený len na násilné trestné činy. Prosím vás, tak ako v prvom čítaní, tak ako prebiehalo rokovanie vo výboroch Národnej rady, o konštruktívny prístup k tomuto návrhu, aby sme spoločne so svedkami vytvorili efektívny systém podpory tých, na ktorých by nám malo najviac záležať. Ďakujem pekne. | Róbert Fico | SV | 1998-07-02 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Príklad pozitívneho benchmarkingu. Rečník poukazuje na štandardy v rámci EÚ, ku ktorým by mala SR smerovať. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je konštruktívny, orientovaný na riešenia a vyjadruje nádej na zlepšenie systému v súlade s európskymi hodnotami."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 557 |
train_69 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926670 | 2025-04-29T14:30:05.568646 | ba9ac2a0-7b0c-4410-bebd-ccd20cc38213 | Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, poďme, prosím vás, naspäť k politike. O čo tu ide? Politika je o tom, že dokážeme ľuďom na základe dôveryhodného vystupovania a konzistentného prezentovania hodnôt a postojov odprezentovať víziu, že niečo vieme spraviť lepšie. A teraz sa pozrime, prosím vás, na to, že čo sa stalo od momentu, keď táto vláda prišla k moci. Deti, ktoré nastúpili s touto vládou do prvého ročníka, ako majú kvalitnejšie vzdelávanie? Nijak! Nula! Nič! Národný program máme schválený a jeho realizácia sa necháva na ďalšiu vládu, v ktorej, dúfam, budeme sedieť my, lebo vy ste šlunti a neviete to robiť. (Reakcia z pléna.) Len si počkaj. To, o čo tu teraz ide, je, že tá výmena jednoducho nesplnila svoj účel. A ja, samozrejme, verím, že napríklad kolegovia v SMER-e sú radi, že aspoň na chvíľku sa rozpráva o niečom inom ako o ich zlyhávajúcom predsedovi, to beriem, ale tá zástupná téma je takisto dôležitá. A to je, že vzdelávací systém, ktorý na Slovensku máme a ktorý má v rámci kompetencií na starosti pani Lubyová, zlyháva, a nie, jednoducho nezabezpečuje vzdelávanie, ktoré by patrilo do 21. storočia. A ešte aj tú jednu vec, ktorú tam mala prísť podporiť a opraviť a spraviť správne, tak nezvládla. To, čo minister Plavčan zvrzal, mala prísť pani Lubyová opraviť. A to sa nestalo. Preto tu dneska sedíme, a preto dneska odvolávame ministerku Lubyovú, že ona tam nemala ísť vyriešiť SAV-ku, to malo byť automatické. Zvrzala. Nemala tam prísť prepísať Učiace sa Slovensko, to malo byť automatické, že sa bude realizovať. Nie, museli sme si spraviť novú stratégiu a nič sa z nej nerealizuje. Nemala tam prísť rozvrátiť ďalšie organizácie, ktoré to ministerstvo spravuje. Mala aspoň niektorú z nich postaviť na nohy. Dobre, good path, podaril sa jeden bod. Nestačí. To, kvôli čomu tu dnes sme, je, že v oblasti vzdelávania jednoducho táto vláda neplní svoje programové vyhlásenie vlády, že nebudeme mať inkluzívne školstvo na konci tohto volebného obdobia, že sa k nemu ani len nepriblížime, že nemáme systémové opatrenia, na základe ktorých by sa deti vzdelávali v slovenských školách lepšie, že stále máme systém Márie Terézie presne takisto ako pred sto rokmi, a že tá evolúcia vzdelávania, ktorú započal tuto ctihodný pán Paška, nás vedie do pekiel. Reálne nič nespravilo na ministerstve školstva toľko zla ako ministri za SNS. A ministerky. Vy hovoríte evolúcia tomu, že dodnes nemáme učebnice pre tú tzv. kurikulárnu zmenu, ktorú tam zaviedol váš kolega Mikolaj? To je úspech, že sme sa dostali od jeho čias na 70 %? Si robíte prdel? Vy ste povedali dneska v rozprave, že veď to je úspech, na začiatku, keď prišla pani ministerka, tak bolo pokryté 30 % a teraz máme 70. No nehnevajte sa, zmenu ISCED zaviedol minister Mikolaj, keď ja som ešte na tých školách učil, keď som si prefocoval z jednej hodiny na druhú texty o Cyrilovi a Metodovi, lebo som nemal učebnicu, ktorú by som deckám dal do rúk, a to, že rovnakí ľudia, ako som ja vtedy učil, stále učia a z hodiny na hodinu si musia texty z dejepisu, zo slovenčiny, z kadečoho sťahovať z internetu, lebo učebnicu nemajú, je váš problém, vašich ministrov a ministríň, ktoré tam sedeli. Preto dnes odvolávame Martinu Lubyovú, lebo ešte aj tie veci, ktoré mohla spraviť dobre, dobre neurobila. Keď sa pozrieme na to, o čom sa reálne rozprávame, keď sa pozrieme na tie hodnotenia, tam nejde o individuálne pochybenia, tam ide o systémovo zlé nastavenie. Keď máte víťazov hodnotenia, ktorým na konci chýbajú 3 body, tak kde sa tam má zmestiť nejaká, nejaká iná firma? Keď väčšina hodnotiteľov dá plný počet bodov, keď dá samé jednotky, tak tam kde je priestor na vyhodnotenie na nejakej škále, kto sa tam má zmestiť? Pozrite si hodnotenia medzinárodných agentúr, ktoré posudzujú podobné veci. Kde sa tam stane, že víťazi majú plný počet bodov? Takmer nikde. Kde sa stane, že stoslovný kus textu dvoch hodnotiteľov jeden v slovenčine a jeden v češtine sú stopercentne totožné bez toho, aby boli vylúčení z procesu? Kde? Toto je ten problém, dámy a páni, že to, čo sa tu nazýva individuálnymi zlyhaniami pár jednotlivcov, je jednoducho systémové zlyhanie! A ja úplne beriem, že pani ministerka má zrejme talent, čo sa týka vyjednávania v Bruseli. Ja jej to neberiem. Akceptujem, že veci, ktoré možno iný minister by nedal, vďaka svojim známostiam a šikovnosti dokázala vylobovať a presadiť, že sa dajú urýchliť niektoré procesy. Nech sa páči! Ale v tých urýchlených procesoch znovu prišlo k tak významným zlyhaniam, že dámy a páni zo Slovenska sa na úrovni platieb do inovácií a vedy voči Európskej únii stal čistý platiteľ. Do tejto situácie sme sa dostávali, dostali. My Európskej únii platíme viac peňazí, ako z nej dokážeme na vedu a výskum dostať. To nie je ani hrdé, ani slušné, ani národné, to neni nič, to je proste blbosť, to sa nemalo stať. A progresívne to neni už tobôž. Ja nemám vôbec ilúziu o tom, že dneska niečo vyriešime. Vzadu, predpokladám, že v motúze, ktorý má predsedajúci pred sebou napísaný na papieri, už je napísané, že Národná rada neodvolala pani ministerku. Pán Bugár? (Rečník sa obrátil k predsedajúcemu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)Bugár, Béla, podpredseda NR SR 95. Musím sa pozrieť. Sú tu alternatívy.Poliačik, Martin, poslanec NR SR 96. Á, a jasné! Idem sa pozrieť na to. A dneska to tak skončí. Pani ministerka tam ostane a nakoniec z nej bude jedna z tých ministeriek a ministrov, ktoré si o dva roky už nikto nebude pamätať, lebo nebude mať nič za sebou, vďaka čomu by sme si zapamätali toho ďalšieho jedného ministra či ministerku školstva, ktoré na tom ministerstve bol. Ale je pravda, že deti, ktoré nastúpili s touto vládou do prvých ročníkov, budú mať za sebou prvý stupeň základného vzdelania, že mnohé z nich, ktoré majú špeciálne potreby, mohli byť pripravené na život lepšie, že úroveň kritického myslenia a zorientovania sa vo svete mohla byť vyššia, a na základe toho, že to tak nie je, že ministerstvo zlyháva a že nedokáže obhájiť ani základné hodnoty akademickej pôdy, ako bolo napríklad prisúdenie sfalšovanej práce alebo, alebo teda plagiátu Andrejovi Dankovi na základe toho, že samotné vedecké kapacity, či už zo SAV-ky, alebo z jednotlivých univerzít, nedôverujú tejto ministerke, že dokáže niečo spraviť, budem hlasovať za jej odvolanie. Ďakujem veľmi pekne. | Martin Poliačik | SAS | 2019-02-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník konštatuje len lobovanie v Bruseli ako efektívny nástroj, bez vyjadrenia všeobecnej podpory či odporu voči EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je ostrý a kritický voči zlyhávajúcej práci vlády a ministerky pri plnení programových cieľov a vyjednávaní o európskych fondoch."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 1,048 |
train_70 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926679 | 2025-04-30T14:47:14.920510 | cc65e33c-96b9-4797-9527-156606102dd6 | Ďakujem pekne. Ja som neplánoval sa zapájať, ale prekvapilo ma, ako tu bez hanby počas týchto posledných dní už od piatka v podstate vystupovali poslanci SMER-u a SMEROHLAS-u, ako napr. pán Blaha, Pellegrini, Tomáš alebo aj ďalšie kádre a hovorili o dopadoch ekonomickej krízy a jej zvládaní. A človek by si až myslel, že keby tu nebola vláda Igora Matoviča alebo Eda Hegera, tak napriek pandémii zažívame raj. My už ale vieme, ako táto partaj dokáže zvládať nielen krízu, ale aj dobré časy, a niekedy je dobré pripomenúť si, ako to teda vyzeralo. V roku 2008 malo Slovensko deficit okolo 2 % HDP a blížila sa hospodárska kríza. Strana SMER a najmä jej predseda Robert Fico zjavne absolútne netušili, čo sa deje. Predseda SMER-u hovoril o výbornej ekonomike, rekordne nízkom deficite, citujúc vyjadrenia z HN klubu, vôbec sa nenapĺňajú slová o tom, že desaťtisíce pracovných miest sú ohrozené, a jeho poslanci takto koncom roka schválili rozpočet, ktorý počítal s deficitom okolo 2 %. Realita v roku 2009: 7 % deficit. To ste sa teda, kolegovia zo súčasnej opozície, teda prerátali. Začiatkom roka 2009 vám to ale celé padlo na hlavu. Druhá vláda Roberta Fica ostala stáť obarená a ľuďom núkala tak maximálne vymeniť si starého favorita za nejakú zľavnenú fabiu prostredníctvom šrotovného. Taký je fakt. Dopad na ľudí bol fatálny. Koncom roka 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať, a to dvojnásobne rýchlejšie ako v Európskej únii. Za pár mesiacov, od októbra 2008 do januára 2010 sa nezamestnanosť zvýšila o viac ako 5 % (Ruch v sále a zaznievanie gongu). Zo 7,5 % na takmer 13. Som mladý človek, ale pamätám si, ako to vyzeralo v mestách. Zatvárali sa prevádzky, podnikatelia vracali živnosti. Centrá miest sa pomaly vyľudňovali, nebolo čo míňať. Začiatkom roka 2010 bolo bez práce vyše 350-tisíc ľudí. Medziročne ostalo bez práce viac ako 100-tisíc ľudí. A ja sa pýtam, kde súdruhovia zo SMER-u urobili chybu? V priepasti z... v priepasti 7 % deficitu ste Slovensko márne ťahali nasledujúcich 10 rokov, pričom nikdy sa vám nepodarilo hospodáriť vyrovnane napriek tomu, že ste to ľuďom dookola sľubovali a ekonomický rast či výber daní vám to doslova ponúkal. Radšej ste plnili vačky sebe a svojim kamarátom a vyzerá to tak, že nielen vlastným oligarchom cez štátne zákazky, ale ako sa ukazuje, tak prostredníctvom zločineckej skupiny. Zatiaľ čo druhá Ficova vláda investovala do dopadov hospodárskej krízy asi 1,4 % HDP, táto vláda podporila ekonomiku 6 % HDP. Áno, ľudia si zaslúžia poznať pravdu a aj súčasné zvládanie pandémie sa deje za cenu zadlžovania krajiny. Žiaľ, je to tak. Deficit Slovenska sa prepadne približne o 5-6 %, teda podobne ako počas poslednej hospodárskej krízy. Nezamestnanosť sa šplhá na takmer 8 %, čo je o necelé 3 % viac ako pred rokom. Na úradoch práce je 218-tisíc ľudí, takže počet nezamestnaných narástol o 76-tisíc. Porovnajme si to v absolútnych číslach. Je to oproti kríze z roku 2009 o tretinu menej nezamestnaných napriek tomu, že táto pandémia je najväčšia v novodobej histórii Slovenska. Na záver sa teda patrí dodať iba toľko, nech si to každý porovná, čo je zložitejšie, a toto je podľa mňa aj pomerne podstatná vec, či zvládať čisto hospodársku krízu, pripraviť niekoľko stimulov s ministrami, ktorých máte v úrade už siedmy alebo ôsmy rok, lebo v roku 2009 bol SMER vo vláde už siedmy rok, alebo zvládať pandémiu, ktorá prináša okrem ťažkých zdravotných dopadov aj hospodársku krízu. Táto vláda musela od prvého dňa svojho nástupu manažovať zdravotníctvo, hranice, rozbité karanténne centrá, nemocnice, zaznelo tu niekoľkokrát, sklady civilnej ochrany a v celej štátnej správe, najmä vo vysokých pozíciách kopa vašich ľudí pripravená kedykoľvek hodiť poleno pod nohy, aby sa akékoľvek opatrenie vlády, aby nezafungovalo a nezabralo. Všetka česť všetkým ľuďom, ktorí sú vo všetkých úradoch a štátnych inštitúciách apolitickí, ale, žiaľ, medzi tými státisícmi alebo desaťtisícmi ľudí je kopa vašich ľudí, ktorí dostali jasné inštrukcie, aby jednoducho blokovali snahu vlády zvládať pandémiu a aby sa snažili akokoľvek jednoducho zablokovať veci tak, ako nefu... aby nefungovali. Urobili sa aj chyby, ale v tejto chvíli, keď je pandémia na ústupe, je dôležité sústrediť sa na plán. Plán tejto vlády, programové vyhlásenie, o ktorom tu rokujeme, ktorého hlavným cieľom je boj proti korupcii a plán obnovy Slovenska, teda ktorým zmeníme Slovensko k lepšiemu. Ďakujem pekne. | Kristián Čekovský | OLANO | 2021-05-03 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník sa pozitívne vyjadruje k Plánu obnovy Slovenska a programovému vyhláseniu vlády, ktoré sú úzko späté s európskymi inštitúciami, pričom explicitne označuje tieto opatrenia za cestu k zlepšeniu Slovenska. Plus rečník používa EÚ ako pozitívny benchamark pri poukazovaní nezamestnanosti počas Ficových vlád. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Hoci záver prejavu je zmierlivejší, celkový tón je výrazne konfrontačný a kritický voči politickým oponentom, sprevádzaný emocionálnym apelom a obviňovaním z minulých zlyhaní."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 708 |
train_71 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926688 | 2025-04-29T15:11:51.356008 | fb8ace92-750e-4640-abba-64a36b68b68d | Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, možno len súhlasiť s touto optikou tejto správy, že skutočne štátne orgány sa zamýšľajú ako ďalej s prejavmi. Je to moderné, vstúpili sme do Európskej únie, prechádza rôzna kultúra, osobitne na mládež. Mám len jednu poznámku, lebo i v tlači, ale aj v rečiach niektorých politikov sa objavuje, že aj niektoré politické strany sú extrémistické. Chcem kategoricky povedať, ten, kto chce spájať KSS s extrémizmom, je na veľkom omyle. Ak prejavujeme nespokojnosť v oblasti sociálnej a ak to má byť extrémizmus, tak prosím. Ale chcem povedať jednu vec, že sme proti všetkým násilnostiam, ktoré sa spáchajú alebo i budú páchať, budeme zásadne za to, aby slovenská spoločnosť sa demokratickými spôsobmi rozvíjala. A spájať KSS s tým v budúcnosti tvrdo odmietame. Boj za chleba nie je extrémizmom. Myslím si, že v tejto správe to nie je tak ani, ako sme politické subjekty. Ja len chcem pri tejto príležitosti upozorniť i verejnosť, i novinárov, ktorí by v budúcnosti chceli takýto pojem vo vzťahu k politickým stranám používať. Ďakujem. | Jozef Ševc | KSS | 2006-02-03 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Z prejavu nie je zrejmé, aké postoj rečník vyjadruje k vtupu do EÚ a ako hodnotí vplyv EÚ na kultúru a mládež. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je vecný a obranný, bez silných emocionálnych alebo odsudzujúcich výrazov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 173 |
train_72 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926697 | 2025-05-01T19:32:12.888644 | ee363d72-fffe-466d-9dbe-f7630d1093fc | Ďakujem všetkým za ich faktické pripomienky. Ja by som reagoval postupne. Pán poslanec Beblavý, prečítajte si Prístupovú zmluvu do Európskej únie, kde je podmienkou vytvorenie vyšších územných celkov. Pozrite si to. A potom nebudete môcť povedať také niečo, že budú zrušené samosprávne kraje. To je neznalosť z vašej strany. Pán poslanec Šebej, podľa vašej logiky by znamenalo to, že v podstate 50 % z daní fyzických osôb, ktoré sa vyberú v Bratislavskom kraji, by malo aj ostať v Bratislavskom kraji pre obce a mestá a zvyšné obce a mestá po celom Slovensku by nemali dostať nič alebo, presnejšie, by mali nedostať z toho podielu. Takto to nefunguje, pán poslanec, pretože daň z fyzických osôb (podielová daň) má úplne iný charakter ako daň z motorových vozidiel. A to je ten obrovský rozdiel. Pán poslanec Hraško, ak ste tomu nerozumeli, tak ťažko vám to budem vysvetľovať, pretože vy kritizujete, čo je tu teraz, vy kritizujete aj to, čo bude po tomto zákone, ale nedávate žiaden návrh, ako by sa to malo vyriešiť. A to je rozdiel medzi nami a vami. Rovnako ste hovorili, že je to zle nastavené. Nuž ešte raz si to pozrite a tým odpovedám aj pani poslankyni Mezenskej. Pani poslankyňa, pán poslanec, okrem Banskobystrického samosprávneho kraja vo všetkých ostatných krajoch budú platiť nižšiu daň z motorových vozidiel. O akých dopadoch na živnostníkov hovoríte, pani poslankyňa? Budú všade platiť nižšiu tú daň. A to je podľa mňa zámerom tohto zákona, aby sa to zjednotilo, aby sa nastavili pravidlá, ktoré budú pre nich jednoduchšie, transparentnejšie. A ešte raz podotýkam, táto daň jednoducho nebola dobre vybraná pre financovanie samosprávnych krajov. To si treba uvedomiť v plnej miere. Ďakujem. (Potlesk.) | Juraj Blanár | SMER | 2014-09-16 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vyššie územné celky sú súčasťou prístupovej zmluvy a ich zrušenie by išlo proti prístupovej zmluve s čím rečník nesúhlasí.\n"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je polemický a vecný, miestami mierne konfrontačný, ale bez výrazného emocionálneho zafarbenia smerom k pozitívnemu či negatívnemu extrému."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 277 |
train_73 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926707 | 2025-05-01T08:54:03.863876 | 4a73c3c4-a44c-4504-b60b-6b9c825643ed | Bod číslo 4 návrhu zákona sa prečísluje na bod 28. Za bod 28 sa vkladá bod číslo 29, ktorý znie: V § 138 odsek 18 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“. Body číslo 5, 6, 7 návrhu zákona sa prečíslujú na 30, 31, 32. 33. Za § 138 sa vkladá § 138a, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 138a Odpočítateľná položka z vymeriavacieho základu (1) Vymeriavací základ vypočítaný podľa § 138 ods. 1 až 19 a 23 a 24 sa na účely výpočtu poistného znižuje o sumu 35 eur za kalendárny mesiac. (2) Zníženie vymeriavacieho základu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zamestnancov a zamestnávateľov, ktorým štát poskytuje príspevok na podporu udržania zamestnanosti podľa osobitného predpisu. (3) Zníženie vymeriavacieho základu podľa odseku 1 nemá vplyv na výšku nároku na vyplácané dávky zo sociálneho poistenia.“ 27. V § 139 odsek 2 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“. 28. V § 140 odsek 1 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistená a“. 29. V § 140 odsek 3 sa vypúšťajú slová „nemocensky poistená a povinne“. 30. V § 142 odsek 4 sa vypúšťajú slová „povinne nemocensky poistenej a“. 31. Za § 294a sa vkladá § 294b, ktorý znie: „§ 249b Ustanovenie § 138a stráca účinnosť 31. decembra 2010.“ Článok II: „Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2009“, ale to bolo pripravené ešte, áno, na skrátené, keďže je v skrátenom, tak to platí. Čiže článok II: „Tento zákon nadobúda účinnosť od 1. apríla 2009.“ Ešte by som chcel, to je znenie toho pozmeňujúceho návrhu. Ešte by som chcel povedať, aké sú rozpočtové dôsledky takto navrhovaného zníženia odvodov, aby som urobil zadosť aj tomu, pretože tento návrh znamená zníženie príjmov Sociálnej poisťovne podľa nášho odhadu 9,6 mld. korún, čo je čiastka značná, ale znamená aj to, že práve v tomto objeme by sa uľahčilo a znížilo odvodové zaťaženie najmä pre živnostníkov, ale nielen pre nich, aj pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov. Čo sa týka krytia týchto rozpočtových dôsledkov tohto návrhu, vidíme možné krytie v znížení stále pokračujúceho obrovského plytvania s verejnými zdrojmi. Na ilustráciu v oblasti, kde je možné ušetriť verejné zdroje, chcem uviesť nasledovné: - Je to celkom určite zvýšené omnoho vyššie čerpanie európskych fondov, ako je dnešné použitie, a teda ušetrenie tých peňazí, ktoré by mohli byť nahradené nie konkrétne v Sociálnej poisťovni, ale v iných oblastiach verejných financií. Zmena alebo použitie európskych fondov na financovanie tých vecí, ktoré sú financované z iných verejných výdavkov. - Je to celkom určite zrušenie nezmyselných tendrov, na ktorých štát prichádza o miliardy korún, napríklad tender na diaľničné mýto alebo predraženého projektu, PPP projektu rýchlostnej komunikácie R 1. - Celkom určite sú to zbytočne vyhodené peniaze na nezmyselný projekt širokorozchodnej trate, na ktorý vláda už vyčlenila peniaze na jeho projektovú prípravu. - Celkom určite je možné odložiť alebo zrušiť investičné nákupy a výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, ktoré nepomáhajú zlepšovať konkurencieschopnosť krajiny a nepomáhajú zvyšovať tvorbu pracovných miest ani neprispievajú k zmenšovaniu regionálnych rozdielov. Je to napríklad neúmerne a nezmyselne navýšená investícia rekonštrukcie Bratislavského hradu. Je to napríklad nákup nových vojenských lietadiel, nákup áut pre ministerstvá a tak ďalej atď. - Je to celkom určite aj novela zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by, ak by bola schválená, ak by boli schválené tie zmeny, ktoré opakovane už vyše roka navrhuje kolegyňa poslankyňa Žitňanská, umožnili by znížiť verejné výdavky v rozsahu miliárd až desiatok miliárd korún. Preto sme presvedčení, že tieto rozpočtové dôsledky vo výške zhruba do desiatich miliárd korún, ktoré vyplývajú z tohto zníženia odvodov, by pri zmene spôsobu práce vlády pri narábaní s verejnými zdrojmi a pri väčších úspornejšom a zodpovednejšom nakladaní s týmito zdrojmi, že by nebolo problémom rozpočtové dôsledky tohto návrhu riešiť. Ďakujem za pozornosť. | Ivan Mikloš | SDKU | 2009-03-11 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník navrhuje zníženie odvodov a obhajuje jeho finančný dopad aj prostredníctvom lepšieho čerpania eurofondov, čím vyjadruje pozitívny postoj k efektívnejšiemu využitiu nástrojov EÚ v prospech domácich sociálnych a ekonomických politík."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Vystúpenie má kritický tón, rečník najmä kritizuje nezmyselné výdavky štátu, ktoré chce okresať, aby bolo možné znižiť odvody."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 612 |
train_74 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926716 | 2025-05-01T07:41:55.273521 | 370b8a31-2d5f-4daf-8075-fba464f98af4 | Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené dámy a páni, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o transpozičný zákon, ktorým sa vykonáva transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a smernica Európskeho parlamentu a Rady z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní. Vo vzťahu k tejto druhej smernici ide vlastne len o úpravu už obsiahnutú v právnom poriadku, a preto sa transpozícia týka iba doplnením transpozičnej prílohy. Obsahom návrhu zákona je najmä rozsah použitia európskeho vyšetrovacieho príkazu, ustanovenie príslušnosti orgánov Slovenskej republiky a postup orgánov Slovenskej republiky pri vydávaní a výkone európskeho vyšetrovacieho príkazu. Vo svojej štvrtej časti sa navrhovaná právna úprava osobitne zameriava na vybrané vyšetrovacie úkony. Ja myslím, že na úvod stačí na predstavenie právnej úpravy. Tiež sa chcem vyjadriť k spoločnej správe, ktorá obsahuje pozmeňovacie návrhy, ktoré vzišli z diskusií výborov, a s týmito sa ako predkladateľ stotožňujem. Ďakujem. | Lucia Žitňanská | MOST_HID | 2017-09-06 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technické informovanie o transpozícii. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný, bez emocionálne zafarbeného jazyka, zameraný čisto na legislatívny proces a technické aspekty návrhu zákona."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 181 |
train_75 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926725 | 2025-04-29T15:15:33.289613 | eab9240a-1aa7-4e9a-ba17-ce85914a2c8e | Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom návrhu zákona je spresnenie definície jednotlivých tabakových výrobkov z dôvodu ich jednoznačného zaradenia a následne spravodlivejšieho zdaňovania spotrebnou daňou z tabakových výrobkov. Ďalej je cieľom nahradiť koncepciu najpredávanejšej cenovej kategórie cigariet, koncepciou váženej priemernej ceny cigariet ako referenčnej hodnoty pre minimálnu spotrebnú daň z cigariet v členských krajinách Európskej únie a tiež postupne zvýšiť sadzbu spotrebnej dane z cigariet do roku 2014 v dvoch krokoch, a to zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. februára 2011 do 28. februára 2013 a zvýšením sadzieb s účinnosťou od 1. marca 2013 tak, aby boli zabezpečené minimálne sadzby stanovené v Európskej únii. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pričom v roku 2011 sa predpokladá dodatočný príjem do štátneho rozpočtu vo výške 15,9 mil. eur. V roku 2012 21,2 mil. eur, v roku 2013 42,1 mil. eur a v roku 2014 vo výške 53,9 mil. eur. Návrh zákona bol schválený na rokovaní vlády dňa 22. septembra 2010 a účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2011. Ďakujem pekne. | Ivan Mikloš | SDKU | 2010-12-01 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník navrhuje implementáciu referenčných hodnôt a minimálnych sadzieb spotrebnej dane stanovených v právne záväzných aktoch Európskej únie, čím podporuje európsku harmonizáciu daňovej politiky."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je konštruktívny a zdôrazňuje očakávané pozitívne dopady na štátny rozpočet."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 179 |
train_76 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926734 | 2025-05-01T09:39:49.001967 | 5a57d562-8f09-4325-a6e7-d2fcc4ebbe1c | Ďakujem pekne za slovo. Predkladám veľmi krátku novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá, s tým, že vlastne veľká novela sa ešte len pripravuje a bude platiť neskôr, tak táto novela zákona, ktorá, ktorej cieľom je upraviť v niektorej, v jednej oblasti súčasné pravidlá na úroveň smernice z Európskej únie. Súčasná slovenská právna úprava je v niektorých aspektoch prísnejšia a to aj v oblastiach postupov subjektov, ktorých zákazky sú spolufinancované z viac ako 50 % verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V súčasnosti tieto subjekty musia zabezpečiť obstaranie služieb v oblasti výskumu a vývoja prísnejšími postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Cieľom novely je odstránenie národného goldplatingu a zosúladenie národnej úpravy s európskou v oblasti služieb zameraných na výskum a vývoj. Úprava má veľký potenciál zjednodušiť najmä implementáciu projektov a zabezpečiť efektívne a včasné využitie finančných prostriedkov poskytnutých Slovenskej republike z európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu inovácií, rozvojov regiónov a znižovanie regionálnych rozdielov. Osobitne je takéto zosúladenie vhodné najmä v prípade podpory výskumno-vývojových projektov, ktoré boli vyhodnotené ako vysoko kvalitné v rámci komunitárnych nástrojov podpory Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi aj nálezmi Ústavného súdu. Takže toľko na úvod. Keby boli otázky v rozprave, som pripravená. Ďakujem pekne. | Anna Zemanová | SAS | 2021-01-29 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka podporuje zosúladenie slovenskej legislatívy so smernicami EÚ a kritizuje prísnejšie národné pravidlá, ktoré komplikujú čerpanie eurofondov, čím vyjadruje súhlas s európskym regulačným rámcom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je technický a vecný, bez emocionálne zafarbených vyjadrení alebo hodnotiacich prvkov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 203 |
train_77 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926743 | 2025-05-01T09:38:18.476244 | 28d670fb-1689-4572-a82d-e17bbd20ba52 | Ďakujem pekne. Pán Beblavý, oceňujem váš prejav a s viacerými argumentami sa aj stotožňujem, len nerozumiem jednej veci, respektíve myslím si, že si protirečíte. Na jednej strane vravíte, európsky superštát by nebol najlepšie riešenie, no, a teda, že nie ste za to preto, lebo prosperitu si vieme zabezpečiť len my, ale zároveň sme na najlepšej ceste do európskeho superštátu. Či už fiskálna zmluva, kde úplne potichu sa dostal článok č. 11, ktorý vraví o tom, že reformy, hospodárske reformy musíme konzultovať s Bruselom, alebo tento euroval, ktorý vlastne, ako som to v mojom prejave hovoril, kde budú rozhodovať ľudia nie zo Slovenska. Niekde inde, v Luxemburgu. Sám vravíte, že musíme sa zmieriť s tým, že na niektoré rozhodnutia stačí len 85 percent. Čiže na jednej strane nechcete superštát, na druhej strane idete podporiť krok, ktorý nás k tomuto superštátu významne bližšie, významne priblíži. Argumentujete, že nie sme Veľká Británia a Švédsko. Ale čo také Česko? V Česku prečo si mohli dovoliť odmietnuť nejaké veci? Myslíte si, že oni sú horší Európania ako my? Alebo majú len to šťastie, že nemajú euro, a preto si môžu možno dovoliť robiť rozumnejšie rozhodnutia? No a na záver by som chcel povedať, že vašu argumentáciu, že odmietnutie trvalého eurovalu znamená vystúpenie z eurozóny, vnímam ako nekorektnú, lebo toto jednoducho nie je pravda. Pokiaľ teda takto ste to naozaj povedali, tak toto určite pravda nie je. My sme odmietli prvú pôžičku Grécku, žiadna panika nedošla, nič sa nestalo, iba sme ušetrili 800 mil. eur. A presne toto by sme mali spraviť teraz, lebo my strkáme hlavu do slučky. Vy poviete, no, sú tam síce riziká, ale ja som Európan, len tie riziká sú tak šialene veľké, že opatrnosť vraví. (Prerušenie vystúpenia časomerom.) | Richard Sulík | SAS | 2012-06-21 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Rečník kritizuje integráciu smerom k hlbšiemu rozhodovaciemu preneseniu kompetencií na európsku úroveň, vrátane eurovalu a fiškálnej zmluvy, a odmieta centralizáciu moci mimo Slovenska, čo vyjadruje odmietavý postoj k aktuálnemu smerovaniu EÚ. Referuje k rozhodovaniu v Bruseli. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má konfrontačný a varovný tón, zdôrazňuje riziká a neochotu podriadiť sa európskym rozhodnutiam, pričom používa výrazy ako „strkáme hlavu do slučky“."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 6 | 287 |
train_78 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926753 | 2025-04-29T09:28:54.262784 | 19ae420b-6169-4396-84e1-d17ed9cb37a5 | Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážená Národná rada, 20. storočie, s ktorým sme sa pred 31 dňami rozlúčili, malo mnoho prívlastkov a jedným z nich bol aj prívlastok, že to bolo storočie chémie. Bolo urobené veľké množstvo objavov, ktoré doniesli na svet veľké množstvo chemických látok a prípravkov, ktoré vlastne mali uľahčiť život obyvateľom tejto planéty. Časom sa však ukázalo, že mnohé objavy a hlavne mnohé predsavzatia alebo predpoklady o ich výraznom príspevku k zlepšeniu života ľudí, zlepšeniu životného prostredia nie sú celkom reálne, dalo by sa povedať, že nám priniesli mnohé poznatky, ktoré skôr znepríjemňovali človeku život. Určite to bolo aj preto, že nebol dostatok laboratórií, ktoré by dokázali otestovať vplyv a pôsobenie týchto látok. Ako príklad by som mohol uviesť používanie známeho prípravku DDT, ktorý na jednej strane mal vyhubiť mandelinky na zemiakoch, ale zasa na druhej strane sa nám začal hromadiť v kostiach živočíchov, ale koniec koncov aj človeka, ľudí, áno, pán profesor, a skutočne nám spôsobuje veľké problémy dodnes, pretože je to látka, ktorá v kostiach, v kostnej hmote zostáva. Ďalší príklad sú freóny. Skutočne dosiahli obrovské použitie. Uľahčili život hlavne našim dámam, ale aj v rôznych priemyselných odvetviach, ale už dnes budeme pykať za to obrovské pôsobenie a za to obrovské množstvo freónov, ktoré sa nám dostalo do ozónovej vrstvy Zeme a začalo ju výrazne poškodzovať. Takýchto príkladov by sa dalo uviesť skutočne veľa. Dovoľte mi, aby som ešte uviedol otázku bifenylov, ktoré takisto dosiahli veľmi široké využitie hlavne v petrochémii a v energetike najmä vďaka vynikajúcim vlastnostiam fyzikálnym a chemickým, ale ktoré sa dostali, dalo by sa povedať, prakticky vďaka nezničiteľnosti alebo neodbúrateľnosti do životného prostredia a dnes už vieme, že bifenyly môžu výrazne poškodzovať zdravie ľudí. Najlepší príklad boli výskyty mŕtvo narodených detí alebo detí postihnutých deformáciami, tzv. potterov syndróm, a môžeme povedať, že neboli poškodené len Michalovce alebo okres Michalovce, ale aj viaceré okresy, okres Prešov a mnohé iné územia na Slovensku. Samozrejme, že časom, po získaní poznatkov, sa k týmto chemickým látkam a prípravkom pristupuje ináč, dalo by sa povedať, zodpovednejšie. Môžem uviesť svoj vlastný poznatok z roku 1992, keď ministerstvo životného prostredia vyhodnocovalo inventarizáciu chemických látok a prípravkov. Napriek tomu, že sme dostali pomerne málo informácií, boli sme priam zdesení z toho, že v obehu, v používaní v bežnom živote na Slovensku je veľké množstvo chemických látok, ktoré boli známe len pod obchodným označením, nič viac. Žiadne údaje o chemickom zložení, žiadne údaje o vplyve na živé organizmy, na človeka a, samozrejme, ani o vplyvoch na životné prostredie. A to bol vlastne impulz, na základe ktorého sa zrodila veľmi dobrá spolupráca troch rezortov: rezortu hospodárstva, rezortu životného prostredia a rezortu zdravotníctva. Na prvý pohľad sa síce môže zdať, že vypracovanie tohto návrhu trvalo trošku dlho, ale viem, že sa vypracúval ešte návrh zásad zákona, ale ak by som trošku predbehol udalosti, môžem povedať, že návrh zákona je na vysokej, povedal by som, až na veľmi vysokej odbornej úrovni a predpokladám, že k nemu budú predložené len nejaké formálne pripomienky, ktoré, samozrejme, návrh tohto zákona môžu len zlepšiť. V každom prípade treba privítať zriadenie Centra pre chemické látky a chemické prípravky a možno treba vítať aj jeho zriadenie v Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave. Diskutovalo sa dosť dlho o tom, či táto inštitúcia má oprávnenia. Dovolím si tvrdiť, že má a vysoké a bolo by veľmi zlé, keby sa Ústav preventívnej a klinickej medicíny rušil, ale skôr naopak, mal by sa doplňovať a využiť poznatky, ktoré odborní pracovníci v tomto ústave majú. Nedávno sme mali možnosť oboznámiť sa s výsledkami pani doc. Mitrovej, ktorá vlastne predbehla udalosti a má veľmi dôležité údaje k tzv. chorobe šialených kráv. Môžem povedať, že tam poznám viacerých pracovníkov, ktorí skutočne sú zábezpekou toho, že s chemickými látkami a s chemickými prípravkami sa na Slovensku bude pracovať odborne. Určite treba uvítať, že toto centrum bude inventarizovať chemické látky, preberať a posudzovať oznámenia o nových chemických látkach, bude posudzovať a hodnotiť riziká pre život a zdravie ľudí a životné prostredie existujúcich chemických látok, ale aj nových chemických látok, ktoré sa budú uvádzať na trh. Je veľmi dôležité, že sa zabezpečia zoznamy existujúcich chemických komerčných látok a takisto, že sa budú vyhotovovať zoznamy nových chemických látok, ktoré sa budú uvádzať na trh, ale ktoré sa budú musieť podrobiť zložitým testom a zložitým skúškam. Je veľmi dôležité aj to, že podnikatelia, ktorí tieto látky budú uvádzať na trh, budú musieť mať stanovisko z centra pre chemické látky a prípravky a až na základe tohto stanovisko, na základe otestovania a vlastne hodnotenia, že táto látka je vhodná a nie je nebezpečná ani pre životné prostredie, ani pre zdravie ľudí, sa bude sa môcť používať. Zdôrazňoval som alebo už som povedal, že tento zákon alebo návrh zákona je skutočne vypracovaný na veľmi vysokej odbornej úrovni. Treba povedať aj to, že často pri rokovaniach s odborníkmi z Európskej únie sa títo informovali, kedy tento návrh bude predložený. Určite boli to otázky kladené právom, pretože v rámci Európskej únie obchoduje aj Slovensko a, samozrejme, len vtedy bude vedieť presadiť nielen svoje chemické výrobky, ale, samozrejme, aj potraviny a iné komodity, o ktorých nebudeme musieť osobitne presviedčať, že sú zdravé. Ale určite sa bude dať zabrániť tomu, aby napríklad na slovenský trh boli uvádzané či potravinárske výrobky, alebo napríklad aj hračky pre deti, tak ako sa to objavilo pred Vianocami minulý rok, že obsahujú látky, ktoré môžu zdravie poškodiť. Problematika chemických látok a chemických prípravkov patrí medzi priority krajín Európskej únie a takisto patrí aj medzi priority pristupujúcich krajín, preto skutočne je najvyšší čas, že tento zákon bude prijatý aj na Slovensku. Je tam uvedené množstvo údajov, ktoré sa budú požadovať. Mne tam tak trošku chýba, že sa nepožaduje údaj, síce o tom sa hovorí, že v karte bezpečnostných údajov bude spôsob likvidácie týchto látok. To je veľmi dôležité, musíme si uvedomiť, že mnohé chemické látky a prípravky sa používajú v bežnom živote, nielen v kozmetike alebo v bežnej hygiene, ale používajú sa napríklad v záhradkárstve a nemôžem povedať, že by sa s týmito látkami narábalo opatrne, často sú voľne dostupné deťom a v mnohých prípadoch už spôsobili prinajmenšom zdravotné problémy. No a už vzhľadom na to, že by sme si mali naozaj dávať veľký pozor aj na životné prostredie, jeho ochranu, bolo by žiaduce, aby bolo uvedené, akým spôsobom tieto obaly, myslím tým rôzne fľaštičky, rôzne škatule, ktoré sú týmito chemikáliami naplnené, ako s nimi nakladať a kde ich dávať. Môžem na záver konštatovať, že osobne budem tento návrh vrele podporovať. Nezbadal som v našom klube, že by sa vyskytli nejaké vážnejšie pripomienky, teda je možné očakávať aj od klubu poslancov HZDS, že návrh tohto zákona podporí. Pán spravodajca hovoril, že má nejaké zdravotné problémy, dúfam, že to nie je z tohto návrhu zákona ako spravodajcu, pretože skutočne by som chcel zdôrazniť, je podľa môjho názoru spracovaný na vysokej odbornej úrovni a predpokladám, že bez problémov bude zaradený do druhého a tretieho čítania a bude schválený. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.) | Jozef Zlocha | HZDS | 2001-01-31 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Problematika chemických látok a chemických prípravkov patrí medzi priority krajín Európskej únie a takisto patrí aj medzi priority pristupujúcich krajín, preto skutočne je najvyšší čas, že tento zákon bude prijatý aj na Slovensku. Rečník kladne vníma využitie európskych smerníc a spoluprácu so štruktúrami EÚ pri tvorbe zákona o chemických látkach."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je podporujúci a oceňuje vysokú odbornú úroveň návrhu a prínos centrálnych inštitúcií pre ochranu zdravia a životného prostredia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 1,159 |
train_79 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926762 | 2025-05-02T09:10:41.157402 | 575540bd-240c-457e-a76b-4d6f9ce70958 | vlastníci sprivatizovaných podnikov. Vládny program je programom zmeny. Zmeny k lepšiemu, zmeny v prospech občanov. Zmeny štýlu politiky a vláda je pripravená túto zmenu realizovať. Náš poslanecký klub vyzýva k spolupráci všetkých poslancov, najmä však poslancov opozície. Vytvorme v parlamente také prostredie, aby sme umožnili vláde predložený program realizovať. Tento program sa zrodil ako prienik programov viacerých politických strán. Sme presvedčení, že je vyvážený, reálne prináša nádej, že Slovensko na prahu tretieho tisícročia bude stabilnou a dynamicky sa rozvíjajúcou krajinou, ktorá sa skoro začlení do rodiny slobodných demokratických a prosperujúcich krajín Európy. Vládny program sa môže stať práve tým impulzom, ktorý nás na novú cestu odštartuje. Preto sme presvedčení, že si zaslúži našu podporu a vláda, ktorá ho predkladá, si zaslúži dôveru slovenského parlamentu. Preto poslanci klubu Slovenskej demokratickej koalície budú hlasovať za prijatie tohto vládneho programu. Ďakujem. (Potlesk.) | Roman Kováč | SDK | 1998-11-25 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 2 | 139 |
train_80 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926771 | 2025-05-02T08:27:54.212733 | 685fa28c-3a8e-4bb0-b37c-81ae6aebc0e9 | Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, Slovenská národná strana svojím spôsobom a nieže len spôsobom, ale tvrdo je za to, aby bolo Slovensko zvrchované vo svojich daniach a daňovom systéme. Ale podporujem to sám osobne, ako už som tu bol aj spomínaný, ale táto deklarácia sa mi zdá svojím spôsobom populistická troška, a to z toho dôvodu, ako bolo povedané v dôvodovej správe, uvedené, že a) uvedená deklarácia nezasahuje do európskeho práva, b) je potreba súhlasu všetkých štátov na to, aby bola platná. Takže svojím spôsobom sa čudujem poslancom bývalej vládnej koalície aj v parlamente, aj vo vláde, že tento populistický návrh nepredložili zhruba pred 2 rokmi alebo 2,5 rokmi, pokiaľ boli ešte vo vláde a Slovensko bolo v Európskej únii. Ja si myslím, že vždy stačí hlas premiéra alebo niektorého z ministrov, ktorí budú na zasadaní, aby svojím spôsobom zabránili tomu, aby sa tento daňový systém nivelizoval a došlo k tomu, aby sme sa museli prispôsobovať silným európskym štátom, ako je Nemecko alebo Francúzsko, ktoré tu boli spomínané. Čiže svojím spôsobom môj názor je, že je to troška populistické zo strany KDH a ďalších členov parlamentu. Ďakujem. | Jozef Ďuračka | SNS | 2006-10-24 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje podporu myšlienke zachovania daňovej suverenity Slovenska v rámci EÚ a odmieta harmonizáciu podľa predstáv silnejších štátov ako Nemecko či Francúzsko"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník používa kritický jazyk (napr. „populistický návrh“) a vyjadruje nedôveru voči politickým oponentom, čím vytvára celkovo negatívny tón prejavu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 4 | 189 |
train_81 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926780 | 2025-05-02T08:31:20.573486 | d11eb084-e9c3-488a-aa3d-480e75b17150 | Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi niekoľko poznámok k návrhu zákona, ktorý práve prerokúvame. Všetci asi budeme súhlasiť s tým, že vstup či nevstup Slovenska do Severoatlantickej aliancie je dôležitý krok vo vývoji Slovenska. Podobne i referendum, o ktorom tu dnes hovoríme. Spôsob, akým sa tento návrh prezentoval, svedčí o tom, že tento krok nebol výsledkom serióznych politických úvah a analýz a že tak, ako to niektorí predrečníci hovorili, bol pripravený veľmi rýchle. Dokumentoval by som to na tom, že včera ráno sa konalo stretnutie členov zahraničného výboru s predsedníčkou nemeckého Bundestagu pani prof. Ritou Süssmuthovou. Jej prvá otázka na slovenských účastníkov stretnutia bola, ako to u vás vyzerá s referendom o vstupe do NATO. Predseda zahraničného výboru odpovedal, že referendum do NATO sa nebude konať v skorom čase, možno v septembri, a jedna kolegyňa, ktorá sedela veľa mňa, ešte dodala, že ak vôbec. Táto odpoveď bola pretlmočená pani predsedníčke. Ja vôbec nepochybujem o tom, že tí dvaja, ktorých som citoval, hovorili pravdu. Potom, keď sme prišli na obed do sály, videli sme, že na stole už bola rozdaná táto tlač. A keď som sa spytoval svojich kolegov, prosím vás, veď vy ste nesprávne informovali pani predsedníčku, tak ich odpovede boli svedectvom toho, že im to bolo trápne a nevedeli to normálne vysvetliť. Tým dokumentujem, že to naozaj bolo šité horúcou ihlou, a to nesvedčí o serióznej politickej príprave tejto veci. Ak už teda budeme vychádzať z toho, že referendum je najpriamejšia forma demokracie, tak k tomu mám niekoľko poznámok. Časovanie tohto referenda, tak ako sa vlastne navrhuje vieme už dnes, že zo summitu krajín NATO, ktorý sa bude konať v Madride 8. a 9. júla tohto roku, bude pozvaná jedna alebo viacero krajín na začatie rozhovorov o členstve v NATO tak, aby sa plnými členmi tejto organizácie stali v roku 1999, to znamená pri 50. výročí založenia aliancie. Takže konanie referenda v máji tohto roku, ako to vychádza podľa našich ústavných predpisov a zákonov, je skutočne mimo miesta a mimo času a nedáva to nijakú logiku. Ďalej k otázkam je tu pán Mikloško, chcel by som čiastočne odpovedať na jeho otázku, aby som pomohol spoločnému spravodajcovi, o aké jadrové zbrane na území Slovenska ide. O americké nejde. Ja to hneď vysvetlím prečo. Ide možno o ruské alebo nejaké zbrane nejakej inej jadrovej mocnosti. Ono ich veľa na svete nie je. Ja by som v tejto súvislosti chcel citovať jeden materiál, oficiálny materiál Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorý bol rozdaný členom zahraničného výboru a ktorý hovorí o tejto otázke. V decembri sa v Bruseli konalo zasadnutie Severoatlantickej rady. To je orgán, ktorý pozostáva z ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO. Prerokovali dôležité otázky. Jedna z nich bola aj o tej otázke, o ktorej hovoríme, citujem: """"Rozšírenie NATO nebude vyžadovať zmenu súčasnej jadrovej pozície aliancie. Krajiny NATO nemajú zámer, plán ani dôvod rozvinúť na území budúcich nových členov jadrové zbrane. Nevidia potrebu zmeniť jadrovú pozíciu a politiku NATO, ani nepredpokladajú, že by ju v budúcnosti bolo potrebné zmeniť."""" Ak toto ešte nie je dostatočne zrozumiteľné, odcitujem ďalšiu pasáž. O deň neskôr sa konalo stretnutie Severoatlantickej rady pre spoluprácu. Jej členmi sme aj my, bol tam náš minister zahraničných vecí pán Pavol Hamžík, ktorý na tomto zasadnutí aj vystúpil. Jedným zo záverov zasadnutia bolo, znovu citujem: """"Rozširovanie NATO (summit pozve jednu alebo viac krajín k rozhovorom o pristúpení k Washingtonskej zmluve s perspektívou plného členstva v roku 1999 atď.). NATO nemá záujem, neplánuje a nemá dôvod rozmiestniť jadrové zbrane na území budúcich nových členov a meniť tak svoju jadrovú politiku a nevidí ani potrebu urobiť tak v budúcnosti."""" Kolegyne a kolegovia, a my tu ideme dávať otázku: Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky? Ako to vysvetlíme našim zahraničným partnerom, ktorí sa dosť často spytujú, aká je vlastne politika súčasnej slovenskej vlády, čo má na mysli alebo akým spôsobom sa teda chce vyvíjať. Ja neviem, ako jasnejšie možno ešte dokumentovať rozhodnutie NATO o rozmiestnení jadrových zbraní, a my sa ideme spytovať našich ľudí, či sú za to, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane. No, to sa dá vysvetliť iba dvojakým spôsobom buď predkladatelia absolútne nie sú informovaní o týchto otázkach, alebo, a to je oveľa horšie, to robia zámerne a tie dve ďalšie podotázky smerujú tak, aby to boli navádzacie otázky, aby aj prvá otázka bola zodpovedaná negatívne. A to už je potom perfídna politická hra, primitívna, podotýkam. (Potlesk.) K tej tretej otázke takisto: Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území Slovenskej republiky? Akých vojenských základní? Niektoré vojenské základne tu máme, budeme ich likvidovať, alebo ako je to? Kolegyne a kolegovia, som si plne vedomý reality slovenského parlamentu. Viem, že čím dlhšie tu budem predvádzať argumenty, tým viac vás utvrdím, aby ste hlasovali za tento predložený návrh. Vy ste prijali politické rozhodnutie, vy si to odhlasujete a my tu môžeme vznášať jeden racionálny argument za druhým, zrejme s tým nič neurobíme. Chcel by som však iba povedať alebo poukázať na to, aby ste si túto politickú zodpovednosť uvedomili a uvedomili si to, že skutočne rozhodujeme teraz o zásadných otázkach budúceho vývoja na Slovensku. Ak o nich budeme rozhodovať takýmto spôsobom, ak budeme takéto otázky zásadného vývoja pripravovať takto politicky nezodpovedne, potom naozaj to bude v príkrom rozpore s programovým vyhlásením vlády, kde sa jasne stanovujú priority zahraničnej politiky, ako je integrácia do Európskej únie a do Severoatlantického zhromaždenia. A to už sa nejakým spôsobom oddiskutovať nedá. Ďakujem vám. (Potlesk.) | Eduard Kukan | DU | 1997-02-13 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník vyjadruje podporu integračnej politike Slovenska vrátane členstva v Európskej únii, ktorú označuje ako jednu z hlavných priorít programového vyhlásenia vlády, a kritizuje snahy, ktoré by túto líniu spochybňovali."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Celkový tón prejavu je kritický voči spôsobu prípravy referenda, formulácii otázok a politickému postupu vlády, čo vytvára prevažne negatívnu emocionálnu tonalitu."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 901 |
train_82 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926789 | 2025-04-30T06:37:57.680156 | 448adfaf-4d82-45a9-a9a6-ee4d96aebf91 | Ďakujem pekne. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že o prerokovaných bodoch budeme hlasovať o 11.00 hodine. A teraz budeme pokračovať druhým a tretím čítaním onávrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou zmluvou medzi Belgickým kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Írskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maltskou republikou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Portugalskou republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou, Helénskou republikou a Európskym finančným stabilizačným nástrojom. Návrh vlády je pod tlačou 29. Správu výborov máte v tlači 29a. Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. | Béla Bugár | MOST_HID | 2010-08-11 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník iba oznamuje pokračovanie rokovania o rámcovej zmluve s členskými štátmi EÚ a EFSF, bez hodnotenia EÚ samotnej."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón oznámenia je formálny a procedurálny, bez emočného vyjadrenia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 5 | 136 |
train_83 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926799 | 2025-05-01T15:51:50.536585 | ff8a1bfd-c4db-49a0-a5bc-0ef6b7f22d46 | Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k predkladanému návrhu zákona. Dovoľte mi, aby som sa sústredil hlavne na pozmeňujúci návrh. Chcel by som oceniť tiež rokovanie vo výboroch a konštruktívny prístup aj opozičných poslancov a vďaka tomuto prístupu vlastne sme mohli pozmeňujúcimi návrhmi predložiť do parlamentu zlepšený zákon. Ja by som povedal, že sme dostali dobrý návrh a my sme to ešte zlepšili. A k tomuto smeruje aj môj pozmeňujúci návrh. Vlastne ide o transformáciu zdravotníctva, ide o systémový krok a chcel by som dodať, že nemá retroaktívny účinok, a preto si myslím, že ak chceme dosiahnuť a chceme zaviesť systém aj do lekárenských služieb a do zákona o lieku, tak vlastne mali by sme tento pozmeňujúci návrh podporiť. Dávam pozmeňujúci návrh k § 35 ods. 1, ktorý by mal znieť: """"Lekárenskú starostlivosť o verejné lekárne a pobočky verejnej lekárne môže poskytovať fyzická osoba alebo právnická osoba na základe povolenia krajského úradu, ak preukáže splnenie podmienok uvedených v § 3 a 6 §. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona krajský úrad môže vydať povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti len fyzickej osobe podľa ods. 2."""" Ide vlastne o systémový krok a ide o zosúladenie poskytovania povolení na výkon činnosti s legislatívou platnou v Európskej únii. Chcel by som upozorniť, že vlastne nesiahame na žiadny majetok, nejdeme zrušiť právnické ani fyzické osoby, ktoré nespĺňajú kritériá, a preto si myslím, že ide o systémový krok, a preto žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne, pán predseda. | Barnabás Ferkó | SMK | 2000-02-08 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník podporuje zosúladenie slovenského zákona s legislatívou Európskej únie a označuje túto zmenu za „systémový krok“, čím vyjadruje pozitívny postoj voči európskym regulačným rámcom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má konštruktívny, kooperatívny a vecne uznanlivý tón, najmä voči výsledku spolupráce vo výboroch a smerovaniu legislatívnej zmeny."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 250 |
train_84 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926808 | 2025-04-30T15:14:37.295115 | 17c2731c-fd96-4c1e-9f62-7442197d2723 | o verejnej službe, v štátnej službe, hasičskom a záchrannom zbore. Vláda si však toto navarila sama. Poskytovanie 13. a 14. platu je školáckym príkladom oportunizmu v praxi. Platy síce nezvýšime, ale dáme dva ďalšie platy, akoby rok nemal 12, ale 14 mesiacov. V praxi sa to robí bez diferencovaného prístupu k zamestnancovi bez ohľadu na to, či si to zaslúži alebo nezaslúži. Takéto rovnostárstvo uberá na snahe zamestnanca iniciatívne a včas plniť úlohy. Som za zvýšenie platov tam, kde je to opodstatnené, najmä u učiteľov vysokých škôl a za poskytovanie polročných koncoročných odmien diferencovane podľa výsledkov práce zamestnanca. Iný prístup pokladám za kamufláž a vyvoláva, samozrejme, nespokojnosť tých pracovníkov, ktorí zodpovedne plnia svoje povinnosti. V rozpočte na rok 2003 je veľavravné porovnanie rastu miezd u štátnych zamestnancov a výdavkov najmä bežných a kapitálových. Analyzoval som v tejto súvislosti 14 kapitol rezortných ministerstiev bez ministerstva školstva v súvislosti s prenosom kompetencií. Z návrhu rozpočtu možno konštatovať, že kým v roku 2003 sa na mzdy štrnástich ministerstiev rozpočtovalo 21 mld., teda 2002, rozpočet na rok 2003 predpokladá sumu 23 mld. Ide teda o návrh, ktorý oproti roku 2002 navyšuje rozpočet o sumu zhruba 2,3 mld. Toto sa navrhuje i napriek tomu, že predvolebná rétorika, programové vyhlásenie vlády i verejné prezentácie lídrov koaličných strán sústavne chrlia predstavy o zoštíhlení a sfunkčnení štátnej správy. Aj zrušenie ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku predstavuje pre rozpočet na rok 2003 naďalej záťaž vyše 18 mil. korún, čo je len o 161 000 menej ako v tomto roku, keď ministerstvo ešte existovalo. Najväčšie zvýšenie miezd sa navrhuje pre kapitolu ministerstva obrany, skoro 1 mld. korún a ministerstva vnútra, zhruba 800 mil. korún. U ministerstva obrany, ako som už uviedol, je to ďalší výsledok úsilia o členstvo v NATO, ktorého dopad na náš rozpočet v budúcnosti bude čoraz zreteľnejší. Aj v kapitole ministerstva vnútra boli pred voľbami, ale aj tesne po voľbách prezentované opatrenia o znížení administratívno-správneho aparátu a presunu policajtov do miesta bydliska občanov. Výsledok tohto šetrenia, takzvaného, sa premieta do zvýšenia rozpočtu na mzdy o skoro 800 mil. korún. Zdá sa, že noví ministri nepoznajú situáciu v rezortoch pred voľbami, vyjadrujú svoje zbožné priania, avšak po prevzatí zodpovednosti za rezort svoje vyhlásenia veľmi rýchle korigujú. Aj pre samotné ministerstvo financií Slovenskej republiky ako nástroj vlády pre ožobračovanie občanov, v kapitole ministerstva financií sa na rok 2003 rozpočtuje 6,5 mld. korún na bežné a kapitálové výdavky, ktoré sú oproti tomuto roku vyššie o 1,2 mld. Pre rok 2003 má kapitola ministerstva financií navrhovaný počet pracovníkov 12 908, čo je oproti tomuto roku nárast o 37 osôb. Aké je to zoštíhľovanie štátnych orgánov, ktoré vládna koalícia sústavne servíruje verejnosti? Rozpočet napovedá, že šetrí sa všade, najmä s dopadom na občanov, ale netýka sa to štátnej správy, kde najmä kapitálové výdavky sú vysoké. Zatiaľ čo v rozpočte na tento rok boli výdavky celkom v kapitolách 15 rezortov 119,6 mld., na rok 2003 sa už ráta so sumou 130,5 mld. Som si vedomý toho, že údaje o výdavkoch nie sú podkladom pre posúdenie kvality návrhu, najmä z dôvodu, že hovoríme aj o rezortoch, ktorých výdavky smerujú v prospech občanov, napríklad ministerstvo zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí a rodiny. Vláda je však pri všetkých rezortoch príliš štedrá, najmä pri výdavkoch na obstarávanie kapitálových aktív. Zatiaľ čo v roku 2002 pre obstarávanie týchto aktív bolo v rozpočte 4,3 mld., na rok 2003 je to už 4,46 mld. Pri tejto analýze som zámerne vynechal rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii, kde kapitálové výdavky zohľadňujú výstavbu diaľnic a rezort školstva v súvislosti s prenosom kompetencií na samosprávu. Naskytá sa otázka, či je na mieste v súčasnej ekonomickej situácii Slovenska rozpočtovať skoro 4,5 mld. do obstarávania kapitálových aktív rezortov, najmä do výstavby a modernizácie budov, najmä neodôvodnenej modernizácie a podobne. Som toho názoru, že pokiaľ ekonomika Slovenska, úroveň sociálnej starostlivosti, úroveň platov a celková životná úroveň občanov nie je na európskej úrovni, nemusia byť na európskej úrovni ani materiálové podmienky pre ministerstvá, najmä budovy, ich vybavenie, luxusné dopravné prostriedky a podobne. Navrhujem preto, aby sa neodôvodnené výdavky v oblasti miezd a kapitálových výdavkov rezortov prehodnotili a ušetrené prostriedky rozpočtovali do rozvojových impulzov pre rast národného hospodárstva, do rozvoja vedy, základného aplikovaného výskumu, do rozvoja zamestnanosti, zdravotníctva a školstva. Podporím len taký návrh rozpočtu na rok 2003, ktorý bude šetriť v oblasti neodôvodnených výdavkov a ktorý bude rozvojový pre ekonomiku Slovenska a súčasne zohľadňujúci oprávnené požiadavky a potreby občanov a to hlavne v sociálnej oblasti. Dovoľte mi poznámku k návrhu na použitie Fondu národného majetku v roku 2003. Tento materiál v prvej časti odôvodňuje a navrhuje použitie sumy vyše 15 mld. korún majetku fondu a smerovanie použitia týchto finančných prostriedkov do desiatich oblastí. Je zarážajúce, že prostriedky z privatizácie v tomto roku a v roku 2003 smerujú len na splácanie dlhov, starých dlhov, úrokov, záväzkov, štátnych záruk, splácanie dlhu zdravotníckych zariadení a podobne. Straší aj cca 2,5 mld. korún - odmena privatizačným poradcom za predaj SPP. Žiaľ, pokiaľ ide o podporu rozvojových programov Slovenskej republiky, bolo použitých iba 40 mil. Sk na koncepciu externej integračnej komunikačnej stratégie SR. Aj v tomto prípade však ide iba o dokument a nie vklad do rozvoja hospodárstva Slovenska. Takýto trend použitia prostriedkov za privatizáciu zakladá vláda aj pre rok 2003, keď plánuje vyše 17 mld. použiť len na splatné záväzky. Dnes šéfovia niektorých štátov zvyknú v závere svojich prejavov emotívne zvolať: Boh žehnaj ich krajinu! Aby som bol moderný: Boh žehnaj a ochraňuj Slovensko s vládou, ktorá rozpredá všetko, čo je v jej dosahu, ktorej prostriedky za predaj majetku štátu nestačia na krytie záväzkov ňou založených, s vládou, ktorá sa z roka na rok zadlžuje. Naskytá sa otázka, čo bude o rok, o dva, keď už nebude čo predať, keď sa prešustruje všetok majetok vybudovaný za socializmu. Z čoho sa budú splácať úvery a úroky, ale najmä z čoho sa bude dotovať školstvo, zdravotníctvo a všetko, čo súvisí so životnou úrovňou občanov. Ako sa vytvoria predpoklady pre to, aby občania mali aspoň takú úroveň uspokojenia svojich oprávnených potrieb a požiadaviek ako do roku 1989. Na tieto a podobné otázky, doterajšie, ani súčasná vláda nedáva odpoveď. Je evidentná absencia vízie rozvoja Slovenska v strednodobom a v dlhodobom horizonte. Na jej spracovanie chýba odvaha vládnúcich garnitúr od prevratu roku 1989. Naopak, dominuje ľahostajnosť o smerovanie Slovenska, ale najmä záujem o rozvoj hospodárstva potom, keď skončí mandát vlády, keď z majetku štátu zostane iba obhryzená kosť. Členstvo v EÚ bez premyslenej hospodárskej politiky štátu a jej postupnej realizácie neveští dobrú budúcnosť Slovenska. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vo svojom vystúpení som sa dotkol iba niektorých kapitol vládneho návrhu rozpočtu na rok 2003. Súčasne som vyjadril názor na prístup vlády k spracovaniu tohto návrhu. Po parlamentných voľbách viacerí poslanci za KSS skonštatovali, že chcú byť konštruktívnou opozíciou. Keď som si osvojil obsah návrhu rozpočtu, položil som si otázku, čo mám urobiť, aby som sa stal konštruktívnou opozíciou? Priznávam, že doteraz som na túto otázku nedokázal odpovedať. Totiž podporiť by som mohol iba návrh takého rozpočtu pre budúci rok, ktorý by predkladateľ návrhu, teda vláda SR rešpektovala, že vzišla z vôle občanov, ktorí terajšej koalícii umožnili mať parlamentnú väčšinu a teda zostaviť vládu, takú, ktorá by v návrhu rozpočtu na prvom mieste bude dbať o občanov a zvyšovanie ich životnej úrovne. Vládu, ktorá rozpočtom zakladá protiľudovú sociálnu politiku podporiť nemôžem. Preto navrhujem, aby Národná rada neschválila vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2003, aby návrh bol vrátený vláde na prepracovanie pri zohľadnení nasledujúcich pripomienok a návrhov: po prvé, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 vytvoriť podmienky pre hospodársky rast, pre oživenie výroby najmä v priemysle a stavebníctve, po druhé, navrhnúť rozpočet, ktorý založí rozvojové impulzy, zabezpečí ročný rast HDP nad 4 % a bude znižovať nezamestnanosť ročne minimálne o 2,5 % až 3 %. Súvisí to aj s úlohou Európskej únie, ktorá si dala za cieľ do roku 2010 plne vyriešiť nezamestnanosť alebo mať takmer stopercentnú zamestnanosť, po tretie, prehodnotiť návrh rozpočtu kapitol rezortných ministerstiev a ďalších ústredných orgánov, najmä bežné a kapitálové výdavky a znižovať počty pracovníkov, mzdy, platy, služobné príjmy a obstarávanie kapitálových aktív. | Karol Fajnor | KSS | 2002-12-10 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník kritizuje vládnu hospodársku politiku v súvislosti s integráciou do EÚ a vyjadruje obavy, že členstvo bez premyslenej hospodárskej stratégie ohrozuje budúcnosť Slovenska, čo predstavuje implicitne odmietavý postoj k spôsobu, akým sa EÚ integrácia realizuje."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má silne kritický, pesimistický a varovný tón, plný obvinení voči vláde, pesimistických predpovedí a nespokojnosti s návrhom rozpočtu aj celkovým smerovaním krajiny."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 1,345 |
train_85 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926817 | 2025-05-01T18:31:14.610907 | 0b2d94ec-eae9-4835-9bdc-733d5daf9c65 | Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Najprv by som teda odpovedala na otázku pána Klusa. Tento proces, čo sa týka v rámci Európskeho parlamentu, vyriešený ešte nie je, ako bude procesne pokračovať, a bude to naďalej riešiť Európsky parlament. Keď Európsky parlament presne vyrieši situáciu, kedy odíde, alebo resp. čo po odídení Spojeného kráľovstva z Európskej únie bude nasledovať, ako sa to procesne vyrieši, budeme vás informovať s tým, že - ako som povedala - kandidát, ktorý bude 14., nezloží sľub a bude čakať na vystúpenie do právoplatného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Myslím si, že k pánovi poslancovi Dostálovi len poviem to, áno, je to tak, že 14, nie 13. Všetko ostatné vieme. Brexit je, nebude, nie je otázka na nás, ale je otázka na rokovaniach, čo sa týka Bruselu a Spojeného kráľovstva, prečo ešte doteraz brexit nie je uskutočnený. Sú asi viaceré dôvody a myslím si, že ako Slovensko to môžme ovplyvniť, ale len veľmi čiastočne, že sme aktívni na pôde Bruselu, takže budeme čakať na výsledky, ako sa dohodne Európska únia s Bruselom. Čo sa týka mojej neúčasti včera tu. Áno, skutočne, ja som bola v zahraničí, mala som plánovanú dovolenku, mala som plánované na oveľa dlhšie, preto som si dovolila požiadať pána podpredsedu vlády pána Rašiho o zastúpenie na tejto schôdzi, keďže som nevedela predigovať, ako tie body jednotlivo budú nasledovať. Po dohode s pánom premiérom som veľmi operatívne pricestovala na Slovensko a išla som na to stretnutie, o ktoré ma požiadal. Takže myslím si, že tie dôvody, ako skutočne, ospravedlnila som sa, nebola som tu, požiadala som náhradníka a vôbec som nepredpokladala, že už včera tu budem. Bola som tu na tom na základe toho, že som sa s pánom premiérom dohodla a mali sme vyriešiť nejaké veci. Keby som tie veci riešila s pánom premiérom a doriešila včas, určite by som na tie svoje body sem bola prišla už včera. Ale omlúvila som sa, ospravedlnila som sa, že som tu nebola. Dnes už som prítomná na týchto jednotlivých bodoch. A čo sa týka pána poslanca Grendela a pána Gašpara a pána Vorobjeva, ja nepoznám detaily z vyšetrovacieho spisu. Dozvedela som sa všetky veci, ktoré odzneli tu, dozvedela som sa ich z médií. Nie som orgán činný v trestnom konaní, a preto sa nebudem ja ani vyjadrovať k tomu, kto pochybil alebo ako to nastalo, alebo čo sa stalo. Ja si počkám na výsledky vyšetrovania a potom sa k tejto téme budem vyjadrovať. Čo sa týka témy zostania pána Gašpara ako na mieste poradcu alebo nezostatia v jeho funkcii poradcu, určite v najbližších hodinách sa k tejto téme vyjadrím. Nemyslím si ale, že to patrí k tým bodom, ktoré sme dneska rokovali, a budem to prezentovať pred médiami. Ďakujem veľmi pekne. | Denisa Saková | SMER | 2019-01-30 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečníčka vyjadruje akceptáciu procesov prebiehajúcich na pôde Európskeho parlamentu a deklaruje, že Slovensko je v rámci Bruselu aktívne, čo naznačuje podporu spolupráci a fungovaniu EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je prevažne vecný, bez emocionálne zafarbených vyjadrení či hodnotiacich súdov, zameraný na vysvetlenie procesov a ospravedlnenie neúčasti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 455 |
train_86 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926826 | 2025-04-30T19:57:07.363912 | 2eb64b51-cc8d-44eb-83a1-f0949d890031 | Ďakujem pekne. Ja si to zaplatím, aby nemal problémy Rusko. (Smiech.) Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone. Článok II. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., č. 251/1997 Z. z., č. 332/1997 Z. z., č. 140/1998, zákona č. 17/1999, zákona č. 3/2000 Z. z., č. 118/2002 a zákona č. 534/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto. Pozmeňujúci návrh k bodu 5 vládneho návrhu. Odsek 9 ukončiť na konci piateho riadka po slovách „podľa odseku 7“, na konci piateho riadka slovo „sumu“ vypustiť, vložiť interpunkčné znamienko, vetu ukončiť a vypustiť celú ďalšiu časť odseku. § 8 ods. 9 potom bude znieť: Na základe rozhodnutia o kategorizácii liečiva podľa ods. 8 ministerstvo zaradí liek s obsahom liečiva zaradeného do zoznamu liekov alebo vyradí liek zo zoznamu liekov, určí maximálnu sumu úhrady za liek na základe povinného zdravotného poistenia v sume zodpovedajúcej násobku počtu denných definovaných dávok liečiva obsiahnutých v lieku a sumy úhrady za jednotku dennej definovanej dávky liečiva určenej podľa ods. 7. Dôvodová správa. Vecné argumenty k pevnému poplatku. Nadštandardné riešenie, ktoré nemá analógiu v krajinách Európskej únie, je to experiment. Po druhé. O indikovanom použití lieku nebude rozhodovať lekár, ale solventnosť pacienta. Po tretie. (Potlesk.) Navrhovaný model je plošný a nerozlišuje medzi akútnou a chronickou terapiou. Po štvrté. Dôsledkom môže byť nedostupnosť mnohých dôležitých liekov, ktoré nemajú adekvátnu náhradu v zmysle porovnateľnej terapeutickej účinnosti alebo výskumu vedľajších účinkov. Po piate. Opatrenie nemôže byť kontraproduktívne, časť pacientov bude pravdepodobne prestavená na inú formu terapie, ktorá z dlhodobého pohľadu môže byť drahšia. Po a zvýšenie priamych nákladov pre komplikované a pre dlhodobé liečby, po b zvýšenie nepriamych nákladov (práceneschopnosť, hospitalizácia, ošetrovanie člena rodiny a tak ďalej). Po šieste. Nie sú k dispozícii žiadne kvantitatívne dáta, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť a užitočnosť zavedenia pevného doplatku, a nie sú definované jasné kritériá, ako postupovať, chýba metodické usmernenie. Po siedme. Zbytočne narastú doplatky pacientov za lieky, a to mnohokrát rádovo, v niektorých prípadoch až o niekoľko 100 alebo 1- tisíc korún. V súvislosti s tým si treba uvedomiť, že často ide o lieky, ktoré sú na trhu zavedené, užíva ich aj niekoľko desaťtisíc pacientov, a preto, že sú patentovo chránené, nemusí byť dostupná ich generická alternatíva. Takto konštruovaný model nemotivuje výrobcov k zníženiu ceny, a teda ani nešetrí verejné zdroje, len obmedzuje dostupnosť liekov pre pacientov. Komentár k pevnému doplatku pacienta. Doterajší spôsob určovania cien liekov a výšky úhrady zo zdravotného poistenia a následne aj spoluúčasti pacientov, doplatky za lieky v hotovosti umožňoval farmaceutickým spoločnostiam znížiť doplatky pacientov za lieky napríklad tým, že pri fluktuácii kurzov koruny mohli cez distribučné spoločnosti aktuálne upraviť, znížiť v mnohých prípadoch koncové ceny v lekárni. Výška doplatkov síce môže byť vzhľadom na časový faktor a zásoby v rôznych lekárňach rôzna, ale ich maximálny strop je daný maximálnou cenou určenou ministerstvom financií Slovenskej republiky. Cenová hladina liekov na Slovensku je hlboko pod úrovňou väčšiny krajín Európskej únie, nakoľko ministerstvo financií aj ministerstvo zdravotníctva pri stanovovaní maximálnych cien liekov, ktoré sú regulované, využíva porovnanie s deviatimi krajinami a vyberá vždy najnižšiu možnú cenu. Farmaceutické firmy doteraz v záujme pacientov a dostupnosti svojich liekov kompenzovali výšku niektorých doplatkov a posúvali tak neoficiálne svoje koncové ceny v lekárňach aj pod hladinu najnižších európskych cien. Ministerstvo zdravotníctva tento postup v minulosti oficiálne niekoľkokrát prezentovalo ako účinný mechanizmus na znižovanie ceny liekov. Navrhovaná zmena cenotvorby takýto postup vylúči a výrobcovia liekov budú musieť na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky nahlásiť svoje oficiálne ceny. Vzhľadom na to, že 90 percent liekov je z dovozu, spôsobuje, že medzinárodný charakter farmaceutických spoločností a hladiny cien v Európskej únii sú omnoho vyššie. Takáto zmena pravidiel vo svojej podstate protitrhová a centralistická regulácia, ktorá môže v extrémnych prípadoch viesť až k odchodu niektorých farmaceutických výrobcov z trhu a k úplnej nedostupnosti liekov, môže byť považovaná za negatívny signál pre zahraničných investorov rok pred vstupom Slovenska do EÚ. Opatrenie postihne predovšetkým pacientov výrazným finančným zaťažením a znížením kvality liekov a prevencie. Dôsledkom bude zníženie kvality života a skrátenie priemerného veku obyvateľov. Čo mňa na fixnom poplatku najviac mrzí, je to, ešte dodám, že rozdiel, ak by firma náhodou znížila, ako bolo spomínané, neviem, aký motív na to bude mať, ale ak by náhodou mala, suma nebude nižšia pre pacienta, ale pôjde do zdravotnej poisťovne. Čiže z môjho hľadiska je to porušenie zákona o odvodoch do zdravotných poisťovní, pri ktorom je 14 percent naakumulovaných u pracujúcich, je to navýšenie odvodov. Prečo to má ísť do zdravotnej poisťovne. Ak by to bolo pre pacienta, keď to je pre občana, všetkými desiatimi, nakoľko to tak nie je, podávam tento pozmeňujúci návrh. Dámy a páni, je toho veľmi veľa, o čom by sa dalo hovoriť. Ja si myslím, že by ste mali mať spoločný cieľ, a opakovane hovorím, veľmi rád podporím pána ministra, ak pripraví do budúcnosti zákony, pripraví ich včas a potom ich prekonzultujeme so všetkými zainteresovanými, ak ich prediskutuje možno aj s inými kolegami z iných výborov a potom do parlamentu predložíme niečo kompletné, niečo hotové. Z toho bude každý profitovať a každý potľapká pána ministra, každý potľapká každého z nás, keď nás stretne v meste, zvýšime tým dôveryhodnosť našich funkcií a myslím si, že spravíme veľa aj pre občanov tejto republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.) | Milan Urbáni | HZDS | 2003-03-04 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"\"Cenová hladina liekov na Slovensku je hlboko pod úrovňou väčšiny krajín Európskej únie, nakoľko ministerstvo financií aj ministerstvo zdravotníctva pri stanovovaní maximálnych cien liekov, ktoré sú regulované, využíva porovnanie s deviatimi krajinami a vyberá vždy najnižšiu možnú cenu. Farmaceutické firmy doteraz v záujme pacientov a dostupnosti svojich liekov kompenzovali výšku niektorých doplatkov a posúvali tak neoficiálne svoje koncové ceny v lekárňach aj pod hladinu najnižších európskych cien. Ministerstvo zdravotníctva tento postup v minulosti oficiálne niekoľkokrát prezentovalo ako účinný mechanizmus na znižovanie ceny liekov. Navrhovaná zmena cenotvorby takýto postup vylúči a výrobcovia liekov budú musieť na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky nahlásiť svoje oficiálne ceny. Vzhľadom na to, že 90 percent liekov je z dovozu, spôsobuje, že medzinárodný charakter farmaceutických spoločností a hladiny cien v Európskej únii sú omnoho vyššie.\" Kritika liekovej cenotvorby a výsky cien na úrovni EÚ benchmarku"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón prejavu je výrazne kritický voči navrhovaným zmenám zákona o liekoch a zdravotníctve, pričom rečník poukazuje na ich negatívne dôsledky pre pacientov, dostupnosť liekov a legislatívny proces."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 881 |
train_87 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926835 | 2025-05-02T09:10:08.717088 | 7d12375a-bc11-412b-b274-7836e0fbcf31 | aby prišli na toto rokovanie. Takisto vyzerá aj kampaň, ktorá je viac kontraproduktívna než produktívna. A hlavne nad tým, že ste nepovažovali Zahraničný výbor Národnej rady za príslušný na posúdenie návrhu a zaujatie stanoviska. Je to len potvrdenie slabej a nekompetentnej politiky, ktorú zahraničný výbor a možno, že aj celá snemovňa často prezentuje. Hovoril som o tom, že štúdii o rozšírení sme nevenovali ani minútu, že včera na stretnutí predseda zahraničného výboru prezentoval, že ideme do referenda, ale až niekedy v jeseni, v septembri, zrazu na druhý deň je čosi iné. Priatelia, dovoľte mi na záver možno len takú paralelu. Referendum v tejto situácii a v tomto čase a s tými otázkami, ktoré sú navrhnuté, je ako príprava na svadbu u ženícha, ktorého nechce tá, ktorej on slovne dvorí. Bez zmeny slovenský mládenec vytúženú nevestu nezíska. Ledaže to len všetko iba predstiera, a jeho srdce je v skutočnosti studené alebo patrí inej. Vážená Národná rada, kľúč k členstvu Slovenska v Severoatlantickej aliancii nie je ďaleko, je tu, v Bratislave, je v Národnej rade Slovenskej republiky. Ten kľúč je vo vašich rukách. Ten kľúč to nie je referendum, to je zásadná pozitívna zmena politického vývoja. Ďakujem vám. (Potlesk.) | Ján Figeľ | KDH | 1997-02-13 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 1 | 197 |
train_88 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926844 | 2025-05-01T18:24:03.567604 | c3f50f8b-f5fa-4848-96f1-408af6821057 | Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, potreba prijatia zákona vyplýva zo stupňa príprav Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými sme viazaní. Návrh zákona stanovuje pre voľby poslancov Európskeho parlamentu systém pomerného zastúpenia s tým, že Slovensko tvorí pre voľby poslancov jeden volebný obvod. Pre Slovenskú republiku bol určený počet 14 poslancov. Návrh upravuje základné princípy volieb, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb. Kandidačné listiny budú predkladať politické strany alebo ich koalície. Zoznam oprávnených voličov sa bude vytvárať zo Stáleho zoznamu voličov, ktorý vedú obce, a tento zoznam bude rozšírený o občanov členských štátov EÚ s trvalým pobytom na našom území. Návrh zákona zakotvuje možnosť vysielať politickú reklamu aj v rozhlase a v televízii, ktoré sú prevádzkované držiteľmi licencií. Organizačné zabezpečenie volieb prislúcha ministerstvu vnútra. Zisťovanie výsledkov volieb bude zabezpečovať Štatistický úrad Slovenskej republiky. Vážené dámy, vážení páni, odporúčam predložený návrh schváliť. | Vladimír Palko | KDH | 2003-03-06 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technické predstavenie legislatívneho zámeru "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je vecný a legislatívny, bez emocionálne zafarbených výrazov alebo hodnotení, zameraný na technické aspekty návrhu zákona."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 3 | 167 |
train_89 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926854 | 2025-05-02T09:09:56.397759 | 50de7424-1215-4044-a8d6-441dcfc40a0c | Ďakujem, pán podpredseda, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s rokovacím poriadkom dávam najskôr procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku na vrátenie zákona predkladateľovi na prepracovanie. No a v ďalšej reči sa vyjadrím, že prečo. Dobre. Budem sa vo svojom príspevku zameriavať najmä na tú jasličkovú časť, na ten jasličkový zákon, ktorý je súčasťou novely zákona o sociálnych službách, aj keď, samozrejme, veľkú pozornosť treba venovať aj tej druhej časti novely zákona. To znamená tým klasickým doterajším zariadeniam sociálnych služieb určeným najmä pre seniorov a ľudí so zdravotným postihnutím. Ale verím, že túto úlohu naplnia moje kolegyne, ktoré budú vystupovať po mne. Stačí si pozrieť pripomienky verejnosti v pripomienkovom konaní a je asi zrejmé, čo by zriaďovatelia, a najmä neverejní zriaďovatelia zariadení sociálnych služieb očakávali od takejto novely. A teda vysporiadali ste sa s tým tak, ako ste sa vysporiadali. Opakujem, zrejme to okomentujú moje kolegyne. Nechám im na to priestor. Ja sa chcem venovať tej časti, ktorá je zásadná pre zriaďovateľov tých doterajších detských jaslí alebo ľudovo povedané škôlok, ktoré sa týmto spôsobom idú inštitucionalizovať a ideme teda im dávať určitý právny rámec. Tak prečo navrhujem vrátenie zákona na prepracovanie? Z viacerých dôvodov. Napríklad preto, lebo tento zákon bol prijatý od zeleného stola. Vznikol, samozrejme, na ministerstve práce, sociálnych vecí, ale bez poctivých, dôkladných a dlhodobých konzultácií s tými, ktorých sa priamo týka. Samozrejme, týka sa to hlavne rodičov s malými deťmi, ale týka sa to v danom prípade najmä zriaďovateľov týchto zariadení, ktorých máme na Slovensku ak nie desiatky, stovky, určite sú to rádovo stovky zariadení dnes, ktoré si zriadili z vlastnej iniciatívy ľudia, obvykle vo forme živnosti. Keď si k tomu pripočítame desiatky, ak nie stovky rôznych materských a rodičovských centier, ktoré sú nepriamym spôsobom tiež dotknuté týmto zákonom, tak je to skutočne veľmi veľa subjektov a tisíce detí a ich rodičov, ktorých sa to priamo dotýka a dotýkať bude. Čiže tento zákon nebol prijatý takým spôsobom, že by sa dlhodobo diskutovalo s touto verejnosťou, ale bol prijatý od zeleného stola. Jednoducho boli tu tie nešťastné prípady, ktoré boli medializované, a na ministerstve ste si povedali, že hanby už bolo dosť, treba niečo rýchlo urobiť, tak teda máme tu túto novelu. Ja k nej v zásade možno ani nebudem zaujímať negatívny postoj, pretože si takisto uvedomujem a uvedomujú si to tí zriaďovatelia tých zariadení v prvom rade, že určitý rámec pravidiel tu treba zaviesť. Ono dnes je to, keď sa to tak ľudovo povie, skutočne na prvý pohľad divočina a tie pravidlá neexistujú. Takže súhlasím s tým, poďme ich zaviesť. Len treba to poriadne rozdebatovať. Poriadne rozdebatovať so zriaďovateľmi súčasných zariadení a, samozrejme, neslobodno zabúdať na susedný rezort, a to je rezort školstva. Pretože pokiaľ ide o existenciu tých zariadení, o ktorých sa bavíme, tak tam je značný prekryv detí vo veku do troch rokov, nad tri roky. Dnes v tých reálne fungujúcich súkromných materských škôlkach, tak sa to najčastejšie nazýva, no budeme to možno volať jasle, budeme to... Ako to budeme volať? Budeme to volať, nemám to ešte zažité, budeme ich volať... budeme ich volať... (rečník hľadal údaj v podkladoch) zariadenia starostlivosti o deti do troch rokov veku. Tak. Zariadenia starostlivosti do troch rokov veku. Čiže to, čo chceme takto regulovať a čo chceme dať do poriadku, sú dnes v praxi rôzne malé súkromné zariadenia, často pôsobiace v rodinných domoch alebo v nejakých prebudovaných menších priestoroch. Dokonca v panelákových bytoch tie zariadenia takto neoficiálne dnes bez nejakej regulácie fungujú. Sú tam deti v zásade, prídeme na to, že už od jedného roka, dokonca ani nie ročné, sú tam deti päťročné, štvorročné, ktoré sa nedostali do tých existujúcich obecných škôlok. Takže ten problém nie je len, pokiaľ sa týka o deti do troch rokov veku, na to chcem upozorniť, ten problém je značne širší. A preto je potrebné komunikovať a toto riešenie hľadať v komunikácii s ministerstvom školstva. Na to nestačí aparát ministerstva práce, sociálnych vecí, ľudia, ktorí sú tam, aby od zeleného stola napísali nejakú novelu. Na to je potrebná dôkladná príprava a súčinnosť s ministerstvom školstva, pretože treba to urobiť v súčinnosti s existujúcimi inštitútmi materských škôl a dohodnúť sa na týchto pravidlách. Hneď o chvíľku vám poviem, že prečo to je zlé, tak ako ste to urobili, konkrétne. Ďalšia vec je, že vy ste vlastne nenapísali nejaký nový zákon o detských jasliach, o zariadeniach starostlivosti do troch rokov veku, keď použijem vašu terminológiu, ale vy ste vlastne urobili novelu zákona o sociálnych službách a tieto detské jasle ste vložili ako ďalšiu formu sociálnej služby do existujúceho zákona o sociálnych službách, čo so sebou prináša logické veľké problémy, najmä pokiaľ ide o bezbariérovosť, k tomu sa o chvíľku dostaneme. Čiže ak môžem niečo odporúčať, ak to skutočne vrátime späť na ministerstvo, tak treba to urobiť ešte raz ako samostatný zákon a nedávať to ako nejaké vložené paragrafy do zákona o sociálnych službách. Sociálne služby sú sociálne služby. Detské jasle, to je niečo úplne iné. Inak to funguje. Inak to funguje. Napríklad preto, a to snáď nespochybní nikto, že úlohou tých detských jaslí je okrem iného výchova tých malých detí. Starších ľudí a zdravotne postihnutých, nehnevajte sa na mňa, vychovávať netreba. Cieľom zariadení sociálnych služieb je starostlivosť o tie osoby. Ale cieľom detských jaslí nemôže byť len to, že to bude akési, s prepáčením, odkladisko detí, pokiaľ sú rodičia v práci, ale tie deti treba vychovávať, nielen sa o ne starať. Čiže tu je aj ten prekryv na ministerstvo školstva, a preto je aj potrebná tá komunikácia s ministerstvom školstva a hľadanie spoločného riešenia. Teraz budem už konkrétnejšie hovoriť o jednotlivých námietkach. Definujete tieto zariadenia ako zariadenia pre deti do troch rokov veku. No dobre, fajn. Nech už je to, ako chce, do troch rokov veku. Čiže pokiaľ dieťa má 2,99 roka, tak v tom zariadení môže byť. Ale pokiaľ to dieťa už má tretie narodeniny alebo dokonca tri roky a pár dní, tak už tam vlastne nemôže byť, resp. ak to teraz hovorím zle, tak mi, prosím vás, vysvetlite na základe tých paragrafov, tak ako ste ich napísali, v čom to hovorím zle. Pretože ja to vnímam tak, že vlastne ste ošetrili tieto zariadenia ako striktne zariadenia do troch rokov veku. Pokiaľ napríklad rodič teraz v septembri, ja viem, poviete mi, že sú tam prechodné ustanovenia, ale zabudnime teraz na prechodné ustanovenia, pokiaľ rodič dá svoje dieťa v septembri do týchto detských jaslí s tým, že má dva roky a desať mesiacov, tak môže, pretože ešte nemá tri roky. A teraz v novembri bude mať tri roky, tak vlastne musí odísť, lebo už má tri roky. A čo má ten pracujúci rodič ďalej robiť? Má dať dieťa do škôlky. Výborne. Ale to by tie škôlky museli existovať. Pretože ony škôlky existujú, pardon, ony existujú, beriem späť. Lenže existujú tak, že miest v tých škôlkach je málo. Do škôlky musia zobrať dieťa, ktoré má rok pred povinnou školskou dochádzkou, áno, vtedy, ale pokiaľ ide o deti, ktoré majú tri roky a pár mesiacov, tak asi neviete ako, o čom funguje ten život vonku. Takéto dieťa do škôlky v zásade neumiestnite, pretože vám povedia, že """"sme plní"""". Podľa príslušných predpisov ministerstva školstva je síce možné brať do materskej školy dokonca už dvojročné dieťa. Vidíte, tam je ten akýsi ako keby prekryv zo strany ministerstva školstva. V materskej škole môže byť dieťa, materské školy sú v zásade určené pre deti od troch rokov veku. Nie, nie sú miesta, dobre. A zároveň ale ten predpis hovorí, že v materskej škole môže výnimočne, keď sú na to nejaké dôvody, byť aj dieťa už od dvoch rokov. Čiže školáci, myslím tým ministerstvo školstva, umožňujú umiestnenie dvojročného dieťaťa vo výnimočných prípadoch do materskej školy. Ale tento predpis ministerstva práce, tento jasličkový zákon hovorí, že dňom tretích narodenín dieťaťa musí to dieťa vlastne odísť. Takže ten prekryv, ktorý by som tam očakával, ale môže tam byť výnimočne aj dieťa staršie ako tri roky, v tomto zákone jednoducho nie je. Čiže ak to budete prerábať, tak si, prosím vás, berte v tomto inšpiráciu od ministerstva školstva a zamyslite sa nad tým, či by v týchto detských jasliach nemohli byť aj trojročné a prípadne dokonca aj staršie deti. Stalo by sa niečo, keby tam boli? Ja viem, vy mi poviete, že tri roky, to je tá hranica, kedy už to spadá pod školský systém a sociálny systém sa vzťahuje na deti do troch rokov veku. Kristepane, to niekedy nejaký mudrlant vymyslel, že keď je to dieťa do troch rokov, tak to spadá pod rezort sociálnych vecí, a keď je to dieťa už trojročné, tak spadá pod rezort školstva? Ja to tu totižto počúvam stále kol dookola, prečo sa niečo nedá. Lebo to už patrí rezortu školstva. Bolo by dobré si spolu sadnúť, ešte raz to zdôrazňujem, a celkovo filozoficky sa zamyslieť, či fakt je deň tretích narodenín dieťaťa taký rozhodujúci, že to dieťa preklopíme z pôsobenia jedného ministerstva do pôsobenia druhého. Možnože to nehovorím správne. Ja necítim sa byť 100-percentný odborník v týchto veciach, ale už | Jozef Mihál | SAS | 2016-10-14 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 7 | 1,500 |
train_90 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926863 | 2025-05-01T17:13:05.008324 | c8ed3ea2-12d2-49d1-88f6-9f3dfd0afef7 | Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poľnohospodárstvo, potravinárstvo, lesné hospodárstvo a vodné hospodárstvo pri hodnotení za štvorročné volebné obdobie treba vidieť aj v širšom priestore a čase. Týka sa to aj, a možno najmä, medziľudských vzťahov a myslenia ľudí na vidieku. Opätovne sa potvrdzuje, že myslenie ľudí sa nemení podľa revolučných zmien. To, čo je možné meniť, je zmena správania sa ľudí zmenou ich motivácie. A motivácia s možnosťou vziať do vlastných rúk svoj vlastný osud v podmienkach slobody demokracie a trhu nie je v historických súvislostiach slovenského vidieka jednoduchá. Je to proces dlhodobý, vyžadujúci cit a komplexné postupné prepracovanie celého spoločenského mechanizmu ako funkčného motivačného inštrumentária, ktorému ľudia aj dôverujú. A dôveru vidieka nezískali projektanti transformácie z rokov 1990 1991, keď zámer napraviť chyby z čias socializácie chceli dosiahnuť administratívnou deštrukciou racionálnej veľkovýroby a návratom k maloroľníckej forme hospodárenia. Za úplné nešťastie možno považovať tzv. poľský model, podľa ich názoru ako perspektívny pre Slovensko. Znamenalo by to, že súčasnú poľnohospodársku produkciu Slovenska by nezabezpečovalo 130 000 ľudí, čo je dnešný stav, ale približne 800 000 ľudí, čo zodpovedá produktivite práce poľnohospodárstva v Poľsku. Takéto a podobné postupy sa, bohužiaľ, aj uplatnili v niektorých postkomunistických transformujúcich sa krajinách a dopadlo to tak, ako sme nedovolili u nás, teda úplným kolapsom až na hranici hladu, ako napríklad v Bulharsku. Preto mi dovoľte, aby som ako jednu z najvýznamnejších hodnôt volebného obdobia tejto vlády označil politické a ekonomické obhájenie moderných racionálnych štruktúr v podmienkach veľkovýroby a koncentrovaného kapitálu. Navodili sme zdravé, súťaživé prostredie medzi jednotlivými formami hospodárenia na pôde, či už sú to poľnohospodárske družstvá vlastníkov, alebo iné obchodné spoločnosti, práve tak ako rodinné podniky alebo jednotlivo hospodáriaci roľníci. Ďalším tvrdým demotivačným úderom pre odvetvie pôdohospodárstva z roku 1991 bola jednorazová až dvojtretinová reštrikcia štátnych podpôr. Bohužiaľ, tieto tendencie znižovania podpôr štátu do pôdohospodárstva sú naďalej silné v mnohých politických stranách v Slovenskej republike. Veď v roku 1994 tzv. dočasná vláda ako jedno z prvých opatrení, ktoré urobila, bolo zníženie podpôr do tohto odvetvia. Preto sme hneď po voľbách v roku 1994 tento trend zvrátili. A za prebiehajúce volebné obdobie sme priamu a nepriamu podporu zvýšili o viac ako jednu tretinu, čím sme dosiahli najvyššiu úroveň spomedzi všetkých transformujúcich sa krajín. Išlo o kľúčový problém programového vyhlásenia vlády a vláda ho s plnou zodpovednosťou aj riešila. Je pravdou, že väčšina spomenutých deštruktívnych rozhodnutí sa urobila ešte na úrovni vtedajšej česko-slovenskej federácie, ale otázka, ako zabrániť frontálnemu rozpadu pôdohospodárstva a zároveň sa transformovať do trhových podmienok, stála pred vládou Slovenskej republiky v roku 1992. Vtedajšia vláda a parlament postupne prijali koncepcie rozvoja odvetví pôdohospodárstva a legislatívnymi nástrojmi a nástrojmi hospodárskej politiky začali stabilizovať trhové podmienky hospodárenia. Hrozba frontálneho rozkladu sa odvrátila a od roku 1993, keď hospodársky úpadok vyvrcholil, sa výroba a ekonomika trvale zlepšujú. Dnešná situácia pritom vôbec nie je jednoduchá a ani ľahká. Ľahká ani nebude a neviem o jednom štáte na svete, kde by aj ľahká bola. Pravdou však v Slovenskej republike je, že ten, kto vie a chce hospodáriť, aj úspešne hospodáriť môže. A záujem o hospodárenie na pôde je až prekvapujúco veľký. Dnes slovenské, prakticky úplne privátne poľnohospodárstvo a potravinárstvo vyrobí viac základných potravín mierneho pásma, ako sa na Slovensku spotrebuje. A globálnym limitom jeho napredovania prestáva byť problém, ako vyrobiť, ale problém je, ako a kde viac predať. Rovnaké tendencie zlepšovania hospodárenia a stabilizácie podmienok hospodárenia sú zrejme aj v lesnom hospodárstve a vo vodnom hospodárstve Slovenskej republiky. Konkrétne v programovom vyhlásení súčasnej vlády za pôdohospodárstvo môžeme identifikovať 25 úloh. Na plnenie najdôležitejších mi dovoľte poukázať. V prvom rade sme, vážené pani poslankyne, páni poslanci, obrovský kus práce vykonali spolu v oblasti legislatívy ako základnej podmienky napĺňania a realizácie zámerov programového vyhlásenia. V pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva sme spolu prijali 18 zákonov, ako zákon o niektorých opatreniach a usporiadaní vlastníctva k pozemkom, čím sa odštartoval proces usporadúvania evidencie a vlastníctva k pôde, aký nemá obdoby od čias Márie Terézie a k dnešnému dňu sa prakticky 37 %, čiže 1 300 katastrov v tomto smere už uspôsobilo. Ďalej zákon o spoločenstvách, tzv. urbársky zákon, o užívaní pozemkov zriadených v záhradkových osadách, čím sa zafixovala možnosť niekoľko stotisíc občanov aj naďalej sa venovať tejto ušľachtilej záhradkárskej činnosti. Zákon, ktorým sa zmenil zákon číslo 42, tzv. transformačný zákon, len vďaka ktorému sa odštartoval potrebný proces transformácie na podnikateľskú orientáciu a družstvá dostali novú perspektívu. Ďalej zákon, ktorým sa zmenil zákon číslo 100 o hospodárení v lesoch, čím sa napríklad dosiahlo zníženie rozkrádania v lesoch až o 90 %. Významnými legislatívnymi nástrojmi zdokonalenia podnikania v poľnohospodárstve a vyrovnania dôchodkovej disparity tohto odvetvia sú zákony o verejných skladoch a zákon o poľnohospodárstve. Ďalej boli prijaté zákony obsahujúce implementáciu poľnohospodárskeho právneho poriadku Európskej únie do nášho právneho poriadku, a to zákon o ochrane zvierat, o potravinách, o rastlinnolekárskej starostlivosti, o výrobe a obehu liehu, o odrodách a osivách, o vinohradníctve a vinárstve, o ekologickom poľnohospodárstve, o veterinárnej starostlivosti, o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat. Bol odovzdaný na schvaľovanie zákon o výžive rastlín. Týmto zákonom sa dosiahne prakticky plná aproximácia základnej legislatívy so súčasnou legislatívou Európskej únie. Úlohu udržania rovnovážnosti a stability potravinového trhu a potravinovej bezpečnosti štátu vláda spoľahlivo splnila. Ponuka potravín v množstve, kvalite a sortimente sa plynule zdokonaľuje. V roku 1997 sa vyrobilo toľko jatočných ošípaných, hydiny, jatočného dobytka, zemiakov, zeleniny, koľko bola spotreba. Plus-mínus 1 %. Olejnín sa vyrobilo o 53 % viac, ako sa na Slovensku spotrebuje, a cukru o 20 % viac, mlieka o 10 %, vajec o 3 % a tak ďalej. Do roku 1994 podiel výdavkov obyvateľstva za potraviny zo spotrebných výdavkov narastá. V roku 1995 sa tento vývoj zvrátil. Priemerne ročne klesali výdavky na potraviny o 0,84 %. Tento fakt je pozitívny aj v prospech spotrebiteľov potravín, ale aj v prospech producentov, čo sa často znevažuje. Bol napríklad rozhodujúcim pri rozhodovaní o znížení dane za tzv. zelenú naftu, pri zvyšovaní dotácií a v podobných situáciách. Mimoriadne významnou a dôležitou úlohou bola a je úloha oživenia finančných tokov a rozvoj špecifických agrárnych foriem financovania. Postupne sa zvýšil od úpadku, ktorý vyvrcholil v roku 1993 počet ziskových podnikov, ako som už uvádzal, 10-krát a celkovo sa zlepšili ekonomické výsledky takto: Hrubá poľnohospodárska produkcia vzrástla o 36 %, tržby o 27 %, záväzky klesli o 15 %. Zo štátneho rozpočtu bolo na stabilizáciu podmienok hospodárenia poskytnuté v rokoch 1995 1998 31 mld. Sk. K oživeniu finančných tokov prispeli aj štátne fondy: podporný fond prevažne formou úverov 5,6 mld., fond ochrany a zveľaďovania pôdy 2,2 mld. a štátny fond trhovej regulácie 3,2 mld., a to väčšinou formou nenávratných dotácií. Bol zvýšený objem finančných prostriedkov na reeskont poľnohospodárskych zmeniek z objemu 1,5 mld. na 3 mld. Sk. Boli vytvorené podmienky Slovenskej záručnej rozvojovej banke za poskytnuté finančné záruky. Vytvorila sa nová úverová linka prostredníctvom japonskej eximbanky a Eximbanky Slovenska, čím sa zabezpečil vyšší objem o 1,5 mld. Rieši sa problém tzv. starého bloku úverov vo väzbe na zákon o revitalizácii podnikov. Schválených bolo zatiaľ 16 projektov v objeme 565 mil. Sk, pričom v roku 1998 pokračujeme s ďalšími projektmi revitalizácie reálne v objeme viac ako 1 mld. Sk. Významným prínosom pre ekonomickú konsolidáciu poľnohospodárstva sú opatrenia v oblasti daňovej politiky. Súhrn daňových úľav za roky 1995 1998 je 3,9 mld. K zaktivovaniu finančných tokov v poľnohospodárskej prvovýrobe prispeje už v tohtoročnej žatve aj zákon o skladiskových záložných listoch asi v objeme 2 mld. Sk, podobne zákon o poľnohospodárstve, kde len v časti Promptné platby je možné reálne očakávať oživenie finančných tokov za 1 mld. Sk. Objem investovania v poľnohospodárstve sa postupne zvyšoval z 5,6 mld. na 9,3 mld. za toto volebné obdobie. V oblasti ochrany domácich výrobcov a spotrebiteľov, dámy a páni, bol prijatý celý rad systémových i dodatočných technických opatrení. Ich uplatnením sa v minulom roku zabránilo dovozom potravín, ktoré sami vieme vyrobiť približne za 7 mld. Sk. Je napríklad všeobecne známe, že od jesene 1997 sa na Slovensko nedoviezli žiadne zemiaky a jablká, pokiaľ sa neskonzumovali domáce. Následne za 5 mesiacov tohto roku vývoz vzrástol takmer o 1 mld. a dovozy klesli o viac ako 300 mil. Sk. V rámci riešenia reštitučných nárokov do konca roka 1997 bolo vydané rozhodnutie na vrátenie majetku vo viac ako 80 % prípadov. Spolu bolo oprávneným osobám vrátených takmer 180 000 ha a urbariátom a komposesorátom takmer 75 000 ha. K 31. marcu tohto roka bolo zo 460 podnikov zaradených do privatizácie sprivatizovaných 420, čiže viac ako 92 %. Osobitnú pozornosť, dámy a páni, programové vyhlásenie venuje rozvoju medzinárodných vzťahov a hlavne príprave na vstup do Európskej únie. V oblasti prípravy na prevzatie spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie sa modelovo monitorujú a alternujú dosahy prevzatia spoločnej poľnohospodárskej politiky na slovenské poľnohospodárstvo. Vytvorili sme informačnú sieť testovacích podnikov poľnohospodárskeho účtovníctva, rozpracúva sa poľnohospodársky súhrnný účet, bola zriadená Agentúra trhových informácií Slovenska, rozpracúva sa stratégia regionálnej a štrukturálnej politiky, ktorá je v rámci Európskej únie mimoriadne silná. Na ministerstve bolo zriadených 22 pracovných skupín, ich príprava, zaškolenie sa realizuje v rámci projektov Phare a projektov bilaterálnej spolupráce s | Peter Baco | HZDS | 1998-07-10 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník opakovane vyzdvihuje implementáciu legislatívy Európskej únie, prípravu na spoločnú poľnohospodársku politiku a aktívnu snahu o integráciu do EÚ, čím vyjadruje podporu politickému a legislatívnemu zosúlaďovaniu so štandardmi EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má prevažne optimistický a konštruktívny tón, zdôrazňuje dosiahnuté úspechy a pokrok v rezorte, čo vytvára celkovo pozitívnu emocionálnu výpoveď."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 1,500 |
train_91 | pending | 2025-04-29T06:17:05.926872 | 2025-05-02T09:10:28.841436 | d10fab51-c6c7-477a-aa11-5afc242773f7 | Vážené dámy, vážení páni, nikomu z nás nepatrí hodnotiť, či predložený návrh zákona je v rozpore s ústavou, alebo nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Na toto je oprávnený iba Ústavný súd Slovenskej republiky, takže nechcem začať moje vystúpenie takýmto kategorickým hodnotením, ale chcem povedať, že predložený návrh zákona vyvoláva veľmi veľa právnych, ústavných otázok, ktoré sú spojené s medzinárodným právom, a rád by som tieto otázky postavil pánu ministrovi spravodlivosti. Na úvod chcem povedať, že dnes možno vziať osobu do väzby z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 67 Trestného poriadku, a tie dôvody sú všeobecne akceptovateľné vo svete. Teda je tu dôvod, že páchateľ ujde alebo sa bude skrývať, ďalší dôvod, že bude pôsobiť na svedkov, alebo spoluobvinených, takejto väzbe hovoríme kolúzna väzba, alebo že bude pokračovať v trestnej činnosti. Ak si zoberieme ktorýkoľvek trestný poriadok alebo podobný právny predpis v zahraničí, zistíme, že tieto tri štandardné dôvody väzby sa prakticky všade uvádzajú. V roku 1993 sme uskutočnili novelizáciu Trestného poriadku, a to zákonom číslo 178, a v Národnej rade Slovenskej republiky sme schválili zákon, ktorým sme zaviedli inštitút poloobligatórnej väzby. Tento inštitút už v roku 1993 vyvolal rôzne diskusie a rôzne problémy. Spočíva v tom, že sudca môže zobrať obvineného do väzby aj bez existencie troch štandardných dôvodov alebo jedného z troch štandardných dôvodov, ktoré sú uvedené v § 67 Trestného poriadku, a to vtedy, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon stanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou najmenej 8 rokov. Už touto novelizáciou Trestného poriadku v roku 1993 sme výrazne ustúpili od osvedčenej formy právnej úpravy väzby, ktorá sa, ako som povedal, tradične viaže na existenciu určitých zákonných dôvodov. Do novelizácie Trestného poriadku uskutočnenej zákonom číslo 178 z roku 1993 bolo síce možné vziať do väzby obvineného aj vtedy, ak mu hrozil vysoký trest, ale museli existovať dôvody upravené alternatívne v písmenách a) až c) § 67 ods. 1 Trestného poriadku. Novelizácia nalomila túto zásadu fakultatívnej väzby a zaviedla inštitút poloobligatórnej väzby. Opakujem, tento inštitút vyvolal veľa diskusií, možno aj veľa problémov, ale nemožno povedať, že by išlo o právnu úpravu, ktorá by dnes narážala na Ústavu Slovenskej republiky alebo iné medzinárodné dokumenty, pretože stále je to väzba, kde sa sudca môže rozhodnúť, či zoberie páchateľa do väzby, alebo nezoberie. Vláda Slovenskej republiky dnes prichádza s návrhom na uzákonenie obligatórnej väzby v plnom zmysle slova. Čo je na tejto legislatívnej iniciatíve zaujímavé a aké otázky by som v súvislosti s ňou rád postavil pánu ministrovi spravodlivosti. Táto legislatívna iniciatíva sa veľmi často prezentuje ako prostriedok boja s organizovaným zločinom. Áno, my si plne uvedomujeme potrebu upraviť situáciu, keď sudcovia bez vážnejších dôvodov nevzali do väzby alebo po nejakom krátkom čase prepustili z väzby osoby, proti ktorým bol zozbieraný závažný dôkazný materiál svedčiaci o tom, že naozaj došlo k spáchaniu závažného trestného činu. Toto si plne uvedomujeme. Nie sme však presvedčení, že riešenie tohto problému spočíva v tom, že zavedieme do Trestného poriadku obligatórnu väzbu v plnom význame slova. Chcel by som povedať: Typické pre Národnú radu Slovenskej republiky, ale aj pre celú spoločnosť je, že vznikne v spoločnosti problém a na problém vždy reagujeme iba zákonom, a myslíme si, že tento problém je týmto vyriešený. Neustále poukazujem na bývalých vekslákov, ktorí nám ponúkali valuty alebo menili valuty do roku 1989 za výhodné kurzy, oveľa výhodnejšie, ako boli v bankách. Čo sme urobili? Jediné, čo sme urobili, sprísnili sme trestný postih týchto ľudí, pozatvárali sme niektorých vekslákov, ale o pol hodinu na ich mieste stál iný vekslák, pretože to bolo fantasticky ekonomicky zaujímavé. To trestné právo s týmto problémom nič neurobilo. Po roku 1990, keď sa postupne upravili kurzy a keď už dnes nie je veľký rozdiel medzi kurzom na čiernom trhu a bankovým kurzom, sa nám zrazu veksláci v pravom zmysle slova stratili. Čiže, ak máme ekonomický problém, riešme ho ekonomickými prostriedkami. Ak máme problém boja s organizovaným zločinom, nestačí, ak budeme novelizovať iba Trestný poriadok a zavedieme obligatórnu väzbu. Je to príliš málo. Na právne kroky musia nadväzovať inštitucionálne, personálne, materiálne kroky atď. Čiže nerobme z prijímania zákonov v Národnej rade Slovenskej republiky fetiš. Kladiem otázku pánu ministrovi spravodlivosti, ktorá nakoniec už bola postavená, prečo sa má obligatórna väzba vzťahovať na všetkých obvinených, ktorí sú obvinení zo spáchania trestného činu uvedeného v § 62 Trestného zákona. Povedzme si niečo o tomto paragrafe. Paragraf 62 Trestného zákona bol zaradený do Trestného zákona už v roku 1961, keď nadobudol účinnosť úplne nový Trestný zákon. Účelom alebo úmyslom zákonodarcu bolo dať do jednej skupiny, ktorá bola vyjadrená § 62 Trestného zákona, závažné trestné činy, páchatelia ktorých môžu byť prepustení podmienečne z výkonu trestu odňatia slobody až po dvoch tretinách uloženého trestu. Toto je jediný dôvod, prečo vznikol § 62 Trestného zákona. Žiadny iný dôvod zákonodarca nemal. A preto sú aj v § 62 Trestného zákona rôznorodé trestné činy: vlastizrada, rozvracanie republiky, vyzvedačstvo atď., pretože vzhľadom na úmysel zákonodarcu malo logiku dať všetky tieto trestné činy dohromady a viazať podmienečné prepustenie odsúdených za tieto trestné činy až po dvoch tretinách vykonaného trestu. Kladiem otázku, čo majú tieto trestné činy, ako je vlastizrada, rozvracanie republiky, vyzvedačstvo, spoločné s organizovaným zločinom, ak vychádzame z toho, že novelizácia Trestného poriadku je určená len na boj s organizovaným zločinom. Neverím alebo nie som celkom presvedčený, že by sme mali teraz strašiť, že to bol nejaký úmysel alebo niečo iné. Domnievam sa, že to bola chyba pri príprave tejto novelizácie zákona, a rád počúvam, čo hovorí predseda ústavnoprávneho výboru, že je tu zhoda v tom, že prinajmenšom treba okruh trestných činov uvedených v § 62 Trestného zákona zúžiť a uvažovať iba o trestných činoch, ktoré sú bezprostredne spájané s organizovaným zločinom. Malo by ísť najmä o trestné činy, ktoré pokryjú krádeže áut, ktoré pokryjú obchodovanie s drogami, ktoré pokryjú násilie, ktoré sa používa v rámci organizovaného zločinu, krádeže starožitností, pranie špinavých peňazí, jadrový materiál, zbrane a obchod so ženami. To sú oblasti organizovaného zločinu, na ktoré sa slovenský organizovaný zločin, ale aj skupiny, ktoré tu pôsobia zo zahraničia, najčastejšie orientuje. Druhá otázka alebo druhá pripomienka, ku ktorej by som rád počul názor pána ministra spravodlivosti, je aj určitý paradox, ktorý vyplýva z tejto právnej úpravy. Zaujímavé je, že sme zaviedli poloobligatórnu väzbu, kde sudca môže zobrať páchateľa do väzby, ak je obvinený z trestného činu, kde je dolná hranica minimálne osem rokov, a nemusí mať žiadne iné dôvody. Teda sudcovi stačí, že je niekto napríklad obvinený z vraždy, a nemusí skúmať, či mu páchateľ ujde, alebo sa bude skrývať, alebo či bude pôsobiť na svedkov, alebo či bude pokračovať v trestnej činnosti. Samotný fakt obvinenia z trestného činu vraždy mu umožňuje zobrať takéhoto človeka do väzby. Opakujem, trestná sadzba je minimálne osem rokov. Avšak prichádzame s návrhom zaviesť obligatórnu väzbu, kde sudca musí dať obvineného do väzby, ak je obvinený z niektorého z trestných činov, ktoré sú uvedené v § 62. Zoberme si jeden z týchto trestných činov, a to sa týka viacerých trestných činov uvedených v tomto paragrafe. Napríklad skrátenie dane podľa § 148 ods. 5 Trestného zákona. Tu sa stanovuje minimálna sadzba dolná hranica päť rokov. Tak teda máme dolnú hranicu päť rokov, musíme ho poslať do väzby. Ale máme minimálnu hranicu osem rokov, nemusíme, ale môžeme ho dať do väzby. Čiže je tu veľký nepomer, je to paradox, podľa mňa na toto by mal reagovať pán minister spravodlivosti a vysvetliť, či sa zaoberali vzťahom poloobligatórnej väzby a trestnými činmi, ktoré sú uvedené v § 62 Trestného zákona. Po tretie, chcem sa spýtať pána ministra, ako sa vyrovnali autori tohto návrhu zákona hoci poviem to veľmi otvorene, viem, že tento návrh zákona ideovo nevznikol na ministerstve spravodlivosti, ale vznikol niekde inde, ministerstvo spravodlivosti bolo vykonávateľom tejto idey ako sa vyrovnali autori tohto návrhu zákona s bohatým argumentačným materiálom, materiálom rekodifikačných komisií, ktoré tu pôsobia od roku 1990. Vážené dámy a páni, od roku 1990 sú v rámci česko-slovenskej federácie, v rámci Slovenskej republiky už desiatky kodifikačných a rekodifikačných komisií. Ja som bol v piatich. V piatich rekodifikačných komisiách vrátane komisie na úrovni federácie. Od roku 1990 v rámci Trestného poriadku hovoríme o tom, či zaviesť, alebo aký význam by malo zavedenie obligatórnej väzby. A musím povedať, že argumentačné materiály z týchto komisií jednoznačne odmietajú obligatórnu väzbu a sú tam uvádzané rôzne odborné argumenty, nie politické, odborné argumenty. Preto sa pýtam, ako sa autori návrhu zákona vyrovnali s týmto argumentačným materiálom. Ďalej sa chcem spýtať... Pán Ľupták, nech sa páči, ak tomu rozumiete, pustím vás k mikrofónu, poďte nám to povysvetľovať, máte tendenciu sa vyjadrovať k veciam, ktorým vôbec nerozumiete, tak, prosím vás, nechajte ma pokojne hovoriť. Chcem sa opäť spýtať v štvrtej otázke pána ministra spravodlivosti, načo je potrebná poloobligatórna väzba, ak pri aplikácii § 67 ods. 2 Trestného poriadku to je poloobligatórna väzba, teda, že môže zobrať osobu do väzby -, je možné osobu zobrať do väzby bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. Veď predsa, ak si zoberieme trestné činy, ktoré sa páchajú pri organizovanom zločine, tak nič nebráni sudcovi, aby takúto osobu zobral do väzby, a vôbec nemusí | Róbert Fico | SV | 1997-11-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | [
"x"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"discarded"
] | 1 | 1,500 |
train_92 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926881 | 2025-04-30T14:34:47.274326 | d764dbc7-d072-4f82-be70-69be74a16c58 | Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia poslanci, vo svojej interpelácii sa chcem obrátiť na podpredsedu vlády pre ekonomiku. Vážený pán podpredseda, dovoľte mi, aby som v úvode povedala niekoľko faktov. Nechcem diskutovať o genéze, ale splatnosť faktúr Všeobecnej zdravotnej poisťovne voči verejným lekárňam v roku 1998 bola 3 mesiace. V roku 2002 je táto splatnosť 5 až 6 mesiacov a dlh lekárňam po dobe splatnosti faktúr je približne 6 mld. Sk. Tento stav nastal jednak neustálym zadlžovaním rezortu zdravotníctva, ale aj nedoplatením starých dlhov, tak ako to vyplývalo z uznesení vlády Slovenskej republiky aj z vašich osobných ubezpečení. Osobne som sa niekoľkokrát stretla a rokovala so zástupcami Slovenskej lekárnickej komory a vyzývala ich k rozumnému konaniu, aby nebola ohrozená zdravotná starostlivosť občanov Slovenskej republiky. Vychádzala som aj zo spoločného rokovania predsedu vlády, vás ako podpredsedu pre ekonomiku a ministra zdravotníctva so zástupcami Slovenskej lekárnickej komory a následne aj s poslancami výboru pre zdravotníctvo v júni roku 2001. Dovoľte mi, aby som odcitovala zo zápisu z rokovania s premiérom: „Premiér Dzurinda deklaroval dobrú vôľu skrátiť splátkový kalendár, nakoľko to bude možné podľa situácie, aj do konca roku 2001. Zdroje bude možné získať z privatizácie strategických podnikov. K vyhodnoteniu splátkových možností sa bude konať 15. 12. 2001 opätovné stretnutie zúčastnených, na ktorom sa prehodnotia možnosti skrátenia splátkového kalendára.“ Krátky citát z listu ministra zdravotníctva Slovenskej lekárnickej komore: „Finančné prostriedky v sume 2,8 mld. získané z privatizácie Piešťanských kúpeľov budú poskytnuté na oddlženie liekového reťazca tak, ako bolo prisľúbené. Ako som vás uistil viackrát, získanie týchto finančných prostriedkov je viazané na privatizáciu. V prípade posunu privatizácie Piešťanských kúpeľov sa posunie aj termín oddlženia neštátnych verejných lekární. Kúpele Piešťany boli sprivatizované v roku 2001. Tieto finančné prostriedky však neboli použité na oddlženie rezortu zdravotníctva a ani snaha členov Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo upraviť rozpočet Fondu národného majetku minulý týždeň a vyplatiť dlh zdravotníctvu na základe uznesení vlády z roku 2001 v sume 900 mil. Sk nebola na pléne akceptovaná.“ A dovoľte mi ešte odcitovať z vášho listu Slovenskej lekárnickej komore: „Vláda si uvedomuje zložitú finančnú situáciu slovenského zdravotníctva a v júni 2001 schválila prostriedky na riešenie starých dlhov. Žiaľ, niektoré privatizačné projekty sa nepodarilo k dnešnému dňu zrealizovať ani prostriedky, ktoré boli určené na tento účel, získať,“ list bol napísaný 30. septembra roku 2001, „vláda z tohto dôvodu nemohla načas splniť uznesenie zo 6. júna 2001. Chcel by som vás informovať, že minister zdravotníctva v spolupráci s ministerkou financií a prezidentom Fondu národného majetku pracujú na alternatívnom nahradení týchto príjmov. Chcel by som vám poďakovať za doterajšiu trpezlivosť a ubezpečiť vás, že som si vedomý zložitej situácie, v ktorej sa členovia vašej komory nachádzajú, a naďalej budem podporovať vyriešenie problému starých dlhov spolu s odstránením ekonomických deformácií v slovenskom zdravotníctve.“ Vážený pán podpredseda, obchodníci nakupujú z veľkodistribúcie tovar a ten následne predávajú v obchodoch občanom. Lekárnici tiež nakupujú u dodávateľov lieky, t. j. musia za objednané a dodané lieky zaplatiť a tieto základe platných zákonov v lekárni rozdávajú na základe lekárskeho predpisu. Pritom v Národnej rade bola viackrát predložená novela zákona č. 140/1988 Z. z., kde sa žiadalo alebo chcelo, aby lekáreň bola braná ako obchod ako ktorýkoľvek iný, liek ako tovar ako ktorýkoľvek iný a lekárnik ako obchodník ako ktorýkoľvek iný. Podľa platnej legislatívy by lekárnikom mali za vydané lieky zaplatiť zdravotné poisťovne. Činnosť zdravotných poisťovní je zo zákona garantovaná štátom. Je neetické, nespravodlivé a, dovolím si povedať, protizákonné, ak štát núti lekárnika zo zákona vydávať lieky a zdravotnícke pomôcky a nezabezpečí finančné zdroje na ich úhradu. Rezort zdravotníctva sa zadlžuje mesačne len vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni približne v sume 250 mil. Sk. Znížením počtu pracovníkov v zdravotníctve o 6 000 a počtu lôžok o 3 000 za toto volebné obdobie – a pritom ani v jednom parametri sme sa veľmi neodlišovali od počtov v štátoch Európskej únie, hlavne ak zo zákona máme garantovaný približne rovnaký rozsah zdravotnej starostlivosti – sa fiktívne ušetrilo približne 2,1 mld. Sk, čiže zadlženie asi za obdobie 10 mesiacov. Pán podpredseda, rezort zdravotníctva je podfinancovaný, a preto si dovolím položiť vám otázku, ako chce vláda Slovenskej republiky a ako vy chcete ako podpredseda vlády pre ekonomiku zabezpečiť rozsah zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona o Liečebnom poriadku, z čoho vyplývajú aj vydané lieky, ak nechcete dofinancovať rezort zdravotníctva, ako chcete splniť vami dané sľuby Slovenskej lekárnickej komore a ako chcete, aby sa o Slovenskej republike nehovorilo ako o štáte, kde je nevymožiteľnosť práva. Ďakujem pekne. | Anna Záborská | SDK | 2002-05-30 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Rečníčka sa venuje výhradne problematike financovania zdravotníctva a nevyjadruje explicitne ani implicitne hodnotiace stanovisko k Európskej únii; zmienka o EÚ slúži len ako referenčný rámec pre porovnanie parametrov systému zdravotnej starostlivosti."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
" Prejav má jednoznačne kritický a naliehavý tón, ktorý poukazuje na zlyhania vlády pri plnení záväzkov voči lekárnikom a na neudržateľný stav v zdravotníctve."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 737 |
train_93 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926891 | 2025-05-01T17:16:14.732584 | 9b7a351b-79b4-4c9f-897b-564ec3e4bc6e | Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti, lebo si ešte rozobral do podrobnejšia tie naše veci, ako my sme tu bojovali s týmto problémom. Iba krátko, nebudem to naťahovať, už je dvanásta hodina za chvíľu. Jedna vec. Čo napadne Slováka, keď niečo vyparatí? Alebo niečo potrebuje zabezpečiť? Mám tam známeho či nemám tam známeho? Že? A zrazu nič si neurobil, všecko vybavíte, lebo tam máte známeho a niekto si dokonca na tom spravil biznis. Lebo má známeho a príde a ponúkne. Vybavím ti, že tvoj projekt prejde, pretože..., a sme doma. A sme doma, vážení! To znamená, že pokiaľ my toto neodstránime, tak my si tu môžme o demokracii, o budovaní neviem čoho; nie. Žiaľ, je to tak, že momentálne sa naši ľudia cez túto prizmu v živote správajú, pretože vidia to aj zvrchu. Žiaľ, vidia to aj, ryba smrdí od hlavy a potom prakticky aké vzory my im dávame. A môžem nabudúce dať aj desiatky príkladov, ktoré aj mne chodia, ako sa bačuje s reštitúciami, s pôdou, s eurofondami, so všetkým možným, a promile, ja hovorím, promile, sú takí, čo dajú projekt a – div sa svete, stal sa zázrak. Ten projekt im prešiel. Ináč nemá šancu. Takže, vážení, tu je ťažký, by som povedal problém, ktorý neviem, ktorá generácia Slovákov zvládne, ale momentálne táto dnešná sa mi zdá, že asi nie. A chcem veriť, že my ako zákonodarci a zákonodarný zbor maximálne úsilie vyvinieme na to, aby ďalšia generácia mala tú šancu, že bez nejakých tých protekcií bude vedieť zabezpečiť riešenie toho problému, respektíve to, čo bude potrebovať táto spoločnosť. Ďakujem pekne. | Martin Fecko | OLANO | 2016-05-18 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník síce kritizuje korupčné praktiky spojené s eurofondmi, ale neformuluje výslovný postoj voči EÚ ako inštitúcii alebo jej politikám – hodnotenie sa týka skôr vnútroštátnej implementácie a správy."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má prevládajúco kritický a skeptický tón voči stavu spoločnosti, najmä v oblasti klientelizmu a zneužívania verejných prostriedkov."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 263 |
train_94 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926904 | 2025-04-29T09:25:03.656124 | 3b78e571-224a-4363-af43-bd16f881114c | Dobre. V tomto prípade skutočne si myslíme, že úhrada nákladov má ísť nielen cenami, ale aj dotáciami. Podporujem smerovanie Slovenskej republiky do Európskej únie a harmonizáciu legislatívnych, obchodných, technických noriem, ale pri zvážení objektívnych ekonomických podmienok, za ktorých chceme z hľadiska konkurencieschopnosti do týchto európskych štruktúr vstúpiť. V programovom vyhlásení vlády si, podľa môjho názoru, každý z nás môže nájsť to, čo od neho očakáva, čo v ňom hľadá. Jeden autoritatívnu politiku, iný populizmus, ďalší liberálnu ekonómiu. Ja a mnohí z nás v ňom vidia reálny, komplexný, no pritom veľmi náročný dokument, pre realizáciu ktorého treba aktívny prístup všetkých členov vlády, nás poslancov, ako aj celej podnikateľskej a nepodnikateľskej sféry. Preto dávam programovému vyhláseniu vlády podporné stanovisko a budem hlasovať za vyjadrenie dôvery vláde. Ďakujem za pozornosť. /Potlesk./ | Anton Poliak | ZRS | 1995-01-20 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník/rečníčka výslovne podporuje smerovanie Slovenskej republiky do Európskej únie a harmonizáciu noriem za zohľadnenia ekonomických podmienok."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"positive"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Tón vystúpenia je konštruktívny a nadšený podporou programového vyhlásenia vlády."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 128 |
train_95 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926913 | 2025-04-30T13:31:11.816675 | abe9e28a-3c19-4d04-a0f0-eaaf2d906067 | Vážené pani poslankyne, páni poslanci, máme tu teda takú zaujímavú debatu, ale treba si v prvom prípade povedať, že každý jeden ľudský život, ktorý prišiel márne na stratu, si musíme uvedomiť, že prečo sa to stalo a je to veľmi smutné, či už išlo o takého človeka alebo o iného, o slušného alebo menej slušného, je to odsúdeniahodné, ale treba si povedať, že aj táto vražda sestričky Eriky nám ukázala, že akým smerom sa to všetko uberá a vidíme, že tie trestné činy naberajú. Ale nemôžme hovoriť, že tie trestné činy sú iba páchané jedným etnikom. Povieme si áno, sú aj také vraždy, aj také vraždy, ale musím tu zareagovať aj niektorých tých pánov poslancov, čo tu rozprávajú, pretože pán Benčík, ako sme zvykli, hneď zastáva toto etnikum. Ale v tomto tu nejde o odsúdenie vraždy za to, že to spáchal nejaký miestny cigán z osady, ale ide o to, že bola spáchaná vražda, ktorú odsudzujeme. Povedali ste na margo tých Michaloviec. Ja som tam osobne bol. Povedali ste, že tam bolo pár ľudí a potom Kotleba z tade ušiel, pretože tam prišli miestni cigáni a viete, ako to bolo. Prosím vás, keď niečo hovoríte, hovorte o faktoch, ktoré ste zažili alebo priamo ste tam. Lebo vy ste už ako televízia Markíza. Vy to prekrútite z minúty na minútu a popri tom tam bolo tisíce ľudí, tisíce ľudí a nielen z Michaloviec, ale aj z okolia a cigáni, ktorí tam boli navození, sa vyhrážali nám zabitím. Vyhrážali sa nám cez facebook, cez sociálne siete. Pán Benčík, keby toto vám niekto urobil, tak priletí vrtuľník, NAKA a neviem aká každá policajná zložka, aby vás ochránili. Nám, keď niečo vypisujú, tak nebudeme nariekať, ale ideme to riešiť. Išli sme tam, postavili sme sa za slušných ľudí, postavili sme sa za to, aby tí ľudia konečne sa mohli bezpečne cítiť, aby sa dokázali spojiť. Pretože ja som v tých Michalovciach bol viackrát a to nieže táto vražda sa tam stala. Tí miestni z osady tam otravujú ľudí už pri obchodných domoch, žiadajú o peniaze, páchajú kriminalitu a záhada to je, že z kade tí ľudia peniaze na tieto všetky činy majú, keď dokážu chodiť po krčmách, dokážu hrať automaty, tak, samozrejme, je to aj z dávok a je to aj z úžery. Pretože mnohí tí Rómovia, ktorí sú v tých osadách, tak sú na PN, ale nie sú na PN na Slovensku, lebo sú na PN v Anglicku. Z tade ich organizovaná skupina prevezie do Belgicka a z tade do Holandska. Čiže oni dokážu poberať PN z viacerých štátoch naraz a potom na Slovensku ešte majú tú drzosť žiadať dávky od sociálnej poisťovne. Ďalšou vecou, pozor drogy. V tých osadách sú strašne rozšírené drogy. Úžerníci cez svojich ľudí tam distribuujú drogy, na ktorých zarábajú. Títo ľudia sa dostanú do takého kolobehu a potom nevedia sa z toho dostať a darmo my tu môžme robiť rôzne projekty, rôzne kadejaké centrá na to, aby sme to zmenili, ale to sa zmeniť jednoducho nedá. Pretože tí ľudia, ktorí sú v tých osadách, tak oni sú nezamestnateľní. Takých ľudí, ktorých nedokážete zamestnať v normálnom zamestnaní, tak darmo im budete robiť projekty cez Európsku úniu a utopíte tam milióny eur, keď takéhoto človeka nedokážete zamestnať. Čiže pre takýchto ľudí treba urobiť taký projekt, kde sa dokážu zamestnať. Čiže najjednoduchšie práce, ktoré môžu vykonávať, čiže výkopové práce, stavebné práce a takéto jednoduché práce, na ktorých naozaj by získali tie návyky. Pretože tí ľudia, ktorí generácie nemajú pracovné návyky a nemajú to klasické fungovanie a zodpovednosť, tak takých projektami cez Európsku úniu a cez komunitné centrá nenaučíte pracovať. Čiže na tomto si treba, k tomuto si treba sadnúť a vymyslieť jednotný projekt, aby tí ľudia, ktorí naozaj ten intelekt nemajú na to, aby vykonávali iné roboty dokázali tie najjednoduchšie práce robiť. Pán Pollák, na vás osobne, proti vám nič nemám. Ja som za to, ak budeme riešiť problémy tejto skupiny, ale ja som navštívil, možno mi to neuveríte, ale viaceré tie osady a ja som sa bavil aj s tými ľuďmi, ktorí sú tam v osadách, lebo niektorí sú tam naozaj normálni a, bohužiaľ, osud to zariadil tak, že sa tam narodili. Ja som sa s nimi bavil, lenže oni niektorí si aj uvedomujú, že tie peniaze z Európskej únie, ktoré boli vyčlenené na riešenie tohto problému, sa len ukradnú. Zneužili a tie peniaze, ktoré, teraz je momentálne na riešenie tohto problému vyčlenených 900 mil. eur a 500 mil. je priamo na splnomocnenca vlády pre rómsku komunitu. Čiže ak vy tieto peniaze dokážete použiť na to, aby sa nezamestnateľní ľudia stali opäť zamestnateľnými, tak ja som za. Lenže oni si dobre uvedomujú, že či už to bol váš otec alebo to boli iní splnomocnenci, tak jednoducho tieto peniaze len ulievali takým smerom a nedostalo sa to priamo k tým ľuďom. Táto vražda, ktorá bola expresne rýchlo vyšetrená, tak jednoducho týmto ľuďom život nevráti a nesmieme si predtým zatvárať oči. Keď som bol v televíznej debate, tak tam ma upozornili na to, že percentuálne nie je možné a je to zakázané uverejňovať, aká je kriminalita podľa etnika. Čiže nemôže žiadny denník, žiadna, žiadny úrad zverejňovať to, koľko percent sa stalo kriminality, či už to boli cigáni, či už to boli bieli, či už to boli Rusíni, to je jedno aká menšina. Nemôže sa to uverejňovať, ale pre všetkých, ktorí tu budú hovoriť o tom, že ako tu v skutočnosti je, že nie je tak, ako sa nám tu snažia nejakí extrémisti nahovoriť, tak urobme poslanecký prieskum, pán Benčík. Poďte, pôjdeme spolu, urobme poslanecký prieskum a poďme sa pozrieť do výkonu trestu. Poďme sa pozrieť do Ilavy, poďme sa pozrieť do Leopoldova, poďme sa pozrieť do iných väzníc a keď tam priamo budeme, tak ja som zvedavý, či niekto z vás si povie, že naozaj toto etnikum nemá väčšie percento páchania kriminality. Ak ste za, ja budem veľmi rád. Každý jeden poslanec, ktorý bude ochotný urobiť poslanecký prieskum, navštíviť takéto výkony trestu, tak potom nech reprodukuje, čo tam videl, pretože aj niektorí ľudia, ktorí priamo sú v tých výkonoch trestov, tak zažívajú to priamo aj tam. Riešili sa tu väzby, rieši sa tu výkon trestu, teraz tam budú ďalšie komisie, lenže tak ako policajti si neodvážia v dnešnej dobe otvoriť ústa, ani takýto problém riešiť, tak takisto si to už ani referenti, ktorí sú vo výkonoch trestoch ako zamestnanci, sa tam už aj boja pracovať. Pretože nie, že niekomu len niečo by povedali, ale nebodaj že by niečo ešte museli zasiahnuť, tak ich vyrieši inšpekcia a po novom ich vyrieši aj Európska komisia. Čiže, vážení poslanci, ak chceme tento problém riešiť, nemôžme si predtým zatvárať oči, nemôžme teraz otvárať nové komunitné centrá, robiť krásne projekty, ale musíme sa snažiť urobiť to, aby sme tých nezamestnateľných ľudí, ktorí naozaj nemôžu ísť do možno normálnej práce, aby sme im dokázali dať prácu najjednoduchšiu, aby sme ich naučili pracovným návykom a verte mi, že ak takýto ľudia budú mať svoju prácu, budú mať svoj príjem, tak je to určite lepšie, ako keď budú sedieť niekde v osade a špekulovať, ako idú prežiť ďalší mesiac. Ak budú pracovať, budú normálne platiť odvody, budú normálne žiť, môžu vychovávať svoje deti a dokážu sa začleniť do spoločnosti. Ale ak bude opäť len kradnutie peňazí z Európskej únie a peniaze štátu, nevyrieši sa nikdy nič. Ďakujem. | Marián Kotleba | LSNS | 2023-02-15 | [
"against"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník kritizuje projekty financované z EÚ fondov ako zlyhávajúce a zneužívané, čo vyjadruje odmietavé hodnotenie únie. Rovnako tak poukazuje na zväzujúci vplyv Komisie na prácu policajtov pri umravňovaní \"neprispôsobivej\" etnickej minority. "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav je ladený kriticky a s výrazným negatívnym emocionálnym nábojom."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 8 | 1,217 |
train_96 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926923 | 2025-05-01T19:15:19.234542 | c6bd5188-a51f-475c-8c46-6a4d01f1cf49 | Bod číslo 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Kalmana je formulovaný takto: """"Stanoviť úlohu, kedy budú známe dosahy vstupu do Európskej únie, rezortne."""" Nech sa páči, môžete si to pozrieť, je to vaše písmo. | Pál Farkas | SMK | 1998-12-02 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-legislatívne"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-legislatívne"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 2 | 33 |
train_97 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926932 | 2025-05-01T19:54:57.541459 | 6c7bc34c-e679-4d1b-ad3f-fda4404610c9 | Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať miesto, stanovisko, navrhovateľ? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Končím dnešný rokovací deň. Len pre informáciu, budeme pokračovať v utorok bodmi 7, 8, 9. Je to tlač 24, 44 a informácia o predsedníctve Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Je to podľa schváleného programu v utorok o deviatej hodine ráno. Prajem vám príjemný zvyšok dňa a pekný víkend. (Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.) | Andrej Hrnčiar | SIET | 2016-05-20 | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálna informácia"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technicko-procedurálna informácia bez emócie "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 7 | 99 |
train_98 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926941 | 2025-04-30T21:29:22.968841 | 6b0b2aa7-0d04-4eb9-bfb7-2c1693b5744d | Ďakujem pani ministerke. Ďalšiu otázku kladie pán poslanec Pacola na pána ministra Mráza. Otázka znie: """"Záujmom Slovenskej republiky je aktívne obchodovať so štátmi Európskej únie. Aké opatrenia pripravuje v oblasti harmonizácie právnych a technických predpisov na prekonanie prekážok presadzovania sa na stavebnom trhu v štátoch Európskej únie?"""" | Ján Ľupták | ZRS | 1997-06-26 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Záujmom Slovenskej republiky je aktívne obchodovať so štátmi Európskej únie"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"neutral"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Technická otázka "
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 47 |
train_99 | completed | 2025-04-29T06:17:05.926951 | 2025-04-30T19:23:04.983962 | 0658e075-61f1-4c86-9cfd-1a428ae5e249 | Vážení prítomní členovia vlády, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, budem sa snažiť byť stručný, napriek tomu, predtým ako sa vyjadrím k ekonomickým otázkam, by som chcel predsa len povedať jednu vec, ktorá ma štyri roky najviac mrzela v tomto parlamente. V úvode vládneho programu je takáto citácia: """"Vládny program je významným dokumentom pre celé Slovensko. Má ambíciu osloviť všetkých občanov. Vláda sa chce ústretovo pričiniť o spoločenskú participáciu pri konštruovaní prosperujúceho Slovenska. Potrebujeme spoluprácu a spoluzodpovednosť všetkých parlamentných subjektov."""" Čakal som, že skutočne k naplneniu tejto základnej myšlienky dôjde. Žiaľbohu, prakticky od prvej schôdze, ktorá tu bola, došlo k tónu, ktorý je konfrontačný, ktorý nemá ani náznak spolupráce, ktorý ani trošku nenaznačil, že by sme mohli participovať na budovaní prosperujúceho Slovenska. Podarilo sa nám túto krajinu rozdeliť na zlých a dobrých Slovákov a ako poslanec som mal pocit ťažkej diskriminácie počas štyroch rokov, pretože som sa snažil aj vecne x-krát prísť so zákonmi, ktoré nemali politický nádych, myslel som si, že iba vecne podstatne vylepšia právne normy a len preto, že som bol opozičný poslanec, nepodarilo sa mi prakticky nič presadiť. Mám tento pocit bezradnosti a bezmocnosti, chcel som to povedať a berte to tak, že som si iba povedal to, čo si myslím. Bolo by smutné, ak by táto krajina, tento parlament mal v tomto duchu pokračovať aj v budúcnosti, tak by sme skutočne všetci pre Slovensko robili veľmi zlú službu, ale v prvom rade ju robia tí, ktorí sú pri moci, pretože silnejší má vždy podať ruku slabšiemu a vždy mu má umožniť alebo vyčleniť priestor na participáciu. To sa, žiaľbohu, nestalo. Prejdem k ekonomickým otázkam. Vláda sa zaviazala položiť základy na dosiahnutie porovnateľnej úrovne výkonnosti ekonomiky k životnej úrovni obyvateľstva s vyspelými krajinami na prelome tisícročí najneskôr do roku 2010. Samozrejme, toto sú také všeobecné frázy a teraz tu môžeme od rána do večera diskutovať, či sa položili základy, alebo nie. Osobne si myslím, že sa, žiaľbohu, nepodarilo položiť pevné základy na to, aby sme najneskôr do roku 2010 mali porovnateľnú životnú úroveň obyvateľstva, aká je v Európskej únii. Keby si niekto dal tú prácu a len mechanicky prepočítal tempá rastu, ktoré musíme do roku 2010 dosiahnuť, aby sme dobehli vyspelé krajiny, keby sa aspoň napísalo, prosím vás pekne, priemer Európskej únie alebo krajiny, ktoré sú v dolných rovinách Európskej únie, ale tieto prehnané ambiciózne, ničím nepodložené ciele, ktoré potom neboli ničím vyargumentované v programovom vyhlásení, jednoducho svedčia o tom, že táto vláda nemá jasnú ani ekonomickú víziu spoločnosti, kam ju chce dostať. Vzápätí nasleduje veta: V záujme toho o čom som hovoril vláda považuje za svoju prioritu zabezpečenie urýchleného dokončenia transformačného procesu. A to je otázka, ktorá ma viac zaujíma ako samotné vecné charakteristiky, ktoré sa tu udiali. Môj názor je taký, že pokiaľ existujú dobré ekonomické pravidlá, pokiaľ existujú inštitúcie, ktoré korektne kontrolujú dodržiavanie ekonomických pravidiel, to je primárna záruka toho, že krajina môže prosperovať. Žiaľbohu, v odpočte pána podpredsedu vlády, v ktorom som čakal analýzu opatrení v systémovej oblasti, ktoré vláda urobila, som sa toho nedočkal. V odpočte nie je ani jedno slovo o tom, k akým systémovým zmenám došlo a kde vlastne dnes v systémovej transformácii táto krajina stojí. Môj názor je taký, že, naopak, prostredie, ktoré tu bolo v roku 1994, sa systémovo ešte zhoršilo, lebo množstvo zákonov, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky, toto prostredie zhoršili. Náznakom poviem: zákon o konkurze a vyrovnaní sa prakticky znefunkčnil. Prijateľná podoba sa prijala až pred tromi mesiacmi a približuje sa normám, ktoré sú platné v Európskej únii. Bol prijatý zákon o revitalizácii, ktorý do dnešného dňa je nefunkčný, je iba na papieri. Prakticky ani jeden podnik sa podľa toho zákona nezrevitalizoval. Boli prijaté zákony o kapitálovom trhu, ktoré nepomohli rozvoju kapitálového trhu, ale, naopak, kapitálový trh je na spadnutie už približne rok a pol a prakticky ťažko stagnuje. Takto by som mohol pokračovať ďalej, ale myslím si, že to nemá význam. Celkovo môžem konštatovať, že sa prijali zákony, ktoré nepodporili rozvoj trhu, naopak, sťažili trhové podmienky pre podnikateľské subjekty. Takisto pokiaľ ide o výkon inštitúcií, nie je možné, aby v trhovej ekonomike spory medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a štátom sa riešili tak, ako sa riešia u nás. Je absurdné, aby niekto, kto si chce vymôcť svoje obchodné právo, musel čakať na rozhodnutie súdov tri až päť rokov. Prosím vás pekne, firmy, ktorým sa závažné spory nevyriešia niekedy do 10 dní, niekedy do 3 mesiacov, prakticky v tvrdšom ekonomickom prostredí, ako je toto naše, ktoré je zatiaľ veľmi mäkké, nemajú šancu prežiť. V tomto smere sa skutočne urobilo veľmi málo. Takisto ďalšie inštitúcie, ktoré sú dôležité na fungovanie trhu, ako sú daňové a colné úrady. Napriek určitej snahe o zlepšenie fungovania týchto úradov naďalej v nich pretrvávajú problémy. Aj zákonnými normami sa uskutočnili kroky, ktoré, povedzme, neumožňujú podnikateľom viesť rovnocenný boj s daňovými úradníkmi, pretože čakať dva alebo tri roky na rozhodnutie súdov nie je pre niektoré subjekty prijateľné. Takto sa trhové prostredie nedá rozvíjať. Teraz by som veľmi stručne prešiel k tomu, že vláda sa zaviazala prorastovou politikou podporovať trvalo udržateľný hospodársky rast. Myslím si, že treba povedať, že tie pozitívne výsledky, ktoré oceňujú aj medzinárodné organizácie, ako je rast hrubého domáceho produktu a vývoj inflácie, proti ktorým sme nikdy negatívne nevystupovali ani my z opozície, vždy treba doplniť aj o ďalšie charakteristiky. A treba si odpovedať na otázku, či vývoj, ktorý tu bol, zabezpečuje trvalo udržateľný rast. Podľa môjho názoru nezabezpečuje, pretože prakticky už v rokoch 1996 a 1997 nastali problémy z hľadiska makroekonomickej rovnováhy, a tie sa naďalej zhoršujú. A hovoriť o trvalo udržateľnom hospodárskom raste, ak sa vám zhoršuje vonkajšia i vnútorná rovnováha, to môže skutočne iba diletant, a nie odborník z ekonómie. Veď znakom trvalo udržateľného hospodárskeho rastu je kvalita vonkajšej a vnútornej rovnováhy. To, že sa podarilo udržať stabilný kurz, nás všetkých teší. Ale položte si otázku, ako dlho a za akú cenu sa nám bude dariť tento stabilný kurz držať, ak sa obchodná bilancia bude vyvíjať tak, ako sa vyvíja. Pretože, ako ukazujú aj posledné zmeny v Štatistickom úrade, minuloročná obchodná bilancia dosiahla ten istý rozmer ako predminuloročná, a prakticky po prvýkrát po rektifikácii týchto údajov dôjde k celkovej pasívnej platobnej bilancii, čiže sa nesplní ani ďalší bod vyhlásenia vlády, ktorá si dala za úlohu udržať pozitívny vývoj platobnej bilancie. Vláda sa ďalej zaviazala prijať opatrenia smerujúce k ozdraveniu finančnej pozície hospodárskych subjektov. Mala prijať účinné opatrenia na riešenie pretrvávajúcej platobnej neschopnosti podnikov a finančnej nedisciplinovanosti. Už som to tu niekoľkokrát kritizoval. Žiaľbohu, po návrhu zákona, ktorý bol urobený, keď sa nemýlim, koncom roku 1994, a ktorý vláda stiahla z rokovania a ďalej nepostúpila, prakticky ďalej nebol do parlamentu predložený nijaký komplexný prístup na riešenie týchto problémov. Čiže tento bod programového vyhlásenia vlády považujem skoro za absolútne nesplnený. Stačí povedať iba niekoľko čísel. Platobná neschopnosť podnikov vzrástla na dvojnásobok, finančná nedisciplinovanosť stačí, ak si pozriete čísla, ktoré neodvádzajú podniky, či už na daniach štátu, alebo do jednotlivých poisťovní. Finančná disciplína počas obdobia tejto vlády sa zhoršila, platobná neschopnosť podnikov počas obdobia tejto vlády sa zdvojnásobila. Nedošlo k žiadnemu ozdraveniu finančnej pozície hospodárskych subjektov. Napriek téze o tom, ako famózna privatizácia prinesie konkrétnych vlastníkov a konkrétnych investorov, podkapitalizácia podnikov naďalej pretrváva. Na trhu je 52,5 % stratových podnikov a ich strata sa v medziobdobí posledných dvoch rokov, naopak, ešte zvýšila. Ďalej v programovom vyhlásení vlády vláda chcela zabezpečiť zdokonalenie daňovej sústavy tak, aby bola jednoznačná, spravodlivá, zrozumiteľná a obmedzovala možnosť vzniku daňových únikov. Tu treba takisto povedať, že napriek niektorým čiastkovým novelizáciám, ktoré môžeme označiť aj pozitívne, výrazný krok k jednoznačnosti, spravodlivosti, zrozumiteľnosti a, nedajbože, ešte aj k výraznému obmedzovaniu vzniku daňových únikov nenastal. Nastalo obmedzenie, pokiaľ ide o daňové úniky, smerom k živnostníkom a malým podnikateľom, ale pokiaľ ide o veľké firmy a stredných podnikateľov, tam sa neurobilo v zákonných normách prakticky nič na to, aby sa naďalej mohli robiť finančné transfery rôzneho modelového charakteru a aby sa prostredníctvom týchto finančných transferov robili daňové úniky. Odborníci odhadujú, že daňové úniky tu predstavujú ročne okolo 20 25 mld. Keby sa tieto daňové úniky podarilo znížiť len na polovicu, tak problémy, ktoré sú na príjmovej stránke rozpočtu, by boli v inej rovine. Vláda mala ďalej vytvoriť podmienky na rast kapitálového trhu, sprehľadniť činnosť investičných fondov a investičných spoločností a zdokonaliť zákonný rámec ochrany práv drobných akcionárov, zabezpečiť účinný a efektívny výkon regulačnej funkcie štátu na kapitálovom trhu. Prosím vás pekne, každý, kto sa čo len trochu vyzná v otázkach kapitálového trhu, pri čítaní týchto viet skutočne nevie, či to má čítať vážne, alebo ho má pochytiť záchvat smiechu. To, čo sa udialo na kapitálovom trhu, to, čo sa udialo s investičnými fondmi a spoločnosťami, to je jav, za ktorý plne zodpovedá táto vláda. Prosím vás pekne, investičné fondy a spoločnosti neboli dostatočné regulované. Stalo sa to, že sa pretransformovali na akciové spoločnosti a v dôsledku tohto kroku milióny drobných akcionárov prišli o miliardové hodnoty svojich akcií, a nie v dôsledku toho, že tu bola len kupónová privatizácia. Takisto zákonný rámec ochrany práv drobných investorov, to je | Viliam Vaškovič | DU | 1998-07-15 | [
"for"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Rečník síce kritizuje slovenskú vládu za nereálne ambície a zlyhania v plnení cieľov, ale explicitne uznáva Európsku úniu ako referenčný rámec, ktorého úroveň Slovensko nedosahuje, čím vyjadruje implicitne normatívne pozitívny postoj voči EÚ."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"negative"
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | [
"Prejav má kritický a frustrovaný tón voči vláde, jej politike a legislatíve, pričom opakovane poukazuje na zlyhania, nesplnené sľuby a zhoršenie ekonomického a právneho prostredia."
] | [
"a31a80f1-dabf-49b7-b733-baac8dd7f9d5"
] | [
"submitted"
] | 1 | 1,500 |
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.